A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. To, čo predviedol pán kolega Kubánek, súdruh Kubánek, je naozaj pozoruhodné, pretože tu k rozpočtu nepadlo takmer ani slovo a bol to kompilát jednostranných útokov a pohľadov na predchádzajúcu vládu. Pritom my sme boli svedkami absolútneho porušenia akýchkoľvek zásadných a elementárnych pravidiel slušnosti pri minulej hodine otázok. Ak chceme hovoriť do budúcna o tom, že sme v krajine, kde sa rešpektuje demokracia, tak aspoň tie písané pravidlá treba rešpektovať, keď už nepísané nechceme rešpektovať, že keď niekto dostane otázku a má v zákone umožnené položiť doplňujúcu otázku, tak zo slušnosti nechám aspoň 15 sekúnd alebo 20 sekúnd na to, aby toto mohlo zaznieť. Takže výsledkom vášho vystúpenia je len to, že som nadobudol absolútne presvedčenie, že išlo o objednané vystúpenie alebo svojím spôsobom o nejaké vnútrostranícke šplhúnstvo. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka, páni poslankyňa Rosová. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ako môj kolega pán Slafkovský, podobne tiež som presvedčená, že ste si statočne plnili stranícku úlohu. Myslím si, že ten, kto vám podložil tento materiál, to s vami ale nemyslel celkom dobre. Toto nebolo o kultúre, na ktorú ste toľko apelovali, dokonca ani o pravidlách hry a rokovacom poriadku, ale vydržala som počúvať tu znôžku nezmyslov v prvej časti, aby som konečne počula, čo poviete k rozpočtu ako člen výboru pre mládež, vzdelanie, vedu a šport. Bolo to ešte smutnejšie ako ten zvyšok vášho prejavu, pretože síce ste vymenovali potreby školstva, ktoré pred nami stoja, ale skonštatovali ste úplne nepravdivo, že na ne v rozpočte sú vyhradené prostriedky. Čakala som, že položíte pozmeňujúci návrh, nestalo sa tak.
K tej prvej časti, ešte by som vám poradila. Na prelome rokov 2005/2006 bola veľmi tuhá zima. Myslím, že by ste to mohli ako jednu z Dzurindových ďalších vín pripísať. A ešte by sa našli aj iné, ako sú povodne a podobne. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšia faktická, pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, svojím vystúpením ste dokázali, že váš pán predseda nie je jediný vo vašej strane, ktorý si nevšimol nejakú zmenu v novembri 1989. Toto totiž nie je zasadnutie 16. zjazdu KSČ, ale 16. schôdze Národnej rady. To, že žijete v inej krajine, ste dokumentovali aj svojím správaním, aj svojimi argumentmi. Keď hovoríte o zničujúcej ekonomike, tak si prečítajte čísla. Slovensko je momentálne treťou najrýchlejšie rastúcou krajinou v Európskej únii, pán poslanec. A keď hovoríte o nejakom zbabelom správaní, tak vám poviem, no veď vy ste ho sám demonštrovali. Takto pred týždňom, keď ste sa báli debatovať o odvolávaní predsedu Národnej rady, báli ste sa ho chrániť a báli ste sa dokonca hlasovať proti jeho odvolaniu, len aby sa neukázalo, kto vo vašej koalícii hlasuje proti a kto hlasuje za, pretože tak ste boli rozhádaní vo svojich vzájomných kšeftoch. Vaše správanie je preto skutočne zbabelé. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže je už 12.00 hodín aj minúta, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme nechali dobehnúť faktické poznámky a potom prerušili rokovanie na obedňajšiu prestávku. Je s tým všeobecný súhlas? Je. Ďakujem čiže budeme pokračovať vo faktických.
Slovo má pán poslanec Markovič. Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval iba jednou vecou, § 32 rokovacieho poriadku, ak sa rečník odchýli od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci, ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Pán poslanec, vy ste nás tu zo všeličoho kritizovali, ale vaše vystúpenie bolo jedno veľké porušenie rokovacieho poriadku a nikto z nás ani predsedajúci tu nie je na to, aby vysvetľoval, resp. vykladal rokovací poriadok, ale aby ho dodržiaval. A inak sa k tej znôžke debilín je zbytočné sa vyjadrovať. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Škoda, že faktickou sa nedá reagovať na faktickú, tak ako dakedy to tu bolo umožnené v parlamente, ale jedna vec tu platí. Môže si tu povedať každý, čo chce. Na toto je tuná vytvorený priestor. A z tohto dôvodu musím podporiť vystúpenie pána poslanca Kubánka, pretože si myslím, že úplne a zodpovedne hovoril, čo sa týka štátneho rozpočtu. Prečo si to myslím, skúsim sa vám to objasniť v krátkosti asi nasledovne. Vytváranie nestabilného prostredia v republike, či už na pôde parlamentu alebo aj v celkovej ekonomickej situácii, má veľký dopad na štátny rozpočet. Vážení páni z opozície, ak vám to nezaplo, že o tomto pán poslanec Kubánek hovoril, no tak potom sa zamyslite nad tým, nad čím rozmýšľate. Ekonomická situácia v republike totižto sa vyvíja nie podľa vašich predstáv. Vy ste tuná robili strašiakov a bububu ste robili od začiatku, ako Smer vyhral voľby, ako sa vytvorila táto koalícia. A tešili ste sa z toho, že do pol roka, najviac do roka tuná bude púšť a skončíme tam, kde by ste nás všetci radi videli. Lenže pravda a skutočnosť je opačná. A ak tu vy vytvárate svojimi činmi a postojmi také kroky, ktoré sa nedajú spájať s opozičným pôsobením, ale ktoré sa dajú doslova nazvať nepriateľským pôsobením na vládnutie tejto krajiny, tak je potrebné potom poukázať na to, pretože tuná je na to priestor, tuná je na to miesto, tuná si treba vyštrngať tieto veci dorovna a tuná to treba povedať. Z tohto pohľadu hodnotím vystúpenie pána poslanca Kubánka ako veľmi dobré, prospešné. A nakoniec asi len treba povedať, keď sa pichne do osieho hniezda, tak osy z toho hniezda sa snažia vyletieť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Szigeti. Nech sa páči.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Kubánek, v tej minimálnej časti vášho vystúpenia venovanej štátnemu rozpočtu ste naznačili, že očakávate mnoho obsahových a organizačných zmien na ministerstve školstva v oblasti výchovy a vzdelávania.
Hovorili ste o tom, že obsahová reforma súvisí s vydávaním nových učebníc. Ja sa vás pýtam: Z čoho chcete vydať tie nové učebnice, keď nie je schválená ani kurikulárna reforma, keď nemáte prostriedky alokované v štátnom rozpočte, keď v rozpočte máte o 30 mil. korún menej, ako ich bolo v roku 2006, na vydávanie učebníc, nie v roku 2007, ale v roku 2006. Vy ste príliš optimistický, vy očakávate mnohé zmeny. Tie zmeny súvisia s prijatím nového zákona o výchove a vzdelávaní. Váš pán minister, citujem, v tejto súvislosti naznačil: "V prvom polroku 2007 pripravíme základné východiská zákona. Po celonárodnej a odbornej diskusii spracujeme pripomienky a vypracujeme definitívnu podobu zákona. Chceme, aby bol do konca roka v parlamente." Prosím vás, je december, ani pracovná verzia nie je hotová, ani vo vláde to nebolo, ako to chce byť v parlamente? Takže nebuďme až takí optimisti.
A keď už hovoríme o tom, že očakávate zmeny. Áno, budú to zmeny, ale budú, bohužiaľ, znamenať pre školstvo v Slovenskej republike nie krok vpred, ale skôr dva kroky dozadu. Bude to centralizácia riadenia miesto decentralizácie. Bude to extrémne posilnenie právomocí ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, bude to znižovanie kompetencií školských rád, bude to popieranie pluralistického systému nášho školstva hlavne v oblasti financovania cirkevného školstva, bude to likvidácia štátnej starostlivosti na ministerstve školstva, výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, bude to zrušovanie metodicko-pedagogických centier, výpočtových stredísk a možno aj krajských školských úradov. Áno, pán poslanec, je pravda, že sa očakávajú zmeny... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Kahanec, faktická poznámka.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kubánek, hovorili ste o politickej kultúre. No asi by ste si mohli pozrieť vystúpenia poslancov Smeru či ďalších poslancov koalície z minulého obdobia a potom by ste asi mali trošku iný obraz o vašich vlastných poslancoch, lebo treba sa pozrieť predovšetkým do vlastných radov.
Takisto ste spomínali sľuby a to, či niekto má veľmi krátku pamäť. No v tomto smere sa, myslím, to najlepšie hodí na aktuálne situácie, ktoré zažívame aj v súčasnom parlamente. Keď hovoríme o tom, že sľuby by nemali byť v protiklade so skutkami, tak je to preto, že je to úplne typické pri sľuboch predovšetkým pána premiéra, keď sľuboval, že bude okamžite konať už pri podozrení, pri problémoch šéfov rezortov, keď v kauze Privilégia na začiatku mal úplne iný postoj ako na konci. Tak kde sú tie principiálne postoje?
A to už ani nehovorím k poslednej aktivite, keď ide o postoj vo vládnej koalícii. Hovoríte o prebehlíkoch z minulého obdobia. No tí prebehlíci sú zo strán, s ktorými ste teraz vo vládnej koalícii. Ale myslím si, že za zásadnou vecou je, že u šéfov koaličných strán, dalo by sa povedať, sú to také prebehlícke postoje, keď jeden deň povedia, že sa dohodli, alebo na druhý deň zasa sa nedohodnú, skonštatujú, že včerajšok nebol. O čom sú tieto rokovania? Aké zásadné postoje majú šéfovia lídrov? Veď tí poslanci vašej vládnej koalície nemôžu absolútne vedieť, aká je vlastne situácia. Postoje vládnych lídrov v koalícii sa menia zo sekundy na sekundu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Nadviažem na pána poslanca Kubánka. Finančné ohodnotenie učiteľov, tak ako ho dokumentoval vo svojom vystúpení pán poslanec, bolo na poslednom mieste z krajín OECD. Z tohto dôvodu sociálny status učiteľa celé roky upadal. Učiteľský stav z hľadiska tohto statusu bol najdiskriminovanejšou sociálnou skupinou na Slovensku. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 v kapitole ministerstva školstva v časti 610 počíta s valorizáciou platov učiteľov od 1. 1. Je to po prvýkrát. Doteraz sa plat pri prácach vo verejnom záujme valorizoval až od 1. júla príslušného roka. A prvýkrát v novodobej histórii sa priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve dostal mierne nad priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Pado. Nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne. Ja rozmýšľam nad tým, či mám niečo vôbec povedať, pretože vrátil som sa o nejakých 30 rokov dozadu, možno ešte viac ako o 30 rokov. Spomínam si, raz v jeden deň, neviem presne, ktorý to bol, som počúval doma rozhlas. A v rozhlase som počul aj nasledovné slová: "A nedovolíme kapitalistickým sviniam, aby nám rozrývali našu socialistickú záhradôčku." A toto presne mi pripomenulo domov spred 30 rokov. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán podpredseda Hort. Nech sa páči.
M. Hort, podpredseda NR SR: Takže, vážený súdruh Kubánek, tento váš príhovor mi naozaj tak ako kolegovi Padovi pripomenul prejav na jednom zjazde Komunistickej strany Česko-Slovenska o odsúdení antikomunistických a buržoáznych síl a tiež o rozvracačoch republiky a socializmu. Pán kolega, naozaj ste sa postavili do polohy yetiho, ktorý sa po dvadsiatich rokoch zamrznutia na Kaukaze nejakým divným vplyvom prebral a rozprával tak, ako bol naučený pred tými dvadsiatimi rokmi. Strašne ma to mrzí, lebo som myslel, že budeme možno aj v tejto rozprave diskutovať o tom, čo ste svojho času veľmi napádali. A to bol náš návrh zákona o športe. Myslel som si, že korektne prídete k mikrofónu a poviete a ospravedlníte sa tomuto ctenému publiku, že ste tu svojho času náš zákon roztrhali a povedali ste, že v septembri tu bude na stole nový návrh zákona o športe, ktorý spraví poriadok predovšetkým dofinancovania. Je to farizejstvo, pán kolega, že ste sa ani v jednom slove nezmienili, kedy ten zákon bude na stole.
No a dovoľte mi povedať ešte, čo ma zaujalo, ale tak až šokovalo. Nepočul som v tomto parlamente ešte nikdy takú obhajobu Ivana Lexu a činov, ktorých sa dopustil, keď sa mu tu, myslím, štrnásťkrát alebo pätnásťkrát odoberala imunita, takým spôsobom, ako ste si ho obhájili za to, že nebol ešte do dnešného dňa odsúdený, keď už aj váš šéf, ktorý voľakedy bol býval povedal, že kto sa bude vracať k amnestiám, tak keby mal vrátiť diplom, tak svojho času, a nebolo to tak dávno, myslím, pred nejakými štyrmi-piatimi dňami, už aj v ňom sa pohlo svedomie a chcel sa vrátiť k tomu, aby sa konečne zrejme tie Lexove veci doriešili, a preto sa aj treba vrátiť k amnestiám. Skúste sa spýtať na to, ako to bolo s Ivanom Lexom, pani Remiášovej, skúste sa spýtať rakúskej polície, ktorá dobre vie, ako to bolo s únosom prezidentovho syna. Iba u nás to nikto nechcel vedieť.
Stúpili sme vám na otlak s bytom pána premiéra a s vinicami, a preto musíte takto útočiť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kubánek.
S. Kubánek, poslanec: Vážení kolegovia z opozície, chápem vaše vystúpenie, ostré prejavy, ale najmä neopodstatnenú kritiku smerujúcu do radov vládnucej koalície, lebo viem, že inú zmyselnú a užitočnú agendu nemáte. Vaša zloba a nepriateľstvo voči politickým protivníkom vychádza z toho, že ste stratili moc, bez ktorej si ešte stále život ani neviete predstaviť. Vaša bývalá moc chýba nielen vám, ale aj vašim blízkym priateľom a taktiež sympatizantom. Potvrdzuje sa, že najviac vás trápia a znepokojujú vysoké preferencie vládnych strán. Neviete sa zmieriť s tým, že celá vaša opozícia má menšiu podporu občanov ako samotná strana Smer. Otvorte zlobou zahmlené oči a prijmite realitu dňa. Väčšina občanov vás nechce, vašim slovám neverí. (Reakcie z pléna.) Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Skončili sme faktické poznámky.
Takže, páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie, je obedňajšia prestávka. Pokračovať budeme o 14.00 hodine vystúpením pani poslankyne Mazúrovej. Ďakujem pekne. Dobrú chuť.
F. Devínsky, poslanec: Prosím členov výboru pre vzdelanie, aby sa teraz hneď dostavili na rokovanie výboru (dvere č. 33). Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 12.14 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Prosím, panie poslankyne, pánov poslancov, a to aj tých, čo sú možno niekde po kanceláriách, aby sa dostavili do rokovacej sály, nech prídu pracovať k tak vážnemu vládnemu návrhu zákona.
Teraz mi dovoľte, aby som požiadal spoločného spravodajcu k zákonu o štátnom rozpočte, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Buriana, aby informoval Národnú radu o rokovaní výborov o žiadosti vlády na spojenie hlasovania o tomto zákone s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky. Pán poslanec Burian, nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. novembra 2007 pridelil žiadosť vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedenej žiadosti vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania uvedenej žiadosti vo výboroch.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky spojiť hlasovanie Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 152 zobral na vedomie informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti vlády Slovenskej republiky, poveril spoločného spravodajcu Jozefa Buriana predniesť uvedenú informáciu výborov Národnej rade Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a žiadne návrhy. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte v prílohe tohto uznesenia.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za podanie informácie.
S faktickými poznámkami nikto nehlási.
Budeme pokračovať v rozprave k návrhu vládneho zákona o štátnom rozpočte a teraz vystúpi pani poslankyňa Mazúrová, pripraví sa pán poslanec Szigeti.
V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 je vypracovaný vo väzbe na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky za oblasť podpory sociálnej inklúzie, štátnej sociálnej podpory a politiky zamestnanosti. Rozpočet kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 2008 zohľadňuje zámery vlády Slovenskej republiky. V sociálnej oblasti vytvára priestor pre realizáciu nových sociálnych nástrojov na podporu projektov sociálnej inklúzie a projektov podporujúcich rast zamestnanosti.
Rozpočet výdavkov kapitoly je navrhovaný v plnej programovej štruktúre a tvoria ho dva programy: sociálna inklúzia a tvorba a implementácia politík. Kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je tiež účastníkom medzirezortného programu Ľudské zdroje. Na rok 2008 sú rozpočtované celkové príjmy kapitoly v sume 3,2 mld. Sk a výdavky v sume 52,9 mld. Sk. V príjmovej a výdavkovej časti návrhu rozpočtu sú zahrnuté zdroje z Európskeho sociálneho fondu v sume 2,5 mld. Sk. Výdavky kapitoly v sume 52,9 mld. Sk sú v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie o 1,1 mld. Sk, čo je medziročný nárast na úrovni predpokladanej miery inflácie.
Treba zdôrazniť a poukázať na medziročný vyšší rast výdavkov bez prostriedkov z Európskej únie a spolufinancovania o 6 %, čo predstavuje 3 mld. Sk, ktoré sú v rozhodujúcej miere vo výške 90 % určené pre širokú skupinu obyvateľstva v rámci posilnenia prierezovej sociálnej dimenzie politiky tejto vlády.
V rozpočte kapitoly na sociálnu inklúziu sú premietnuté priority vlády, a to zdrojové zabezpečenie zvýšenia príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa tak, aby príplatok spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa dosiahol výšku 25 000 Sk, zavedenie nového príplatku v sume 300 korún k prídavku na dieťa rodičom, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus, poskytnutie vianočného príspevku na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov invalidného a sociálneho dôchodku v sume 1,7 mld. Sk.
Podstatnú časť výdavkov tvoria bežné transfery. A v rámci nich sú výdavky na dávky sociálnej pomoci, podporu rodiny a kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v sume 32,3 mld. Sk. V rozpočtovanej sume je premietnutá valorizácia všetkých dávok a príspevkov vo výške predpokladanej miery inflácie. V rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v programe Sociálna inklúzia je v jednotlivých rokoch 2007 až 2010 zahrnutá valorizácia na všetky dávky a príspevky, či už ide o povinnú valorizáciu, ktorá vyplýva z opatrenia ministerstva práce alebo možno na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky nariadením vlády Slovenskej republiky. Povinná každoročná valorizácia je v prípade rodičovského príspevku príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti podľa koeficientu, ktorým sa upravujú sumy životného minima vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Na druhej strane v prípade dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa, príspevku na pohreb je valorizácia možná na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky prostredníctvom nariadenia.
V roku 2008 sa rozpočtuje na sociálnu pomoc celková suma 9,2 mld. Sk, z ktorej podstatná časť, 8,4 mld. Sk, je určená na dávku v hmotnej núdzi. Vývoj počtu poberateľov tejto dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v priebehu rokov 2005 a 2006 si zachoval mierne klesajúci trend až na september 2006, keď sa prvýkrát prejavila legislatívna zmena týkajúca sa úpravy nároku príspevku na bývanie u občana v hmotnej núdzi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku. Následne v priebehu roku 2007 začal opätovne počet poberateľov tejto dávky klesať. K 31. septembru 2007 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 186 176 poberateľov. Objem rozpočtovaných výdavkov pre sociálnu oblasť musí zákonite vychádzať z vývoja počtu poberateľov jednotlivých dávok, ale i rastu slovenskej ekonomiky, ktorý vytvára priestor pre zvýšenie zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti, a tým aj zníženie odkázanosti na sociálnu pomoc.
V rámci podpory rodiny sa rozpočtuje prídavok na dieťaťa v sume 8,5 mld. Sk pre približne 1,235 mil. detí, čo je priemerný mesačný počet prognózovaný na rok 2008. V porovnaní s rokom 2007 je suma vyššia o 78,8 mil. Sk. Uvedená suma zodpovedá medziročnej zmene medzi prírastkom a úbytkom detí, ktorým prislúcha prídavok podľa zákonom stanovených podmienok. V prípade detí, na ktoré sa poskytuje prídavok na dieťa, došlo medziročne k poklesu spôsobenému väčším úbytkom týchto detí ako ich prírastkom pri splnení taxatívne vymedzených podmienok. Dôvodom je zánik nároku na prídavok na dieťa u väčšieho počtu detí, nakoľko ide o silnejšie ročníky v demografickom vývoji živonarodených detí. Naopak, v prípade poberateľov rodičovského príspevku bol medziročne zaznamenaný ich nárast, čo je odôvodniteľné miernym rastom živonarodených detí v posledných troch rokoch, v rokoch 2004 až 2006. V prípade poberateľov rodičovského príspevku sa preto rozpočtuje medziročný rast výdavkov o 6,3 %, čo predstavuje 461 mil. Sk.
Celkové výdavky na dávky a príspevky v rámci programu Sociálna inklúzia predstavoval na základe dosiahnutej skutočnosti v roku 2006 podiel na hrubom domácom produkte 1,8 %. V prípade rokov 2007 až 2010 podiel výdavkov na dávky a príspevky na hrubý domáci produkt klesá, čo nie je spôsobené znížením predpokladaného čerpania, ale rýchlejším rastom hrubého domáceho produktu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky kladie dôraz na realizáciu nástrojov aktívnej politiky trhu práce, ktorých štruktúru oproti doterajšiemu stavu novelou zákona o službách zamestnanosti rozširuje. Tomu zodpovedá aj objem výdavkov v návrhu rozpočtu na rok 2008 v sume 4,5 mld. Sk. Z toho 3,3, mld. korún je na projekty nového operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
K výdavkom na aktívne opatrenia na trhu práce. Všetky nástroje aktívnej politiky trhu práce budú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu, a to v pomere 80 % : 20 %. Okrem toho zo štátneho rozpočtu budú financované aj príspevky poskytované na individuálnu štátnu pomoc, investorom na vytváranie nových pracovných miest a vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnancov prijatých na takto vytvorené pracovné miesta. Navrhnuté výdavky na aktívne opatrenia trhu práce vychádzajú zo skutočnosti, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú podporovať vstup na trh práce, najmä pre najproblémovejšie a niekoľkonásobne znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, a preto ich umiestnenie na trh práce bude nákladnejšie. Rozpočtované výdavky na aktívne opatrenia na trhu práce sú určené na podporu zvyšovania zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie, vstupu a zotrvania na trhu práce znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných, udržania v zamestnaní najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nastúpili do zamestnania a najmä z dôvodu ich nízkej kvalifikácie vykonávajú nízko platené zamestnania, adresnejšieho zacielenia navrhnutých nových opatrení aktívnej politiky trhu práce na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, ktorým sa v rámci verejných služieb v zamestnanosti bude venovať osobitná pozornosť, aktivácie tvorby partnerstiev na regionálnej a lokálnej úrovni vytváraných na riešenie problémov regionálnej zamestnanosti, najmä na základe projektov alebo programov, zapojenia miest, obcí a združení obcí do aktívneho riešenia zamestnanosti svojich obyvateľov.
Navrhnutý rozpočet na aktívne opatrenia na trhu práce je tiež určený na podporu zvýšenia pružnosti v umiestňovaní uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje zaviesť novú profesiu agend pre pracovné miesta na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj na využívanie služieb právnických osôb a fyzických osôb vrátane právnických osôb a fyzických osôb členského štátu Európskej únie, na poskytovanie intenzívnej pomoci pri vstupe na trh práce a pri ich udržaní na trhu práce dodávateľským spôsobom, a to prostredníctvom realizovania lokálnych, regionálnych, národných alebo pilotných projektov. Finančné prostriedky rozpočtu aktívnej politiky trhu práce budú využité aj na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, a to na úhradu oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vrátane poskytovania dávky počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie.
Navrhnuté zavedenie poskytovania dávky počas dlhodobejšieho vzdelávania a prípravy pre trh práce má za cieľ zabezpečiť náhradný príjem na zabezpečenie životných potrieb uchádzačov o zamestnanie, ako aj ich motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom vzdelávaní a na príprave pre trh práce. Národná sústava povolaní sa ako nový účinný nástroj pri zosúlaďovaní odbornej prípravy s potrebami trhu práce bude realizovať v dvoch fázach formou projektu, prvej fáze v rokoch 2008 až 2010, druhej fáze v rokoch 2010 až 2013. Celkový rozpočet projektu pre prvú a druhú fázu za obdobie rokov 2008 až 2013 sa predpokladá vo výške 255 mil. Sk.
Aj naďalej sa bude podporovať samozamestnávanie uchádzačov o zamestnanie vrátane uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím. V rámci nových aktívnych opatrení na trhu práce sa navrhuje poskytovať príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorým sa sleduje vzájomné otestovanie sa zamestnávateľa a znevýhodneného uchádzača o zamestnanie formou zapracovania tzv. na skúšku u poskytovateľa zapracovania, teda zamestnávateľa, a otestovanie si pracovných zručností a vhodnosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľom bezprostredne v pracovnom prostredí, príspevok na podporu držania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorým sa sleduje zvýšenie atraktivity nízko platených pracovných miest a zapojenie sa do pracovného procesu, najmä nízko kvalifikovaných nezamestnaných osôb, ktoré boli uchádzačmi o zamestnanie najmenej tri mesiace, prostredníctvom poskytovania vyrovnávacieho príspevku na úhradu poistného do poistných fondov platených zamestnávateľom a zamestnancom, vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov, ktoré riešia tvorbu a udržanie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v týchto podnikoch a poskytovanie príspevku na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku, príspevok na podporu zamestnania účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorým sa navrhuje motivovať zamestnávateľa po dobu najviac 24 kalendárnych mesiacov prijímať do pracovného pomeru účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce, a to absolventov stredných škôl a občanov starších ako 50 rokov veku, a udržať ich v zamestnaní po dobu najmenej 24 mesiacov.
Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec sa navrhuje poskytovať na taxatívne vymedzené aktivačné činnosti s cieľom udržania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov odkázaných na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Navrhuje sa vykonať aktivačnú činnosť nepretržite najviac počas 6 mesiacov v rozsahu 10 hodín týždenne a 40 hodín mesačne bez možnosti jej opakovaného vykonávania tým istým občanom, a to z dôvodu, že sa v rámci aktívnych opatrení na trhu práce ponúkajú aj nové nástroje, ktoré podporujú uchádzačov o zamestnanie na získanie riadneho plateného zamestnania.
Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby sa navrhuje poskytovať na vymedzené druhy činností, dobrovoľnícke služby v rozsahu 20 hodín týždenne. A účasť na jej vykonávaní bude dobrovoľná. Účastníkovi sa počas vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby navrhuje poskytovať paušálny príspevok vo výške sumy životného minima z dôvodu motivácie a zabezpečenia nevyhnutých výdavkov účastníka spojených s vykonávaním dobrovoľníckej služby.
Príspevok na presťahovanie za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania sú novými nástrojmi aktívnych opatrení na trhu práce, ktorými sa podporuje profesijná a územná mobilita.
Navrhnutý rozpočet na aktívne opatrenia na trhu práce je tiež určený na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s cieľom odstrániť doterajšie bariéry tvorby nových pracovných miest a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vytvorených pracovných miest pre túto skupinu občanov, tiež príspevku na zaškolenie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím.
Navrhnuté aktívne opatrenia na trhu práce vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prijať rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín na trh práce, najmä absolventov škôl, občanov so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Úpravy v doteraz uplatňovaných aktívnych opatreniach na trhu práce sú v súlade s oznámením Komisie Európskych spoločenstiev vydaného dňa 27. 6. 2007 v Bruseli k spoločným zásadám flexiistoty, flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a k zlepšeniu ich kvality, kde jednou zo zložiek flexiistoty sú aj účinné aktívne politiky trhu práce, ktorými sa podporuje uplatňovanie stratégie rastu zamestnanosti, ako aj podpora tvorby väčšieho počtu pracovných miest.
Za zmienku k rozpočtu kapitoly na budúci rok stojí aj skutočnosť, že rezort výdavky na réžiu rozpočtuje úsporne ako v mzdách, tak aj v tovaroch a v službách so znížením nákladov o 113 mil. Sk, čo predstavuje 2,4 % oproti roku predchádzajúcemu.
Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 vytvára priestor na úhradu všetkých obligatórnych výdavkov a realizáciu aktivít zameraných na trh práce najmä prostredníctvom zdrojov z Európskej únie a pre napĺňanie záväzkov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v sociálnej oblasti, a preto verím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že tento rozpočet podporíte. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Halecký. Nikto viac sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Haleckému.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel len zdôrazniť, že skutočne sociálny rozmer, tak ako ste to, pani poslankyňa, povedali, tohto rozpočtu je evidentný, aj keď je dosť značná kritika, že to navýšenie o 3 mld. je nedostatočné a svedčí skôr o nízkej a slabej priorite tohto rozpočtu na rok 2008. Chcem len povedať, že pokiaľ Sociálna poisťovňa vynakladá vyše 150 mld. pre účely a pre potreby, ktoré postačujú pre naše obyvateľstvo, a pre samotnú kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je to vyše 50 mld., už táto suma garantuje, že potreby našich obyvateľov budú dostatočne saturované. A tak ako ste zdôraznili, sú tu niektoré nové momenty a nové spôsoby, ako garantovať starostlivosť o mladých, garantovať starostlivosť o starších, ale hlavne rozvíjať takisto aj trh práce.
Ja by som chcel len potrhnúť tú skutočnosť, že zníženie deficitu na 2,3 %, ako je to plánované v roku 2008, garantuje aj napr. tá skutočnosť, že odvedené peniaze do inštitúcii 2. piliera tvoria takmer 50 % tohto deficitu. Takže pokiaľ by sme nemuseli presúvať tie financie do 2. piliera, ten rozpočet už teraz v roku 2008 by bol menej ako 2 %, čiže zhruba okolo 1,3 %. Takže toto svedčí o tom, že aj sociálny charakter toho rozpočtu je evidentný.
A čo je podstatné. Ide 50 % čiže 24 mld. na podporu mladých rodín, či už v prídavku na dieťa alebo na rodičovský príspevok. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mazúrová bude odpovedať na túto faktickú poznámku. Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Mazúrovej.
V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Haleckému za pripomienku. A ja iba chcem zdôrazniť, že celý sociálny program je postavený na občanovi a ten je na prvom mieste. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, už pomaly štvrtý deň rokujeme o najdôležitejšom zákone roka, o zákone, podľa ktorého budeme hospodáriť v roku 2008. Možno je to posledný návrh štátneho rozpočtu, v ktorom jednotlivé finančné objemy sú uvedené len v slovenských korunách. A práve preto, aby sme vytvorili, čo najlepšie podmienky pre zavedenie eura, musí byť tento rozpočet dobrý, vyvážený, zabezpečujúci dostatočnú dynamiku rastu vo všetkých oblastiach. A či je tomu naozaj tak, práve o tom vedieme, myslím si, veľmi vážnu diskusiu. Áno, diskutujeme o kvalite štátneho rozpočtu na rok 2008, pričom diskutujúci za vládnu koalíciu ho vychvaľujú. Sú spokojní s jeho kvalitou. A sú presvedčení o tom, že štátny rozpočet na rok 2008 dáva dostatočné impulzy na ďalší rozvoj Slovenskej republiky. My, poslanci za opozíciu, však máme od vás diametrálne odlišný názor na kvalitu návrhu štátneho rozpočtu. A sme presvedčení, že návrh je zlý. Finančne extrémne uprednostňuje niektoré rezorty, kým iné hlboko poddimenzuje. A, bohužiaľ, nekladie dôraz na priority vlády. A, žiaľ, najviac poddimenzované sú tie oblasti, ktoré možno z hľadiska dlhodobej perspektívy sú najdôležitejšie. Je to oblasť sociálna a oblasť vzdelávania.
Pravdepodobne sa nemýlim v tom, že väčšina diskutujúcich vo svojich vystúpeniach poukazovala na skutočnosť, že návrh štátneho rozpočtu pre oblasť vzdelávania nevytvára dostatočné zdroje a impulzy na zabezpečenie reformy vzdelávania na Slovensku. Okrem zabezpečenia valorizácie miezd pre zamestnancov v školstve nevytvára takmer žiadne výraznejšie impulzy na rozvoj. O tom svedčí aj včerajšie vyjadrenie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, ktorí tiež považujú návrh štátneho rozpočtu pre ministerstvo školstva za nepostačujúci a vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podporili navýšenie objemu finančných prostriedkov hlavne na tzv. rozvojové projekty pre školstvo. Keď už odborári, ktorí sú veľkí sympatizanti súčasnej vlády, hlavne Smeru, sú toho názoru, že treba navýšiť zdroje pre rezort školstva, tak to už niečo zrejme znamená.
Mnohí moji predrečníci vo svojich vystúpeniach už zdôraznili, že aj keď rozpočet formálne síce napĺňa maastrichtské kritériá a Pakt rastu a stability, jeho najväčšou slabinou však sú zle nastavené priority. Keď porovnávame niektoré priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky s prioritami návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2008 a na ďalšie obdobie na roky 2009 až 2010, tak ľahko zistíme, že mnohé sú vo vzájomnom rozpore. Dovoľte mi citovať niektoré časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Napr. v časti, kde sa hovorí o vedomostnej spoločnosti, sa píše: "Vláda považuje financovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu." Ďalej sa tam píše: "Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % hrubého domáceho produktu." Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády je: "Vláda finančne podporí učebnicovú literatúru a časopisy." Ďalej sa tam píše: "Cieľom vlády je, aby postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % hrubého domáceho produktu. Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách."
A mohol by som citovať ďalšie časti programového vyhlásenia, ale, bohužiaľ, tieto záväzky pravdepodobne nebudú naplnené, pretože tieto záväzky by mali znamenať pre vládu Slovenskej republiky toľko, že by sa malo investovať do budúcnosti, najmä do vzdelania, vedy a výskumu a, samozrejme, do celoživotného vzdelávania. Čísla návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva však hovoria o niečom inom. Minimálne desať kapitol štátneho rozpočtu má väčší relatívny medziročný nárast rozpočtu ako ministerstvo školstva. Rozpočet ministerstva školstva vyjadrený v absolútnych číslach je síce sľubný, veď je to viac ako 55 mld. korún, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok vzrastú o 9 %, nárast výdavkov pre regionálne školstvo je len o 4,4 % a pre oblasť vysokých škôl ešte nižší. Keď zdanlivo slušný celkový objem výdavkov ministerstva školstva očistíme od prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, od prostriedkov na tzv. spolufinancovanie, tak ostáva nám suma, ktorá je necelých 53 mld. Sk, čo už nevyzerá tak sľubne ako pôvodných 55,5 mld. korún. Predpokladaný rozpočet kapitoly na ďalšie obdobie, na rok 2009, bol stanovený v sume 63,3 mld. Sk, po očistení od prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania je to len 55,5 mld., teda len o 2,5 mld. viac ako pre rok 2008. A predpokladaný podobný nárast na rok 2010 je len 700 mil. Sk. Je jasné, že takéto tempo rastu nám nikdy nezaručí dosiahnutie cieľa 5 % výdavkov na školstvo z hrubého domáceho produktu. Bude to, bohužiaľ, neustále klesajúca tendencia na úroveň pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul ciele Národného strategického referenčného rámca alebo operačného programu Vzdelávanie alebo ostatné dokumenty súvisiace s konvergenciou, Lisabonskou stratégiou, kde sú jasne stanovené ciele a na ich dosiahnutie sú potrebné aj zvýšené finančné zdroje.
Z analýzy výdavkov na regionálne školstvo vyplýva skutočnosť, že navrhovaným rozpočtom nie je možné zabezpečiť reformu vzdelávania na Slovensku. Normatívne výdavky síce vzrástli o 2,1 mld. korún, teda o 7 %, ale ledva vykryjú výdavky na valorizáciu na zvýšenie platov. Pravdepodobne na zvýšenie odvodov už ani nezostane. Na druhej strane nenormatívne výdavky poklesli o 700 mil. korún, teda takmer o 30 %. Hlavnou príčinou tohto poklesu je zníženie plánovaných prostriedkov na tzv. rozvojové projekty z 930 mil. korún z roku 2007 na 100,6 mil. korún na rok 2008. Bez financovania rozvojových projektov reforma vzdelávania na Slovensku je jednoducho nepredstaviteľná. Podhodnotené sú napr. plánované výdavky pre učebnice. Výdavky sú plánované vo výške 247 mil. korún. Ešte stále je to menej približne o 30 mil. korún, ako tomu bolo v roku 2006. Pre Infovek, pre projekt, ktorý má zabezpečiť informatizáciu základných a stredných škôl, pre rok 2008 je naplánovaných 172,5 mil. korún. Pokles oproti roku 2006 je 190 mil. korún. Pre tzv. pedagogickú tlač je síce mierny nárast, ale je to len o 100 000 korún, pričom v programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Vláda finančne podporí učebnicovú literatúru a časopisy." Tak ako to podporí, keď navýšenie je len o 100 000 Sk? Je poľutovaniahodné, že financovanie originálnych kompetencií na základe fiškálnej decentralizácie a očakávaných príjmov z daní právnických a fyzických osôb poklesne o vyše 400 mil. korún, z vlaňajších 17,95 mld. na 17,52 mld. korún. Financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení pre vyššie územné celky vo výške 219,7 mil. Sk a pre obce vo výške 619 mil. Sk z vyššieho výnosu dane z príjmov fyzických a právnických osôb nie je jednoznačne zagarantované.
Rozvoj regionálneho školstva, milé kolegyne a vážení kolegovia, to nie je len zvyšovanie platov zamestnancov, ale je to reforma vzdelávania, financovanie rôznych rozvojových projektov súvisiacich hlavne s obsahovou transformáciou, informatizáciou základných a stredných škôl s jazykovým vzdelávaním, rozvojom a posilnením tzv. podporných inštitúcií typu Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Ústav informácií a prognóz školstva, metodicko-pedagogické centrá alebo výpočtové strediská, kde v podstate nedávame ani o korunu viac, ako to bolo v predchádzajúcom roku, a, samozrejme, aj vznik ďalších inštitúcií, ako je napr. Národný ústav certifikovaných meraní a tak ďalej, a nie v poslednom rade aj starostlivosť o školské budovy, ktoré každoročne vyžadujú stámilióny korún na rôzne rekonštrukcie alebo na riešenie havarijných situácií.
V oblasti vysokých škôl je situácia obdobná. Medziročný nárast je len vo výške 900 mil., z čoho najvyššia suma, najväčšia položka je 412 mil., 32-percentné navýšenie pre sociálnu oblasť, kým v oblasti rozvoja vysokých škôl je 50-percentný pokles. Pri tomto poklese by som rád pripomenul, ako vyzerajú normatívy v oblasti vysokých škôl. Keď si zoberieme, že normatív pre študenta študujúceho pedagogické programy je nižší ako normatív pre žiaka základnej školy, tak si myslím, že je to alarmujúce a skutočne by sme mali prehodnotiť priority tohto návrhu štátneho rozpočtu na budúce obdobie. Spomínaná suma na financovanie vysokých škôl je len 0,7 % hrubého domáceho produktu s perspektívou na rok 2008 na úrovni 0,65 % a na rok 2010 na 0,67 % hrubého domáceho produktu. Pritom krajiny Európskej únie dávajú z hrubého domáceho produktu viac ako 1,3 % a možno ešte vyššiu čiastku pre oblasť vysokých škôl.
Dovoľte mi teraz hovoriť o financovaní vedy a výskumu. Programové vyhlásenie vlády jednoznačne hovorí o tom, aby postupne v tejto oblasti financovania dosiahli úroveň vo výške 0,8 % hrubého domáceho produktu. Skutočnosť je taká, že prierezovo na vedu a výskum sú alokované prostriedky vo výške 8,7 mld. korún, z toho 4,1 mld. v rozpočte ministerstva školstva. Ale na druhej strane suma 8,7 mld. korún je len 0,44 % z hrubého domáceho produktu, čo je len o niečo viac ako polovica plánovaných výdavkov na vedu a výskum v zmysle programového vyhlásenia vlády. Poznamenávam, že podpora tzv. štátnych programov v oblasti vedy a výskumu je o 30 % nižšia, teda menej, ako to bolo v roku 2007. Žiaľ, perspektívy na roky 2009 a 2010 v tejto oblasti sú tiež alarmujúce.
Financovanie športu je, bohužiaľ, tiež veľmi poddimenzované napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že štát zabezpečí postupný nárast financovania športu a vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách. Oproti tomu finančné prostriedky na rok 2008 sú o niečo viac ako 9 mil. Sk nižšie, ako boli rozpočtované prostriedky v roku 2007. Nehovoriac o tom, že v roku 2008 sú letné olympijské hry v Pekingu, kde, predpokladám, chceme dosiahnuť pekné úspechy, pre štátnu športovú reprezentáciu dávame len 25 mil. korún, aj to, bohužiaľ, hanba, na úkor tzv. materiálno-technického rozvoja. Ja si myslím, že bez investovania do štátnej reprezentácie na materiálno-technický rozvoj je nepredstaviteľné, aby sme dosiahli dobré výsledky, aby sme zviditeľnili Slovenskú republiku na letných olympijských hrách. Bohužiaľ, situácia je obdobná a podobná aj v oblasti pre šport pre všetkých a športovo talentovanú mládež. Tiež táto oblasť je vysoko poddimenzovaná. A pýtam sa vás, kedy už prídeme na to a kedy si uvedomí vláda a štátny rozpočet, že bez financovania, bez zvýšenia finančných prostriedkov pre športovo talentovanú mládež nikdy nebudeme mať kvalitnú štátnu reprezentáciu a nikdy nedosiahneme výrazné výsledky na rôznych súťažiach.
Dámy a páni, vzhľadom na uvedené spolu s mojím kolegom pánom poslancom Bárdosom sme podali pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudem opakovať.
Na záver mi dovoľte ešte jednu citáciu od pána ministra. A je to citácia z jeho rozhovoru z Parlamentného kuriéra, keď pán minister Mikolaj hovorí: "Predovšetkým chceme zlepšiť postavenie učiteľov, skvalitniť vybavenie škôl, podporíme výučbu cudzích jazykov, vydávanie nových učebníc a časopisov." Na základe návrhu štátneho rozpočtu pre rezort ministerstva školstva pravdepodobne pán minister z tohto rozpočtu okrem mierneho zlepšenia a postavenie učiteľov, žiaľ, žiadne iné ďalšie svoje priority asi nezabezpečí.
A na záver, kolegyne, kolegovia. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že výchova a vzdelávanie, budovanie spoločnosti založenej na vedomostiach je prioritou súčasnej vlády Slovenskej republiky. Žiaľ, nevyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a na roky 2009 a 2010.
Z toho dôvodu a z dôvodu toho, že v štátnom rozpočte sú zle nastavené priority, ani ja, ani Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja nepodporíme predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2008. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)