P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste začali tak pekne. Dôchodková reforma áno. Viacpilierové zabezpečenie na dôchodku áno. Ako sme to urobili my, to je zle. No a očakával som, že poviete, keď vy ste to urobili takto, my to urobíme takto a bude to stabilné, dobré a bezpečné a všetci budeme spokojní. Ale toto bol iba úvod a potom nasledovali len komentáre a kritika toho, čo sme urobili my, komentáre mojich kolegov opozičných poslancov a nič viac. Ale ako chcete zabezpečiť aj ľuďom, ktorí majú dnes 50 rokov a pôjdu o 10 rokov do dôchodku, aby mali dôchodky aj stabilné, aj slušné a mali dôstojnú a slušnú starobu? To ste nepovedali.

Ako chcete zabezpečiť slušné dôchodky pri poklese ľudí v produktívnom veku? Ako chcete zabezpečiť slušné dôchodky pri predlžujúcom sa veku života, a tým nárastu počtu dôchodcov? Ako chcete len z prvého piliera zabezpečiť slušné dôchodky aj v čase, keď ekonomika nebude rásť tak, ako rastie dnes, keď bude stagnácia, trebárs, výberu daní, budú menšie odvody, bude viac nezamestnaných? Ani slovko. Ani slovko.

Vy ste tvrdili, že my sme urobili niečo zlé, že sme z prvého piliera vytiahli miliardy korún. Peniaze v druhom pilieri nie sú nič iné ako odložená spotreba, ako dôchodky tých, ktorí si tam sporia. To nie sú minuté ani zdefraudované peniaze. Tie peniaze tých ľudí počkajú na dôchodky.

A to, čo sme spôsobili my vám, naša vláda vám, je to, že vy ste si sadli do vlaku plného peňazí, z tohto vlaku v pohode si tieto peniaze míňate a to, čo sa stane, keď tie peniaze miniete, to vás už netrápi.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák, vaša reakcia na faktické poznámky.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne, vážené kolegyne, kolegovia, za celkom slušný rad faktických poznámok. Ak sa neurazia kolegovia z vládnej koalície, s nimi mám viac možností si problémy vydiskutovať, na nich nebudem reagovať.

Pán poslanec Janiš, no to, čo by som vám chcel k týmto veciam povedať, určite presahuje rozsah dvojminútovej faktickej poznámky. Ja sa k týmto témam určite vrátim a vrátim sa vo svojom vystúpení, keď budeme rokovať o petícii o zachovanie druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Čiže tam sa k niektorým otázkam určite vrátim a budeme o tom zodpovedne debatovať.

Pán poslanec Kužma, myslím, že aj pani poslankyňa Sárközy dedenie. No, ale ak budeme hovoriť o dedení, tak skúsme pomenovať, aká je štruktúra príjmov ľudí, ktorí dneska zarábajú. Ak máme dneska priemerný plat nad úrovňou 19-tisíc korún, ale hovoríme, že medzi 60 až 70 % ľudí je pod priemerom a najbežnejší príjem na Slovensku je niekde okolo 10, 12-tisíc Sk, tak skúsme hovoriť, kde väčšina dnes zarábajúcich ľudí, čo si je schopná za dobu sporenia nasporiť. Aj pri predpokladanom náraste príjmov a pri približovaní sa príjmom Európskej únie skúsme o tom hovoriť úplne zodpovedne a potom môžeme hovoriť aj o tom, koľko sa dá dediť a kto vôbec bude dediť, či sa to týka len vyvolených horných desaťtisíc, alebo sa to týka širokej skupiny obyvateľov Slovenska.

Tých vecí, na ktoré by bolo potrebné reagovať, je určite viacej. Ja sa dotknem už len stavu ciest a infraštruktúry. Pán poslanec Frešo, ja porovnávam len stav ciest z roku 1989 a netvrdím, že cestná sieť bola dobrá a bola rozvinutá a porovnám stav ciest dneska. Dnes je stav... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako posledný v rozprave pán poslanec Kvorka.

Ešte, dámy a páni, predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi, sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme dnes rokovali bez obedňajšej prestávky až do úplného prerokovania schôdze. (Všeobecný súhlas.) Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Kvorka, máte slovo.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja zaujal v krátkosti pohľad na prerokovaný návrh a v úvode chcem povedať, že ten pohľad je dvojstranný. Ten pohľad je dvojstranný zrejme už aj na základe zloženia kolegov v parlamente, ktorý vychádza z filozofie, z ideológie či už pravice, alebo ľavice. Ale kde je najväčšie nešťastie tohto všetkého? Tak je v tom, že tento dôchodkový systém, ktorý sa vytvoril v druhom pilieri, je robený pre všetkých ľudí. Bez rozdielu, či som na pravej, alebo na ľavej strane. A tu ja vidím najväčší problém tohto prerokovávaného zákona, a preto si myslím, že je veľmi potrebná novela a táto novela aby bola aj prijatá. Pretože tak, ako je nastavený druhý dôchodkový pilier v druhom systéme, je nespravodlivý. Je nespravodlivý, pripadá mi, že je skôr určený pre určitú vrstvu obyvateľov, by som povedal, tých solventnejších a pre ľudí, ktorí sú s nízkymi príjmami alebo pre ľudí, ktorí sú doslova nezamestnaní, je tento systém doslova o ničom.

Spochybňujeme tu prvý pilier. Vieme, že tie garancie v tom pilieri sú zaručené. Pýtam sa, aké garancie sú zaručené v tak nastavenom druhom pilieri, ktorý bol prijatý pravicovou vládou Mikuláša Dzurindu.

Choďte pomedzi ľudí a spýtajte sa ich, či vedia vlastne, o čom my tu rokujeme, o čom sa tu bavíme. Obyčajní ľudia, ktorých je väčšina, robotníci, ktorí tu boli spomenutí od daktorého pána poslanca, majú s týmto, čo momentálne je platné v praxi, veľmi veľké problémy, vážení. To si treba uvedomiť, či je to tak, alebo onak, treba počúvať hlas národa, hlas ľudu a ten je totižto troška iný, ako si myslíte vy a ako to vy tu presadzujete.

Vieme dobre, že pri súčasnom stave takmer 500-tisíc ľudí si v tom druhom systéme skoro nič nenasporí pri tých pravidlách, ktoré sú zavedené. A preto ešte raz zopakujem, že je potrebné tento systém urobiť, novelizovať a myslím si, že v konečnom dôsledku pri veľkej novelizácii, ktorá bude robená v roku 2008, vychytať ešte ďalšie veci, ktoré pre krátkosť času nie je možné urobiť pri dnešnom prerokovávaní.

Ja sa vyjadrím k veciam možno až z pohľadu, ktoré sa budú dotýkať petície, ktorá bola zozbieraná, pretože tých odborných názorov, pohľadov, tých pozmeňujúcich návrhov tu bolo v plenárnej miestnosti už podaných veľmi veľa.

Preto mi dovoľte vyjadriť sa a povedať, že dnešný systém dôchodkového sporenia v Slovenskej republike vychádza predovšetkým z právnej filozofie krajne pravicového režimu bývalého diktátora v Čile Augusta Pinocheta, ktorý bol pripravený na jeho zákazku v USA.

Systém má postupne zlikvidovať solidárny princíp a umožniť bohatej spoločenskej vrstve investovať do podnikania, v ktorom sa podniká aj s finančnými prostriedkami menej či málo solventných občanov. Pričom rizikovosť tohto podnikania je garantovaná štátom. Je nastavený tak, aby tzv. rýchlozbohatlíci sa mohli čo najskôr dostať k svojim prostriedkom, umožňuje finančné prostriedky v desaťročnej dobe dôchodkového sporenia a starobného dôchodkového sporenia získať naspäť.

V zákone o starobnom dôchodkovom sporení je síce zákaz diskriminácie podľa antidiskriminačného zákona, to však nechráni nízkopríjmové vrstvy, a tých je väčšina v našej spoločnosti. Tam sa treba uberať a na týchto občanov sa treba pozerať. Pretože zisk z podnikania sa medzi účastníkov príslušných DSS-iek prerozdeľuje podielovo podľa vloženého vkladu.

Najmä z konkurzného konania vieme, že podľa takéhoto kritéria menší či malí konkurzní veritelia veľmi často nedostanú nič. Minimálnou istotou postihnutým dôchodkovým sporiteľom garantuje štát, ale garantuje to z ich peňazí daňových poplatníkov. Napokon pre mnohých to zrejme ani nemá význam, pretože z nízkych príjmov málo vkladajú, alebo keď sú nezamestnaní, nevkladajú vôbec nič.

Na druhej strane dôchodkoví podnikatelia, keď ich môžem takto nazvať, sú ušetrení od obrovskej nestability trhu, pretože investujú do cenných papierov s garanciou štátu aj s cudzím kapitálom vždy s najväčším výnosom v pomere ku vkladu. Nezabúdajú na tých, čo im to zabezpečujú, odmeňujú ich ako manažérov v priam kozmických číslach z finančného balíka všetkých.

Pre pravicu je tu však dôležité, aby teraz odvody do prvého piliera boli čo najnižšie a aby čo najskôr všetci občania povinne prešli do druhého piliera, aby sa bohatí čo najskôr dostali k svojim zveľadeným peniazom a aby ich nezaťažovali následky solidarity.

Scenár a réžia dnešného sociálneho poistenia, najmä starobného dôchodkového sporenia je z pohľadu nadnárodného kapitálu dobre pripravený. Umožňuje plne kontrolovať hospodárstvo a informačný systém Slovenskej republiky cez DSS-ky a podnikateľské subjekty, do ktorých DSS-ky investujú. Suverenita štátu je tým vážne narušená a okrem toho štátu a občanom zákonom protiústavne ukladá povinnosť, aby finančné prostriedky vkladali do súkromného sektora. Všetko sa navonok prezentuje, že je to v prospech občana, v prospech štátu, jeho finančnej stability a je to založené na princípoch a zásadách spravodlivosti.

Navonok sa to však prezentuje ako kapitalistický systém, ktorý ekonomický a právny systém, ktorý je nositeľom rozvoja jednotlivca, tvorcom pokroku a rozvoja spoločnosti, a to predovšetkým vďaka voľnému trhu. Systém, ktorý sa navonok prezentuje ako garant a obhajca ľudských práv, v skutočnosti je to však celkom inak. Tento systém vytvára veľké sociálne rozdiely v spoločnosti, plodí honbu za bohatstvom, ekonomickou a politickou mocou a absolútnou deformáciou humanity a ľudských práv a morálky. Pretože ľudskosť je fiktívna a takmer všetky práva, slobody sú závislé od bohatstva.

Účastníci v rámci svojich podnikateľských aktivít sú vystavení zákonom trhu. Platí to pri podnikaní s realitami v obchode, vo výrobe aj v podnikaní na burze cenných papierov. Honba za ziskom mu bráni solidárne sa podieľať na zabezpečení potrieb spoločnosti. Snaží sa do spoločnosti dávať minimum, a keď už musí do nej prispieť aj on, snaží sa vložené prostriedky okamžite získať naspäť. Preto sa napríklad snaží, aby priame dane boli čo najnižšie, aby rekvalifikáciu zamestnancov zabezpečoval štát, aby získal rôzne dotácie od štátu alebo rôzne podnikateľské výhody zo štátneho rozpočtu.

V snahe vyhnúť sa nebezpečenstvu na trhu, v snahe preniesť riziko podnikania na štát, v snahe zlikvidovať solidaritu v sociálnej oblasti krajne pravicoví politici vniesli do dôchodkového systému nový prvok - dôchodkové sporenie. Tento systém odmieta v dôchodkovom poistení solidárny princíp a nahrádza ho princípom zásluhovosti. Do právneho poriadku Slovenskej republiky ho zaviedla predchádzajúca vláda, keď v oblasti dôchodkového poistenia prijala legislatívu v duchu tejto filozofie. Vytvorila systém dôchodkového sporenia.

Terajšia opozícia zakotvila do dôchodkového systému krajne pravicovú legislatívu a v snahe zabezpečiť pre určitú vrstvu v spoločnosti podnikanie s cennými papiermi s tým, že riziko z tohto podnikania sa prenieslo na štát a daňových poplatníkov, v podstate na nás všetkých.

Solventní a najmä vysoko solventní občania si vložia do systému finančné prostriedky, ktoré sa im so slušným ziskom vrátia. Vložia ich na svoj účet dôchodkovým správcovských spoločnostiam, ktoré ich spolu s finančnými prostriedkami nízko solventných sporiteľov poukážu vybranému podnikateľskému subjektu. Ten, ak bude úspešný, vykáže zisk, ktorý potom podielovo dôchodcovské spoločnosti rozdelia medzi sporiteľov. Na tomto princípe je teraz momentálne založené dôchodkové sporenie.

Ale ja sa pýtam. Koľko získajú tí, čo majú nízke príjmy, tí, ktorí majú nízke mzdy, a koľko získajú tí, čo boli postihnutí nezamestnanosťou v tomto dôchodkovom systéme? Na to sa tu zrejme nemyslelo a nepamätalo. Zákon s tým počíta, keď stanovuje pre tých občanov dôchodok značne pod životné minimum. Zákon počíta aj s garanciou štátu v prípade krachu takéhoto podnikania. Vieme, že mnohí rýchlo, často a čudne, hlavne po roku 1989 zbohatli. Majú teda finančné prostriedky, ktoré vložili do dôchodkového sporenia, aby si zabezpečili veľký zisk. Mnohí sú už vo veku, kedy na využitie tohto zisku veľa rokov nemajú.

Nízko zarábajúci občan očakáva, že v rámci tohto sporenia si ušetrí na prežitie či živorenie v starobe. Solventný občan chce, aby sa dostal čo najrýchlejšie k vloženým a zveľadeným finančným prostriedkom. Tých 10 rokov povinného poistenia je doba, ktorá mu prinesie spolu s vkladom slušný zisk. Takýto občan nie je odkázaný na dôchodok, sleduje jediný cieľ - s minimálnym rizikom podnikať a maximálne z toho vyťažiť.

Opozíciu netrápi, že prijatým zákonom prikazuje štátu aj fyzickým osobám, aby povinne vkladali finančné prostriedky do súkromného podnikateľského sektora. Podľa môjho názoru to je nielen nemorálne, ale aj protiústavné. Okrem toho povinný prechod poistencov do tohto systému pre už spomínanú vrstvu spoločnosti prináša aj ďalší efekt. Likviduje sa solidárny princíp v tejto oblasti. Táto privilegovaná vrstva spoločnosti si prisvojuje cudziu nadhodnotu, pretože sa snaží, aby sociálne slabých ponechala len osudu ich existencie.

Nadnárodné monopoly a krajná pravica potrebujú získať maximálnu moc nielen nad fyzickými alebo právnickými osobami, ale aj nad štátom. Systém dôchodkového sporenia, ktorý ste tu zaviedli, to plne umožňuje. Cez finančné väzby a informačné toky úplne preniká do ekonomiky štátu, podriaďuje si ju svojim záujmom a v konečnom dôsledku oberá Slovenskú republiku aj o časť jej suverenity.

Rétorika pravice v tomto prípade, môžem to povedať až krajnej pravice, lebo taký je pohľad na to, vo veci dôchodkového sporenia je len zavádzanie občanov Slovenskej republiky, aby udržala nastolené princípy privilegovanej vrstvy spoločnosti. Nespravodlivo nastavený systém dôchodkového sporenia, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda, je potrebné zmeniť. Navrhovaná novela zákona sa predkladá v záujme väčšiny občanov. V záujme toho, aby sa vyriešil doterajší pre nich zlý stav v dôchodkovom systéme sporenia.

Preto vyjadrujem presvedčenie, že táto snemovňa návrh novely zákona s podporou väčšiny prijme a chcem vás preto poprosiť, aby ste pri hlasovaní tento návrh podporili. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky pani poslankyňa Tkáčová, Simon, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Aj keď to tak vyzerá, že málo poslancov sa zúčastňuje rokovania, ale mnohí sledujeme debatu vo svojich kanceláriách a mňa váš výrok, pán kolega, že sme robili zákon o bohatých, predsa len inšpiroval, aby som prišla do rokovacej sály a niečo k tomu povedala.

Toto je fráza, ktorú sústavne opakujete a ktorá nie je pravdivá. Všetky zákony sme pripravovali so zreteľom na solidaritu, aj keď budete tvrdiť, že to pravda nie je. My totiž chápeme solidaritu ako spoluúčasť jednej skupiny so skupinou druhou. Napríklad pracujúci solidarizujú s nepracujúcimi, s nezamestnanými, zdraví solidarizujú s chorými, majetnejší solidarizujú s chudobnými. Rozdiel medzi naším poňatím solidarity je v dvoch základných veciach.

Po prvé, je to v miere solidarity. My sme požadovali aktívnu spoluúčasť na solidarite, vlastnú aktivitu. A vy by ste chceli, aby všetci mali rovnako málo, ako to bolo pred rokom 1989, a aby o všetkom rozhodoval všemocný štát.

A druhý bod, v ktorom sa líšime v pohľade na solidaritu, je pohľad na tvorbu zdrojov na solidaritu, pretože my v prvom rade sme preferovali ozdravenie ekonomiky a jej trvalý rast, aby tieto zdroje vytvárala spoločnosť, ekonomika. Vy pozeráte na to, hlavne ako obrať ľudí.

Pán kolega, ak hovoríte o nemorálnosti a protiústavnosti, dovolím si povedať, že ja považujem za nemorálne a protiústavné napríklad zmenu v zákone o sociálnom poistení, a to v dobe minimálneho sporenia z 10 na 15 rokov. Ja som presvedčená, že ak toto ustanovenie prejde, tak dotknutí občania, ktorí vstúpili... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kvorka, nedá mi, aby som nereagoval na vaše vystúpenie a hlavne na tú časť, kde ste uvádzali, že prirodzene v tomto parlamente je rozdielnosť názorov, rozdielnosť ideológií. Je to pochopiteľné, pretože to, čo vy dnes chcete robiť v tomto štáte s dôchodkami, nie je ničím novým. Vy chcete ukrátiť ľudí o budúcnosť, o istotu v starobe, ale to táto spoločnosť už mala raz možnosť vidieť. Presne tak, ako to urobil komunistický režim a komunistické vlády na dnešných dôchodcoch. Nazdávam sa, že táto vláda predstavuje a ukazuje občanom tejto krajiny komunizmus s oranžovou tvárou. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem, pán poslanec Kvorka, pripomenúť, že s mnohými vecami možno súhlasiť, tak ako ste to hovorili, boli zaujímavé, ale môj pohľad je trošku iný, že nie je podstatné, či dôchodkový systém bude vyhovovať ľavici, alebo pravici. Práve to robí nestabilným ten systém, keď skôr vyhovuje jednej alebo druhej strane.

Skôr si myslím, že je výhodnejšie, pokiaľ tento systém je v stredovej rovine, to znamená, že zoberie prvky z jednej časti, aj z druhej časti nazerania na problém a hlavne zabezpečí solidárnosť, ale nielen solidárnosť, musí ešte zabezpečiť aj zásluhovosť, aby bol akceptovaný postupne všetkými. Teraz zaiste, že 1,5 milióna je na jednej strane, na druhej strane, ale postupne v tom druhom pilieri bude prevažovať počet sporiteľov, takže tá zásluhovosť a atraktívnosť v tomto systéme musí byť. A zdá sa, že aj ten vplyv štátneho, verejnoprospešného v prospech verejnoprospešného a dajme tomu súkromného perspektívne bude prevažovať.

Takže chcel by som zdôrazniť. Dôchodkový systém je výhodný a dobrý vtedy, keď vyhovuje všetkým. Zaiste, že všetkým stopercentne nemôže, ale má tú rovnováhu medzi solidárnosťou a zásluhovosťou. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja len ozaj v krátkosti, pretože to, s čím som vystúpil a povedal, za tým si plne stojím a som presvedčený, že som mal pravdu.

K pánu poslancovi Haleckému chcem povedať toľko. Zrejme ma nepochopil. Ja som hovoril o pohľade, ako sa z môjho pohľadu vyvíja rozprava počas prerokovávania tohto zákona a že ten názor jednej a druhej skupiny, kde som to prirovnal, zoskupenie politických strán, pravicovo orientované a ľavicovo orientované. A povedal som tam, zrejme si to nevšimol, že je nešťastie, pretože tento návrh musí byť spoločný pre všetkých, či sú takí, alebo onakí. To je k pánu poslancovi Haleckému.

Čo sa týka pána poslanca Simona, ktorý tu hovorí o komunizme s ľudskou tvárou. Nuž, pán poslanec, viete, ja som za toho režimu bol postihnutý a mal som iné skúsenosti ako vy, ktorý ste zadarmo za toho režimu vyštudovali, získali ste titul a teraz tu ste prvý, ktorý nadávate na tento režim. Mali by ste prvý asi byť ticho.

A čo sa týka pani poslankyne Tkáčovej. K tomu môžem povedať jedine toľko, že nebojte sa, my ľudí neoberáme, ani ich oberať nechceme. Skôr, naopak, by som povedal, že pamätám si, čo sa tu dialo 8 rokov a za tých 8 rokov, kto ľudí oberal a kto vtedy tu vládol? Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr zareagovať na niektoré pozmeňujúce návrhy.

V prvom rade by som chcela poďakovať za včerajšie vystúpenie pánovi poslancovi Brockovi. Bolo skutočne korektné a veľmi si ho vážim. Napriek tomu, že v jeho pozmeňujúcich návrhoch vždy cítiť snahu o reakciu riešiť rodiny s deťmi, myslím si, že do pozmeňujúcich návrhov, práve do zákona o sociálnom poistení, vniesol niekoľko návrhov, ktoré tam systémovo nepatria a ktoré treba skutočne riešiť v systéme alebo v rámci koncepcie starostlivosti o rodinu.

Dovoľte mi povedať, že podstatou vášho návrhu, pán poslanec Brocka, je zachovanie zohľadňovania osobného mzdového bodu v hodnote 0,6 za dobu materskej dovolenky ako náhradnej doby získanej do 31. decembra 2003 pre výpočet dôchodkových dávok. S návrhom nesúhlasím z toho dôvodu, že ide o nesystémové riešenie, pretože zakladá preferenciu len jednej z náhradných dôb voči ostatným náhradným dobám a dobe štúdia, za ktoré patrí OMB, teda osobný mzdový bod v hodnote 0,3 %. Keďže doba materskej dovolenky trvá v zásade 28 týždňov, je len časťou náhradnej doby získanej starostlivosti o dieťa, ktorá sa hodnotí až do šiestich rokov veku dieťaťa.

Návrh zakladá diskrimináciu voči tým osobám, ktoré sa starali o dieťa aj po uplynutí materskej dovolenky, pretože za túto dobu im tiež patrí osobný mzdový bod len vo výške 0,3. Preferencie v dôchodkových nárokoch sa uplatňovali v zabezpečovacej právnej úprave do 31. decembra 2003 a od 1. januára 2004 sa uplatňuje princíp rovnosti poistencov. Čiže všetci poistenci majú mať nárok na rovnaký druh dôchodku za rovnakých podmienok. Toľko k tomuto návrhu. To neznamená, že v rámci starostlivosti o rodinu nemáme záujem riešiť situáciu v rodinách.

Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika, ja by som len upozornila, že jeho pozmeňujúci návrh je v rozpore s § 58 ods. 1 zákona č. 461.

Nedá mi nereagovať na pána poslanca Lipšica, aj keď sa to netýka predloženého návrhu zákona. Dotknem sa Zákonníka práce a nemôžem si to odpustiť, pretože aj pani poslankyňa Sárközy sa k tomuto pridala a od pani poslankyne Sárközy by som taktiež čakala väčšiu znalosť Zákonníka práce.

Ja som sa skutočne, pán poslanec Lipšic, stretla s ľuďmi v Košiciach v nemocnici, v prešovskej nemocnici, priamo s manažmentom, ale aj so zamestnancami a môžem vám skutočne povedať, že problémom nie je novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra tohto roku, problém je v organizácii práce a v nedostatku finančných prostriedkov, to by som povedala, a v nedostatočnom odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov.

Dovoľte mi povedať jednu vec, pán poslanec, a to, boli ste prítomný, keď sa schvaľoval Zákonník práce a povedali ste, že nie ste odborník na pracovné právo. Ja len pripomeniem, že Zákonník práce s účinnosťou od 1. 9. využíva výnimku, ktorú umožňuje smernica o pracovnom čase, Smernica Európskej únie 88/2003, a táto smernica vlastne umožnila aj predchádzajúcej vláde, ktorá mohla od roku 2004 zaviesť a povedať, že pre zdravotníkov, a je to výlučne len pre zdravotníkov, čudujem sa, že ste sa tu neohradzovali vo vzťahu k hasičom a podobne, pretože tých sa to dotýka a skutočne je tam problém, ale zdravotníkov, poviem, ako sa to dotýka. Kým do 31. augusta tohto roku mali pracovný týždeň maximálne 48 hodín, s účinnosťou od 1. septembra majú týždenný pracovný čas 56 hodín, ktoré môžu využívať. To znamená, že okrem 150 hodín nadčasov plus ďalších 250 majú možnosť vykonávať ďalších 416 hodín nadčasov.

Pán poslanec, dovoľte mi pripomenúť, že spolu je to 816 hodín nadčasov do roka, a keď si prepočítate týchto 816 hodín nadčasov, je to práca zamestnancov v zdravotníctve a konkrétne aj lekárov, jedenásť a štvrť hodiny denne v rámci pracovnej doby.

Ja sa spytujem. Čo chcete vrátiť lekárov a zdravotníkov, ktorí vykonávajú nesmierne záslužné a dôležité poslanie do 18. storočia? Prepáčte, ale skutočne si treba uvedomiť, a dokonca sme povedali ďalšiu vec a povedali sme, na jednej strane je to v prospech, na jednej strane v neprospech a mnohí, práve tu by som povedala, že toto je problém prevzatia a úpravy Zákonníka práce v nadväznosti na rozsudok Európskeho súdneho dvora v súdnom spore Simap Jaeger, kde do pracovnej doby, a teda aj do nadčasov sa započítava aj pracovná pohotovosť v prípade, že zamestnanec je na pracovisku.

Ale ako chcete, aby zamestnanec, a hovorím o zdravotníckom zamestnancovi, skutočne bol od nevidíš do nevidíš na pracovisku, aby sme nedbali na jeho súkromie, na možnosť zosúladenia jeho rodinného života s pracovným životom a podobne. Takže prosím, upustite od toho, aby ste zavádzali ľudí a zvádzali dôsledky nešvárov, ktoré v zdravotníctve sú, odpustite, že to tak nazvem, na Zákonník práce, novelu Zákonníka práce účinnú od 1. septembra tohto roku. Takže nie je to problém Zákonníka práce, je to problém organizácie práce zdravotníctva. Stačí sa ísť pozrieť do nemocnice do Košíc a zistíte, že sa to dá krásne zorganizovať.

Prilepšenie si v nočných službách. Skutočne, pán poslanec, je to tak, ako to povedala aj pani Sárközy a od pani Sárközy skutočne som očakávala, že bude na lekárov reagovať lepšie, pretože si tiež zaslúžia mať svoje voľné dni.

Ste právnik, pán poslanec Lipšic, ale bolo by potrebné, aby ste sa venovali aj Zákonníku práce a do dôsledkov týmto otázkam, ktoré ste nastolili. Nebudem sa vyjadrovať k invalidom a mamičkám, budem o tom hovoriť pri inej príležitosti v rámci môjho terajšieho vystúpenia a nedá mi ešte jednu vec.

Pán poslanec Lipšic, predčasní starobní dôchodcovia, povedali ste, že prečo nevylúčime zamestnancov štátnej správy, prípadne verejnej správy, aby nemohli poberať? Kde je ústavný princíp rovnakého zaobchádzania? Prepáčte, skutočne si myslím, že štátni zamestnanci sú taktiež ľudia, pracovali ste s nimi v rezorte, a myslím si, že sú to ľudia, ktorí musia hájiť a hája, vo väčšej časti prípadov hája záujmy občanov v súlade s platným právnym stavom. Vyprosím si iba jedno, aby ste hovorili o falošnosti v rezorte. V rezorte pracuje zhruba okolo 444 zamestnancov a ja si ich prácu nesmierne vážim a ešte pripomeniem jedno, že v mojom rezorte nedošlo k žiadnemu prepúšťaniu zamestnancov a myslím si, že si nezaslúžia za svoju dlhoročnú prácu akékoľvek podozrievanie a osočovanie. Toľko asi k tomu.

Ja by som ešte pripomenula, pokiaľ ide o váš pozmeňujúci návrh. Pán poslanec nereaguje na predkladaný návrh zákona, ale na spoločnú správu bod 36 a vy určite viete, kam smerujem, pretože poslaneckým návrhom sa asi nedá novelizovať spoločná správa a vládny návrh zákona neobsahuje článok, ktorým sa novelizuje zákon o vianočnom príspevku. Toľko teda na vašu adresu.

Pokiaľ ide o poskytovanie predčasného starobného dôchodku. Hovoril o tom pán poslanec Brocka a skutočne hovoril k tomu absolútne k veci. Je možné otvoriť diskusiu o vyplácaní predčasného starobného dôchodku, ale predsa len mi nedá, aby som nepripomenula, že bol zavedený do účinnosti zákonom č. 461 od 1. 1. 2004 a jeho účelom bolo umožnenie skoršieho odchodu do dôchodku osobám blízkym dôchodkovému veku, ktorí sú ťažko uplatniteľní na trhu práce. Bol konštruovaný tak, že ho môže dostať občan, ktorý splnil podmienku 10 rokov poistenia, môže mať 43 rokov a spokojne, kým dovŕši dôchodkový vek 62 rokov, bude poberať predčasný starobný dôchodok. Ja sa spytujem, kde má toto logiku? Prepáčte, potom ako chcete, a keď tu plačete nad tým, že sú to ľudia, ktorí majú nízke dôchodky a sú to zamestnanci z fabriky a z tovární.

Ja len pripomeniem. Ten, kto chce odísť do predčasného starobného dôchodku, jeho dôchodok musí byť vyšší ako 6 156 korún, t. j. 1,2-násobok sumy životného minima. A ja vám poviem, že tí robotníci, ktorí tam robia za mzdy, poviem na úrovni minimálnej mzdy a podobne, takýto dôchodok ani nedosiahnu. A do toho predčasného dôchodku nemôžu odísť, ani keby boli mesiac pred dôchodkovým vekom, t. j. pred dovŕšením 62 rokov, hovorím teraz o mužoch, pretože ženy sa pohybujú ešte stále do roku 2014 v závislosti od toho, aký počet detí priviedli na svet, aký počet detí vychovali.

V tejto súvislosti len pripomínam, že skutočne ak, a poviem príklad, o ktorom som tu už hovorila, obuvník, ktorý celý život 44 rokov platil do systému a tento obuvník nemôže odísť ani mesiac skôr pred dovŕšením dôchodkového veku, pretože jeho dôchodok nevyjde 6 157 korún, ale možno len 6 000 korún, možno len 5 a pol tisíca korún. Do toho predčasného dôchodku odísť nemôže.

Takže, pán poslanec Lipšic, odporúčam, aby ste sa išli skutočne pozrieť do fabrík, do tovární, kde ľudia pracujú, aby ste vedeli, aké skutočne odmeny tam sú.

Opozícia uplatňovala výhrady k tomu, že zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti sa navrhuje uplatňovať aj pre poberateľov, ktorým bol tento dôchodok priznaný pred 1. januárom 2008, čím má dôjsť k retroaktivite. My sme to zdôvodňovali. Bolo to v záujme celospoločenskom, čiže ťažko v tomto prípade by sme hovorili o pravej retroaktivite, len o nepravej, ale pripomeniem ešte jednu vec.

V každom prípade aj predkladaný návrh zákona hovorí o tom, že sa sprísňujú podmienky na vyplácanie predčasného starobného dôchodku skutočne pre tých, ktorí ten predčasný starobný dôchodok potrebujú. A tak, ako nakoniec je to upravené v pozmeňujúcom návrhu pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie, je sprísnená podmienka, a to najskôr 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku bude možné, ak tento návrh prejde, poberať predčasný starobný dôchodok.

V tejto súvislosti by som pripomenula ešte jednu vec, keď hovorím o tých predčasných starobných dôchodkoch. Človek, ktorý má nižší príjem, je v tomto zákone viac diskriminovaný ako človek, ktorý má vyšší príjem.

Môžem hovoriť ešte o dobe predĺženia poistenia sporenia na nárok na starobný dôchodok z 10 na 15 rokov. Ja uvediem len zopár čísiel. Od 1. januára 2004 došlo teda k zásadnej úprave, dokedy bolo potrebné mať dĺžku poistenia 25 rokov, a to prišlo na dobu skrátenia na 10 rokov. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že priemerný počet rokov dôchodkového poistenia žiadateľa o starobný dôchodok vysoko prevyšuje tento minimálny počet rokov dôchodkového poistenia. V roku 2004 to bolo u mužov 42,4 roka, u žien 36,7. V roku 2005 u mužov 42,9, u žien 36,2. V roku 2006, samozrejme, pretože sa znížila doba, koľko treba byť poistený, je to už len u mužov 40,4 roka, u žien 34 rokov a v súčasnej dobe je to už len u mužov 38,3 a u žien 35,8 roka.

Prax však dokazuje, že všetci poistenci, ktorým je starobný dôchodok priznávaný, vlastne dosahujú podstatne vyššie dobu poistenia, ako je 10 rokov. Zvýšenie z 10 na 15 rokov sa navrhuje predovšetkým z toho dôvodu, že týmto spôsobom ochraňujeme tých poistencov, ktorí majú nízke dôchodky a skutočne sa im dôchodok zvýši, nárok na starobný dôchodok minimálne o 50 %.

Navrhované predĺženie doby poistenia sa bude týkať len poistencov, ktorí dovŕšia dôchodkový vek. Po 31. decembri 2007 sa nebude žiadnym spôsobom dotýkať poistencov, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek pred 1. januárom 2008. Predĺženie z 10 na 15 rokov sa navrhuje aj na nárok na starobný dôchodok z druhého piliera, a to z toho dôvodu, že dlhšie obdobie sporenia znamená vyššie úspory na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa, a teda aj získanie vyššieho starobného dôchodku. Navyše pripomínam, že tieto dva piliere sú navzájom previazané a človek odchádza do dôchodku súčasne tak z prvého, ako aj z druhého piliera. Toľko k predĺženiu doby.

K zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistenia. Navrhovaným opatrením sa v súlade s programovým vyhlásením vlády posilňuje princíp solidarity, a to solidarita vysoko príjmových poistencov v príjmovej časti rozpočtu Sociálnej poisťovne, čím sa čiastočne kompenzuje solidarita uplatňovaná vo výdavkovej časti rozpočtu Sociálnej poisťovne aplikovaná najmä pri poskytovaní dôchodkových dávok.

Na druhej strane sa touto právnou úpravou vytvára priestor vysokopríjmovým poistencom, ktorí sú súčasne sporitelia v druhom pilieri. Navyše otvárame systém, navrhujeme otvoriť systém na pol roka a umožňujeme týmto vysokopríjmovým poistencom vstúpiť do druhého piliera a získať vyššie úspory na osobnom dôchodkovom účte, a tým aj na získanie vyšších dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia.

Ak dovolíte, dotkla by som sa, nebudem sa už vyjadrovať, pretože toto zaznelo z úst viacerých poslancov, najmä zo strany SMER, pokiaľ išlo o odporúčania Medzinárodnej organizácie práce práve k dôchodkovej reforme a hovorenie o tom, že došlo k početným zlyhaniam pri príprave dôchodkovej reformy, pričom Medzinárodná organizácia práce pomenovala spôsoby riešení, o ktorých je potrebné uvažovať v budúcnosti a tieto riešenia sa dotýkajú skutočne zásadných zmien v dôchodkovom systéme. Stanovisko Medzinárodnej organizácie práce sa v žiadnom prípade netýka zmien v dôchodkovom systéme, ktoré sú v súčasnosti predmetom diskusie, neobsahuje ani odporúčania stiahnuť, prípadne korigovať charakter navrhovaných ustanovení, ba ich podporuje.

Úplne osobitná kapitola je váš návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov, ktorý spomínate aj v petícii. Je na prvom mieste a ja by som si dovolila povedať, že napriek medializovanej ambícii predkladateľov návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov garantovať touto právnou normou stabilitu dôchodkového systému ako celku z vecného hľadiska sa týka výlučne systému starobného dôchodkového sporenia, ktorý je len jedným zo subsystémov povinného dôchodkového systému na Slovensku. Články 3 a 4 hovoria výlučne o sporiteľoch, takže z tohto to možno odvodiť. Z toho dôvodu možno takto formulovaný návrh považovať za diskriminačný, a preto neakceptovateľný. Nebudem sa ďalej zaoberať, ale kto chce, má u mňa k dispozícii celé komplexné stanovisko.

Ak dovolíte, dotknem sa pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu odzneli zo strany pani poslankyne Radičovej k predloženým návrhom. Budem hovoriť tak, ako ich ona uvádzala.

K povinnému plateniu odvodov pre pracujúcich dôchodcov. Pozmeňujúci návrh pani Radičovej vylučuje z povinného nemocenského poistenia len poberateľov starobného a predčasného starobného dôchodku. Z návrhu nie je zrejmé, prečo nevylučuje aj poberateľov invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako o 70 %, ktorým bol priznaný, pripomínam, plný invalidný dôchodok, ako keby mali stopercentný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Táto otázka vyvstáva najmä preto, že tento plný invalidný dôchodok je priamym dôchodkom a plní tú istú funkciu, akú plní starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že práve poberatelia plného invalidného dôchodku prejavujú nespokojnosť s právnou úpravou účinnou od 1. augusta 2006, podľa ktorej z povinného nemocenského poistenia sú vylúčení. V záujme riešenia tejto nespokojnosti sa navrhuje vo vládnom návrhu, aby poberatelia plného invalidného dôchodku opäť podliehali povinnému nemocenskému poisteniu, ako som už uviedla, že plný invalidný dôchodok plní rovnakú funkciu ako starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok. Pozmeňujúci návrh pani Radičovej porušuje princíp rovnakého právneho zaobchádzania poberateľov týchto dôchodkov v sociálnom poistení a zakladá deformácie v platnej právnej úprave nemocenského poistenia.

Pokiaľ ide o postavenie invalidných dôchodcov. Podstatou pozmeňujúceho návrhu pani Radičovej je zachovanie transferu za poberateľov invalidného dôchodku, zachovanie platenia poistného na starobné poistenie Sociálnou poisťovňou za obdobie poberania invalidného dôchodku.

Tento návrh považujem za neodôvodnený, neopodstatnený, pretože od 1. januára 2004 zákon o sociálnom poistení umožňuje všetkým poberateľom invalidného dôchodku pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia, bez vplyvu na výplatu invalidného dôchodku. Pracujúcim poberateľom invalidného dôchodku transfer navyšuje zárobky pre výpočet budúceho starobného dôchodku, čím bude dochádzať k situácii, že poberateľ invalidného dôchodku bude mať vyšší starobný dôchodok ako zdravý poistenec s rovnakými zárobkami a s rovnakou dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia. Túto skutočnosť nemôžem hodnotiť inak ako deformáciu súčasnej platnej právnej úpravy.

Zdôrazňujem, že odstránenie transferu nebude mať negatívny dopad na výšku budúceho starobného dôchodku invalidného poistenca, pretože je chránený úpravou navrhovanou vo vládnom návrhu, a to hneď dvakrát. Ochrana poberateľov invalidného dôchodku, ktorí pri poberaní tohto dôchodku vôbec nepracujú a dosahujú nižšie zárobky, než aké dosahovali pred vznikom invalidity, spočíva v tom, že budúci starobný dôchodok nesmie byť vymeraný z nižších zárobkov, než z ktorých bol vymeraný invalidný dôchodok. Teda starobný dôchodok bude vypočítaný zo zárobkov, ktoré dosahovali ako zdraví poistenci.

Druhá ochrana spočíva v tom, že ak starobný dôchodok bude nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok, naďalej sa bude vyplácať vyšší invalidný dôchodok, a to aj po dovŕšení dôchodkového veku.

Týmto pozmeňujúcim návrhom súčasne navrhujeme vypustiť platenie poistného na invalidné poistenie pracujúcimi poberateľmi invalidného dôchodku z toho dôvodu, že sú tým popreté poistné princípy systému.

Platenie poistného na invalidné poistenie pracujúcimi poberateľmi invalidného dôchodku považujem za potrebné objasniť pani poslankyni Radičovej ako predkladateľke pozmeňujúceho návrhu v širších súvislostiach.

Pozmeňujúci návrh by bol opodstatnený, a to aj s argumentáciou poistného princípu vtedy, keby invalidný dôchodok plnil funkciu náhrady príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorého strate došlo v dôsledku invalidity. V súčasnosti však invalidný dôchodok túto funkciu neplní, pretože už, ako som uviedla, zákon o sociálnom poistení umožňuje popri poberaní invalidného dôchodku súčasne vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez akéhokoľvek obmedzenia a bez vplyvu na výplatu invalidného dôchodku, napríklad jeho zastavením výplaty.

Považujem za potrebné zdôrazniť, že v sociálnom poistení nie je uplatňovaný len poistný princíp, je v ňom uplatňovaný aj princíp sociálnej solidarity. Princíp sociálnej solidarity je uplatňovaný tak v podmienkach nároku na invalidný dôchodok tým, že sa vyžaduje v porovnaní so starobným a predčasným starobným dôchodkom minimálna doba poistenia, ako aj v určovaní sumy invalidného dôchodku napríklad dopočítavaním obdobia do vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku ako obdobia poistenia.

Považujem za potrebné uviesť a zaviesť uplatňovanie princípu sociálnej solidarity pracujúcimi poberateľmi invalidného dôchodku voči poberateľom tohto dôchodku, ktorí zárobkovú činnosť nie sú schopní vykonávať. Výrazom tejto solidarity je zavedenie platenia poistného na invalidné poistenie pracujúcimi poberateľmi invalidného dôchodku, čím sa budú spolupodieľať na financovaní základného fondu invalidného poistenia, z ktorého sa im vypláca invalidný dôchodok. Z tohto dôvodu považujem pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej za neopodstatnený.

Ja len pripomínam, že toľko diskutovaná téma invalidov jednoznačne v rámci predloženého návrhu umožňuje invalidným občanom vstúpiť dobrovoľne, a hovorím umožňuje, to znamená dáva možnosť dobrovoľne vstúpiť, dobrovoľne vystúpiť v čase otvorenia systému. A pokiaľ ide o tých, ktorí vstúpia po prvýkrát na trh práce, taktiež im bude umožňovať v prípade, že prejde novela, tak ako boli prijaté aj pozmeňujúce návrhy, umožní im dobrovoľne sa rozhodnúť, či vstúpia do druhého dôchodkového piliera.

K postaveniu invalidných dôchodcov po dovŕšení dôchodkového veku. K tomuto návrhu musím uviesť, že vítam návrh pani poslankyne Radičovej na zrušenie platnej právnej úpravy, ktorá bola navrhnutá práve ministerstvom práce počas jej pôsobenia vo funkcii ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny a ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2008. A práve v tomto prípade zabraňujeme tomu, aby sme ožobráčili niektoré skupiny invalidných dôchodcov. Podstata spočívala totižto v odnímaní invalidných dôchodkov pri dovŕšení dôchodkového veku. A keďže by poškodzovala invalidných dôchodcov, navrhuje sa jej zrušenie aj vo vládnom návrhu zákona.

Nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom tej časti, ktorou sa navrhuje zachovať súčasnú právnu úpravu prekvalifikovávania invalidných dôchodkov pri dovŕšení dôchodkového veku na starobné dôchodky. Súčasná prax tak Sociálnej poisťovne, ako aj rozhodovacia činnosť súdov potvrdzuje nevhodnosť tejto právnej úpravy, jednoznačnú aplikovateľnosť spôsobuje právny chaos aj v iných odvetviach práva, napríklad pri poskytovaní náhrady škody v občianskosúdnom konaní. Z týchto dôvodov považujem za opodstatnené, aby sa invalidný dôchodok poskytoval aj po dovŕšení dôchodkového veku ako invalidný dôchodok tak, ako je to navrhnuté vo vládnom návrhu zákona.

Pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa zachováva povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení pre osoby starajúce sa o dieťa a osoby, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie invalidných dôchodcov, je potrebné uviesť, že tento pozmeňujúci návrh je nezlučiteľný s pozmeňujúcim návrhom, ktorý pani poslankyňa predložila na dobrovoľnosť vstupu do druhého piliera. Zastávam však názor, že v druhom pilieri by mali byť zásadne výlučne tí sporitelia z dôvodu, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, tak ako to je obsiahnuté aj vo vládnom návrhu. Podmieňovanie výplaty starobného dôchodku z druhého piliera len dovŕšením dôchodkového veku z odborného hľadiska považujem za absurdné, pretože druhý pilier je založený na dlhodobom sporení.

Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok. Pozmeňujúcim návrhom chce pani poslankyňa Radičová zachovať súčasnú právnu úpravu podmienok nároku a vyplácania predčasného starobného dôchodku. Ide teda o zachovanie právnej úpravy, podľa ktorej v podmienkach nároku absentuje akákoľvek sociálna udalosť, v dôsledku čoho sa namiesto predpokladaných výdavkov pri zavádzaní tejto úpravy od 1. januára 2004 zhruba 500 a maximálne 700 miliónov korún vypláca ročne 5 miliárd korún na predčasné starobné dôchodky.

Pani poslankyňa Radičová považuje za potrebné ponechať platnú právnu úpravu, ktorá umožňuje priznať a vyplácať predčasný starobný dôchodok aj 43-ročnému poistencovi, ktorý ho bude poberať do dovŕšenia dôchodkového veku, teda 19 rokov popri svojom vlastnom zárobku. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že som bola odvolávaná pre neodbornosť a nekompetentnosť. Dnes si kladiem otázku, na čej strane neodbornosť a nekompetentnosť je.

K minimálnej dobe sporenia som už hovorila. Pokiaľ ide o vymeriavacie základy taktiež.

Ešte sa vrátim k Správnemu fondu Sociálnej poisťovne. Pani poslankyňa Vaľová už prečítala, aký bol správny fond. A ja musím povedať, že v tejto novele je, že sa na obdobie 2 rokov zvyšuje správny fond do úrovne 3,5 %. Musela by som hovoriť o tom, v akom stave bola zanechaná Sociálna poisťovňa. V akom stave je vôbec výpočtová technika. Ako nefunguje. Ako sa nevie zhruba len 15 % ľudí, ktorí sa potrebujú dovolať do Sociálnej poisťovne, sa dovolá a ostatní sa neodkážu dovolať. Že pracovníci Sociálnej poisťovne zákon č. 310 z väčšej časti prepočítavajú bez pomoci výpočtovej techniky. Prakticky na kolene a ručne. Že pracujú počas sobôt a nedieľ. A ja si myslím, že pôžička zo Svetovej banky, o ktorej tu hovorila aj pani poslankyňa Radičová a ktorá hovorila vlastne o tom, že 60 % tejto pôžičky malo byť určených v pôvodnom návrhu zmluvy na výpočtovú techniku pre Sociálnu poisťovňu, 30 % pre Národný úrad práce a 10 % pre ministerstvo práce, a to v záujme teda riadenia projektu sociálnej dávky. A musím povedať, že tieto peniaze boli napokon použité úplne inak a väčšia časť peňazí sa vrátila.

V tejto súvislosti znovu pripomeniem. Prechádzame na euro a Sociálna poisťovňa musí splniť a musí mať nové programy a musí splniť podmienky, aby bola schopná prijať v prípade, žeby Sociálna poisťovňa zlyhala, zlyhá celý systém.

Dámy, páni, z mojej strany toľko k pozmeňujúcim návrhom. K ostatným veciam som sa vyjadrila v úvodnom vystúpení. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)