P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, vy ste boli jediný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť, uzatváram rozpravu.
Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ten pozmeňujúci návrh, čo predniesol pán predseda ústavnoprávneho výboru, je pre nás prijateľný.
P. Paška, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa k tomu vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Ďalším bodom je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
Je to vládny návrh, má tlač pod číslom 414, spoločná správa je pod číslom 414a.
Je tu pani ministerka práce? (Reakcie z pléna.) Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Vierku Tomanovú, aby zaujala svoje miesto. Ľubka, pozri, či tam, prosím ťa, nie je.
Nech sa páči, pani ministerka, poprosím vás o odôvodnenie.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
V tomto zákone sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa poskytuje matke, ktorá porodila prvé dieťa. Matka bude musieť preukázať, že sa pravidelne zúčastňovala na preventívnych prehliadkach u gynekológa od začiatku 4. mesiaca tehotenstva. Preventívne prehliadky raz za mesiac sú plne uhrádzane z verejného zdravotného poistenia.
Súčasne sa navrhuje zvýšenie príplatku k príspevku z 11 000 na 20 440 korún a to spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa bude činiť 25-tisíc.
Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Poprosím pani poslankyňu Roškovú, ktorá je určená spoločná spravodajkyňa, aby nás informovala o priebehu prerokovania vládneho návrhu vo výboroch.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 554 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 280 zo 14. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 99 z 20. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 226 z 21. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 86 z 21. novembra 2007. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a po druhé predloženie návrhu podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 104 z 26. novembra 2007.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub Kresťanskodemokratického hnutia od pána poslanca Brocku, ktorý vystúpi ako prvý, a ešte je prihlásený písomne aj pán poslanec Nagy zo Strany maďarskej koalície.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, príchod dieťaťa do rodiny, to sú zvýšené výdavky, výrazne zvýšené výdavky a výraznejšie to postihuje rodiny, ktoré sú viacdetné, viacdetné rodiny odkázané na príjem iba jedného rodiča. Vláda takýmto rodinám ani v návrhu rozpočtu na budúci rok, ale ani v tomto návrhu zákona žiadnu pomoc vyššiu nenavrhuje. Preto vystupujem v rozprave s pozmeňujúcim návrhom, aby sa poskytovala podpora zo strany štátu pri narodení každého dieťaťa.
Môj pozmeňujúci návrh. Navrhujem nové znenie:
"§ 4 Výška príspevku
(1) Príspevok na jedno dieťa je 10 000 korún.
(2) Ak sa súčasne narodili dve deti alebo viac detí a dve z nich sa dožili aspoň 28 dní, zvyšuje sa príspevok podľa odseku 1 o jednu polovicu sumy uvedenej v odseku 1 na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.
(3) Sumy podľa odsekov 1 a 2 môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadením vlády Slovenskej republiky."
K zdôvodneniu: Čiže navrhujem, aby sa oproti súčasnosti, keď výška príspevku je na úrovni 4,5-tisíca korún, aby sa zvýšila na 10 000 korún preto, lebo dnes platná úprava alebo suma príspevku ani zďaleka nepokrýva potreby dieťaťa a výdavky rodín spojené s touto udalosťou. Finančný dopad z prijatia tohto návrhu nie je vyšší, ako uvažuje aj vláda rozdeliť z titulu zmeny zákona. A vychádzal som práve z tej sumy, ktorú vláda chce rozdeliť pri narodení prvého dieťaťa, preto tá suma 10 000 korún.
Vo výbore som opakovane teda predložil tento návrh, pretože ak si spomínate, tak minulý mesiac, keď sme rokovali v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, tak ja som predložil aj s kolegyňou Gibalovou novelu tohto zákona, kde som navrhoval túto zmenu, aby sa zvýšil príspevok, výška príspevku na 10 000 korún. Neuspel som s vlastnou novelou, tak usilujem sa o to, presadiť túto myšlienku cez rokovanie o vládnom návrhu. Vo výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu môj návrh neprešiel, aj keď ho podporil kolega z HZDS, neprešiel po argumentácii pani štátnej tajomníčky, ktorá hovorila, že vládou navrhnutý príspevok pri narodení prvého dieťaťa je vlastne podporou rodine aj pri narodení druhého a tretieho. Tak musím priznať, že má pravdu, že ak si rodina z príspevku, ktorý dostane pri narodení prvého dieťaťa, kúpi kočík alebo vaničku, tak dá sa ten kočík a vanička použiť, aj keď sa narodí druhé a tretie dieťa v tej rodine. Ale čo rodiny, ktoré už majú prvé dieťa a ktorým sa narodí druhé, tretie, prípadne ďalšie dieťa? Tejto rodine sa žiadna podpora od strany štáty nedostane. A to je nespravodlivé. To je nesociálne, preto tento môj pozmeňujúci návrh.
Tento návrh podporuje aj Únia materských centier Slovenska. Ak si pozorne sledujete a vybavujete svoju mailovú poštu, tak ste dostali otvorený list od Únie materských centier, páni poslanci, v liste zo 14. novembra, v ktorom nás vyzývajú, aby sme urobili takúto zmenu v novele vládneho návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Citujem z ich listu: "Na základe prieskumu, ktorý sme zrealizovali v období mesiacov október-november v sieti našich materských centier medzi 500 návštevníkmi a členkami materských centier, sa na Vás obraciame s touto iniciatívnou. Výsledky prieskumu v tejto otázke ukázali, že 90 % rodičov navštevujúcich materské centrá podporuje princíp rovnosti a podporuje zvýšenie príspevku pre každé narodené dieťa. Aká by mala byť jeho výška, nebolo predmetom nášho prieskumu a určite vyžaduje ďalšiu odbornú diskusiu. Výsledky interného prieskumu podporujú aj výsledky verejnej mienky v hlasovaní na našej webovej stránke, kde väčšina hlasujúcich podporila návrh paušálneho zvýšenia príspevku pre všetky novonarodené deti, nielen prvé. Je vo vašich silách a právomociach zasiahnuť do schvaľovacieho procesu a podať návrh, ktorý by poskytol priestor na prepracovanie novely zákona do podoby, ktorá rovnako podporí všetky rodiny a zohľadní názory tých, ktorých sa príspevok dotýka. Mnohí z Vás sú rovnako rodičmi ako my a dobré vedia, že potreby jednodetnej rodiny a viacdetnej rodiny pri narodení dieťaťa sú v mnohom rovnaké. Preto i zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa by malo túto skutočnosť odzrkadľovať. Obrovský rozdiel medzi výšku príspevku pri narodení prvého dieťaťa a výškou pri narodení ďalších detí nevyjadruje reálny rozdiel medzi potrebami rodín. Preto Vás prosíme o podporu takej podoby novely zákona, ktorá nerozdeľuje rodičov podľa počtu detí, ale podporuje ich bez rozdielu aj zvýšeným príspevkom pri narodení každého dieťaťa. Únia materských centier."
Ďakujem za to, že ste ma vypočuli.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vyše vystúpenie nie sú. Preto ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, príspevkom pri narodení dieťaťa sa podľa § 1 ods. 2 zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, sa rozumie štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečovaním a zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Oprávnenou osobou je v prvom rade matka, ktorá dieťa porodila, to je § 2 ods. 1 písm. a).
Z viacerých podmienok tohto zákona uvádzam iba to, že podmienkami nároku na uvedený príspevok podľa § 3 citovaného zákona je narodenie dieťaťa a trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. A druhá, resp. tretia vážna podmienka, nárok na príspevok nevzniká oprávnenej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a), ak po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení, je to § 3 ods. 5 citovaného zákona.
V Slovenskej republike od 1. júla 2004 je účinný zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Antidiskriminačným zákonom bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná smernica Rady č. 96/97 Európskeho spoločenstva, ktorá mení a dopĺňa smernicu 86/378/EHS o uplatnení zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, ďalej smernica č. 2000/43/EC o zásade rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a do tretice smernica Rady č. 2000/78/EC, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Definíciu nepriamej diskriminácie obsahuje § 2 ods. 6 antidiskriminačného zákona v platnom znení, podľa ktorého ide o navonok neutrálny predpis... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás...
L. Nagy, poslanec: ... rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané aj nevyhnuté na dosiahnutie takého záujmu. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa podľa § 5 ods. 1 antidiskriminačného zákona v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov, služieb a vzdelávania zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 235/1998 nárok teda na príspevok nevzniká oprávnenej osobe, ak po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení, ako som tu už citoval. Ja sa domnievam, že ustanovenie zákona § 3 ods. 5 citovaného zákona v platnom znení je navonok neutrálnym predpisom, ktorý však znevýhodňuje rómske matky v porovnaní s inými osobami. Jedná sa teda o nepriamu diskrimináciu, tak ako ju definuje príslušné ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 365/2004.
Uvádzam, že v prvom rade sa to dotýka rómskych rodičiek, lebo to sú ony, ktoré opúšťajú po pôrode svoje dieťa a potom sa vracajú po zanechané dieťa a odvezú ho domov. O tom, že skoro výlučne ide v tomto prípade o rómske rodičky, svedčí aj prieskum, ktorý uskutočnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v tomto roku v lete vo vybraných zdravotníckych zariadeniach na východnom Slovensku v Humennom, Kežmarku, Michalovciach a Trebišove. Zistilo sa, že v roku 2005 za kalendárny rok počet zanechaných detí takýmto spôsobom, ako som citoval, bolo 44 v prvom polroku, ďalší rok to bolo 28 detí, v Kežmarku to bolo 79 detí alebo novorodencov, v Michalovciach v roku 2005 217 detí, v roku 2006 150 detí a v prvom polroku tohto kalendárneho roka 85 detí. Obdobná je situácia aj v Trebišove, keďže ide o menšie zariadenie, resp. menej rodičiek Rómov prichádza do tohto zariadenia, v prvom prípade je 14 a 8 je v druhom prípade opustených rómskych detí. Čiže podľa tohto prieskumu ide výlučne v podstate v 95 % prípadoch podľa vyjadrenia zdravotníckeho personálu o matky rómskeho pôvodu alebo o Rómky.
Vrátim sa teda k ustanoveniu už citovaného zákona, k § 3 ods. 5, a dovoľujem si tvrdiť, že toto ustanovenie citovaného zákona na základe už uvedených dôvodov, ale aj iných je v rozpore s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná. Minimálne je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou, teda naším antidiskriminačným zákonom. Je v rozpore s čl. 2 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, tento dohovor podporený vyhláškou ministerstva zahraničných vecí č. 95/1974 Zb. a čl. 1 v spojitosti s čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000. Ustanovenie, o ktorom hovorím, je diskriminačné hlavne z nasledujúcich dôvodov:
1. Aj napriek svojej neutrálnej formulácii sa aplikuje výlučne v prípadoch rómskych matiek, ktoré po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustia nemocnicu a zanechajú svoje deti v nemocnici.
2. Sankcionovanie matky, ktorá zanechá dieťa po pôrode v nemocnici bez predchádzajúceho súhlasu ošetrujúceho lekára, vo forme zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa úplne míňa účel citovaného zákona, pretože účelom predmetného zákona a predmetného príspevku je pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
3. Toto ustanovenie citovaného zákona je diskriminačné, lebo prostriedky, ktoré zákonodarca zvolil prijatím tejto právnej úpravy na dosiahnutie podľa legislatívneho cieľa, nie sú primerané. Cieľ je možné dosiahnuť aj inými prostriedkami miernejšieho charakteru, ktoré by v konečnom dôsledku nepriamo nediskriminovali ani narodené dieťa, ani rodičku.
A teraz vlastne po tomto obsiahlom úvode prichádzam k vládnemu návrhu, ktorý je predmetom nášho dnešného rokovania. Tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 o príspevku pri narodení dieťaťa ect., sprísňuje podmienky nároku na príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa, a to povinnosť preukázať, že matka dieťaťa sa v tehotenstve od začiatku štvrtého mesiaca zúčastňovala na preventívnych vyšetreniach u gynekológa. V tomto zmysle je potrebné zobrať do úvahy ale aj odporúčania č. 2006/10 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre Rómov a kočovníkov z 12. júla 2006, ktoré vychádzajú zo skutočnosti, že Rómovia v členských štátoch či žijú často marginalizovaní a vystavení diskriminácii vo viacerých oblastiach života a v dôsledku zlých životných podmienok s horším zdravotným stavom. Právny rámec pre prevenciu a potláčanie diskriminácie zdravotnej starostlivosti stanovuje cieľ týchto odporúčaní - zabezpečiť rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre Rómov bez diskriminácie a pri rešpektovaní kultúrnych osobitostí v miere neohrozujúcej zdravie osôb.
V danom prípade by sa mohla prax, ktorá je zaužívaná na Slovensku, viac prispôsobiť špecifickým potrebám tehotných žien a rodičiek z daného prostredia a okrem zvýšeného úsilia na zlepšenie komunikácie zdravotníckeho personálu s pacientkami účinnejšie sprostredkovanie zdravotníckej osvety, v prípade potreby aj v rómskom jazyku v súčinnosti so zdravotnými asistentmi. Tým navyše dodávam, že v prípade tohto príspevku by bolo načim a bolo by veľmi odporúčané, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu príspevku, využiť inštitút osobitného príjemcu.
Finančné prostriedky ministerstvo práce a sociálnych vecí vďaka dobrým hospodárskym výsledkom, ale vďaka aj prostriedkom, ktoré pochádzajú alebo prichádzajú pre túto oblasť i z Európskej únie, určite by to nerobilo problémy. Tým by bola, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa nášho názoru rešpektovaná jedna zo všeobecných zásad uvedených v odporúčaní - účasť pacienta na jeho alebo na jej vyliečení, sloboda vybrať si postup liečenia, ktorý pacient považuje za najvhodnejší pre svoje potreby vrátane slobody odmietnuť ponúkané liečenie s výnimkou naliehavých prípadov ohrozenia a osôb vyžadujúcich osobitnú ochranu.
Vážená pani ministerka, vážené pani kolegyne, toto som ja považoval potrebné uviesť pri prerokovaní tohto zákona. Skutočnosť, že dá sa očakávať, tak ako to bolo pred rokmi v novele tohto spomínaného zákona, došlo a dochádza k nepriamej diskriminácii istej sociálnej, resp. etnickej skupiny, je reálne predpokladať, že pri sprísnení podmienok podľa tejto novely zákona táto nepriama diskriminácia bude stále prítomná, resp. sa prehĺbi ešte jedno veľké prepadlisko, ktoré existuje v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie - pani poslankyňa Vaľová a Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som vysoko ocenila, na rozdiel od pána kolegu, práve tie prehliadky, ktoré sú potrebné preto, aby skutočne boli ženy motivované už aj týmto príspevkom, či sa jedná o rómsku populáciu, ako pán kolega povedal, ale hlavne to, aby sa nám rodila zdravá mladá generácia. Pretože skutočne niektoré matky rodičky toto úplne zanedbávajú a nestarajú sa ani o svoj zdravotný stav, ani o zdravie svojho dieťaťa, čo si myslím, že nie je správne.
A čo sa týka tých prehliadok. No nikoho nediskriminujeme, pretože aj v celej Európskej únii existujú lekári, ja ako žena matka môžem povedať, že sú tzv. materské knižky, ktoré títo občania môžu mať so sebou a kde im tieto záznamy budú zaznamenané, a nedochádza k nejakej diskriminácii.
A čo sa týka toho príspevku, ktorý ste povedali, že dávame na prvé dieťa. No myslím si, že vy ste dosiaľ diskriminovali všetkých. Pretože vy ste tieto príspevky ani nedávali. Mali ste možnosť za osem rokov vyjsť s takouto iniciatívou a pomôcť mladým rodinám s deťmi. No teraz momentálne viete mnohé veci iba okritizovať a povedať, ako všetko vy by ste robili lepšie, len za osem rokov ste to nerobili. A myslím si, že práve táto vláda sa posúva ďalej a ďalej v týchto sociálnych zákonoch. A myslím si, že k lepšiemu. A koľko má finančných prostriedkov, toľko sa snaží skutočne preliať do sociálnych a zdravotných zákonov.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, odkiaľ máte svoje analýzy, ktoré ste prezentovali? Ja mám úplne iné poznatky. Skúste sa osobne stretnúť a porozprávať s lekármi gynekológmi. Niečo k tomu už povedala aj pani poslankyňa Vaľová vo svojej faktickej poznámke. Zhodneme sa určite na tom, že musí nám v prvom rade ísť o zdravie ženy, zdravie dieťatka.
A čo sa týka toho, že ženy rómskeho pôvodu budú diskriminované tým, že hneď po pôrode ujdú z nemocnice, ale vrátia sa za tým dieťatkom. Povedzme si alebo spýtajte sa, porozprávajte sa s týmito lekármi a potvrdia to, že tieto legislatívne obmedzenia vedú ženy rómskeho pôvodu k tomu, že po pôrode s detičkami zostávajú. Neutekajú z nemocnice tak, ako to bolo v minulosti.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem mojim kolegyniam za príspevky. V prípade pani poslankyne Vaľovej zrejme došlo k nedorozumeniu. Ja som ani jedným slovom netvrdil, že by ženy, tobôž rómske ženy, by nemali chodiť na preventívne kontroly počas tehotenstva. A tobôž si nemyslím, že je správne konanie, aby ženy rodičky zanechali svoje dieťa v pôrodniciach po pôrode a potom neskoršie sa vracali po ne. Ja som vychádzal iba z existujúcej skutočnosti, že skutočná realita je taká, že tento stav tu existuje a v dôsledku legislatívnych úprav ženy, resp. dieťa stráca nárok na tú podporu.
Po druhé. K pani kolegyni Nachtmannovej chcem... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte máte minútu, mali ste zle zapnuté, pán poslanec, lebo ste stlačili tlačidlo procedúry.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem uviesť, že údaje, ktoré som tu uvádzal, štatistické údaje, pochádzajú z údajov Slovenského národného strediska pre ľudské práva a boli získané z prieskumných údajov z uvedených štyroch zdravotníckych zariadení z úst, resp. z prameňov nemocnice, zdravotníckeho zariadenia. Čiže toľko k verifikácii, resp. k legitimite týchto údajov.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený. Teraz dávam možnosť ústne sa prihlásiť. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.
Ako prvá pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženej novele zákona o príspevku pri narodení dieťaťa.
Táto novela zákona v § 3a hovorí, dopĺňa sa odsekom 4, ktorý znie: "(4) Nárok na príplatok príspevku nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. a), ak sa od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia - pôrodníctvo alebo na obdobných prehliadkach v cudzine. Za účasť oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a) na preventívnej prehliadke podľa prvej vety v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti tejto osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosti."
Na výbore pre sociálne veci a bývanie sme dostali vyjadrenie úseku legislatívy a aproximácie práva, kde okrem iného sa píše: "V tejto súvislosti upozorňujeme na možný problém pri aplikácii ustanovenia § 3a ods. 4. Prvý bod návrhu zákona, kde sa hovorí, že "pri uplatňovaní nároku na príplatok príspevku pri narodení dieťaťa vo vzťahu k preukazovaniu obdobných prehliadok v cudzine a overovaniu príslušného odborníka. V návrh zákona absentuje na účel preukázania splnenia podmienky účasti na preventívnych prehliadkach obdobné ustanovenie, ako je v § 8 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého oprávnená osoba, ak sa dieťa narodilo v cudzine, priloží k písomnej žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa aj úradný preklad rodného listu", ale čo je dôležité, "alebo obdobného dokladu o narodení dieťaťa"."
Na výbore sa o tejto téme diskutovalo, okrem iného bola aj táto problematika prednesená. Pani štátna tajomníčka, ktorá tam bola prítomná, povedala, že no tak nie je úplne vyriešený tento problém, ale však tento zákon sa spustí a uvidíme technicky, aké problémy bude spôsobovať a potom to vyriešime. No myslím si, že to je zlý pohľad na túto celú vec.
Moja otázka je. Prečo, ja nemám absolútne žiaden problém s povinnou gynekologickou prehliadkou, môj problém je v niečom inom, prečo len pri prvom dieťati sa vyžaduje, prečo nie aj u ostatných? Pretože pre zdravie populácie je to dôležité. Prečo od 4. mesiaca? Ja viem, že podľa zákona č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti každá žena má nárok na bezplatnú prehliadku a hradí sa to z verejného zdravotného poistenia, keď podľa mňa tie prvé tri mesiace sú najdôležitejšie, pretože napríklad v 12. mesiaci ultrazvuk môže odhaliť dosť veľa vecí.
A ako sa to vyrieši v cudzine? Pretože neviem, podľa mňa cudzina nie je len 25 alebo teraz 27 krajín Európskej únie, ale cudzina je napríklad aj Afrika alebo Ázia. Iná záležitosť je vtedy, keď niekto je v cudzine ako zamestnanec, pretože ten sa môže rozhodnúť, či zaňho bude platiť poistenie zamestnávateľ v tej-ktorej krajine, alebo si to bude požadovať doma. A iná situácia nastane vtedy, keď je v cudzine ako rodinný príslušník, buď na veľvyslanectve, u rodiny, alebo robí samostatne zárobkovú činnosť, alebo je tam veľa vecí a možností, ktoré ja tu nevidím vyriešených. Okrem iného, to je len paralela, je to o úplne inom, ale napríklad zákon o náhradnom výživnom preto spôsobuje toľko problémov, pretože tam nie je vyriešená záležitosť tých rodičov, ktorí pôsobia v cudzine.
Takže tieto veci podľa mňa sú tam nedoriešené a ja vítam možnosť, aby tie ženy sa zúčastňovali, vlastne nielen možnosť, ale podmienku. Súhlasím s mojím predrečníkom pánom poslancom Nagyom, že tu je možnosť využiť inštitút osobitného príjemcu. Podporujem a myslím si, že aj moji kolegovia z klubu podporujú návrh pána poslanca Brocku. A ja som sa v tom zmysle vyjadrila aj v prvom čítaní, keď som hovorila o tom, že vítame každé zvýšenie peňazí, ktoré idú na rodinnú politiku, ale sme za to, aby tieto peniaze nešli len na prvé dieťa, ale aby sa to rozdelilo medzi prvé, druhé, tretie alebo štvrté dieťa. Myslím si, že je najmenší problém, aby sa v rodine narodilo to prvé dieťa, oveľa väčší problém pre demografiu znamená, že sa nenarodí druhé alebo skôr asi tretie, štvrté a ďalšie dieťa.
Na tie antidiskriminačné veci poukazoval pán poslanec, pán predseda výboru pre ľudské práva a národnosti. Určite práve z toho pohľadu, ktorý ste tu načrtli, sú tam prítomné tieto črty, ale osobitným príjemcom by sa tieto veci mohli vyriešiť.
A už len jedna poznámka. Určite je pekné, keď dostanú tí, ktorým sa narodí prvé dieťa, toľko peňazí. A na tú kritiku alebo poznámku, že však ste tam boli 8 rokov, mohli ste to spraviť, vďaka tým hospodárskym úspechom a vďaka tomu, že bývalé strany vládnej koalície doviedli Slovenskú republiku do Európskej únie, do NATO a vďaka tým reformným zákonom, ktoré boli prijaté, je možnosť na to, aby tieto príspevky prvé dieťa dostalo.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky - pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.
J. Vaľová, poslankyňa: Pani kolegyňa, vy ste zrejme veľmi zle pochopili tento výklad na výbore, čo sa týka potvrdenia, pretože my sme práve vôbec nechceli tieto matky šikanovať, byrokratizovať, aby nosili potvrdenia, aby si ich dali prekladať. My sme práve chceli to, aby vlastne to potvrdenie, tá materská knižka nebola konštitutívny doklad, ako je rodný list. A vlastne ak predložia úradu takéto potvrdenie, tak ten úrad, ak bude v cudzom jazyku, dá si to predložiť. My to nechceme od tých matiek, my ich predsa nechceme šikanovať a nechceme ich dokonca nútiť k tomu, aby si to museli dávať niekde overovať alebo potvrdzovať u notára.
A preto, ak by bol nejaký spor, ak by bola nejaká sporná vec, čo sa môže stať, ale to sú skutočne iba tie mizivé prípady, o ktorých možno hovoríme, ale zákon ako taký riešime pre väčšinu občanov, samozrejme, nezabúdame ani na týchto, ale vravíme, že tam stačí, ak donesie alebo úrad si vyžiada potvrdenie od lekára. Čiže vôbec nebolo úlohou tohto zákona, aby takéto potvrdenia takéhoto obsahu alebo takejto vážnosti, aby boli tie potvrdenia, doklady konštitutívne, ako je rodný list. Čiže tam došlo určite k nepochopeniu z vašej strany, pani poslankyňa.
No a myslím si, že vláda pána premiéra Roberta Fica, táto vláda sa takisto podieľa na dobrých výsledkoch. Ale viete, ako sa hovorí, jedna vec je mať peniaze a druhá vec je aj rozdeliť ich ľuďom alebo chcieť ich dať na sociálne programy. A my ich chceme dať na tie sociálne programy a chceme pomôcť mladým rodinám. A v tom je medzi nami obrovský a markantný rozdiel.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, vaša reakcia.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. No treba si pri každej novele zákona prečítať aj ten pôvodný návrh zákona. V tom pôvodnom návrhu je to, o čom som ja hovorila. A ja by som privítala, keby to bolo aj v tejto novele, v tom paragrafe, ktorý som citovala, pretože poznám byrokraciu na úradoch. Či je to Sociálna poisťovňa, alebo sociálne úrady. A viem, keď sa jeden zákon môže aplikovať alebo vysvetľovať viacerými spôsobmi a k tomu ešte príde nejaké vnútorné nariadenie, ktoré tieto úrady rady vydávajú, tak myslím si, že bude problém z toho sa nejako, prepáčte za ten výraz, "vysomáriť". A keby to bolo čisto napísané, tak myslím si, že by s tým nebol absolútny problém.
Ja už len čakám na to, ako sa to vyrieši, povedzme keď niekto bude požadovať tento príspevok a bude pôsobiť v Južnej Afrike, pretože bude potrebovať nejaké potvrdenie. No a, pani poslankyňa, myslím si, že zákon by mal byť aplikovateľný pre každého rovnako. Keď už hlasujeme za nejaký zákon s tým, že určite tam bude mizivé percento ľudí poškodených, tak už mi to, musím povedať, že prinajmenšom vadí, určite sa prijímajú zákony, ktoré počas pôsobenia, ak zistíme, že sú tam technicko-legislatívne podmienky, ale keď na začiatku vieme, že tam niečo nie je vyriešené, a ideme prijímať ten zákon bez toho, aby sa to vyriešilo, tak ja s tým mám problém, musím sa priznať.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda výboru Halecký vystúpi v rozprave.
J. Halecký, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte aj mne, aby som pár poznámok, pár slov povedal k tomuto zákonu.
Chcem v prvom rade podotknúť, že zniesol si trošku viacej kritiky, ako si zaslúži. Považoval sa skôr za taký propagandistický zákon, ktorý by chcel naznačiť, že bude nejako nahrádzať všetky prístupy, ktoré k deťom máme v tomto volebnom období, a jednak sa hovorilo o tom, že bude hlavne u tých marginalizovaných skupín zneužívaný. Chcem podotknúť, že je to dôležitý zákon, ktorý po prvé je signifikantný pre túto vládu, pretože myslím, že sociálny charakter, sociálne dôsledky, pozitívne, nemožno poprieť a v neposlednom rade je potrebné vyzdvihnúť, že bude to stáť naše financie asi vo výške 250 mil. Takže je to suma štvrť miliardy dostatočná na to, aby presvedčila o tom, že to myslíme so sociálnou politikou u detí a u dôchodcov, tak ako je dominanta v tejto vládnej zostave, dosť dôležité.
Chcem ešte pripomenúť, že sa bude dotýkať nie tak malého počtu detí, hlavne napríklad u prvonarodených detí sa to dotýka vyše 26 000 detí, takže je to skupina, ktorá je to významná. To, čo sa kritizovalo, že sme tam vsunuli, že sa bude dotýkať opakovaných dvojčiat, alebo prípadne trojčiat, je to, myslím, že komplexnejšie riešenie, aj keď veľký počet týchto detí nie je. Ale ako som poukázal, u prvonarodených detí je to dôležité aj z tohto pohľadu, že terajšie rodiny nie sú nejaké viacpočetné. Priemer, čo sa pohybuje zhruba okolo 1,6 dieťaťa na rodinu, myslím si, že svedčí o tom, že dosť veľká časť obyvateľstva, dosť veľká časť žien a rodín má len jedno dieťa, takže hlavne pri štarte v ich rodičovských povinnostiach a nákladoch, ktoré s tým súvisia, im dosť významnou mierou prispeje.
Spomínané zneužívanie u marginalizovaných skupín, myslím si, že má aj druhý pohľad, pretože hlavne u tých minoritných skupín je na začiatku u dievčat, ktoré sú mladé, častokrát nie sú ani dospelé ešte a ich rodičia sú v pomerne ťažkej životnej situácii, myslím si, že tento komplexný príspevok 25 000 korún môže ich naštartovať k tomu, že budú mať to v živote aspoň z tej ekonomickej a finančnej stránky ľahšie. Aj keď je pravda, že niekedy tie očakávania možno v tých proklamáciách smerujú k tomu, že skôr vidíme ako motív rodenia u tých minoritných skupín práve tento príspevok, čo v žiadnom prípade, myslím, že nie je, tam sú tie motivácie trošku iné.
Preto aj z tohto pohľadu vidím aj technické problémy, ktoré tu boli avizované, hlavne gynekologické prehliadky, nie za taký veľký problém, pretože myslím, že pacientky a lekári gynekológovia vedia sa dohodnúť od toho 4. mesiaca, aby každý mesiac tá prehliadka bola a hlavne aby bola zdokumentovaná. Nechcem hovoriť, akým spôsobom, ale viem z praxe, že až taký veľký problém zdokumentovať návštevu pacienta u lekára nie je. A tie ojedinelé problémy v zahraničí, myslím, že tiež sa dajú jednoznačne vyriešiť. Dosť dôležité je, že aj pobyt v nemocnici je považovaný za preventívnu prehliadku v zmysle tohto zákona, takže technické zdokumentovanie aplikácie tohto zákona problém väčší by nemal robiť.
Preto vítam prijatie takéhoto zákona, svedčí o tom, že vládna politika v tomto období a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dbá na túto oblasť života v našej spoločnosti a sumou 250 mil., pokiaľ prispeje, a myslím si, že je to príspevok významný a nie zanedbateľný.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán predseda výboru bol posledný ústne prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som sa už v prvom čítaní vyjadrovala k tomuto návrhu a nebudem vás preto unúvať ďalšími a opakovanými vysvetľovaniami, poviem iba základ.
Jednoznačne ide o pomoc rodičom, mladým rodinám, začínajúcim rodinám, ktorým sa narodí prvé dieťa. Nemožno súhlasiť, že porušujeme akékoľvek medzinárodné dohovory. Ja by som len upriamila pozornosť pánov poslancov aj na doložku zlučiteľnosti, kde nakoniec je to povedané, že problematika návrhu zákona, tohto predmetného, ktorý prerokúvame, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev. Má skutočne vnútroštátny charakter.
V tejto súvislosti by som si dovolila upozorniť na jedno, že nejde teda o žiadnu diskrimináciu a nejde ani o diskrimináciu, pokiaľ ide o zúčastňovanie sa preventívnych prehliadok matky, ktorá je tehotná, od 4. mesiaca, ba naopak, práve zastávam názor, že ide o právne posilnenie a zdravotnú starostlivosť tak matky, ako aj dieťaťa.
V tejto súvislosti by som povedala ešte jednu vec. Ja som to už tu povedala viackrát a znovu to zdôrazním. Bolo vo vašich silách, teda v silách predchádzajúcej vlády, aby za uplynulých osem rokov urobila právny predpis, kde by pri narodení prvého dieťaťa dala sumu, akú uzná za vhodnú, ako to navrhoval aj pán poslanec Brocka. Ja môžem povedať to, že v roku 2004 ste vrátili v sociálnej oblasti do rozpočtu nevyčerpaných 4,9 mld., v roku 2005 2,9 mld. Sú to značné sumy peňazí, ktoré mohli byť použité v prospech štátnych sociálnych dávok alebo v prospech sociálnej pomoci a mohli byť riešené.
Ja znovu pripomeniem prípad a kde tvrdím, že došlo k porušeniu a k diskriminácii, keď v rámci pomoci v hmotnej núdzi ste matke iba pri prvom tehotenstve na zabezpečenie základných, bazálnych, základných životných podmienok, ktoré teda rieši dávka ako pomoc v hmotnej núdzi, nepriznali príspevok pri tehotenstve druhom, treťom a ďalšom. Priznali ste príspevok 300 korún mesačne iba žene, ktorá bola tehotná prvýkrát.
Ďakujem za pozornosť.