P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, z Národnej správy o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2006 a 2008, ktoré vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sa môžeme dozvedieť, že za posledné roky bol zaznamenaný len mierny rast prirodzeného prírastku obyvateľstva, čo sa v roku 2005 odrazilo na nepatrnom raste obyvateľstva o 0,08 promile. Domnievam sa teda, že uvedený návrh vládneho zákona je jedným z konkrétnych sociálno-ekonomických nástrojov pomoci mladým rodinám pri založení si rodiny a narodení prvého dieťaťa. Vládny návrh zákona, ako to už bolo spomínané, sprísňuje podmienky nároku na príplatok príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pričom jedna preventívna prehliadka raz za mesiac je plne hradená zo zdravotného poistenia od 4. mesiaca tehotenstva. Príplatok k príspevku má pomôcť rodičom pokryť prvotné zvýšené výdavky spojené už tradične s narodením prvého dieťaťa. Takéto nastavenie príspevku v sebe zahŕňa aj dávku solidarity a posilnenia sociálnych istôt rodičov, keďže uvedená suma sa pri životných nákladoch ako takých môže javiť ako nanajvýš potrebná.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že realizácia navrhovanej zmeny predmetného zákona prispeje k vytvoreniu ďalšej optimalizácie rámcového vyplácania takej dôležitej štátnej dávky, ako navýšený príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nepochybne je.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Poprosím ešte raz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, aby odôvodnila
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 438).
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je najmä
- vymedziť okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre zamestnancov,
- spresniť členenie na povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu,
- umožniť tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu aj u zamestnávateľov, u ktorých osobitný predpis zakazuje pôsobenie odborovej organizácie,
- zovšeobecniť základ pre tvorbu sociálneho fondu a spresniť základy pre tvorbu sociálneho fondu pre zamestnancov pracujúcich v zahraničí, ktorými sa časť platu poskytuje v iných ako v slovenských korunách,
- umožniť uhrádzať zo sociálneho fondu výdavky spojené s priebehom kolektívneho vyjednávania, a to na úhradu nákladov na posudky, expertízy a iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania,
- poskytovať príspevok na dopravu z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania a späť verejnou dopravou.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Horváth. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu prerokovania vo výboroch.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 556 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárku politiku, ako i výbor pre sociálne veci a bývanie. Spoločná správa obsahuje jeden doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ide o odstránenie chyby v citácii zákona. Spoločnú správu teda gestorský výbor odporúča, pán predseda, schváliť.
Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Sárközy, ale pán spravodajca požiadal o slovo v rozprave. Pani poslankyňa, pán spravodajca požiadal.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec, nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Prerokúvame v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Dovolím si však zdôrazniť zákon o sociálnom fonde, chcem hovoriť o tom sociálnom fonde, ktorý vytvára zamestnávateľ podnikateľ súhrnom hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok mesačne.
Ďalej mu zamestnávateľovi podnikateľovi zákon ukladá, na aké účely môže sociálny fond zamestnancovi, podotýkam, len zamestnancovi, poskytnúť. Pani ministerka, pýtam sa, či ide o sociálny fond alebo o fond, i keď len čiastočne, z určitej časti pre odborárov. Ja som sa zo zákona dočítal, že rozširujeme teda možnosť využitia tohto fondu pre činnosť odborárov. Takto, prosím vás, takto bezostyšne chcete plniť predvolebné sľuby dané predsedom vlády Robertom Ficom odborárom? A pýtam sa, na úkor zamestnancov? Na úkor tých zamestnancov, ktorých ste označovali a aj označujete za chudákov, zbedačených, ktorí musia hromadne odchádzať za prácou do zahraničia. S určitou dávkou mocenskej arogancie chcete umožniť, aby finančné prostriedky, na získaní ktorých sa podieľajú zamestnávatelia podnikatelia a sú určené na sociálnu pomoc tých chudákov zamestnancov, pohltili odborárski bosovia? Áno, veď to uvádzate zreteľne vo vašej dôvodovej správe k predmetnému návrhu zákona, citujem: "Účelom návrhu zákona je rozšíriť možnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na úhradu nákladov na posudky, expertízy a na iné služby spojené s činnosťou odborov."
Prosím vás, a to je čo, posudky, expertízy a iné náklady, iné činnosti? Nie všetci zamestnanci sú členmi odborov a tí, čo sú, veď platia členské príspevky odborom. Ak si chcú odbory, ktoré sú už dávno pochybné a najmä politicky sprofanované, nechať robiť nejaké posudky, expertízy a nechať preplácať iné služby, prosím, ale z členských príspevkov.
Pani ministerka, tento váš geniálny návrh zákona určite je taký geniálny, ako bol Zákonník práce či zákon o sociálnom poistení, bude pôsobiť skutočne na podnikateľskú sféru čo do vytvárania sociálneho fondu ohromne motivačne. Týmto vedome a cielene uberáte pracujúcim aj z toho mála, čo môžu zo sociálneho fondu dostať, na úkor hŕstky pahltných odborárov. Ale my chceme, pani ministerka, povedať, alebo mi chcete, pani ministerka, povedať, že sa jedná len o nejakú malú čiastku? Stačí si pozrieť stanovisko ministerstva financií, kde sa uvádza, že vo vzťahu k požiadavke KOZ by sa jednalo o 180 mil. korún v ročnom vyjadrení.
Tak toto je vaša a premiérova politika a tak veľahlasne proklamovaná ako vysoko sociálna? Toto je, prosím vás, vaša sociálna politika? Toto je vaša politika smerom k ľuďom, kde od zamestnancov, prosím, beriete 180 mil. korún ročne? Môžeme to prerátať. Možno to je 300, 500 korún od každého jedného zamestnanca. Na jednej strane, áno, pomáhate dôchodcom, 1 000, 1 500 korún rozdávate, ale treba potom verejnosti aj to povedať, že 300 alebo 500 korún zamestnancom uberáte.
Takže nemôžem súhlasiť s takýmto návrhom zákona, takže mi dovoľte predložiť kratučký pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov, kde v čl. I z § 7, ktorý znie "Použitie fondu", navrhujem vypustiť odsek 3 v plnom rozsahu.
Odôvodnenie: Ak zamestnávateľ zo štátneho, verejného a súkromného sektora má v zmysle navrhovaného zákona vytvárať sociálny fond pre svojich zamestnancov, tak nech je určený len pre zamestnancov k zlepšeniu ich sociálneho postavenia. Odčerpávanie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu určitou skupinou odborárov môže pôsobiť na zamestnávateľov demotivačne smerom k vytváraniu sociálneho fondu.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca: pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.
J. Vaľová, poslankyňa: Pán kolega, neberte to teraz ako urážku, čo poviem, lebo vy ste pred chvíľou povedali, že sa nebudú môcť poslanci, že sa nebudú môcť občania "vysomáriť" zo zákona o sociálnom poistení. No vidím, že vy sa nemôžete vysomáriť z mnohých vecí, a tak by som vás rada teda aj ja poučila o tom, na čo vlastne tie peniaze budeme používať, aby ste teda mali o tom predstavu. Pretože tieto peniaze budú potrebné skutočne, aby odborári si mohli dať kvantifikované podklady na kolektívne vyjednávanie. Ak hovoríte, že nebudú zlepšovať tieto peniaze sociálne postavenie občanov, tak ja sa vás pýtam, že či kolektívna zmluva, ktorú vyjednajú odborári, neplatí pre všetkých zamestnancov podniku. Ak táto zmluva bude dobre vyjednaná, tak neplatí len pre tých, ktorí platia odborové členské, ale i pre tých, ktorí pracujú v tomto podniku.
A ďalšia vec je, si myslím, že práve tieto finančné prostriedky pomôžu aj zamestnávateľom, pretože odbory, ja si dovolím povedať, že môžu niekedy klásť také požiadavky, ktoré nevychádzajú zo žiadnych analýz, ktoré sú podľa mňa aj niekedy odtrhnuté možno od finančnej situácie podniku, a práveže aj podnikateľom alebo majiteľom firiem sa bude oveľa lepšie vyjednávať, ak na druhej strane majú partnera a tento partner je, teda má analýzy, má podklady, podľa ktorých môže vyjednávať. Čiže myslím si, že práve týmto prerozdelením finančných prostriedkov nedáme ich do rúk žiadnym bosom odborárom, ako ich zvyknete nazývať, práveže prispejeme k lepšiemu kolektívnemu vyjednávaniu, na ktorom majú záujem aj zamestnanci, k zlepšeniu sociálneho postavenia všetkých, všetkých podotýkam, pracovníkov, ktorí v danej firme pracujú. To len tak na margo, aby ste si teda uvedomili, o čom tu je reč.
A prosím vás, nestrieľajte od pása, keď sa neviete vysomáriť, či je to 500 korún, 300 korún alebo neviem koľko, lebo vám je to jedno. Strieľate si s ciframi sem-tam, hore-dole. Dobre? To by som vás poprosila, príďte nabudúce vy so serióznymi analýzami a možno vám poskytnú aj práve z tohto sociálneho fondu odborári nejaké solídne analýzy, práve na základe toho, že im tie peniaze pričleníme, aby... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Ivančo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím aj v kontexte toho, čo tu odznelo pred chvíľou, podporiť môjho kolegu, člena sociálneho výboru, pána poslanca Horvátha aj z toho dôvodu, že ak som si prečítal dobre dôvodovú správu, tak samo ministerstvo konštatuje medzi riadkami, že tento zákon ani nemá iný účel ako to, aby sa rozšírila možnosť poberať ďalší a ďalší príspevok zo sociálneho fondu, ale aby táto možnosť išla skutočne len pre odborárov.
No podľa môjho skromného názoru sa takto ruší základný princíp, na ktorom bol budovaný a postavený sociálny fond, a teda aby bez ohľadu na to, či zamestnanec je, alebo nie je členom odborovej organizácie, slúžil na napĺňanie podnikovej sociálnej politiky. A skutočne dnes kvalitné riadenie ľudského potenciálu nie je len o nábore, o vzdelávaní, a neviem, o čom všetkom, ale je skutočne aj o tom, aby zamestnávateľ mal kvalitnú sociálnu politiku, kvalitný sociálny program. A dokonca aj podľa odborných analýz sa kvalitný sociálny program, ktorý je z veľkej miery tvorený sociálnym fondom, stáva jedným z kľúčových faktorov záujmu o zamestnávateľa a záujmu o zamestnanca. Som presvedčený, že odborári majú svoje miesto v podnikovej sfére, ale zároveň som presvedčený o tom, že majú dostatočné zdroje, či už z členských príspevkov, alebo z vlastného majetku, na to, aby mohli si dať urobiť takéto analýzy a expertízy.
A posledná moja veta k tomu je tá, že ak je vyjednaná dobrá kolektívna zmluva, tak je to len motivujúci faktor pre vstup ďalších zamestnancov do odborov, a to znamená ďalšie peniaze pre samotné odbory.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel zdôrazniť trošku iné aspekty, ako tu sa spomínali v predchádzajúcom. Chcem poukázať na to, že pokiaľ správne sa rozdeľujú prostriedky v sociálnom fonde, sú značnou pomocou a výpomocou pre zamestnancov u daného zamestnávateľa, a to z toho dôvodu, že minimálne 30 % týchto prostriedkov sa musí používať na stravovanie, čo nie je zanedbateľná vec v tejto dobe a v dobe, keď náklady na stravovanie stúpajú. A čo je dôležité, minimálne týchto 20 % prostriedkov musí sa zabezpečiť na sociálnu výpomoc a tieto prípady v poslednom čase sa rozrastajú tak, že je to dôležitá položka. Čítame to aj v novinách, a myslím, že sa to dosť zdôrazňuje aj v médiách, príspevok možno poskytnúť aj na dopravu pre zamestnancov, hlavne tam, kde zarábajú menej ako 10-tisíc, zhruba, a kde ich náklady sú vyššie ako 200 korún a táto doba, kedy sa musí dochádzať za prácou, tiež poskytuje priestor, aby tieto prostriedky boli správne použité.
Chcem však poukázať aj v súvislosti s tým, že sme hovorili o dôchodkovom zabezpečení, že z tohto fondu je možné, aby zamestnávateľ použil prostriedky aj pri doplnkovom dôchodkovom poistení, čo je zase oblasť, ktorá zlepšuje postavenie zamestnancov v tejto finančne náročnej dobe.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, žijeme v Európe 21. storočia a odbory v Európe sú nástrojom priamej demokracie. Kolektívne vyjednávanie sa robí za účelom uzavretia kolektívnej zmluvy, ktorá slúži všetkým zamestnancom. Kolektívna zmluva, jej základný cieľ je zlepšovať sociálne postavenie. Takže ten cieľ sociálneho fondu sa týmto plne napĺňa. A už to tu zaznelo a treba to zopakovať, kolektívna zmluva predsa neslúži len tým zamestnancom, ktorí sú členmi odborov. Keď sa dohodne znížený fond pracovného času, napríklad, majú tento fond iba členovia odborov? Majú ho všetci zamestnanci. Keď sa dohodne vyššia mzda pre jednotlivé práce, majú ju len členovia odborov? Túto mzdu majú všetci zamestnanci. Takže myslím si, že ten efekt, ktorý je žiadaný pri sociálnom fonde, je adekvátny.
A ešte jedna poznámka. Zaznieva tu, ako keby to bola nejaká veľká suma. Veď tá suma je limitovaná. Na účely kolektívneho vyjednávania môže byť použité maximálne päť stotín percenta zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1. A základ odvodov do sociálneho fondu sa nemení.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Horváth, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za reakcie. Pán Halecký, áno, máte pravdu, ako ďakujem, že ste to vyslovili, že ten sociálny fond, ktorý dnes funguje a v zákone je nastavený tak, ako je nastavený, je dobrý. Ja som namietal len v tom, načo rozširovať pre odborárov, pre službu odborárom.
A k pani Vaľovej asi len toľko. Tie sumy, ja som nebúchal na brucho a tak hádzal, ale tie sumy teda závisia, koľko financií je naakumulovaných za jednotlivého zamestnanca. Takže to som nevyčíslil, samozrejme, ale preto som odhadoval od 300 do 500 korún.
Vážení, ale nie toto je podstatou, podstatou je to, aby ste povedali občanom, že áno, vy všetci, čo ste zamestnaní, vám berieme ročne 180 mil. korún, lebo to je podstata tejto novely.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pri prvom čítaní pri tomto návrhu zákona som bola v pléne jediná, ktorá som vystúpila. Síce bolo to asi v piatok poobede, keď sa dobre pamätám, som zvedavá, že teraz je tá diskusia trošičku živšia. Na výbore pre sociálne veci a bývanie, keď pani štátna tajomníčka predkladala tento návrh zákona, bolo pre ňu veľmi dôležité, a to sa potvrdilo aj dnes, aby tento návrh zákona bol prerokovaný na začiatku schôdze, preto je to preložené zo sedemnásteho bodu na piaty alebo šiesty bod. Dokonca oveľa dôležitejšie ako zákon o minimálnej mzde. No prečo? Pretože od 1. januára 2008 odbory chcú použiť už tieto peniaze na tie veci, ktoré tu boli povedané.
Tento návrh zákona umožňuje rozšíriť možnosť použitia sociálneho fondu aj na účely kolektívneho vyjednávania. Sociálny fond ako taký slúži pre všetkých zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere, pričom sa nerozlišuje, či ide o členov, alebo nečlenov odborov. Pevne verím, že to viem dobre, ale asi tomu nerozumiem. Sociálny fond nemá s odbormi nič spoločné okrem možnosti stanoviť v kolektívnej zmluve podmienky jeho použitia pre zamestnancov osobitným či voľnejším spôsobom. Preto je neprístupné, aby sa zo sociálneho fondu čerpali akékoľvek finančné prostriedky slúžiace na úhradu akýchkoľvek nákladov odborovej organizácie. Odborové organizácie majú svoje vlastné finančné zdroje, z ktorých najpodstatnejšou zložkou sú príjmy od členskej základne.
Pani ministerka, môžete súhlasiť s tým, čo som teraz povedala? Asi nie. Ale ja by som bola rada, keby ste sa trošičku nad tým zamysleli, pretože teraz som to nepovedala, hovorím to len teraz, to bola citácia z medzirezortného pripomienkového konania a toto v medzirezortnom pripomienkovom konaní predložilo ministerstvo hospodárstva. Pevne verím, že ministrom hospodárstva je Ľubomír Jahnátek, nominant SMER-u. Takže nehovoria to len zamestnávatelia, nehovoria to len opoziční poslanci, ktorí tu hádžu slovami a ničomu nerozumejú, ale hovorí to aj váš stranícky kolega minister hospodárstva. Ja sa stotožňuje s tým, čo povedal, preto ja a moji kolegovia budú hlasovať za pozmeňujúci návrh pána poslanca Horvátha a nebudeme hlasovať pre tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy. Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.
J. Vaľová, poslankyňa: Ja sa nebudem opakovať, čo som pred chvíľou povedala, že prečo je potrebné, aby tieto finančné prostriedky ešte raz prúdili práve aj na tie analýzy a práve na to všetko, čo tu bolo povedané.
Ale k pani Sárközyovej poviem iba toľko. Ako je veľmi dobré, že v tom výbore sú aj poslanci za SMER. Pani Sárközyová, vôbec, pani štátna tajomníčka, nešlo jej o tento zákon, o predradenie, išlo jej o zákon o minimálnej mzde, aby sme tam mohli dodržať platné lehoty. Takže nerozprávajte takéto veci, pretože, viete, ja, ja, sa hovorí, že kto rozpráva, má pravdu, ale v tomto prípade sa veľmi mýlite a vkladáte často do úst veci, ako ste takisto vložili do úst pred chvíľočkou pri inom zákone o tom, čo pani štátna tajomníčka povedala. Viete, ja si myslím, že je veľmi dobré, že pani štátna tajomníčka sa nemôže ozvať, ale keby sa mohla, tak asi by vám povedala, že buď tomu nerozumiete, alebo vedome zavádzate v tejto snemovni.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Ivančo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Predpokladám, že nebudem obvinený zo zavádzania, keď teraz potvrdím slová pani kolegyne Sárközy, pretože aj ja som chcel pôvodne vystúpiť v prvom čítaní, len, keďže bol piatok popoludní, som tu už nebol, to sa úprimne priznávam, ale takisto som mal túto citáciu pripravenú vo svojom vystúpení, pretože je to z medzirezortného pripomienkového konania z februára 2007 a je to stanovisko ministerstvo hospodárstva. To potvrdzujem.
Ale chcem aj trošku z iného súdka. Ak sa nezvyšuje odvod do sociálneho fondu, ale pridávame tam len ďalšiu možnosť na použitie, tak potom treba ľuďom povedať, že im zoberieme zo zabezpečenia stravovania, že im zoberieme z dopravného, že im zoberieme zo sociálnej politiky, zo sociálnej výpomoci. Pretože my ak nezvýšime balík peňazí, ktorý príde do sociálneho fondu, tak niekde tých ľudí musíme ukrátiť. A podľa stanoviska ministerstva financií, alebo myslím, že na základe požiadania KOZ je to nejakých 180 mil. a tých 180 mil. bude chýbať v podnikovej sociálnej politike na rôznych úrovniach v slovenskej ekonomike.
To je všetko. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem. Pani podpredsedníčka, ja by som chcel poukázať na jeden aspekt trošku širší, a to aj z toho pohľadu, že fondové zabezpečenie niektorých úsekov života v spoločnosti je štandardné a bežné, či už ako sme boli svedkami aj teraz v pôdohospodárstve alebo aj v iných oblastiach. Sú to systémy nato, aby popri štandardných potrebách a platbách zaisťovali tie multiformné potreby obyvateľstva.
Chcem poukázať, že aj z hľadiska Európskej únie v operačnom programe Zamestnanosť a sociálna únia pre našu krajinu, myslím si, že bolo prisľúbených alebo dokonca už schválených a zabezpečených vyše 800 mil. eur. To znamená prostriedky, ktoré by sa mali použiť týmto smerom pri podpore malých, stredných podnikateľov, nezamestnaných, ale takisto aj na podporu sociálnej inklúzie. Čiže forma pomoci aj z Európskej únie bude tiež podporovať tento fond a potreby, ktoré realizuje tento fondový systém.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Sčasti môžem súhlasiť s tým, čo tu odznelo, že niekedy je dobré, keď pani štátna tajomníčka nemôže vystúpiť. To som nepovedala ja. A po druhé sme tu teraz momentálne z tej druhej strany, teda z opozície, traja, ktorí boli na rokovaní toho výboru. Pán poslanec Horváth ešte v záverečnom slove môže potvrdiť to, čo som povedala, že oveľa dôležitejšie bolo predsunúť tento zákon o sociálnej pomoci, vlastne o sociálnom fonde, pred minimálnu mzdu. A keby to tak nebolo, tak myslím si, že ani teraz by nenastalo presunutie tohto bodu, keby som nemala pravdu ja. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka - pani ministerka? Nech sa páči, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi odcitovať čl. III § 7 navrhovaného zákona, zdôrazňujem: "V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu určeného v § 4 ods. 1."
V tejto súvislosti si dovolím povedať, že toto znenie bolo schválené na Hospodárskej, sociálnej rade a je plne v súlade s dohodou so zamestnávateľmi a zamestnancami. Už sa nebudem vyjadrovať, prosím, k tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Nachtmannová a pani poslankyňa Vaľová, ktoré sa to snažili vysvetliť.
Ja si dovolím spýtať sa, aj keď sa nemám spýtať: Pán poslanec, aj tu vedome klamete o tom, čo je a aké prostriedky majú byť vynaložené, tak ako ste klamali pri schvaľovaní zákona č. 461 a vložili ste mi do úst slová, ktoré som v živote nepovedala.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Bol som priamo vyzvaný kolegyňou z SMK. Áno, pani kolegyňa Vaľová, vy klamete. Skutočne klamete, lebo štátna tajomníčka na výbore sa vyjadrila, že je nutnosť predradiť tento zákon pred štátny rozpočet. Upresním kolegyňu Sárközy, nie pred minimálnu mzdu, ale povedala pred štátny rozpočet. Tak neviem, dokedy sa tu budeme obviňovať, kto klame. Ale pani Vaľová tentoraz klamala, lebo štátna tajomníčka toto povedala. (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 92/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 425 a informáciu o jeho prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 425a. Prosím teraz pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, máte slovo.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie tým, že sa zužuje okruh osôb, ktoré boli povinné doteraz podať ročné zúčtovanie. Ide napríklad o študentov, starobných dôchodcov, ženy na materskej dovolenke a osoby, ktoré majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Súčasne návrh zákona zamedzuje povinnosti vracať malé sumy preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania do sto korún, pretože náklady na vrátenie často prevyšujú i samotnú sumu preplatku alebo nedoplatku, čím sa ušetria verejné zdroje vo výške viac ako 2 mil. korún. Navrhovaná úprava rovnako zamedzí situácii, keď zamestnávateľ poistencovi, ktorý zmeškal zákonom stanovený termín podania žiadosti, už nemal povinnosť vydať doklad o výške príjmu a preddavku, v dôsledku čoho poistenec nemal možnosť urobiť ročné zúčtovanie, a to ani dodatočne, resp. musel požiadať poisťovňu o spracovanie prehľadu o odvedených preddavkoch.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
A. Bobrík, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spravodajskú informáciu tak, ako bola prerokovaná správa na gestorskom výbore pre zdravotníctvo. Vzhľadom na to, že nebola táto správa prijatá, musím predložiť podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spravodajskú informáciu z výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vyššie uvedeného zákona alebo zákona, o ktorom sme hovorili, t. j. vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení, o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 425. Informáciu máte v laviciach pod číslom tlače 425a.
Národná rada uznesením č. 564 z 18. októbra po prerokovaní vládneho zákona pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z., t. j. rokovací poriadok.
Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh a prijal, odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Je to uznesenie č. 272 z 13. 11. Takisto Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona a takisto ho schválil, odporučil ho schváliť so zmenami a doplnkami. To bolo uznesenie č. 219 z 21. 11. Takisto Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Je to uznesenie č. 92.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor, tak ako som už v úvode povedal, prerokoval návrh zákona, schválil zmeny a doplnky, ale neschválil správu, preto podávam len informáciu. Tak ako máte v laviciach, v čl. IV, ja som sa stotožnil ako spravodajca s pozmeňujúcimi návrhmi a doplnkami, ktoré sú v informácii, ktorú máte v laviciach, a to sú body 1 až 33. Sú uvedené bez odporučenia, teda schváliť alebo neschváliť, gestorského výboru, pretože nebola prijatá správa. Nebudem čítať, všetky sú, tak ako sú uvedené, som sa s nimi stotožnil, čiže predkladám ich, potom budem ich predkladať.
Gestorský výbor teda ma poveril ako spravodajcu predniesť podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku Národnej rady túto informáciu o výsledku rokovania výborov k predloženému návrhu zákona. A je v mojej kompetencii stanoviť ďalší postup.
Preto vás prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Sárközy, ktorej teraz dávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som na výbore pre sociálne veci a bývanie predložila tento pozmeňujúci návrh. Pán štátny tajomník sa s tým aj stotožnil, a pretože nebola prijatá spoločná správa, on síce povedal, že malo by to byť vyriešené v spoločnej správe pozmeňujúcim návrhom, tak si dovolím predložiť tento môj pozmeňujúci návrh. Musím to prečítať, takže chvíľočku strpenia.
K čl. I:
1. Za bod 9 sa vkladá nový bod 10, ktorý znie: 10. V § 11 ods. 8 písmeno t) znie: "t) fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem okrem vyňatých príjmov; za vyňaté príjmy sa na účely tohto zákona považujú
1. príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta,
2. príjmy z prenájmu,
3. príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa osobitného predpisu,
4. preplatok na poistnom (§ 19 ods. 9)."
Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov 10 až 36.
2. Za bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie: 12. V § 13 sa odsek 4 dopĺňa písmenom j), ktoré znie: "j) preplatok na poistnom (§ 19 ods. 9).".
Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 12 až 36.
Krátke odôvodnenie: Preplatok na poistnom vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného sa podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov považuje s účinnosťou od 1. januára 2007 za príjem daňovníka zo závislej činnosti a za príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Pri takejto právnej úprave by od roku 2007 dochádzalo u poistencov k započítaniu preplatku na poistnom do vymeriavacieho základu a poistenec by odvádzal poistné aj z vráteného preplatku. Preto je potrebné medzi vyňaté príjmy, z ktorých sa poistné neplatí, zaradiť preplatok na poistnom z ročného zúčtovania. Z rovnakých dôvodov je potrebné preplatok na poistnom zaradiť medzi príjmy, ktoré sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu zamestnanca.
Myslím si, že tento návrh je v prospech všetkých poistencov, ktorým sa vráti preplatok, a prosím o vašu podporu.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy - pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja len by som chcel v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Sárközy zdôrazniť, že skutočne s tým zdravotným ročným zúčtovaním je problém, a to z dôvodu toho, že je tam pomerne veľa papierov, veľa administratívnej náročnosti, ale aj ich vyplňovanie je pomerne zložité. Vzhľadom na sumy, o ktoré ide, myslím si, že je to neadekvátne čo do obsahu, ale aj čo do zaťažovania tých, čo majú preplatky alebo nedoplatky. A bolo by vhodné, aby sa naďalej uvažovalo o zjednodušení, aj keď týmto zákonným opatrením považujem za významný krok k zjednodušeniu tohto postupu.
A v konečnom dôsledku si myslím, že keďže aj vymeriavací základ pre poistné, zdravotné poistné, ale aj pre ostatné daňové potreby a náležitosti sú tie isté, platiteľom je takisto zamestnávateľ aj pri daniach, aj pri poistných platbách, bolo by vhodné asi do budúcnosti, a myslím, že tadiaľto bude cesta viesť, aby sa zjednotila platba daní a odvodov zdravotných a sociálnych v jednej inštitúcii, kde by boli jednotné alebo v podstate redukované v náročnosti na materiálne, administratívne, ale aj vedomostné schopnosti tých, ktorí s tými pomerne nie tak podstatnými sumami sa musia zaoberať.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy, budete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, som to povedala aj na výbore. Môžeme súhlasiť s tým, čo ste povedali. My sme spravili prvé kroky niekedy v apríli 2006, aby bol jednotný výber odvodov cez daňové úrady. Žiaľbohu, aspoň neviem o tom, že by sa v tomto smere pokračovalo. Takže môžem s vami plne súhlasiť. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Keďže pani poslankyňa Sárközy bola, ako som povedala, jediná prihlásená písomne do rozpravy, pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Novotný, pán poslanec Pataky a pán poslanec Valocký. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Novotný, nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení aj v druhom čítaní. Nemám v úmysle predložiť žiadne konkrétne pozmeňujúce návrhy, ale dotknem sa niektorých pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy a čiastočne sa asi budem opakovať, lebo v podobnom duchu som vystúpil aj v prvom čítaní. Je ale podľa mňa potrebné povedať aj v druhom čítaní viac o tejto novele zákona a o tom, čo tento zákon prináša.
Tento zákon by mal priniesť zjednodušenie ročného zúčtovania poistného. Hovorí sa o tom v dôvodovej správe tohto zákona a to je vlastne aj hlavný zámer tejto novely zákona, prečo ju navrhovateľ ministerstvo zdravotníctva vypracovalo a prináša do pléna Národnej rady. SMER sa zaviazal v programovom vyhlásení vlády, že zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného. Tento zákon mal byť dlho avizovaným riešením kritizovaného ročného zúčtovania poistného, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda. Táto novela, dámy a páni, ani neruší ročné zúčtovanie poistného, tak ako ho zaviedla predchádzajúca vláda, ani neprináša nový systém ročného zúčtovania poistného.
Čo teda prináša táto novela? Zužuje sa okruh osôb, ktoré sú povinné podať ročné zúčtovanie poistného. Nebudú sa platiť ani vracať nedoplatky, resp. preplatky do výšky 100 Sk, a spresňuje sa okruh osôb, za ktorých je platiteľom poistného štát. To je všetko. Mierne povedané, pomerne nevýznamné kozmetické úpravy, ktorých sme svedkami pri každej novelizácii zákona o zdravotnom poistení, a žiadna systémová zmena, tobôž už rušenie ročného zúčtovania poistného.
Ročné zúčtovanie poistného zaviedla predchádzajúca vláda z dôvodu spresnenia výberu poistného, aby ani poistenec, ak má viac príjmov, nezaplatil viac, teda aby sa mu vrátil prípadný preplatok, ale ani aby poisťovňa nemala nižší výber poistného. Prvýkrát sa podávalo ročné zúčtovanie poistného v roku 2006 a bolo spojené, a to priznávam, so zbytočným zaťažením občanov vyplňovaním zložitých tlačív. Volebný program SDKÚ - DS sa zaoberal aj týmto problémom, aj touto otázkou a ponúkol riešenie. Verejné zdravotné poistenie má charakter zdravotnej dane, a preto budeme presadzovať zjednotenie výpočtov vymeriavacích základov na odvody poistného, zjednotenie minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a termínov zmien na platenie zdravotného a sociálneho poistenia.
SMER v opozícii ročné zúčtovanie kritizoval a pôvodne ešte pred voľbami ho chcel úplne zrušiť. V programovom vyhlásení vlády strana SMER sľubovala, že zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného, citujem z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: "Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného."
Na tlačovej besede po rokovaní vlády 31. júla 2006 premiér Fico povedal: "Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného." Minister Valentovič na tlačovej besede po rokovaní vlády 31. 8. povedal: "Do systému príde viac peňazí, zvýši sa platba štátu za svojich poistencov zo 4 na 5 % priemernej mzdy." Tomu sa budem venovať v ďalšej časti svojho dnešného vystúpenia. "Definovaná je znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na lieky, vôľa reštrukturalizovať sieť poskytovateľov, zruší sa ročné zúčtovanie v súčasnej podobe." Minister zdravotníctva 14. februára v Televíznych novinách v televíznej stanici Markíza povedal: "Tohtoročné zúčtovanie bude po starom. Žiaľ, podarilo sa nám iba v minulom roku posunúť termíny tohtoročného zúčtovania." Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva pani Balázsiková k tomu 20. júna takisto v Televíznych novinách na televízii Markíza dodala: "Nepodarilo sa nám naplniť programové vyhlásenie vlády, ktoré vlastne prinášalo informáciu o tom, že zjednodušíme ročné zúčtovanie poistného."
Ročné zúčtovanie poistného bolo v roku 2007 rovnako komplikované ako v roku 2006, hoci sa ho vláda zaviazala zmeniť. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia nová vláda nedokázala za jeden rok svojho pôsobenia zjednodušiť. Priznávam, že sa nám celkom nepodarilo ročné zúčtovanie poistného a treba ho zmeniť, na tom sa určite dohodneme. Ale za prvý rok vládnutia s ním táto vláda tiež neurobila dohromady nič. Kritika bola vehementná, sľuby sa napĺňajú už pomalšie.
Vláda Slovenskej republiky potom ale zmenila taktiku. Vďaka ročnému zúčtovaniu poistného za rok 2006 totižto pribudlo do systému verejného zdravotného poistenia takmer 1,5 mld. Sk. Ukázalo sa, že je to jednoznačne správny inštitút, aj preto ho už vláda nechce zrušiť, len zjednodušiť, ako o tom hovorí v dôvodovej správe tohto zákona. Ale, žiaľ, ani toho nie je schopná. Treba ešte raz jasne povedať, že vládna novela nie je dlho avizovaným riešením kritizovaného ročného zúčtovania poistného, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, táto novela ani neruší ročné zúčtovanie poistného, tak ako ho zaviedla predchádzajúca vláda, ani neprináša nový systém ročného zúčtovania poistného, prináša len kozmetické úpravy, aj to zle legislatívne napísané a nedobre pripravené. Ak mi neveríte, pozrite si, prosím, pozmeňujúce návrhy v informácii, v rámci ktorých pán poslanec vládnej koalície, podpredseda výboru Valocký prepracováva veľkú časť zákona, napríklad aj termíny podávania ročného zúčtovania poistného, ďalšie prepracovanie.
Druhým výrazným vážnym momentom, ktorý táto novela vlastne prinesie, keď bude schválená v pléne Národnej rady, je zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov zo 4 na 4,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Je to bod 32 informácie, ak sa, dámy a páni, chcete pozrieť. Tento návrh prichádza ako poslanecký návrh v spoločnej správe bez odporúčania, v informácii bez odporúčania. Tento dôležitý moment zákona by sme márne hľadali vo vládnom návrhu zákona. Pri schvaľovaní tohto zákona vo vláde sa totiž ešte len čakalo, koľkože to minister zdravotníctva vybaví u ministra financií, resp. koľko pán premiér blahosklonne pridá rezortu zdravotníctva, ktorý je, mimochodom, vraj prioritou tejto vlády. Preto tento dôležitý návrh, ktorý prerokovávame pred štátnym rozpočtom, nie je obsiahnutý v samotnej vládnej novele zákona, ale prichádza ako poslanecký návrh bez odporúčania z výboru pre zdravotníctvo.
Ako to teda vlastne s tými 5 % poistného za poistencov štátu, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády nová vláda, vláda SMER-u, zaviazala platiť? Ako to vlastne je? Veľmi často počuť, aj dneska som to počul v podaní poslancov vládneho SMER-u, že vlastne programové vyhlásenie vlády ani nehovorí o tom, kedy tých 5 % do zdravotníctva má prísť, a že do konca funkčného obdobia to iste 5 % bude. Verejnosť odborná aj laická o týchto 5 % právom žiada, lebo im to bolo sľúbené.
Takže ako to vlastne je s programovým vyhlásením vlády? Citujem: "Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy." Teda nie do konca funkčného obdobia, nie postupne, nie v niektorom z kalendárnych rokov funkčného obdobia, ale už v roku 2007 mala vláda platiť za svojich poistencov 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Pravdou je, že v programovom vyhlásení vlády sa o roku 2008 už nehovorí nič. Teoreticky vláda mohla dať v roku 2007 5 % a tento vlastne nič, pretože programové vyhlásenie je napísané tak, že by sme ho mohli vykladať aj tak, že sa to vzťahuje od 2007 do konca, aj tak, že len v roku 2007. Aj preto v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 aj 2008 je na nasledujúci rok vždy menej peňazí v riadku poistné za poistencov štátu, čo vyvoláva obrovskú neistotu v radoch odborníkov, obrovskú neistotu v zdravotných poisťovniach aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Naozaj všimnite si, prosím, návrh štátneho rozpočtu, ktorý zrejme zajtra začneme prerokovávať, že v riadku poistné platené štátom je v roku 2009 menšia cifra ako v roku 2008. Tak ako to bolo minulý rok, keď v roku 2008 bola menšia cifra ako v roku 2007. No áno, je, pretože aj keď sa štátny rozpočet pripravuje s určitým výhľadom na najbližšie tri roky, dnes ešte minister zdravotníctva ani minister financií nevie povedať, koľkože to blahosklonne vláda Slovenskej republiky budúci rok akože pridá rezortu, ktorý je jeho prioritou. Dnes to nikto nevie. To znamená, môže sa ľahko stať, že pri nejakých problémoch so zavedením eura pôjde budúci rok do poistných fondov dokonca menej peňazí za poistencov štátu, ako je to tohto roku. Otvorte si rozpočet, keď mi neveríte.
Paradoxne napriek zvýšeniu odvodov za poistencov štátu vláda v tejto chvíli, vlastne, aby som bol presný, koaličný poslanec, v tejto chvíli neplnia svoje programové vyhlásenie vlády. Paradoxne vláda svojím postupným zvyšovaním viac plní znovu volebný program SDKÚ - DS. Toto je pre mňa veľmi zaujímavé, prečo sa tak SMER vidí v našom volebnom programe, ale naozaj ho plní asi viacej, ako plní vlastné programové vyhlásenie vlády. Totižto v našom volebnom programe sa píše: "Za účelom zvyšovania kvality slovenského zdravotníctva však budeme presadzovať zvýšenie platby štátu za svojich poistencov zo súčasných 4 % o 0,25 % viac ročne z priemernej mzdy predminulého roka. Naším cieľom bude do konca funkčného obdobia tak dosiahnuť odvody štátu za svojich poistencov na úrovni 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve."
No posúďte sami, v roku 2007 vláda zaplatila za svojich poistencov 4,33 %, v roku 2008 4,5 %, na budúci rok 4,75 %, predpokladám, a v poslednom roku pred voľbami 5 %. No tak sme to chceli my, nie programové vyhlásenie vlády. Dámy a páni, neodpisujte od nás!
Ako to vyzerá v absolútnych číslach, lebo aj to je veľmi zaujímavé. Keďže poznáme návrh štátneho rozpočtu, vieme, že platby za poistencov štátu sa zvýšia z 27,2 mld. Sk na 30,5 mld. Sk, čiže o 3,3 mld. Sk. Dámy a páni, v minulom roku to bolo 2,1 mld. Sk, to bolo tých 0,33 % namiesto sľubovaných 6,3 mld. z programového vyhlásenia vlády. Tento rok je to teda len 3,3 mld. Sk. O tom však treba vedieť, že nie je to len zvýšenie zo 4 na 5 %. To je veľmi dôležité, budem o tom rozprávať aj pri štátnom rozpočte, že teda nemôžeme povedať, že SMER v rozpočte pridáva 3,3 mld. Sk do zdravotníctva. Viete, prečo nemôžeme? Pretože odvody za poistencov štátu sú definované ako pevné percento priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. A priemerná mzda v národnom hospodárstve v predminulom roku výrazne rástla, a nie zásluhou SMER-u. To znamená, že veľká časť týchto 3,3 % vyplýva z toho, alebo časť z týchto 3,3 mld. vyplýva z toho, že 4 % z rastúcej priemernej mzdy sú z roka na rok viac.
Zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády. A vláda ako bonus pre svoju prioritu pridáva do rezortu 3 mld. Sk. Pevne verím, že to bude ľahko porovnateľné s inou tiež prioritou tejto vlády, ktorou je poľnohospodárstvo. Aký je rozdiel pri pridávaní do zdravotníctva a aký je rozdiel pri pridávaní do poľnohospodárstva? Tu nepomôže, dámy a páni, odvolávanie sa na to, že je lepší výber poistného a medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní je 12,8 mld. Sk. Naozaj úctyhodné číslo. Medziročný nárast disponibilných zdrojov je 12,8 mld. Sk. Na tom má však vláda pramalý podiel, pretože z týchto 12,8 mld. Sk pridáva vláda len 3,3 mld., aj to čiastočne súvisí s rastom priemernej mzdy, zvyšných 9,5 mld. je výsledkom vyšších odvodov platiteľov poistného pre rýchlorastúce mzdy v národnom hospodárstve a vyššiu zamestnanosť. To je pravda. Preto je viacej peňazí v rezorte zdravotníctva, lebo lepšie funguje ekonomika, nie preto, že pre túto vládu je to priorita.
Nechcem o tom už ďalej rozprávať, pretože plynulo prechádzam do štátneho rozpočtu, ale svojským spôsobom to s tým súvisí, pretože, opakujem, túto novelu prerokovávame pred štátnym rozpočtom práve pre navýšenie odvodov za poistencov štátu. Chcem znovu podčiarknuť, že vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády. Ak na jednej strane vláda vzala 2 mld. Sk poskytovateľom zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ničím to nekompenzovala, ak po zrušení poplatkov vláda nevymyslela žiadny mechanizmus na limitovanie nadspotreby zdravotnej starostlivosti a nelimituje dnes nadspotrebu zdravotnej starostlivosti ničím. Ak mi neveríte, tak mi skúste dať odpoveď na to, prečo tak rastie preskripcia liekov a rastú náklady na lieky? Ak máme pätnásťpercentný, dokonca pán minister priznáva sedemnásťpercentný nárast nákladov na lieky napriek zníženiu DPH, napriek plošnému zníženiu cien týchto liekov. Ak nám narastá dlh štátnych zdravotníckych zariadení tempom, ktoré poznáme z čias predreformy. Ak v novele zákona o poskytovateľoch, ktorú prerokujeme budúci rok, sa vláda teda rozhodla zastaviť transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení a necháva ich v právne vágnej forme príspevkových organizácií a ak vláda úspešne svojimi doterajšími krokmi zaviedla klímu mäkkých rozpočtových kritérií, čo spôsobuje napríklad zrýchľujúce sa zadlžovanie a nárast záväzkov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči Sociálnej poisťovni. Na druhej strane vláda nemôže kompenzovať všetky tieto problémy, ktoré svojím počínaním v rezorte spôsobila tým, že pridá 3 mld. Sk, pretože zdravotníctvo je vraj prioritou tejto vlády. Keby vláda rovno pridala 7 mld., ktorými sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády, aj to by bolo málo.
Vládny návrh zákona preto považujem za nedokonale pripravený. Nie je naplnením sľubov z programového vyhlásenia vlády ani vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu poistného, ani vo vzťahu k poistnému za poistencov štátu.
Preto, dámy a páni, podávam procedurálny návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Okrem toho žiadam vyňať na osobitné hlasovanie z informácie tieto body, bod 2, bod 3 a bod 20 a navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne. Odporúčam ich neschváliť. V týchto bodoch pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prešli na výbore pre zdravotníctvo, ktoré podávali koaliční poslanci, podľa môjho názoru zbytočne administratívne zaťažujeme poistencov. Snaha vrátenie alebo vybratie kartičky poistenca viazať na preukázateľnosť na dokladovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)