Desiaty deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
30. októbra 2007 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Prajem všetkým dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ferdinand Devínsky, ďalej Mikuláš Dzurinda, Stanislav Kahanec, Magda Košútová, Martin Pado, Rudolf Pučík a pán podpredseda Viliam Veteška.
Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán József Berényi.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme dostali ako tlač 386.
Vítam pani ministerku Vieru Tomanovú, ako i pani spravodajkyňu pani Janu Vaľovú a konštatujem, že sme ešte neskončili rozpravu tých, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Zostávajú štyria páni poslanci a slovo teraz dávam v rozprave pánu poslancovi Jánošovi. Nech sa páči.
V. Jánoš, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil priestor v rámci rozpravy na predloženie návrhu na doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento doplňujúci návrh sa týka skupiny občanov, ktorým vznikol nárok na úrazovú rentu, na poberanie úrazovej renty.
Dovoľte mi teraz, aby som vás oboznámil s konkrétnym znením doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona č. 461.
V čl. I sa za bod 70 vkladá nový bod 71, ktorý znie: "Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti." Doterajší ods. 7 sa označuje ako ods. 8. Súčasne sa vykoná aj prečíslovanie bodov 71 až 160.
Po druhé. V bode 160 sa v úvodnej vete slová "až 293am" nahrádzajú slovami "až 293an" a za § 293ac sa vkladá nový § 293ad, ktorý znie. Citujem § 293ad: "Ak poškodenému vznikol nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa zákona účinného od 1. januára 2008 na žiadosť jej poberateľa." Doterajšie § 293ad až 293an sa označujú ako § 293 až 293an. V tejto súvislosti sa vykoná aj legislatívnotechnická úprava v bodoch 8c1, 82 až 84.
Zdôvodnenie k bodu 1: Súčasná právna úprava rieši v § 89 ods. 6 určenie sumy úrazovej renty v prípadoch, ak pracovné úrazy a choroby z povolania vznikli v rôznych časových obdobiach takým spôsobom, že pri viacerých poškodeniach zdravia spôsobených pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa vypláca len jedna úrazová renta, a to tá, ktorá je vyššia alebo najvyššia. Pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť sa u poškodeného hodnotí samostatne za každý pracovný úraz, resp. chorobu z povolania. Takýmto spôsobom hodnotený pokles schopnosti zamestnanca vykonávať doterajšiu činnosť neodráža pravdivo jeho pracovný potenciál doteraz vykonávanej práce v prípade, ak profesionálne poškodenia vzniknú naraz, súčasne. Často má za následok, že poškodenému napriek viacerým profesionálnym poškodeniam zdravia v kumulácii veľmi závažným sa vypláca len invalidný dôchodok, ktorý zohľadňuje pokles schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Predloženým návrhom sa ošetruje situácia, ak nárok na úrazovú rentu vznikne z viacerých dôvodov súčasne. Takto určená suma úrazovej renty však nesmie byť vyššia ako sumy zodpovedajúce 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.
Bod 2 zdôvodnenie: Ide o ustanovenie prechodného charakteru vo vzťahu k bodu 1 tohto návrhu.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási na vystúpenie pána poslanca Jánoša nikto. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan Pavol. Konštatujem, že nie je práve v Národnej rade, takže stráca poradie. Takisto pán poslanec Daniel Lipšic, ktorý bol ďalším prihláseným, stráca poradie.
A preto žiadam teraz, aby vystúpila v rozprave prihlásená pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa sa vzdala vystúpenia v rozprave. Vzhľadom na to, že dvaja páni poslanci, ktorí stratili poradie, ani teraz nie sú prítomní, musím sa spýtať, kto sa hlási do rozpravy ústne?
Konštatujem, že pán poslanec Pavol Goga, pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Martin Kuruc, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pán poslanec Jozef Halecký a pán poslanec Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Pavol Goga. Stláčali ste prihlásenie do rozpravy. Tak, prosím vás, zapíšte ešte pána poslanca Kvorku. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Goga, nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval vo svojom diskusnom príspevku v rozprave na jeden z cieľov tohto predkladaného návrhu zákona, a to konkrétne na zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie na štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Obsahom tohto opatrenia je zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného a sociálne poistenie okrem nemocenského a garančného poistenia a starobné dôchodkové sporenie z dnešného trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Toto opatrenie má predovšetkým sociálny odkaz. Zvyšuje solidaritu vysoko nadpriemerných príjmových skupín s nižšími príjmovými skupinami obyvateľstva. Zvýšením solidarity dochádza prostredníctvom ponechania už existujúceho stropu pre maximálny priemerný osobný mzdový bod. Pomerový ukazovateľ vykazujúci reláciu individuálnych príjmov v priemernej mzde v danom kalendárnom roku. Pri jeho výpočte sa zohľadňuje fakticky celý priebeh individuálnej kariéry. Navrhované opatrenie je modifikáciou pôvodného návrhu rezortu práce, ktoré pôvodne predpokladalo, že dôjde k úplnému odstráneniu akéhokoľvek limitu týkajúceho sa maximálneho vymeriavacieho základu.
Vzhľadom na to, že v súlade s programovým vyhlásením vlády by v budúcnosti malo dôjsť k zreálneniu výšky jednotlivých sadzieb poistného, bude táto problematika v tejto súvislosti ešte prehodnocovaná. Toto opatrenie má priaznivý vplyv na bilanciu Sociálnej poisťovne a priebežného dôchodkového systému, čím sa zvyšuje príjem bez zakladania akýchkoľvek nárokov, ktoré by bolo potrebné i v budúcnosti. Je priaznivo akceptované aj zo strany DSS-iek, pretože na osobné dôchodkové účty dotknutých osôb bude plynúť vyššia suma peňazí. Najväčšie výhľady mali v procese prípravy návrhu zástupcovia zamestnávateľov, ktorým prinesie táto zmena zvýšené náklady. Pre úplnosť informácií je potrebné zdôrazniť, že zamestnávatelia mali vážne výhrady k pôvodnému zámeru, t. j. k úplnému odstráneniu maximálneho vymeriavacieho základu.
Po zverejnení zmeny premietnutého vládneho návrhu novely už takéto vyjadrenia zamestnávateľov v médiách nerezonovali. Pretrvávajúce pripomienky k tomuto bodu majú opozičné strany, ktoré takýto krok vnímajú ako spôsob trestania individuálneho úspechu, čiže vyššieho príjmu. Otázka solidarity spoločnosti je do veľkej miery politickou otázkou. Súčasťou takejto diskusie však môže byť pripomenutie toho, že v predchádzajúcom volebnom období došlo tiež k faktickému zvýšeniu odvodov, čo bolo v dôsledku zvýšenia vymeriavacích základov pre platenie poistného do objemovo najväčších fondov Sociálnej poisťovne pri symbolickom znížení sadzieb do menších fondov, ako napríklad poistenie v nezamestnanosti, nemocenské poistenie a podobne. Toto zvýšenie postihlo celú ekonomicky aktívnu populáciu vrátane najnižších príjmových skupín.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pýtam sa, kto sa chce na vystúpenie pána poslanca prihlásiť s faktickou poznámkou? Konštatujem, že nik.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predložil jeden malý pozmeňujúci návrh, možno je to zvláštne v takomto veľkom zákone pri takých veľkých politických problémoch, ktoré okolo tohto zákona máme, že prichádzam len s konkrétnym pozmeňujúcim návrhom. (Reakcie z pléna.) Môžem pokračovať?
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím vás, aby sme nediskutovali teraz o probléme. Môžete si vydiskutovať inde. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Minárik, poslanec: Pani ministerka, ja už som vyskúšal niektorých vašich kolegov úplne rovnako, že som nediskutoval na politickú tému v druhom čítaní, ale len som predkladal konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý trápi nie veľkú množinu občanov, ale určitú malú skupinu, ktorá sa ináč obrátila aj na ministerstvo, aspoň ma o tom ubezpečili, keď ma o tomto svojom probléme informovali.
Vy ste § 33 riešili ale len v odseku 1. To, čo bolo pre nich problematické, ste nakoniec neriešili. Preto prichádzam s týmto. Z vašich kolegov, ktorých som vyskúšal rovnako, musím povedať, že som bol úspešný len u pána Počiatka. Všade inde zafungovala koaličná väčšina.
Takže môj pozmeňujúci návrh týka sa čl. I bodu 24. V § 33 ods. 2 sa vypúšťa slovo "dobrovoľne" pred slovami "nemocenského poistenia najmenej 270 dní" a na konci sa pripája veta: "Ak poistenec v tom istom období má viacero nemocenských poistení, započítava sa do obdobia 270 dní takéto obdobie len raz." Ide o to, aby sme urobili spravodlivosti a logike zadosť. Pretože z hľadiska poistenca nie je rozhodujúce, či je poistený dobrovoľne, alebo či je poistený ako zamestnanec. Preňho je dôležité, že toto poistenie si platí a nemal by stratiť výhody, ktoré mu plynú napríklad z 30-ročného poistenia ako zamestnanca len tým, že prejde na dobrovoľné poistenie a ešte nie je poistený 270 dní.
Podobnú problematiku rieši aj pán predseda výboru pán Halecký v bode 3 svojho pozmeňujúceho návrhu, ale myslím si, že pán poslanec Halecký nerieši túto problematiku úplne. On navrhuje vypustiť tak ako vy druhú vetu. Ja si myslím, že táto druhá veta nie je nadbytočná už aj preto, že v § 43 alebo § 48 v analogickej situácii takáto druhá veta je a aj ju tam ponechávate. Totižto sociálne poistenie zamestnancov a dobrovoľne poistených osôb a okruh poistenia, rovnakého poistenia policajtov a vojakov sa v tomto bode nijako neprepájajú napríklad prevodmi poistení. Takže tá druhá veta tam má význam a samozrejme, že ak je niekto prepoistený, tak ak je teda dvakrát poistený, nemala by sa mu táto dvojnásobná doba do poistenia počítať.
Z mojej strany, pani ministerka, všetko. A ešte by som poprosil, aby sa pán predseda výboru, ktorý predložil ten svoj návrh, nad svojím bodom 3 zamyslel, či moje riešenie nie je predsa len lepšie. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána poslanca nehlási nikto. Skôr, ako dám slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Kuruc, k tomu nedorozumeniu, ktoré tu vzniklo.
Páni poslanci Abrhan a Lipšic boli písomne prihlásení do rozpravy a počas času, keď mohli vystúpiť, neboli prítomní. Tým pádom obaja stratili poradie a prechádzajú na koniec všetkých, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Rokovací poriadok nehovorí a nerozdeľuje rozpravu na písomne prihlásených a ústne prihlásených vo vzťahu k strate poradia, resp. vo vzťahu k vylúčeniu z rozpravy. Poprosím, aby sme to rešpektovali, lebo taký je výklad rokovacieho poriadku a takto sme to rešpektovali za ostatných desať rokov v tejto Národnej rade. Takže poprosím, aby sme potom v budúcnosti, keď sú nejaké nedorozumenia, v pokojnejšej atmosfére o tom diskutovali. Pani poslankyňa Nachtmannová bola odhlásená z rozpravy a písomne sa do rozpravy prihlásila, čo som rešpektoval.
Teraz má slovo pán poslanec Martin Kuruc. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kuruc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, panie kolegyne, páni kolegovia, už na úvod si dovolím otvorene konštatovať, že prijatie opatrení novely zákona č. 461 o sociálnom poistení a ďalších zákonov, osobitne zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý je novelizovaný čl. IV, je ohrozením budúcnosti občanov Slovenskej republiky. V prvom rade znevýhodnením mladých ľudí a jednak nezodpovedným zaťažovaním Sociálnej poisťovne, zvyšovaním počtu poistencov, ktorí budú v budúcnosti závislí od ňou vyplácaných dávok. Mám päť zásadných pripomienok k novele, ktorú predkladá vláda Slovenskej republiky.
Po prvé. Umožnenie sporiteľom na určitý presne stanovený čas druhý pilier dôchodkového sporenia opustiť. Pôvodne sa uvažovalo dokonca s tým, že občania budú mať možnosť vložené peniaze si z druhého piliera voľne vyzdvihnúť. Našťastie, tento variant bol pre absolútnu nevhodnosť ešte pred dodaním zákona do parlamentu z návrhu odstránený. Ale už vôbec uvažovanie o tomto návrhu dáva informácie o miere nepochopenia a fungovania prvého a druhého piliera. Možnosť vystúpiť z druhého piliera by mali mať iba vekové skupiny, ľudia nad 45 rokov veku, u ktorých nie je možné dosiahnuť nasporenie potrebnej sumy. Možnosť výstupu z druhého piliera nemôže byť umožnená mladším vekovým skupinám. Ak bude, znamená to úplné porušenie základného princípu dôchodkového poistenia.
Prvý pilier mal predsa postupne slúžiť na zabezpečenie cca 50 % dôchodkového príjmu súčasnej výšky dôchodkov a ďalších 50 % malo byť poskytované z druhého piliera. A zrazu sa nekoncepčne a chaoticky začína hovoriť iba zo solidárnosti prvého piliera a pravdepodobne hrozí, že bude poskytovať v budúcnosti, ak by sa realizovali súčasné návrhy, iba minimálnu výšku starobných dôchodkov. Práve v tom je najväčšie nebezpečenstvo navrhovaných nekoncepčných zmien.
Treba otvorene povedať, že dočasnosť dobrovoľného vstupu a výstupu do druhého piliera dôchodkového poistenia nemajú za cieľ zaviesť dobrovoľnosť ako princíp, ale má slúžiť na to, aby sa čo najväčšia skupina sporiteľov v druhom pilieri vrátila do prvého piliera a svojimi odvodmi pomohla kryť deficit Sociálnej poisťovne, vznikajúci v prvom pilieri. Treba konštatovať, že ide jednak o veľmi krátkozraké, ale hlavne totálne zmätočné riešenie, ktoré systémovo naruší fungovanie celého starobného dôchodkového poistenia.
To, že vláda musí otvoriť dočasne druhý pilier, vyplýva z jej zaťaženia prístupu k dôchodkom, a to predĺžením doby sporenia pre vznik nároku na starobný dôchodok z 10 na 15 rokov. Treba podotknúť, že otvorením druhého piliera pre mladých ľudí sa dočasne môže zvýšiť príjem Sociálnej poisťovne, ale z dlhodobého hľadiska je to fatálna chyba.
Druhá moja pripomienka. A to je k zrušeniu maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne a DSS-ky, ktorý bol síce, našťastie, upravený na vymeriavací základ limitovaný štvornásobkom priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Zatiaľ.
Zvýšenie vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne, rovnako ako zrušenie odpočítateľných položiek zo základu dane je v podstate trestom pre tých, ktorí sa svojou aktivitou snažia zabezpečiť lepší život. Takéto opatrenie má snahu zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne, jeho efekt však bude minimálny, pretože skupiny obyvateľov, ktoré majú z pohľadu takýchto snáh skutočne zaujímavé príjmy, si dokážu ich vyplácanie optimalizovať tak, že sa ich toto opatrenie prakticky nikdy nedotkne. Dotkne sa ale výrazne strednej vrstvy zamestnancov, ktorá je v pozícii, kde sa podobná optimalizácia nedá uskutočniť a je teda opäť veľmi pochybné tvrdenie, že toto opatrenie sa týka len tých, ktorým neuberie výraznú časť príjmu.
Navyše treba povedať, že zvýšenie stropu sa bude týkať cca 110-tisíc ľudí, čo je takmer 5 % z 2,3 milióna pracujúcich. Týchto 5 % dosahuje 22 % všetkých príjmov a platí vyše 50 % všetkých daní z príjmov zo závislej činnosti. Ešte raz upozorňujem, že zvýšenie vymeriavacieho základu nielen zvýši odvody do Sociálnej poisťovne, ale zvýši aj odvody do súčasných dôchodkových správcovských spoločností. Čo je paradoxné, asi nebol zámer vlády, a to o pol miliardy za už existujúcich klientov. Súčasne podľa prepočtov sa zníži odvod daní znížením základu o cca 100 miliónov korún. Vyšší odvod do druhého piliera znižuje zamestnávateľom základ dane.
Tretia moja pripomienka. Zrušenie platieb štátu do druhého piliera dôchodkového poistenia za rodičov na materskej dovolenke a osoby, ktoré poberajú príspevok na opatrovanie. Z programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí, že Slovensko má byť hospodársky efektívny sociálny štát a takisto sa hovorí, vláda považuje za základnú povinnosť štátu aktívnu podporu rodín s dôrazom na mladú rodinu a vytváranie podmienok na jej založenie.
Navrhovaným vyňatím určitých skupín občanov prakticky trestá rodičov na materskej dovolenke a ľudí, ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby odopretím možnosti sporiť si na dôchodok v druhom pilieri a nútiť túto skupinu občanov k určitej časovo limitovanej závislosti od štátneho dôchodku, ktorého výška je vzhľadom na navrhované nekoncepčné zmeny veľmi neistá.
Dá sa povedať, že navrhované opatrenie ide priamo proti programovému vyhláseniu vlády a je výrazne antisociálne, keďže nezlepšuje, ale priam zhoršuje podmienky pre mladých ľudí, ktorí si chcú založiť svoju vlastnú rodinu. Nič vzácne na tom nemenia ani pozmeňujúce návrhy gestorského výboru, ktoré umožňujú voľbu osobám na materskej a ďalšej materskej dovolenke vybrať si možnosť vrátiť sa do druhého piliera. Opakovane upozorňujem, že ide nie o stabilizáciu, ale o budúcu finančnú destabilizáciu systému základného poistenia v prvom pilieri.
Štvrtá moja pripomienka. Ďalšou zmenou je obmedzenie vyplácania predčasných dôchodkov v prípade, ak poistenec naďalej pracuje. Nárok na vyplácanie dôchodku budú mať po novom osoby, ktoré platia odvody minimálne 15 rokov. Teraz je to 10 rokov. Treba upozorniť, že inštitút predčasných dôchodkov má základnú logiku v tom, že zabezpečuje ľudí, ktorí stratia prácu a ťažko si ju môžu nájsť pred dovŕšením dôchodkového veku.
Štatistiky nezamestnanosti jednoznačne dokazujú, aké problémy majú ľudia vo veku nad 50 rokov nájsť si vhodné kvalifikované zamestnanie. To, ak osoba požiada o predčasný dôchodok a následne si nájde prácu väčšinou už menej kvalifikovanú, prípadne menej platenú, by sme nemali limitovať. Veď európsky trend je predlžovať aktivitu starších pracovníkov, umožňovať aj netradičné formy zamestnávania s cieľom predlžovať aktívny život. A my tu naopak, ak niekto pracuje, chceme ho limitovať a akoby trestať za aktivitu a snaženie. Treba navyše zopakovať, že predčasné starobné dôchodky sú výrazne krátené vo výške 6 % za jeden rok pred dovŕšením nároku.
Piata moja pripomienka. Zvýšenie správneho fondu z 2,9 % na 3,5 % je úplne neodôvodnené a hlavne systémovo nekoncepčné. Zvýšenie Správneho fondu Sociálnej poisťovne, hoci prechodne na dva roky, nie je ničím opodstatnené a hlavne ani nie je v návrhu seriózne zdôvodnené. Znamená to zvýšenie prostriedkov na správu Sociálnej poisťovne na astronomických 5,2 miliardy Sk. V situácii, keď vláda deklaruje potrebu šetriť verejné zdroje, tá istá vláda bez závažného zdôvodnenia zvyšuje Správny fond Sociálnej poisťovne. Pritom dva týždne predtým schválila zníženie správneho fondu zdravotných poisťovní zo 4 % na 3 %, čo znamená pre zdravotné poisťovne, kde je oveľa väčšia administratívna náročnosť, budú hospodáriť iba s 2,6 miliardami Sk. Načo potrebuje Sociálna poisťovňa 5,2 miliardy? Celkový finančný prínos zvýšenia odvodov do Sociálnej poisťovne je predpoklad 1,5 miliardy, zároveň sa však zníži daň z príjmov cca o 400 miliónov a celkový efekt voči verejným financiám bude teda cca 1,1 miliardy. Zvýšenie správneho fondu Sociálnej poisťovne však pohltí 900 miliónov, temer 1 miliardu.
O čo tu vlastne ide? O akej solidarite a zvýšení príjmov na starobné dôchodkové poistenie ide? O akej stabilizácii systému, keď temer celé zvýšenie príjmov nepôjde na zvýšenie dôchodkov, ale na úradníkov, autá, budovy, luxusné rekreačné zariadenia, ako napríklad Staré hory, ktoré poisťovňa za babku prenajíma iným osobám.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver konštatovať, že predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení považujem za škodlivý pre ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska, ale aj vývoj spoločnosti. Navyše návrh nespĺňa legislatívne pravidlá a pozmeňujúce návrhy nie sú dôkladne odôvodnené a prepočty sú sčasti nepresné.
Chcel by som na základe predloženého pozmeňujúceho návrhu vyňať na osobitné hlasovanie nasledovné body spoločnej správy, a to je bod 4, bod 7, bod 10, bod 16, body 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, bod 34 a bod 35.
Zároveň si vás dovolím upozorniť na tridsiaty tretí bod spoločnej správy, ktorý zaradil do spoločnej správy výbor pre sociálne veci a bývanie na základe schváleného pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Vaľovej. Pani poslankyňa Vaľová navrhla vypustiť z vládneho návrhu novely možnosť investovania do realitných fondov, ktorú navrhla pani ministerka Tomanová. Pani poslankyňa Vaľová pritom argumentuje, že tieto investície považuje za investície so zvýšeným rizikom.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuruca sa hlási pani poslankyňa Belásová, Záhumenský a ďalej pán poslanec Goga a pani poslankyňa Rošková. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
S procedurálnym návrhom predtým, než dám slovo prvému prihlásenému s faktickou poznámkou, chce vystúpiť pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, Tiborovi Cabajovi mikrofón.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem, pán predsedajúci, že reagujem až teraz, ale tým, že som vás iba sledoval v televízii, tak musím reagovať na ten postup, ktorý ste tu vyhlásili. Tí dvaja poslanci, ktorí stratili poradie, pri písomnom prihlásení nemôžu byť zaradení medzi ústnych. Logika hovorí, že ak sú vyčerpaní všetci tí, ktorí sa písomne prihlásili, to je jedno, či vystúpili, alebo nevystúpili, vtedy sa prihlasujú ústne. Ale žiaden iný postup tu nemôže existovať.
M. Hort, poslanec: S faktickou poznámkou teraz bude vystupovať pani poslankyňa Belásová. Nech sa páči.
M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, odznelo tu z vašich úst niekoľko skresľujúcich údajov aj zavádzajúcich názorov. Dve minúty na faktickú poznámku mi neumožňujú reagovať na všetko. Skúsim teda reagovať len na váš názor, že z druhého piliera by mali vystúpiť tí klienti, ktorí majú nad 45 rokov. No, toto je tiež skresľujúci údaj, ktorý ste uviedli, pretože vek nemôžete brať paušálne. Pokiaľ 45-ročný klient spĺňa iné kritériá, tak jemu sa to oplatí. Viete, to je balík určitých kritérií pri každom tom klientovi. A práve na to existujú tie tabuľky, aby sa každý klient tam našiel sám. Pre niektorých 40-ročných napríklad alebo 35-ročných je nevýhodné byť v tomto druhom pilieri, pretože to nezáleží len na veku. Toľko som chcela k tomu dodať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Záhumenský Marian. Nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Kuruc, jednou z málo rozumných charakteristík druhého piliera v Slovenskej republike je nateraz centralizovaný výber, distribúcia a celková administrácia poistného do DDS-iek zo strany Sociálnej poisťovne. Tento prvok výrazne znižuje administratívne náklady celého systému. Je však nesporné, že aj pre jeho uchovanie je potrebné bezpodmienečne zvýšiť tvorbu použiteľných zdrojov Správneho fondu Sociálnej poisťovne. A je to aj preto tak, lebo Sociálna poisťovňa DDS-kám vypláca odvody bez ohľadu na to, či zamestnávatelia tieto peniaze Sociálnej poisťovni zaplatili, alebo nie a následne Sociálna poisťovňa ich musí vymáhať, povedzme, na súde. A mnoho tých platieb sa ani nedá vymôcť. To znamená, že je nevyhnutné, aby sa uchoval lacný systém výberu a redistribúcie, ale na druhej strane musí mať Sociálna poisťovňa zdroje na to, aby ich mohla vymáhať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Goga.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som takisto, pán kolega, reagoval na vás v súvislosti s tým výstupom z druhého piliera. Osobne si myslím, že vrátiť sa do jednopilierového dôchodkového systému sa navrhuje ako možnosť, nie ako povinnosť. A je na každom, či sa rozhodne dobrovoľne, alebo sa rozhodne inak.
Čo sa týka toho zvýšeného vymeriavacieho základu, ja som o tom hovoril vo svojom diskusnom príspevku, resp. vo svojej rozprave, ale ak by som ešte mohol, tak poviem, že navrhovaná novela zákona o sociálnom poistení značne zvyšuje solidárnosť bohatšej časti populácie s chudobnejšou. Zvýšením úrovne maximálneho vymeriavacieho základu z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve sa zároveň zvyšuje zaangažovanosť vyšších príjmových skupín na financovaní priebežného dôchodkového systému, ktorý je stále dominantným zdrojom príjmov ekonomicky neaktívnej populácie.
Tvrdenia o tom, že takýto krok nejakým záhadným spôsobom ohrozuje spoločenskú solidaritu hovorí buď o neznalosti sociálnej politiky, problematiky, alebo o vedomom zavádzaní verejnosti. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tiež chcela reagovať na to otvorenie, na možnosť vystúpenia alebo vstúpenia do druhého piliera. Mnoho tu už spomínali moji kolegovia, ja chcem len podotknúť jednu skutočnosť, že stále sa zdôrazňuje, že ľudia môžu vystúpiť, ale vôbec sa nezdôrazňuje skutočnosť, že majú možnosť aj vstúpiť tí, ktorí sa rozhodli, že je to pre nich výhodnejšie alebo boli v zahraniční, alebo niekde inak. Takže treba zvažovať obidve alternatívy, nielen možnosť vystúpenia, ale aj možnosť vstúpenia do tohto druhého piliera. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca, či chce reagovať? Nie. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dámy a páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 386), vychádza z programového vyhlásenia vlády. Tento návrh zákona prispieva k zreformovaniu systému dôchodkového poistenia. Takého systému, ktorý bude spravodlivý, udržateľný a financovateľný v meniacich sa ekonomických podmienkach a s väčšou mierou solidarity. O žiadnom zneisťovaní občanov a širokej verejnosti preto v tejto súvislosti nemôže byť reč.
Nie je pravda, ako v poslednej dobe rezonuje v médiách zo strany určitých subjektov, že experti Medzinárodnej organizácie práce odporučili stiahnuť novelu. Naopak, títo skutočne nezávislí odborníci dávajú ministerstvu sociálnych vecí a rodiny za pravdu.
Technické memorandum Medzinárodnej organizácie práce správne poukazuje na početné zlyhania pri príprave dôchodkovej reformy v roku 2003 a pomenúva spôsoby riešení, o ktorých je potrebné uvažovať v budúcnosti. Tieto riešenia sa týkajú zásadných zmien v dôchodkovom systéme. Od prehodnotenia úrovne poskytovaných dôchodkových dávok cez zvýšenie poistenej sadzby až o ďalšie predlžovanie dôchodkového veku.
Stanovisko Medzinárodnej organizácie práce sa však v žiadnom bode netýka zmien v dôchodkovom systéme, ktoré sú v súčasnosti predmetom diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky a neobsahuje ani odporúčanie stiahnuť, prípadne korigovať charakter zavrhovaných opatrení.
Absolútne nemožno súhlasiť s obviňovaním vlády z ohrozovania dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, pretože práve nekompetentný a nezodpovedný spôsob realizácie dôchodkovej reformy v predchádzajúcom volebnom období založil viaceré riziká pre budúcnosť dôchodkového systému ako celku.
Veď si len pripomeňme. Koncepcia reformy dôchodkového systému bola prijatá a realizovaná bez širšej podpory celého politického spektra na Slovensku a jednoznačného súhlasu sociálnych partnerov. Tu len pripomeniem, že Medzinárodná organizácia práce pri všetkých rozhodnutiach vyžaduje synergiu týchto troch subjektov. Naopak, boli to poslanci a experti vtedajšej opozície a terajšej vládnej koalície, ktorí upozorňovali či už na odborných podujatiach, alebo aj na pôde tohto parlamentu na riziká zavádzaných reformných zmien najmä vo vzťahu k bezpečnosti systému finančného krytia. Poukazovali na nesystémové kroky závažné v skrivodlivosti pre najzraniteľnejšie skupiny občanov, ako sú invalidi, či ľudia s nízkymi príjmami, a neoprávnených výhod pre iné skupiny a ďalšie.
Tieto názory vtedajšia koalícia a terajšia opozícia takticky prehliadala. Zreformovaný dôchodkový systém tak predchádzajúca vláda sama vystavila vysokému politickému riziku, čím znížila kredibilitu všetkých realizovaných zmien.
Mimoriadne vážnym ohrozením, pán kolega, písala som si to úplne sama, bola by som rada, keby ste tu nehádzali žiadne poznámky. Ja takisto, keď vystupujete, trpezlivo počúvam a reagujem vo faktickej poznámke. Prosím o trocha slušnosti.
M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále. Rešpektujte, prosím, vystupujúcu v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Mimoriadne vážnym ohrozením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému však bol fakt, že bývalé vedenie rezortu sociálnych vecí a bývalá vláda nemali vyriešenú kardinálnu otázku, ktorou je krytie obrovských finančných nákladov spojených s touto reformou. Veď práve vyčlenenie minimálneho objemu finančných zdrojov bez jasnej koncepcie ďalšieho krytia transformačných nákladov možno považovať za priame ohrozenie finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Kto teda ohrozuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému? Súčasná vláda, ktorá sa snaží mobilizovať dodatočné finančné zdroje na krytie týchto nákladov, alebo bývalá vláda, ktorá nezodpovedne "zreformovala" dôchodkový systém pod heslom Však nejako bude? Argumentácii opozície v tomto kontexte chýba elementárna logika a jasne poukazuje na účelovosť a pokrytectvo takto formulovaných politických floskúl.
Bývalé vedenie rezortu sociálnych vecí nielenže podporovalo, ale aj sa samo zapojilo do hrubo zavádzajúcej kampane za švajčiarske dôchodky, pričom skromne zamlčalo akékoľvek riziká, ktoré ním zavedený model dôchodkového sporenia môže priniesť niektorým skupinám sporiteľov. Na túto neférovú kampaň vynaložilo vedenie rezortu nemalé prostriedky z úveru Svetovej banky, ktoré budú musieť roky splácať daňoví poplatníci. Vedia vôbec o tomto daňoví poplatníci?!
Ďalej prostredníctvom úveru zo Svetovej banky sa evidentne financovali aj misie väčšieho počtu poslancov a expertov vyslaných čilskou vládou, uvádza sa počet vyšší ako 20 osôb počas poslednej fázy prípravy reformy.
Vážené dámy a páni, ak si dáme tieto veci do súvislosti a pri logickom zvážení, musí byť každému zrejmé, že cieľom úprav, ktoré ministerstvo v súčasnosti navrhuje, nie je zneistenie občanov, ktorí sa stali sporiteľmi v druhom dôchodkovom pilieri. Ba práve naopak, cieľom je ich ochrana pred niektorými skutočnosťami, ktoré pri vstupe do druhého piliera im neboli pravdivo alebo zrozumiteľne vysvetlené.
Napríklad problém dedenia v starobnom dôchodkovom sporení, ktoré bolo hlavným lákadlom pri ich rozhodovaní sa. Vlastníctvo súkromných dôchodkov bolo zjavne veľkým nepochopením. Zdá sa, že veľa ľudí malo dojem, že účty so súkromnými dôchodkami alebo zostávajúcej sumy možno po smrti dôchodcu zdediť, pričom je jasné, že je to možné iba v prípade smrti aktívne poistenej osoby a pred prerátaním paušálnej sumy na rentu.
Snahou vlády je tiež chrániť občanov, ktorí dosahujú enormne nízke zárobky, alebo ktorí do tohto systému vstúpili krátko pred dovŕšením dôchodkového veku. Veď títo sporitelia nemajú reálnu možnosť získať v druhom pilieri dôchodok, ktorý im zabezpečí dôstojné žitie v starobe.
Čo však nemožno prehliadnuť v súvislosti s odporom naprávania chýb dôchodkového systému, je odpor dôchodkových správcovských spoločností vo vzťahu k navrhnutým zmenám v druhom pilieri. No, veď si len uvedomme, že o niekoľko rokov budú tieto spoločnosti, a teda pomerne úzka skupina osôb disponovať s obrovským majetkom, s obrovskou masou finančných prostriedkov.
Ak sú dôchodcovské správcovské spoločnosti masívne podporované aj niektorými predstaviteľmi z radov opozície presvedčené o bezpečnosti druhého piliera, prečo zrazu toľká nervozita pri návrhu na dobrovoľné vystúpenie zo systému? Veď pre tých, pre ktorých je systém výhodný a bezpečný, z neho nevystúpia. Alebo sa obávajú, že ľudia poučení nedávnym čilským príkladom nebudú čakať na výsledok dôchodkového pokusu a uprednostnia bezpečnejší prvý pilier garantovaný štátom? Bolo by dobré poučiť sa z príkladov úspešnosti či neúspešnosti modelov kapitalizačných dôchodkových systémov vo svete a v tomto kontexte diskutovať o probléme a hľadať riešenie.
Veď prečo asi v marci 2006 Tony Blair, vtedy ešte premiér Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska odmietol žiadosť parlamentného ombudsmana o kompenzáciu nárokov 85-tisíc britských dôchodcov z dôvodu kolapsu dôchodkového systému?
Dámy a páni, kto chcel pochopiť, pochopil, čo som touto otázkou chcela povedať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Záhumenský, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Kužma, pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem veľmi oceniť vystúpenie pani poslankyne hlavne v tom, ako vecne argumentovala podstatu zmien vládneho návrhu zákona. Chcem povedať, že tento vládny návrh zákona nie je len o druhom pilieri a o možnosti vystúpenia, ale dotýka sa naozaj množstva zmien a napráva v podstate to, čo napraviť bolo treba. Takže fakt, v tomto kontexte by sme sa mali na tento zákon pozerať a určite v praxi prinesie dobré veci. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Takisto chcem poďakovať pani poslankyni Nachtmannovej za jej vystúpenie. Myslím si, že to úplne presne definovala, ale chcem zdôrazniť, že pri zavádzaní zásadnej zmeny penzijného systému na Slovensku nepredchádzala prakticky žiadna odborná diskusia o nákladoch budúceho povinného kapitalizačného systému, o oprávnení jeho plnej povinnosti zo zákona pre prvopoistencov, o jednotlivých rizikách spojených s jeho fungovaním a garanciách v minimálne sociálne akceptovateľnej miere náhrady a už vôbec nie o adekvátnom, na reálnych číslach a prognózach založenom prepočte porovnania výnosnosti kapitalizačného modelu s výnosnosťou priebežného systému pre jeho jednotlivých účastníkov.
Úplne bolo zamlčané elementárne pravidlo fungovania penzijných systémov a takzvané Áron Samuelsonovo pravidlo výnosnosti priebežného kapitalizačného systému. Formulované bolo ešte v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch 20. storočia, ktoré definuje a zároveň dokazuje, že na to, aby bol kapitalizačný systém pre jednotlivých účastníkov výnosnejší než systém priebežný, musí byť čistý reálny výnos z aktív, do ktorých sa v rámci neho investuje v budúcnosti vyšší, než je rast úhrnu miezd na reálnom HDP, resp. rast reálnych miezd. Ak to tak nie je, je transparentne nastavený priebežný systém s indexáciou založenou na raste reálnej mzdy, resp. s takzvanou švajčiarskou kombinovanou indexáciou, to je polovica rastu spotrebiteľských cien a polovica rastu reálnych miezd, čo je princíp momentálne uplatňovaný na Slovensku. Tento systém bude vždy poskytovať vyššie dôchodky ako kapitalizačný. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči, pani poslankyňa.