P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa. Boli ste jediný prihlásený. Uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete reagovať?
Nech sa páči.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je realitou, že rozhodovanie o kvótach je v kompetencii platobnej agentúry a tak to bolo aj za pána ministra Simona, tak to je teraz v tomto návrhu. Takže nič sa zásadné nemení. A pochopiteľne, že je tu aparát ľudí a bol tam kedysi i riaditeľ sekcie organizácie trhu, ktorý sa volal pán Szolnoky, ak si dobre pamätáš, pán poslanec, a musel odísť veľmi rýchlo nielen preto, že odborne nezvládal tento post, ale najmä z podozrení z korupcie. Najmä z podozrení z korupcie, pán poslanec Simon. (Reakcia z pléna.) Z vážnych. Aj odišiel, áno. Takže takého si tam mal zodpovedného pracovníka. Ja zastávam viac transparentnosť ako šuplíkové rozhodovanie o kvótach. A ak si dobre pamätáš, sú na to konkrétne mechanizmy, ako sa prepočítava jednotlivé prerozdelenie.
Čo sa týka samotnej platobnej agentúry, tak áno, platobná agentúra, preberal som ju v absolútne dezolátnom stave. Výsledkom čoho je, že nebola za rok 2006 uzatvorená účtovná uzávierka. Bol tam dodávateľ softvéru, ktorý faktúroval, ale nikto nepreberal vykonanú prácu a naďalej sa ešte do dnešného dňa vykonávajú jednotlivé účtovné práce ručne, napriek tomu, že už sa mali dávno vykonávať inak. Možno je to niekomu úsmevné, ale to je realita.
Prišlo vážne upozornenie z Bruselu, čo sa týka platobnej agentúry, ktoré jasne dokumentovalo vážne nedostatky platobnej agentúry. Takže v takomto stave sa platobná agentúra nachádzala. S tým súvisí pochopiteľne akreditácia, certifikácia a ďalšie základné pravidlá, ktoré platobná agentúra mala vykonávať, tie neboli dostatočne zabezpečené. Len chcem pripomenúť, že platby boli vyplatené na rozdiel od predchádzajúcich rokov už 28. novembra, keď predtým to bolo 31. decembra. To bol zásadný posun, ku ktorému prišlo.
Čo sa týka zálohových platieb, tak pochopiteľne, že sa zaoberáme aj zálohovými platbami, touto možnosťou riešenia, ale nehovoríme áno, pokiaľ nemáme veci preverené. Až budú veci preverené, tak určite ich uvedieme do života. A momentálne úverové zaťaženie, ktoré sa v najťažších obdobiach nachádza niekde až na úrovni 16 mld. Sk, by sa prostredníctvom zálohových platieb práve mohlo výrazne znížiť.
Čo sa týka druhospracovateľov, tak tuná môžem len zodpovedne povedať, že vo vláde, ale i mimo vlády prebehlo viacero rokovaní medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom hospodárstva, výsledkom čoho je, že z programu inovácie, ktorý spolu predstavuje 750 mil. Sk, druhospracovatelia potravinári dostanú 100 mil. Sk, čo sa zmluvne zabezpečuje a čo považujem za veľký úspech rezortu pôdohospodárstva.
Takže toľko na doplnenie.
Oceňujem prácu tých, ktorí sa spolupodieľali na tejto zákonnej norme, a vyjadrujem presvedčenie, že bude slúžiť tak, ako má, a žiadne uzurpovanie kompetencií priamo pod ministra nechystám, pretože platobná agentúra bola zriadená preto, aby naplnila tieto funkcie, ktoré táto právna norma jej dáva.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec Čech bude spravodajcom zákona, ktorý uvedie pán minister životného prostredia Jaroslav Izák a je to
vládny návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon), tlač 357.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.
Návrh zákona vychádza zo znenia doteraz platného zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a Štátnej geologickej správe. V návrhu zákona sa navrhujú zmeny, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii, ako aj z požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, odbornej spôsobilosti, sprístupňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác. Zavádza sa ohlasovanie geologických prác. Novým spôsobom sa v časti Prieskumné územie upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.
Návrh ustanovuje postup pri prevode geologického diela a geologického subjektu, okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodplatne, a okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. Súčasne sa ustanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela a geologického objektu pri výberovom konaní.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a posuniete do tretieho čítania.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
A teraz pán poslanec Čech ako spravodajca uvedie informáciu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 495 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o geologických prácach (tlač 357) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 26 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o geologických prácach schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o geologických prácach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. V citovanom uznesení výboru výbor poveril ma ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy za SMK pán László Miklós. Nech sa páči, máte slovo.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dostal som sa do takej špeciálnej situácie, že ako opozičný poslanec budem viac-menej brániť tento zákon, pretože ho považujem za potrebný, a toto moje vystúpenie predovšetkým sa zakladá na jednej strane na tých poznámkach, ktoré som posledný týždeň vypočul jednak od kolegov a kolegýň a jednak od geológov zvonku. Okrem toho mám niekoľko technických pozmeňujúcich návrhov, ktoré som prerokoval s odborníkmi aj s predkladateľom.
Tak predovšetkým na tie reakcie zvonku aj od poslancov. Chcel by som predovšetkým vysvetliť, resp. podčiarknuť, že treba rozlišovať geologický zákon, banský zákon a zákon o banských činnostiach. Na tejto schôdzi Národnej rady máme otvorený aj zákon o banských činnostiach, prednedávnom sme prejednávali banský zákon a teraz máme otvorený, teraz prejednávame geologický zákon. Všetky tri zákony majú, samozrejme, veľmi významné súvislosti, pretože ide o nerastné bohatstvo, ale každý ten zákon je iný. No a tie poznámky, ktoré doteraz, najmä posledný týždeň, som si vypočul, sa týkali predovšetkým toho, že aj v geologickom zákone sú ustanovenia, ktoré sa týkajú vlastníctva vlastníkov k pozemkom. Čo je, samozrejme, pravda, ale predovšetkým by som chcel k tomuto uviesť nasledovné.
Geologický zákon sa týka dvoch typov prác a to je geologický výskum a geologický prieskum. To je definované jednoznačne v prvých paragrafoch zákona a chcel by som povedať najprv ku geologickému výskumu. Geologický výskum sa týka toho, aby sme vedeli, čo v našej republike máme pod zemou. Ja si myslím, že toto je veľmi dôležitý poznatok, a preto geologický výskum, teda zistenie, čo máme, ako sa to vyvíjalo, akým spôsobom je to distribuované, na čo je to prípadne dobré, patrí do celkovej kultúry národa a išli by sme asi spiatočným spôsobom, keby sme povedali, že o tomto nechceme nič vedieť. No a, samozrejme, keď chceme niečo vedieť, tak potrebujeme na to aj nejaké výskumné práce. Okrem toho treba povedať, že podľa ústavy nerastné bohatstvo, tak ako aj ostatné prírodné zdroje sú majetkom štátu.
Ďalej geologický prieskum. Geologický prieskum má podľa zákona štyri také hlavné časti, to je ložiskový prieskum, hydrogeologický prieskum, inžiniersko-geologický prieskum a prieskum geofaktorov životného prostredia. Z tohto len ložiskový prieskum je priamo napojený na banský zákon, teda na banské činnosti a na dobývanie. Čiže tým by som chcel podčiarknuť, že nie každý geologický prieskum vyúsťuje do banskej činnosti, kde už môžeme hovoriť naozaj veľmi významným spôsobom o zásahu do pozemkov, zásahu do vlastníckych vzťahov.
Čo sa týka metód geologických prác, tak to nie sú len vrty a nie sú len búdy alebo maringotky, ktoré sa postavia na určitý pozemok, keď sa robí geologický prieskum. Ale tie práce, tie metódy sú aj geofyzikálne práce, geochemické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce, monitorovanie a ďalšie, ktoré, samozrejme, treba niekedy pristúpiť aj na pozemok, ale myslím si, že by sme v záujme toho kultúrneho dedičstva alebo spoznania kultúrneho a prírodného dedičstva nášho štátu mali trošku iným spôsobom posudzovať ako už konkrétne technické a iné práce. Napríklad, keď ide geológ, pravda, s ruksakom na chrbte a drží kladivo v ruke, zoberie si "šuter" a bude rozbíjať, tak hádam to nebudeme považovať za významné narušenie vlastníckych vzťahov. Samozrejme, tým som nechcel povedať, aby sme tie vlastníctve vzťahy obchádzali a ku tomuto smeruje aj jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, vrty, zemné práce, podzemné práce, dočasné objekty a prístupové cesty, ktoré sú potrebné v niektorých prípadoch k hlbinným výskumom, treba takisto brať do úvahy. Takže teraz to je k tomu, aby som rozplynul pochybnosti niektorých mojich kolegov, že geologický zákon ako automaticky znamená narúšanie vlastníckych vzťahov.
Takže teraz k tým pozmeňujúcim návrhom. Pán spravodajca, tebe som dal ten pozmeňujúci návrh, ale keďže ešte mám právo stále dať pozmeňujúci návrh práve v zmysle toho, čo som teraz predniesol, ja mám hneď k druhému paragrafu jeden ešte pozmeňujúci návrh, ktorý som teraz len písomne napísal, a to je o tom, že dvakrát sa tam opakuje, že čo sú geologické práce. Jednak geologické práce, to, čo som hovoril, geologický výskum, prieskum, ložiskový, hydroinžiniersky, životného prostredia atď., a potom sa hovorí o metódach geologickej práce, ktoré sú takisto označované ako geologické práce, čiže geofyzikálne, geochemické, laboratórne.
Preto môj pozmeňujúci návrh je, že v § 2 ods. 4 text pred prvou čiarkou znie "za metódy geologických prác" a ide už ďalej, teraz bolo za geologické práce, lenže geologické práce aj v predchádzajúcom paragrafe sa definovali nejako, takže toto, si myslím, že bude objasnenie.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k § 4 ods. 3. Tam sa hovorí, že keď ide o osobný záujem vlastníka, teda geologické práce v osobnom záujme vlastníka, tak tento zákon sa na to nevzťahuje. Vyjasnili sme si to s predkladateľom, že môže byť ten osobný záujem aj veľmi, veľmi, veľmi široký. Môže sa týkať veľmi veľkého pozemku, tak radšej tento osobný záujem vynechajme, resp. tento § 4 nech sa vypustí, pretože nikto nikoho nenapadne, keď niekto naozaj doma bude synovi ukazovať a rozbíjať "šuter", že toto je vápenec a toto je žula, sa nebude pýtať, či robí geologickú prácu, alebo nie. A na predídenie nezrovnalostí si myslím, že bude lepšie, keď sa odsek 3 v § 4 vypustí.
K § 7 ods. 1 písm. e) a f), tieto písmená sa týkajú toho, že geologické oprávnenie by mohlo po troch mesiacoch zaniknúť, keď sa nebude registrovať v obchodnom registri a na obchodnom súde. Podľa názoru právnikov táto povinnosť, proste toto by nemalo byť jednak preto, že by bola škoda, keby čerstvo nadobudnuté geologické oprávnenie stratil subjekt len preto, že povedzme za tri mesiace sa nestačí v obchodnom registri zaregistrovať, a okrem toho Obchodný zákonník hovorí o povinnosti a podmienkach registrácií aj fyzických osôb, aj právnických osôb, takže toto, si myslím, je zbytočné.
K § 17 ods. 4. Tam je vyslovene jedna technická poznámka, že po slove preskúmanosti, tam sa jedná o preskúmanosť alebo o hydrogeologické a kategorizáciu hydrogeologických poberov a území, takže po slove "preskúmanosti" by sa vložila čiarka a text "podľa plošného rozsahu". Čiže sa tam dáva ešte jedna taká upresňujúca podmienka. Ďalej sa vypúšťa spojka "a" a pokračuje pôvodný text.
K § 27 ods. 1. Tento paragraf sa týka osobitných prieskumných území. V tom prvom čítaní, ako som čítal ten paragraf, mne sa zdá, teda to čítanie sa môže interpretovať aj tak, že ministerstvo vymedzí, teda určí prieskumné územie na návrh zhotoviteľa geologických prác. No podľa všetkého tu ide o to, že ministerstvo určí, či môže byť prieskumné územie osobitného charakteru, alebo nie, teda či to bude financované zo štátneho rozpočtu, alebo nie. Nie podľa návrhu zhotoviteľa, ale jednoducho podľa toho, že to vie, že toto je pre štát významný prieskum. Takže moje upresňujúce znenie tejto vety, čo nič nemení na podstate, lebo som presvedčený, že takto to aj predkladateľ myslí, bude: "Vymedzenie osobitného prieskumného územia, dobu platnosti a predmet prieskumu určí ministerstvo na návrh zhotoviteľa geologických prác." Čiže nie to, neurčí ministerstvo to na návrh zhotoviteľa, či je to osobitné územie, alebo nie, ale len vymedzenie osobitného územia, dobu platnosti a predmet prieskumu. Čiže to, či to bude osobitné prieskumné územie, alebo nie, to určí ministerstvo bez toho, žeby čakalo na nejaký návrh zhotoviteľa podľa svojho uváženia.
No a posledný pozmeňujúci návrh je k § 29, ktorý sa týka vstupu na cudzie nehnuteľnosti. A to je to, čo som na začiatku hovoril, že to, čo som povedal na obranu tohto zákona, neznamená, že by sme akokoľvek narušili fyzickými činnosťami vlastnícke práva. Tu sa dosť podrobne hovorí, za akých podmienok je možno vstúpiť na pozemky až do úrovne, keď nedôjde k dohode, až do úrovne rozhodnutia súdu. Tak ja tu na koniec odseku 2 dávam návrh, ruší sa bodka a vkladá text v znení, "po dohode s vlastníkom podľa odsekov 3 až 7", to znamená, až kým nedôjde k tej dohode. Tu je len upresnenie, že až potom. Až potom.
Takže to je všetko, pán minister. (Reakcia z pléna.) Chcem, no, hlasovať, hlasovať. No ony nesúvisia tieto body spolu, tak by som požiadal hlasovať osobitne.
Skončil som, pán predseda, ďakujem, jaj, pani podpredsedníčka.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán Miklós bol jediný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa ešte opýtať pána navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Pán minister? Nie. Ďakujem. Žiada si spoločný spravodajca záverečné slovo? Tiež nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, body 62, 63 a 64, ktoré predkladá pán minister Jahnátek, prerokujeme vo štvrtok 25. 10. po bodoch pána ministra financií Počiatka.
V rokovaní preto budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 365 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 365a.
Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán poslanec.
V. Jánoš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, je zosúladenie právnych predpisov o ochrane ovzdušia s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady pod č. 2001/80 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie, ktorá pojednáva o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.
Predmetná smernica vyžaduje, aby všetky jestvujúce veľké spaľovacie zariadenia plnili od 1. 1. 2008 emisné limity v nej ustanovené. Výnimky umožňujú len pri prevádzke zariadenia na dožitie pre obmedzený počet prevádzkových hodín. V súčasnosti platná právna úprava ochrany ovzdušia umožňuje týmto zariadeniam uplatňovať výnimky z emisných limitov bez obmedzenia počtu prevádzkových hodín do 31. 12. 2010.
Súlad so spomenutou smernicou sa dosiahne práve skrátením termínu pre možnosť uplatňovania národnej výnimky a taktiež zrušením národného emisného limitu pre zariadenia, ktoré si budú uplatňovať túto výnimku na dožitie pre obmedzený počet prevádzkových hodín. To znamená, že schválením tejto novely a následne aj úpravou vykonávacieho predpisu k zákonu o ovzduší, mám na mysli vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 706/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, by sa umožnila veľkým spaľovacím zdrojom prevádzka pri obmedzenom počte hodín bez emisných limitov v období rokov 2008 - 2015, avšak v celkovom počte prevádzkových hodín 20-tisíc.
V prípade, ak by bol aj naďalej zachovaný súčasný právny stav, došlo by po roku 2010, dokedy sa vlastne umožňuje týmto spaľovacím zdrojom uplatňovať výnimky z emisných limitov bez obmedzenia počtu prevádzkových hodín, k výraznému poklesu produkcie, hlavne v oblasti výroby elektrickej energie, ale taktiež ťažby hnedého energetického uhlia, čo v konečnom dôsledku by malo negatívny dopad jednak na verejné financie, ako aj na stav zamestnanosti v jednotlivých regiónoch.
Zachovanie doterajšej platnej právnej úpravy by tiež ovplyvnilo vo veľkej miere vývoj cien elektrickej energie v budúcnosti, a to v tom zmysle, že by bol veľký predpoklad na možné zvýšenie cien tejto energie. V súvislosti so skrátením termínu možnosti uplatňovania výnimiek z emisných limitov z roku 2010 na rok 2007 upravenom v zákone o ovzduší je taktiež potrebné vykonať aj úpravu platenia poplatkov po roku 2007 pre zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré si výnimku do konca roku 2010 mohli uplatňovať. Táto úprava sa navrhuje práve novelizáciou zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Vážené dámy, vážení páni, záverom chcem ešte dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať, aby ste predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ovzduší a zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, prerokovali a schválili ho v navrhovanej podobe.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Slabému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 500 z 13. septembra 2007 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 365), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 247 z 10. októbra 2007 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 201 z 11. októbra 2007 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 167 z 10. októbra 2007 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie predmetného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, písomne sa prihlásil pán poslanec Miklós. Pán poslanec Miklós, máte slovo.
L. Miklós, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Nič iné nepoviem ako to, čo som povedal pri prvom čítaní, len skrátene a priznám sa vám, že ten zámer, aby som vystúpil, bol taký, že som predpokladal, že toto vystúpenie bude počuť omnoho viacej poslancov ako v tom prvom čítaní. Myslím, že zámer sa podaril, lebo vtedy sme tu boli okrem tejto časti sály štyria a teraz je tu asi 15 poslancov, takže naozaj vynikajúci... (reakcia z pléna), aha, tak asi 16. No ale už keď som sa prihlásil, tak poviem tie hlavné faktá, ktoré, fakty či faktá, no teraz nie som si istý, ktoré sa týkajú tohto zákona.
Predovšetkým som absolútne presvedčený, že táto novela je potrebná, pretože naozaj je to tak, nedá sa s tým nič robiť, že musíme dať naše zákonodarstvo do súladu so smernicou Európskeho parlamentu. Druhá vec je, akým spôsobom sa to deje. No deje sa to týmto spôsobom už štvrtýkrát, odkedy som ja v politike. Vždycky je to cez poslanecké návrhy.
Druhý fakt, ktorý chcem vyzdvihnúť znovu, je, že my tu zachraňujeme vlastne baníkov hornonitrianskych baní, hnedouhoľných baní, čo ja im držím palce, a pritom merito veci sa týka vypúšťania exhalátov zo Zemianskych Kostolian. No a elektrárne sú viac-menej v tomto smere nečinné.
Ďalší fakt by som chcel znovu objasniť alebo znovu podčiarknuť tie údaje, ktoré sú v doložke, ako sú za sebou uvedené. Doložka hovorí o dopade na verejné financie, že áno, bude mierny dopad. Áno, bude mať mierny dopad, s týmto súhlasím, budú znížené príjmy do fondu, do environmentálneho fondu. Ďalej sa hovorí o vplyve na obyvateľov. No doložka hovorí, že nie, ale ja som si istý, že áno, pretože tých 20-tisíc hodín, pracovných hodín, ktoré ešte dovoľujeme fungovať elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch, bude emitovať tá elektráreň a celkom iste sa bude to znečistenie kumulovať aj v ľudskom tele.
Ďalší bod je dopad na životné prostredie, kde dôvodová správa hovorí, že nebude dopad, ja hovorím, že áno, už keď pre nič iné, aj keby to nemalo na nič negatívne dopady, ale tie exhaláty vychádzajú z tej fabriky a budú vychádzať ešte 20-tisíc hodín.
No a nakoniec hovorí dôvodová správa o vplyve na zamestnanosť, že nebude, a ja hovorím, naopak, bude, pretože sa zachránia ešte baníci hornonitrianskych uhoľných baní. Takže to je asi priaznivý vplyv.
Toto som chcel znovu podčiarknuť. A hádam ten posledný apel, ktorý som mal vtedy, znel nejako tak, že držím palce baníkom a vyzývam elektrárne Jaslovské Bohunice, nie, Zemianske Kostoľany, ale aj Jaslovské Bohunice, aby si vstúpili do svedomia a naozaj po tých rokoch naťahovania sa o emisie dali veci do poriadku.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miklósa sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miklós bol jediný z písomne prihlásených. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.
V. Jánoš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, dámy, páni, nedá mi, aby som nezareagoval, možno obdobne, ako to bolo v prvom čítaní, na pána poslanca, ktorý vystúpil v rámci rozpravy.
Pán poslanec, netýka sa to iba elektrárne Nováky, táto problematika sa týka aj ďalších veľkých zdrojov. Týka sa to aj Bukózy Vranov, týka sa to sčasti aj Zvolenskej teplárenskej, ktorá zrejme, neviem, či máte tú informáciu, ale takýto zdroj znečisťovania využíva ako tzv. záložný zdroj. No a v konečnom dôsledku sa to môže týkať, ak prijmeme tento návrh zákona alebo návrhy zákonov, v konečnom dôsledku sa to môže týkať aj elektrárne Vojany a mám na mysli teraz tretieho a štvrtého bloku, ktoré sú momentálne mimo prevádzky.
Čo sa týka financií, že to bude mať negatívny alebo mierne negatívny dopad na rozpočet alebo na verejné financie, hlavne teda na envirofond, tu sa tiež nedá jednoznačne súhlasiť s týmto tvrdením. Pretože ja sa spýtam alebo položím otázku, čo by bolo alebo aký stav by nastal, ak by bola platná súčasná legislatíva v tomto zmysle, čo by nastalo po roku 2010? To je elementárna otázka, čo sa týka napríklad tvorby Environmentálneho fondu. Pretože po roku... (Reakcia z pléna.) Dobre, ja si odpoviem teda. Po roku 2010 by mnohé z týchto zdrojov jednoducho odstavili prevádzku, a tým vlastne aj príspevok do Environmentálneho fondu. Takže s týmto sa nedá jednoznačne súhlasiť. A je tu druhá vec. Ja naopak tvrdím, že nebude pokles do Environmentálneho fondu, ale naopak, Environmentálny fond alebo tvorba Environmentálneho fondu sa naopak zvýši. Prečo? Pretože už dnes sú informácie, ak prijmeme tieto návrhy zákonov, tak je veľký predpoklad, že sa spustí tretí a štvrtý blok v elektrárni Vojany. A tu je práve ten prínos, to je zhruba v priemere okolo 50 mil. Sk ročne, ktoré môžu prúdiť práve do Environmentálneho fondu.
A posledná pripomienka k oblasti životného prostredia. No, nie celkom som tomu rozumel, pretože touto novelou, ešte raz zdôrazňujem, obmedzujeme počet prevádzkových hodín na 20-tisíc. Na 20-tisíc a plus tieto prevádzkové hodiny, tých 20-tisíc prevádzkových hodín rozložíme do rokov 2008 - 2015, čiže je tu dlhšie obdobie. A tieto zdroje znečisťovania jednoducho sú obmedzené, oni si musia rozdeliť tento počet prevádzkových hodín, ktoré budú mať priamo dané v legislatíve. A z hľadiska imisií, nie emisií, z hľadiska imisií práve tu vidím prínos, že jednoducho rozloženie na dlhšie obdobie je práve prínosom, že tie exhaláty, ktoré priamo dýchajú aj ľudia, alebo ktoré sa môžu dostať do tých vrstiev, ktoré nazývame imisie, práve budú nižšie. Takže s týmto sa tiež jednoznačne súhlasiť nedá.
To je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Chcem sa opýtať spoločného spravodajcu. Nie, nechcete zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 373 a správu o jeho prerokovaní vo výbore máte ako tlač 373a.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona odôvodnila.
K. Tóthová, poslankyňa: Pani podpredsedníčka, ďakujem za udelenie slova. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v mene pani poslankyne Laššákovej uviedla náš spoločný legislatívny návrh. Legislatívny návrh je veľmi stručný, preto aj moje uvedenie bude stručné.
Keďže v prvom čítaní som zdôvodňovala zmysel a účel tohto legislatívneho návrhu podrobnejšie, dovoľte, aby som dnes len telegraficky pripomenula, že ide o predĺženie lehoty na podanie žiadosti na urobenie odbornej skúšky, ako aj predĺženie lehoty na vykonanie odbornej skúšky. Dôvod je záujem znalcov o vykonanie týchto odborných skúšok, ako aj skutočnosť, že inštitúcie, ktoré vykonávali toto vzdelávanie, neboli pripravené na taký nápor záujmu, aký sa prejavil v praxi.
Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 78 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte uvedený pod tlačou 373.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej k predmetnému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky nasledovnú správu v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. septembra 2007 pod č. 501 pridelila návrh poslankýň, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 237 z 9. októbra 2007 odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona pod tlačou 373 schváliť.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v písomnej podobe v predloženej správe pod tlačou 373a, preto ich nebudem ďalej prednášať. Gestorský výbor ďalej odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 4 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor ďalej odporúča predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výbore v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 15. októbra 2007 pod č. 255. Týmto uznesením ma výbor súčasne poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže rozprava prakticky nebola, zrejme pani navrhovateľka sa vyjadrovať nebude. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 376 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 376a.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby návrh zákona odôvodnil.