M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko aj spravodajkyňa. Pokiaľ nie, tak ďakujem, pán minister, za vašu nesmierne dlhú, niekoľkohodinovú účasť na tomto návrhu zákona, zato, že ste vydržali v podstate celý čas sedieť na vašej poslaneckej lavici. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 379).

Poprosím pána ministra Jureňu, ktorý už zaujal svoje miesto v lavici navrhovateľov, aby zaujal svoje miesto, rovnako aj pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pána poslanca Slabého.

Pokračujeme teda v prerušenej rozprave. Svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy neukončil pán poslanec László Miklós, takže mu teraz odovzdávam slovo. Ešte pripomínam, že do rozpravy sú písomne prihlásení poslanci Zsolt Simon a Lucia Žitňanská. Takže pripraví sa pán poslanec Simon.

Pán poslanec Miklós, máte slovo.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ktorých veľa tu nezostalo, znovu ako zvyčajne pri zákonoch o životnom prostredí a poľnohospodárstve, no ale tým je to, by som povedal, menej politizované, spolitizované a hádam aj vecnejšie.

Dovolím si teda pokračovať v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podľa môjho názoru a názoru odborníkov, s ktorými som konzultoval, prinášajú len vylepšenie tejto novely a predovšetkým vyrovnávajú šance vlastníkov a nájomcov a podľa všetkého aj prinášajú, by priniesla novela už po pozmeňujúcich návrhoch aj určitý mier medzi tieto dve strany.

Takže by som pokračoval teraz návrhmi, ktoré sa týkajú článkov, ktoré zákon o pozemkových úpravách prijíma do svojho vienka a pozmeňuje.

Najprv teda článok II, k novelizačnému bodu 4. Tento bod hovorí o tom, že oprávnená osoba vyzve na náhradu, ale táto náhrada za určitých okolností, teda nárok na túto náhradu za určitých okolností zaniká. Právny názor na toto ustanovenie je taký, že žiadna okolnosť nemôže ovplyvniť nárok oprávnenej osoby na náhradu. Preto pozmeňujúci návrh je, že novelizačný bod 4 sa vypúšťa.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka čl. V, ktorý sa týka zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva pozemkov atď., a to k novelizačnému bodu 5. Tento bod má dva odseky. Odsek 6 hovorí zase to isté, skoro, ako ten predchádzajúci článok, tiež hovorí o tom, že nárok môže zaniknúť, keď uplynie určitá doba. Zase ten právny názor je ten, že nárok na náhradu nemôže zaniknúť. Preto môj návrh je, že odsek 6 sa vypúšťa.

V odseku 7, tam sa hovorí o tom, kde je možné požadovať náhradu, kde sa, by som povedal, relatívne logicky hovorí, že by tento pozemok mal byť v tom okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Ja si myslím, že by som s tým aj mohol súhlasiť, lenže toto môže priniesť v reálnom živote najrôznejšie problémy, najmä keď sa týka malých okresov. No zoberme si okres Medzilaborce, okres Kysucké Mesto nad Váhom, čo je pár katastrov, zoberme si také katastre, ktoré sú na hranici okresov. Naozaj môže absolútne objektívne sa vyskytnúť situácia, že takéto náhradné pozemky v danom okrese nebudú. Predstavme si teraz okresy, ktoré majú špecifický tvar. Napríklad okres Nové Zámky, kde tento okres má dve také veľké časti. Jedna časť je novozámocká časť, potom v prostriedku sú Nové Zámky a potom je časť štúrovská. A Nové Zámky sú obkolesené, priamo kataster s katastrami z okolitých okresov. Alebo si zoberme okres Revúca, kde najjužnejší kataster je Tornaľa obkolesený zo všetkých strán katastrami z iných okresov. Tak v takýchto prípadoch celkom iste nie je správne, aby sme striktne dodržiavali takýto postup.

A ešte k tomu by som chcel povedať, že názor odborníkov je, aby sa predovšetkým prihliadalo k primeranosti náhradného pozemku. Samozrejme, to slovo "primeranosť" je relatívne, voľne interpretovateľné, preto, ak dovolíte, sme sa snažili dať nové znenie, ktoré možnože trošku vylepšuje to pôvodné znenie, a plus v tomto novom znení bude reč o tom, aby to nemuselo byť v danom okrese.

Čiže nové znenie odseku 7 je: "Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť." Toto zostáva. "Návrh oprávnenej osoby musí prihliadať na primeranosť navrhnutého náhradného pozemku podľa výmery, bonity, umiestnenia, tvaru, dostupnosti, svahovitosti, expozície a iných prírodných podmienok." A teraz ide zmienka o tom okrese. "Ak je to možné, náhradný pozemok podľa vyššie stanovených kritérií by mal byť v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok", čiže zostáva, prečo nie, "alebo v katastrálnych územiach okresov susediacich s týmto okresom."

A ešte, ak dovolíte, ja som tam jednoducho zabudol vpísať jednu vetu. Keď budete akceptovať, keď nie, aj tak sa nič nestane. K tomu bodu B, v odôvodnení to mám, pán spravodajca, keď to čítaš, že "posledná veta sa vypúšťa". Čiže posledná veta sa vypúšťa, pretože názor odborníkov je, že tá príloha, ktorá sa požaduje, "príloha k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaj o náhradnom pozemku", načo by sme to žiadali od žiadateľa, keď pozemkový fond má v každom okrese prístup k všetkým týmto listinám. Takže ten návrh, prosím, naozaj som to zabudol napísať do písomného návrhu, ale ak dovolíte, chcel by som tam dodať "posledná veta sa vypúšťa".

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka čl. VI, zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

Tu ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka novelizačného bodu 1, kde sa v § 1 ods. 2 hovorí, že "pozemkom pre účely tohto zákona je aj pozemok zastavený stavbou". Sú to pozemky pod bývalými hospodárskymi dvormi, často schátranými, často sú to už len ruiny, ktoré ale môžu vyvolať požiadavku na náhradný pozemok a najrôznejšie kombinácie budú dané týmto zákonom, čo, samozrejme, netreba kritizovať. Len je tu taký problém, že pôvodnému vlastníkovi sa miesto tohto pozemku, ktorý je v tomto momente zastavaný, ponúkne určite len náhrada poľnohospodárskeho pozemku, orná pôda, alebo trvalý trávny porast, už akokoľvek to budeme brať. No a po usporiadaní vlastníctva tento pozemok, tento zastavaný pozemok sa môže preklasifikovať aj na stavebný pozemok. A, samozrejme, stavebný pozemok potom má úplne inakšie parametre aj cenové relácie a si myslíme, že by to malo byť trošku inakšie usporiadané voči vlastníkom. Takže aby ten vlastník nakoniec neprišiel skrátka, však on, keď doteraz neužíval ten pozemok, tak možno ani v budúcnosti nebude užívať a bude prenajímať tú svoju ornú pôdu alebo lúku a ten zastavaný pozemok, z toho bude stavebný pozemok. Myslím, že každý tomu rozumie. Čiže pozmeňujúci návrh je, novelizačný bod 1 vypustiť.

No najvýznamnejšie návrhy prišli k novelizačnému bodu 6, čo ja logicky chápem, že tu bola snaha nahradiť alebo nejakým spôsobom vyriešiť problém s náhradnými pozemkami, ktoré sa diali podľa § 15 v zákone o pozemkových úpravách, o ktorom sme hovorili, kde sa vkladá nový § 12a, ktorý viac-menej upravuje, a ja nepopieram snahu predkladateľa, že sa snaží vyriešiť situáciu, ktorá vznikne po vypustení § 15 zo zákona o pozemkových úpravách. No názor tých, s ktorými som konzultoval a ktorí sú, jednak je to skupina nájomcov, skupina užívateľov, skupina úradníkov, právnikov, je, že je to viac-menej nevyrovnané, pretože niektoré ustanovenia tohto paragrafu jednoznačne prevažujú, teda sú na strane nájomcu voči prenajímateľovi, ale v niektorých prípadoch to dokonca môže byť aj v neprospech. Keďže je to v neprospech prenajímateľa, v niektorých prípadoch to môže vyvolať aj situáciu, že to bude v neprospech aj nájomcu. Takže môj prvý pozmeňujúci návrh je, že bod vypustiť ako celok a ponechať § 15 v tom prvom zákone, čo som aj predniesol predvčerom, či kedy sme rokovali o tomto zákone.

Ak sa pamätáte, vážené kolegyne, kolegovia, vtedy som dal alternatívne ten návrh o § 15, že keď by sme zostali v tom, že § 15 zo zákona o pozemkových úpravách sa vypustí, tak tento § 12a v čl. VI by sme novelizovali a tie novelizačné návrhy znejú tak, ako ich teraz poviem.

Predovšetkým by bolo treba, toto je technická vec, pozmeňujúci návrh odseku 1, kde v texte sa objaví také slovo proste v tých podmienkach prenájmu, resp. vrátenia prevzatia pozemkov, je taká podmienka, ktorá sa charakterizuje ako "nemožno racionálne užívať". Toto je relatívne gumený paragraf. Ináč ja chápem podstatu toho, len možnože, keď nedôjde k zhode, tak práve toto slovo môže vyvolať veľmi nepriaznivé vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom. A radšej náš návrh je, tie slová "alebo ich nemožno racionálne užívať" radšej ich vynechajme, lebo do toho sa zmestí omnoho viac ako len nedostupnosť. Ako nedostupnosť, samozrejme, tam zostáva, lebo tá je jedna z takých veľmi významných ustanovení.

Druhý pozmeňovák, teda pozmeňujúci návrh je k odseku 2, kde sa hovorí o tom, že sa prenajímateľ, nájomca, môže prenajaté pozemky potom aj následne prenajať, prenajímať ako do podnájomnej zmluvy. A tu sa hovorí, že predovšetkým prednostne uzatvorí podnájomné na pozemky, ktoré má prenajaté od Slovenského pozemkového fondu, teda viac-menej tie, ktoré obhospodaruje Slovenský pozemkový fond, ktoré sú predmetom reštitúcie, bude k nim priznané vlastnícke právo a sú vydané oprávneným osobám alebo ide o pozemky vlastníkov s neznámym pobytom, vlastnícke právo sa mení podľa reštitučných zákonov, čiže je to dynamický proces, alebo upresnením pobytu vlastníka, jeho dedičov a podobne.

Vznikne neprehľadná situácia v Slovenskom pozemkovom fonde s hospodárením na pozemkoch vo vlastníctve práve vtedy, keď sa dokončujú registre obnovy reevidencie pozemkov a keď už konečne bol vytvorený evidenčný systém pre evidenciu majetku štátu a neznámych vlastníkov. Touto novelou sa môže dať možnosť zneužitia pozemkov v správe SPF aj na vlastné obohatenie, čo ja a priori nepredpokladám, ale nedávajme také, by som povedal, bezbrehé možnosti, tak preto ten môj pozmeňujúci návrh znie, že za prvou vetou sa vkladá nová veta v znení: "Na uzavretie podnájomnej zmluvy na tieto pozemky prenajaté od Slovenského pozemkového fondu sa vyžaduje písomný súhlas Slovenského pozemkového fondu." To znamená, že predsa je tu len určitá kontrola, aby tá podnájomná zmluva na tie pozemky, ktoré vlastne nie sú v tomto momente priznané nikomu, aby to nemohlo byť bezbrehým spôsobom prenajímané. O nič nejde, len o určitý stupeň kontroly.

No ďalší návrh je k odseku 4, ktorý sa týka daní. No toto vyvolalo relatívne veľmi významné negatívne reakcie, pretože hovorí, ten novelizačný bod hovorí, že prenajímateľ, keď si vypýta naspäť, teda vyžiada naspäť vlastný pozemok, tak musí zaplatiť daň nájomcovi, ktorý to už raz zaplatil, ak bola táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní od preukázateľnej doloženej vízie atď., čo viac-menej možno prijať ako logiku, pretože keď už ten nájomca nebude vlastniť, nebude užívať ten pozemok, prečo by on z toho platil daň?

Lenže ten problém je v tom, že v odseku 3, keď sa pozeráme ďalej na tento paragraf, je uvedené, že doterajší prenajímateľ vstupuje do užívania pozemkov po zbere úrody, čiže po zbere úrody, to znamená, že už ten nájomca zaplatil daň, no ale úrodu si zobral. Čiže v našich zemepisných šírkach je to viac-menej len raz za kalendárny rok, čiže nie viackrát, že by adekvátnu časť, ale raz za kalendárny rok. Čiže napríklad, keď po zbere pšenice nájomcom je odovzdaný pozemok prenajímateľovi povedzme 1. augusta, nájomca zašle výzvu na zaplatenie alikvotnej časti dane od 1. 8. do 31. 12. prenajímateľovi. Ak prenajímateľ neuhradí, nemá právo vlastné pozemky užívať. A napriek tomu, že nájomca zobral úrodu, pretože už od 1. 8. do 31. 12. žiaden úžitok z toho pozemku nebude, až budúci rok, nezaplatí nájomné od 1. 8., pretože túto povinnosť už nemá, no ale ešte môže dostať aj dotáciu na plodinu v plnej výške za celý rok. Teda nie že môže, ale dostane, pretože on tú dotáciu dostal začiatkom roka, alebo resp. koncom predchádzajúceho roka. Takže tu si myslím, že to je naozaj veľmi nesprávne voči tomu vlastníkovi, ktorý dostane späť svoj pozemok, resp. náhradný pozemok. Takže pozmeňujúci návrh znie: odsek 4 vypustiť.

A posledný pozmeňujúci návrh k tomuto § 12a znie: číslo "90" zmeniť na číslo "30". Tu ide o to, že ako má odpovedať, resp. akým spôsobom, aké sú časové relácie na to, aby sa uzavrela podnájomná zmluva. No názor odborníkov je, že stačí 30 dní na to, pretože 90 dní, najmä keď vezmeme do úvahy aj prípadnú ročnú dobu, 90 dní je štvrť roka a môže to byť polovička vegetačného obdobia alebo polovička obdobia, keď je nejaká kultúra na pozemku, tak môže priniesť aj veľmi nepríjemné situácie z hľadiska vlastníka. Takže si myslíme, že 30 dní by malo stačiť na to, aby sa tieto veci doriešili, preto pozmeňujúci, ešte raz prečítam, v odseku 5 znie: číslo "90" zmeniť na číslo "30".

Teraz som si dovolil práve po konzultáciách s odborníkmi navrhnúť jeden nový novelizačný článok k zákonu č. 180/1995 Z. z., teda zákon č. 330 o pozemkových úpravách uvádza ako zmenený, ale, samozrejme, sa priznávam, že predkladateľ neotvoril tento zákon, to by som zbytočne zakrýval, napriek tomu vám poviem, čo ma viedlo k tomu, otvoriť tento novelizačný zákon. No predovšetkým to, aby sa k pozemkom dostali po najrôznejších zmenách podľa hospodárskych, peňažných a finančných podmienok, kapitalizačných záležitostí a schopností našich vlastníkov, aby sa, keď chcú, aby sa dostali predovšetkým k tým pozemkom naši domáci vlastníci a poľnohospodári. Toto je ako logika tých návrhov a teraz konkrétne.

Navrhujem novelizačný bod 1 v § 18 čl. I, kde by sa druhá a tretia veta nahrádzala textom: "Ak je o prenájom pozemkov viac záujemcov, majú na uzatvorenie nájomnej zmluvy prednosť v prvom rade osoby trvale bývajúce obci, v ktorej katastrálnom území sa pozemky nachádzajú," to tu aj bolo, "v druhom rade osoby trvale bývajúce v obciach susediacich s touto obcou." Čiže tu chceme, aby predovšetkým domáci záujemcovia o nájom mali určitú prednosť. "Ak si doterajší užívateľ neplní povinnosti riadneho hospodára, z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci" a tak ďalej a tak ďalej, to zostáva tak, ako to bolo, zase je tam pridaný koniec vety, "v druhom rade osoby trvale bývajúce v obciach susediacich s touto obcou." Čiže tu pridávame k tomu prednostnému nájmu aj osoby trvale bývajúce v obciach susediacich s touto obcou. Myslím si, že to by mal byť záujem všetkých domácich poľnohospodárov, že keď je záujem doma, nech to zostane doma.

No a ešte jeden bod v rámci § 18 tohto zákona. Zrušiť v § 18 odsek 3, ktorý hovorí o tom, ten odsek, že "fond môže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 prenajímať aj ako súčasť súboru vecí na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva". No tu toto sa týka práve takých pozemkov, kde sú aj ruiny tých bývalých štátnych majetkov a JRD, a na základe prenájmu, resp. vykúpenia týchto ruín, keď môžem tak povedať, možno požadovať aj okolité pozemky. Preto náš návrh je, aby sa zrušil odsek 3 v § 18. Myslím si, že toto je o tom v zásade, aby sme ponechali, keď je záujem o domácich poľnohospodárov, aby tie pozemky mohli predovšetkým zostať v užívaní domácich poľnohospodárov.

Tak to sú tie návrhy novelizačných bodov. A teraz, pán spravodajca, ja by som žiadal, aby o každom bode sa hlasovalo osobitne. Pri bode 2 osobitne o 2a aj 2b a pri bode 4, ak neprejde návrh na vypustenie, tak osobitne o každom bode 4a až 4d. Ja ti to dám, dobre, pán spravodajca. Tu ti to dám. (Reakcia spravodajcu.)

Nie, v prvej časti ja som vtedy, bol tu veľký rozruch, tak ak môžem dodatočne, tak nakoniec sme len prerušili, čiže tak hlasovať o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne. Nie preto, že by som chcel zdržiavať vážené publikum, vážené plénum, ale to sú technické v procese vylepšenia, ony navzájom nesúvisia, ani jeden bod s druhým nesúvisí, tak preto, ak dovolíte, by som o toto požiadal. Ja by som ti to dal potom.

Ďakujem pekne, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon, pripraví sa pani poslankyňa.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, skutočne ma teší osobná prítomnosť pána ministra pôdohospodárstva pri prerokovaní takých závažných zákonov z jeho dielne.

Vážený pán minister, dámy a páni, každý zákon má dve také zásadné dimenzie, v ktorých sa posudzuje, jednou je bezpochyby politická a tá druhá je vecná. Politický dôsledok zákona úradníci asi ťažko dokážu odhadnúť, preto sa vopred ospravedlňujem, keď budem ctenú snemovňu zaťažovať tým, čo mohlo a malo byť odstránené v gestorskom výbore. Keďže pán minister niekoľko mesiacov nemal čas prísť do výboru, nemali sme možnosť viesť diskusiu v obidvoch rovinách.

Máme pred sebou veľmi komplikovanú novelu, ktorá sa dotýka šiestich zákonov, a to v čl. I zákona č. 330 o pozemkových úpravách, možnože by sa dalo jednoduchšie nazvať, zákon o realitnej agentúre, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov, č. 225/1994 Z. z. o poľnej stráži, č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva či zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

Pán minister, určite nie je jednoduché predložiť takú obšírnu novelu viacerých zákonov, najmä keď nie je medzi nimi všetkými súvislosť. Som si vedomý toho, že 80 % návrhu zákona vytvoril niekto iný a nie vy, ale tých ostatných 20 % úplne zmenilo pôvodný charakter zákona, ako aj jeho pôvodný cieľ a pôvodné riešenia. Dovoľte mi, aby som úvodom zosumarizoval, ako sa vykonávajú pozemkové úpravy a založenie aktuálnej evidencie pozemkov v rámci katastra.

Po prvé register obnovenej evidencie pozemkov je potrebný preto, že v období 1951 - 1993 zápis v pozemkovej knihe bol len deklaratórny a nebol povinnosťou. Vlastníctvo prešlo na základe zmluvy, tie aj dnes môžu existovať zmluvy právoplatné z tohto obdobia, ktoré nie sú pokryté zápisom v katastri nehnuteľností, a preto je nesmierne dôležité vykonanie prvotného skúmania skutkového stavu pred jeho scelením. A ešte ostáva asi tisíc katastrov v rámci Slovenskej republiky, kde tento prvotný proces neprebehol a práve v tomto procese sa stanovuje inštitút tzv. neznámeho vlastníka na základe zákona č. 180/1995. Po zistení skutkového stavu sa začne ďalší proces, ktorý je proces sceľovanie pozemkov a ekologicko-funkčné usporiadanie. V tomto procese sa pre jednotlivých vlastníkov, ich pozemky v danom katastri vytvorí stav, keď vlastník nebude mať sto malých parciel, ale možno dve-tri väčšie, ktoré budú ideálne na obhospodárenie. Takýto stav je výhodný aj pre obhospodarovanie s pôdou, ako aj rozvoj obce a regiónu. Podotýkam, všetky tieto procesy a ich vykonanie boli stanovené v rokoch 1991 - 1995.

Teraz podrobnejšie k niektorým častiam predloženého návrhu zákona. Prečo som v úvode povedal, že čl. I, ktorý sa dotýka zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, by sme skrátene a pracovne mohli nazvať zákon o vytváraní realitnej agentúry, ktorý má názov Slovenský pozemkový fond. V bode 40 predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa § 11 ods. 11, sa de facto dopĺňa veta, citujem: "Ak ide o pozemok s nezisteným vlastníkom, Slovenský pozemkový fond alebo správca môže súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch."

Dámy a páni, toto je jednoznačne realitná činnosť. Upozorňujem a chcem upozorniť každého v duchu, že môže sa to diať len na pozemkoch, poľnohospodárskej pôde, ktorá je do výmery 400 metrov štvorcových a v prípade lesnej pôdy 2-tisíc metrov štvorcových. Ale tejto výmery už dnes v katastroch, kde register obnovenej evidencie bol vykonaný, je asi 400-tisíc hektárov a z toho 20 % cca predstavujú parcely, ktoré zodpovedajú týmto kritériám.

Slovenský pozemkový fond teda podľa tohto oprávnenia v rámci pozemkových úprav môže sám za seba rozhodnúť, že pôda neznámych vlastníkov prejde na štát, resp. bude odpredaná. Sám ich ohodnotí, sám so sebou uzatvorí kúpno-predajnú zmluvu a sám sebe si aj zaplatí. Chcem upozorniť na to, že tento proces zoštátnenia pôdy neznámych vlastníkov alebo prevod pôdy neznámych vlastníkov do majetku štátu nie je asi v súlade ani s ústavou. Po vykonaní uvedených úkonov pôda bude v katastri nehnuteľností ako pôda evidovaná štátna. Preto reálna šanca vlastníka na vysporiadanie takéhoto pozemku a domáhanie sa finančnej náhrady od Slovenského pozemkového fondu bude takmer nemožná.

Predaj pôdy neznámych vlastníkov podľa mojej mienky nie je v súlade ani s ústavou čl. 20 ods. 1 až 4, ktoré znejú: "(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje." V tomto prípade si myslím, že dedenie už zaručené asi nie je. "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Pýtam sa, keď tento proces schváli a odobrí Združenie účastníkov pozemkových úprav, ktorý nie je žiadnym štátnym orgánom, ktorý by mohol odsúhlasiť a asistovať pri prechode vlastníckeho práva neznámych vlastníkov na štát, je to správny proces a správny krok, ktorý zavádzame? Nie je to realitná kancelária? Je to dôvod, prečo nepodporím tento návrh zákona.

Ďalej chcem upozorniť na to, že samotné znenie § 11, tak ako bol pôvodne naplánovaný, je nevykonateľný, nereálny a chaotický. Prečo si dovoľujem vysloviť takýto názor? Jednoducho, keď vlastník v procese pozemkových úprav požiada alebo dá súhlas na to, že súhlasí s finančným vysporiadaním, Slovenský pozemkový fond v tej chvíli dá blokáciu do katastra nehnuteľností na danú parcelu, s ktorou vlastník už v ďalšom procese nemôže nakladať. Ale finančnú čiastku za túto pôdu obdrží vlastník v skutočnosti len vtedy, keď pozemkové úpravy budú schválené a budú zapísané do katastra nehnuteľností, čo je pri najlepšom 5 rokov od súhlasu vlastníka na finančné vyrovnanie. Za toto obdobie v katastri nehnuteľností parcela je uvedená ťarcha, ktorá neumožňuje, zabraňuje vlastníkovi nakladať s týmito pozemkami, ale zároveň nemá ani úhradu. Preto sa pýtam, čo keď vlastník zomrie? Čo keď sa zmení charakter pozemku napríklad na stavebný, zmení sa jeho reálna finančná hodnota? Čo v tomto prípade? Je to ťažko vykonateľné. Takéto riešenie vytvára deformáciu konkurenčného prostredia v oblasti obchodovania s pôdou a vytvára pozemkové úpravy nerealizovateľné. Preto vo svojom pozmeňujúcom návrhu budem navrhovať tento bod vypustiť.

V bode 42, ktorý sa tiež dotýka § 1 ods. 17, sa doplňuje ďalšia posledná veta, ktorá znie, citujem: "Štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu alebo správcu môže kupovať aj ďalšie pozemky, ak ich vlastníci ponúknu na odpredaj." Tento bod taktiež deformuje trh s pôdou. Nie je jasný mechanizmus, ktoré ponúknuté pozemky fond kúpi, a to z dôvodu, že formulácia môže, dáva voľné pole pôsobnosti straníckym nominantom rozhodovať o tom, ktoré pozemky kúpia a ktoré nie. Tento bod je ďalším dôkazom toho, že v rámci tohto návrhu zákona sa vytvára realitná agentúra.

Ale keby to všetko nestačilo, tak upozorňujem na bod 74 § 34, ktorý sa dopĺňa o odsek 15, ktorý znie, citujem: "Pozemkový fond môže vlastníka poľnohospodárskeho pozemku, ktorý tento pozemok neobhospodaruje a chce ho prenajať, na jeho žiadosť zastupovať v zmluvných vzťahoch súvisiacich s nájmom. Za zastupovanie má právo pozemkový fond požadovať úhradu v sume najviac 20 % nájomného." Takáto činnosť je jednoznačným dôkazom o tom, že Slovenský pozemkový fond schválením tohto návrhu zákona sa stane realitnou agentúrou a bude vnútorne rozporuplný.

Prečo si dovoľujem vysloviť názor, že bude vnútorne rozporuplný a zmätočný? No jednoducho preto, lebo § 34 ods. 2 zostáva v nezmenenej podobe, ktorý znie, citujem: "Pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie." Uvedené činnosti a odseky, ktoré som vymenoval, vážené dámy a páni, nie sú jasným dôkazom toho, že Slovenský pozemkový fond sa stáva podnikateľským subjektom?

Prečo som sa úvodom vyjadril, že rieši neaktuálne veci? Táto problematika je veľmi špecifická, preto dovoľte, aby som pripomenul pôvodný zámer, ktorý bol stanovený ešte v roku 1991 v § 19 zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v ktorom ods. 1 znie: "Pozemkovými úpravami sú zmeny a usporiadanie pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôvodne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy a ich súhlasom a podľa spoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životné prostredie a na investičnú výstavbu." Teda pod pozemkovými úpravami sa rozumie scelenie, parcelárne usporiadanie, rozmiestnenie druhov pozemkov, arendácia hraníc a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protierozívnych, ekologických a iných opatrení.

Pozemkové úpravy sú základným organizačným nástrojom usporiadania pozemkového vlastníctva. Prax ukazuje, že riešenie v celej šírke pozemkových úprav je nereálne vzhľadom na projektovanie terénnych a komunikačných úprav, vodohospodárskych, protierozívnych, ekologických a iných opatrení, ktoré sa reálne naplnia od vykonania projektu o 10 až 15 rokov od zahájenia pozemkových úprav. Za toto obdobie sa reálne zmenia podmienky a už prvotné zistenia nemusia zodpovedať aktuálnemu stavu. Nazdávam sa, že by bolo efektívnejšie a účelnejšie, pokiaľ pozemkové úpravy by sa rozdelili na dve na seba nadväzujúce kroky, a to

1. scelenie parciel, funkčné a priestorové usporiadanie pozemkov, ktoré je vyznačené len v katastri nehnuteľností,

2. budovanie a vykonanie terénnych úprav, nakoľko vynakladanie prostriedkov na neaktuálne požiadavky je mrhanie peňazí daňových poplatníkov,

3. zvýšenie regionálnych rozdielov.

Prečo si dovoľujem vysloviť tento názor? Každému musí byť jasné, že bez jasných vlastníckych vzťahov, vrátane optimálnych, nie scelených pozemkov, nie je možné efektívne rozvíjať vidiek ani jednotlivé obce. Dnes máme obstaraných 309 katastrálnych území z celkového počtu asi 2 900 katastrálnych území, čo poukazuje na to, že tento proces je pomalý vzhľadom na to, že sa začal v roku 1991. Aj z tých 309 katastrálnych území 200 bolo obstaraných v období 2003 - 2005. Jednoznačne je možné konštatovať, že uznesenie vlády č. 869/1993 sa nenaplnilo. V súčasnosti sa týmto návrhom zákona, ctené dámy a páni, rozhoduje o tom, či v období 2008 - 2013 sa obstará a začne realizácia pozemkových úprav v 100 katastrálnych územiach, alebo v 700 katastrálnych územiach. Mám za to, že prijatím tohto návrhu zákona sa zmenia priority a zvýšia sa regionálne rozdiely. Hneď vám to aj vysvetlím.

Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi vzniknú, ak realizácia pozemkových úprav, teda krok dva, bude prebiehať v usporiadaní a scelení pozemkov, teda krok jeden, na ostatnej časti územia Slovenskej republiky. Toto bude mať za následok, že v tých 309 katastrálnych územiach budú vykonané aj terénne úpravy, budovanie ciest, vetrolamov, protierozívnych opatrení a v zostávajúcich cca 2 600 katastrálnych územiach bude tento proces stáť, čakať, kedy sa začne a kedy sa zrealizuje. No najskôr sa začne pokračovať až v roku 2014 preto, lebo už nebudú na to prostriedky. Len pre úplnosť dodávam, že ministerstvo pôdohospodárstva na uvedenú činnosť má vyčlenené cca 4 mld. Sk Plánu rozvoja vidieka v období 2007 - 2013. Preto som sa vyjadril 2008 - 2013, pretože doteraz tento proces nemohol byť spustený, nakoľko plán rozvoja vidieka nie je schválený. Takže toto rozhodnutie je aj rozhodnutím o použití 4 mld. Sk v rozvoji Slovenskej republiky.

Neúčelné vynakladanie prostriedkov štátu a Európskej únie? Pýtam sa, aký je význam zvýšenia regionálnych rozdielov? Aký je účel a efektivita takéhoto kroku? Doteraz na proces pozemkových úprav bolo použitých 1,5 mld. Sk, z ktorých minimálne 1/3 sa minie účinku, nakoľko stratí na reálnej časovej hodnote. Preto koncom roku 2007 by sme mali vychádzať z aktuálnej úrovne poznania a nie z úrovne poznania v roku 2005. Pýtam sa, či bol dobre stanovený tento proces pri tvorbe zákona v roku 1991? S odstupom času je jednoznačné, že rozhodnutie nebolo správne, keďže opatrenia v celom súbore usporiadania pozemkového vlastníctva a pozemkového práva sú chaotické a protichodné. Predložená novela tento stav ďalej len komplikuje.

Vážené dámy a páni, preto si vás dovoľujem požiadať, aby ste podporili môj procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Zároveň odporúčam predkladateľovi, aby vypracoval komplexný návrh zákona o pozemkovom práve a o evidencii pozemkov tak, aby pozemkové právo zabezpečovalo efektívne naplnenie vlastníckych práv.

Teraz pár slov k náhradnému pozemku. Dovoľte, aby som spojil bod 54 článku I s článkom VI, pretože tieto navzájom bezprostredne súvisia.

Bod 54. Návrh smeruje k zrušeniu inštitútu náhradného pozemku, teda § 15 zákona č. 330 o pozemkových úpravách, a nahradzuje ho riešením v článku VI, ktorý je zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku, lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. Keď som túto otázku predložil vo výbore, tak som dostal odpoveď zo strany predkladateľa, že systém, citujem, "systém náhradných pozemkov nie je šťastné riešenie, ale iné neexistuje".

Dámy a páni, zamyslime sa nad tým, keď aj toto riešenie ideme rušiť. Pritom treba dodať, že tento proces § 15 zabezpečovali štátne inštitúcie, teda pozemkový úrad, ktorý pri vydávaní náhradných pozemkov prekontroloval, či daný žiadateľ vlastní tú pôdu, obstaral vytýčenie pozemkov, zabezpečil všetky zákonom potrebné úkony, teda verejnú vyhlášku, aby vlastníci pôvodných parciel pozemkov knižných vložiek sa mohli vyjadriť a mali možnosť zasiahnuť do procesu, či na ich pozemkoch bude niekto iný hospodáriť ako na náhradných pozemkoch, čo medzi ostatné zaručuje aj zákon č. 420/2002 Z. z., ktorý vznikol na základe nálezu Ústavného súdu, tak tento proces zabrzdíme a nebude vykonateľný. Nahradíme ho riešením, ktoré predkladateľ navrhuje hlavne v článku VI, a to novým § 12a, ktorý citujem:

"(1) Ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde zmluvný nájom skončil alebo má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodáriť na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a dobu, na ktorú má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od Slovenského pozemkového fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže prenajať inej osobe."

"(3) Ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak, vstupuje doterajší prenajímateľ do užívania pozemkov podľa odseku 2 po zbere úrody založenej na ich nájomcovi. Náklady spojené s vyčlenením pozemkov znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom."

Vážené kolegyne, kolegovia, mám za to, že mnohí ste poriadne nepochopili zámer predkladateľa citovaný v § 12a ods. 1, 2 a 3. Som toho istého názoru, že dané ustanovenie je nezrozumiteľné. Navyše prijatím článku VI zákona bude vnútorne aj rozporuplný vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 3 platného zákona, ktorý sa touto novelou zásadne nemení. Keď sa zamyslíme nad citovanými ustanoveniami, dospejeme k záveru, že boli obídené aj tie najmenšie možnosti vlastníka pôvodných parciel vyjadriť sa k takejto podnájomnej zmluve a k skutočnosti, že nájomca prevádza práva k pozemkom, ktoré sám nikdy nemal. Vychádzajúc zo zásad Rímskeho práva, nikto nemôže na druhého previesť viac práva, než sám má, nehovoriac o to, že žiadna štátna inštitúcia nebude mať prehľad o podnájomných zmluvách.

Dovoľte, aby som to trošku bližšie vysvetlil. Som vlastníkom parcely č. 1205, ktorá je pozemkovoknižnou parcelou. Uzatvorím nájomnú zmluvu v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. na prenájom tejto parcely so subjektom X, ktorý bez môjho súhlasu a vedomia uzatvorí podnájomnú zmluvu so subjektom Y na užívanie týchto pozemkov. Ja vôbec nemusím mať vedomosť o tejto podnájomnej zmluve, pretože nikto mi to nepovedal, de facto bude iný subjekt dlhodobo užívať moje pozemky, s čím ako vlastník nesúhlasím. Takéto riešenie by malo vytvoriť možnosť užívania náhradných pozemkov alebo nahradiť inštitút náhradných pozemkov podľa doteraz platného § 15 zákona č. 330/1991 Zb. Predkladateľ vytvára vnútorný rozpor preto, lebo v § 10 ods. 3 ponecháva platné znenie, citujem: "Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomníkovi." Pri ponechaní tejto inštitúcie tohto znenia zákona v § 10 ods. 3 jednoznačne vykonateľnosť § 12a je nulitná a jednoducho nenahrádza inštitút § 15 žiadnym iným riešením. Jediné, čo nahrádzame, je, alebo zavádzame, je zavedenie chaosu do užívateľských vzťahov aj tak zložitého procesu, v ktorom dnes sa nachádzame.

Pretože mám za to, že pôvodné znenie a pôvodný predkladaný návrh zákona v roku 1991 mal za cieľ vyriešiť aktuálny problém vydávania náhradných pozemkov od poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov pre drobných vlastníkov, aby mohli opätovne začať hospodáriť. Ale pýtam sa, dnes píšeme rok 2007, doba postúpila ďalej, prečo nenájdeme riešenie? Nájdeme riešenie, ktoré je nevykonateľné? Keď necháme takéto riešenie a takéto riešenie prejde a Národná rada prijme, tak som za to, že súdnictvo v Slovenskej republike bude mať čo robiť aj na tých znovu rozšírených súdnych miestach, ktoré sme zaviedli, možnože aj v malej miere. Som presvedčený, že slovenské súdnictvo by v týchto prípadoch jednoznačne pristúpilo a chránilo záujem vlastníka pôvodných parciel a podnájomné zmluvy by vyhlásilo za akt v rozpore s vlastníckymi právami, nehovoriac, že vlastník za svoj náhradný pozemok by mal platiť vlastníkovi pôvodných pozemkovoknižných parciel.

Z uvedeného dôvodu navrhujem ponechať § 15 súčasného znenia zákona č. 330/1991 v platnom pôvodnom znení a vôbec vypustiť z tohto návrhu zákona čl. V novely zákona č. 504/2003 ako bezpredmetný a právne chaotický.

Dámy a páni, pre prípad, keby môj procedurálny návrh, ktorý smeruje k vráteniu zákona predkladateľovi, neprešiel, predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ nevytvoriť, zopakujem, nevytvoriť realitnú agentúru zo Slovenského pozemkového fondu, nezavádzať chaos do užívateľských vzťahov vo väčšom rozsahu a zachraňuje hydromelioračný majetok tým, že sa prevedú do správy Slovenského pozemkového fondu.

Predkladám prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa skladá z piatich bodov.

Bod 1. K bodu 40 predloženého návrhu zákona v § 11 ods. 11 navrhujem vypustiť vetu: "Ak ide o pozemok s nezisteným vlastníkom, Slovenský pozemkový fond alebo správca pozemkov môže súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch." Odôvodnil som to pred chvíľkou.

Ďalej navrhujem bod 42, 47 a 74 vypustiť už zo spomenutých dôvodov, aby sme nevytvorili realitnú agentúru zo Slovenského pozemkového fondu.

Navrhujem bod 54 vypustiť. Je to § 15, aby zostal v pôvodnom znení. Zároveň navrhujem vypustiť čl. VI, ktorý smeruje k novele zákona č. 504.

Taktiež navrhujem bod 59 vypustiť. Tak ako som spomenul, čl. VI vypustiť en bloc, čl. VI.

Teraz k hydromelioračnému majetku. Na území Slovenskej republiky máme 400 000 ha, kde sa využívajú účinky hydromelioračného majetku, teda zavlažovacích a odvodňovacích kanálov. Tento majetok spravuje dnes štátny podnik Hydromeliorácie, ktorý je v zložitej finančnej situácii a nedokáže tento majetok dobre obhospodarovať, nakoľko nie sú také odbery podzemnej vody. Nazdávam sa, že v prípade, že keby tento štátny podnik vstúpil do likvidácie alebo do konkurzu, tak by štát prišiel o majetok, taký vzácny majetok, že by sa nepredával alebo neprivatizoval by sa majetok, len závlahová sústava alebo odvodňovacia sústava, ale aj pôda, na ktorej sa ich účinok prejavuje.

Preto navrhujem v ďalšom pozmeňujúcom návrhu v bode 1, a bod 2, ktoré spolu súvisia, a zároveň žiadam o nich spoločne hlasovať, kde sa dopĺňa, v § 34 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: "Pozemkový fond spravuje závlahové zariadenia v rámci závlahových systémov a odvodňovacie zariadenia v rámci odvodňovacích systémov a s nimi funkčne spätý hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu (ďalej len "hydromelioračný majetok")."

§ 34a ods. 2 sa dopĺňa o znenie: "Pozemkovému fondu možno poskytnúť na zabezpečenie a výkon správy hydromelioračného majetku dotácie podľa osobitného predpisu."

Poznámka pod čiarou k odkazu znie: "§ 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

Dámy a páni, dúfam, že podporíte snahy a zámer, aby sme zo Slovenského pozemkového fondu nevytvorili realitnú agentúru, aby sme nezavádzali väčší chaos do užívateľských vzťahov, než je.

Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Záhumenský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Simon, myslím si, že ak niekto nepochopil obsah návrhu novely zákona, si práve ty a ten chaos, ktorý tu predkladáš alebo sa snažíš povedať, že sa vnáša do pozemkových úprav, treba sa pozrieť, akým spôsobom sa vykonávali pozemkové úpravy počas tvojho pôsobenia vo funkcii ministra pôdohospodárstva, keď zákazky dostali firmy z južného Slovenska a vykonávali ROEP-y po celom území Slovenska a vykonávali ich od stola bez toho, aby robili miestne zisťovania, čiže brali len peniaze za nekvalitne vykonanú prácu. A mnoho ROEP-ov bude treba znovu prerobiť pri konečných komasáciách, to znamená, že to bude stáť podstatne viac peňazí a podstatne viacej času. Takže o chaose v tvojom prípade by som si určite nedovolil hovoriť, lebo máš značnú mieru na tom, že pozemkové úpravy sú dneska v takom stave, ako sú.

Ja som si dal námahu a konzultoval som s mnohými prednostami pozemkových úradov, čo táto novela zákona im prinesie, a všetci ju vítajú a hovoria, zrýchli to, zjednoduší a zrýchli to pozemkové úpravy, lebo sú pomalé a komplikované vďaka takej legislatíve, ako v súčasnosti platí. Paragraf 15, ktorý hovorí o náhradných pozemkoch, významne skomplikoval pozemkové úpravy a následne komasáciu a konečnú úpravu, ktorú skutočne treba prechodne vyriešiť, a myslím si, že to riešenie, ktoré predkladá ministerstvo pôdohospodárstva, je správne.

Jednu poznámku k štátnemu hydromelioračnému podniku. Za tvojho pôsobenia vo funkcii dotácie, ktoré boli vynakladané na štátny hydromelioračný podnik alebo ktorý rozdeľoval prevádzkovateľom závlah, tak sa všetky peniaze minuli pre tých prevádzkovateľov závlah, ktorí nedodali ani jeden kubík vody na závlahy. Všetci tí, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)