M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie.

S faktickými poznámkami - pán poslanec Mikuš, Vášáryová, Galbavý, Jureňa, Novotný, Frešo Pavol. To je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, vaše vystúpenie bolo naplnené číslami a povedali ste, že keď chceme diskutovať, tak aby sme povedali pár čísel. Takže mi dovoľte, aby som aj ja povedal pár čísel, možno trošku z iného uhla pohľadu. Takže na Slovensku je 95, vyše 95 % poľnohospodárskej pôdy využívaných veľkými firmami. Tie veľké firmy berú v tomto roku zhruba 70 % dotácií v priamych platbách z hľadiska Európskej únie, tento rok to bude 80. Skúsme porovnať, aké sú ceny nájmu pôdy a cenu pôdy v jednotlivých krajinách Európskej únie. Pár čísel. Cena v eurách za hektár: Slovensko 982, Belgicko 20 800, Grécko 12 600, Španielsko 9 700, Poľsko 2 000, Anglicko 11 000 a tak ďalej. Ale dôležitejšia je cena nájmu, pretože zhruba 93,5 % poľnohospodárskej pôdy je vo vlastníctve subjektov, ktoré túto pôdu nevlastnia. Cena nájmu podľa Eurostatu a Európskej komisie je na Slovensku 14,7 eura za hektár prenajatej pôdy, kým v Poľsku takmer 70, v Rakúsku 285, v Grécku 515. Otázka, ak máme 80 % priamych platieb, to znamená, v konkurencii Európskej únie budú mať naši zamestnanci v agrosektore v budúcom roku 80-percentné platy z Európskej únie? Ak nebudú, tak potom nie sú konkurencieschopní naši poľnohospodári s Európskom úniou. Tak isto vlastníci pôdy. Budú mať 80-percentný nájom aspoň v priemere z hľadiska Európskej únie? Pri dotáciách, podotýkam, 6 až 14 tisíc korún za hektár, toľko boli zhruba dotácie, agrodotácie tento rok. Takže, ak poľnohospodár dostane 6 až 14 tisíc korún za hektár, v jeho nákladoch sa nachádza takmer naša minimálna mzda pre pracovníka a necelých 14,7 alebo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste sa zmienili o tom, že Slovensko je agrárna krajina. A čo je potom Poľsko, v ktorom pracuje 27 % obyvateľov v poľnohospodárstve? U nás, pokiaľ mám dobré štatistiky, je to niečo okolo 4 %. Ak teda štyri percentá vy označujete za agrárnu krajinu, tak potom Poľsko je čo? To by som veľmi rada počula. Viete, a v Poľsku 27 % obyvateľov zatiaľ pracuje na pôde aj preto, že v rokoch 1951 a 52 túto pôdu súkromným vlastníkom neukradli. Oni zostali na svojej dedovizni, ako sa hovorí. A to u nás nebolo možné, pretože u nás pôdu ľuďom ukradla komunistická strana a jej politika.

Po druhé, vy ste skoro, dalo by sa povedať, obvinili pána premiéra Dzurindu, že ľudia sa presúvajú z dedín do miest. Ja by som vás len chcela upozorniť, že ľudia sa z dedín do miest presúvajú už posledných sto rokov a pozrite si, prosím vás, posledné štatistiky. Ja chápem, že by ste radi zastavili tento svetový trend, ale obávam sa, že by to veľmi aj uškodilo Slovenskej republike. Áno, veľmi veľa ľudí bude bývať okolo veľkých miest v tzv. mestských sídlach, bývalých dedinách a budú dochádzať do mesta do práce, ale obávam sa, že za toto skutočne pán Dzurinda nie je zodpovedný. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, už, bohužiaľ, čas určený pre vašu faktickú poznámku uplynul.

Teraz má slovo pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Áno, pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem. Chcel by som zareagovať na pána poslanca Záhumenského. Pán poslanec Záhumenský, naozaj ste boli veľmi rozčúlený a pritom ste si zrejme neuvedomili, že toto je štátny rozpočet o vás a nie o Mikulášovi Dzurindovi. No viem, že Mikuláša Dzurindu určite nemáte rád, čaká vás súdne pojednávanie, ktoré ste dokázali preložiť do Nových Zámkov, kde zrejme máte väčší vplyv a známosti, čo sa týka súdov a sudcov. Ale chcel som povedať a hovoriť o niečom inom. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste Mikuláša Dzurindu obvinili z toho, že zlikvidoval poľnohospodárstvo. Z toho, že sa dochovalo menej ošípaných a menej kráv, za to, že ľudia odišli z dediny do mesta, skrátka za všetko. Už som len očakával v tejto súvislosti, že poviete, že toho 300-tisícového jeleňa, dvanástoráka ste nezastrelili vy, ale Mikuláš Dzurinda. (Ruch v sále.) Takže, poprosím vás ešte, aby ste aj povedali ľuďom, keď tak tvrdíte, že sa darí poľnohospodárom teraz lepšie za tejto vlády. Vy máte firmy, sám ste povedali, že ste poľnohospodár, povedzte celkom otvorene v tejto ctenej snemovni, koľko zarábajú vaši zamestnanci. Prezraďte verejnosti priemerný plat vašich zamestnancov, aby sme mohli porovnať, či náhodou tie dotácie skôr nesmerujú do vreciek jednotlivcov, ako tým, ktorí by si mohli dovoliť v tejto súvislosti lepší a dôstojnejší život.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Jureňa.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán presedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Záhumenskému. Myslím si, že tu preukázal vysokú profesionalitu, odbornosť, ktorá je kombinovaná s praktickými konkrétnymi skúsenosťami z riadenia poľnohospodárskych podnikov. Na rozdiel od vás, pán Galbavý, ktorý ste tiež preukázali odbornosť, ale na niečo iné, pretože v skutočnosti sa snažíte podsúvať verejnosti touto demagógiou, ktorú ste tu predviedli, niečo úplne iné, o čom je tu momentálne rozprava.

Čo sa týka, pán Mikuš, hovorili ste o rentiérstve... (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Odpustite, pán poslanec, ale faktom je, že podľa rokovacieho poriadku môžete reagovať na rečníka, ktorým bol pán poslanec. Ďakujem.

M. Jureňa, poslanec: Áno. Môžem ešte reagovať. Nie? Takže sú to základné veci, ktoré, bohužiaľ, niektorí do dnešného dňa nechápu a nepochopili. A myslím si, že prievan, ktorý v tomto roku prišiel v oblasti poľnohospodárskych komodít a vôbec v oblasti potravín, preukázal, aký význam, akú dôležitosť poľnohospodárstvo, lesníctvo naberá. Takže s plnou vážnosťou treba povedať, že by bolo veľkou chybou, keby tento odborný potenciál a táto materiálna základňa, ktorá na Slovensku je, mala byť podvýživená, tak ako to bolo za predchádzajúcich vlád, pretože príde vo veľmi krátkom čase k úplne iným posunom, ktoré sú spôsobené demografickým vývojom vo svete, zmenami stravovacích návykov i rozvojom obnoviteľných zdrojov. A čo sa týka prasiat, nemyslel som nikoho na tú... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujem, pán poslanec, váš čas uplynul.

Teraz má slovo pán poslanec Viliam Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže ma pán poslanec menoval, tak sa mu pokúsim trošku odpovedať. No tak, pán poslanec, keď majú veterinárni lekári neoprávnený zisk z lieku, ktorý používajú ako prostriedok na liečbu, pretože ním liečia, aplikujú ho, pomáhajú tej nemej tvári, aby bola na tom lepšie, aký zisk potom budú mať farmári z toho, ak sa k tomuto lieku dostanú priamo od distributéra, tento zisk nebude náhodou ešte viac neoprávnený, keďže nevedia rozlíšiť často ani celaskon od ciprofloxacínu?

Viete, mali ste tu v minulom funkčnom období predchodcu, pán poslanec Záhumenský, volal sa pán poslanec Ondriaš. Bol z komunistickej strany a ten mal k tomu, čo ste hovorili, aj grafy. Poproste ho o to, mal napríklad, ako nám klesá dojivosť od socializmu, prečo máme menej mlieka na jedného živonarodeného novorodenca, prečo máme menej vajec v tejto krajine. Faktom pre mňa ako spotrebiteľa je len skutočnosť, že za socializmu bol občas problém dostať sa k sviečkovej. Dnes, keď dôjdem do každého obchodu, tak pulty praskajú od potravín. Ale problém je, že sú stále drahšie.

Vy ste hovorili o tom, že sa vyprázdňujú dediny na východe Slovenska. Ten Spiš nie je práve najlepší príklad, ale ten Zemplín je dobrý príklad. Naozaj v pracovnom čase tam nikoho na dedine nenájdete. No jednak sú v práci, to je normálne, ale na druhej strane chcem sa vás spýtať, ak zvýšime dotácie poľnohospodárom, budú lacnejšie potraviny na pultoch našich obchodov. Lebo ak áno, má to zmysel. Niečo dotujeme a teda je nižšia konečná cena. Budú mať zamestnanci poľnohospodárskych podnikov vyššie platy? Vrátia sa z miest mladí ľudia na dedinu, aby pracovali na farmách veľkovýrobcov? Stane sa to? Obávam sa, že sa to nestane. Jediný, kto bude mať z dotácií zisk, sú práve tí veľkofarmári... (Prerušenie vystúpenia časomierou a potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, aj váš čas už uplynul. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som povedať k vystúpeniu pána kolegu Záhumenského, že tak dlho tu nebude v tejto snemovni nejaká solídna diskusia o poľnohospodárstve, ako dlho budeme vyberať iba selektívne fakty. To, čo hovoríme o tých 80 % dorovnávania na platby na úroveň dotácií v EÚ a to, čo hovoril pán kolega, že tie dotácie sú v okolitých krajinách oveľa, oveľa vyššie na hektár, samozrejme, v prudkom kontraste s tým, čo sa platí za nájom pôdy a aké veľké platy majú poľnohospodári. Aj mňa zarazil fakt, že naozaj cena na nájom je u nás priemerná 14,7 eura za hektár, ale v okolitých krajinách štyri až desaťkrát, aj viac väčšia. A preto sa chcem opýtať, ale aj vyzvať pána poslanca Záhumenského, buďme seriózni a naozaj pátrajme, kde tie peniaze miznú. To znamená, nedostávajú ich vlastníci pôdy, nedostávajú ich ľudia zamestnaní v agrosektore a potom vzniká ešte aj situácia, ktorá je úplne, úplne neuveriteľná pre mňa. Napriek tomu, že ľudia v agrosektore majú najnižšie platy široko-ďaleko aj z okolitých štátov, napriek tomu, že platíme majiteľom pôdy najnižšie nájomné, páni veľkostatkári platia, tak napriek tomu z okolitých štátov máme najdrahšie potraviny. A to podľa mňa nie je dobrá poľnohospodárska politika.

A teraz k tomu, čo kto a k akým veciam má čo hovoriť. Ja by som nemal nijaký problém nehovoriť k poľnohospodárstvu, keby sme sa naňho neskladali všetci a keby sa naňho neskladali aj moji voliči a všetci daňoví poplatníci. Z toho dôvodu si myslím, že nie je celkom v poriadku, pokiaľ veľkostatkári naozaj si nabaľujú vrecká a už vôbec to nie je takisto v poriadku, pokiaľ sa to deje aj v iných komoditách, alebo v takých špeciálnych komoditách a zdraviu škodlivých, ako je napríklad tabak. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať cteným kolegyniam a kolegom z opozície, že majú taký záujem o moje vystúpenie. Myslím ši, že ste nakúpili dosť pozemkov, keď vás trápi, že farmári platia málo za nájom. Chcem vám povedať, že tam, kde je poľnohospodárska pôda úrodná a orná, tak ten nájom sa pohybuje okolo 2,5 až 3 tisíc korún na hektár, čiže to, čo hovoríte v priemere, môže byť za pozemky, kde sú len lúky a pasienky. Čiže to, čo hovoríte, nie je celkom korektná pravda. Štatistika je... (Hluk v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím vážených kolegov, aby rešpektovali trošku.

M. Záhumenský, poslanec: ... cena nájmu alebo dotácií za minulý rok bola okolo 6 tisíc korún, žiadnych 14 000. Neviem, kde ste ich nabrali tých 14 000 korún, to by musela byť asi iná podpora. Ale vám ani nenapadne v tej súvislosti, čo hovoríte, že v poľnohospodárstve pracuje málo ľudí, že sú nízke platy a že sa platí málo za hektár, že to je tým, že poľnohospodárstvo je zmrzačené? Že ste ho podkapitalizovali a zmrzačili? Že ste ho úplne zlikvidovali a vlastne, že má problém prežiť a nieto ešte investovať do rozvoja? To vám vôbec ani len nenapadne.

Pán poslanec Novotný, vy sa pýtate, kam ide ten zisk farmárov. Nie, ceny výstupov, za čo dostávajú farmári, ktoré predávajú spracovateľom, sú najnižšie, najnižšie z okolitých krajín. A už nehovorím o európskej pätnástke. Najnižšie. Overte si, za čo predávajú slovenskí farmári potravinárom a za čo potravinári obchodným reťazcom a potom, čo je na pulte, to je produkt vašich obchodných reťazcov, ktoré ste vyprodukovali. Takže, ak by tu neboli potraviny, ktoré produkujú slovenskí farmári, tak tie ceny potravín by boli skutočne úplne ešte vyššie a dovolím si povedať, že mnoho, mnoho komodít na Slovensku len vďaka tomu, že slovenskí farmári produkujú, sú nižšie aj na pulte. A kde ten zisk zostáva? No, zlepšuje to ekonomiku hospodárenia farmárov a práve tým, že majú nižšie náklady na lieky, tak môžu ako-tak prežiť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Skončila séria faktických poznámok, aj odznelo stanovisko k nim.

Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Smolková Monika, pripraví sa pán poslanec Pavol Pavlis.

M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri vystúpeniach opozičných poslancov mnohí začínajú tým, že rozpočet je dobrý, ale len na prvý pohľad. Ja si osobne myslím, že on je dobrý aj na druhý, aj na tretí pohľad, len je potrebné v ňom vidieť aj rôzne fakty a súvislosti, z ktorých niektoré uvediem.

Deficit štátneho rozpočtu v roku 2004 predstavoval 4,2 %. Deficit v roku 2008 je naplánovaný na 2,3 % a v tom je 1,3 % aj Sociálna poisťovňa. Deficit v roku 2009 - 1,8 % a deficit v roku 2010 - 0,8 %. Rast HDP v roku 2007 predstavuje 8,8 %, ale treba pripomenúť, že rast HDP sa nerovná rastu daňových príjmov. Rast daňových príjmov je nižší. Určite sa očakáva rast dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z podnikania ovplyvnený predovšetkým očakávaným rastom zamestnanosti.

Vo výnose dane z príjmov právnických osôb sa v roku 2008 pozitívne prejaví očakávaný nominálny rast HDP súvisiaci s rastom ziskovosti podnikov a s poklesom ich stratovosti, aj keď hrozí riziko zvýšenia cien energetických surovín alebo neprimerané zhodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny s priamym vplyvom na vývoji ziskovosti podnikov. Ale pri výnose dane z pridanej hodnoty sa v roku 2008 napriek priaznivému vývoju makroekonomických ukazovateľov len mierne zvyšuje jeho výška pri poklese jeho podielu na HDP, čo súvisí predovšetkým s tým, že vysoký ekonomický rast 6,8 % podporený rastom exportnej výkonnosti krajiny spôsobuje nadmerné odpočty DPH.

Jedným z vysvetlení vývoja tvorby HDP a DPH v rokoch 2005 až 2008, keď mal klesajúcu úroveň, je skutočnosť, že zahraničný kapitál vyrába aj z tovarov a služieb nakúpených v cenách s DPH s cieľom predaja ich produkcie mimo územia Slovenskej republiky v cenách bez DPH, pričom pri jej vyúčtovaní si zvyčajne spätne zinkasuje DPH na zakúpené tovary a služby.

Na výnos DPH v roku 2008 bude mať negatívny vplyv aj spomalenie rastu cien v súvislosti s očakávanou priemernou mierou inflácie meranou indexom spotrebiteľských cien na úrovni 2 %. V roku 2008 v súvislosti s očakávanou. Pardon. V roku 2008 sa odhaduje zmiernenie dynamiky reálneho rastu HDP na 6,8 % v súvislosti predovšetkým s vyvrcholením nabiehania výrob zahraničných investorov v roku 2007 a prejaví sa v poklese dynamiky rastu väčšiny hlavných komponentov HDP, a to exportu tovarov a služieb, tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácností. (Hlasy z pléna.) Odovzdám mu to písomne.

Ďalšie súvislosti... (Hlasy z pléna.) Keď dovolíte, budem pokračovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik, vážne, elementárnu slušnosť, vykrikujete v rokovacej sále, hrubo a vedome porušujete rokovací poriadok. Ak niečo chcete, máte k dispozícii svoje poslanecké práva. (Hlasy z pléna.) Nevyvreskujte, nevyvreskujte. Prosím, ak niečo chcete, nech sa páči, máte k dispozícii vaše práva ako poslanec. Som pripravený ich rešpektovať. Pokračujte, pani poslankyňa. Vás poprosím, rešpektujte poriadok.

M. Smolková, poslankyňa: Ďalšie súvislosti, ktoré chcem uviesť a sú hodné povšimnutia. Vo výdavkovej štruktúre kapitol štátneho rozpočtu na rok 2008 boli identifikované výdavky súvisiace s verejným obstarávaním a tieto boli plošne racionalizované vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu vo výške 10 %. Zároveň je v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 zohľadnené zníženie počtu zamestnancov a v tejto súvislosti osobné výdavky znížené o 10 %.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú len niektoré fakty, ktoré, keď rozmeníme na drobné pri jednotlivých rozpočtových kapitolách, musíme ich brať do úvahy. Finančných prostriedkov nikdy nebude dostatok a vždy sa nájdu kritici a nespokojenci a to aj napriek tomu, že návrh rozpočtu bežných výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 je medziročne navýšený o 9,59 % na 340,4 mld., čo je oproti štátnemu rozpočtu na rok 2007 viac o 29,8 mld.

Vážení kolegovia, nemusíte byť so všetkými kapitolami štátneho rozpočtu spokojní. Ale pokiaľ sa pozriete na rozpočet aj ten druhý, resp. ešte tretíkrát a nebude vám brániť opozičná slepota, verím, že rozpočet nakoniec podporíte.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavlis, ale pozerám sa, nie je v sále, stráca poradie. S procedurálnym návrhom - pán poslanec Miššík. Zapnite pána Miššíka.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V zmysle toho, že ste nás upozornili, že máme svoje práva a ja väčšinou postupujem v súlade s rokovacím poriadkom, vás poprosím, aby ste vyzvali predkladateľa, aby sa zúčastnil na prerokúvaní o tomto návrhu zákona o štátnom rozpočte alebo prerušili schôdzu, až pokiaľ sa nevráti.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, veľmi rád to urobím, len ma upozornite, podľa ktorého paragrafu rokovacieho poriadku mám postupovať. Zapnite ešte, prosím, pánovi poslancovi.

P. Miššík, poslanec: Pán podpredseda, nie je mojou povinnosťou vám určovať, o ktorom paragrafe si čo vy myslíte. Ja som podal procedurálny návrh. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Nie, ja neviem vykonať váš procedurálny návrh, preto nemôžem podľa neho postupovať. V rozprave... S procedurálnym návrhom - pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, je úplne neštandardné, aby pri prerokovaní zákona nebol navrhovateľ v miestnosti. Myslím si, že si treba prečítať rokovací poriadok, tú časť, kde je napísané, ako má byť prerokovaný vládny návrh zákona a štátny rozpočet je návrhom zákona. To je jedna vec.

A moja druhá poznámka, nemusíte dať hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Po tom, čo tu prebiehalo v pondelok a utorok, rokujte, ako chcete, ale tá moja druhá poznámka je, že niektoré veci, viete, netreba napísať do rokovacieho poriadku, lebo vyplývajú z elementárnej slušnosti. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám veľmi pekne. Pán poslanec, presne o to ide, že ide o elementárnu slušnosť. Pán poslanec tu sedí druhý deň, pán predkladateľ, pán minister poprosil o veľmi krátku hygienickú prestávku počas vystúpenia našich poslancov a nie vašich poslancov, vážení kolegovia, kde tu celý čas sedí. A ak hovoríme teda o slušnosti, pán predseda výboru Novotný, tak poprosím, pozrite sa dobre na seba. Máte nulovú toleranciu k tomu, aby naozaj základné hygienické potreby, aby si ten minister uspokojil a tvárite sa seriózne. (Hlasy z pléna.) Je to nehorázne, pán predseda, a nekorektné a nie ste vedený dobrým úmyslom. Mrzí ma to. Ďakujem vám, pán minister, že ste sa veľmi rýchlo vrátili, aj vám, vážení kolegovia z opozície, za neuveriteľnú veľkorysosť, noblesu a spôsoby. Veľmi pekne ďakujem.

Budeme pokračovať v rozprave. Hneď dávam slovo. Pán poslanec Matejička Vladimír vystúpi. Je v sále? Nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Bačík? Nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Kubovič, nech sa páči, máte slovo. (Hlasy z pléna.) Nemôžem dať slovo pánovi poslancovi. Porušil rokovací poriadok, pretože pravdepodobne chce diskutovať. (Smiech v sále.) Poprosím, pán poslanec Kubovič. (Hlasy z pléna.) Zapojte, prosím, pána predsedu Novotného.

V. Novotný, poslanec: Rešpektujem fyziologické potreby pána ministra financií, len som o tom presvedčený, že vláda Slovenskej republiky...

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím procedurálny návrh, pán predseda. Chceli ste reagovať v zmysle rokovacieho poriadku. Prosím procedurálny návrh. Odôvodnite ho následne.

V. Novotný, poslanec: Môj procedurálny návrh znie tak, aby ste, pán podpredseda, zabezpečili účasť členov vlády pri prerokovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu. Je nehorázne, aby sme ho prerokovali v prítomnosti jedného ministra, ktorý občas naozaj má fyziologickú potrebu. To by mohli vedieť aj ostatní členovia vlády. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Žiadate, pán predseda výboru, hlasovať o vašom návrhu? (Hlasy z pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Poprosím pána Kuboviča a, pán poslanec, máte slovo.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán minister vnútra, ktorý ako zrejme rozmnožil rady, aby sa mohli striedať, tak ako bolo povedané, takže je to v poriadku v tejto chvíli.

Vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako sa začnem venovať tomu, čo mám pripravené, nedá mi, aby som sa nevrátil možno k tomu, čo tu odznelo, aj keď nie som tiež odborník na poľnohospodárstvo, ale z úst pána poslanca Záhumenského.

Pán poslanec, vy ste vlastne v tej svojej reči, tak ako som si to aj poznačil a jednoducho aj to tak vyznievalo, naozaj aj za vznik veľkých fariem dokonca, ktorý ste označili za veľký nezmysel, označili pomaly aj nášho bývalého predsedu vlády pána Dzurindu. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že v tých 40. a 50. rokoch to boli práve červení komunisti, ktorí robili kolektivizáciu a brali ľuďom pozemky, aby mohli na nich spoločne hospodáriť a čo je najsmutnejšie, že dnes práve tie pozemky a tie družstvá sú práve v rukách takých ľudí, ktorí sa na tomto podieľali. Ak vy s tým súhlasíte a vám sa to páči, tak nemôžem inak povedať ako to, že asi patríte k nim. To je to, čo sa mi žiadalo povedať na túto adresu, pretože v rámci dvoch minút by som asi nemal šancu povedať. A určite je na Slovensku veľa rodín, ktoré by dodnes možno ešte sa venovali tomu farmárstvu, ale takí ľudia, ako ste vy, ich okradli. A zničili ste týmto celé slovenské poľnohospodárstvo, nad ktorým tu toľko plačete.

Ale teraz mi dovoľte, aby som sa vrátil k tomu, čo som mal v záujme a čo som chcel v týchto pár minútach, ktoré mám, ktoré si chcem vziať a mať k dispozícii, povedal. Rád by som sa vyjadril teda aj ja k návrhu rozpočtu na roky 2008 až 2010. Chcel by som sa krátko venovať niektorým, alebo jednej z častí tohto rozpočtu a to je finančným dotáciám a prostriedkom z Európskej únie.

Či sa vám to páči, alebo nie, predchádzajúca vláda, tak ako to dnešná koalícia používa, pravicová Dzurindova druhá vláda v roku 2006 vyjednala pre Slovensko v rámci druhého programovacieho obdobia, z ktorého bude mať možnosť Slovenská republika čerpať finančné prostriedky a finančnú pomoc z Európskej únie, finančné prostriedky v hodnote viac ako 400 miliárd korún. Týchto 400 miliárd korún je k dispozícii pre Slovenskú republiku v období rokov 2007 až 2013.

V predkladacej správe v časti 5 rozpočtu, ktorý je predkladaný dnes do Národnej rady, ktorá má názov Príjmy zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v rámci programovacieho obdobia 2007 až 2013 na roky 2008 až 2010 sa hovorí, a dá sa vlastne vyčítať o schopnostiach tejto vlády, teda tej vašej, keď to takto chcete, ako dokáže s týmito prostriedkami naložiť počas tohto obdobia.

Z tabuľky č. 7 je zrejmé a jasné nasledovné: Čerpanie v roku 2008 v hodnote 18,311 408 miliárd korún. V roku 2009 45 miliárd, v roku 2010 zhruba 70, niečo vyše 70 miliárd korún. Sčítané a podčiarknuté za obdobie rokov 2008, teda tri roky tejto vlády, predpokladá čerpať sumu v hodnote 133, zhruba 133,5 miliardy slovenských korún. Čiže, na konci roku 2010, keď budeme mať v rámci plánovacieho obdobia, o ktorom som hovoril, za sebou 4 roky z tohto obdobia, kedy Slovensko má možnosť čerpať viac ako 400 mld. Sk, dnešná vláda v rámci troch rokov, ktoré má dispozícii, počíta s čerpaním k tomuto dátumu vo výške zhruba 133,5 miliárd Sk.

Dovolím si v tejto chvíli položiť jednu otázku pri týchto číslach. Na konci roka 2010 budeme mať za sebou teda viac ako polovicu obdobia, v rámci ktorého môžeme tieto peniaze čerpať a vlastne finančné prostriedky plánované sú naplánované ani nie 30 % čerpania z tejto finančnej čiastky. Otázka znie, prečo si vláda dáva také nízke ciele v rámci tohto plánovacieho obdobia alebo prečo vlastne také slabé čerpanie má záujem vláda robiť v tomto trojročnom plánovacom období.

Keď som chcel poznať pravdu, musel som sa pozrieť aj na skutočnosti, ktoré tomuto všetkému predchádzajú a predchádzali. Predchádzajúca vláda schválila Národný strategický a referenčný rámec dňa 17. 5. 2006 ako výsledok dvojročnej práce a konzultácií. Po nástupe novej vlády, samozrejme, jej hlavným heslom bolo, čo bolo za Dzurindu, nič nie je dobré, schválila si aktualizovaný Národný strategický rozvojový rámec dňa 6. 12. 2006. Tento bol dňa 12. 12. 2006 predložený Európskej komisii. Negociácie s Európskou komisiou začali 27. 2. 2007 a dňa 29. 6. 2007 bol zaslaný na Európsku komisiu prepracovaný Národný strategický referenčný rámec na základe pripomienok komisie. V dôsledku týchto ničím neodôvodnených zmien bola Slovenská republika posledná zo štátov V4, ktorej bol Národný strategický referenčný rámec schválený a bolo to dňa 17. 8. 2007.

Dovolím si poznamenať, že v tomto termíne po Slovensku už v rámci Európskej únie zostali len tri krajiny v rámci Európskej únie, ktoré tento rámec nemali schválený. Bolo to Fínsko, Lotyšsko a Luxembursko. Čo je dôležité, je to, že dôsledkom tejto zmeny sa v roku 2007 nečerpali žiadne prostriedky a spôsobila sa tým strata jedného roka a oneskorené čerpanie štrukturálnych fondov. V dôsledku týchto udalostí, o ktorých hovorím, je možné očakávať, že prvé výzvy budú zverejnené, ak sa podarí, možno v decembri 2007, teda úplne na konci tohto roka, ale skôr sa dá predpokladať začiatkom tohto roka, začiatkom roka 2008, pardon. Vyhodnotenie prvých projektov je možné očakávať koncom prvého polroku 2008, podpis zmlúv v druhom polroku 2008, skôr zrejme ku koncu roku 2008, potom budú následne prebiehať verejné obstarávania, ktoré budú prebiehať v prvej polovici roku 2009. Tak isto môžeme očakávať zahájenie tých projektov, ktoré budú na začiatku prijaté, zahájenie realizácie prvých projektov. Reálne preplácanie faktúr a čerpanie peňazí môžeme očakávať koncom roku 2009 alebo v druhej polovici, ak chcete, roku 2009. Ukončenie prvých projektov je možné očakávať niekde až v roku 2010.

Pri zachovaní tohto súčasného modelu, ktorý sa dá predpokladať a schvaľovanie žiadostí a projektov môže byť v roku 2010 nakontrahovaných maximálne 30 až 40 % disponibilných prostriedkov a vyčerpaných bude maximálne 20, ale ja osobne predpokladám, že reálne asi 10 % z finančných prostriedkov, ktoré máme k dispozícii.

Treba povedať, že z tohto jednoznačne hrozí, že Slovenská republika nebude schopná vyčerpať v plnej výške viac ako 400 miliárd Sk. Inak povedané, hrozí, že Slovenská republika neprijme zhruba 200 až 270 miliárd Sk z pomoci Európskej únie, ktorú pre, dá sa povedať, Slovensko zabezpečila pri rokovaniach druhá Dzurindova vláda.

Kládol som si otázku, prečo si vláda dáva takéto slabé, nazvem to, návrhy na čerpanie a snažil som sa pomôcť si teda tým, čo je asi tak, ako sa píše v úvode tohto predkladaného rozpočtu, že vychádza z programového vyhlásenia vlády. V programovom vyhlásení vlády v časti Využívanie fondov Európskej únie sa píše v jednotlivých odsekoch a dovolím si citovať v tejto chvíli tri odseky z tohto programového vyhlásenia v danej oblasti. Citujem: "Vláda Slovenskej republiky v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy vytvorí podmienky na efektívne a transparentné využívanie fondov Európskej únie v súlade so všetkými predpismi Európskej únie a Slovenskej republiky najmä s cieľom vyrovnávania hospodárskych a sociálnych disparít medzi regiónmi Slovenskej republiky pri dosiahnutí maximálneho čerpania týchto fondov."

V ďalšom odseku, opäť citujem, sa píše: "Súčasne vytvorí optimálne podmienky a mechanizmy pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci nového programovacieho obdobia 2007 až 2013 prostredníctvom zavedenia vhodného systému finančného riadenia, pritom bude hľadať vhodné formy zapojenia územnej samosprávy do tohto procesu."

Predtým, ako prečítam ten tretí odsek, ktorý mám v záujme vám pripomenúť, pretože vy ste boli tí, páni poslanci z koalície, ktorí ste za toto programové vyhlásenie hlasovali. Ak ste si všimli, v obidvoch týchto odsekoch sa veľa hovorí o spolupráci so samosprávou, hovorí sa o tom, že prostriedky majú byť použité na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, že jednoducho samospráva bude tá, s ktorou sa bude pri týchto veciach komunikovať. Myslím si, že všetkým v Slovenskej republike sú známe všetky vaše problémy, ktoré sa s týmto dejú, ktoré hovoria o tom, že samospráva je presne opačne odstavovaná od všetkých týchto informácií. Je to robené v úplne inom rúšku, teda bez samosprávy a bez jej možných vplyvov.

V tejto súvislosti si dovolím prečítať ten tretí odsek, ktorý dokonca šiel ďalej, ako hovoriť o spolupráci, a hovorí o tom, že dokonca v zámere v programovom vyhlásení vlády bolo, že sa vytvoria pre kraje jednotlivé operačné programy a ten odsek, ak o tom neviete, vážení páni poslanci z koalície, veľmi rád vám ho pripomeniem v znení, ako je uvedený v programovom vyhlásení. Citujem: "Na základe skúseností zo skráteného programového obdobia 2004 až 2006 bude popri práci centrálnych administratívnych štruktúr vytvorený rámec pre postupný prechod plnej zodpovednosti samosprávnych krajov za implementáciu uceleného", opakujem, "uceleného operačného programu príslušného regiónu. K tomuto bude vytvorený príslušný inštitucionálny rámec."

Ja sa pýtam: To už to programové vyhlásenie pri vytváraní rozpočtu nemá pre vás žiadnu hodnotu? Načo ste si ho potom schvaľovali? Vedeli ste sa vzájomne dohodnúť v rámci koalície na časti programového vyhlásenia, pretože papier znesie veľa, ale realita je úplne iná.

Jednoznačne sa ukazuje, že všetko v tejto oblasti chcete robiť centrálne a ešte sa ani neviete dohodnúť medzi sebou, ktoré ministerstvo, resp. minister ktorej strany bude mať danú oblasť v gescii. Už vás vôbec netrápi, že samospráva v regiónoch je úplne mimo. Najsmutnejšie je, že týmito krokmi ohrozujete, tak ako som povedal, čerpanie viac ako 200 a ž 270 miliárd Sk, ktoré nemusia prísť na Slovensko v rámci rokov 2007 až 2013.

Dovolím si pripomenúť, že aj v predvolebnom čase, aj v prechádzajúcom volebnom období boli to práve zástupcovia politickej strany Smer, ktorí najviac poukazovali a hovorili o tom, ako sa budú starať o vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Ja som si programové vyhlásenie aj v tejto časti prečítal dostatočne podrobne, kde sa hovorí o tom, ako chcete spracúvať všelijaké vízie, dokumenty, doklady a, bohužiaľ, v tejto snemovni som sa ničoho do dnešných dní z tohto nedožil.

Dovoľte mi, aby som vám na záver položil možno takú rečnícku otázku. Podľa vás aj za to, že na Slovensko nepríde ďalších 200 až 270 miliárd korún, ak budete pokračovať ďalej tak, ako to vychádza z jednotlivých dokumentov, o ktorých som hovoril, aj za to bude zodpovedná druhá Dzurindova vláda? Bude zodpovedná za to, že vybojovala pre Slovensko viac ako 400 miliárd korún?

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - poslanci Záhumenský, Belásová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Kubovič, keď vám dochádzajú argumenty, uchyľujete sa k urážaniu. Ja si vyprosím od vás, aby ste mi nadávali, že som ja okradol ľudí o pôdu! Moji obaja starí rodičia boli najväčší gazdovci v obci, v dedine, pomáhali mnohým ľuďom a mnohí ich mali radi. A päťdesiate roky ich obrali o všetko. Celú moju rodinu obrali o celý majetok. Na krivde päťdesiatych rokov vznikli veľké podniky. Musím povedať, na krivde päťdesiatych rokov vznikla tu komparatívna výhoda Slovákov a slovenských farmárov a títo ľudia dnes sa nechcú vrátiť k pozemkom, ale chcú, samozrejmá vec, za svoj majetok slušný nájom a mnohí ho dostávajú. Mnohí ho dostávajú. Možno takí gazdovia ako vy im platia tých 200 korún na hektár, ale ostatní im platia normálne.

Keď nemáte argumenty, uchyľujete sa k táraniu. Tárate nezmysly a ja chcem povedať, že práve veľké podniky na Slovensku umožňujú prežiť to vaše likvidovanie poľnohospodárstva. Keby sme tu mali malé podniky, ktoré tu boli kedysi pred päťdesiatymi rokmi, tak dnes by už pri vašej podpore neexistovali žiadne podniky. Museli by sme ísť na podporu Rakúska, Švajčiarska a podobných krajín. Ale len z 0,9 % sme schopní vlastne slovenským farmárom pomôcť, z rozpočtu pomôcť na to, aby boli schopní čerpať veľké zdroje, 18 miliárd, viac ako 18 miliárd z európskych zdrojov do investícií, aby sa mohli nadýchnuť, aby mohli tie prostriedky využiť, lebo ak ich nevyužijeme, tak stratíme definitívne schopnosť konkurovať Európskej únii.

Ja by som sa spýtal možno vás, počúvam, ako ste bačovali v Ružinove ako starosta, ľudia majú vás tam plné zuby a tak to aj dopadlo vlastne s vami vo voľbách, keď ste sa znovu uchádzali o primátorovanie, a jasne povedali, čo si myslia o vašom bačovaní v Ružinove. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega predrečník, vy ste sa dotkli otázky programového vyhlásenia vlády, kde ste citovali, že sa súčasná vláda zaviazala, že bude prenášať tie kompetencie na vyššie územné celky a bude spolupráca so samosprávou. Zrejme vám ušiel jeden fakt, že v súčasnosti sa pripravujú už zmluvy ohľadom prenosu kompetencií s vyššími územnými celkami a budú v oblasti napríklad implementácie rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy a tak isto opatrenia v súvislosti s infraštruktúrou cestovného ruchu a opatrenia v súvislosti s revitalizáciou sídel. Takže, ak ste nemali túto aktuálnu informáciu, tak ja vám ju veľmi rada poskytnem. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Pani Belásová, veľmi rád, ak to bude tak, ako hovoríte, si na to počkám. Ale vôbec to tak nevyzerá a tie zmluvy budú zrejme len o konkrétnych projektoch, ktoré boli schvaľované na ministerstve. A nebolo to tak, že pre daný program boli pre daný región vyčlenené finančné prostriedky a rozhodovalo by sa na úrovni kraja. Tak to v tom vašom programe je napísané. Takže to je trocha rozdiel.

Pán Záhumenský, neviem, možno je to zhoda náhod, moja rodina mala presne ten istý osud, o ktorom hovoríte, tiež boli okradnutí tými komunistami, a preto som to spomínal. Ale nesúhlasím s vami v jednej veci, nesúhlasím s vami v jednej veci, čo ste povedali, že vytváranie veľkých farmárskych celkov je vlastne záchranou pre nás. Pretože poľnohospodárstvo by potom v iných západných krajinách nebolo tam, kde je, ktoré si chcete v tejto chvíli brať za príklad.

A to posledné, čo ste spomínali, no to vnímam ako trápnosť, ktorú ste si mohli odpustiť, pretože ja som v Ružinove bol 2 volebné obdobia zvolený a tretíkrát som prehral pri 8 000 hlasoch o 200, o 90, pardon, 390 hlasov, aj to, ešte vás upozorňujem, že možno sa dočkáte prekvapení v tejto oblasti, pretože ja mám podanie na Ústavný súd, ktoré má veľkú šancu zvíťaziť, pretože také podvody, aké ste tam v spolupráci s inými ľuďmi narobili, možno vyjdú najavo, ak bude spravodlivosť fungovať na Slovensku tak, ako má. Mne sa nežiada nič viac k tomu povedať. Možno len tú poslednú vetu. Po mne to, čo som tam urobil ja, je vidieť. Som zvedavý, čo bude o 4 roky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Senko Ján. Nie je v sále, stráca poradie. Takže slovo dostane pán poslanec Pavol Minárik, pripraví sa poslankyňa Nachtmannová.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, je mi naozaj úprimne ľúto, že som vás tak vytočil takou elementárnou požiadavkou, aby pri rokovaní o zákone, o takom dôležitom zákone, ako je štátny rozpočet, bol prítomný predkladateľ. Mali ste niekoľko možností, ako ten problém vyriešiť a ja rešpektujem aj fyziologické potreby.

Vážený pán predkladateľ, otupná robota, verím vám, otupná, keď vás všetci členovia vlády nechali v tom prakticky samého. A keď budete potrebovať, myslím, že táto snemovňa vzhľadom na to, ako sa k vám kolegovia správajú, aj 10 minút počká, pretože naozaj fyziológia človeka nepustí. To nie je pre mňa, to nie je pre mňa, to je pre úctu k tomuto parlamentu a to by si mali uvedomiť hlavne koaliční poslanci, pretože oni musia vyžadovať, aby parlamentarizmus tejto krajiny bol ctený. Ja vás v tejto chvíli naozaj skôr ľutujem, že tu musíte sedieť sám a vám to asi neprekáža, pretože prakticky nečelíte ničomu, pretože odhodlanie nič neprijať je také vysoké, že nemusíte vlastne dávať ani pozor.

Dámy a páni, nie je nič príjemné, tak ako väčšina vystupujúcich aj ja hovorím vlastne len pre stenozáznam, ale čo má byť povedané, nech je povedané. Vlani som začínal svoje rozpočtové vystúpenie oslovením vlády, ktoré, bohužiaľ, môžem použiť i dnes. Začínal som: "Vážený pán stále neprítomný premiér, vážení neprítomní skoro všetci ministri." Vlani sa tu pohybovali aspoň traja, štyria. Tento rok ste tu, pán minister, skoro stále iba vy. Z času na čas vás príde podporiť pán podpredseda vlády Kaliňák. A to nie je len teraz, to je permanentný stav pri prerokúvaní štátneho rozpočtu a už druhý rok po sebe. Pán premiér a páni ministri si nevypočuli ani zásadné vystúpenia za poslanecké kluby. Potom sa nečudujme, že nie sú zvedaví na posudzovanie svojich kapitol a prípadné pozmeňujúce návrhy. Načo aj, keď je dopredu rozhodnuté, že nič nemôže byť prijaté.

Ja sa chcem ako predseda výboru pre kultúru držať kapitoly tohto ministerstva. A je mi ľúto, že tu nie je pán Maďarič a prakticky sa tu vôbec nezjavil. Rovnako ako sa nezjavil ani vo výbore. Pán Maďarič bol na hodine otázok, nebol na prerokúvaní rozpočtu, tak ako nebol na prerokúvaní rozpočtu vo výbore, na ktorom sa opakovane nezúčastňuje. Áno, bola na výbore námietka, že rokovací poriadok ho k tomu nenúti. Ale to nie je len náš výbor pre kultúru a médiá. To je svojím spôsobom aj jeho výbor pre kultúru a médiá. V ňom by mal hľadať oporu na posilnenie svojej kapitoly. Rovnako ako si nevypočuje mňa, nevypočul si ani výbor, nevypočul si ani kolegyňu Biró, kolegu Galbavého, pani Vášáryovú. Nevypočuje si, ak vystúpi za chvíľu pán Jarjabek a potom pán Bárdos. Jeho to jednoducho nezaujíma. Ale my si to tu povedať zrejme budeme musieť.

Na začiatku jednu poznámku. Naozaj nepodávam pozmeňujúce návrhy, pretože sa mi to zdá byť v tejto atmosfére absolútne zbytočné. To je pre pána predkladateľa, aby vedel, že už nemusí počúvať, lebo nebude musieť reagovať. Pánovi spravodajcovi oznamujem, že trikrát sa v tomto mojom vystúpení budeme musieť zaoberať tým, čo hovorím, pretože ho požiadam o to, aby vyňal zo spoločnej správy niektoré body na osobitné hlasovanie. V tejto chvíli ako predseda výboru žiadam takéto osobitné hlasovanie o návrhu nášho výboru, ktorý gestorský výbor neodporúča schváliť, a je to návrh v časti C1 o zmene rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa navýšenie rozpočtu Rady pre vysielanie a retransmisiu. Podávam ho z dvoch dôvodov, pretože to cítim ako povinnosť ako predseda výboru a po druhé, pretože považujem tento návrh za dobrý. Predkladal ho koniec koncov alebo osvojil si ho pán spravodajca vo výbore, pán poslanec Rafaj a v tejto chvíli, že som to naňho "pichnul", tak je to len taká malá zlomyseľnosť. Nebolo to nejaké veľké žalovanie. Rovnako, ako že on vymyslel tú protipoložku, z ktorej by sa to malo kompenzovať, aby to nemalo rozpočtový dopad a hovorím to preto, že snáď ako predseda poslaneckého klubu koaličnej strany bude mať aspoň akú-takú šancu na úspech.

Pred rokom som robil takú menšiu analýzu vývoja kapitoly ministerstva kultúry a videl som veľkú nespokojnosť s trendom a, samozrejme, i s celkovým objemom prostriedkov v rezorte. Zdanlivo dôvod na to, aby som sa vyjadril tento rok spokojnejšie, aspoň čo sa týka smerovania, nevyjadrím sa tak. Prečo? Najprv preto, že aj keď nie úplne záväzne, ale predsa nie úplne na srandu, rozpočtujeme verejné výdavky na 3 roky a rovnako aj štátny rozpočet. Čo nám ponúkate, páni ministri, v tejto perspektíve? Teda v perspektíve, ako sme sa dnes dozvedeli, možno opäť celého zostávajúceho zvyšku tohto volebného obdobia na roky 2008, 2009 a 2010 postupne v miliardách tieto čísla 5,13; 3,67 a 3 mld. 760. Súčasný rok zatiaľ neuvádzam, ale aj k tomu sa dostanem.

Podľa mňa je namieste otázka, čo sa stane také dramatické, čo sa udeje medzi rokmi 2008 a 2009, aby to odôvodnilo pád výdavkov v takejto kapitole o 1,4 mld. korún. A špeciálne pád kapitálových výdavkov o 0,5 mld., grantových zhruba o rovnakú sumu. Bude nejaký iný model financovania kultúry? Alebo máme už všetko zrekonštruované? Už nie je potom do čoho dávať peniaze? Samozrejme, nie. V takejto stabilite - nestabilite sa prakticky žiť nedá a už vôbec nie nejako rozumne plánovať. Takúto hojdačku môže človek zažiť len v revolučných rokoch alebo v rokoch absolútnej krízy. Takže sú len dve možnosti. Buď ste si urobili z rokov 2009 a 2010 srandu alebo to myslíte vážne a to by bola už iná katastrofa.

Teraz k porovnaniu súčasného roku k roku rozpočtovanému. Koeficient rastu je uvádzaný na úžasných 1,26. Rast bežných výdavkov nie je síce úplne skromný, ale zase nijako extrémny, iba 1,13. Inými slovami, musí byť enormný rast kapitálových výdavkov. A naozaj zo súčasných 271 miliónov sa posúvame na úctyhodných 844. K problému tých 844 sa ešte neskôr vrátim. Teda zdanlivo potešiteľný rast o 26 %, viacerí ho tu označili, napríklad páni kolegovia Mikloš, Berényi, za dôkaz absolútnej priorizácie tohto rezortu, rezortu kultúry. Ja hovorím, že ide o priorizáciu ministra Maďariča ako persóny. Zrejme ide pre premiéra o mimoriadne dôležitého, možno najdôležitejšieho podpredsedu Smeru - sociálnej demokracie. A ešte raz k tomu koeficientu 1,26. Je počítaný z mimoriadne podhodnoteného schváleného rozpočtu na rok 2007. Ten však bol taký podhodnotený, že ich vláde sa to zdalo byť málo a v apríli pridala 500 miliónov. Len pri schvaľovaní vlaňajšieho rozpočtu sa to zohľadniť nemohlo, lebo sa to nemohlo priznať. Ale chyba lávky. Rozpočet je zákon a prostriedky by museli prísť. Uznesenie vlády zákonom nie je a rozpočtové prostriedky sa potom posúvajú tak, ako to vláde vyhovuje. Zatiaľ prišlo na rezort kultúry 50 miliónov. V odpovedi na moju otázku pred dvomi schôdzami Národnej rady som bol ubezpečený ministrom Maďaričom, že príde i zostávajúcich 450 a budú efektívne využité.

Dnes sme skoro v decembri. Ak príde v decembri na rezort kultúry 450 miliónov, efektívne ich dokáže využiť snáď len riaditeľka ekonomickej sekcie ministerstva kultúry pani Gajdošová, lebo tá dokáže všeličo. Ja si však skôr myslím, že tieto prostriedky neprídu. Ak by tieto prostriedky prišli a počítal by sa rast kapitoly, tak je to už nie takých úžasných 1,26; ale len nejakých 1,1. To nie je zase také najstrašnejšie, ale ani nič moc. No ja si predsa len myslím, že tých 450 miliónov sa ušetrí a neprídu. Takže rast bude 1,26. Ono mediálne hrdinstvo sa už raz naplnilo v apríli, keď sme vybojovali 500 miliónov pre rezort kultúry. Teraz budeme mať iné mediálne hrdinstvo. Vybojovali sme obrovský rast o 26 %. Dámy a páni, to je geniálny počin mať dvakrát mediálny zásah, dobrý mediálny zásah za peniaze, ktoré nakoniec ani neposkytneme. To je dobrá trefa, gratulujem. Toľko vo všeobecnosti.

Teraz niekoľko konkrétností. Predtým, ako sa dostanem k dvom zásadným problémom, dva, tri rádovo, myslím teraz objemovo vo finančnom vyjadrení, problémy menšie. Vlani som obšírne hovoril o obnove hmotných a hlavne stavebných kultúrnych pamiatok. Prakticky jediná podpora mimokapitálových výdavkov určených na obnovu objektov štátu je grantová položka Obnovme si svoj dom. Štát prostriedky na svoje objekty strojnásobil. Grantová podpora vzrástla z 90 na 116 miliónov s perspektívou na ďalšie roky 40 a na rok 2010 40 miliónov. Rast absolútne nedostatočný a perspektíva chmúrna. A čo horšie, to je naozaj všetko, to je naozaj všetko, čo na tie pamiatky pôjde. Vlani ešte stále, asi zo zotrvačnosti, existovala asi ako vyjadrenie podpory zo strany štátu pamiatkovo najdôležitejším mestám, to je Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica a Kremnica, položka v kapitole Všeobecná štátna správa. Aj keď s nulou, ale existovala. Tá nula tam bola vraj len preto, že nevieme, či si v budúcnosti budeme môcť niečo viacej dovoliť. Zdá sa, že hospodárstvo tejto krajiny je v rozvrate, lebo si dovoliť nemôžeme nič. Dovolili sme si to, že sme radšej tento titul z rozpočtu úplne vymazali, aby sme sa nemuseli pred obyvateľmi týchto miest hanbiť. A nielen pred obyvateľmi týchto miest, ale aj pred celou kultúrne zmýšľajúcou verejnosťou. (Potlesk.) Podotýkam, že my sme do tej položky pravidelne dávali viac ako 40 miliónov korún. To nie je veľa, ale je to 1,3-násobok toho, o koľko vzrastie medziročne grantová schéma Obnovme si svoj dom.

Druhá drobnosť je vyjadrená v spoločnej správe pozmeňujúcim návrhom v časti IIID. Budem žiadať osobitné hlasovanie. O čo ide? Už to tu dopodrobna analyzovala pani kolegyňa Biró. Ja preto budem pristupovať k tomu z takého menej technického pohľadu, skôr by som povedal politicky. Povedzme, že ide o odstránenie zjavnej chyby. Nechcem ani v skrytu duše pripustiť zámer motivovaný konfesionálnou príslušnosťou podpredsedu vlády a tým menej úradníka na ministerstve kultúry, prípadne zamestnávaním kohokoľvek, napríklad manželky v niektorej diakonii Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Preto hovorím radšej o zjavnej chybe, ktorú treba odstrániť, pretože nie je nič horšie ako zasiať pocit nespravodlivosti medzi, a zdôrazňujem, najmä menšie cirkvi. Teraz som ako rímsky katolík, chvalabohu, z obliga. Môžem na to spokojne upozorniť bez toho, aby som bol v niečom obviňovaný, lebo problém je v nespravodlivom vnútornom prerozdelení medzi Evanjelickú cirkev augsburského vyznania a Reformovanú cirkev, resp. medzi jej diakonie. Tohtoročné prerozdelenie, ktoré sa ďalej prenáša a násobí do ďalších rokov, je nespravodlivé, lebo nezohľadňuje prakticky nič, len, zdá sa, túžbu niekoho. Nezohľadňuje ani počty veriacich, ani to, koľko štát prispieva na platy duchovných týchto cirkví a už vôbec nie rozsah činností týchto diakonií. Upozorňujem na to, že ak zafixujeme tento stav, pán minister, bude sa to dať odstrániť už len tým, že poškodeným výrazne navýšime v ďalších rokoch, čo by mne vôbec neprekážalo, ale vám ako ministrovi financií by to prekážať mohlo, takže sa nad tým zamyslite radšej teraz.

Tretia drobnosť. Nevidím tu pani kolegyňu Muškovú, ani kolegu Podmanického, snáď sú tu niektorí kresťania zo SNS. Možnože malý odkaz cirkevnej hierarchii. Pozrite sa, na čo sa dokážu vynakladať štátne prostriedky. Určite to tu mnohým nebude prekážať, ale keď si prejdete program filmového festivalu Bratislava, tak okrem slovenských filmov, ktoré ešte neklesli tak hlboko, by som to skôr nazval gay-lesbický filmový festival. Ale to je len taká malá drobnosť.

Teraz by som prešiel k tomu podstatnému. Je príznačné, že kapitola rastie hlavne v dvoch smeroch.

Prvá sú granty. To je položka, ktorá je vo svojej podstate hlboko subjektívna, prioritne subjektívna vo svojom rozdeľovaní. A môžem povedať, keď sa pozriete na komisie, ktoré sa na prerozdelení týchto prostriedkov používajú, teda rozhodujú o nich prakticky predtým, ako to minister podpíše, môžem povedať, že tento subjektivizmus sa ani nijako nesnažia zakryť.

Druhá sú kapitálové výdavky. Táto položka by mala byť v zásade najmenej subjektívna, pretože verejné obstarávanie by malo z tohto subjektivizmu väčšiu väčšinu vymazať. Čo sa však deje? Minister podpísal pani Gajdošovej - toto meno v tejto snemovni ešte bude veľa ráz znieť, tak ako znelo v súvislosti s rozhlasom a koncesionárskymi poplatkami a treba si ho všímať - rozhodnutie o sústredení verejného obstarávania na ministerstvo a prakticky do jej rúk. Centralizácia je vraj v záujme transparentnosti a šetrenia. Robí to síce množstvo technických problémov, ja viem, že tie sa dajú prakticky vždy nejako prekonať, ale, samozrejme, sú tu aj dopady. Dve najväčšie položky tohto roku - rekonštrukcia Reduty plánovaných 161 miliónov kapitálových výdavkov a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, taký úplný začiatok a štart 41 miliónov Sk - sú nevysúťažené. To znamená, prostriedky nevyčerpané, akcie nespustené a to len v dvoch položkách ide o 200 miliónov korún kapitálových výdavkov, v ktorých na tento rok mal pán minister Maďarič vo svojej kapitole 271. To znamená, nevyčerpal 200 z 271.

Okrem toho je tu jedna zmarená sezóna alebo polsezóna pre Slovenskú filharmóniu, ale aspoň mali dobrú možnosť dobre nás reprezentovať v Japonsku, v Kórei, v západnej Európe, fajn, dobre. Ale pre koho je primárne Slovenská filharmónia platená z daní daňových poplatníkov? Aby tu nemala sezónu? No, posúva sa, samozrejme, aj termín dokončenia rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie. Viete, na kedy je naplánovaný ten pôvodný termín dokončenia? Nedohľadne v roku 2013. Neviem, neviem, že keď sa vôbec nevie začať, či sa niekedy Slovenská národná galéria takýmto spôsobom zrekonštruuje a či tu nebude ďalšie národné divadlo. Stratený čas, premárnené príležitosti, finančné problémy si len tak ľahko nikto nepridá. Aké sú aktíva tohto počínania? Aká je príčina? No, veľmi jednoduchá. Nepodarilo sa súťaže uzavrieť, lebo súťaž - nesúťaž nie je možné stavať, čuduj sa svete, lacno. Nedá sa stavať lacno!

Dva príklady, budem sa snažiť byť stručný až heslovitý, aby ste udržali pozornosť. Už spomínaná Reduta a druhý príklad Štátna opera Banská Bystrica. Začnem tou druhou, je to predsa len trošku menšia položka. Vyhlasovateľ ministerstvo kultúry po tej centralizácii deklaruje predpokladanú cenu stavby 237 miliónov, aby som bol presný 199 827 bez DPH, teda asi 237 miliónov s DPH. Po upresnení na základe uznesenia vlády 298/2007 je to asi 249 miliónov s tým, že stavba by mala byť dokončená o dva roky. Tento rok je v rozpočte 189 miliónov na roky 2009 a 2010 dvakrát nula. Dobre, chýba tam nejakých proti vládou predpokladanej prehodnotenej sume 40 miliónov, asi to budú prostriedky z fondu reprodukcie štátnej opery. Ale to nie je zaujímavé. Otvoria sa obálky, prečítajú sa ceny a teraz bez toho, aby som menoval firmy, ceny, ktoré vypadli z obálok: 391,6; 275,4 a 387,3 milióna. Kritériá sú úplne samozrejme pri takejto zákazke nastavené na najnižšiu cenu alebo 80 % na najnižšiu cenu. Viete, čo sa stane? Normálny človek si myslí, že je vybraný dodávateľ s cenou 275,4. Je to síce o 39 miliónov viacej, ako predpokladala štátna expertíza, ale treba začať, však niekedy to divadlo aj musíme zrekonštruovať, lebo nám padne na hlavu. Predpokladali by ste, že naozaj sa takáto zmluva podpíše a obstarávateľ, teda ministerstvo kultúry, sa bude trošku chvieť, ako vysvetlí to prekročenie ceny. Omyl. Dodávateľ s najnižšou cenou je vyzvaný, aby vysvetlil neobvykle nízku cenu. Cena, ktorá je vyššia ako štátny odhad a on má vysvetľovať, prečo je taká nízka. Dodávateľ vysvetlí, dodá znalecký posudok. To meno je vo svete súdnych znalcov celkom známe, opäť nemám dôvod mu robiť reklamu. A skončí tak, že vysvetlenie je považované za nedostatočné. Tento dodávateľ je vylúčený a vyhráva ďalší - 387,3. Je to síce o 112 miliónov viac, ale podarilo sa. Bežia odvolačky, stavba stojí a nikto neletí. A viete, kto to všetko podpisuje? Predsedníčka výberovej komisie pani Hilda Gajdošová.

Reduta. Veľmi, veľmi podobné, len čísla sú trošku iné, lebo tá stavba je trošku väčšia. Tentoraz obstarávateľ deklaruje cenu medzi 500 a 550 miliónmi. Konštatovanie z otvárania obálok, ponukové ceny: 875, 535 a 840 miliónov. Ajhľa, konečne sa našiel dodávateľ, ktorý sa trafil do toho, čo by chcel štát. Viete, čo sa stane? Normálni ľudia si myslia, že sa s ním podpíše zmluva, na stavbe sa "fachčí". Choďte sa pozrieť do Reduty. Nič sa tam nedeje. Samozrejme, že sa tam nič nedeje. Komisia požiada o zdôvodnenie neprimerane nízkej ceny. Dodávateľ podpíše súdnoznalecký posudok, vysvetlí, je vylúčený a vybraný je drahší. To je práca pani Gajdošovej. Ale má to svoje výhody. Viete, pani Gajdošová nemôže letieť, keby to urobil Lapšanský, to je riaditeľ filharmónie, alebo Hromada v Bystrici, tak tí už tam dnes nie sú. Takže má to aj svoje výhody, pretože týchto ľudí by bola škoda.

Dve akcie transparentného centrálneho obstarávania. Suma summarum 418 miliónov Sk navyše. To je pri štátom odhadnutej hornej hranici 237 a 550, čo je dohromady 787 miliónov, úctyhodný rozdiel. Premiérov odkaz, že nie je možné, aby boli verejné súťaže predražované o 20 %, na ministerstve kultúry, vážení, pochopili, viete ako? Že 20 % je málo, treba predražiť viac ako o 50 % a tak sa tieto súťaže vyhodnotili. (Potlesk.) A v tejto chvíli sa končí problém Gajdošová. Toto je totiž problém podpredsedu Smeru - sociálnej demokracie Marka Maďariča, ktorý je okrem iného aj minister tejto vlády. A budeme zrejme počuť spojenie strana a vláda od tohto času asi veľmi často. Hoci sme si už na to pomaly odvykli počúvať. Pretože pán premiér, ak nechce zlodejiny HZDS, mal by sa vysporiadať so zlodejinami doma. (Potlesk.)

Pre mňa je totiž jediný možný záver. Enormné navýšenie kapitálových výdavkov v budúcom roku na ministerstve kultúry je potrebné práve preto, aby sa dali pokryť takéto súťaže. Ale aby som nekrivdil pánovi ministrovi. Rezort vie byť aj šetrný a s tým je spojený môj ďalší návrh, aby sa o bode C4 spoločnej správy, to je 45 miliónov na pokrytie nákladov rozhlasového vysielania na stredných vlnách, vyňalo na osobitné hlasovanie. Vieme ušetriť na ministerstve kultúry v rezorte pána Maďariča napríklad na kúpe rádiokumunikácií alebo na plnení si zákonnej povinnosti prispievať na šírenie rozhlasu na stredných vlnách. A keď šetriť, tak poriadne. Šetríme závratných 45 miliónov. To je otázka toho pozmeňujúceho návrhu. A prečo šetríme?

Človek by si prvoplánovo povedal, že šetríme preto, lebo sme dobrí hospodári. Poznajúc pomery v Slovenskom rozhlase, ukazujú sa iné zaujímavé dôvody. Pani riaditeľka je nepohodlná, nespolupracuje, nefunguje ako Hreha, teda aspoň vtedy Hreha, keď sme ho chválili. Taký nezmysel, chce byť riaditeľkou skutočne verejnoprávneho a nie vládneho rozhlasu a navyše chce vyrovnaný rozpočet. Nevieme ju odvolať. Nevieme ju odvolať, lebo Rozhlasová rada nie je na vládne rádio zvedavá, aspoň nie v potrebnom počte 10 členov. Ako ju teda zložiť? Dobrou cestou je i ekonomická likvidácia. Však chce vyrovnaný rozpočet. A pre koaličných kamošov zo SNS máme ešte jeden bonus. Na stredných vlnách je Patria. Možno práve z tohto dôvodu, ale taktiku pani riaditeľke nechajme. Ak bude Patria vypnutá, naštveme Maďarov a ešte ich aj poštveme proti Zemkovej. Ideálna kombinácia.

Ale je tu ešte iná rovina, prečo nie 45 miliónov na šírenie rozhlasového vysielania na stredných vlnách a tiež dobrý dôvod. Ak Slovenský rozhlas neuzatvorí zmluvu na vysielanie na stredných vlnách, vysielateľ, to je dnes súkromná firma TBDS a u mňa v tejto chvíli vôbec je nezaujímavé, kto to je. Či naozaj tam je nejaký J&T a Korbačka a neviem kto, však tá privatizácia bola pred rokom a to už sme všetci zabudli. Dobre. Tento prevádzkovateľ nebude mať objednávku, nebude mať dôvod ani len formálne vysielať, tak ako to, povedzme, robia Rakúšania. Za takého stavu, a to nielen oficiálne, i neoficiálne, môžu sa na týchto vlnách objaviť iní vysielatelia. Keď budú vysielať a my sa nebudeme dožadovať vysielania, a takí záujemcovia naozaj sú, postupne prídeme aj o koordináciu týchto frekvencií, čo je inak, dovoľujem si upozorniť pánov zo SNS, naše národné bohatstvo. Tie frekvencie, pokiaľ sú pre nás koordinované, sú vlastníctvom tohto štátu. To je naozaj také, ako kebyže máme ropu. Najmä frekvencia Nitra 05 koordinovaná na výkon 750 kW, ktorá pri prechode na digitálne vysielanie na stredných vlnách, čo sa môže stať štandardom v celej Európe, zabezpečí vo väčšine Európy veľmi vysokú kvalitu počúvateľnosti vysielania nášho rozhlasu z jedného miesta pri Nitre. Ale aj iné frekvencie sú dobré, pretože ich súbor umožňuje pokryť v dvoch programoch prakticky celé Slovensko v digitálnej, teda veľmi vysokej kvalite. To je strata pre Slovenskú republiku. Ale pre niekoho môže znamenať táto strata aj zisk.

TBDS je totiž vlastníkom pozemkov pod tými vysielačmi. Keď sa nebude vysielať, prídeme o koordináciu, nebude dôvod tie vysielače mať. Môžeme ich odstrániť a pozemky, roztrúsené po celom Slovensku, sú zainvestované. Je tam kanalizácia, elektrická prípojka vysokého výkonu, pri každom je budova. Tie pozemky sú splanírované, ku každému vedie cesta, na tých pozemkoch nie sú ťarchy. Sú vyňaté z lesného fondu, ak sú mimo miest a sú v príjemnom lesnom prostredí. Ak ich uvoľníme, vynikajúca príležitosť na začatie developerskej činnosti. Nie sú to možno veľké pozemky, ale tri hektáre v Bratislave - Novom Meste, to už nie je otázka špekulácie, či oceníme vo Veľkom Slavkove na 1 500, alebo nie. V Bratislave - v Novom Meste už nikto nebude asi pochybovať, ako sa takéto pozemky dajú oceniť. Tie pozemky sú v Bratislave, v Nitre, v Banskej Bystrici, v Žiline, v Čadci, v Prešove, pri Košiciach a ďalej. A, čuduj sa svete, vysielač Poprad - Tatry kódové označenie TAT 1 viete, kde vysiela? Veľký Slavkov. Niekto sa stane susedom veľkého Vladimíra, nie 100-hektárovým, iba 3-hektárovým, ale však veľký Vladimír je veľký a Marek iba taký obyčajný, normálny - náš.

Dámy a páni, rozpočet bez tých 45 miliónov neničí len národnostné vysielanie, verejnoprávnosť Slovenského rozhlasu, zároveň uvoľňuje pozemky na to, aby sa na nich dalo stavať. Naozaj, dôveryhodný dôvod na šetrnosť. Kebyže tu je pán minister, tak by som sa na neho obrátil. Keďže tu nie je, dúfam, že za tých 200 miliónov na informatizáciu mu už niečo predinštalovali a bude mať internet, vypočuje si ma aspoň tak.

Po takom zbavení sa rodinného striebra, ako sú rádiokomunikácie a koordinované frekvencie, o takom návrhu kapitálového rozpočtu a takých tendroch si myslím, že tento minister nie je schopný spravovať rozpočet žiadnej kapitoly, nieto ešte rozpočet navýšený. Môžem mu odkázať, pán minister, a môžem vám odkázať, že tam, kde funguje pani Gajdošová, vždy je problém. Dokonca by som povedal skoro spúšť alebo katastrofa. (Potlesk.) Lenže ona okrem krátkeho pôsobenia, keď bola na čele Slovenského rozhlasu, nikdy nenesie plnú zodpovednosť. Vtedy ju niesol hlavne súčasný riaditeľ TASR, dnes ju nesie minister Maďarič. A nezbaví ho tejto zodpovednosti ani Úrad verejného obstarávania, ak mu tie tendre zruší, lebo ani raz sa k nim nevyjadril a jednoznačne smeroval k týmto neuveriteľne nadhodnoteným sumám. To nebol výmysel nejakej úradníčky na ministerstve kultúry.

Pán minister je podľa mňa nie muž na správnom mieste. Nedal by som mu naozaj spravovať žiadny rozpočet. Tomuto ministrovi by sa oplatilo vyslovovať nedôveru, kebyže nemáme vyslovovanie nedôvery celej vláde v dohľadne. Pánovi ministrovi Maďaričovi navýšiť rozpočet je podľa mňa hriech spolupodielnictva. Preto za takýto rozpočet ja osobne hlasovať nebudem a nemôžem. (Potlesk.)