A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slabý. Pán poslanec Slabý nie je prítomný, čiže stráca poradie, pán poslanec Mamojka nie je prítomný, stráca poradie.

Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči. Slovo má pani poslankyňa Košútová a pripraví sa pán poslanec Čech.

M. Košútová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera vo svojej faktickej poznámke k vystúpeniu poslanca Ivana Mikloša som už uviedla, že toľko nezmyslov a zavádzajúcich informácií na adresu poľnohospodárov som už dávno nepočula. Rozhodla som sa preto ozrejmiť situáciu v poľnohospodárstve pre tých, ktorých by to zaujímalo a spôsoby na nápravu tých škôd, ktoré v rezorte pôdohospodárstva napáchal pán poslanec, ktorý sa systematicky 8 rokov snažil naše poľnohospodárstvo zlikvidovať. Našťastie, tak ako aj v iných oblastiach, ani toto sa mu nepodarilo.

Výsledkom "koncepčnej práce" Dzurindovej vlády v oblasti poľnohospodárstva je asi takýto stav. Podnikateľské subjekty sa museli pohybovať v zložitom ekonomickom prostredí, keď ich konkurenčnú schopnosť sťažovalo viac závažných skutočností, okrem iného nižší národný doplatok priamych platieb v porovnaní s možnosťami Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V dôsledku toho mali slovenskí roľníci nižšiu úroveň podpôr na hektár pôdy nielen v porovnaní s tradičnými členmi spoločenstva, ale aj s krajinami Vyšegradskej štvorky.

Medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku prvovýroby na celkový zisk v roku 2006 vo výške 1,3 mld. korún nespôsobili pozitívne trendy, ale v nemalej miere viaceré, ekonomikou vynútené úsporné opatrenia, vrátane ďalšieho poklesu agrárnej zamestnanosti o 2,4 %. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že existujúci poľnohospodársky pôdny fond sa využíval iba na 79,8 %, z toho orná pôda na 94,1 %. Zatiaľ, čo priemerná agrárna produkcia na hektár poľnohospodárskej pôdy vo všetkých 25 členských štátoch Európskej únie dosiahla 1 803,4 eura, v Slovenskej republike sa dostala iba na 46,4 % tejto úrovne.

Cenové nožnice sa v roku 2006 roztvorili o 5,5 % v neprospech poľnohospodárov, keď ceny vstupov do prvovýroby medziročne vzrástli o 5,3 % a ceny agrárnych produktov poklesli o 0,2 %. Za priaznivý nemožno považovať ani ukazovateľ priemernej mesačnej mzdy v poľnohospodárstve, ktorej výška 14 294 korún predstavovala len 76,2 % celoštátneho priemeru, čo znamená, že došlo k ďalšiemu zhoršeniu mzdovej disparity v agrárnom sektore. V dôsledku toho pokračuje odliv kvalifikovaných pracovných síl z odvetvia a pretrváva jeho nízka atraktívnosť v očiach mladých ľudí.

Alarmujúci je vývoj zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami, ktorého saldo tvorilo až 21 % z celkového pasívneho salda slovenského zahraničného obchodu. Považujem za dôležité upozorniť, že negatívny vývoj pokračoval aj v I. polroku 2007. V jeho rámci vykázalo poľnohospodárstvo stratu vo výške približne 4 miliardy korún, zatiaľ čo rozhodujúce odvetvia ekonomiky ako priemysel, doprava, telekomunikácie, obchod a podobne zaznamenali zisky rátajúce sa na desiatky miliárd korún.

Ceny poľnohospodárskych výrobkov, ktorých súčasný rast sa v poslednom období toľko pertraktuje, v prvých 6 mesiacoch tohto roka klesli v priemere o ďalšie 0,1%. Zvýšená dynamika cien rastlinných výrobkov zaznamenaná najmä v II. polroku 2007 nebude mať až taký výrazný pozitívny vplyv na zlepšenie hospodárenia prvovýroby, ako to očakávajú niektoré, v médiách zverejnené správy. Dôvodom je nižšia produkcia viacerých ťažiskových plodín v porovnaní s okolitými krajinami a teda aj obmedzenejšia možnosť ich realizácie.

Existuje nemálo poľnohospodárskych podnikov, v ktorých ani aktuálny nárast nákupných cien rastlinných produktov nedokáže vykryť výpadok z poklesu ich výroby. Rovnako v podnikoch, ktoré ešte majú živočíšnu výrobu, zvýšené tržby v rastlinnej výrobe prakticky iba eliminujú výpadok tržieb v živočíšnej produkcii, preto tá balansuje na hranici zisku a straty. Nakoľko ceny v 1. polroku 2007 podľa Štatistického úradu klesli o 3,2 %, malo to za následok ďalšie zníženie počtu hospodárskych zvierat v chovoch hovädzieho dobytka o 2 %, z toho kráv až o 4 %, ošípaných o 1 %, z toho prasníc až o 8 %. Kto pracuje v poľnohospodárstve, veľmi ľahko si spočíta a vie, čo tieto čísla znamenajú.

Horšie ako vlani sa opäť začal vyvíjať zahraničný obchod s poľnohospodárskym a potravinárskym tovarom, ktorého pasívne saldo v prvých 6 mesiacoch tohto roka sa medziročne zhoršilo až o 20 % na výsledných 12 100,9 mld. slovenských korún, z čoho možno usudzovať, že ak sa bude zahraničná tovarová výmena aj naďalej vyvíjať v platobných intenciách, jej celoročné výsledky môžu byť horšie a najhoršie v novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky. Aj preto považujem za dôležité stabilizovať podnikateľské prostredie v agropotravinárskom komplexe Slovenskej republiky, aby umožnilo realizovať rozvojové programy v rastlinnej, ale i živočíšnej výrobe, ako aj v potravinárskom priemysle. Oceňujem viaceré kroky, ktoré sa už v tomto smere podnikli, resp. kde sú rozpracované a ich pozitívny vplyv by sa mal čoskoro prejaviť. K stabilizácii živočíšnej produkcie by malo prispieť aj novo zavedené poskytovania podpôr formou veľkej dobytčej jednotky, ktoré sa však s ohľadom na európsku legislatívu a pravidlá netýka sektora ošípaných, ktorý patrí momentálne v Slovenskej republike medzi najproblematickejšie.

Vážim si tiež dosiahnutie rovnakého spoplatnenia vody používanej na napájanie hospodárskych zvierat z vlastných studní chovateľov s vodou, ktorá je používaná na pitné účely. Rovnako aj novelu zákona o liekoch a veterinárnych liečivách, ktoré znova umožnia chovateľom zvierat nakupovať priamo veterinárne liečivá na základe predpisu veterinárneho lekára.

Vážená Národná rada, rok 2007 je štvrtým rokom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, čo znamená, že plne aplikujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. Charakteristickým pre spoločnú politiku celej Európskej únie bolo a je stabilizovať podmienky podnikania v poľnohospodárstve. Možno konštatovať, že za roky od vstupu do Európskej únie až do konca roku 2006 stále pretrvávala neistota pre podnikateľov, najmä v úrovni angažovanosti národných zdrojov v podporách v tomto sektore. V porovnaní krajín V4 malo Slovensko najnižšiu úroveň podpôr, a to 121,5 eura na hektár v prepočte a pre informáciu v Českej republike to bolo 190 eur a v Maďarskej republike 185 eur na hektár. Je preto potešiteľné, že súčasná vláda zaradila poľnohospodárstvo medzi svoje tri základné priority a k tomu prispôsobila aj návrh rozpočtu na rok 2008.

Aby som vám bližšie vysvetlila, kam smerujú vyčlenené rozpočtové prostriedky, sústredím sa na výdavkovú časť rozpočtu kapitoly tak, aby bolo jasné, že ich neprežrali veľkí farmári, ktorí okrádajú chudákov vlastníkov pôdy, ako to včera predstavil pán exminister financií.

Výdavky kapitoly na rok 2008 sú rozpočtované na úrovni 29 miliárd. Zvýšenie výdavkov kapitoly v porovnaní s rokom 2007 súvisí najmä so skutočnosťou, že v roku 2008 sa v rozpočte kapitoly prelínajú 2 programové obdobia. Výdavky v rámci starého programového obdobia na realizáciu opatrení sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na rok 2004 - 2006 a Plánu rozvoja vidieka 2004 - 2006, ktoré sa v zmysle pravidla M + 2 môžu čerpať do roku 2008 a výdavky na realizáciu opatrení Programu rozvoja vidieka na obdobie 2007 - 2013 na nové programovacie obdobie v celkovom objeme 11 miliárd korún.

Významnú výdavkovú oblasť v rozpočte kapitoly pôdohospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a v súlade s prioritami rezortu tvoria výdavky na priame platby, ktoré majú za cieľ najmä toto: stabilizovať príjmy farmárov, zlepšiť konkurenčnú pozíciu farmárov, revitalizovať živočíšnu výrobu, zabezpečiť realizáciu dobrých poľnohospodárskych aj environmentálnych postupov na poľnohospodárskej pôde, zabrániť negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencie z okolitých krajín, rozvíjať odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území Slovenskej republiky.

V rámci výdavkov kapitoly na rok 2008 sa na priame platby rozpočtuje objem 10 miliónov slovenských korún. V súlade s prístupovou zmluvou je jednou z priorít rezortu na rok 2008 zabezpečiť priame platby pre farmárov na úrovni 80 % priemeru krajín európskej pätnástky ako maximálnu možnú úroveň odsúhlasenú Európskou komisiou. Stanovený limit na priame platby pozostáva zo zdrojov Európskej únie určených na SAPS, pre tých, čo nerozumejú, je to jednotná platba na plochu a na osobitnú platbu na cukor, a zo zdrojov štátneho rozpočtu určených na krytie národnej vyrovnávacej platby 10-percentnej pohľadávky a pohľadávky k osobitnej platbe na cukor.

V rámci priamych platieb predstavuje národná vyrovnávacia platba tú časť podpory, ktorou sa štátny rozpočet Slovenskej republiky priamo podieľa na financovaní slovenského poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť jeho konkurencieschopnosť, rast a rovnosť podmienok v porovnaní s krajinami Európskej únie.

Na základe pretrvávajúceho nepriaznivého stavu v živočíšnej výrobe na Slovensku sa vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení zaviazala revitalizovať živočíšnu výrobu a zastaviť pokles stavov hospodárskych zvierat. V nadväznosti na uvedené sa rezort rozhodol prehodnotiť celkový systém doplnkových priamych platieb. Cieľom je vyrovnať postavenie rastlinnej a živočíšnej výroby v systéme priamych platieb koncentrovaním prostriedkov do dvoch veľkých schém podpory. Podpory v rastlinnej výrobe realizovať naďalej prostredníctvom platby na plodiny na ornej pôde a podporiť v živočíšnej výrobe prostredníctvom platby na veľké dobytčie jednotky tak, ako sú schémy rozvojových programov v tejto oblasti nastavené už v roku 2007.

Ďalšiu významnú výdavkovú oblasť v rozpočte kapitoly predstavujú prostriedky na financovanie aktivít Programu rozvoja vidieka na obdobie 2007 - 2013 a na nové programové obdobie v celkovom objeme 11 mld. korún. Ide o súbor opatrení zameraných na podporu životaschopného a ekologicky udržateľného vidieckeho prostredia, stabilizujúceho existenciu populácie na vidieku prostredníctvom tvorby nových pracovných príležitostí a zvyšovania životnej úrovne. Opatrenia Programu rozvoja vidieka 2007 - 2013 sú na základe určených cieľových priorít účelne rozdelené do štyroch osí:

- prvá os je konkurenciaschopnosť vidieka, v ktorej opatrenia sú zamerané na podporu produktívneho poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a spracovateľského priemyslu vo väzbe na modernizáciu, inováciu a reštrukturalizáciu a odovzdávanie vedomostí v rámci agropotravinárstva a lesného sektora;

- druhá os, ochrana životného prostredia na vidieku je zameraná na zachovanie biodiverzity, kvality vôd, pôd a zmiernenie klimatických zmien;

- tretia os, kvalita života na vidieku podporuje vytváranie pracovných príležitostí a podporuje ekonomické aktivity na vidieku;

- štvrtá os líder je zameraná na zlepšenie správy a riadenia a mobilizáciu rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach.

Aktivity realizované v jednotlivých osiach sú globálne zamerané na zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho a lesného sektora prostredníctvom zvyšovania efektívnosti a kvality výroby so zachovaním princípov udržateľného rozvoja a princípov hospodárenia na vidieku.

Okrem priamych platieb a Programu rozvoja vidieka na rok 2007 - 2013 zabezpečuje rezort v zmysle platnej národnej a európskej legislatívy a v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky ďalšie rovnako dôležité aktivity, ktoré sú nasmerované do nasledovných oblastí: je to bezpečnosť potravín, ochrana zdravia zvierat a rastlín. Tu ide o súbor aktivít v oblasti potravinového dozoru, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti zabezpečujúcich vysokú ochranu zdravia ľudí a ochranu spotrebiteľa, vysokú úroveň zdravia a ochranu zvierat a rastlín. Ďalšie je zamerané na lesné hospodárstvo, kde opatrenia v tejto oblasti sú zamerané na zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesa. Taktiež je veľmi dôležité usporiadanie pozemkového vlastníctva.

V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa vytvárajú predpoklady na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva. Neúmerná rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a s tým spojené spomalenie v registrácii pozemkového vlastníctva zabraňujú systematickému rozvoju trhu s pôdou, teda základnému predpokladu rozvoja agropotravinárskeho sektora a kvality vidieckej infraštruktúry. Preto ministerstvo pôdohospodárstva v snahe vytvoriť ideálne prostredie na trh s pôdou venuje sa riešeniu tohto historického problému a venuje mu sústavnú pozornosť.

Čo sa týka vedy a výskumu, vzhľadom na globalizačné trendy a internalizáciu trhov, teda faktory, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo, sa venuje pozornosť i podpore vedecko-výskumných aktivít prenášajúcich aplikované poznatky na posilnenie konkurencieschopnosti sektora.

Rezort pôdohospodárstva zabezpečuje v rámci svojich kompetencií široký okruh odborných činností. Rok 2008 bude z hľadiska realizačnej náročnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatne zložitejší, nakoľko sa v plnej miere rozbieha realizácia aktivít v rámci nového programovacieho obdobia. Zároveň budúci rok je aj posledným rokom čerpania finančných prostriedkov zo starého programovacieho obdobia, ktoré bude nutné ukončiť.

V roku 2008 sa bude v maximálnej miere rozhodovať o efektívnom využití pridelených finančných prostriedkov v rozpočte za účelom zabezpečenia slovenského poľnohospodárstva a rozvoja slovenského vidieka a to najmä prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, hlavne zlepšiť životné prostredie, zlepšiť kvalitu života, zvýšiť životnú úroveň a vytváranie nových pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, kde iné možnosti nie sú. Tento smer prinesie určite pozitívny efekt najmä v otázke vyrovnávania rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, posilnenie ekonomickej stability v odvetví poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárstva, oživí trh práce vo vidieckom priestore a zlepší životné prostredie aj celkovú životnú úroveň a kvalitu života na vidieku.

Vážená Národná rada, chcem vysloviť presvedčenie, že slovenský agrosektor bude vzhľadom na pridelené finančné zdroje adekvátne pripravený na plnenie úloh v roku 2008. Bude to obdobie, kde budeme pokračovať v nastolenom trende a upevňovať, zvyšovať kvalitu a konkurencieschopnosť slovenského pôdohospodárstva v európskom priestore. Aj napriek náročnosti, ktorá sa očakáva v súvislosti s implementáciou nového programovacieho obdobia 2007 - 2013, som presvedčená, že sa konečne podarí v roku 2008, aby pre slovenský agrosektor bol úspešnejší ako v predchádzajúcich rokoch.

Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Košútovej sa prihlásila pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa, dovoľte mi, aby som uviedla niekoľko argumentov na vaše tvrdenie, že táto super priorita vo vládnom návrhu rozpočtu je ozaj absurditou. Len mi je ľúto, že ste včera neboli v parlamente, keď sa diskutovalo o rozpočte, kde ste si toto mohli v mojom vystúpení vypočuť.

Tak po prvé podiel podpory na produkcie, keď si tento ukazovateľ porovnáme, tak staré európske krajiny dostávajú podpory vo výške 16,7 % svojej produkcie. Slovensko 14,5 % produkcie. Ja skutočne nepovažujem tento rozdiel za taký, aký sa ho snažíte vždy vykresľovať a vzhľadom na to, že napríklad starej európskej pätnástky ceny nájmu za pôvodu alebo platy sú úplne iné ako na Slovensku, myslím si, že to je porovnateľný údaj.

Keď ste hovorili, že nie je pravda, že pár veľkopodnikateľov si rozoberie dotácie, tak si dovolím vám odcitovať údaje zo Zelenej správy. Štyri percentá subjektov si zoberie dotácie zo 70 % výmery pôdy a medzi takých vašich veľkých veľkopodnikateľov sa zaradil aj pán bývalý štátny tajomník Záhumenský, ktorý si sám pridelil agrodotácie za tabak.

Ďalej Slovensko je vo výkonnosti na hektár poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii na štvrtom mieste od konca, čiže vyrábame neefektívne. Dotácie rastú, výkonnosť klesá, konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva klesá, ale ceny potravín stúpajú. Poľnohospodárstvu neškodila bývalá vláda. Škodia jej dotácie, škodí jej protekcionistická politika. Dotácie deformujú ceny. Nenútia subjekty myslieť na reštrukturalizáciu, na vnútorné rezervy. Dotácie deformujú aj podnikateľské prostredie, diskriminujú iných podnikateľov a predražujú potraviny. Ten odhad... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Novotný, nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel zastaviť pri tej časti vystúpenia pani poslankyne, keď hovorila o tom, akým dobrým krokom bola skutočnosť, že si farmári môžu nakupovať lieky priamo od distributérov týchto liekov. Bol to poslanecký návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Varga. Chcem teda ukázať svoju vľúdnejšiu tvár a idem s prosbou predovšetkým na pána poslanca Záhumenského, lebo sedí v miestnosti. Keď sa už podarilo tejto vláde dať tak veľa dotácií do poľnohospodárstva, čo keby sme sa skúsili dohodnúť na tom, aby sme to vrátili do pôvodnej podoby? Z jednoduchého dôvodu. Ja si tie prasatá a kravy naozaj vážim a viem, že liek môže pomáhať, ale aj zabíjať. S liekom má narábať ten, kto má na to vzdelanie, odbornosť a licenciu - lekárnik a lekár, v tomto prípade veterinárny lekár. Akonáhle lekára a lekárnika vyradíme z tohto celého postupu, vznikajú vážne riziká. Nechcem tu teraz zabávať snemovňu tým, aké riziká vznikajú, veľmi rád si to poviem s pánom poslancom. Ale ja si myslím, že keď už sme dali viacej dotácií, keď táto vláda sa rozhodla dať viacej dotácií do zdravotníctva, tak skúsme si tie prasatá a kravy trošku viacej vážiť a chráňme ich. Dajme im aspoň tú ochranu, aby lekár stále rozhodol o tom, koľko lieku môže ostať v rukách farmára. Ja viem, že lekár občas dá do rúk farmára lieky a poučí ho o tom, ako ich má aplikovať, ale v okamihu, keď má dať len recept farmárovi do ruky a všetko ostatné si môže urobiť farmár, je to veľké riziko predovšetkým pre tie prasatá a kravy. Je tu aj pán poslanec Jureňa, ja mám tie prasatá a kravy v podstate rád.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Košútová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Pani poslankyňa Tkáčová, musím vám úprimne priznať, že mi nie je ľúto, že som vás včera nepočula. Ja som si včera vypočula väčšinu vystúpení v tomto parlamente, ale vás som nemusela, pretože vaše názory na to, ako sa prežierajú dotácie, už poznám. Vysvetlite to aj ostatným slovenským poľnohospodárom.

A, pán poslanec Novotný, a to sa týka aj pani poslankyne Tkáčovej, keď bude pán poslanec Záhumenský vystupovať, nech sa páči, reagujte na neho. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte pani poslankyňa Košútová. Už nie?

Pán poslanec Čech, nech sa páči.

J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, rád by som sa veľmi krátko vyjadril k prerokúvanému návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

Keďže som členom výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, chcel by som sa vyjadriť ku kapitolám ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia. Pri tvorbe rozpočtu vychádzal rezort pôdohospodárstva z dvoch priorít vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády. Najdôležitejšou prioritou je dorovnanie úrovne priamych platieb do 80 % priemeru krajín Európskej únie pätnásť ako maximálne možnej úrovne odsúhlasenej Európskou komisiou. Musím konštatovať, že programová štruktúra rozpočtu rezortu pôdohospodárstva zostáva v porovnaní s rokom 2007 v podstate nezmenená. Mám za to, že rezort vyvinie maximálne úsilie na efektívnosť a zabezpečí, že pridelené finančné zdroje na rok 2008 budú použité na zlepšenie konkurecieschopnosti pôdohospodárskeho a lesohospodárskeho odvetvia, zlepšenie životného prostredia, zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach, vytváranie nových pracovných príležitostí, vytvoriť podmienky na zmenšovanie regionálnych rozdielov, oživenie trhu práce a zlepšenie životnej úrovne na vidieku. Musím tiež pripomenúť, že pre rezort bude zabezpečenie všetkých úloh v tejto spomínanej oblasti, samozrejme, v požadovanej kvalite v rozsahu zákonných úprav pri nastavených limitoch výdavkov veľmi zložité.

Čo sa týka kapitoly životného prostredia, návrh vychádza zo súčasnej štruktúry organizácií, ktoré sú v pôsobnosti tohto rezortu a neobsahuje ešte zmeny, ktoré by mali pravdepodobne nastať v hospodárení vybraných rozpočtových organizácií v budúcom roku. V príjmovej časti pre rok 2008 ministerstvo financií navrhuje sumu 3 mld. 741 mil. 485 tisíc, z toho prostriedky rozpočtu Európskej únie sú 3 mld. 232 mil. 765 tisíc korún.

Vo výdavkovej časti rozpočet zohľadňuje päť priorít, z ktorých je pre mňa najvýznamnejšia priorita vychádzajúca z priorít štátnej environmentálnej politiky podľa programového vyhlásenia vlády a je to zabezpečenie ochrany životov ľudí a majetku pred povodňami. Mal som možnosť spolu s mojimi kolegami z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody vidieť na vlastné oči, v akom katastrofálnom stave sú hrádze a zvlášť na hranici s Ukrajinou, kde naša republika v minulom období neurobila takmer nič na ochranu proti povodniam i napriek tomu, že sme vedeli o zámeroch nášho suseda o budovaní jeho vlastných nových navyšovaných hrádzí, čím vlastne nebezpečenstvo záplav sa presunie na naše územie. Preto prostriedky, s ktorými počíta rozpočet v roku 2008 na ochranu pred povodňami, považujem za veľmi účelné a prepotrebné. K podstatným skutočnostiam tohto rozpočtu v rezorte životného prostredia nepovažujem za potrebné sa vyjadrovať.

Z toho dôvodu, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi na záver vyjadriť názor, že predložený návrh rozpočtu na rok 2008 spĺňa všetky atribúty na splnenie maastrichtských kritérií pre prijatie eura. Dovolím si tiež vysloviť názor, že tento predložený návrh rozpočtu je jeden z najlepších, keď nie najlepší za posledné roky. Preto ja s mojimi kolegami a kolegyňami v klube, a som presvedčený, že i s kolegami a kolegyňami z koaličných klubov budeme hlasovať za schválenie tohto rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka - páni poslanci Jureňa, Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v krátkosti, čo sa týka rozpočtu. Opäť oceňujem prístup pána poslanca Janka Čecha. Myslím si, že veľmi dobre pôsobí v tomto smere a zároveň chcem len povedať zopár základných informácií. Dotácie v poľnohospodárstve sa používajú na vykrytie strát. Čiže, ak niekto hovorí, že niekto na tom zarába, tak slovenské poľnohospodárstvo bolo na nule a ukazuje sa, že to môže byť lepšie a že môže získať zdroje na rozšírenú reprodukciu, resp. poľnohospodárstvo stále má najnižšiu priemernú mzdu. Je to len 70-percentná úroveň priemeru Slovenska.

Ďalej chcem zdôrazniť, že bol vykonaný prieskum verejnej mienky a občania Slovenskej republiky vôbec nevnímajú dotácie zle. Viac ako 80 % slovenských občanov vníma dotácie pozitívne a oceňuje tento prístup. A chcem povedať, že Slovenská republika z pohľadu podpôr v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie má v roku 2007 možnosť len 70-percentnú úroveň. Aj táto 70-percentná úroveň je deformovaná prepočtami, ktoré boli vykonané pri prístupe do Európskej únie. Ďalej chcem zároveň zdôrazniť, že výsledkom sú zdravé a bezpečné potraviny, to očakávajú občania od nás, čiže to treba zdôrazniť, a ďalej je to multifunkčnosť poľnohospodárstva, je to krajinotvorba, je to usporiadaná a dobre vyzerajúca krajina Slovenskej ekonomiky. Čiže nemôžeme to zužovať len do niektorých veľmi úzkych pohľadov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Čecha, na tú časť, kde hovoril o výstavbe hrádzí. A v súvislosti s tým, čo som tu viackrát počula, ako zle sa vynakladajú peniaze v rezorte poľnohospodárstva a podobne, nuž za posledných osem rokov boli také výdavky, ako napríklad v Čechách mali nižšiu hrádzu ako na slovenskej strane, hrádzu na rieke Morave. Keďže existuje európska smernica, že hrádze na obidvoch stranách hranice majú byť rovnakej výšky, tak príslušní pracovníci, vrátane bývalého ministra pôdohospodárstva namiesto toho, aby pôsobil na svojho českého kolegu, aby smernicu realizoval v tom zmysle, že zvýši hrádzu na českej strane, tak sa pristúpilo na slovenskej strane na zníženie hrádze. Dobre počujete. My sme protipovodňovú hrádzu znižovali, namiesto toho, aby sme partnera v zahraničí dostali k takej disciplíne, k takému rešpektovaniu medzinárodnej smernice, aby on na svojej strane hrádzu zvýšil. Takže pokiaľ hovoríte o kvalifikovanom riadení poľnohospodárstva, takýchto prípadov by som vám mohla povedať viac. Nie je to vymyslený prípad. Ja som tento prípad aj zverejnila v príslušnej tlači. V prípade, kto by neveril, môžem preukázať aj ústrižkom z novín a môžem mu pridať viacero takýchto pikošiek.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Čech - reakcia.

J. Čech, poslanec: Vážený pán poslanec Jureňa, chcem sa ti veľmi poďakovať za tvoj vyslovený názor na našu doterajšiu spoluprácu a neodpustím si vysoko oceniť veľmi dobrú spoluprácu v minulosti, kde sme pri tvorbe zákonov týkajúcich sa, ja neviem, potravín, prípadne vinárstva, kde naša spolupráca bola na veľmi dobrej úrovni a vyústila podľa mňa v kvalitne prijaté zákonné ustanovenia.

Takisto sa chcem poďakovať pani poslankyni Tóthovej za jej názor. Naozaj tá situácia v oblasti ochrany pred povodňami, hlavne teda v tej oblasti styku s Ukrajinou alebo hranice s Ukrajinou, je na hranici únosnosti a musíme v tejto veci urýchlene konať. Takže považujem tie prostriedky za veľmi racionálne využité. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Micheľ nie je v sále. Je tu, prepáčte, prepáčte, pán poslanec. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Micheľ, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vo svojom príspevku sa chcem venovať hlavne kapitole z rozpočtu, ktorá sa venuje športu, pretože z tohto prostredia pochádzam a tomu sa venujem, dá sa povedať, celý život.

Samotný názov kapitoly znie Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike. V kontexte toho, čo obsahuje, tak samotný názov kapitoly a realita, ktorá je, vyzerá skôr ako možno dobrý vtip z celej športovej verejnosti, pretože, ak porovnám peniaze, ktoré sú plánované na rok 2008, je to 1 mld. 11 mil., a porovnám to s tým, čo bolo v roku 2006, tak je to 1 mld. 20 mil., čiže aj pri 10-percentnom, dá sa povedať, raste HDP nedochádza k nárastu, prílevu peňazí do športu, ale, bohužiaľ, ešte k úpadku.

Na základe týchto čísel by som rád poznamenal, že šport zostal absolútne na okraji záujmu tejto vlády. Preto sa ani nemôžeme čudovať výroku jedného z popredných športových odborníkov na Slovensku a úspešnému hokejovému trénerovi, ktorý po zverejnení návrhu štátneho rozpočtu v jednom z denníkov na otázku, či je sklamaný z návrhu rozpočtu na rok 2008, len bezradne skonštatoval: "Toto už nie je ani sklamanie, toto sa už nedá ani pomenovať." S týmto vyjadrením plne súhlasím.

Ak sa spoločne vrátime k programovému vyhláseniu súčasnej vládnej koalície, v kapitole venovanej mládeži a športu nájdeme aj takého vyhlásenie, pomôžem si citátom: "Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu." Tento výrok a návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 pre oblasť športu si jednoducho protirečia. A mňa sa zmocňujú podobné pocity ako pred chvíľou citovaného trénera.

Ďalším bodom programového vyhlásenia súčasnej vlády, ktorá sa venuje športu a týka sa nového zákona o športe, ktorý, znovu si pomôžem citátom: "... bude finančne podporovať mládežnícky šport." Vráťme sa opäť do reality. Vláda návrh zákona o športe nevypracovala. Mešká už s druhou verziou legislatívneho zámeru. Opozičný návrh zákona predložený v júni 2007 bol zmietnutý zo stola bez akejkoľvek diskusie. Predložený štátny rozpočet absolútne nereflektuje programové vyhlásenie, pretože mládežnícky šport sa nestáva jeho prioritou.

Na šport a telesnú aktivitu neorganizovanej mládeže v štátnom rozpočte nie je vyčlenený osobitný podprogram, iba jediný cieľ 2 podprogramu 02601 Otvorená škola. Cieľ 1 Šport pre všetkých podprogramu 02601 sa neviaže výlučne na mládež, ale na kohokoľvek, teda aj na ľudí v aktívnom veku či dôchodcov. Aj to je jeden z dôkazov nepresnej adresnosti financií zo štátneho rozpočtu na podporu športovania a mladej generácie.

Mládež nám prestáva športovať. Myslím si, že o tom nebude nikto pochybovať, o tomto tvrdení. Neinfekčné chronické ochorenia, známejšie pod názvom civilizačné choroby, sa začínajú rozmáhať až do takých rozmerov, že majú aj výrazný negatívny ekonomický efekt na štát. Je známym faktom, že obézny človek stojí zdravotníctvo až o 70 % viac finančných prostriedkov. Najschodnejšou cestou ako tento problém riešiť je preventíva. To znamená, zabezpečenie pravidelnej pohybovej aktivity detí a mládeže. Podľa môjho názoru práve riešenie tohto problému malo byť nosnou témou v návrhu štátneho rozpočtu. Bohužiaľ, nie je. Zatiaľ je tento problém pomenovaný, ale vláda nevyčlenila dostatočné množstvo finančných prostriedkov na jeho vyriešenie. Čiže podobne ako aj v iných oblastiach, tak isto aj v športe, vláda síce vie povedať A, čiže pomenovať problém, ale nevie povedať B, čiže problém vyriešiť. A pritom by stačilo tak málo. Stačilo by sa len odosobniť od idey, že šport je politickou agendou.

Bývalá vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu pripravila Projekt podpory a rozvoja športu, ktorý už v roku 2005 na rok 2008 počítal pri súčasnom objeme financií do športu zo štátneho rozpočtu so sumou 300 miliónov slovenských korún len na podporu športu detí a mládeže. Čiže zopakujem, plánovalo sa okolo 300 miliónov pre deti a mládež. V súčasnom rozpočte je plánovaných 60 miliónov v kapitole Šport všetkých a šport mládeže, čo aj tak nezaručuje, že z tejto sumy 60 miliónov musí ísť väčšina na mládež, ale môže ísť, povedzme, v pomere 70 % na šport pre všetkých, kde sú to peniaze aj pre ľudí v aktívnom veku, aj pre ľudí v dôchodkovom veku.

Návrh zákona o športe z júna 2007, ktorý, podotýkam, bol koalíciou označený za paškvil, ponúkal dobré a konkrétne riešenia športu detí a mládeže. Používať šport pre súčasnú vládnu garnitúru nie je odbornou, ale politickou témou. A opäť zdôrazním, bohužiaľ pre šport. Verím, že aj koaliční poslanci konečne pochopia, že peniaze investované do telesného a duševného rozvoja mladej generácie sú tou najlepšou investíciou na vybudovanie moderného, úspešného a konkurencieschopného Slovenska.

Myslím si, že je nutné podrobiť kritike aj rozdrobenosť financovania športu medzi tri ministerstvá: Ministerstvo školstva, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra. Osobne si myslím, že efektívnejšie by bolo, aby šport bol financovaný z jednej centrálnej úrovne a dokonca šport je financovaný aj z úradu vlády. Z kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky kód programu 06P0207 Podpora štátu a mládeže sa má financovať podpora štátnej reprezentácie regionálneho mládežníckeho akademického športu a ďalšie iné činnosti, ktoré sú absolútne financované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ide absolútne o duplicitný a nesystémový prvok. Na podporu športu a mládeže je pritom v kapitole úradu vlády vyčlenených 60 mil. slovenských korún.

Slovenský šport má ďalšie veľké množstvo problémov. Už som spomínal, mešká nám návrh zákona o športe, jeho legislatívny zámer dvakrát tak isto bol omeškaný. Takže bojím sa ešte jednej veci. Rok 2008 je aj rokom konania najväčšieho športového sviatku Olympijských hier a Paraolympijských hier v Pekingu a vláda dosiaľ ešte nezaradila na rokovanie materiál týkajúci sa prípravy našich športovcov. Každý vie, že účasť na takomto veľkom športovom sviatku nie je udalosťou, ktorá sa koná zo dňa na deň, ale treba na to dlhodobú prípravu. Mám osobne obavu, aby sa nestalo, aby do Pekingu nešlo možno päť slovenských športovcov tak, aby sme sa nezaradili medzi výpravy ako Uganda, Kazachstan a podobne, kde bude skutočne po päť športovcov. Bola by to skutočne hanba pre slovenský šport. Ale ja verím, že ešte je síce osem mesiacov alebo sedem mesiacov, tak aj v tomto smere sa vláda trošku zobudí a ohne.

Včera pán poslanec Ivan Mikloš vecne a veľmi jasne pomenoval víťazov a porazených v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008. Bohužiaľ, šport zostal na strane porazených. Ak by som si pomohol športovým slovníkom, tak musím priamo povedať, vláda uštedrila športu poriadny debakel. Po mojej pravici sedí aj pán spravodajca, ktorý je vášnivý tenista a vie, že najväčšou hanbou v tenise je kanár alebo kanárik, takže ja si myslím, že šport z pohľadu štátneho rozpočtu utrpel priameho kanárika alebo keď to povieme futbalovou terminológiou, tak sme si strelili vlastný gól.

Aj preto predkladám pozmeňujúce návrhy, ktorý z nich je pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa znižuje v stĺpci kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 100 mil. slovenských korún. Zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu v prílohe č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 program 06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu.

V prílohe č. 3 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 príjmy štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Ministerstvo školstva sa príjmy podprogramu 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách navyšujú o 100 mil. slovenských korún. Príjmy budú určené na športové aktivity detí a mládeže v popoludňajších hodinách.

Odôvodnenie tohto návrhu. V rozpočte v kapitole Kancelárie Národnej rady vyčleniť 300 miliónov slovenských korún na začiatok rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorej celkové investičné náklady sa odhadujú na 1 až 2 mld. slovenských korún. Hrad skutočne rekonštrukciu potrebuje, otázka však je, v akom rozsahu a kto ju bude realizovať. Zároveň s ostatnými stavebnými projektmi v Bratislave, Reduta, Slovenská národná galéria tak vláda prispieva k stavebnému boomu v hlavnom meste. Preto sa navrhuje presunúť prostriedky vo výške 100 miliónov slovenských korún z rozpočtovej kapitoly Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky do kapitoly Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podprogram 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách o 100 miliónov slovenských korún.

Ďalší pozmeňujúci návrh.

V prílohe 1 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Ministerstvo školstva sa navrhuje presun 25 miliónov slovenských korún z kapitálových výdavkov z podprogramu 02604 Materiálno-technický rozvoj športu, investície na bežné výdavky podprogramu 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách. Výdavky budú určené na športové aktivity detí a mládeže v popoludňajších hodinách.

V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa navrhuje premenovanie názvu podprogramu 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách na názov Šport mládeže a záujmová činnosť na školách.

Odôvodnenie. Podľa komentára k zámeru 026 Národný program rozvoja športu sa má financovať propagovanie, šírenie a sprístupňovanie športu čo najširšiemu okruhu užívateľov, predovšetkým detí a mládeže. Podľa programového vyhlásenia vlády v časti 5 bod 3 vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci EÚ s dôrazom na boj proti dopingu, zabráneniu násilia na štadiónoch s cieľom podpory štátnej reprezentácie regionálneho mládežníckeho a akademického športu. Priority nie sú do štruktúry výdavkov na šport premietnuté. Návrh nereflektuje programové vyhlásenie, pretože mládežnícky šport dostatočne nepodporuje. Na šport a telesnú aktivitu neorganizovanej mládeže nie je vyčlenený osobitný podprogram, iba jediný cieľ 2 podprogramu 02601 Otvorená škola. Cieľ 1 podprogramu 02601 sa neviaže výlučne na mládež, ale na celú populáciu. Financovať šport pre všetkých zo štátneho rozpočtu je vecne nesprávne. Ide viac-menej o kompetenciu samospráv.

V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Ministerstvo školstva SR sa navrhuje premenovanie názvu podprogramu 02602 Štátna športová reprezentácia a rozvoj športových odvetví na názov Štátna športová reprezentácia a podpora domácich a zahraničných športových súťaží a podujatí.

Ďakujem.