Piaty deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
23. októbra 2007 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prajem príjemný deň a otváram piaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali pán poslanec Pál Csáky, pán poslanec Jozef Ďuračka a pán poslanec Sergej Chelemendik.
V súlade so schváleným programom budeme teraz pokračovať bodom č. 45, ktorým je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 Slovenskou republikou.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 372 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 372a.
Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky pána Františka Kašického, ktorý je poverený vládou, aby zastúpil neprítomného pána ministra Harabina, aby v zastúpení podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti odôvodnil návrh vlády.
Nech sa páči, pán minister, máte priestor na úvodné slovo.
F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 23. novembra 2001 bol v Budapešti otvorený na podpis Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ďalej len dohovor. Tento dohovor nadobudol platnosť 1. júla 2004. Doposiaľ ho podpísalo 39 členských štátov Rady Európy a ratifikovalo ho 20 členských štátov Rady Európy.
Keďže dohovor je otvoreným zmluvným nástrojom, jeho zmluvnými stranami sa môžu stať aj nečlenské štáty Rady Európy, z ktorých ho doposiaľ ratifikovali Spojené štáty americké. Predstavuje jediný mnohostranný zmluvný nástroj, obsahujúci úpravu nasledujúcich troch bodov. Je to zosúladenie znakov skutkových podstát trestných činov v oblasti počítačovej kriminality, potom je to posilnenie právomocí procesnoprávnymi normami v tejto oblasti a potom je to úprava účinnej a rýchlej medzinárodnej spolupráce.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s podpisom dohovoru uznesením č. 1172 z 8. decembra 2004, ktorým súčasne uložila predložiť návrh na ratifikáciu dohovoru až po prijatí potrebných legislatívnych úprav zabezpečujúcich jeho vykonávanie.
Slovenská republika dohovor podpísala 4. februára v roku 2005. Predloženie návrhu na ratifikáciu dohovoru vyžadovalo prijatie potrebných legislatívnych úprav zabezpečujúcich jeho vykonávanie. Počas dvojročného obdobia boli prijaté viaceré právne normy upravujúce otázky súvisiace s predmetom úpravy dohovoru, predovšetkým nové kodifikácie trestných kódexov, novela zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a podobne. Rovnako bol vypracovaný text vyhlásení nevyhnutných na riadne a účinné vykonávanie dohovoru. Navrhuje sa preto, aby Slovenská republika uplatnila k dohovoru výhrady a vyhlásenia uvedené v návrhu uznesenia.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 621 z 1. augusta 2007 vyslovila súhlas s uzatvorením dohovoru Slovenskou republikou. Dohovor o počítačovej kriminalite predstavuje účinný medzinárodný nástroj v boji proti novým formám trestnej činnosti. Je nevyhnutným prostriedkom pre slovenské orgány na to, aby mohli úspešne odhaľovať, ale aj postihovať počítačovú kriminalitu a aby mohli zároveň poskytnúť potrebné formy spolupráce orgánom iných zmluvných strán.
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohovorom o počítačovej kriminalite s výhradami a vyhláseniami uvedenými v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím teraz určeného spravodajcu, ktorého určil ústavnoprávny výbor pána poslanca Daniela Lipšica, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
Nech sa páči, pán spravodajca, je tu priestor pre vás.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohovoru o počítačovej kriminalite bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor bol učený ústavnoprávny výbor.
Oba výbory návrh prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s Dohovorom o počítačovej kriminalite s uplatnením nasledujúcich vyhlásení a výhrady Slovenskej republiky.
Po a. V súlade s čl. 24 ods. 7 písm. a) Slovenská republika vyhlasuje, že orgánom príslušným na zasielanie a prijímanie žiadostí o vydanie je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Orgánom príslušným na prijatie žiadosti o predbežnú väzbu je príslušný prokurátor krajskej prokuratúry a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Orgánom príslušným na zaslanie žiadosti o predbežnú väzbu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a súd príslušný na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu.
Po b. V súlade s čl. 27 ods. 2 písm. a) Slovenská republika vyhlasuje, že ústrednými orgánmi sú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Po c. Slovenská republika oznamuje, že kontaktným miestom na účely čl. 35 dohovoru je Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa Interpol Bratislava.
Po d. V súlade s čl. 40 Slovenská republika vyhlasuje, že využíva možnosť ustanoviť dodatočný prvok podľa čl. 2 dohovoru a trestnosť nezákonného prístupu podmieňuje tým, že musí byť spáchaný porušením bezpečnostných opatrení s úmyslom získať počítačové údaje alebo s iným nečestným úmyslom, alebo vo vzťahu k počítačovému systému prepojenému s iným počítačovým systémom.
Po e. Slovenská republika si v súlade s čl. 42 a čl. 29 ods. 4 dohovoru vyhradzuje právo odmietnuť vykonanie žiadosti o uchovanie údajov v prípadoch, v ktorých má dôvody domnievať sa, že v čase sprístupnenia nie je možné splniť podmienku obojstrannej trestnosti.
Po f. V súlade s čl. 42 a čl. 4 ods. 2 Slovenská republika si vyhradzuje právo vyžadovať pre trestnosť konania uvedeného v čl. 4 ods. 1, aby jeho následkom bola značná škoda.
Na základe stanovísk výborov gestorský výbor teda odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s dohovorom, s uplatnením vyhlásení a výhrady Slovenskej republiky tak, ako sú formulované v odporúčaní oboch príslušných výborov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa na dve minúty, minútu hlásim.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže otváram rozpravu. Pán spravodajca, ale skôr, ako vám dám slovo, predsa len sa musím spýtať, že kto sa hlási do rozpravy okrem pána spravodajcu? Nikto. Takže končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu a slovo má pán spravodajca. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, ja budem stručný. Tento dohovor sa týka okrem iného aj závažných trestných činov páchaných prostredníctvom počítačov a internetu. Týka sa aj závažných trestných činov spojených s výrobou a prechovávaním detskej pornografie. Je to dohovor, ktorý zakotvuje povinnosť pre Slovenskú republiku zaviesť právnu zodpovednosť právnických osôb.
Nie je prvý, ale zrejme ani posledný, ale v časti, ktorá sa týka zodpovednosti právnických osôb Slovenská republika svoje záväzky zatiaľ nesplnila. Na Slovensku nie je možné nijakým spôsobom postihnúť právnickú osobu, ktorá napríklad by bola zameraná na výrobu detskej pornografie a jej šírenie po internete.
Preto by som chcel kolegov upozorniť, že je to inštitút, ktorý nám v právnom poriadku chýba, a nielenže je potrebný vecne, ale už sme sa a znovu sa budeme zaväzovať týmto dohovorom k jeho prijatiu, takže by som vyzval kolegov z vládnej koalície, aby čím skôr prispeli k tomu, aby sme tieto záväzky vedeli naplniť.
Toľko, pán predsedajúci.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca vystúpil v rozprave. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa nehlási nikto. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme podľa všeobecného dohovoru o 11.00 hodine.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je bod číslo..., prepáčte chvíľočku, áno, ktorým je bod č. 51. Je to druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 356 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 356a.
Vládny návrh zákona opäť odôvodní pán minister obrany Slovenskej republiky pán František Kašický. Opäť ho prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je upraviť platný zákon o brannej povinnosti tak, aby upravoval aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie.
Návrhom zákona sa realizuje čl. I ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Navrhuje sa upraviť výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie profesionálnym vojakom, zálohám a odvedeným registrovaným občanom. Novým spôsobom sa navrhuje vymedziť niektoré pojmy súvisiace s problematikou mimoriadnej služby a tiež upraviť odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, ich nároky po skončení výkonu mimoriadnej služby alebo nároky pozostalých po nich.
Novela zákona o brannej povinnosti má takisto za cieľ upraviť aj niektoré ďalšie inštitúty platného znenia zákona, napríklad vznik brannej povinnosti dňom prijatia do štátnej služby profesionálneho vojaka a takisto spôsob späť vzatia dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.
Je potrebné upozorniť aj na to, že v nadväznosti na úpravu výkonu mimoriadnej služby bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce zdravotné poistenie a alternatívnu službu. S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe výborov súhlasím.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste predložený vládny návrh zákona schválili a týmto vás žiadam aj o jeho podporu. Ďakujem vám pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorým je pán poslanec Ján Kovarčík, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356) druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 497 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o vládnom návrhu zákona nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356) vyjadrených v ich ustanoveniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách jednotlivých poslancov v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 90 na svojej 25. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, taktiež zaujmite miesto pre spravodajcov a otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto chce z kolegýň alebo z kolegov poslancov prihlásiť ústne? Áno. Hlási sa pán poslanec Ján Richter. Richter je jediný, ktorý sa hlási do rozpravy, preto uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Richterovi. Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zaujať stručné stanovisko k predloženej novele zákona o brannej povinnosti.
Tým, že sa zaviedli na Slovensku plne profesionálne ozbrojené sily, zrušila sa základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba, bolo nevyhnutné riešiť komplexnú problematiku rozsahu brannej povinnosti.
Predložená novela v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu upravuje brannú povinnosť ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
Oceňujem, že máme možnosť zaoberať sa inštitútom mimoriadnej služby, pretože v našom právnom poriadku táto problematika zatiaľ nie je upravená, a preto je nevyhnutná.
Predložený návrh zákona upravuje výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, to znamená v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, a to nielen profesionálnym vojakom, ale aj vojakom v zálohe a registrovaným občanom.
Predložená novela zákona reaguje na zrušenie povinnej vojenskej služby a na profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky, napríklad v novo vkladaných paragrafoch upravujúcich vojenské hodnosti, ustanovenia vo funkcii a priznávaní hodnostných platov.
Navrhovanou zmenou a doplnením zákona o brannej povinnosti sa dosiahne stav, že branná povinnosť, ktorá podľa platnej právnej úpravy zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, bude komplexne upravená v jednom zákone.
Predkladaná novela zákona o brannej povinnosti okrem úpravy výkonu mimoriadnej služby rieši aj spôsoby vzniku brannej povinnosti občanov, ktorí túto povinnosť prevzali dobrovoľne.
Podľa platnej právnej úpravy dobrovoľne prevziať brannú povinnosť môžu občania, ktorým nevznikla branná povinnosť zo zákona, ďalej občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinci.
Inštitút dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti doteraz platná právna úprava obsahuje, avšak inštitút spätného, dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti uvedeného okruhu osôb v terajšej platnej úprave absentuje. Preto aj tento nedostatok sa predmetným návrhom zákona odstráni.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vám hlasovať za predmetný návrh zákona, nakoľko systémovo upravuje celý komplex brannej povinnosti, úloh z toho vyplývajúcich. Určujúcou skutočnosťou je komplexná úprava priebehu výkonu mimoriadnej služby vrátane odmeňovania, zdravotnej starostlivosti a naturálneho zabezpečenia vojakov povolaných na výkon mimoriadnej služby aj po skončení a nárokov pozostalých po týchto vojakoch.
V nadväznosti bolo preto nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce zdravotné poistenie a alternatívnu službu. Ak bude uvedená novela prijatá, tak bude celý komplex legislatívneho priestoru brannej povinnosti systémovo uzavretý a právne doriešený. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto. Pretože on boj jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán spravodajca, nechce vystúpiť? Pán minister, takisto nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto budeme hlasovať o 11.00 hodine.
A teraz budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je
návrh na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.
Návrh ste dostali ako tlač 453.
Návrh uvedie opäť pán minister obrany pán František Kašický. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.
F. Kašický, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, vytvorenie projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov, bol to britsko-holandský kurz pre nižších štábnych dôstojníkov s názvom JSOC, iniciovalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vo februári v roku 2002.
Národná rada v súvislosti s prítomnosťou zahraničných inštruktorov a študentov v rámci tohto projektu vyslovila súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov, vyšlo uznesenie č. 2391 z 10. júla 2002.
Návrh na ukončenie pôsobenia sa predkladá na rokovanie Národnej rady vzhľadom na skutočnosť, že Národná rada rozhodovala o prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky práve z dôvodu vytvorenia projektu JSOC.
Právnym rámcom tohto projektu bol trojstranný zmluvný dokument na rezortnej úrovni, a to Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie, Severného Írska a ministrom obrany Holandského kráľovstva o vytvorení tohto kurzu, ktoré bolo podpísané 5. septembra 2002 v Bratislave.
Minister obrany Spojeného kráľovstva vypovedal memorandum 12. júna 2006 s účinnosťou od 1. apríla 2007. Slovenská strana vzhľadom na to vypracovala návrh dohody medzi ministrom obrany Holandského kráľovstva a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky o ukončenie kurzu pre nižších štábnych dôstojníkov pre strednú a východnú Európu.
Návrh dohody je v súčasnosti v štádiu dojednávania. Projekt, o ktorom hovoríme, počas svojich necelých štyroch rokov fungovania významne prispel k skvalitňovaniu vzdelávania výcviku príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale taktiež krajín Severoatlantickej aliancie a programu Partnerstvo za mier a k ich príprave na pôsobenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.
S cieľom využitia skúseností získaných v rámci tohto projektu a jeho materiálneho zabezpečenia sa predpokladá pokračovanie spolupráce, avšak už len s holandskou stranou v rámci projektu medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov. Podmienky fungovania tohto projektu sú v súčasnosti predmetom dojednávania medzi slovenskou a holandskou stranou.
V súvislosti s ukončením projektu JSOC a vzhľadom na skutočnosť, že pôsobenie, respektíve prítomnosť zahraničných ozbrojených síl je v tomto prípade naviazaná na tento projekt, predkladám vám návrh na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste prerokovali predložený návrh. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz povereného člena z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Emila Vestenického, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
E. Vestenický, poslanec: Pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 453 z 8. októbra 2007 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu na prerokovanie iba Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Výbor prerokoval návrh na svojej 24. schôdzi 11. októbra 2007 a v prijatom uznesení č. 97 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci tohto projektu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu. Preto sa pýtam vás, kolegyne, kolegovia, či sa niekto k tomuto bodu hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Rovnako vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 368 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 369a.
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona zdôvodnil.
Pán minister a pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je najmä reagovať na zmeny vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a upraviť niektoré ustanovenia na základe poznatkov z ich aplikácie v praxi, respektíve z činnosti súdov.
Návrhom zákona sa zosúlaďuje úprava právneho postavenia národných expertov a stážistov vysielaných do inštitúcie Európskej únie. Nanovo sa tiež upravuje vysielanie policajtov do medzinárodných misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu a na ochranu zastupiteľských úradov a ich adekvátne ohodnotenie v závislosti od charakteru činnosti rizika výkonu štátnej služby.
Návrhom zákona sa zavádza aj nový príspevok na bývanie, od ktorého sa očakáva, že bude mať motivačný charakter a bude veľmi individuálne rozdeľovaný medzi príslušníkov Policajného zboru, teda predovšetkým s ohľadom na stabilizáciu počtov v Policajnom zbore.
Ďalšia časť novely je venovaná oblasti vzdelávania a v tejto súvislosti sa navrhuje aj zmena ustanovenia o poskytovaní služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, z rokovania výborov vzišlo celkovo 7 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a v prípade pozmeňujúcich návrhov s číslom 2, 3, 4, 5, 6 a 7 odporúčam ich tak schváliť, ako ich navrhuje schváliť gestorsky výbor a v bode 1 vlastne navrhuje zmeniť ustanovenie, ktoré sme do zákona nanovo zaviedli a ktoré umožňuje ministrovi vnútra ponechať v službe policajta, ktorému v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania bola určená zdravotná klasifikácia D, a to na funkcii, ktorej výkon nebude na ujmu jeho zdravia.
Vypustením tohto bodu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, by sme spôsobili, že by sme neumožnili návrat policajtovi do služby po zranení pri služobnom zákroku predovšetkým. Akiste si pamätáte za posledné obdobie prípady, kedy policajti boli vo výkone zranení. Určite si to neurobili naschvál a určite nemôžu za to, že pri takejto činnosti bolo poškodené ich zdravie. Poškodené zdravie mohlo byť natoľko, že pri prísnej klasifikácii napriek tomu, že nemajú žiadne zásadné poruchy či už hybnosti, alebo v akýchkoľvek častiach svojho zdravia, spĺňali by akurát atribúty klasifikácie D.
Policajta, ktorý obetuje svoje zdravie práve v prospech občanov a je ochotný po rekonvalescencii sa vrátiť do Policajného zboru a chce opäť pracovať a jeho zdravotný stav mu neprekáža v tom, aby pôsobil na iných funkciách, napríklad, v akej bol doteraz, je našou psou povinnosťou, aby sme prácu takémuto človekovi, ktorý nasadil svoje zdravie na ochranu obyvateľov, umožnili ďalej v Policajnom zbore pracovať, ak je to len trochu možné.
Nechcem hovoriť konkrétne, aby som sa nedotkol konkrétnych osôb, ktorých sa to napríklad v Policajnom zbore týka, a kde som mal veľké problémy rozhodnúť v poslednom období o ich spätnom zaradení do činnej služby. Ale mali sme policajta, ktorý po zákrokoch bol veľmi ťažko operovaný. Dokonca mal poškodenú obličku tak, že mu musela byť vyoperovaná. Ale policajt bez jednej obličky bez ohľadu na to, že iné subjektívne ťažkosti nemá, by nemohol byť naspäť v službe. A to považujem za nespravodlivé a kruté voči takému policajtovi, ktorý chce opäť slúžiť.
Týka sa to ďalších policajtov, ktorí boli vo výkone zranení. A hybnosť nemusela byť úplne 100-percentne obnovená. Je rýchla reakčná doba, ktorú potrebuje policajt priamo vo výkone, priamo na ulici, priamo v zásahových jednotkách. Ale bezpochyby a ako odborník na zbrane môže slúžiť ďalej v oddelení správnej služby. V oddelení, kde sa registrujú zbrane, kde je to viac-menej činnosť administratívna.
Ja som zásadne proti tomu, aby sme neumožnili policajtom, ktorí či už priamo vo výkone nasadili svoj život, alebo dlhodobou prácou v polícii stratili časť svojho zdravotného stavu, aby sme im neumožnili pracovať vo funkciách, ktoré považujeme za jednoduchšie.
Preto vás prosím, aj keď rozumiem návrhu, ktorý podal pán predseda výboru, ktorý bezpochyby má svoje ratio, ale pravdepodobne som mu nedostatočne vysvetlil dôvody, ktoré ma viedli k zavedeniu tohto ustanovenia. Pre mňa je to ustanovenie veľmi dôležité.
V druhom ustanovení, ktoré sa dotýka príspevku na bývanie, kde sa uvádza, že by malo byť zavedené pre všetky zložky. To je trochu problém, pretože neviem byť hovorcom ostatných inštitúcií. Viem len toľko, že podobne ako náš rozpočet nevyčleňuje priamo pre túto položku žiadne finančné prostriedky.
Pre nás je veľký rozdiel medzi príspevkom na bývanie a toto, prosím, aby si všetci dobre uvedomili, lebo už som čítal aj v novinách veľmi skresľujúce informácie. Tento príspevok na bývanie nemá ambíciu byť totožný s príspevkom na bývanie, ktorý funguje v profesionálnej armáde. Po prvé, nemáme na to prostriedky, a po druhé, nepovažujeme ho za systémový, pretože u nás je zásadnejší rozdiel oproti vojakom.
V našom prípade tento príspevok má fungovať predovšetkým v prípadoch, kde je potrebná stabilizácia príslušníkov v Policajnom zbore v danom regióne, bezpochyby sa to najviac týka regiónu, kde sú najvyššie náklady na bývanie, to je región Bratislavy a Trnavy, a takisto bude slúžiť pravidelne ročne, ak sa podarí ministerstvu vnútra hospodáriť rozumne, tak ako to bolo napríklad minulý rok, a podarí sa ušetriť finančné prostriedky, na konci roku tento príspevok bude tiež cestou tohto ustanovenia použitý na príspevok širokej palete policajtov vo všetkých regiónoch Slovenska. Postupne, ako bude plynúť čas, sa tento príspevok bude rozširovať smerom ku krajským mestám a podobne. Čiže tam, kde nám vznikne problém, reálny problém so službou policajtov.
Ak o toto má záujem aj Slovenská informačná služba a Zbor väzenskej a justičnej stráže, nech sa páči, ale viem, že na to prostriedky nemajú a problém je, že ani netušíme, akým spôsobom to chcú použiť.
Bolo tu napísané, že má dôjsť k rovnocennosti medzi jednotlivými zložkami, pretože ten služobný pomer má byť rovnaký. Nuž, ale on rovnaký nie je. Je zásadný rozdiel medzi službou v Policajnom zbore a službou v Slovenskej informačnej službe. Keď máme porovnať Slovenskú informačnú službu s Policajným zborom, je to len malou časťou toho, čo my v Policajnom zbore máme.
To isté platí o Zbore väzenskej a justičnej stráže alebo o Železničnej polícii. Služieb, ktoré vykonáva Policajný zbor, je naozaj nesmierne množstvo a sú také, ktoré nie sú príbuzné s ostatnými službami v iných ozbrojených zboroch. Takže naša činnosť je rozdielna. My nemáme potrebu byť odlišní. Veď príde o chvíľku aj reforma odmenového systému, ktorý je náš vlastný a ktorý musí byť vlastný, pretože rozdielnosť a komplikovanosť v služobnom pomere v Policajnom zbore je naozaj taká vážna, že potrebuje mať vlastnú úpravu. Vlastnú úpravu, ktorá bude upravovať len ohodnotenie v rámci Policajného zboru a dokonca rozdielneho, keďže je to aj v rámci nášho jediného rezortu, aj rozdielne od hasičov. Pretože spektrum činnosti, ktoré Policajný zbor robí, je také rozsiahle, že súčasné nastavenie odmenového systému je mimoriadne deformujúce a nespravodlivé voči mnohým zložkám, kde je, dajme tomu, tí, korí pracujú menej, majú menej náročnú prácu, zarábajú výrazne viac ako tí, ktorí majú prácu náročnejšiu.
A to je dôvod, pre ktorý pristupujeme k úprave celého odmenového systému v rámci Policajného zboru a v najbližších mesiacoch sa budete mať možnosť s týmto systémom, samozrejme, oboznámiť.
Nemáme však problém, aby aj ostatné služby sa prispôsobili nášmu, ale pri všetkej úcte nemôžeme my riešiť problémy ostatných zborov. Ak majú záujem ísť našou cestou, vôbec nám to, samozrejme, nevadí, len musia si vo vnútorných štruktúrach svojich prostriedkov na to nájsť priestor. My to v našich vnútorných štruktúrach hľadáme a máme tento priestor, aby sme to uskutočňovali. Čiže je to v závislosti od ostatných našich kolegov. My sa tomu, samozrejme, nebránime, len máme vážne obavy, že si dajú možnosť, ktorú nebudú mať šancu využiť.
Takže to je v zásade, vážené dámy a páni, všetko. Ešte raz vás prosím, aby v rámci toho prvého pozmeňujúceho návrhu v bode 1, ktorý sa dotýka skupiny D, ste porozumeli dôvodom, ktoré ministerstvo vnútra viedlo k úprave tohto ustanovenia. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorým je pán poslanec Marián Kovačócy, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. zákonu o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Je to tlač 368.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor o návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 488 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o vládnom návrhu zákona nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Z celkového počtu 12 členov výboru boli prítomní 3 členovia.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a túto ste dostali.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o všetkých bodoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v prvom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 91 na svojej 25. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.