P. Hrušovský, poslanec: Pán predseda, aj keď nerád, ale predsa musím znovu upozorniť na nedodržanie rokovacieho poriadku. Už som upozornil pri tom, keď pán minister vystúpil, že nie v súlade s rokovacím poriadkom mohol otvoriť rozpravu preto, lebo vy ste neuviedli, ktorý bod programu ideme prerokúvať. Dobre. Strpeli sme to, ale ak už ste súhlasili s tým, že ste rozpravu znovu otvorili, tak § 27 jasne v rokovacom poriadku hovorí, ako sa do rozpravy poslanci prihlasujú. Najskôr ste mali umožniť prihlásiť sa do rozpravy poslancom písomne, tak ako sme to robili v minulom volebnom období. Po skončení písomne prihlásených poslancov, ktorí vystúpia v rozprave, umožniť poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vlastne ste oklieštili... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.
(Prerušenie rokovania o 12.45 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Siedmy deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. októbra 2007 o 14.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, začiatok popoludňajšieho rokovania je vyhradený na
hodinu otázok,
ktorú týmto otváram. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku sú na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ktorých chcem týmto aj súčasne požiadať o účasť na nasledujúcich bodoch rokovania, ktorými sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 47 otázok predsedovi vlády a členom vlády 58 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Upozorňujem poslancov, že na otázky tých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.
Teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Pán predseda vlády, máte slovo.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Ďalej je neprítomný minister zahraničných vecí pán Kubiš, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Neprítomný je minister obrany pán Kašický, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Neprítomný je minister pôdohospodárstva pán Jureňa, zastupuje ho minister životného prostredia pán Izák. Minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia pán Izák a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho zastupuje minister hospodárstva pán Jahnátek.
Som pripravený, pani podpredsedníčka, odpovedať na otázky.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Mariana Záhumenského a otázka znie: "Vážený pán predseda vlády, mohli by ste nás, prosím, oboznámiť s výsledkom preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s.?"
Prosím, pán predseda vlády, o odpoveď na položenú otázku.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky si po svojom vzniku v júli roku 2006 dala jasný záväzok nepísať žiadne čierne knihy a venovať všetku energiu plneniu vlastného programového vyhlásenia.
Vláda Slovenskej republiky za posledných 15 mesiacov aktívne nevyhľadávala žiadne kauzy z obdobia rokov 1998 až 2006 a vychádza zo základného predpokladu, že orgány činné v trestnom konaní budú konať ex offo, teda z úradnej povinnosti, ak zistia skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Ak by sa vláda správala opačne vzhľadom na počet škandálov a podozrení typických pre dve predchádzajúce volebné obdobia, nerobila by nič iné, len vykonávala kontroly a ich výsledky predkladala na príslušné miesta.
Dá sa pripustiť, že prvú výnimku z tohto pravidla urobila vláda Slovenskej republiky včera, keď sa na svojom rokovaní začala zaoberať mimoriadne zaujímavým a rozsiahlym čítaním pod názvom Správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie, teda roky 2003 - 2006. Nejde však o žiadnu čiernu knihu, ale dôslednú analýzu, čo sa to vlastne dialo v štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ v uvedených rokoch a ako bolo naložené s disponibilnými zdrojmi tejto akciovej spoločnosti v celkovom objeme 20 mld. 134 mil. Sk, v štátnej akciovej spoločnosti zriadenej v júni 2003 a určenej realizovať projekt oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní.
Vážené dámy a páni, vždy som uznával sväté právo opozície nastavovať vláde zrkadlo a kontrolovať jej činnosť. Realizácia práva opozície bezhlavo kritizovať a pranierovať musí mať však aj svoj morálny základ. Dúfam, že je dostatočne jasné, prečo mnohí súčasní predstavitelia vládnej koalície, vrátane mňa, vôbec nereagujú na kritiku niektorých predstaviteľov súčasnej opozície. Ak si niekto prečíta Správu o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, nemôže nijako inak, len mlčaním obísť vystúpenia ľudí, ktorí by za to, čo sa dialo vo Veriteľovi, mali sedieť niekde inde, len nie v opozičných laviciach.
Odpoveď na položenú otázku a svedectvo faktov poukazujú na gazdovanie s peniazmi náš všetkých predchádzajúcou vládou, terajšou opozíciou, a to v nebývalom rozsahu. Je zarážajúce, že 20 mld. disponibilných zdrojov pretieklo za necelé tri roky existencie spoločnosti cez 13 účtov používaných spoločnosťou Veriteľ. Finančné prostriedky boli aj niekoľkokrát denne prevádzané medzi jednotlivými účtami spoločnosti, čím sa peňažné toky stali absolútne neprehľadné. Na takýto systém netransparentnosti pri nakladaní s 13 účtami v bankových operáciách by mohla byť hrdá aj firma z podsvetia alebo iného kriminálneho prostredia.
Vážené dámy, vážení páni, opakujem 13 účtov za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov z verejných zdrojov. Pritom v dochovanej evidencii úplne chýba napríklad výpis z jedného účtu za roky 2004 a 2005, už ani nehovoriac o nezabezpečení základných povinností obchodnej spoločnosti vyžadovaných zákonom v podobe účtovníctva, výkazníctva a ďalších náležitostí. Nie je nehoráznosť, že spoločnosť, ktorá dostane 20 mld. Sk, sa správa horšie ako nejaká garážová firma?
Spoločnosť Veriteľ, a. s. neposkytovala pravidelne mesačne písomné informácie Ministerstvu financií Slovenskej republiky o poskytnutých finančných prostriedkoch, nebolo preukázané ich použitie, vecné plnenie účelu a realizácia formou finančných výkazov tak, ako bolo zmluvne dohodnuté. Doklady postúpené Veriteľom na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za záväzky Perspektívy voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sú neúplné a nie sú potvrdené konkurzným správcom. V procese poskytovania verejných zdrojov formou návratných finančných výpomocí a dotácií dochádzalo k mnohonásobným zmenám ich účelového použitia, čím sa použitie týchto štátnych finančných aktív postupne stalo absolútne neprehľadné.
Dokonca aj organizácia INEKO, skôr naklonená ako oponujúca vtedajšej vláde, už v roku 2003 uviedla v hodnotení ekonomických a sociálnych opatrení v oblasti oddlžovania zdravotníckych zariadení nasledovný komentár hodnotiacej komisie: "Kritika sa ozvala najmä v súvislosti s nízkou transparentnosťou pri vzniku štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ a chaotickou mediálnou komunikáciou ministerstiev zdravotníctva a financií. Na verejnosť sa dostalo pomerne málo informácií o reálnej činnosti Veriteľa a nákladoch na oddlžovanie. Podľa odborníkov je nevyhnutné, aby tento proces, ak chce byť úspešný, bol pod veľkou a neustálou kontrolou verejnosti, médií a mimovládnych organizácií. Treba zverejniť všetky informácie, aby sa predišlo podozreniam a netransparentnosti." Samozrejme, nič takéto sa nestalo.
Keďže kapitalizácia pohľadávok z návratných finančných výpomocí vo výške 2,2 mld. a 2,88 mld. Sk v čase schválenia vládou Slovenskej republiky nebola v súlade s platnou legislatívou, vy, páni z opozície, ste si pomohli účelovou zmenou zákona a pomenili ste vloženie týchto pohľadávok do základného imania spoločnosti Veriteľ až po nadobudnutí účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, v ktorých boli ustanovenia príslušných paragrafov prispôsobené požiadavkám projektu oddlženia.
V procese oddlžovania dochádzalo k duplicitnému uhrádzaniu faktúr, ktoré boli jednotlivými veriteľmi uplatňované u Veriteľa a následne opakovane uhradené zdravotníckymi zariadeniami. Veriteľ uplatňoval nerovnaké podmienky pri oddlžovaní subjektov tým, že niektorým uhrádzal iba istinu a iným aj príslušenstvo. Mohol by som pokračovať naozaj vo výpočte obrovského množstva prešľapov a porušení platných zákonov a rôznych nezrovnalostí v hospodárení spoločnosti, v rôznych dodávateľských faktúrach, v účtovníctve a v účtovných výkazoch, či pri archivácii dokumentácie spoločnosti. Z celkovej sumy viac ako 20 mld. korún sa však niekto poriadne nabalil. Mnohí. V správe nie je o nich veľa zmienky. Sú tu ale údaje o tých, ktorí mali funkčne toto oddlženie zabezpečiť. Nezabezpečili. Namiesto toho zabezpečili samých seba a to veľmi dobre.
Posúďte niekoľko údajov o vysoko nadštandardnom odmeňovaní členov napríklad predstavenstva v tejto spoločnosti, ktorá nebola podnikateľským subjektom, to podčiarkujem, ale bola to spoločnosť, ktorá mala oddlžovať zdravotníctvo a mala k dispozícii viac ako 20 mld. korún. V celej spoločnosti pracovalo počas obdobia troch rokov 46 ľudí, len 46. Ich hrubé mzdy za celé obdobie činnosti však dosiahli výšku 56 mil. Sk, z toho odmeny vo výške boli viac ako 30 mil. Sk.
Predstavenstvo spoločnosti tvorili počas celého obdobia len traja ľudia, traja zamestnanci. A teraz dobre počúvajte. Priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva spoločnosti Veriteľ za necelé tri roky bola 7 mil. 223 760 Sk. Priemerná hrubá mzda krásne stúpla, ako sa blížilo obdobie, keď už išlo k likvidácii tejto spoločnosti. Napríklad v mesiaci v roku 2005 bola priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva 141 000 korún a priemerná hrubá mzda v roku 2006 v mesiaci, keď už Veriteľ skončil, bola 875 370 priemerná mesačná mzda. Priemerná odmena napríklad za jeden mesiac v roku 2006 bola 622 000, čiže okrem hrubej mzdy ešte bola odmena 622.
Mohol by som pokračovať v ďalších číslach, ale myslím si, že je evidentné, o čom teraz hovorím. Je zbytočné uvádzať, vážené dámy a páni, nič nehovoriace mená takto vynikajúco odmenených členov predstavenstva, ktorí sú nakoniec na webovej stránke Obchodného registra. Týchto členov predstavenstva, ktorí napriek tomu, že ich mená málo, resp. nič nehovoria o ich manažérskych skúsenostiach, však dostali od predchádzajúcej vlády k dispozícii na rozdanie 20 mld. Sk. Dozerať na hospodárenie s týmito peniazmi ale mali ľudia z Dozornej rady Veriteľa. A títo ľudia už boli podstatne známejšie osoby. Tu sú aspoň tí najznámejší, dovoľte, aby som niektoré mená verejne pomenoval. Pán Podstránsky, štátny tajomník ministerstva financií, pani Červenáková, vedúca služobného úradu na ministerstve financií, jedna, môžem povedať, z najbližších spolupracovníkov bývalého ministra financií. Pán Pažitný, blízky ministrovi Zajacovi a v skvelej zostave nechýbal ako obyčajne pán advokát Valko. No kde ten nakoniec nebol? Však prakticky vo všetkých spoločnostiach sa ukázal a keby sme sa dnes pozreli na mnohé veci z minulosti, asi by sme sa veľmi dobre zabávali.
Záverom spomeniem ešte niekoľko pozoruhodných skutočností, ktoré súvisia s ukončením činnosti spoločnosti Veriteľ likvidáciou. Počúvajte tie dátumy: spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 1. februára 2006, likvidácia ukončená 15. júna 2006, aký zaujímavý dátum, a z Obchodného registra bola vymazaná 8. júla 2006. Medzitým sa postrácala kopa papierov, dokladov, uviedol som, že neexistujú záznamy z vedenia účtov.
Na základe skutočností uvedených v citovanej správe boli dňa 18. augusta 2007 zaslané na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, poškodzovania Veriteľa a zvýhodňovania Veriteľa a marenia konkurzného konania. Budú podniknuté aj ďalšie kroky, pretože nie je možné, ak sa niekto zaoberá otázkou nakladania so štátnymi prostriedkami, aby sa takto hazardovalo s 20 mld. korún, ktoré sa síce použili, ale nikomu vôbec nepomohli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Pán poslanec Záhumenský, chcete položiť doplňujúcu otázku? Môžete v rozsahu 2 minút.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa pekne poďakovať, pán predseda vlády, že ste nám ozrejmili v tejto správe vlastne, ako spoločnosť Veriteľ nakladala s verejnými zdrojmi. Zo správy hospodárenia spoločnosti jasne vidieť, ako súčasná opozícia nakladala s verejnými zdrojmi v zdravotníctve. Myslím si, že by bolo dobré, keby sa verejnosť o šafárení súčasnej opozície dozvedela, aby si mohla vlastne urobiť obraz, o čo aj pri predkladaní zdravotníckych zákonov a presadzovaní aj zisku v zdravotnom poistení opozícii ide.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, odpovedajte, pán predseda vlády.
R. Fico, predseda vlády SR: Neviem, či považujem teraz za potrebné pokračovať v tejto diskusii, myslím si, že stanovisko pána poslanca je aj moja odpoveď. Bola dostatočne vyčerpávajúca, iba ak by trval na tom sám pán poslanec, ale myslím si, že podstatné veci boli povedané.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku položil predsedovi vlády pán poslanec Viliam Novotný a otázka znie: "Pán predseda vlády, odmietate zverejniť podrobnosti o nadobudnutí bytu na Pažítkovej ulici v Bratislave, ktorý ste údajne obstarali so svojím bratom. Odmietate povedať tieto podrobnosti preto, lebo ste tento byt získali ako úplatok alebo províziu od firmy IKORES (sponzora SMER-u) za to, že táto firma dostane v budúcnosti lukratívne štátne zákazky tak, ako to bolo napríklad nedávno v prípade vojenského archívu Trnava, kde zákazku za 1 mld. Sk získala táto firma od ministerstva obrany bez verejnej súťaže?"
Nech sa páči, pán predseda vlády, odpovedajte.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem. Dúfam, že budem mať dosť času.
Pán poslanec, vaša otázka obsahuje vážne obvinenia, ale ako odpoveď zopakujem na ňu to, čo som už veľakrát verejne aj povedal.
Po prvé nie som vlastníkom žiadneho bytu na uvedenej ulici. Od roku 1990 bývam na Dlhých dieloch v Bratislave v 3-izbovom byte so svojou rodinou. Tento byt, pôvodne družstevný, som si odkúpil do vlastníctva. Že tam naozaj bývam každý deň, určite potvrdia bulvárni novinári, ktorí majú pred mojím činžiakom prechodné bydlisko a prakticky každé druhé ráno ma vyprevádzajú, keď veziem na svojom súkromnom aute syna do školy.
Po druhé byt, na ktorý sa pýtate, je 2-izbový byt, podčiarkujem, 2-izbový byt, a neviem, prečo púta toľko pozornosti, a jeho vlastníčkou je moja vlastná mama. Pozrite sa, ja neviem, ako to chodí medzi vami pravičiarmi, ale my ľavičiari sme tak zvyknutí pomáhať svojim rodičom a vracať im to, čo pre nás urobili, keď sme boli ešte deti. (Potlesk.) Už som verejne niekoľkokrát povedal, že som spoločne s bratom, opakujem to ešte raz, s bratom a s mojou mamou dali dohromady finančné prostriedky a tento 2-izbový byt sme v Bratislave kúpili, pretože zostala sama v Topoľčanoch. Ak chcete poznať moju genézu, môj brat nie je v Topoľčanoch, ani moja sestra už nie je v Topoľčanoch, býva tam sama v činžiaku. Ale veď nakoniec to dobre poznáme, ako to chodí s našimi rodičmi, veľmi ťažko je presvedčiť ju, aby natrvalo prišla sem, do Bratislavy a bola tu s nami.
Po tretie, a to je asi najpodstatnejšie, moja mama si kúpila byt pred niekoľkými rokmi, keď som bol v hlbokej opozícii. Prosím vás, aký ja som mohol mať prospech z firmy, ktorá mala zákazky vo vašich rezortoch? Však firma IKORES mala obrovské zákazky v rezorte dopravy a obrovské zákazky mala ešte aj v rezorte obrany. Tak potom vlastne vy ste mi ten byt darovali. Ako keby bol od vás. Trošku logiky, prosím vás, do tých vašich otázok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán predseda vlády, ale vyčerpali sme 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády.
Preto budeme ďalej pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Kláry Sárközy na ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a znie: "Pán minister, aplikácia nového Zákonníka práce spôsobuje podľa vás problémy v zdravotníctve?"
Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povinnosťou Slovenskej republiky bolo zosúladiť pracovné právo s platnou európskou súdnou judikatúrou. Išlo o rozsudky ES vo veci Jaeger, Simap - pracovná pohotovosť na pracovisku je považovaná za pracovný čas, rozhodnutie ESD v prípade Vorel - odmeňovanie pracovnej pohotovosti, ako aj s príslušnými európskymi smernicami, Smernica 2003/88 ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, Smernica Rady 93/104 ES o niektorých aspektoch úpravy pracovného času v znení neskorších smerníc.
Túto úlohu Slovenská republika splnila schválením zákona č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, účinnosť od 1. septembra 2007. Povinnosťou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ako aj zdravotníckych zariadení je tento právny stav rešpektovať.
Na základe uvedenej skutočnosti zdravotnícke zariadenia zavádzajú novelu do praxe najmä tým, že v rámci vlastných možností postupne pristupujú k zmenám a spôsobu organizácie práce. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky neustále komunikuje so zdravotníckymi zariadeniami, zástupcami zamestnávateľov, najmä Asociáciou fakultných nemocníc, Asociáciou nemocníc Slovenska, zástupcami odborov, Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb, Lekárskym odborovým združením, Lekárskou komorou s cieľom spoločne hľadať cesty a možnosti, ako sa v praxi vysporiadať so zmenami, ktoré priniesla novela Zákonníka práce. Keďže novela Zákonníka práce je účinná ešte len jeden ucelený mesiac, je obtiažne za také krátke obdobie kvantifikovať a analyzovať dopady v rezorte. Opatrenia, ktoré boli prijaté v našom rezorte, čas ukáže, či boli dostatočné, alebo nie. Problém totižto nie je len problémom Slovenskej republiky, ale prekračuje hranice Slovenskej republiky. Za možné riešenie považujeme obnovenie rokovaní o úprave a zmene Smernice o pracovnom čase, s ktorej uplatňovaním majú problémy viaceré členské štáty.
Ďakujem. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, máte možnosť položiť v rozsahu 2 minút doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. My sme pri prerokúvaní tejto novely Zákonníka práce upozorňovali na tieto problémy a hlavne tie problémy, ktoré nastanú v zdravotníctve. Myslím si, že Slovenská republika nemala byť pápežskejšia, ako bolo potrebné, pretože bolo prechodné obdobie, ktoré mali všetky členské štáty k dispozícii. Slovenská republika chcela byť prvá medzi týmito štátmi.
Viete veľmi dobre, pán minister, vám to nemusím zdôrazňovať a nejako v tomto zmysle ste sa vyjadrili aj včera, zo Slovenska odišlo minimálne 1 200 lekárov do Čiech, nevieme presný počet, koľko ich robí v Írsku, v Anglicku, v Nemecku a v ostatných krajinách západnej Európy. Výučba lekára trvá 6 rokov, atestácia 3 roky, takže takmer 10 rokov je potrebných na to, aby sa tento počet naplnil. My sme už tu mali také "hlášky", že keď nebudeme mať vlastných lekárov, však prídu sem Rumuni alebo Ukrajinci. Lenže pokiaľ na Slovensku je plat lekárov a zdravotníckych pracovníkov taký, aký je, tak myslím si, že tí Ukrajinci a Rumuni neprídu na Slovensko, ale pôjdu takisto do Írska, do Nórska, do ostatných západných krajín. Takže tento problém tu je.
Vy ste sa už vyjadrili aj pre médiá, že budete to vedieť analyzovať len niekedy v novembri, ale fakultné nemocnice ani nie, pretože tam prijali teraz veľký počet lekárov - absolventov, ale malé, vidiecke nemocnice zápasia s nedostatkom lekárov. Takže je to situácia, do ktorej sa dostalo Slovensko a slovenské zdravotníctvo vďaka Zákonníku práce, ktorý nebolo treba prijímať 1. septembrom 2007. Myslím si, že v tomto sa zhodneme.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán minister, odpovedajte.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Neviem, či bola vlastne položená nejaká otázka, ale, samozrejme, môžem reagovať na to. Osobne si myslím, že to, že Zákonník práce bude prijatý aj s touto zmenou, sme vedeli a vedeli sme to oveľa skôr ako pred vlastným rokovaním o Zákonníku práce. O tom, že príprava kvalitného lekára trvá aj 10 rokov, sme vedeli takisto nie v roku 2007, ani v roku 2006, ale vieme to už podstatne dlhšie. Čiže, nechcem sa, samozrejme, obracať na predchádzajúcu vládu, ale už sa malo s tým počítať, tak by som povedal. To je prvý moment.
Druhý moment, ja hovorím stále, migrácia lekárov za lepšími pracovnými podmienkami, za lepšími platmi je nielen záležitosťou Slovenska, ale záležitosťou celej Európy. Tak ako odchádzajú lekári zo Slovenska možno do Čiech - a musím poznamenať, že v poslednom čase sa z Čiech vracajú na Slovensko -, takisto odchádzajú lekári z Čiech do Nemecka, z Rakúska do Nemecka, z Nemecka do Švédska a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže, v tomto nie sme vôbec nejako výnimoční. Je pochopiteľné, že pokiaľ je krajina ekonomicky silnejšia, má lepšie možnosti zaplatiť lekárov, vytvorí im lepšie pracovné podmienky, myslím si, že je to úplne normálna vec, že ľudia, ktorí chcú odísť, proste odídu. Áno? Takže ja by som to vôbec ani nepodceňoval, ani nepreceňoval. Spravíme analýzu, spravíme ju v novembri, keď budeme skutočne reálne vedieť posúdiť, čo to prinieslo.
Na druhej strane musím povedať, že v podstate doteraz sme tu rokovali veľmi dlho o zdravotných poisťovniach, o zisku. Vytvárame predpoklady aj týmto, aby mohli ísť vyššie platy v zdravotníckych zariadeniach, aby nám neodchádzali peniaze mimo systému, ale aby išli tam, kde patria, aby sa vytvárali predpoklady na to, že lekári môžu byť lepšie ohodnocovaní a vôbec nie je pravda to, čo sa tu aj niekoľkokrát spomínalo, že vlastne tie peniaze sa tam nedostanú, že si to nevedia technicky predstaviť a tak ďalej. Ja si to skutočne viem technicky predstaviť, že pokiaľ nejaký prebytok je, tak sa dá spraviť lepšie zmluva so zdravotníckym zariadením, dá sa spraviť veľmi rýchlo a spokojne sa to dá premietnuť do platov zdravotníckych pracovníkov.
Ďakujem. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bačík a položil ju podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, aká je v súčasnosti situácia slovenskej menšiny v Maďarsku?"
Za neprítomného pána podpredsedu vlády Čaploviča bude odpovedať pán minister Maďarič.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi sprostredkovať vám odpoveď pána podpredsedu vlády. V odpovedi na vašu otázku chcem uviesť, že situáciou slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku sa pravidelne na svojich každoročných zasadaniach komplexne zaoberá zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín, ktorá zasadá striedavo v Bratislave a Budapešti. Detailne mapuje všetky oblasti života slovenskej menšiny na území Maďarska a na jednotlivé problémy komponuje riešenia, a to aj za pomoci zástupcov slovenskej menšiny, členov komisie.
Ostatné zasadnutie sa uskutočnilo v Budapešti 18. septembra 2007 a výsledné závery obsahujú mnohé úlohy týkajúce sa vykonateľnosti ako oboma stranami, tak aj jednotlivo. Z týchto najnovších úloh, nasmerovaných na maďarskú stranu, môžem napríklad uviesť legislatívne riešenie zastúpenia slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarskej republiky, nájdenie zdrojov na dofinancovanie plánu rozšírenia a rekonštrukcie budovy slovenského gymnázia, základnej školy a internátu v Békešskej Čabe, preskúmanie možnosti vydávania časopisov pre slovenskú menšinu a k tomu potrebné finančné zabezpečenie, ako aj hľadanie systémového riešenia pre pravidelnú podporu slovenského týždenníka Ľudové noviny. Podporenie rozšírenia a zlepšenia obsahovej stránky výučby slovenského jazyka a výučby v slovenskom jazyku vrátane všeobecnovzdelávacích predmetov. Presadzovanie v maďarskej rade pre rozhlasové a televízne vysielanie vhodnejších vysielacích termínov slovenských národnostných relácií a ich repríz vo verejnoprávnej maďarskej televízii, vytváranie náležitých podmienok tvorby a vysielania slovenských národnostných relácií vo verejnoprávnom maďarskom rozhlase, ako aj ich celoplošného príjmu s osobitným zreteľom na územie obývané slovenskou národnostnou menšinou.
Zo slovenskej strany sa robia patričné podporné kroky finančného charakteru voči slovenskej národnostnej menšine v Maďarsku, a to prostredníctvom grantových projektov podávaných Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak ako to robia aj subjekty slovenských menšín a komunít v ostatnom svete. Okrem toho sa udelila vládna podpora 1 mil. Sk spomínanému slovenskému periodiku Ľudové noviny a 3 mil. Sk Združeniu Slovákov v Maďarsku na podporu vzdelávania.
Ako podpredseda vlády s gesčnou pôsobnosťou na oblasť príbuzenských menšín tak isto veľmi často navštevujem aj Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe, Sarvaši, v Slovenskom Komlóši a podobne, čo mienim, prirodzene, robiť aj naďalej.
Situácia podľa vyjadrení predstaviteľov celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku nie je jednoduchá. Mnohé veci sa v uplynulých rokoch zanedbali, ale táto vláda i ja osobne chceme urobiť maximum na zlepšenie podmienok života Slovákov na území Maďarska.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Bačík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Táto moja otázka, ktorá bola položená v tomto smere, sa týkala len tej časti, či národnostná menšina Slovákov žijúcich v Maďarsku má aspoň taký štandard výhod a slobôd, ktoré má maďarská menšina na Slovensku.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Odpovedajte, pán minister. Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Ja budem aj túto vašu poznámku tlmočiť pánovi podpredsedovi.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Košútová. Je pani poslankyňa prítomná? Nie je.
Čiže, budeme odpovedať na ďalšiu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Sárközy pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, nezamestnanosť na Slovensku síce klesá, ale naďalej pretrvávajú veľké regionálne rozdiely. Čo vláda za uplynulé obdobie v tejto oblasti urobila?"
Odpovedajte, pani ministerka, a oznámte ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že nedávno som vám všetkým odovzdala CD, na ktorom bol k 31. augustu tohto roku vykonaný odpočet plnenia úloh, a to aj za oblasť zamestnanosti. Možno snáď bude lepšie, keď si to dovolím odcitovať ústne, pretože ste sa možno k tomuto CD nedostali, vážená pani poslankyňa. A myslím si, že je veľmi dobré a považujem za veľmi dôležité, že sa sociálnej problematike venuje v poslednom čase toľko pozornosti.
Musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci svojej pôsobnosti využíva všetky možnosti a nástroje na podporu rastu zamestnanosti a zníženie počtu nezamestnaných. Ministerstvo pripravilo novú stratégiu tvorby pracovných miest. Umiestnenie nezamestnaných na voľné pracovné miesta a udržateľnosť pracovných miest, ktorá je vyjadrená jednak v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti a je zakomponovaná aj v dokumentoch, ako je Národný strategický referenčný rámec na obdobie rokov 2007 - 2013.
Podpora zamestnanosti bude realizovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v objeme viac ako 22 mld. Sk, teda 667 miliónov euro. V rokoch 2007 - 13 nové programovacie obdobie je nastavené po prvýkrát s možnosťou maximálnych synergických efektov. Uvedené ciele budú dosiahnuté pomocou nástrojov, ako je aktívna politika trhu práce a služby zamestnanosti, ktoré budú zamerané najmä na dlhodobo nezamestnaných. Okrem toho sa bude podporovať aj adaptabilita, teda prispôsobivosť zamestnancov, ako aj podnikov na meniace sa ekonomické podmienky z dôvodu udržania existujúcich pracovných miest a zvýšenia ich kvality.
Ministerstvo práce prijalo a realizuje opatrenia na zvýšenie úrovne zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti, čo sa prejavilo znížením miery zamestnanosti. Bolo zabezpečené vytváranie partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni na prípravu a realizáciu programov a projektov zameraných na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti, a to najmä znevýhodnených účastníkov trhu práce. Ministerstvo pripravilo v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia nástroje na podporu partnerstiev v rámci prioritnej osi sociálna inklúzia.
Uvedený operačný program sa v rámci prioritnej osi 2 zaoberá riešením miestnej zamestnanosti prostredníctvom lokálnych partnerstiev aj v spolupráci so splnomocnenkyňou vlády pre rómske otázky.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne podporuje poskytovateľov služieb zamestnanosti pri realizácii služieb pre zamestnancov ohrozených hromadným prepúšťaním a osoby, ktoré stratili prácu v dôsledku hromadného prepúšťania. Finančne podporuje aj zamestnávateľov, ktorí pri hromadnom prepúšťaní aktívne pomáhajú svojim zamestnancom nájsť si nové zamestnanie. Využívajú sa finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a finančné prostriedky na financovanie aktívnych opatrení na trhu práce na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti, najmä znevýhodnených účastníkov na trhu práce a príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.
Ministerstvo zabezpečilo v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny prípravu nástrojov na riešenie aktívnej politiky trhu práce, vrátane prekonávania regionálnych disparít v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
V 2. polroku roku 2006 boli vypracované a postupne realizované komunitné projekty zamerané na vstup a udržanie sa na trhu práce dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie a ich tvrdého jadra. Uplatňované boli špecifické postupy pri príprave na vstup a udržanie sa na trhu práce príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.
Ministerstvo spolupracuje s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky na vytvorení národného kvalifikačného rámca a na zabezpečení prepojenia obsahu vzdelávania s potrebami trhu práce. Na základe Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia sa plánuje uplatňovať regionálne projekty na podporu vzniku a fungovania podnikateľských inkubátorov, na prípravu mladých ľudí na začatie podnikania, na poskytovanie poradenstva, na udržanie založenej firmy, na tvorbu a uplatňovanie stratégie jej rozvoja.
V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ministerstvo práce navrhlo súbor nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré predstavujú rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín do zamestnania. Ide najmä o absolventov škôl, občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti i nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a to v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o aktívnu politiku podporujúcu predovšetkým pracujúce matky a s poskytovaním príspevku na služby pre rodiny s deťmi najmä počas predškolskej výchovy, a tak prispieť k eliminácii a odstráneniu chudoby kultúrneho strádania detí aj v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti ich rodičov, je prioritnou úlohou v rámci prijatých opatrení aktívnej politiky trhu práce v rámci pripravenej novely zákona o službách zamestnanosti.
Na podporu zamestnania dlhodobo nezamestnaných sa inovujú existujúce alebo zavádzajú sa nové nasledovné atraktívne opatrenia na trhu práce, a to príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorým sa sleduje vzájomné otestovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie u zamestnávateľa formou zapracovania. Ide vlastne o takzvanú prácu na skúšku, ako aj otestovanie si pracovných zručností a vhodnosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľom na vykonanie danej činnosti bezprostredne v pracovnom prostredí a to z dôvodu, že jednou z bariér zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie u zamestnávateľov je práve nedôvera zamestnávateľov v pracovný výkon týchto uchádzačov o zamestnanie, najmä pokiaľ ide o dlhodobo nezamestnaných. Na druhej strane znevýhodnený uchádzač o zamestnanie má možnosť v priebehu zapracovania si ohodnotiť svoje odborné predpoklady a pracovné zručnosti na výkon zamestnania už v konkrétnom pracovnom prostredí.
Ďalší je príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorými sa sleduje zvýšenie atraktivity nízko platených pracovných miest a zapojenie sa do pracovného procesu najmä nízko kvalifikovaných nezamestnaných osôb, ktorí boli uchádzačmi o zamestnanie najmenej 3 mesiace. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi a zamestnancovi na úhradu poistného do poistných fondov platených zamestnávateľom aj zamestnancom. Ďalším opatrením je vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov, ktoré riešia tvorbu a udržanie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v týchto podnikoch a to formou príspevku na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku.
Tieto sociálne podniky budú orientované na podporu a integráciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných občanov a zdravotne postihnutých občanov na otvorenom trhu práce a na podporovanie trhu práce a budú novou alternatívou riešenia miestnych rozvojových cieľov a problémov ekonomickej, sociálnej a kultúrnej povahy.
Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec na taxatívne vymedzené aktivačné práce s cieľom udržania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov odkázaných na dávku v hmotnej núdzi je ďalšou formou pomoci. Ďalším príspevkom je príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Ide o príspevok na vymedzené druhy a činnosti dobrovoľníckej služby a to za účelom získania praktických skúseností pre potreby trhu práce. Prostredníctvom tejto formy aktivačnej činnosti budú môcť uchádzači o zamestnanie získať praktické skúsenosti na vykonávanie kvalifikovaných pracovných činností a poskytovanie kvalifikovanejších služieb, než je to v aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb vykonávaných pre obec.
Ďalším je príspevok na presťahovanie sa za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania, ktorými sa podporuje profesijná a územná mobilita. Zámerom je znovuzavedenie príspevku na presťahovanie za prácou a využiť aj túto formu pracovnej mobility na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a to v nedostatkových regiónoch.
Súčasne sa na podporu profesijnej a územnej mobility zavádza aj príspevok na dopravu do zamestnania pre zamestnávateľa, ktorý z dôvodu nedostatočného dopravného prepojenia v regióne musí každodenne zabezpečovať dopravu svojich zamestnancov do zamestnania. Uľahčiť využívanie možnosti v rámci aktívnych opatrení na trhu práce sa navrhuje aj poskytovaním administratívnej podpory pri vybavovaní žiadostí o príspevky, a to v záujme spružnenia vybavovania agendy a zníženia administratívnej náročnosti činnosti úradov súvisiacich s poskytovaním príspevkov na aktívne opatrenia na trhu práce podľa ustanovení zákona o službách zamestnanosti a s plnením povinnosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, pričom okrem ústredia práce a úradov práce sa navrhuje, aby tieto činnosti mohli zabezpečovať aj právnické alebo fyzické osoby, ktoré ústredie alebo úrad práce vyberie formou verejného obstarávania. Nadväzne na navrhnutý legislatívny rámec začíname pripravovať národné projekty na uplatňovanie týchto opatrení tak, aby sa ich prostredníctvom zabezpečilo jednotné uplatňovanie nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce v rámci celej Slovenskej republiky.
Na využívanie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti bol vypracovaný legislatívny rámec v rámci návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý bude predložený na rokovanie vlády. Okrem prispôsobenia platných aktívnych opatrení na trhu práce podmienkam zodpovedajúcim rámcu priorít opatrení a aktivít v novom Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia bol vypracovaný návrh viacerých nových aktívnych opatrení s podporou systémového riešenia dlhodobej regionálnej a miestnej nezamestnanosti na podporu vstupu a udržania sa na trhu práce starších občanov, mladých občanov so zdravotným postihnutím, nekvalifikovaných osôb pracujúcich v nízko platených zamestnaniach a príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Úplne novým nástrojom je systém podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v už spomenutých sociálnych podnikoch. S uplatňovaním týchto aktívnych opatrení na trhu práce sa počíta so začiatkom roka 2008. Okrem návrhu aktívnych opatrení, ktoré sú súčasťou novely zákona o službách, ministerstvo pripravuje návrhy opatrení a postupov na zvýšenie miery zamestnanosti v súlade s Lisabonskými cieľmi v dokumentoch, ktoré vypracúva nadväzne na úlohy uvedené v kapitole 2 a návrhy projektov a postupov na základe priorít a opatrení Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktoré sú konkretizované v rámci plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a ktoré ste, dámy a páni, dámy poslankyne a páni poslanci, dostali v septembri tohto roku odo mňa.
Legislatívny rámec na vytváranie partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni na prípravu a realizáciu programov a projektov zameraných na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti zase najmä znevýhodnených účastníkov trhu práce, ktorí potrebujú osobitnú pomoc pri získavaní odborných a sociálnych zručností potrebných na získanie zamestnanosti, je navrhnutý a doplnený v rámci novely zákona o službách zamestnanosti.
Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a zamestnancov prioritne patriacich do skupín podľa programového vyhlásenia vlády inovatívnym spôsobom zohľadňujúcim zmenu situácie na trhu práce, keď sa začína prejavovať nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, je taktiež obsiahnuté v rámci novely zákona o službách zamestnanosti.
Osobitne je aj obdobne legislatívny rámec na podporu rozvoja poskytovania služieb zamestnanosti prostredníctvom neštátnych subjektov pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Je navrhnutý v novele zákona a v súčasnom období ministerstvo práce pripravuje návrh Národného projektu na podporu začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce. Zároveň v rámci predmetného návrhu novely zákona o službách sú navrhnuté dva nové nástroje na podporu zamestnávania mladých a na podporu nadobudnutia praktických skúseností výkonom dobrovoľníckej služby aj mladými ľuďmi bez praktických skúseností. Podporovanie zapojenia nízkokvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania sa zabezpečuje v rámci novely návrhu zákona o službách zamestnanosti navrhnutým príspevkom na podporu udržania v zamestnaní uchádzačov o zamestnania, ktorých mzda po prijatí nízko plateného zamestnania dosahuje najviac 50 % z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve.
Na plnenie úloh v súvislosti s vyžadovaním aktívneho zapojenia sa nezamestnaného do aktivačných prác pri poskytovaní dávok v oblasti pomoci v hmotnej núdzi bol aktualizovaný existujúci aktivačný príspevok na aktivačnú činnosť a vypracované ďalšie dva nástroje podporujúce udržiavanie pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie v rámci návrhu už spomínaného zákona, novely zákona o službách zamestnanosti.
Legislatívny rámec na vypracovanie a realizáciu národnej sústavy povolaní je navrhnutý v rámci návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Na jej vypracovaní a realizácii sa začína pripravovať už aj národný projekt, ktorý bude financovaný zo zdrojov Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Rast zamestnanosti obyvateľstva v Slovenskej republike je v 1. štvrťroku 2007 podľa medzinárodnej metodiky výberového zisťovania pracovných síl sa piaty štvrťrok po sebe pohyboval nad 3-percentnou úrovňou, pričom v porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 sa dynamika zmiernila o 0,6 % percentuálneho bodu na 3,1 %. Celkový počet pracujúcich dosiahol v priemere za 1. štvrťrok roku 2007 2 mil. 326 600 osôb. Z nich bolo zamestnaných v zahraničí 175 500 osôb, t. j. 7,5 %, čo v porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 predstavuje nárast počtu pracujúcich zamestnaných v zahraničí takmer o 23,9 %. Nadväzne na rast zamestnanosti sa zvyšovala aj celková miera zamestnanosti osôb vo veku od 15 do 64 rokov, ktorá v 1. štvrťroku roku 2007 dosiahla priemernú úroveň 60,1 %. V porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 sa zvýšila o 1,8 percentuálneho bodu. Z celkového počtu zamestnaných osôb pracovalo v službách 56 %, v priemysle 29,5 %, v stavebníctve 9,9 %, v pôdohospodárstve a v rybolove 4,2 %. Medziročne sa zvýšil podiel zamestnanosti v priemysle. Ide o 0,6 percentuálneho bodu a v stavebníctve o 0,3 percentuálneho bodu. Klesol v službách o 0,6 % percentuálneho bodu a v poľnohospodárstve a rybolove o 0,2 % percentuálneho bodu.
Podiel zamestnancov, ktorí vykonávali svoje zamestnanie dočasne, príležitostne a sezónne, sa pohyboval v 1. štvrťroku 2007 na úrovni približne 5 %. Z hľadiska vzdelania išlo predovšetkým o osoby so stredoškolským vzdelaním, z hľadiska dĺžky a trvania práce, dočasnej, príležitostnej a sezónnej, predovšetkým o zamestnania v rozsahu 6 mesiacov až 1 rok. Približne išlo o 38 % z celkového počtu osôb pracujúcich dočasne, príležitostne a sezónne.
Pokles nezamestnanosti podľa medzinárodnej metodiky výberového zisťovania pracovných síl pokračoval aj v roku 2007 pri prehĺbení jeho tempa. V porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 sa v 1. štvrťroku roku 2007 počet nezamestnaných znížil o 23,4 % na 303 000 osôb. Miera nezamestnanosti klesla o 3,4 percentuálneho bodu na 11,5 %. Z hľadiska veku najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili osoby strednej vekovej kategórie. Najvyšší podiel nezamestnaných bol vo veku 35 až 49 rokov, t. j. 34,6 %. Vo vekovej skupine 25 až 34 rokov bolo bez práce 28 % a mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov sa na celkovej nezamestnanosti podieľali 19,4 %.
Podľa trvania nezamestnanosti prevládala dlhodobá nezamestnanosť, ktorá zahŕňa osoby, ktoré boli bez práce dlhšie ako 1 rok. Podiel dlhodobo nezamestnaných predstavoval 72,5 % z celkovej nezamestnanosti, oproti rovnakému obdobiu minulého roku vzrástol o 0,5 percentuálneho bodu. Celkový počet dlhodobo nezamestnaných sa však znížil o 65,4 tisíc osôb na 219 600 osôb. Dlhodobo nezamestnané boli najmä osoby vo vekovej skupine 25 až 34 rokov a osoby s nižším stupňom kvalifikácie.
Ku koncu 1. štvrťroku roku 2007 Štatistický úrad Slovenskej republiky registroval 365 363 živnostníkov. Ich počet sa medziročne zvýšil o 5 %. Najvyšší počet živnostníkov registrovaných ku koncu 1. štvrťroka 2007 bol v odvetví obchodu, priemyselnej výroby, v stavebníctve, nehnuteľnostiach a v prenájme. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve v Slovenskej republike podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla v 1. štvrťroku 2007 úroveň 18 511 korún. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa zvýšila o 7,1 %. Priemerná mesačná reálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve medziročne vzrástla o 4,2 %. V 1. štvrťroku roku 2006 to bolo o 2,7 %. Jej dynamiku ovplyvnila najmä nižšia úroveň priemernej inflácie.
Pripomeniem, že všetky tieto čísla vychádzajú zo štatistiky alebo boli použité čísla Štatistického úradu Slovenskej republiky, Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve Slovenskej republiky v 1. štvrťroku 2007, Štatistický úrad Slovenskej republiky výsledky výberového zisťovania pracovných síl za 1. štvrťrok roku 2007.
Pokiaľ ide o oblasť podpory samozamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, je potrebné uviesť, že v rámci implementácie projektov zameraných na podporu vytvárania nových pracovných miest samovzdelávaním, rezort práce, sociálnych vecí a rodiny prispieva na vytváranie nových pracovných miest u mikro a malých zamestnávateľov do 20 zamestnancov formou nenávratných paušálnych príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce zo zdrojov štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu.
Podpora vytvárania nových pracovných miest u mikro a malých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov, je zabezpečená v Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia prostredníctvom prioritnej osi 1 a prostredníctvom systémového integrovaného projektu s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výzvy prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny formou paušálnych príspevkov v rámci zákona o službách zamestnanosti budú implementované podľa finančných možností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V rámci podpory je sústredená pozornosť na regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti na dlhodobo nezamestnané osoby, najmä znevýhodnené osoby a marginalizované skupiny, s cieľom zvýšenia zamestnanosti a riešenia problémov sociálnej exklúzie a chudoby.
Okrem priamych príspevkov na mzdy na novovytvorené pracovné miesto a príspevkov na vzdelávanie je podporované poskytovanie poradenstva pri zakladaní vlastnej firmy v príprave a realizácii na úspešné fungovanie firmy. Priaznivejší legislatívny rámec podpory rozvoja samostatnej zárobkovej činnosti je navrhnutý tiež v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá je v legislatívnom procese, a to pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí splnia podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitne pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím.
Významný v tejto oblasti je združený projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na podporu rozvoja malých a stredných podnikateľov, ktorý bude financovaný v rámci operačného programu v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a operačného programu v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Na zabezpečenie realizácie tohto projektu bola podpísaná medzi obidvomi ministrami, a to teda ministrom hospodárstva a ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny dohoda o spoločnom postupe pri realizácii a financovaní tohto projektu, kde pôjde o súbeh dvoch zdrojov, jednak na podporu investícií prostredníctvom ministerstva hospodárstva a na druhej strane prostredníctvom ministerstva práce práve na vytvorené pracovné miesto, na vzdelávanie zamestnancov a sčasti na mzdy a odvody z miezd. V tejto súvislosti pripomeniem, že zo strany ministerstva hospodárstva podpora na jeden projekt môže byť až vo výške 200 000 eur na nákup investícií, čo určite nie je nezaujímavé.
Mám pripravenú aj tabuľku, výbor podpory samozamestnania, vytvárania pracovných miest a ďalších aktívnych opatrení na trhu práce, ktorú mám pred sebou, ale myslím si, že to by bolo skutočne veľmi zdĺhavé čítanie, a preto ho radšej odovzdám pani poslankyni osobne.
Dovolím si ešte spomenúť oblasť pracovných vzťahov, ktorá sa svojím spôsobom nepriamo, ale predsa len sa dotýka zamestnanosti. Myslím si, že zásadným krokom práve v oblasti pracovných vzťahov bola novela Zákonníka práce, ktorú Národná rada schválila v júni 2007. Novela prinavrátila Zákonníku práce jeho pôvodnú filozofiu a významným spôsobom posilnila sociálnu ochranu zamestnancov. Súčasná vláda presadzuje v pracovnom práve vyváženie potreby pružnosti pre zamestnávateľov a zabezpečenie ochrany pre zamestnancov. Rešpektuje požiadavku určitej flexibility pracovnej sily, avšak pri zvýšení ochrany zamestnancov v pracovnom procese s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právami zamestnancov a potrebami zamestnávateľov. (Hluk v sále.)
Vláda v roku 2006 podpísala dve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré pre zamestnancov ...