M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň.

Otváram deviaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Ágnes Biró, ďalej pán poslanec Ferdinand Devínsky, ďalej Mikuláš Dzurinda, Rudolf Pučík, Monika Smolková a Ivan Štefanec.

Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán József Berényi.

Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prerokovaniu

petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva.

Petíciu ste dostali ako tlač 457 a informácia o výsledkoch rokovania výborov vám bola rozdaná ako tlač 457a.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému. A prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní petície v jednotlivých výboroch. Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som vám podal informáciu Výboru Národnej radnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Dňa 12. septembra 2007 bola Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky odovzdaná petícia občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky petíciu zaevidovala a preverila, či spĺňa náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve. Preverovaním sa zistilo, že petícia spĺňa predpísané náležitosti.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 133 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov svojím rozhodnutím č. 457 z 12. októbra 2007 postúpil na prerokovanie petíciu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva dňa 23. októbra 2007. Výbor odporučil Národnej rade prerokovať petíciu na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ju pred bod 56, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (uznesenie č. 257 z 23. októbra 2007).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetnú petíciu v súlade s § 133 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov za účasti zástupcov petičného výboru dňa 23. októbra 2007. Výbor petíciu zobral na vedomie a poveril poslanca Viliama Novotného informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania petície vo výbore.

Gestorský výbor, ktorý bol uznesením predsedu Národnej rady alebo priradením predsedu Národnej rady určený ako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, prerokoval správu výborov dňa 23. októbra 2007. Neprijal platné uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vážený pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru a pán spravodajca.

Skôr, ako vám dám slovo v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku, chcem len informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili traja poslanci, za poslanecký klub SDKÚ - DS pán poslanec Stanislav Janiš a ďalej pán poslanec Peter Miššík a pán poslanec Pavol Frešo, obaja z poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Po ich vystúpení potom bude možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

A teraz v súlade s § 28 rokovacieho poriadku dávam slovo spravodajcovi, ktorý má právo vystúpiť ako prvý v rozprave. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, nechcem vo svojom prvom vystúpení, kde využívam právo spravodajcu, dlho hovoriť, cieľom je podať návrh uznesenia. Prihlásim sa ešte, samozrejme, ústne do rozpravy, kde by som chcel povedať aj svoje názory a pohľady na celú petíciu a na súvislosti tejto petície.

Na úvod mi dovoľte povedať len toľko, že chcel by som využiť tento priestor na to, aby som sa poďakoval všetkým 155 000 občanom, ktorí podpísali túto petíciu za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva. Chcel by som sa im poďakovať za to, že mali odvahu vyjadriť svoj názor na smerovanie slovenského zdravotníctva a že mali chuť vyjadriť sa k tomu, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve a čo by si priali, aby sa dialo v slovenskom zdravotníctve.

Viete, pre nás politikov, či už vládnych alebo opozičných, záleží na tom, v ktorej sme pozícii, sú občas takéto akcie občanov niekedy nepríjemné, niekedy príjemné. Väčšinou pred voľbami mnohé politické strany sa rady vezú na vlne občianskych nepokojov a názorov občanov. Potom po voľbách už by radšej týchto občanov nechceli počúvať. Ale z môjho pohľadu ako človeka, ktorý sa pohybuje v zdravotníctve celý svoj aktívny život, ma veľmi teší skutočnosť, že občania laici, ktorí sa nepohybujú v systéme zdravotníctva ináč ako pacienti, majú chuť sa vyjadrovať k zdravotníctvu. A je to dobré. Je dobré, že o zdravotníctve sa hovorí v spoločnosti a že ľudia majú tú odvahu a chuť sa k tomu vyjadrovať.

Dovoľte mi, aby som sa poďakoval aj petičnému výboru za zorganizovanú akciu. Viem, že koaliční poslanci budú mať zrejme iný názor na prácu petičného výboru, čo zrejme aj odznie v rozprave. Ale ja sa chcem poďakovať petičnému výboru za to, že to celé zorganizovali a že odpracovali obrovské množstvo hodín na zbieraní podpisov, na tom, aby zistili, aký je názor slovenskej verejnosti na smerovanie slovenského zdravotníctva. Sám som spoluorganizátorom jednej petičnej akcie, ktorej výsledok, verím, platnú petíciu máme už v Národnej rade Slovenskej republiky. A ja veľmi dobre viem, čo je to zozbierať 100 000 podpisov, že to nie je žiadna zábavná vec, ale že to je veľmi tvrdá práca.

Dovoľte mi, aby som vyjadril z tohto miesta aj poľutovanie nad tým, ako sa plénum Národnej rady postavilo k tejto petícii. Dovoľte mi, aby som vyjadril sklamanie nad tým, že sme túto petíciu neprerokovali na 14. schôdzi vtedy, keď mala byť prerokovaná pred závažnými rozhodnutiami o ďalšom smerovaní slovenského zdravotníctva, pred závažnými rozhodovaniami o ďalšom fungovaní zdravotného poisťovníctva na Slovensku. Považujem to zo strany pléna Národnej rady za neúctu vyjadrenú týmto 155 000 občanom, ktorí túto petíciu podpísali.

Dovoľte mi, aby som z tohto miesta vyjadril trošku aj počudovanie nad tým, že pri prerokovaní takéhoto vážneho dokumentu tu chýba ten najdôležitejší hráč, minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Ja veľmi dobre viem, že v rokovacom poriadku nikde nie je napísané, že minister zdravotníctva má byť prítomný v pléne, keď sa prerokuje nejaká zdravotnícka petícia, ale určité veci, ktoré netreba písať do zákonov, aby človek vedel, že to treba urobiť, že treba podržať dvere, dáme, a pozdraviť sa staršiemu človeku. A podľa môjho názoru z tohto pohľadu patrí k určitej slušnosti ministra zdravotníctva, že keď sa prerokúva takáto vážna petícia, mal by tu sedieť, nemusí hovoriť nič, ale mal by si to aspoň vypočuť. (Potlesk.)

A na záver mi dovoľte, aby som vyjadril poľutovanie aj nad tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor nevedel prijať uznesenie, keďže situácia bola remízová na výbore pre zdravotníctvo, a tak vlastne prerokúvame túto petíciu bez návrhu uznesenia, čo do určitej miery takisto vyvoláva a môže vyvolávať určité otázniky, že vlastne o čom tu rozprávame, keď nie je koncovka, nie je konečný cieľ.

Preto mi dovoľte, aby som podal tento návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 133 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov A. prerokovala petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva, B. berie na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva, C. žiada vládu Slovenskej republiky 1. zachovať slobodný výber zdravotnej poisťovne pre občana, 2. nepresadzovať ani nepodporovať vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, 3. zachovať rovnocennosť všetkých štátnych a neštátnych zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní, 4 zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne." Dámy a páni, táto časť C sú prepísané požiadavky z petície občanov. Poprosím vás o podporu tohto uznesenia. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Mária Sabolová ako jediná. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na predrečníka. Pani Sabolová, máte priestor na faktickú poznámku.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Na začiatok chcem vyjadriť podporu návrhu uznesenia, ktorý predložil pán predseda výboru pre zdravotníctvo. Očakávala som, že takýto návrh príde práve z výboru, to už, myslím, pán predseda zhodnotil.

Ja si na rozdiel od kolegov z vládnej koalície, myslím, že je tu legitímny návrh a názor občanov Slovenskej republiky. A čudujem sa, že nemajú dostatočnú a neprejavili dostatočnú empatiu voči občanom práve v tak najcitlivejšej téme, ako je zdravie a zdravotníctvo. Ich záujem bol minimálne vo výbore pre zdravotníctvo pomaly ani nediskutovať a úplne ako zbytočné predniesť na pléne Národnej rady tento návrh, aby sme mohli hovoriť "ako keby o koncepcii zdravotníctva". Bolo vy veľmi dobré, keby si to vypočuli aj kolegovia z vládnej koalície, keby sa k tomu vyjadrili a keby tu sedel aj pán minister, je to presne to, čo povedal pán predseda výboru, konkrétnejšie potom pri vystúpení v rozprave.

Chcem ale ešte povedať, že tento priestor pre petíciu mohol ukázať, že aj napriek tomu, že sa vládnej koalícii nepodarilo schváliť dobrý návrh zákona v minulom týždni, mohli aspoň počúvať výhrady prípadné k takejto koncepcii zdravotníctva, kde ideme smerom zakazovania, nie smerom vytvárania podmienok na to, aby sa ten priestor v zdravotníctve zlepšil. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcete reagovať, pán spravodajca? Nie.

Prvým riadne prihláseným, a to za poslanecký klub SDKÚ, je pán poslanec Stanislav Janiš, predseda poslaneckého klubu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, určite všetci uznáme, že petícia a petičné právo je veľká prednosť demokracie, ale takej skutočnej demokracie, a nie takej demokracie, ku akej smeruje súčasná vládna moc na čele so Smerom. A neúčasť pána ministra na prerokovávaní prvej zdravotníckej petície v Národnej rade je toho svetlým príkladom. Jeho ignorantstvo a bojkot prerokovávania tohto bodu programu Národnej rady je vyjadrená, vyjadruje postoj Smeru k občanom a k petičnému právu.

Tento inštitút demokracie je o tom, aby sa občania verejne aj písomne vyjadrili k veciam, ktoré sa dejú v spoločnosti alebo ktoré sa v spoločnosti majú diať, aby písomne upozornili a požiadali inštitúcie, aby sa ich upozornením zaoberali a prijímali opatrenia.

Petíciu vyše 150 000 občanov Slovenskej republiky petičný výbor predložil do Národnej rady v predstihu, tak aby sa o nej rokovalo skôr, ako bude Národná rada rokovať a prijímať rozhodnutia, ako bude prijímať legislatívne normy, ktoré logicky súvisia s petíciou. Toto je tá výsada demokracie, páni a dámy z koalície.

Petícia sa rozbehla vzhľadom na vyjadrenia a zámery ministerstva zdravotníctva a vlády Slovenskej republiky ohľadne prípravy legislatívy na likvidáciu neštátnych zdravotných poisťovní a vytvorenia jednej monopolnej štátnej poisťovne. Rozbehla sa preto, že ministerstvo zdravotníctva a vláda sa pripravovala definovať verejnú minimálnu sieť len zo svojich štátnych zariadení.

Petíciu predložili občania do Národnej rady preto, aby upozornili nás, poslancov Národnej rady, ich volených zástupcov, a požiadali nás o to, aby sme si ich vypočuli, petíciu prerokovali, diskutovali a potvrdzovali alebo vyvracali ich argumenty a aby sme toto všetko urobili pred tým, ako definitívne rozhodneme.

K čomu ste sa rozhodli vy, dámy a páni z koalície a hlavne zo Smeru. Rozhodli ste sa k tomu, že kašlete na nejakých 159 000 občanov, ich rodiny, ich známych a všetkých, čo zdieľajú podobný názor a požiadavky na petíciu. Prijali ste si zákon, aký chcete, a keď ste ho prijali, obratom ste predložili na rokovanie Národnej rady petíciu, skvelý manéver, akoby plne rešpektujúci spomínaný inštitút petičného práva. Najskôr si prijmete, čo chcete, a potom sa obrátite tvárou k ľuďom a spýtate sa, čo to vlastne tí ľudia chceli? Najskôr si prijmete zákon, ktorý logicky súvisí s petíciou, a potom sa obrátite k ľuďom a sa spýtate, čo to tí ľudia vôbec chceli? Je to výsmech do tváre ľudí, do tváre zdravotníkov, ktorým ste pred voľbami sľubovali modré z neba. Týchto ľudí aj s ich pacientmi ste jednoducho poslali do kelu. Poslali ste ich do kelu. Už vás nezaujímajú, už ich nepotrebujete, vládnete, rozdeľujete si peniaze, nabaľujete sa a to, čo bude po vás, vás netrápi. Pritom zo sektora zdravotníctva ešte nikdy nebola v Národnej rade predložená petícia, ktorá by dosiahla viac ako 100 000 podpisov, nikdy, prvýkrát občan sa domáha, pacient sa domáha a vy naňho kašlete. Prečo ste sa báli rokovať o petícii? Prečo ste sa báli rokovať o tom, že slobodný výber zdravotnej poisťovne pre každého občana považujú občania za jeden zo základných princípov fungovania verejného zdravotného poistenia? Význam zachovania tohto princípu sa opakovane potvrdil v štrnásťročnej existencii pluralitného modelu zdravotného poistenia na Slovensku. Tento systém plurality sa zaviedol za vlády HZDS a SNS, dámy a páni. Prečo ste sa báli rokovať o tom, že zachovať rovnocennosť všetkých štátnych a neštátnych zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní je dobré nielen pre zamestnancov, nielen pre poisťovne, ale hlavne pre pacientov, pre občanov? Prečo ste sa báli rokovať o tom, že je tu diskriminácia neštátnych zdravotníckych zariadení oproti štátnym, že nemajú rovnaké pravidlá, že štátne sa môžu zadlžovať a dlh sa platí z daní všetkých, teda aj z daní zamestnancov neštátnych zdravotníckych zariadení? Prečo ste sa o tom báli rokovať? Teda nie efektivita, nie výkony, ale zriaďovateľ je ten kľúč ku platom a odmeňovaniu. A potom sa na platy v štátnych zariadeniach skladajú aj zamestnanci neštátnych zariadení. Tomuto sa hovorí diskriminácia. Toto vy považujete za normálne, lebo sa o tejto diskriminácii ani baviť nechcete. To, že to považujete za normálne, dosvedčuje aj vami minulý týždeň schválená verejná minimálna sieť zdravotníckych zariadení.

Dámy a páni z koalície a hlavne zo Smeru, ak už kašlete na neštátnych zdravotníkov, prečo kašlete aj na ich pacientov? Aké kritériá ste zvolili pri definovaní siete, siete, ktorá má byť pre pacienta, pre občana, nie pre biznis? Bola to kvalita služieb alebo bola to efektivita služieb? Bol to počet obyvateľov v regióne alebo rozsah poskytovaných služieb? Bola to dostupnosť pacienta, napr. geografia územia? Nič z toho, páni a dámy, žiadne kritériá to neboli, lebo o nich ani neviete a sami ich hlavne nepotrebujete. Vy nepotrebujete žiadne kritériá, lebo si myslíte, že ak bude všetko štátne, teda vaše, občania budú spokojní. Mýlite sa. Sídla súdov zahusťujete podľa počtu obyvateľov alebo sily regionálneho lobingu. A pritom ten sudca môže raz za čas podľa potreby prísť do regiónu súdiť, ale nemocnica do regiónu prísť nemôže. Smerujete do minulosti.

Pozrime sa na dlhy v zdravotníctve v súvislosti s vašou sieťou. Štátne nemocnice k 30. 6. mali dlh podľa správy pána ministra Valentoviča 2,8 mld. korún. Po vašom nástupe do vlády vzrástol v zdravotníctve dlh za pol roka vo vašich zariadeniach z 2,8 mld. na 4,4 mld. korún, teda o 1,6 mld. za 6 mesiacov, je to skoro 300 mil. mesačne. K 30. 6. 2007 opäť dlh rastie, už je na 5,3 mld. korún. V skutočnosti však tento dlh je oveľa, oveľa väčší, lebo tieto dlhy, ktoré sa spomínajú v správe pána ministra, sú len istina. Správa pána ministra nič nehovorí o príslušenstve, ku ktorému sa jeho nemocnice v zmluvách zaviazali v prípade, ak nebudú platiť načas. A ony načas neplatia.

Čo sa týka štátnych nemocníc, štátnych nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti, sa v správe pána ministra konštatuje len stručne: "V zásade treba povedať, že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnia svoje záväzky v lehote splatnosti." Zopakujem, ide o správu pána ministra, ide o jeho nemocnice, ktoré sú akciové spoločnosti. Zopakujem: "V zásade treba povedať, že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnia svoje záväzky v lehote splatnosti." Teda sa nezadlžujú. Natíska sa otázka, tak prečo vláda Roberta Fica sa rozhodla zastaviť transformáciu nemocníc a presadzuje neustále štátne príspevkové organizácie v zdravotníctve. Prečo to robí? Je to úplne legitímna otázka a je na ňu aj úplne normálna odpoveď. Totižto v akciových spoločnostiach sa nedá tak kradnúť, ako sa dá kradnúť v štátnych príspevkových organizáciách. V akciových spoločnostiach sa nedá tak kradnúť, ako sa dá kradnúť v štátnych príspevkových organizáciách, ktoré presadzuje vláda Roberta Fica.

Ďalšia pikoška z hospodárenia nemocníc ministra Valentoviča. Najvyšší dlh nemocníc je voči súkromnému sektoru, a to voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Z celkového dlhu nemocníc je najvyšší dlh voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, a to vyše 53 %. Pán minister a vládny Smer robí pri silnejšej korune voči euru a doláru, a distributéri nakupujú lieky za doláre a eurá, pri silnejšej korune, pri tomto všetkom väčšie a väčšie dlhy v liekoch? Vy robíte pri znížení DPH o 9 %, teda pri znížení cien pre zdravotnícke zariadenia o 9 % väčšie a väčšie dlhy v zdravotníctve na liekoch a špeciálnom zdravotníckom materiáli? Dámy a páni, znížením DPH ste obrali štátny rozpočet, teda občanov, o miliardy korún. Kde skončili tieto peniaze? Štát ich nemá, nemocnice ich nemajú, ľuďom lieky nezlacneli. Kde sú? Viete, kde sú? Sú mimo zdravotníctva, sú u dodávateľov liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a u vlastníkov týchto firiem. Tam je vaša znížená DPH, tam je posilňovanie koruny. Je to u distributérov liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a u vlastníkov týchto firiem. Miliardy urobilo zníženie DPH sekeru štátnemu rozpočtu. A týmito miliardami sa pomohlo súkromnej sfére.

Máme na jednej strane srdcervúci boj Smeru proti súkromným zdravotným poisťovniam, že vraj v mene pacienta, a na druhej strane únik miliárd korún pre súkromné spoločnosti. A to nehovorím ešte o predražených nákupoch diagnostických a terapeutických prístrojov za ministrovania pána Valentoviča. A do tohto hospodárenia nemocníc ministra Valentoviča príde verejná minimálna sieť z dielne toho istého ministra skladajúca sa výhradne len zo štátnych nemocníc a vláda premiéra Fica ju v pohode schváli, 34 štátnych nemocníc bude mať zo zákona zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Je to 34 štátnych nemocníc. A ostatné zariadenia so zbytkom peňazí, čo zostane po štátnych, medzi sebou súťažte. Ako sa to dá nazvať? Ako absolútna neschopnosť čokoľvek robiť normálne v zdravotníctve, absolútna neschopnosť kombinovaná s výsmechom zdravotníkom, lekárom, zdravotným sestrám a pacientom. Nijako ináč sa nedajú charakterizovať vaše kroky v zdravotníctve. A aj o tomto je petícia 159 000 občanov, petícia, ktorú ste nechceli prerokovávať a ktorú prerokovávate. Alebo sedíte tu len nasilu. Vôbec sa vám nečudujem, že z otvorenia debaty v parlamente na tému zdravotníctvo máte strach. A nebudem sa čudovať, keď to občan, pacient, nakoniec i volič pochopí. Ďakujem vám. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána Janiša sa neprihlásil nikto.

Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Miššík. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja budem oveľa stručnejší ako môj predrečník, pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Stanislav Janiš. Povedal väčšinu z tých vecí, o ktorých som chcel hovoriť, a preto sa budem sústreďovať na to, čo sa dialo od času, kým prišla petícia 160 000 ľudí tejto republiky do parlamentu Slovenskej republiky ako najvyššieho zákonodarného orgánu.

Udialo sa to, že v zmysle rokovacieho poriadku pán predseda parlamentu dal najprv preskúmať platnosť podpisov pod touto petíciou, čo sa overilo, že ich je viac ako 100 000. To znamená, že sa mohlo postupovať v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku, a to najmä § 133. Pán predseda parlamentu v súlade s rokovacím poriadkom pridelil na prerokovanie petíciu dvom výborom. Za gestorský určil zdravotnícky výbor, tak ako o tom hovoril vo svojom príhovore pán spravodajca. A ako druhý, čo už býva zvyčajné, určil na jej prerokovanie Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, lebo predpokladám, že bol aj zvedavý nielen na názor tohto výboru, na ktorý sa väčšinou odvoláva, ale chcel aj vedieť, ako asi treba v tejto veci postupovať. Tu sa trošku zastavím, a to preto, že ústavnoprávny výbor sa najprv nevedel stretnúť kvôli tomu, že bol pán predseda služobne vzdialený, preto sme tretina členov požiadali o mimoriadne alebo rýchle zvolanie tohto ústavnoprávneho výboru. A nakoniec rokovanie tohto výboru sa uskutočnilo v takom časovom predstihu, že sa dalo zvládnuť, to, čo sa na výbore udialo.

Udialo sa nasledovné. Bolo predložené uznesenie, v zmysle ktorého výbor konštatoval, že petícia spĺňa podmienky ustanovené zákonom, a preto by ju malo prerokovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som však na tomto ústavnoprávnom výbore vystúpil s pozmeňujúcim návrhom alebo rozširujúcim návrhom, ktorý nakoniec bol schválený do tohto uznesenia a ktorý o. i. hovoril o tom, že túto petíciu bude potrebné predradiť pred bod, ktorý bude rozhodovať o príslušných zákonoch, ktorých sa petícia dotýka. Musím tu sa verejne poďakovať aj tým ľuďom z vládnej koalície, ktorý za takéto uznesenie hlasovali. Špeciálne spomeniem pani poslankyňu Tóthovú, ktorá aj vystúpila v rozprave na ústavnoprávnom výbore. A konečné hlasovanie za to, aby tento bod bol predradený pred bod, ktorý mal prerokúvať tieto zákony, vlastne pani poslankyňa Tóthová taktiež podporila. A výsledný efekt bol ten, že osem hlasov bolo za, nikto nebol proti a boli len tri zdržania pri tom, že náš výbor má 12 členov. Dosť ma to prekvapilo, príjemne prekvapilo. Ale treba povedať, že v ústavnoprávnom výbore sa dosť odosobňujeme od vecí, ktoré sa týkajú poväčšine tej veľkej politiky, a snažíme sa rokovať v súlade s rokovacím poriadkom.

Tu mi ale nedá nespomenúť, že takéto uznesenie pán predseda parlamentu určite videl, pretože záverom uznesení býva vždy, že toto uznesenie mu patrí do rúk a on by mal podľa neho postupovať. Mňa mimoriadne prekvapilo to, že predseda parlamentu, ktorý už vo svojej úvodne reči pri svojej inaugurácii hovoril o tom, že tu bude vládnuť iná politická kultúra, sa v zmysle týchto slov v inauguračnom prejave odvtedy nespráva. Nespráva sa tak ani v tomto prípade, kde sa mohol oprieť o uznesenie ústavnoprávneho výboru. Mňa veľmi mrzí, že dnes nevedie schôdzu. Myslím si, že petícia občanov by si to bola zaslúžila. A aj by som mu dal tú otázku, ktorú mu dávam teraz, keď tu nie je, že prečo nepostupoval v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru, keď inokedy sa na uznesenia tohto výboru veľmi rád odvoláva.

Vážené dámy a páni, ja som naozaj chcel poukázať na to, čo sa deje v tomto parlamente. Chcel som poukázať na to, že je minimálne neslušné takéto množstvo občanov, povedzme si to aj ináč, možno voličov nechať až v druhom rade. V prvom rade si vybavíme naše politické veci, vybavíme si politickú agendu a ak už nebude cesta späť, pretože sme to zvládli hlasovacou mašinériou, potom ich necháme, nech si tu rozprávajú, čo chcú, my si tu rozprávať, čo chceme, budeme aj naďalej a dúfame, že to bude zmysluplne počúvané, pretože my väčšinou hovoríme pravdu. A pravdou je aj to, že pán predseda parlamentu mal postupovať tak, ako som to naznačil v týchto mojich vetách.

A na záver dovoľte, aby som sa vyjadril možno ešte k meritu veci, o čo tu vlastne kráča. Ak máte pred sebou všetci Ústavu Slovenskej republiky, pozrite sa, je tam jeden čl. 55, na ktorý sa aj predseda vlády veľmi rád odvoláva. Sú to dva odseky. Ja len zacitujem. Odsek 1 hovorí: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekonomicky orientovaného trhového hospodárstva." Podčiarkujem posledné dve slová, "trhové hospodárstvo". A odsek 2 hovorí: "Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti upraví zákon." Tak ako tieto dva odseky v praxi uplatňujete vy z vládnej koalície, ste ukázali práve týmito zákonmi, ktoré ste prijali tento týždeň. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Frešo. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán..., a tu sa to začína, tu sa to začína, lebo tak ťažko, ako sa mi písal tento prejav, tak už sa mi dávno, dávno nepísal. Žiada sa mi naozaj dodať na začiatok, že prerokúvanie petície až po schválenie zákona, ktorému viac ako 150 000 občanov povedalo jasné nie, je prejavom arogancie vládnej moci. Možno sú to tvrdé slová, ale je to úplne namieste. Prvý, kto túto aroganciu urobil, bol pán predseda parlamentu, ktorému zdravotníctvo z jeho bývalého pôsobenia by malo byť blízke. A špeciálne by mu malo záležať na tom, aby okolo zdravotníctva dal najavo, že je z tejto témy vyviazaný. On miesto toho túto petíciu zdržal a zaradil ju na rokovanie až po zákone, o ktorom táto petícia priamo pojednáva. To nie je nejaký nedostatok alebo nejaké nedorozumenie, ale je to priamo nedostatok demokratického cítenia. A je to úplne jasný výsmech všetkým občanom, ktorí tú petíciu podpísali. Ja som si kládol otázku, ako je to možné. Napadla mi jediná odpoveď. A to je tá, keďže pán predseda Smeru si nevšimol, že je november 1989 alebo že bol a že niečo v spoločnosti sa zmenilo, tak pravdepodobne pán predseda parlamentu ho nasledoval.

To, čo ma vyrušilo ešte viacej, vážení kolegovia, kolegyne zo Smeru, je, že keď náš predseda klubu navrhol, aby sme túto petíciu predradili, čo je úplne logické, voči čomu nemôže mať nikto žiadne námietky, a pevne verím, že aj vy v súkromí chápete, o čom hovorím, tak znova ste potvrdili toto rozhodnutie, že nie, budeme rokovať o merite veci až po veci samotnej. Toto považujem naozaj za ukážku arogancie moci.

A na začiatku to, čo ma vyrušilo, tak v tomto bode to je to, že hlavným ignorantom je pán minister, ktorý absolútne, ale absolútne sa neunúva, aby sa vyjadril k tomu, čo si 150 000 ľudí nielen myslí, ale čo sú ochotní aj dať na papier a podpísať. Táto forma naozaj nemá veľmi v demokracii miesto. Ja chápem, že je to možno podľa parlamentnej procedúry, ale je to úplne proti logike demokracie, úplne proti logike, ako by mal parlament zaobchádzať s hlasom ľudu.

Ďalší z dôvodov, ktorý mi napadol, lebo nikto z vás sa nevyjadruje, samozrejme, ani pán predseda tu nie je, kde by nejako ospravedlnil alebo vysvetlil svoj postup, je, že vládna moc chcela dať signál, signál občanom, aby im prešla chuť podpísať nejaké petície, aby im prešla chuť podpisovať nejaké petície tým, že ich bude systematicky zaraďovať alebo inými obštrukciami dosiahne to, že dané veci sa budú prerokovávať až po veci samotnej alebo sa nebudú prerokovávať vôbec, alebo sa prijmú nejaké iné riešenia. Tak vlastne odrádza ľudí od toho, aby vyjadrovali svoju vôľu. Inými slovami, beriem to tak, že namiesto toho, aby úroveň demokracie a počúvania slov a občanov vzrástla, tak táto úroveň je potláčaná a je aj týmto v zásade síce možno legálnym spôsobom, ale veľmi, veľmi proti duchu demokracie stláčaná na nižšiu úroveň.

Preto mi nezostáva nič iné, a ja budem seriózny, ako zareagovať na niekoho, kto nevystúpil síce dnes, ale vystúpil tu predtým opakovane a dokonca aj včera v televízii. Zareagujem na pána podpredsedu Číža, nakoľko síce ako právnik predsa len aspoň nejaké ekonomické argumenty uviedol. Pán Číž hovoril o zdravotnom poistení, ako by to bolo zdravotné sporenie. Tu by som ho chcel upozorniť, že poisťovňa pracuje na báze toho, že zbiera od klientov poistné a vykrýva im poistné udalosti, v tomto prípade zdravotné výkony. Je úplne zhodné poistenie zákonné automobilov so zdravotným poistením, skrátka, máte auto, platíte zákonné poistenie, pracujete, dávate odvody alebo aj keď nepracujete, dáva za vás štát odvody na zdravotné poistenie. Je to asi jediný ekonomický argument, ktorý som našiel, veľmi chabý, nakoľko si mýli sporenie s poistením. Ale považoval som za čestné aspoň na tento odpovedať.

A čo sa týka samotnej petície o jej duchu. V petícií občania, ktorí sú úplne slobodní, a to nielen na základe ústavy, ale aj na základe povahy vecí, hovoria, nechajte nám slobodnú možnosť výberu poisťovne, v ktorej chceme byť poistení, a my si vyberieme a my sa rozhodneme. To, čo hovorí z minulého týždňa schválené zákonné znenie, je, urobme prvý krok smerom k tomu, čo pán neprítomný minister naznačil ako svoje politické zadanie alebo oznámil ako politické zadanie. A to je vytvorenie len jednej štátnej poisťovne čiže presný opak toho, čo občania žiadajú v petícii.

Ja by som chcel ešte raz apelovať na vážených socialistických kolegov, aby zvážili, že možno nie každý chce byť v štátnom poistení, možno nie každý chce byť ošetrený v štátnom zariadení, a pre tých, ktorí si to aj sami platia vo svojom poistnom a sami si chcú vybrať, kde chcú byť ošetrení, či v poistení, túto možnosť zachovali, a nie nejako diktátorsky vnucovali iné riešenia. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Freša sa prihlásili pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Kužma, pán poslanec Bobrík, pán podpredseda Národnej rady Číž. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Predrečník ma priviedol vlastne k záveru, že pokiaľ sme tu minulý týždeň mnoho hovorili o symboloch, v skutočnosti nielen rokovania o deklarácii a o zákone o Andrejovi Hlinkovi, ale aj rokovanie o zdravotnom poistení a dnes o petícii je omnoho viac symbolické ako faktické. Vládna koalícia tým návrhom zákona, ktorý sme prerokúvali minulý týždeň, musela symbolicky ukázať, že bude plniť svoje volebné sľuby a svoje záväzky v triednom boji napriek tomu, že to nemá vôbec žiadne opodstatnenie, preto, lebo dobíja sa do otvorených dverí. Ani koruna zo zdravotného poistenia nešla v minulom roku, ako viete, inde než naspäť do zdravotníctva. Takže žiaden problém, ktorý by bolo treba riešiť, neexistoval, ale symbolicky bolo treba ukázať, že zatočíme so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Taktiež je symbolické to, že musíme túto petíciu prerokúvať až teraz, potom, ako už je všetko rozhodnuté. Ide o naozaj gesto, o demonštráciu sily a o demonštráciu toho, že občan je na poslednom mieste a prvotná je moc. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči, pán poslanec.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, je úplne jasné, že úlohou zadania mať jednu zdravotnú poisťovňu na Slovensku je len to, aby politická strana Smer mohla rozhodovať o každej jednej miliarde z tých miliárd korún, ktoré v zdravotníctve sú. Manažment tejto nemocnice nás politicky počúva, dostane peniaze. Tento lekár nás počúva, tak dostane včas zaplatené, nepočúva, bude čakať aj celé mesiace. Veď toto sme presne mali pred pár rokmi, kde boli obrovské rozdiely, komu kedy a ako sa zaplatilo. Čiže je to čisto nástroj na politické vydieranie veľmi veľkej skupiny týchto obyvateľov. Budú rozhodovať podľa vzťahu k tejto politickej strane. Osobne sa veľmi čudujem ďalším dvom partnerom, že na toto pristúpili, lebo skôr či neskôr to bude aj na ich úkor.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, pán poslanec, vo vašom vystúpení, samozrejme, rezonovali tie isté argumenty, ktoré sme si vypočuli aj na výbore. Ten výbor sa touto otázkou zaoberal, rokoval o tom, vystúpili prakticky všetci poslanci, ktorí sú zo zdravotníckeho výboru. Jednoducho prišli sme k záveru z našej strany, zo strany Smer - sociálna demokracia, našich koaličných partnerov, že petícia, ktorá bola predložená, obsahuje vlastne požiadavky, ktoré nie sú relevantné tomu, čo vlastne zákonom, a to stále vy, nám natláčate do úst a do vlastne zákona, zachovanie slobodného výberu zdravotnej poisťovne pre občanov nie je. Je. Bude. Je naďalej. Ja som nezistil, že by niečo takéto bolo v tomto zákone, ktorý sme prijali. Nepresadzujeme, nepodporujeme vytvorenie jednej zdravotnej, nie je zatiaľ v parlamente takýto návrh. Že boli takéto vyhlásenia niektorých politikov, môže byť. Ale my sme vo výbore konštatovali, že toto nie je. Takisto rovnocennosť všetkých štátnych je zachovaná. A zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku, diskutovali sme tu o tom aj minulý týždeň. Naozaj ide o to, vrátiť zisk do zdravotného poistenia a hlavne pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne. To je všetko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán podpredseda parlamentu Miroslav Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Frešo, ja vám vcelku ďakujem za nezvykle pokojný prejav. A dovoľte teda, keďže ste ma spomínali, aby som zaujal stanovisko. No ďakujem vám za to, že ste mi vysvetlili, ako ja teda tomu nerozumiem a vy tomu rozumiete. Budem nad tým rozmýšľať, pán poslanec, čo ste mi všetko navyprávali teraz.

Ale čoho by som sa chcel dotknúť, to je otázka toho, že pokúšate sa vytvoriť predstavu, ako keby sme my teraz ako len dramaticky si nevážili názor občanov. Neviem rôzne formálne vypočítavate veci, ktoré sme mali urobiť a neurobili a podobne. Pán poslanec, vaša strana a teda nepriamo aj vy ste urobili všetko preto, aby akákoľvek forma priamej demokracie na Slovensku neexistovala. História referenda a postoj vašej strany v tomto smere sú absolútne zrejmé.

Druhá vec, otázka toho, do akej miery sú zrazu pre vás relevantné záujmy a potreby občanov. Veď práve táto zdravotnícka reforma vykazovala až 70-percentný nesúhlas občanov, pán Frešo. Škoda, že vás to vtedy nemrzelo a že ste ten súhlas nejakým spôsobom už vtedy nehľadali. Dneska sme svedkami masívneho vymývania mozgov na Slovensku. Dokonca zdravotné poisťovne časť peňazí, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť, venujú na rôzne formy a opäť veľmi drahých marketingových akcií a míňajú tie peniaze na šoty, inzeráty a na všetko možné. Tejto veľkej kampani časť občanov podľahla, ale iba v tej časti, že sa podarilo prepašovať vám takým malým v boku v tej vašej petícii teda aj zisk zdravotných poisťovní.

Chcem vás ubezpečiť, že všetci, ktorí mali sa s tým zoznámiť, sa veľmi podrobne zoznámili s touto petíciou a vôbec ju neberú na ľahkú váhu. Jednoducho chápu jej kontexty.

A treba zobrať do úvahy aj to, pán Frešo, že mechanizmus prerokúvania si vymýšľate. V rokovacom poriadku taký nie je. A myslím, že stanovisko klubu aj Národnej rady v tomto smere je štandardné.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky chce vystúpiť pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Takže k pani kolegyni Rosovej. Výraz "triedny boj" je presne to, čo mi prichádza na um nielen pri tejto petícii, ale aj pri niektorých iných vyjadreniach politikov zo strany vládnej koalície.

Tým sa dostávam aj k pánu Bobríkovi, ktorý hovorí o vyhláseniach niektorých politikov. Ja by som ho chcel upozorniť, že hovorí o vyhláseniach pána predsedu vlády, ktorý hovorí, že chcete, aby bola jedna zdravotná poisťovňa. Ja chápem, možno pán predseda vlády a váš predseda je i nám tak niektorý politik, ale my ho berieme vážne, nakoľko vy sa podľa neho správate.

K pánu Čížovi. Nerozumel som tomu, o akom stavaní sa k referendu rozpráva. Pokiaľ viem, tak skorej v jeho koalícii je strana, ktorej minister vnútra referendum zmaril. Možno toto by mohol si predebatovať na pôde Koaličnej rady. Ale čo sa týka vykladania rokovacieho poriadku a čo sa týka vykladania jeho ducha, ja som spomenul asi legálny spôsob, ale proti duchu demokracie.

Pán Číž, to, že tu nie je minister zdravotníctva, to, že tu nie je predseda parlamentu, je jednoducho hanba. To sa nedá nijako obísť tým, že mi poviete, že niekde si to vzadu podrobne prečítali.

A čo sa týka tej ekonomickej časti, na ktorú ste reagovali, berte to tak, že ja som s vami o tom polemizoval, nakoľko žiaden iný tak vážny názor som tu nepočul. Ďakujem pekne.