M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Novotnému, predsedovi výboru pre zdravotníctvo za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán predseda sociálneho výboru pán Jozef Halecký. Ďalej nikto. Končím možnosť prihlásenia sa s reakciou vo faktickej poznámke. Slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru chcel by som zaujať stanovisko k jednej veci. Dosť často sa tam opakovalo jedna zdravotná poisťovňa, smeruje to k jednej zdravotnej poisťovni, bude jedna zdravotná poisťovňa.

Ja si osobne myslím, že to tak nebude, že systém jednej zdravotnej poisťovne nebude môcť sa zaviesť ani za tejto vlády, ani v budúcnosti a myslím, že k tomu ani nesmerujú snahy, pretože, ako som už spomínal, táto eventualita jednej zdravotnej poisťovne bola možná v roku 1993 alebo 1995, kedy sa rozbiehal, aký systém poistenia, platenia financovania v zdravotníctve bude. Teraz, pokiaľ už je zaužívaný tento systém a dosť značná časť je už do nášho systému inkorporovaná aj s počtom zdravotných poisťovní, ktoré majú zázemie v zahraničí a zázemie vo významných svetových inštitúciách formou vyvlastnenia alebo nejakými inými ekonomickými pákami nie je to možné.

Takže to jednak z tohto dôvodu a z druhého dôvodu, myslím si, že aj táto vláda chápe, že súťaž, porovnávanie ich činnosti a poskytovanie rozdielnych produktov je hnacou silou k tomu, aby aj efektivita v zdravotníctve bola vysoká. Takže proklamovaná téza, že smerujeme k jednej poisťovni, myslím si, že nie je správna a niet na to dostatok podkladov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na pána poslanca chce reagovať predrečník pán Viliam Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Halecký, obávam sa, že veríš chimére, ktorú tu šíri pán minister a šíria aj predstavitelia vládnej koalície, že predsa tento vládny návrh zákona nie je naštartovanie cesty k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

Ešte raz by som ti rád dal do pozornosti uznesenie vlády č. 462, ktoré hovorí o tom, že treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne aj komentár predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica, ktorý povedal: "Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý, dostať sa k jednej verejnoprávnej poisťovni."

Čiže existujú tu v podstate z môjho pohľadu logicky dve možnosti. Buď pán minister, ktorý predkladá tento vládny návrh zákona, ignoruje uznesenie vlády Slovenskej republiky, naďalej buduje pluralitný systém napriek tomu, že predseda vlády si myslí, že nastúpil cestu k vytvoreniu jednej verejnoprávnej štátnej zdravotnej poisťovni, alebo druhá možnosť, že vtedy, ak predstavitelia vládnej koalície hovoria o tom, že tu nejde o vytvorenie jednej verejnoprávnej štátnej zdravotnej poisťovne, klamú a zavádzajú verejnosť. Iné vysvetlenie logicky neviem povedať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru. A posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Daniel Lipšic. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa najskôr chcel venovať právnym, a teda ústavnoprávnym aspektom k tomuto návrhu novely, ale ešte predtým by som predsa len mal niekoľko poznámok.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale čím to je, že do roku 2002 boli len dve zdravotnícke zariadenia, ktoré neboli v strate a obidve boli súkromné. Bola to nemocnica Milosrdní bratia a Onkologický ústav svätej Alžbety. Čím to je, že všetky iné zariadenia, ktoré zisk tvoriť nemohli, boli v ťažkej strate. A je to zrejme tým, že tieto zdravotnícke zariadenia fungovali neefektívne. Asi neboli kvalitnejšie ani ako Milosrdní bratia, ani ako svätá Alžbeta, ale keďže nemali žiadne pravidlá, fungovali neefektívne a boli v hlbokej, v hlbokej strate.

Na argumenty, prečo je zisk v ekonomike dôležitý, už odpoveď hľadali moji kolegovia z opozície. A tiež na to, prečo v zdravotníckom systéme, ak ideme obmedziť zisk poisťovniam, ho neobmedzíme aj iným subjektom. Napríklad farmaceutickým firmám, ktoré sú lobistickým zoskupením blízkym tejto vládnej koalícii.

Rozdiel, ktorý som ja postrehol v diskusii, bol ten, že rozdiel je v tom, že zdravotné poisťovne vyberajú z odvodov peniaze a potom s nimi hospodária. Preto by sme im mali obmedziť zisk. No, a to robia aj banky. Tiež vyberajú vklady od ľudí, s nimi podnikajú, ale predsa bankám neobmedzujeme zisk. A bol by to podľa mojej mienky veľmi zlý návrh.

Podľa mňa zlý návrh je obmedziť aj farmaceutickým firmám zisk, ak sa ten návrh uplatnil celosvetovo, obávam sa, že by nebol žiaden výskum. Neboli by žiadne nové lieky, ktoré liečia ťažké choroby, pretože áno, v bežnej činnosti motívom v podnikaní je dosahovanie zisku. Neviem, čo z tohto zákona nakoniec bude po tom, čo predložil pozmeňujúci návrh pán poslanec Urbáni. Možno len možno máličko z tej pôvodne avizovanej veľkej zmeny, čím sa priblížime k tomu, že v zdravotníctve okrem zrušenia poplatkov 20- a 50-korunových sa neurobilo nič.

A teraz by som prešiel k tej právnej analýze. V návrhu zákona je ustanovenie, podľa ktorého, ak sa dosiahne pri verejnom zdravotnom poistení kladný hospodársky výsledok, môže ho zdravotná poisťovňa použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Teda v zdravotnej poisťovni spĺňajúcej určité kritériá sa obmedzí dispozícia, resp. sa striktne určí spôsob dispozície s tou časťou jej majetku, ktorú zákonodarca v zákone označí ako kladný výsledok hospodárenia.

Tento návrh má dva problémy, právne problémy. Prvý je problém ústavnoprávny a druhý je problém medzinárodnoprávny. Ústavnoprávny problém koniec koncov konštatovala aj legislatívna rada vlády. Tejto vlády. A nakoniec povedala, veď nech rozhodne Ústavný súd. No, musím povedať, že takú legislatívnu radu vlády nepotrebujeme. To všetci vieme, kto rozhoduje o súlade zákona s ústavou, že to je Ústavný súd. Ak nám to má povedať váš poradný orgán, vládny poradný orgán, tak to je pomerne slabé.

Budem sa venovať ústavným aspektom preto, že tento parlament už schválil zákon z vašej dielne, pán minister, ktorý má pozastavenú účinnosť. Vtedy ho predkladal pán poslanec Chovanec a týkal sa exekúcií v zdravotníckych zariadeniach. Je to dôležité aj preto, že nemá význam robiť zmeny, o ktorých sa právnická verejnosť zhodne, že sú protiústavné, pretože je veľké riziko, že Ústavný súd im pozastaví účinnosť, resp. potom rozhodne o ich nesúlade s ústavou.

Prečo si myslím, že navrhovaná zmena je protiústavná. V zmysle judikatúry tak Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k otázke podmienok a rozsahu ochrany vlastníckeho práva táto sa vzťahuje nielen na majetok existujúci, ale aj na majetkové hodnoty a pohľadávky, ak existuje legitímna nádej na ich zhmotnenie.

Odcitujem z nálezu Ústavného súdu pod spisovou značkou III.UÚ60/04. "Ústavný súd vykladá a aplikuje čl. 20 ústavy tak, aby jeho výklad a aplikácie boli v súlade s čl. I protokolu č. 1 a s jeho výkladom a aplikáciou Štrasburským súdom. Z judikatúry Štrasburského súdu vyplýva, že majetky môžu byť buď majetky existujúce, alebo majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej na ich zhmotnenie." A sú tu potom citované rozsudky vo veci Pine Valley Developments a iný proti Írsku z roku 1991 a Pressos Compania Naviera proti Belgicku z roku 1995.

Javí sa ako nepochybné, že po prvé, kladný výsledok hospodárenia je majetkovou hodnotou podliehajúcou ochrane podľa čl. 20 ústavy. A po druhé, že dispozičné právo ako právo nakladať s touto majetkovou hodnotou je integrálnou súčasťou vlastníckeho práva. Z toho dôvodu v predloženej podobe navrhovaná zmena § 15 predstavuje neprípustný zásah do legitímnych vlastníckych očakávaní, teda zakladá nesúlad s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu, citujem, "k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka, princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného, retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, respektíve ich ustanovením". To je nález Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS16/95.

V ďalšom náleze Ústavný súd povedal, že každý, kto koná podľa práva, musí mať objektívnu možnosť posúdiť to, do akej miery spĺňa predpoklady na nadobudnutie určitého postavenia práv a povinností s tým spojených. Táto objektívna možnosť poznania zásadne nemôže byť v budúcnosti negovaná tak, že ak by táto negácia bola subjektu práva známa, neuchádzal by sa o nadobudnutie postavenia alebo práv, resp. ani by ich nadobudnúť nemohol. To je nález Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS1/04.

To znamená, je celkom dôvodné sa domnievať, že ak by sme zakázali zisk zdravotným poisťovniam, zrejme by sem neprišli. Na to nemusíme mať Nobelovu cenu z ekonómie, aby sme vedeli, že asi by sem neprišli. To znamená, ak im spätne chceme zmeniť pravidlá hry spôsobom, ktorý im de facto znemožní nadobudnutie zisku, tak to nespĺňa predpoklady, ktoré Ústavný súd označuje za súladné s čl. 20 ods. 1 ústavy.

Okrem citovaných záverov Ústavného súdu má v danej súvislosti osobitný význam aj ďalšia téza, ktorú vyslovil, citujem, "že subjekty právnych vzťahov by mali mať istotu, že tie právne úkony, ktoré boli uzavreté v súlade s právnou úpravou platnou v čase ich uzavretia, nebudú neskoršou právnou úpravou kvalifikované spôsobom, ktorý môže viesť až k strate ich právnej účinnosti". To je nález Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS38/99.

Návrh novely, o ktorej dnes rokujeme, neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia riešiace konflikt skoršieho, neskoršieho práva, a teda rozsah a spôsob ochrany práv nadobudnutých v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase ich nadobudnutia.

V tomto prípade teda nepriama retroaktivita predmetných ustanovení neprípustným spôsobom narušuje odôvodnenú dôveru adresátov práv v jeho stabilitu a zachovanie legálne nadobudnutých práv a majetkových hodnôt, resp. legitímnych očakávaní na ich zhmotnenie.

Posudzujúc uvedené je teda zrejmé, že očakávania zdravotnej poisťovne na prírastok jej majetku chránené súčasnou právnou úpravou, teda očakávaná legitímne, navrhovaná právna úprava ruší, čím sa dostáva do rozporu s požiadavkou nezhoršovať, resp. nerušiť už nadobudnuté práva a nesklamať dôveru adresátov práv v ochranu ich legálne nadobudnutých práv.

Toľko k posúdeniu ústavnosti vášho návrhu. K posúdeniu, s ktorým sa zrejme stotožnila aj legislatívna rada vlády, ktorá ale všeobecne deklarovala, že veď rozhodne v budúcnosti Ústavný súd.

Tento návrh okrem ústavných problémov má aj medzinárodnoprávne aspekty. A to kvôli dohodám o ochrane investícií uzatvoreným medzi Slovenskou republikou, ktorá sukcedovala do postavenia bývalej Československej republiky, a inými štátmi, konkrétne Holandskom a Rakúskom, ktoré subjekty súkromného práva z týchto štátov sú vo vlastníckej štruktúre našich poisťovní.

Nechcem plénum unavovať citáciou jednotlivých zmlúv, ale odcitujem len čl. 5 dohody, ktorú máme, o ochrane investícií s Holandskom. A tento znie: "Žiadna zo zmluvných strán neprijme opatrenia zbavujúce priamo alebo nepriamo investorov druhej zmluvnej strany ich investícií, ak nebudú splnené nasledujúce podmienky.

Po a. Opatrenia sa prijímajú vo verejnom záujme a sú vykonané podľa zákona. Po b, "opatrenia nie sú diskriminačné" a teraz to "c je dôležité, opatrenia sprevádza ustanovenie o vyplatení spravodlivej náhrady". Táto náhrada predstavuje skutočnú hodnotu dotknutých investícií.

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak bude investor priamo či nepriamo zbavený investície z dôvodov verejného záujmu a na základe zákona, je druhá zmluvná strana, v tomto prípade Slovenská republika povinná priznať mu skutočnú hodnotu jeho investície, resp. tej časti, k zbaveniu ktorej príde.

Čiže okrem toho, že sa vydávame do pomerne veľkého rizika protiústavnosti, a nehovorím o ústavnosti a protiústavnosti z tohto miesta ľahko alebo ľahkovážne, keď tu bol školský zákon, povedal som, že si myslím, že síce ho považujem za nesprávny a zlý, ale protiústavný nie je. Ale keď tu bol zákon o zákaze exekúcií v zdravotníctve, povedal som, že to protiústavné je a Ústavný súd zatiaľ nášmu návrhu vyhovel.

Preto by bolo fajn, keby vláda ľahkovážne kvalifikované námietky o ústavnosti nebrala na ľahkú váhu len tým, že povie, veď nech rozhodne Ústavný súd. To všetci vieme. To všetci vieme. Ale schvaľovať zjavne protiústavný zákon, zjavne protiústavný zákon podľa mojej mienky by toto plénum nemalo.

Posledná poznámka. Dnes nám doručili pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho, ktorý tu teraz nie je a ktorého cieľom v zásade je do veľkej miery negovať základný cieľ tejto novely, to znamená umožniť, aby bol kladný hospodársky výsledok použitý aj na iný účel ako len investovaný naspäť do zdravotníctva.

Jeho pozmeňujúci návrh v bode 2, kde sa formuluje nové znenie § 15 ods. 6, je však podľa mojej mienky veľmi vágny. On uvádza, že v prípade, že bude dosiahnutý kladný výsledok, nemožno s ním naložiť podľa osobitných predpisov podľa Obchodného zákonníka v rozsahu alebo spôsobom, ktorý by, a teraz, "ohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti v súlade s týmto zákonom, alebo by bol v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať všetky poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti riadne a včas". To môže znamenať dve veci.

Prvá vec, že sa vlastne nič nemení. Že sa vlastne nič nezmení. To znamená, že poisťovne naďalej budú schopné svoj zisk investovať podľa svojej úvahy v rámci mantinelov, ktoré stanovuje zákon.

Druhá možnosť je, keďže zrejme kontrolu vykonávaní tohto ustanovenia bude vykonávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že investície zo zisku zdravotných poisťovní budú na pomerne svojvoľnom zvážení jednotlivých úradníkov čo, samozrejme, že bude motivovať aj k možnému korupčnému správaniu.

Bol by som rád, keby potom aj pán poslanec Urbáni nám vysvetlil alebo špecifikoval, akým spôsobom bude plnenie týchto kritérií v návrhu zákona, ak jeho pozmeňujúci návrh prejde, realizovať.

Z uvedených dôvodov, vážený pán predsedajúci, pán minister, ale najmä z dôvodu kvalifikovaných námietok ústavnosti náš klub v takomto znení váš návrh zákona nepodporí.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Lipšicovi za jeho vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia: pán poslanec Viliam Novotný, ďalej pani poslankyňa Katarína Tóthová, Alexander Slafkovský, Darina Gabániová, Miroslav Číž, Jozef Halecký, Martin Pado. Celkom sedem poslancov. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica a dávam slovo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja síce nie som právnik, ale chcel by som sa poďakovať za dobrú právnu analýzu pána poslanca Lipšica. Ako predseda výboru pre zdravotníctvo som však dostal jeden list od jediného akcionára nemenovanej zdravotnej poisťovne, ktorý považuje predložený návrh zákona za porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu k jeho retroaktivite a porušeniu princípu právnej istoty.

Schválením návrhu zákona dôjde k porušeniu Európskej smernice o slobode poskytovania služieb, slobode zriaďovania podnikateľských subjektov, Európskej smernice o verejnom podnikaní a v prípade spomínanej zdravotnej poisťovne aj Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Holandským kráľovstvom a Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou.

Na základe záverov právnych analýz vyššie uvedeným predpisom si ma dovoľujú upozorniť na to, že ich investície budú podstatne znehodnotené, pričom nepôjde len o akcie samotné, ale aj o ich hodnoty odobrané štátom.

Príslušná zdravotná poisťovňa je pripravená urobiť všetky právne kroky za účelom ochrany svojich investícií a v prípadnom spore mieni okrem porušenia princípov ochrany hospodárskej súťaže namietať aj porušenie dohody štátom vyvlastnených zákonných a obchodných aktív a práv. Predpokladá, že rozhodcovský súd dospeje k záveru, že došlo k úmyselnému zásahu štátu ohľadne činnosti zahraničnej poisťovacej spoločnosti za účelom zbaviť spoločnosť práva užívať a využívať svoju investíciu na vlastný prospech. Okrem uvedeného očakávajú, že Európska komisia sa zaangažuje, ak návrh zákona bude schválený, čo môže mať za následok aj určitú neistotu v udržateľnosti vývoja slovenskej ekonomiky po vstupe do Európskej menovej únie. Toto som prečítal len preto, že zdravotné poisťovne to myslia nesmierne... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani kolegyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte, aby som nadviazala na pána poslanca Lipšica.

Najskôr k otázke zákona o zákaze exekúcie, ktorým išiel na Ústavný súd. Nuž, žiaľ, legislatívne bol zle spravený návrh dotyčného pána poslanca, ktorý to predložil, pretože stačilo len predĺžiť účinnosť zákona a vlastne by ste išli proti vášmu pôvodnému zákonu na Ústavný súd. Pretože podstata bola len predĺženie lehoty toho, čo platilo za vašej vlády a čo ste prijali. Čiže v tomto bola chyba. To mňa mrzí, lebo inak meritom veci, a to raz rozanalyzujem vo vystúpení, nie vo faktickej poznámke, vlastne napádate na Ústavnom súde svoj vlastný zákon ako neústavný. K tomu vám gratulujem.

Po ďalšie. Všetko, čo ste hovorili o ústavnosti majetku, platí na investície príslušných zariadení. Ale peniaze, poistenie, ktoré tam ľudia dávajú, to nie je majetok poisťovní. Tieto financie ony len spravujú. A to, čo ste citovali z ústavy, to vôbec na to neplatí.

A pokiaľ ste hovorili príklad bánk, pán poslanec, ste úplne vedľa, pretože do bánk dávajú ľudia dobrovoľne peniaze, ale do nemocenských poisťovní dávajú povinne. Teda na základe zákona. A to je sakramentský rozdiel. Takže to, čo ste tam uvádzali, nebolo kvalitné.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni. Teraz dostane slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán kolega.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len pár slovami doplním kolegu Lipšica v tom, že som nedávno počul vyjadrenie pána Mečiara v rozhlase, nášho kolegu, neviem, na ktorej stanici to bolo vysielané. Ale jednoznačne tam zaznelo, kde kritizoval tento predložený návrh zákona v tom zmysle, že zobrať niekomu možnosť tvoriť zisk zo zákona v trhovej spoločnosti znamená, že sa to podarí len raz. Nepodarí sa to dva razy a na budúci rok už žiadnych 1,9 miliardy nebude a len si vytvoríme ďalšie a ďalšie problémy.

Čiže, ak niekto nemôže tvoriť zisk,a teraz to hovorím ako môj vlastný názor, ak niekomu zisk zakážeme tvoriť, tak ho nútime kradnúť, pretože zisk je normálny spôsob po zdanení, ako získať peniaze. Ak niekomu nedovolíme mať zisk, tak ho navádzame na krádež. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa... Poprosím všetkých aj pani poslankyňu, aby ste diskutovali mimo sály, pokiaľ nie ste prihlásení s faktickou poznámkou. Ďakujem za porozumenie.

Ďalej pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Ja by som, ak dovolíte, mala poznámku k vystúpeniu pána Lipšica. Tak po prvé, nikto súkromným poisťovacím spoločnostiam nesiaha na investície, prosím vás pekne. Organizácie, ktorým je zverené poskytovanie zdravotného poistenia, nevykonávajú hospodársku činnosť a nie sú podnikmi v zmysle čl. 86 zmluvy o pristúpení k Európskemu spoločenstvu.

A po druhé, štát má právo dozerať na osud týchto verejných prostriedkov a povinnosť dozrieť, aby boli použité na to, za akým účelom boli vybrané. Súkromné poisťovacie spoločnosti majú dostatočný priestor na svoje podnikanie. Hospodársku činnosť a tvorbu zisku, o ktorom môžu potom rozhodovať akokoľvek, prosím pekne v súkromnom pripoistení.

Vážení páni, mali by ste si už uvedomiť, o čom to tu je. O čom to tu je a prestať politikárčiť.

Chceme vrátiť len organizovanie poisťovacieho systému na úroveň, resp. subjektov, ktoré v tomto priestore pôsobia, na úroveň okolitých štátov, resp. aj 15 starých krajín Európskej únie. Kto spravil chybu a prečo je tu teraz taká diskusia, bol pán minister Zajac, ktorému jeho kvázi odborníci poradili tú zrudu, ktorými sú akciové spoločnosti fungujúce v tomto priestore, prosím vás. Keď sme mali k tomu výhrady a povedali sme mu, prečo to nie sú neziskové spoločnosti, lebo by lepšie vyhovovali pojmu týchto organizácií, ktoré disponujú verejnými prostriedkami, tak povedal, že ten zákon nie je dobrý. Lepší je zákon pre akciové spoločnosti. Prosím vás, čo to mal za ekonómov, za idiotov, ktorí ho obklopovali.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž. Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Lipšic, no, predviedli ste ďalšiu spanilú jazdu vašich štandardných vystúpení k všetkému a obvyklým slovníkom, argumentáciou, hodnotami.

Ja časť z toho, čo som vám chcel povedať, povedala pani Gabániová. Dúfam, že ste ju dobre počúvali, ale niektoré veci ma ako právnika privádzajú naozaj do situácie, keď, odpustite, páni kolegovia, že nedodržujem zásadu, že reagovať na čisto účelové a čisto politické vystúpenia nebudeme.

Ale, pán kolega, to vám ušlo, že dokonca aj súčasťou ústavných princípov je zákaz exekuovania verejného majetku. To váš vzťah k verejnému majetku je taký, aký je. Veď za vás aj za vášho fungovania boli pokusy exekuovať dokonca budovu ministerstva financií a toho celého. To je známe. Čiže na to reagovať netreba. Tam vieme, čoho ste schopný, ako vnímate verejný majetok, naozaj máme dramaticky odlišný pohľad na tieto veci.

Po ďalšie. Ja s úžasom sledujem neschopnosť odlíšiť elementárnu a zásadnú vec, veď predsa hovoríme o kategórii privatizácie verejných peňazí a osobitosti ich spravovania. Toto, čo tu tárame a čo má súvisieť akože s trhom a právom na zisk a podobnými nezmyslami, to je nepochopiteľné, že úroveň parlamentu musí znášať opakovane už po niekoľkýkrát desiatky hodín podobné dookola sa točiace podľa mňa nezmysly a že myslím, ale v tomto smere už verejnosť pozná naše stanoviská a nejako ich zodpovedne vyhodnotí. Takže potom darmo nás vyzývate, aby sme s týmto diskutovali. To nemá význam. Jednoznačne a zásadne sme sa k tomu vyjadrili. Ja už neviem, čo viacej k tomu povedať.

Otázka Ústavného súdu, pán kolega, veď je obrovský problém s prejudizizáciou rozhodnutí Ústavného súdu. Nikto nevie, ako Ústavný súd rozhodne. Je to veľmi zložité a nemáme možnosť predbežne riešiť túto otázku. Jednoducho vzniká ten stav, ktorý je. O tom sa treba baviť a hľadať možné riešenia, lebo naozaj nevieme, čo je a bude, alebo nebude protiústavné a, bohužiaľ, je taký mechanizmus, aký je.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Halecký, nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som sa chcel vyjadriť k problému, ktorý tu otvoril pán poslanec Lipšic, a to je stratovosť nemocníc a iba nízke percento ziskových súkromných nemocníc.

Chcem poukázať na to, že v podstate celý systém zdravotníctva možno, že od začiatku až doteraz sa reguluje dlhom, to znamená, že ambulancie, diagnostické ústavy sú v pozitívnom možno hospodárskom výsledku, avšak nemocnice skoro všetky balansujú na úrovni dlhov alebo možnože vyrovnaného rozpočtu. Vidím chybu v tom, že to je možnože nesprávna politika všetkých vlád a možno celého štátu, pretože už len výkony, ktoré robia zdravotnícke nemocničné ústavné lôžkové zariadenia sú podfinancované zjavne a evidentne, vykrývajú sa do výšky 80 % a za takýchto podmienok dosahovať zisk alebo, aby nemocnice mohli dobre hospodáriť, je nemožné.

Platy zdravotníkov sú polovičné, ako by bolo žiaduce. Technika je zastaraná, je zhruba na úrovni 10 rokov jej životnosti a dokonca nemáme ešte ani vyčíslenú úroveň zdravotníckych výkonov. To znamená, že my nemáme ani odvahu povedať, že operácia toho stojí toľko a my ako zdravotné poisťovne, eventuálne ako štát vykrývame v 100 %, v 90 % alebo, aby tieto nemocnice fungovali v 110 %. To znamená, že už celý systém financovania lôžkových zariadení je chybný a obávam sa, že úmyselne je dlh považovaný... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pýtam sa, pán poslanec Lipšic, chcete reagovať? Prosím vás, zapnite pána poslanca Lipšica.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. K pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa si nevšimla, že jej kolega z klubu dal návrh, aby mohli dosahovať zdravotné poisťovne zisk. Už mi to pripadá, že keď ja poviem "a", tak vy vždy musíte povedať "non a" za každých okolností.

Pani poslankyňa, aj poistenie motorových vozidiel je povinné a napriek tomu poisťovne môžu dosahovať zisk, pokiaľ ste si nevšimli. Ale vaše ústavnoprávne analýzy, nenahnevajte sa na mňa, ma nezaujímajú. Vždy ste s nimi na Ústavnom súde prehrali. Ak prvýkrát vyhráte, tak potom vás budem počúvať.

Po druhé, k pani poslankyni Gabániovej. Pani poslankyňa, ja sa to pokúsim vám jednoduchšie vysvetliť. Predstavte si, že by prišiel niekto, založil si pekáreň a bolo by také právne prostredie, že môže dosahovať zisk aj z chleba, aj z rožkov a investoval by desaťtisíc korún do pekárne a potom by sme mu povedali, že môže len z rožkov dosahovať zisk a z chleba už nie. Takže by bola, samozrejme, jeho investícia ohrozená, pretože by tá návratnosť bola oveľa dlhšia, nebola by v čase, ktorú predpokladal, bola by to zmena pravidiel počas hry. Je to pomerne evidentné, že by jeho investícia bola výrazne ukrátená. Rovnako to je v tomto prípade.

K pánovi poslancovi Čížovi. Pán poslanec, ja som argumentoval judikatúrou Ústavného súdu. Asi neviete, čo to je, ale ja som pomerne dlho citoval nálezy Ústavného súdu. Vy ste len bľabotali.

Budova ministerstva financií. My sme trestne stíhali osobu, ktorá exekuovala ministerstvo financií. My sme disciplinárne stíhali sudcu, ktorý škandalózne rozhodol. Ak o tom budete nabudúce hovoriť, tak vás požiadam, aby ste si preštudovali danú kauzu a potom sa k nej vôbec vyjadrovali.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, a preto by som chcel, ak pani Tóthová dovolí, požiadať ctených poslancov a poslankyne, aby sa teraz hlásili tí, ktorí majú záujem do rozpravy ústne.

Takže konštatujem, že do rozpravy sú zatiaľ prihlásení k tejto problematike nasledovní poslanci: pán poslanec Rudolf Bauer, pani poslankyňa Viera Mazúrová, pán poslanec Tibor Bastrnák, pán poslanec Ján Pataky, pán poslanec Miroslav Číž, pán poslanec Jozef Halecký, ďalej pani Darina Gabániová, Alexander Slafkovský. Poprosím, keby ste mi posunuli, pán poslanec Peter Markovič, Jozef Valocký, Anton Bobrík, Stanislav Janiš, Ján Zvonár a posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viliam Novotný. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Rudolfovi Bauerovi. Nech sa páči.

Prepáčte, v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku chce teraz vystúpiť v rozprave, hej, pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný. Len počas tej rozpravy som zachytil, že zásadným problémom sa stáva pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho.

Takže aj do budúcnosti pre tých, čo budú vystupovať v rozprave, chcem povedať len toľko, že osobne nesúhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom v celom rozsahu, tak ako bol prednesený, aby ste teda vedeli môj názor, aký mám. Osobne som toho názoru, že by nemal byť ani predmetom hlasovania tento návrh. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, musím dať teraz priestor na faktické poznámky, vo vzťahu k vystúpeniu pána ministra. Poprosím o toleranciu, pán poslanec Novotný si zastrčí kartu ešte predtým. Takže pán poslanec Novotný, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Cabaj bol posledný s faktickou poznámkou na pána ministra. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na pána ministra zdravotníctva a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Trošku ma prekvapilo, že pán minister hovoril tak krátko, takže som nebol pripravený tak rýchlo sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Ďakujem pekne za možnosť teda zareagovať. Budem tiež veľmi stručný.

Myslím si, že pán minister ako navrhovateľ v zmysle rokovacieho poriadku teraz nemá právo navrhovať, aby sa nehlasovalo o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Urbániho, pretože nejde nad rámec predkladanej novely zákona. Týka sa presne tých ustanovení, ktoré sú explicitne vyjadrené vo vládnej novele zákona o zdravotných poisťovniach. Pretože, ak by sme to pripustili, potom by pán minister takisto mohol vystúpiť a povedať, že nesúhlasí s mojím pozmeňujúcim návrhom a chce, aby sa o ňom nehlasovalo. To sa nedá. Nič nové neprináša.

Paradoxne, keď pán poslanec Valocký predložil vo výbore pre zdravotníctvo pozmeňujúce návrhy, ktoré išli nad rámec novely, pýtal som sa zástupcu navrhovateľa pána štátneho tajomníka, či s tým navrhovateľ súhlasí a s tým navrhovateľ súhlasil.

Čiže pozmeňujúce návrhy, ktoré idú nad rámec vládnej novely zákona, o nich hlasovať budeme a tie, ktoré sú v súlade, navrhuje navrhovateľ, aby sme o nich nehlasovali. Podľa mňa to nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Čiže tento návrh pána ministra nie je možné rešpektovať. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa vrátim k dôvodovej správe. Celá vaša argumentácia postavená na tom, že spoločnosti pôsobiace v oblasti zdravotného poistenia nemôžu dosahovať zisk, je postavená na uznesení Európskeho súdu v prípade POUSTRE a POUCET. Ale tam sa hovorí o niečom úplne inom, ako je zdravotné poistenie. Zajtra budem o tom hovoriť viacej.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej posledný s faktickou poznámkou na pána ministra pán kolega Tibor Cabaj. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Trochu uľahčil robotu už predseda výboru pre zdravotníctvo, ale som medzi tými 22 poslancami, ktorí sa pod návrh podpísali.

Pán minister, rešpektujem, že máte svoj názor, ale rokovací poriadok hovorí, že o každom návrhu, ktorý je predložený v rozprave, sa hlasuje a poslanci sú tí, ktorí o tom rozhodnú. Bez ohľadu na to, či minister súhlasí, alebo nesúhlasí, sme momentálne v parlamente. Budete to musieť rešpektovať. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Takže teraz už má slovo pán poslanec Bauer, ktorý je prvý prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k trom bodom tejto novely návrhu zákona, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre kvalitu celého prostredia aj pre kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Prvá sa týka výdavkov poisťovní na prevádzkové činnosti, kde návrh znížiť túto hranicu zo 4 % na 3 %, i keď výbor, ktorý garantuje, zdravotný výbor, navrhol kompromis 3,5 %. Myslím si, že ten návrh nie je dobrý, že bolo by lepšie celé toto vypustiť a uvediem prečo.

Najdrahšia činnosť poisťovní je práve kontrola kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a kontrola účelnosti vynaložených prostriedkov. Predovšetkým na lieky, laboratórne a pomocné vyšetrenia a tá je financovaná z týchto v súčasnosti 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením. Z týchto prostriedkov sa financuje aj kontrolná činnosť poisťovní. Pokiaľ poisťovne nebudú mať dostatok prostriedkov na vykonávanie kontrolnej činnosti v oblasti kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a v oblasti účelnosti poskytovania finančných prostriedkov, tak to bude mať v konečnom dôsledku dopad na zdravie ľudí a dopad na efektívne využívanie prostriedkov v zdravotníctve. Z tohto dôvodu je to veľmi vážny zásah a veľmi zlý návrh. Preto tento návrh nie je zlepšením súčasného stavu, ale jeho výrazným zhoršením.

Pozrime sa, ako zákon definuje základné povinnosti zdravotnej poisťovne pri zabezpečovaní a kontrole dobrej, kvalitnej a včasnej zdravotnej starostlivosti o poistenca. Poisťovňa musí predovšetkým dobre poznať situáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zákon § 7 ods. 4 jej ukladá stanoviť a uverejňovať kritériá na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto kritériá sa zverejňujú na webovej stránke zdravotnej poisťovne, na úradnej tabuli na verejne prístupnom mieste.

Zdravotná poisťovňa na základe zákona § 4 ods. 6 musí spolupracovať na vypracovávaní indikátorov kvality. Rozhodujúcim prínosom je pravidelné vyhodnocovanie indikátorov kvality spolu s ďalšími povinnosťami napríklad v § 15 ods. 1 bod c, a to je publikovanie týchto výsledkov, poskytovanie týchto údajov, vykonávanie kontroly kvality, využíva indikátory kvality a výsledky kontroly pri vytváraní poradia jednotlivých poskytovateľov a podobne.

Pri priamej starostlivosti o poistenca je to vedenie dispenzarizačných zoznamov podľa § 16 ods. 1 bod h a § 16 ods. 6, čiže o pacientov s chronickými ochoreniami, ktorí vyžadujú dlhodobú opakovanú zdravotnú starostlivosť.

Poisťovňa sleduje i poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, čakacie listiny podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre týchto poistencov vytvára technické rezervy na úhrady. Zaoberá sa ďalej podnetmi, sťažnosťami poistencov podľa § 11 ods. 7. Zásadný význam pre kvalitu, efektívnosť a ekonomickú účelnosť zdravotnej starostlivosti má analýza predpisovania liekov a mnoho iných povinností.

Navrhované zníženie výdavkov na prevádzku bude mať za následok obmedzenie a likvidáciu aktivít zdravotných poisťovní smerujúcich k nadštandardným službám pre poistencov, dostupnosť klientskych pracovísk, elektronická komunikácia, podpora a propagácia preventívnych programov zdravého životného štýlu a podobne. Mnohé poisťovne ponúkajú dnes pre svojich klientov výhody, ktoré jednoznačne so zdravím súvisia, napríklad zdravotné poisťovne ponúkajú vstup do krytej plavárne za polovičný lístok, zľavy v obchodoch, na športoviskách, príspevky na očkovanie a podobne. Takéto opatrenia majú, samozrejme, dopad na kvalitu zdravia a znižujú potrebu finančných prostriedkov na liečenie chorôb.

Úlohy stanovené zákonom nemožno splniť bez trvalej a účinnej komunikácie s poistencom. Poisťovňa, aby bola užitočným pomocníkom každého občana, musí hľadať spôsob, ako komunikovať s poistencom, aby si zdravie predovšetkým chránil, aby si zlepšoval svoje zdravie, aby využíval možnosti primárnej i sekundárnej prevencie, aby poznal možnosti najvhodnejšieho využitia zdravotnej starostlivosti a racionálnej liečby.

Preto je samozrejmé, že komunikačné cesty k poistencom, internetová komunikácia, chránená internetová komunikácia, listové zásielky, reklamné kampane sú nevyhnutnou a integrálnou súčasťou starostlivosti o zdravie občana. Len zvýšené prostriedky na budovanie kvalitného e-Health programu umožnia splnenie jeho hlavného cieľa - individualizovanie zdravotnej starostlivosti, efektívne manažovanie pacienta, dostupná, rýchla, nenáročná a zrozumiteľná komunikácia pre poistenca - občana. Preto si myslím, že súčasný stav je dobrý a nie je potrebné dávať tento návrh a podporujem návrh, ktorý bude o chvíľu prezentovaný, aby tento bod bol vypustený.

Druhý bod týka sa čl. I bodu 5, kde pán poslanec Novotný dal pozmeňujúci návrh na jeho vypustenie. Pán poslanec Urbáni dal návrh na zlepšenie ods. 6. Ja si myslím, že najlepšie riešenie je vypustiť celý tento odsek preto, že v dôvodovej správe predkladateľ argumentuje, že vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisťovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy atď. je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľku služby verejnosti, financujúcu verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby.

Zdravotná poisťovňa má svoju činnosť vymedzenú v § 6 platného zákona, kde okrem iných pôsobností jej zákon určuje aj vykonávať kontrolnú činnosť, vykonávať poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného, vykonávať analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka.

Na to, aby zdravotné poisťovne mohli tieto činnosti kvalitne vykonávať, je z podstaty veci lepšie, ak sú motivované ziskom. Mnohé subjekty pôsobiace v oblasti zdravotníctva tvoria zisk, už to tu bolo spomínané. Farmaceutické firmy každoročne patria medzi najziskovejšie spoločnosti v celosvetovom meradle. Distribučné spoločnosti a lekárne majú zákonom stanovené maximálne marže a pravidelne vykazujú zisk. Rovnako akciové spoločnosti, ktoré prevádzkujú spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, biochemické a hematologické laboratóriá a podobne, zväčša dosahujú na Slovensku primeraný zisk.

Ak majú byť poisťovne motivované, aby v prospech svojich klientov, všetkých občanov Slovenskej republiky posudzovali odôvodnenosť a finančnú náročnosť odporúčaných vyšetrení liekov, je dôležité, aby boli dostatočne stimulované. Zisk v tomto prípade je odmenou za nám adekvátnu námahu, ktorú vynakladajú v prospech zdravia svojich klientov. Na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti je potrebné vykonávať výskum v oblasti liekovej politiky, čo môžu robiť farmaceutické firmy práve preto, že majú zisk, ale aj v oblasti hľadania nových spôsobov zvyšovania kvality zdravia predchádzaním chorôb, čo môžu robiť zdravotné poisťovne a aj im to zo zákona prislúcha, ale len keď budú môcť mať primeraný zisk podobne ako farmaceutické firmy.

To je argumentácia, ktorú poradcovia pánovi ministrovi Zajacovi dávali a myslím si, že nie je nad také posúdenie, pani poslankyňa, ako ste to povedali.

Hlavný dôvod, prečo je činnosť zameraná na podporu životných aktivít predchádzajúcich chorobám a zvyšujúcim zdravie, potrebná je v tom, že všetka činnosť zdravotníctva ovplyvňuje dĺžku života a kvalitu zdravia len späť až 15 % podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie.

Genetické faktory, makroprostredie predstavujú ďalších 30 až 40 % podielu vplyvov na úroveň zdravia a strava, pohyb a ďalšie ovplyvniteľné faktory predstavujú viac ako 50-percentný podiel. Preto je dôležité hľadať iné spôsoby, ako predchádzať chorobám, ako ovplyvniť dĺžku života a kvalitu zdravia, a preto musia mať tie firmy, čo to robia, motiváciu, a tou motiváciou je zisk, nič lepšie zatiaľ ekonómovia nevymysleli. A na to, aby poisťovne mohli hľadať iné spôsoby na zvýšenie kvality zdravia a zabezpečovať kvalitnú poradenskú činnosť pre svojich poistencov, klientov a aby boli motivovaní to kvalitne vykonávať, je potrebné zabezpečiť časť zdrojov z príspevkov poistencov.

Ten istý paragraf, ktorý navrhuje regulovať použitie kladného hospodárskeho výsledku navrhuje aj pravidlo použitia tohto kladného výsledku ešte v tom istom roku. To je prakticky nemožné, pretože po účtovnej uzávierke schválenej valným zhromaždením zostáva len 6 mesiacov, čo je krátka doba na realizáciu rozumných investícií.

K tretiemu bodu, a to je čl. I bod 7. Takisto pán poslanec Novotný už dal pozmeňujúci návrh na jeho vypustenie, aj pán poslanec Urbáni súhlasil s oboma. Zdravotné poisťovne museli pri svojom vzniku podľa zákona preukázať minimálne 110 miliónov korún vlastného imania ako podmienku na získanie licencie. Tieto prostriedky využili na budovanie a udržanie poistného kmeňa na administratívne úkony pre poistencov. Preto je proti dobrým mravom a proti ekonomickej logike, ak pri postúpení časti kmeňa medzi dvoma poisťovňami by nebolo možné si tieto vynaložené prostriedky nárokovať. Takáto zmena by určite nezostala ani bez právnych dôsledkov pre štát, ako tu pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Lipšic. Ďakujem za pozornosť.