P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Fronc, Kubánek. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, finančné prostriedky, ktoré celkom isto idú na podporu športu mládeže, to je ten program Otvorená škola, ktorý som rozbehol, keď som bol vo funkcii ministra, práve preto, ako ste spomínali, že zdravotný a rozumný štýl života je život aj s telesnou aktivitou a so športom a že je to vec, ktorá asi najlepšie vyplní voľný čas mladých ľudí a tým zabráni v používaní drog a podobne.
Ale čo som tu povedal a nemienil som to ako urážku a znova to tu zopakujem, vnímam vládnu koalíciu, že je opitá mocou a to v tom zmysle, že jednoducho všetko, čo chcú, im prejde a nepotrebujú počúvať opozíciu. V tejto chvíli z tejto rokovacej sály sa stala dutá vŕba, kde môžeme hovoriť, čo chceme a vládnu koalíciu to nezaujíma. Myslím si, že by bolo oveľa lepšie pre nás všetkých, ak by tu sedeli ministri, aby vysvetľovali, prečo sa rozhodli takto, prečo, trebárs, na šport v tejto chvíli nie je dosť peňazí, ako vyriešia ten problém, povedzme, na budúci rok a podobne. Takto v situácii, v ktorej sme, môžeme len rozprávať, ale verím, že to bude zaprotokolované aspoň pre budúcnosť.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kubánek.
S. Kubánek, poslanec: Pán poslanec, ja si myslím, že terajšia vláda vládny program, ktorý má smerom k športu, že bude naplnený. Ale treba si pravdu do očí povedať, že treba v prvom rade urobiť poriadok v telovýchove, aby neprevládali také praktiky ako v minulom volebnom období, lebo v roku 2005 v pláne ministerstva školstva Národný program rozvoja športu sa objavila položka 10 mil. Sk na lekárske pracovisko. Vo vyúčtovaní týchto prostriedkov už bolo uvedené, že 10 mil. Sk bolo použitých na budovanie antidopingového laboratória. Ja sa pýtam, má Slovensko nejaké antidopingové laboratórium, kde bolo vyčerpaných 10 mil. Sk. Kde pošli tieto peniaze? A tu vláda musí urobiť najsamprv poriadok a potom môžeme hovoriť o financovaní športu.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec - vaša reakcia. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Micheľa.
Ľ. Micheľ, poslanec: Ďakujem za slovo. Určite, k pánovi Froncovi, predmetom môjho vystúpenia nebola kritika programu Otvorená škola. Ja vždy podporujem a budem podporovať každý projekt, ktorý prinesie či už financie, alebo ktorý podporí tú športovú sféru, ktorá svojím spôsobom prináša podľa môjho názoru veľké hodnoty pre rozvoj duchovný a telesný mladej generácie. Ja som to skôr konštatoval v rovine, že tých peňazí je stále nedostatok aj na program Otvorená škola. Stále sú tam rezervy a myslím si, že mládež by mala byť absolútnou prioritou.
Čo sa týka pána Kubánka, samozrejme, súhlasím alebo ja nepochybujem o tom, že program bude naplnený. Ja som len povedal, že tých financií je málo. Bola tu veľká debata o lotériách, že prídu veľké peniaze do športu z lotérií. Hovorilo sa o tom, že zákon o športe bude prijatý v októbri, povedal to pán Rafaj, verejne, keď som bol za pultom a, bohužiaľ, asi som len nepochopil, v ktorom októbri, pretože nepovedal presne rok, takže môže to byť aj v októbri roku 2009.
Čo sa týka vašej pripomienky, k tomu neviem presne reagovať, pretože vtedy som ešte nebol v politike, nebol som ani v parlamente, takže určite sa môžem na ten problém pozrieť, ale momentálne na to určite neviem odpovedať. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pán poslanec Pelegrini sa vzdal poradia, pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, každý, kto túto našu rozpravu o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sleduje aspoň jedným uchom, určite už zachytil, že oblasť vzdelávania je v tomto návrhu popoluškou. Už sa tu mnoho hovorilo o tom, že prioritou tejto vlády sú skôr kapustné hlavy na úkor múdrych hláv našich detí. Občas sme sa už na tejto pôde v parlamente pasovali s pojmami, jedni hovoria znalostná spoločnosť, iní hovoria vedomostná spoločnosť. Ja hovorím, zabudnime. Ani znalostná, ani vedomostná spoločnosť, ani lisabonská stratégia, ani Minerva, ani len dobrá škola, ani len o trochu lepšie podmienky. Hovorím o tzv. malom alebo regionálnom školstve, keďže o rozpočte na vysoké školy a vedu už hovoril z nášho klubu pán profesor Devínsky.
Od začiatku tohto školského roka prichádzali z ministerstva školstva samé radostné správy. Na prvých stránkach denníkov sme čítali titulky: Jazyky sa budú učiť od tretej triedy. Alebo: V triedach bude menej detí. A k tomu silácke vyhlásenia pána ministra, že, samozrejme, peňazí na to bude dosť. Takže oznamujem vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, oznamujem vám, vážení rodičia, učitelia, milé deti, figu borovú. Len minulý mesiac schválila vláda Slovenskej republiky legislatívny zámer zákona o výchove a vzdelávaní. Opatrenia navrhnuté v tomto zámere a, opakujem, schválené vládou, vyžadujú na rok 2008 podľa výpočtu ministerstva 635 mil. Pritom celý nárast výdavkov na regionálne školstvo je v návrhu rozpočtu 1,5 mld., 1 mld. z toho je však potrebná na schválenú valorizáciu miezd. Hovorím zaokrúhlené čísla, samozrejme. Už z toho je jasné, že aj keby všetky ostatné zdroje išli len na reformu, chýba 100 miliónov. Lepšie povedané, chýbalo by 100 miliónov, keby. Keby sa napríklad ani o korunu nezvýšili náklady na prevádzku, energie a podobne a keby neboli ešte ďalšie záväzky, ku ktorým sa vláda svojimi rozhodnutiami prihlásila.
Minister školstva je totižto v tejto vláde naozaj úderníkom, pokiaľ ide o predkladanie koncepcií. S uspokojením odfajkuje jednu po druhej aj s ich finančnými dopadmi. A vláda ich aj jednu po druhej aj s ich finančnými dopadmi schvaľuje. Občas sa táto mašinéria zadrela, ale nikdy nie na tom rozpočtovom dodatku, skôr išlo o kvalitu predkladanej koncepcie.
Takže tu máme napríklad Koncepciu vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách. Z uvedenej koncepcie pri všetkej skromnosti, keď som to preratúvala, vyplývajú na rok 2008 náklady minimálne vo výške 77 mil. Sk, ktoré v dopade legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní nefigurujú. Takže už nie 100, ale 177 miliónov. Ešte však zďaleka nie sme pri konci vyratúvania nepokrytých záväzkov vlády voči školstvu. Ak v zbierke koncepcií zalistujeme ďalej, tak vidíme napríklad Koncepciu základného umeleckého vzdelávania na zabezpečenie kontinuity systému umeleckého vzdelávania s postupným zavádzaním informačných a komunikačných technológií a multimediálnej techniky do vzdelávacieho procesu týchto škôl. Veľký názov, veľké ciele, alebo, lepšie povedané, veľká bublina.
Prečítam vám niečo z uznesení vlády k tejto koncepcii. Napríklad: "Vláda ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi školstva zabezpečiť a postupne zavádzať informačné a komunikačné technológie a multimediálnu techniku na požadovanej úrovni do všetkých základných umeleckých škôl v súlade so stratégiou informatizácie regionálneho školstva." A čo na to rozpočet? V podprograme 07815 Informačné zabezpečenie regionálneho školstva máme pekný rozdiel, 13 miliónov, čo je oproti predchádzajúcemu roku 45 %. Lenže chybička krásy, nie je to o 13 miliónov viac, ale o 13 miliónov menej, zaokrúhlene teda z 38 na 25 miliónov. Opäť teda pekný cieľ, ale peňazí naň niet. A chýbali by, aj keby tohto cieľa nebolo.
No a ďalej napríklad: "Vláda podpredsedovi vlády a ministrovi školstva ukladá do decembra 2007 v spolupráci s ministrom kultúry vytvoriť medzirezortný program pre talentovaných žiakov slúžiaci na pokrytie nákladov spojený s ich materiálovým vybavením, dofinancovaním nákladov na štúdium a podobne." No, dovolím si vypísať fľašu šampanského ako nálezné pre toho, kto nájde zdroje na takúto položku v rozpočte. Takže pýtam sa, robí si vláda dobrý deň sama zo seba, keď na vlastné uznesenia nedáva peniaze? Čo je to za vládu, keď sama seba neberie vážne? Alebo je to skôr tak, že si robí dobrý deň z nás ostatných? Z rodičov, učiteľov, zo všetkých, komu záleží na vzdelávaní?
Akokoľvek, peňazí na reformu jednoducho niet. Lenže, ak bude schválený nový školský zákon, bude ho treba dodržiavať a valorizácia platov je taktiež, samozrejme, spečatená a platí. Vyvstáva teda otázka, kde na to vziať a nekradnúť. Žiaľ, ostáva už len jediné, siahnuť na prostriedky, ktoré sú určené na prevádzku a materiálne vybavenie škôl, čiže ubrať tam, kde je aj tak stále málo. Pokazené záchody, staré lavice, nevymaľované triedy, pomôcky z dedičstva po predchádzajúcich generáciách, ľadové telocvične so zlámaným náradím, taká bude cena reformy. Učitelia budú mať možno v triedach menej žiakov, ale budú ľutovať, lebo keby ich tam bolo viac, mohli by si nadýchať a bolo by teplejšie. O toto ide?
Nemôžeme to dopustiť, preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý si prinesiem. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.
1. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstvo školstva SR sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom v rámci bežných výdavkov o 1 mld. 400 mil. Sk. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky sa pridajú na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže. Z nich 1 mld. 400 mil. Sk na podporu podprogramu 07811 Poskytovanie výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky.
2. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva SR sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a prostriedky na spolufinancovanie EÚ o 1 mld. 400 mil. Sk. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 v programe 091 Podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva.
Odôvodnenie. Nárast výdavkov na regionálne školstvo predstavuje medziročne iba necelú miliardu korún alebo 1,8 %. Výdavky na regionálne školstvo zo štátneho rozpočtu rastú o trochu výraznejšie, no ani 1,5 mld., resp. 4,4 % nie je vzhľadom na rast celkových výdavkov rozpočtu 9,6 % dosť. Priemerný plat v školstve sa má podľa rozpočtu zvýšiť na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. V skutočnosti plat priemerného zamestnanca v regionálnom školstve stúpne z tohtoročných 88,9 % v budúcom roku na 90,5 % priemerného platu v slovenskej ekonomike. Pritom už v roku 2006 to bolo 90 %.
Navrhuje sa zvýšiť normatívne výdavky do regionálneho školstva o 1,4 mld. korún, čo by znamenalo zvýšenie priemernej mzdy učiteľov na 105 % priemeru v národnom hospodárstve.
Zdroje rezortu pôdohospodárstva budú v roku 2008 predstavovať viac ako 29 mld. korún, čo je medziročný nárast o takmer 25 %. Veľká väčšina tohto nárastu pôjde na priame platby farmárom, ktorí dosiahnu 80 % priemeru európskej pätnástky. Dotácie do sektora pritom rastú tempom viac ako 30 % a dosiahnu úroveň 25,5 mld. korún. To je o 2 mld. viac, ako ide z rozpočtu dohromady na pomoc v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a dávky pre zdravotne postihnutých. Je totiž 2,5-krát viac ako vláda z rozpočtu vyčlenila na výstavbu diaľnic. Preto sa navrhuje posunúť prostriedky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo výške 1,4 mld. na vyššie uvedený cieľ.
Ak tento pozmeňujúci návrh neprejde, ak sa nepodarí navýšiť prostriedky do rozpočtu kapitoly ministerstva školstva, vyzývam z tohto miesta ministra školstva, aby, ak je rozumný manažér, nepredložil návrh nového školského zákona. Pretože robiť reformu bez peňazí je omnoho horšie, ako ju nerobiť. Zároveň tak ostane aj priestor na vylepšenie nedomyslených, až niekedy škodlivých návrhov, ktoré predložený legislatívny zámer obsahuje.
Keď sa v lete zverejnil prvý návrh rozpočtu, mnohí upozorňovali, že so školstvom to vyzerá biedne. Pán minister Mikolaj tvrdil, že to nie je definitíva, nemáme sa obávať, určite to bude viac a ďalej oznamoval do sveta svoje pekné plány. Ale v definitívnom návrhu rozpočtu nielenže nie je na školstvo viac, ako to bolo v pôvodnom letnom návrhu, je to dokonca menej. Kedysi v auguste som si uložila do počítača tabuľku z návrhu rozpočtu pre regionálne školstvo, kde sumárne číslo bolo 36 mld. 569 mil. V tom návrhu, o ktorom dnes rokujeme, je však číslo 36 mld. 257 mil., teda o 312 miliónov menej.
Už som povedala, čo by mal pri takomto výsledku rokovania o rozpočte urobiť podľa mňa pán minister, ak je dobrý manažér. Čo by mal urobiť, ak je chlap, nechávam na neho. Nie je to veru víťazstvo. Človek by aj mohol zapochybovať o schopnostiach ministra, ktorý nielenže nepresadil viac, ale nedosiahol ani pôvodný plán. Ale zdanie niekedy klame. Stačí sa pozrieť na prílohu, na položku príjmy do štátneho rozpočtu. V nej vidíme nebývalý nárast až na 285 %.V korunách je to nárast 35 miliónov v roku 2007 na vyše 100 miliónov v budúcom roku, a to so zdôvodnením, že ministerstvo školstva plánuje získať 60 miliónov z predaja prebytočného, dočasne prebytočného a neupotrebiteľného nehnuteľného majetku. Neviem, možno je to opatrenie namieste, ale potom čo sme v týchto dňoch svedkami, treba určite zvýšiť ostražitosť, aby sme aj na ministerstve školstva nemali ďalšiu realitnú kanceláriu. Opakujem, zatiaľ neviem, ale upozorňujem, že ako opozícia si aj v tomto prípade budeme dôsledne plniť našu kontrolnú úlohu a že sa budeme dobre pozerať na to, komu, čo a za akých okolností sa predáva.
Musím upozorniť na tomto mieste na jeden vážny fakt. V školskom rozpočte totiž číha jedna naozaj veľká pasca. Nastražil si ju pán minister približne takto pred rokom, keď tvrdohlavo proti všetkým rozumným argumentom presadzoval novelu zákona 596 a 597 z roku 2003, aby prehodil financovanie z neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení na plecia samospráv. Pán minister rátal, rátal, ale prerátal sa, pretože na takýto obchod treba dvoch. No a keďže samosprávy nesúhlasili, stálo to v roku 2007 vládu spolu 753 miliónov na špeciálnej dotácii. Ako sme sa nedávno len mimochodom dozvedeli v našom výbore, z toho 269 miliónov išlo z kapitoly ministerstva školstva.
Medzitým sa, samozrejme, horúčkovito vyjednávalo o novelizácii nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004, ktorým by sa štát z financovania týchto neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení definitívne mohol vyvliecť. Včera o tejto novelizácii mala rokovať vláda. Mala, ale nerokovala. Novela bola podľa mojej informácie z rokovania vlády stiahnutá. Je teda opäť veľmi, ozaj veľmi pravdepodobné, že sa naplnia slová z Koncepcie základného umeleckého vzdelávania, ktoré môžem odcitovať: "V prípade, ak v priebehu roka 2007 nebude nariadenie vlády slovenskej republiky č. 668/2004 novelizované, predpokladá sa poskytnutie ďalšej mimoriadnej dotácie v takej výške, aby garantovala financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení." No takže, o tri štvrte miliardy menej.
Vážení, o tom, ako bude vyzerať rozpočet, rozhodnú, samozrejme, najmä hlasy koaličných poslancov. Ale prosím vás v mene nášho školstva, v mene budúcej prosperity Slovenska, v mene učiteľov, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje financovanie vzdelávania a regionálneho školstva.
Dovolím si pre inšpiráciu prečítať jeden úryvok: "Je nevyhnutné kategoricky odmietnuť prístup ku školstvu ako k jednej zložke spoločenskej spotreby, ktorá len zaťažuje štátny rozpočet. Politicky správne, ale viac len proklamatívne sa zdôrazňoval význam vzdelanosti, avšak v ekonomickom pohľade sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania prejavilo skôr ako nevyhnutná zložka spoločenského záujmu. Pritom v záujme zachovania rozpočtovej rovnováhy sa výdavky na školstvo ďalej krátia. Tendencia znižovať výdavky na školstvo vyvoláva reálne nebezpečenstvo, že plnenie úloh 17. zjazdu KSČ bude ohrozené." To je zo správy vlády Slovenskej socialistickej republiky pre predsedníctvo Slovenskej národnej rady o analýze československej výchovno-vzdelávacej sústavy z 21. decembra 1988.
Nuž, pri súčasnom trende bude tento citát znovu aktuálny pri vyhodnotení plnení vášho programového vyhlásenia, obávam sa. Je to ale vo vašich rukách.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky - pani poslankyňa Tóthová, Martinák, Nachtamnnová, Fronc, Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa. Ešte pán poslanec Vestenický ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec.
E. Vestenický, poslanec: Pani poslankyňa...
P. Paška, predseda NR SR: Zapnite, prosím vás, pána poslanca Vestenického a dve minúty mu dajte, prosím vás.
E. Vestenický, poslanec: Nie, ja budem dosť rýchly. Vážená pani poslankyňa, ja mám úctu voči každému mysliacemu mozgu, voči každému človeku, ktorý chce diskutovať, vymieňať si názory. Podotýkam, diskutovať, ale nie obviňovať. Som ochotný prijímať rady od každého, kto dokázal poradiť sám sebe, ale nie som ochotný prijímať rady a neodporúčam ani nikomu inému prijať radu od takého človeka, ktorý za celých 8 rokov vládnutia a pôsobenia pri moci nedokázal sám sebe poradiť a doriešiť problémy do takej podoby, o akej navrhuje, aby sme postupovali dnes my sami. Návrhy, ktoré dávate, nemajú teda rámec konštrukcie. Nemajú rámec, ani cieľ budovať niečo, vylepšiť čosi, ale, bohužiaľ, populisticky ťažiť z utvárajúcich sa situácií, vzťahov a ukazovania holubov na streche.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, nemôžem poprieť snahu vo vašom vystúpení o humor a určitý esprit, avšak na rozdiel od vás mám jednu výhodu, že som dlho v parlamente a že môžem jasne povedať, že 8 rokov som ako vysokoškolská učiteľka vystupovala k bývalým rozpočtom a mala som ešte viac argumentov, ako ste tu poukázali vy na nedostatočné financovanie jednotlivých položiek, jednotlivých otázok z vládneho programu Dzurindovej vlády, že som mohla definovať, čo nie je dostatočne zafinancované a tak ďalej, a tak ďalej.
Teda, vy ste preukázali ešte menej nedostatkov v našom rozpočte. Keď ste povedali o nadýchaní v jednotlivých triedach, tak ja vám poviem, že za minulej vlády preukázala som tu, v parlamente výstrižok z novín, kde na východnom Slovensku deti boli vyzvané, aby doniesli polienka do školy, aby nemuseli sedieť v zime. Tak toľko len na vaše príklady.
A pokiaľ ste hovorili o tých kapustných hlavách a investíciách do nich a investície do poľnohospodárstva, ja som hlboko presvedčená, že my dnes musíme výraznejšie podporiť poľnohospodárstvo už aj preto, že bývalá Čarnogurského vláda priniesla rozdrobenie našich družstiev, priniesla teóriu golfových ihrísk, priniesla teóriu dovozu lacnejších potravín a dnes vidíme, ako vo svete idú potraviny hore a ako sa naši poľnohospodári musia prácne dostávať tam, aby vôbec... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Martinák.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa Rosová, chcem sa len jednej oblasti dotknúť, ktorú ste nám tu predviedli za predchádzajúce minúty. Okrem iného ste rozprávali o rozbitých starých laviciach, triedach, zdemolovaných telocvičniach s malým počtom žiakov. Chcem vám dať len jednu otázku: Kde bola vaša vládna garnitúra za predchádzajúce dve volebné obdobia? Podľa môjho názoru je to výsledok Miklošovej fenomenálnej ekonomiky a to aj v oblasti školstva. A to, samozrejme, z pohľadu makroekonomiky a hlavne z dlhodobého hľadiska. Chcem podčiarknuť to dlhodobé hľadisko, lebo ešte zatiaľ nikto ho nijako neohraničil. Podľa mňa z dlhodobého hľadiska môžeme byť už napríklad aj všetci mŕtvi. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, bol zaujímavý melodramatický prechod vo vašom vystúpení od kapustných hláv, cez figu borovú ku fľaši šampanského. Ľadové telocvične so zlámaným náradím. Je to tak len teraz? Nebolo to tak náhodou počas celého pôsobenia SDKÚ vo vláde? Z vlastnej praxe vám uvediem fakt. Za vášho pôsobenia si učitelia na vysokých školách museli aj základný materiál pre bežnú výuku ako fixky na tabuľu, papier, náplne do tlačiarní atď. kupovať z grantových programov. A keď grantové programy nemali, tak mali smolu. Museli si to kupovať z vlastného platu. Taká je pravda.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Tri poznámky. Kládol som si otázku, prečo tak minister financií pokojne sedí a nereaguje na to, že sa tu rokuje o výdavkoch. Ale pochopil som, pretože si myslím, že opozícia sa správa zodpovedne a nenavyšuje výdavky štátneho rozpočtu, len presuny tam, kde cíti, že je to lepšie a spravodlivejšie.
Druhá poznámka sa týka otázky materských škôl. Vláda schválila legislatívny zámer školského zákona a takisto hlásila, že chce, aby 5-ročné deti, dokonca pán Čaplovič hovoril, že 4-ročné deti, boli povinne zaškolené a pritom to nemá finančne vyriešené. To nemôže dať priamo príkazom, aby to bolo z peňazí, ktoré vlastnia obce. Ak to dá ako povinnosť, tak to musí potom riešiť aj odtiaľ.
A tretia poznámka. V 1998, áno, po prebraní vlády Vladimíra Mečiara situácia v školstve bola taká, že tieklo v školách, v triedach, že tam boli rozostavané vedierka, ale tá situácia sa zmenila. Ja budem objektívny. Začala sa meniť a už bola snaha aj za prvých krokov pána ministra Ftáčnika. Ale zato, keď som tam bol ja, aby som vám len pripomenul zopár nových škôl, opravených, vybudovaných telocviční Sihelné, Oravská Lesná, Lomná, Brezovica, Záhradné. Množstvo by som mohol pomenovať. Myslím si, že vláda Mikuláša Dzurindu sa snažila riešiť problém práve materiálny, čo sa týka v školstve. Nie všetko vyriešila, ale prestali napríklad existovať suché záchody, začali sa budovať bezbariérové vstupy a podobne. Čiže vaše tvrdenia sú nepravdivé, nemiestne v tomto smere a neobjektívne.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená kolegyňa Rosová, niekedy je mlčať zlato a myslím si, že vo vašom prípade by to bolo 18 karátové zlato. Vyjadrujete sa k poľnohospodárstvu, hovoríte o kapustových hlavách, ktorému ani za štipku nerozumiete, opakujete len rétoriku vášho mysliteľa pána Mikloša. Stále máte krvavý pohľad na niečo, čo sa snažíte dlhodobo tu zlikvidovať. Myslím si, že ak sa chcete vyjadrovať k poľnohospodárstvu alebo vôbec k hospodárskej politike, tak bolo by zodpovedné aspoň niečo si o tom naštudovať a aj v rámci štátneho rozpočtu, ktorý momentálne prerokúvame a pozrieť sa na skladbu a výdavky a príjmy. Potom by ste možno pochopili, ale vo vašom prípade asi to mlčať, to by bolo asi lepšie. A čo ma prekvapuje, prekvapuje ma, ako perfektne ovládate závery XVII. zjazdu. Bolo by asi pozoruhodné sledovať, ako ste sa to naučili.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, reakcia.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Začnem vami, pán Záhumenský, lebo tá posledná veta v súvislosti s vaším susedom je naozaj veľmi vtipná a veselá a ozaj by mlčať bolo často zlato. Ale ďakujem každopádne veľmi pekne za faktické pripomienky, mnohé mali spoločného menovateľa, takže naraz. Ja som nikdy nehovorila, ani v minulosti, súc´ teda vo vládnej strane, ani dnes, že školstvo bolo financované dostatočne. Obávam sa ale, že pani poslankyňa, páni poslanci, ktorí na túto tému hovorili, nepoznajú celkom čísla o tom, ako rástlo financovanie školstva v súvislosti s rastom ekonomiky, pretože o to práve ide v tejto diskusii. Ide o to, že jednoducho, keď je ekonomický rast taký, aký je, a keď celkovo štátny rozpočet rastie, narastá o 9,6 %, výdavky na školstvo zďaleka nekopírujú tento rast. Áno, boli rozbité telocvične, bolo ich v roku 1999 o niečo viac ako v roku 2002 a v roku 2006 zasa o niečo menej ako v roku 2003, ale stále sú. A teraz bola jedna veľká príležitosť, práve v čase, keď rastie ekonomika a klesá počet žiakov v regionálnom školstve, vďaka alebo nie celkom vďaka, pretože to nie je pozitívny trend, demografickému vývoju, bola príležitosť zmeniť túto situáciu, bola príležitosť dostať školstvo na rovnocennú štartovaciu čiaru s krajinami, ktorým sa chceme vyrovnať, a potom robiť opatrenia na to, aby sme boli konkurencieschopní aj v oblasti obsahu vyučovania, v oblasti používaných metód. Táto šanca sa v návrhu tohtoročného rozpočtu premeškala.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Faič nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Jaroslav Paška - takisto ho nevidím v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Tibor Glenda takisto nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Bobrík takisto nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Sabolová nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, v krátkosti, pred chvíľkou nás pán poslanec Kahanec kritizoval, ako vládnu koalíciu, že nesedíme tu, ale myslím si, že poslanci vládnej koalície si uvedomujú kvalitu rozpočtu, ktorý je predložený a už prislúcha opozícii, aby to kritizovala. Je to asi jej náplň, aby kritizovala, ale ani tá tu nie je, čiže asi uznáva, že rozpočet skutočne je dobrý a nie je vlastne k tomu asi veľmi čo dodať.
Ja sa zameriam na oblasť poľnohospodárstva, lebo aj ja si myslím, že tento rozpočet skutočne je dobrý, spĺňa všetky maastrichtské kritériá, Slovensko je pripravené s týmto rozpočtom vstúpiť do eurozóny. Ale padlo tu veľa demagógie z opozičných radov, najmä zo strany SDKÚ v oblasti poľnohospodárstva, tak sa pokúsim pár vetami k tomu čosi povedať.
Ctené kolegyne, kolegovia, boli sme svedkami za posledných 8 rokov predchádzajúcej vlády a už sme si aj zvykli na to, že zo strany súčasnej opozície narastá kritika najmä pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rezort pôdohospodárstva, zneužíva sa práca tisícok poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov, demagogicky sa podsúvajú verejnosti neefektívnosť tohto rezortu a podobne. Programovým cieľom súčasnej opozície, najmä SDKÚ je likvidácia tohto sektoru, preto mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, sa trochu bližšie pozrieť na dopad likvidačnej politiky Dzurindových vlád na tento rezort a východiská aj z pohľadu štátneho rozpočtu.
Asi vám ušlo, ctení kolegovia z SDKÚ, že Slovensko je agrárna krajina, kde viac ako 70 % obyvateľov podľa kritérií Európskej únie žije na vidieku a neprekvapuje ma, že vás vidiek nezaujíma, lebo si myslíte, že Slovensko je len Bratislava a Košice. Ale väčšina obyvateľov skutočne žije na vidieku a treba sa starať aj o toto väčšinové územie, ktoré tu je. Poľnohospodárstvo je úzko spojené s vidiekom a plní multifunkčné poslanie krajinotvorby, ekológie, ekonomického rozvoja vidieka, produkcie zdravých a bezpečných potravín, produkcie obnoviteľných zdrojov energie.
Lesné hospodárstvo obhospodaruje takmer polovicu nášho územia a drevo, ctené dámy a páni, je skutočne surovinou 21. storočia. Toto poslanie pomáha rozvoju cestovného ruchu, agroturistiky, športových aktivít a v neposlednom rade pomáha zachovávať kultúru a umenie aj slovenského vidieka.
Neustále kritizované, najmä zo strany SDKÚ, že v poľnohospodárstve pracuje len 4,4 % práceschopného obyvateľstva, zabúda sa dodať, že k poľnohospodárstvu patrí aj potravinárstvo, ktoré tiež zamestnáva 2,8 % pracovníkov a taktiež služby, ktoré sú úzko naviazané na poľnohospodárstvo, kde pracuje viac ako 2 % práceschopného obyvateľstva. Pre poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov pracujú ďalšie odvetvia, ktoré sú úzko na tento rezort prepojené ako strojársky priemysel, chemický, farmaceutický, drevospracujúci priemysel, papierne, bankovníctvo, poisťovníctvo a ďalej. To znamená, že poľnohospodárstvo sa priamo podieľa na celkovej zamestnanosti viac ako 8 % a nepriamo ďalšími 5 % a 7 %. Z tejto štatistiky jasne vyplýva, že poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo je dôležitou súčasťou národného hospodárstva, a preto každá rozumná vláda mu venuje primeranú pozornosť, a to aj pri návrhu štátneho rozpočtu.
V tomto rezorte by mohlo pracovať podstatne viac ľudí, pokiaľ by za vašich likvidačných 8 rokov, ktoré museli poľnohospodári prežiť, nebolo zlikvidovaných kvantum fariem, poľnohospodárskych podnikov, kde ľudia skončili na ulici a nevedeli si nájsť prácu. Nemenej dôležitá je skutočnosť, že tento rezort je schopný zamestnávať aj ľudí s nižšou kvalifikáciou, ktorí by si len ťažko hľadali uplatnenie na trhu práce napríklad v automobilovom priemysle, elektrotechnickom priemysle alebo v inom modernom priemysle. Dokazuje to aj skutočnosť, že likvidovaním poľnohospodárskeho sektoru vládou pána Dzurindu má za následok, že z tohto rezortu dlhodobo nezamestnaní tvorili až 60 % z počtu nezamestnaných v poľnohospodárstve vrátane lesníctva. Pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, lesníctve, najmä v odľahlých činnostiach slovenského vidieka sú často jediné, ktoré dokážu udržať osídlenie vidieka. Likvidáciou slovenského poľnohospodárstva, najmä počas Dzurindových vlád, prišlo k významnému vyľudňovaniu vidieckeho priestoru, najmä mladých ľudí, ktorí sú nútení odchádzať za prácou do miest a do zahraničia.
Chcem sa vás spýtať, vážené kolegyne a kolegovia z opozície, či ste boli niekedy pozrieť na odľahlých regiónoch Slovenska, ako je Orava, Spiš, Liptov, povedzme, Zemplín alebo dole na krtíšsku alebo aj na juhu Západoslovenského kraja, kde sú dediny počas týždňa prázdne, kde odchádzajú už nielen otcovia za prácou, ale aj ich matky a deti vychovávajú ich starí rodičia. Kritizujete politiku vo vzťahu k rodine. Pýtam sa, toto je váš pohľad na rodinnú politiku. Toto je cieľ, aby deti boli vychovávané starými rodičmi a ich rodičia museli odchádzať za prácou do miest a do zahraničia?
Likvidáciou poľnohospodárskeho sektoru dosahujete tento cieľ a vlastne slovenský vidiek sa vyľudňuje. Na zamedzenie takéhoto stavu stačilo veľmi málo. Okrem rozumnej finančnej politiky, to je 1 až 2 %, 1 až 2 % zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k poľnohospodárom a kompetentné riadenie tohto rezortu. Za 8 rokov Dzurindových vlád bolo slovenské poľnohospodárstvo významne podkapitalizované. Príprava na vstup do Európskej únie bola trestuhodne nezvládnutá. Slabá podpora rezortu, neefektívne využívané finančné zdroje a ich zlá alokácia nevytvorili podmienky pre želateľnú reštrukturalizáciu výroby v poľnohospodárskych podnikoch a transformáciu týchto podnikov tak, aby boli poľnohospodári nielen pripravení na vstup do voľného priestoru Európskej únie, ale boli aj primerane konkurencieschopní.
Ctené dámy a páni, najmä z opozície, vy neustále presviedčate slovenskú verejnosť, že podpora slovenských poľnohospodárov je prežieraním daní daňových poplatníkov. Vy si myslíte, že slovenskí poľnohospodári dokážu prežiť aj bez primeranej podpory na európskom trhu.
Na porovnanie vám poviem pár čísel, ako to vyzerá v Európskej únii. Za rok 2005, v roku 2005 kým európska dvadsaťpäťka dostávala na hektár podpory 300 eur, európska pätnástka 341 eur, Česká republika 190 eur na hektár, tak slovenskí poľnohospodári dostávali len 121 eur. To znamená, že európska dvadsaťpäťka dostáva 250 % slovenských poľnohospodárov, európska pätnástka až 280 % a Rakúsko až 530 eur na hektár. Pritom rakúskych a slovenských poľnohospodárov delí len Dunaj, to znamená, že produkujú tovar, dávajú do jedného skladu. Kým slovenskí poľnohospodári môžu byť v hlbokej strate, rakúski sa stále usmievajú a sú profitabilní. Keby sme hneď dosiahli 100 % priamych platieb, môže Slovensko dostať zvyšky priamych platieb Českej republiky iba 96 %, Európskej únie iba 89 %, Maďarska 85 % a Rakúska len 79 %. Pri 70 % výšky priamych platieb, ktoré boli schválené v štátnom rozpočte na rok 2007, dosiahne podpora len 179 eur na hektár, čo v porovnaní so štátmi európskej pätnástky predstavuje len 57 %. Pri 54-percentnej výške priamych platieb vyplatených v roku 2006, t. j. 138 eur na hektár, skutočná podpora Slovenskej republiky dosiahla v porovnaní so štátmi európskej pätnástky iba 44 %, ani nie polovicu.
Prečo je takýto stav rozdielnosti aj pri 100-percentných priamych platbách, ktoré by mali nastať v roku 2013? Je to preto, že nebola zvládnutá príprava na vstup do Európskej únie, že sa nekompetentným riadením rezortu dosiahol nízky úrodový koeficient, z ktorého sa vypočítavajú priame platby a Slovensko by mohlo podstatne viac zdrojov získavať z európskeho rozpočtu a vôbec by neodvádzalo viac, ako odvádza dnes do európskeho rozpočtu.
Ak sa pozrieme na úrodový koeficient, ktorý má Slovensko, 4,06 tony na hektár, z ktorého sa vypočítavajú dotácie 3 x 63 eur, vlastne takýto je nápočet a z toho percentuálna podpora, Slovensko teraz má v tomto roku 70 %, v budúcom je rozpočtovaných 80 %, tak úrodový koeficient napríklad európskej dvadsaťpäťky je 4,52 tony na hektár, napríklad Slovinska 5,27; Nemecka 5,74 a podobne. Tento úrodový koeficient, ktorý hovorí o výške podpory, ktorú slovenskí farmári mohli dostávať z Bruselu cez priame platby, hovorí o tom, že nekompetentne boli rozdelené regióny, nebola reštrukturalizácia v jednotlivých regiónoch, že rezort bol riadený veľmi zle.
Pozrime sa, aký má dopad likvidačná politika za 8 rokov vlády Mikuláša Dzurindu na poľnohospodárstvo. Pani poslankyňa Tkáčová tu kritizovala, že klesá výroba, klesá konkurencieschopnosť a stúpajú ceny potravín a vôbec jej ani nepríde na um, že to je spôsobené hlbokou podkapitalizáciou poľnohospodárskeho sektora, že v dôsledku zlej konkurencieschopnosti tohto sektora klesá výroba a samozrejmá vec, že aj podkapitalizovaní farmári nemôžu byť technologicky tak vybavení, aby boli aj primerane efektívni.
Za posledné 4 roky Dzurindovej vlády napríklad stavy hovädzieho dobytka klesli o 100 tisíc kusov, z toho dojné kravy o 45 tisíc kusov, ošípané klesli o 450 tisíc kusov, hydina o 920 tisíc kusov, dobre, produkcia mlieka o 100 miliónov. To je potenciál, ktorý Slovensko stráca, to nielen potravinovú bezpečnosť, ale je to potenciál krajiny, ktorý mohol efektívne produkovať potraviny a mohol efektívne zamestnávať svojich ľudí na vidieku. Na vidieku, ktorý vy nemáte radi. Na vidieku, ktorý vám zavadzia a o ktorý sa vôbec nechcete starať. Pri zmene podpory poľnohospodárstva touto súčasnou vládou došlo len v porovnaní medzi rokmi k polroku 2006, 2007 k nárastu hovädzieho dobytka o 2 800 kusov, ošípaných o 35 tisíc kusov a hydiny až o 4,8 milióna. Vážení páni, to je dopad obratu len politiky vlády, ktorá trošku vážnejšie berie poľnohospodárstvo a berie ho ako dôležitý sektor národného hospodárstva.
Ak sa pozrieme na produkciu obilovín, keď v suchom roku, v absolútne suchom neúrodnom roku 2003 sme vyprodukovali 1,9 milióna ton obilia, tak v roku 2004, čo je štandardný rok, 2,9 milióna ton, tak klesaním podpory a zhoršovaním podmienok rok 2005 - 2,5; rok 2006 - len 2 milióny ton a rok 2007 - 2,2 milióny ton. To znamená, že opúšťaním poľnohospodárskej pôdy, zatrávňovaním pôdy, nevyrábaním a zhoršovaním výkonnosti Slovensko stráca svoj potenciál a pri takomto vývoji by mohlo dôjsť až do stavu absolútnej závislosti na dovoze.
Poviem vám, ako to skončilo v Bulharsku. Nedávno som hovoril s Bulharmi, ktorí rozbili svoje poľnohospodárstvo ako prežitok komunizmu, štátne majetky, poľnohospodárske družstvá, úplne ho atomizovali tak, ako bola snaha aj na Slovensku, na drobné rodinné farmy. Kým v minulosti produkovali 11 miliónov ton obilia, v tomto roku vyprodukovali len 3 milióny ton a sú odkázaní na svoju potravinovú bezpečnosť doviezť viac ako 6 miliónov ton obilia. Ja sa vás pýtam, dovezú ho lacnejšie, ako ho máme na Slovensku, keď na Slovensku mali nakupovať za tie drahé ceny, o ktorých hovoríte, že ceny stúpajú. Áno, ceny stúpajú, stúpajú v celej Európe, ale na Slovensku sú stále tie ceny podstatne nižšie, ako sú v okolitých krajinách, ako je Rakúsko, ako je Česko, ako je Nemecko, či to je obilie, či to je mlieko alebo čokoľvek iné.
O salde obchodnej bilancie tu bolo hovorené. Kým v roku 2002 - 2003 bolo 14, takmer 15 miliárd, tak ste ho dostali na úroveň vyše 20 miliárd. To je dopad hospodárskej politiky v oblasti poľnohospodárstva predchádzajúcej Dzurindovej vlády.
Milé dámy a páni, najmä z opozície, slovenskí poľnohospodári nepožadujú viac peňazí a hovorím to zodpovedne. Ja hovorím na vašu kritiku a na to, že mlčať je niekedy zlato. Ak niečomu nerozumiem, som radšej ticho, ak čomusi rozumiem, tak chcem to mať podložené argumentmi. Slovenskí farmári nechcú nič iné, len chcú rovnovážne podmienky s okolitými krajinami. Pán Dzurinda nie je tu, bol osem rokov predsedom vlády, ktorá likvidovala slovenské poľnohospodárstvo a ktorý hovorí, že peniaze poľnohospodárstvu sú prežieraním peňazí. Ja si myslím, že bol iba nevydareným hovorcom pána Mikloša, ale by som sa rád spýtal, za tých osem rokov koľkokrát predložil na Európskej rade návrh na zrušenie poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii alebo aspoň na ich zníženie. To by som sa rád opýtal aj pána poslanca Mikloša, ktorý na Rade ministrov koľkokrát predložil tento návrh na zrušenie dotácií v celej Európskej únii alebo aspoň na ich zníženie. Ani jeden, jediný krát. Ale koľkokrát sa vyjadrili všade možne na Slovensku, že slovenskí poľnohospodári dotácie nepotrebujú.
Ctené dámy a páni, neviem, či to tí páni robili z nevedomosti alebo pre potlesk v Bruseli, ale myslím si, že to bolo práve pre ten potlesk v Bruseli. Ja vám v krátkosti poviem pár dôkazov, ako sa vlastne vyrovnáva konkurencieschopnosť v Európskej únii. V roku 2003 predtým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie, bola krátka Fischlerova reforma spoločne z poľnohospodárskej politiky, ktorá napríklad pred touto reformou bola pevná cena mlieka, ktorá mala významne pomôcť najmä slovenským farmárom. Tá pevná cena mlieka sa zrušila, ale za ministrovania pána Simona došlo aj k zrušeniu príplatku k cene mlieka, ale Európska únia zrušila pevnú cenu mlieka, ale zároveň dala kompenzačnú platbu svojim farmárom, čo malo za následok, že mliekárne v zahraničí alebo v Európskej únii nakupovali lacnejšiu surovinu, aby nemohli konkurovať slovenské mliekárne práve týmto mliekárňam, ale pomohli svojim farmárom vyrovnaním kompenzačnej platby. A slovenskí farmári boli opäť na holičkách a likvidoval sa ďalej sektor mlieka. To isté môžeme hovoriť aj o kukurici. Prečo bola uvoľnená pevná cena kukurice? Lebo kukuricu pestuje najmä Maďarsko, vstupujú nové krajiny Rumunsko a Bulharsko, kde im bolo treba garantovať pevnú cenu 101,31 euro, v európskej pätnástke sa veľa kukurice nepestuje v priemere, tam sa pestujú obiloviny, ale na obiloviny zostala pevná cena obilia, lebo je silným pestovateľom Francúzsko, Španielsko a ďalšie krajiny. To sú dopady.
Ale na záver by som vám pri vytváraní tej konkurenčnej schopnosti chcel predstaviť nový návrh zdravotnej prehliadky, ktorú asi pred týždňom predstavila pani komisárka Boulová a jej dopady, jej dopady tejto zdravotnej prehliadky na slovenských poľnohospodárov. Jedným zo zdrojov reformy alebo prehliadky má byť zníženie dotácií pre tzv. veľké farmy. Keď vo svojom vystúpení povedala, že sa to dotýka asi 3 000 fariem v rámci celej Európskej únie, tak na Slovensku sa to týka 1 500 fariem. Polovica fariem, ktoré budú postihnuté takouto zdravotnou prehliadkou, sú práve zo Slovenska, ale nehovorí sa nič o tom, že by sa mali znížiť dotácie, že by sa mali zrušiť dotácie, iba prerozdeliť dotácie, kde farmy, ktoré majú viac ako 300 000 eur na rok podporu, tak sa im má znížiť podpora až o 45 %. A farmy, ktoré majú, povedzme, 200 000 eur o 25 %. Bola by to absolútna likvidácia najmä veľkých fariem a veľké farmy, ktoré sú tu, nie sú príjmom tých pár vlastníkov, alebo, ako to vy nazývate, že pár vlastníkov, toto sú družstvá, väčšinou sú to poľnohospodárske družstvá, ktoré sú združeným majetkom. Ak by sa farmári v Európskej únii spojili do družstva a vytvorili 5-tisícový celok, kde by bolo 300 farmárov, tak by to bolo presne obdobné, ako sú slovenské družstvá. Je veľmi nešťastné takto formulovať novú spoločnú politiku a ja verím, že táto vláda bude proti nej určite namietať, lebo si myslím, že Európska únia skôr by mala hľadať cestu ako zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva voči vyspelým poľnohospodárskym krajinám, ako sú Spojené štáty americké, Argentína, Brazília alebo Nový Zéland a Austrália.
Krátko prejdem k rozpočtu. Celkové výdavky na kapitolu pôdohospodárstva sú v objeme 29,9 mld. Sk. Aká je štruktúra? Na priame platby na rok 2008 je vyčlenených 10,094 mld., kým v roku 2007 to bolo 10,8 mld., rozdiel je -770 miliónov, ktorý je spôsobený práve kurzovým rozdielom, kým pri rozpočtovaní v roku 2007 bolo euro o 3 koruny drahšie, ako je dnes, tak vlastne podpora na rok 2007 bola z tohto pohľadu vyššia, ako bude na rok 2008, ale z týchto zdrojov až 6,4 mld. sú zdroje Európskej únie a len 3,6 mld. sú zo štátneho rozpočtu. Ctené dámy a páni, je to 0,9 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu, 0,9 %. Týchto 0,9 % vytvára priestor, aby slovenskí poľnohospodári sa stali konkurencieschopní a boli schopní sa rozvíjať a boli schopní čerpať ďalšie zdroje, ktoré sú z Európskej únie do štrukturálnych fondov. Tento rok sa prelínajú štrukturálne fondy. Sektorový operačný program, ktorý bol alokovaný na roky 2004 až 2006, je 2,3 mld. korún, z toho 574 ide zo štátneho rozpočtu a zvyšok z Európskej únie. Plán rozvoja vidieka roky 2004 - 2006 je 682 miliónov, zo štátneho rozpočtu 99 miliónov a Plán rozvoja vidieka pre roky 2007 - 2013 je 11,1 mld. a z toho štátny rozpočet je 2,4 mld. Trhovo orientované výdavky sú 1,1 mld., zo štátneho rozpočtu 40 miliónov a štátna pomoc je 368 miliónov oproti vlaňajšiemu roku -12 miliónov.
Ja sa vás chcem spýtať, ctené dámy a páni, ktorí tu kritizujete a porovnávate dojčiace kravy alebo prasatá s podporou na rodinné prídavky, koľko z tých prostriedkov, ktoré dostávame, t. j. 18,7 mld. z Európskej únie, by sme mohli rozdeliť na podporu na rodinné prídavky alebo rozdeliť na zdravotníctvo alebo na niečo iné. Ja vám odpoviem, ani jednu, jedinú korunu. Sú to alokované zdroje pre poľnohospodárstvo. Ak ich nevyčerpáme do poľnohospodárstva, nevyčerpáme ich vôbec. A na to, aby sme boli schopní čerpať ďalšie zdroje zo štrukturálnych fondov, musí byť slovenské poľnohospodárstvo konkurencieschopné a na to potrebujeme tých 0,9 % z rozpočtu. To je celé. O čom tu tak dlho kričíte? 0,9 % z rozpočtu, to je 3,6 mld. Ostatné zdroje idú do nepodnikateľského sektora.
Chcel by som vám pripomenúť, že z tých 3,6 mld. poľnohospodári sú prevodníkom pre viac ako 1 mld. korún, kde platia daň z pozemkov, daň z pozemkov ako jediní v rámci celej Európskej únie. To znamená, že hneď si môžeme odrátať 1 miliardu, lebo ak skrachujú poľnohospodári, tá daň jednoducho cez nich nepôjde, lebo nie sú nijako príjmom poľnohospodárov, iba prevodníkom pre rozvoj obcí a miest.
Ďalej treba povedať, že z rozpočtu poľnohospodárskeho sú financované výskumné ústavy. Sú 4 alebo 5 výskumných ústavov: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany prírody, Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Národné lesnícke centrum, Výskumný ústav potravinársky, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Ide tam viac ako 700 miliónov. Čiže, ak si pozrieme v kontexte rozpočtu a štruktúry, tak skutočne nijakým spôsobom slovenskí poľnohospodári neprejedajú peniaze štátneho rozpočtu, ale iba pomáhajú rozvoju vidieka a osídleniu vidieka, aby nedošlo k jeho vyľudňovaniu tak, ako sme toho boli svedkami za osem rokov vašej vlády.
Skutočne chcem zdôrazniť a ja som sám ako poľnohospodár za to, aby neboli žiadne dotácie v Európskej únii, aby bola nula. Aby nepodporovala Európska únia slovenské, nie slovenské, aby nepodporovala poľnohospodárstvo, ale ho nesmie podporovať v rámci celej Európskej únie, nesmú ho podporovať ani Spojené štáty americké a musíme zabezpečiť, že na európsky trh môžu prísť potraviny v rámci liberalizácie len z takých krajín, ktoré primerane dávajú aj dôraz na ochranu životného prostredia. Európske farmárstvo vydáva obrovské prostriedky. To sú neefektívne, neefektívne, sú na ochranu životného prostredia, ale z hľadiska ekonomiky sú nákladmi, ktoré nezvyšujú efektívnosť, sú obrovským nákladom a záťažou pre výrobu potravín v rámci Európskej únie. Ak pustíme potraviny z Brazílie alebo Argentíny alebo z Číny, alebo z Indie na európsky trh, kde sa nevenuje žiadna pozornosť životnému prostrediu, žiadne prostriedky sa nevenujú do ochrany životného prostredia, tak samozrejmá vec, že sú odtiaľ potraviny podstatne, podstatne lacnejšie. Otvorme trh za týchto podmienok, ja som za. Ale ak chceme povedať, že slovenskí poľnohospodári prežijú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a nedostanú žiadne peniaze, ctené dámy a páni, odkážte vášmu pánovi kolegovi, super ekonómovi, pánovi Miklošovi, že ak nájde ekonomický model, v ktorom dokáže, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky jedna krajina nemusí podporovať svojich farmárov a táto krajina prežije a dokonca tí farmári budú konkurencieschopní, som o tom presvedčený, že ho navrhnú na Nobelovu cenu. Veľa krajín by jeho model využilo, ale ak to má slúžiť len na likvidáciu tohto sektora, tak prosím vás, nehovorte a nepodsúvajte verejnosti demagógiu.
Hovoríte tu často o cene potravín, že podpory stúpajú a ceny potravín stúpajú. Áno, stúpajú. Ak sa pozrieme na produkciu obilia, v tomto roku bolo vyprodukovaných viac o 200 tisíc ton pšenice, ako to bolo v minulom roku a napriek tomu cena stúpa. V minulom roku bolo 4 tisíc, v tomto roku je 6 tisíc. Pozrite sa, aká cena je v okolitých krajinách. Ak by slovenskí farmári nevyprodukovali dostatok pre našu potravinovú sebestačnosť, tak by sme boli nútení dovážať z Francúzska, tam je 8 - 9 tisíc, alebo z inej krajiny, Nemecka takisto 9 tisíc. Myslíte si, že ho dovezieme lacnejšie z týchto krajín, ako ho dokážeme vyrobiť a dať do nášho potravinárskeho priemyslu?
Ale pozrime sa na vaše obchodné reťazce. Aký priestor ste im vytvorili a ktoré vlastne zvyšujú ceny. Áno, na jednej strane znižujú, pomáhajú, pomáhajú a hlavne za vašich osem rokov pomáhali znižovať infláciu - áno, to je pravda - na úkor toho, že zlikvidovali maloobchod v rámci celého vidieka, že zlikvidovali dostatočné množstvo pracovných príležitostí, že zlikvidovali malých výrobcov potravín, malých pestovateľov zeleniny a ovocia, ktorí nevedia realizovať svoje tovary cez obchodné reťazce, ktoré zneužívajú svoje dominantné postavenie a vytláčajú ich z trhu. To je dopad tejto politiky.
Na záver by som rád zareagoval aj na pána poslanca Novotného. Pán poslanec Novotný, vám nejde o to, aby sa zvyšovala bezpečnosť potravín. To, či farmári si môžu kupovať priamo lieky, to neznamená, že nie sú pod kontrolou veterinárnych lekárov a že sa aplikujú bez dohľadu veterinárneho lekára. Ale prekáža vám to, že sa zamedzilo neoprávneným ziskom veterinárnych lekárov a to vás trápi. Ja by som bol rád, keby vás ešte trápilo ako zvýšiť výkon za bezpečnosť potravín. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "V nadväznosti na Zmluvu o pristúpení vláda zabezpečí plnenie finančného rámca národných doplatkov." Ja som rád, že táto vláda je zodpovedná nielen k mestám, ale najmä k vidieku, a tak pristúpila aj k štátnemu rozpočtu a to 0,9 %, ktoré má pomôcť rozvoju poľnohospodárstva a to do tohto rozpočtu aj zahrnula.
Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 8 až 10 plne tento záväzok napĺňa a preto sa chcem za všetkých ľudí, ktorí žijú na vidieku - poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov - poďakovať vláde Slovenskej republiky, jej predsedovi a v neposlednom rade aj pánovi ministrovi financií, že takýto návrh pripravili a predložili do Národnej rady a chcem požiadať všetkých zodpovedných pánov poslancov a pani poslankyne, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)