P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Nech sa páči, pán poslanec Fronc položí doplňujúcu otázku.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ja som vám túto otázku položil zámerne, pretože tento problém je naozaj vážny, nechcem tu robiť to, čo robil pri ostatnom meraní PISA vtedy opozičný poslanec pán Čaplovič, pretože vytĺkať z toho vlastne politický kapitál, nepokladám za dobré. Toto meranie svedčí naozaj o čomsi inom, že naše deti nie sú dobre pripravované použiť tie vedomosti, a to, čo vás aj budem interpelovať, a čo mňa naozaj zaujíma, je, aké konkrétne kroky pripravíte, urobíte a časový harmonogram.

Ale predsa chcem len položiť doplňujúcu otázku a to aj z toho dôvodu, že tu už prakticky nič nefunguje. Na začiatku schôdze som sa dvakrát hlásil s procedurálnym návrhom, bol som zhodený z tabule a nedostal som priestor. Nemám priestor položiť ináč otázku, takže chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste tlmočili moju otázku pánovi premiérovi, lebo viac občanov sa naňho obrátilo, že má záujem o vinohradníctvo a pýtajú sa, keby bol taký láskavý a poradil im, kde sa dá kúpiť v Bratislave 8-árový pozemok, vinohrad za 37 tisíc korún.

Ďakujem.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Veď pán poslanec, sám ste povedali, že nechcete, aby do vzdelávania zasahovala politika a teraz v rámci otázky ohľadne výsledkov monitorovania sa politicky do toho zamiešate a vtiahnete tu celkom nejakú inú, nekorektnú otázku. Škoda, to, čo ste povedali na začiatku, bolo dobré, ale opäť ste to pokazili načisto a ten pán Čaplovič mal asi pravdu. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Ďalšia otázka je od pána poslanca Senka a odpovedať bude pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viera Tomanová: "Ako hodnotíte vyplácanie vianočného príspevku pre dôchodcov?"

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vyplácanie vianočného príspevku vyplynulo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaviazala poskytnúť vianočný príspevok niektorým poberateľom dôchodkov v závislosti od sumy vyplácaného dôchodku.

Vianočný príspevok patrí poberateľom starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorí počas svojej ekonomickej aktivity tvorili hodnoty pre spoločnosť a poberateľom invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku, ktorí pre zdravotný hendikep nemohli pokračovať vo svojej ekonomickej aktivite. Vianočný príspevok nepatrí poberateľom pozostalostných dôchodkov a dôchodku manželky, ktorí v období ekonomickej aktivity neparticipovali na tvorbe zdrojov systému sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia, t. j. na tvorbe verejnoprávnych fondov Sociálnej poisťovne alebo v minulosti neprispievali do štátneho rozpočtu. Prevažná časť poberateľov pozostalostných dôchodkov je v súčasnosti v ekonomicky produktívnom veku, t. j. nedovŕšili ešte dôchodkový vek, nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a je predpoklad, že sú zárobkovo činní.

Nariadením vlády Slovenskej republiky sa v roku 2007 určili sumy vianočného príspevku a pásmové rozpätia na poskytnutie vianočného príspevku, ktoré sú určené percentom z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Môžem vás ubezpečiť, že vzhľadom aj na úsporné opatrenia bolo možné vyplatiť vianočný príspevok a je možné vyplatiť vianočný príspevok v roku 2007. S vyplácaním vianočného dôchodku ako súčasti k poberaniu riadneho dôchodku sa započalo tento týždeň v pondelok od 2. decembra. Suma vianočného príspevku v roku 2007 je 2 000 korún, ak suma dôchodku alebo úhrn dôchodkov je do výšky 3 753 korún, 1 750 korún, ak suma dôchodku alebo úhrnu dôchodkov je od 3 754 korún do 7 505 korún a napokon je to 1 500 korún, ak suma dôchodku alebo úhrnu dôchodkov je od 7 506 korún do 11 257 korún.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Senko, doplňujúca otázka?

J. Senko, poslanec: Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď.

Teraz by som chcel len informovať, prečo som vám túto otázku položil. Aj tu, v parlamente, predovšetkým zo strany opozície sa ozývajú spochybňujúce argumenty zo strany poslancov, ktorí tento vianočný príspevok spochybňujú, príspevok jednej z najslabších sociálnych skupín obyvateľstva. Ja si myslím, že to svedčí o ich nedostatočnej vedomosti o stave spoločnosti, ako aj o tom, v akej spoločenskej situácii sa táto skupina obyvateľstva nachádza. Práve preto smerovala táto otázka a význam tohto príspevku práve k vám. A ja vám veľmi pekne ďakujem za tú odpoveď. Ďakujem.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Ja by som len pripomenula, môžem reagovať?

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja by som len pripomenula, že priemerná výška dôchodku je 8 834 korún a viac ako 50 % poberateľov dôchodcov má túto sumu a nižšiu sumu dôchodku. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

A teraz minister kultúry Slovenskej republiky pán Marek Maďarič bude odpovedať na otázku pani poslankyne Biró, ktorá znie: "Koncom novembra zasadala zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre otázky kultúry a tlače, na ktorú maďarská strana prizvala aj predstaviteľov slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Prečo MK SR neprizvalo predstaviteľov maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku?"

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážená pani poslankyňa, zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre otázky kultúry a tlače, ktorá zasadala nedávno 28. novembra v Bratislave, bola pripravovaná v súlade s diplomatickým protokolom. Slovenská strana zaslala maďarskej strane program rokovania, okruh nových odporúčaní, ako aj zloženie svojej delegácie. Keďže maďarská strana vo svojej odpovedi neuplatnila námietky alebo iné požiadavky, bolo to v súlade s diplomatickou praxou považované za súhlas, aj čo sa týka zloženia delegácií. Zloženie komisie za slovenskú stranu plne zodpovedalo témam zasadnutia z oblasti umenia, kultúrneho dedičstva, verejných zbierok, osvety, audiovízie, cirkví a aj menšinovej a regionálnej kultúry.

Zasadnutie komisie bolo úspešné a zmysluplné. Svedčia o tom závery, v ktorých obe strany konštatovali, že činnosť komisie významne pomáha zlepšovaniu kultúrnych vzťahov našich štátov, že odporúčania z predchádzajúcich zasadnutí sú splnené alebo sa plnia a prijal sa rad ďalších odporúčaní v oblastiach, ktoré som už menoval.

Nebol by som teda rád, pani poslankyňa, keby ste vnášali problémy tam, kde neexistujú a kde sa, naopak, darí napĺňať Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Podstatné je, že členovia komisie, ktorá nerieši primárne otázky menšín, na to je zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín, boli dostatočne kompetentní preberať aj otázky menšinovej kultúry a v tejto oblasti prijali tri odporúčania pre obe strany, dve odporúčania pre slovenskú stranu a jedno odporúčanie pre maďarskú stranu.

Skončil som, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

Á. Biró, poslankyňa: Nechcem dať doplňujúcu otázku, ale chcem povedať to, že naozaj nechcem vnášať problémy tam, kde nie sú, ale bolo by dobré, keby ste videli problémy tam, kde sú. Ja si myslím, že táto komisia, ktorá má hovoriť o slovensko-maďarských vzťahoch, ja vám uverím, že je to podľa diplomatického protokolu, ale maďarská strana spravila to gesto, že si prizve príslušníka menšiny. A ak dobre viem, slovenská menšina tvorí približne 0,1 % obyvateľstva Maďarskej republiky, kým maďarská tu približne 10 %. A ako ste hovorili, týka sa to aj menšinovej kultúry maďarskej národnostnej menšiny. A ak vy naozaj chcete budovať úprimné vzťahy a hľadať riešenia pre život jednotlivých menšín na jednej, aj na druhej strane, ja si myslím, že by tieto komisie mali byť vyvažované a vyvážené. A keď maďarská strana avizuje, že prináša člena celoslovenskej, celoštátnej slovenskej samosprávy, tak by aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky mohlo spraviť voči maďarskej menšine také gesto, že prizve člena maďarskej menšiny. A pre mňa tieto rokovania bez takéhoto gesta alebo bez možnosti, aby sme boli prítomní, je také rokovanie o nás bez nás. Takže, ja si myslím, že protokol je jedna vec a druhá vec je vyváženie účastníkov tejto komisie.

To je všetko, ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, budete reagovať?

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Budem reagovať. Jednak som rád, že už v tejto vašej poznámke hovoríte o jednom zástupcovi, pretože v otázke ste hovorili o zástupcoch slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. To je jeden moment.

Druhá vec, ja si nemyslím, že tieto zmiešané komisie sú o gestách, ale sú o veľmi konkrétnych veciach a naozaj som sa dal podrobne o tom informovať aj v minulosti, aj teraz rad zmysluplných odporúčaní a konkrétnych vecí sa na podklade týchto komisií koná a napĺňa.

Ďalšia vec je, čo sa týka špeciálne menšín, lebo to viete, tak existuje aj zmiešaná komisia, ktorá je pre záležitosti menšín a tá zasadala dva mesiace dozadu 18. septembra 2007. Čiže, naozaj nevidím tu nejaký zásadný problém. Okrem toho nakoniec ani maďarská strana nevzniesla žiadnu sťažnosť, že by sa cítila nejakým spôsobom týmto poškodená. A ja vám garantujem, že za ministerstvo kultúry sa v tejto oblasti zúčastňovala generálna riaditeľka sekcie menšinových a regionálnych kultúr, naozaj dostatočne kompetentná, fundovaná, ktorá, povedal by som, možno na báze denného styku rokuje aj so zástupcami maďarskej menšiny. A to potom by sme ku každej oblasti, ktorá sa prerokovala - umenie, múzeá, galérie - okrem pracovníkov ministerstva kultúry ešte prizývali zástupcov dotknutých oblastí, inštitúcií a tak ďalej. Naozaj si myslím, že to zasadnutie bolo úspešné, čo je to najpodstatnejšie a doložím, keďže sa bude konať 8. zasadnutie tejto zmiešanej komisie pre otázky kultúry a tlače, bude to v Budapešti a pokiaľ bude potreba prizvať na rokovanie aj zástupcu maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, tak ministerstvo kultúry s tým nemá žiadny problém.

Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister kultúry.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juhász a je na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho a znie: "V akom štádiu sú prípravné práce na výstavbu rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy cez Nové Zámky po Lučenec? Aké kroky sa plánujú na budúci rok v tejto investícii?"

Nech sa páči, pán minister dopravy, máte slovo.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pánovi poslancovi chcem odpovedať, že rezort dopravy pod mojím vedením kontinuálne pokračuje v zabezpečovaní úloh v oblasti cestnej infraštruktúry. To platí aj pre program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

V materiáli pod názvom Správa o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1051/2004, bol ťah rýchlostnej cesty Bratislava - Dunajská Streda - Lučenec v dĺžke 213,35 km s pracovným označením R7 navrhnutý na študovanie. Technická štúdia pre celý ťah R7 bola vypracovaná v roku 2006. Celkový náklad je cca 65 mld. slovenských korún v cenovej úrovni 2006. V súčasnosti je rozpracovaný zámer EIA, t. j. posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre prvý úsek Bratislava - Dunajská Lužná s ukončením tohto procesu EIA v roku 2008, spracovaním správy o hodnotení vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Následne po vydaní záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude možné pokračovať v ďalšej projektovej a územnej príprave. Zároveň Národná diaľničná spoločnosť, a. s., bude v roku 2008 zabezpečovať rozpracovanie zámerov EIA na ďalšie úseky na trase Dunajská Lužná - Dunajská Streda. Rezort dopravy pripravuje na rokovanie vlády v roku 2007 nový aktuálny program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na ďalšie obdobie, v ktorom budú zhodnotené reálne možnosti financovania programu, priority a reálne dopravy potrebnej cestnej infraštruktúry.

Toľko k vašej otázke.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, pýtam sa, či chcete doplniť. Áno. Zapnite pána poslanca, prosím.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Chcel by som sa ešte opýtať, že podľa vašich odhadov, čo je dôležité aj pre obyvateľov týchto regiónov, kedy sa asi začne s výstavbou, s konkrétnou výstavbou v ktorom roku, podľa vašich odhadov. Ak by ste mohli.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ten prvý úsek Bratislava - Dunajská Lužná zrejme skončí, tak to je naplánované, ten proces EIA v roku 2008 a záleží od toho, ako rýchlo nám ministerstvo životného prostredia vydá záverečné stanovisko k procesu EIA. Ale ja predpokladám, že by to ešte mohlo byť začiatkom roku 2009. Tým pádom treba v roku 2009 urýchlene zabezpečiť projekty pre stavebné povolenie tak, aby sa mohlo ku koncu roku 2009, resp. v priebehu roku 2010 začať s tým prvým úsekom reálne. Dovtedy sa snažíme urobiť bezpečnostné opatrenia na tomto úseku. Ja si plne uvedomujem, že tá cesta je kapacitne v prvom úseku veľmi vyťažená. A dochádza tam už aj k problémom z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, nielen ku zápcham a stratám času, ale jednoducho ten proces je taký, že sa prakticky nedá zrýchliť. Čiže, moja odpoveď je koniec roku 2009, resp. v priebehu roku 2010 by sa malo začať reálne s prácami na tom prvom úseku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Budeme pokračovať v odpovediach členov vlády.

Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pod č. 6, je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Ágnes Biró a to ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády SR Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: "Prepúšťaním odborných pracovníkov zo štátnych archívov MV SR sa poruší čl. 43 a 44 Ústavy SR, nakoľko sa obmedzí prístup a ohrozí sa ochrana národného kultúrneho dedičstva, čo tieto pamäťové inštitúcie spravujú. V koncepcii rozvoja štátnych archívov zriadených MV SR s výhľadom do roku 2015 ste plánovali, naopak, zvýšenie počtu funkčných miest archivárov, prosím, vysvetlite toto nelogické, zmätočné a riskantné počínanie rezortu."

Odpovedať bude v zastúpení neprítomného ministra Kaliňáka pán minister František Kašický, má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

Máte slovo, pán minister.

F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, ctené dámy, vážení páni, minister vnútra Slovenskej republiky rovnako ako všetci členovia vlády dostal úlohu uznesením vlády Slovenskej republiky č. 856 z 11. októbra 2006, ktoré ho zaviazalo znížiť plánovaný počet zamestnancov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 20 %. So znížením počtu zamestnancov sa, samozrejme, uložilo znížiť i rozpočet prostriedkov určený na platy zamestnancov.

Vážená pani poslankyňa, iste i vám je známa skutočnosť, že Slovenská republika sa zaviazala pred prechodom slovenskej meny na euro splniť Maachstritské kritériá, ktoré majú nepriaznivý dopad na výdavky vo verejnej správe. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa minister vnútra vážne zaoberal situáciou slovenských archívov. Ministerstvo vnútra v žiadnom prípade nepodceňuje situáciu, ktorá je v archívoch a rozhodlo o diferencovanom plnení uznesenia vlády pri zachovaní celkového objemu zníženia. Vedenie ministerstva preto rozhodlo, že znižovanie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych archívoch bude výrazne nižšie, ako je limit určený pre celý rezort. Pritom nevylučuje, že v budúcnosti pri priaznivom vývoji štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ministerstvo vnútra využije disponibilné zdroje na podporu a rozvoj archívov v duchu vami spomínanej koncepcie.

Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, či chce... Áno, chce. Poprosím doplňujúcu otázku. Zapnite mikrofón pani poslankyni Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Áno, keďže tu nie je pán minister, tak môžeme ďalej len uvažovať. Ja si myslím, že schvaľujem zníženie počtu zamestnancov v štátnej sfére, ale keď niekde niet koho prepúšťať, tak ja si myslím, že to diferencované malo byť diferencované tak, že by sa to nemalo dotýkať archívov. Neviem, či si, pán minister, pamätáte, ale pán minister vnútra predkladal začiatkom roka zákon o archívoch a registratúrach, ktorý práve odôvodňoval tým, znižovala sa tam, zmierňovali sa kvalifikačné požiadavky pre archivárov. Preto to znižovali v zákone, aby mohli prijať ďalších ľudí, lebo je nedostatok vysoko kvalifikovaných archivárov pre archívy.

A teraz sa tam prepúšťa. Archivári avizovali a, myslím, že tento krok alebo upustenie od tohto prepúšťania je práve už kvôli tomu, že sa oni aktivizovali. Predsa je nieže riskantné, ale priam až dych vyrážajúce to, že niekoľko miliónov listín spravujúci ľudia, ktorých počet je okolo podľa výkazu - ja to mám pred sebou - 440, sa ešte bude čo aj len o 10 % znižovať. Ja si myslím, že ak máme napĺňať to, čo tiež pán minister vypracoval a to je tá koncepcia rozvoja štátnych archívov, tak by sa mali skôr posilňovať archívy, jednak aj technicky, jednak personálne. A to by bolo naplnenie tých plánov, ktoré pán minister už raz dal na papier.

M. Číž, podpredseda NR SR: Chcete, pán minister, zaujať stanovisko? Nech sa páči.

F. Kašický, minister obrany SR: Pani poslankyňa, budem vaše stanovisko tlmočiť pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Takže, pokračujeme.

Otázku č. 7 položil pán poslanec Viliam Jasaň a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, čo si myslíte o názore opozície, že vianočný príspevok je "kupovanie si voličov"?"

Pani ministerka, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno, ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už v...

(Hlasy v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem kolegom z opozície za upozornenie. Prepáčte, pani ministerka, neuvedomil som si, že nie je v sále prítomný pán poslanec, ktorý položil otázku a rokovací poriadok predpokladá povinnú prítomnosť poslanca, ktorý položil otázku. Takže, veľmi pekne ďakujem, veľmi ma mrzí, nemôžete odpovedať.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák a to ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Valentovičovi, otázka znie: "Kto je zodpovedný, že vláda neplní svoj vládny program a nezvýši platby poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 na 5 % priemernej mzdy?"

Odpovedať bude pán minister zdravotníctva. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

Máte slovo, pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, chcel by som citovať z programového vyhlásenia vlády: "Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy."

V roku 2006 schválila vláda navýšenie odvodov poistného za poistencov štátu zo 4 % na 5 % s účinnosťou od 1. januára 2007 do 30. 4. 2007. Vo finančnom vyjadrení to oproti predchádzajúcemu roku, t. j. oproti roku 2006, predstavuje navýšenie odvodov poistného plateného štátom pre zákonom vymedzenej kategórie osôb o 2,1 mld. slovenských korún. Za rok 2007 predstavujú odvody štátu na poistnom za poistencov štátu viac ako 27 mld. korún.

Na rok 2008 bolo schválené zvýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 % na 4,5 % s účinnosťou od 1. januára 2008 do 31. 12. 2008. Pri predpokladanom počte poistencov 3 011 927 štát uhradí poistné za týchto poistencov v celkovej výške 30,5 mld. slovenských korún.

Ako som už v úvode citoval, programové vyhlásenie vlády hovorí o zvýšení odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 % v roku 2007, čo sa aj uskutočnilo. Konštatovanie, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie, tu teda nie je na mieste. Vláda, naopak, plní svoje programové vyhlásenie, o čom svedčí aj dnes schválená legislatíva.

Samozrejme, môžeme polemizovať o tom, či je dostatok zdrojov v zdravotných poisťovniach. Ak však hodnotíme zverejnené kladné hospodárske výsledky za rok 2006 a rovnaký predpoklad možno očakávať aj za rok 2007, zdá sa, že v zdravotných poisťovniach je prebytok finančných prostriedkov. Vláda Slovenskej republiky svoju úlohu v tomto smere naplnila. Zabezpečila navýšenie zdrojov v rezorte. V roku 2008 je predpoklad zvýšených disponibilných zdrojov v zdravotných poisťovniach o 13 mld. korún viac oproti roku 2007. Súčasne vláda predložila na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sú zdravotné poisťovne povinné tieto zdroje použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. To znamená, premietnuť ich do plnenia na základe konkrétnych zmluvných vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tento zákon, ako iste viete, Národná rada schválila na svojej októbrovej schôdzi.

Ďakujem, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť?

Nech sa páči, zapnite pánovi Bastrnákovi mikrofón, prosím.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán minister, bohužiaľ, nedostal som odpoveď na moju otázku. To je prvá vec.

Druhá vec, že keď minulý rok vláda štyri mesiace plnila svoj sľub, to neznamená, že splnila svoj sľub. Nesplnila ani na rok 2007 a, samozrejme, ani na ďalšie roky, veď ani tento rok, 4,5 nie je 5. A moja otázka znela, kto je za to zodpovedný.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, máte slovo.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Budem odpovedať. Vážený pán poslanec, ja som na úvod citoval konkrétne, ako znie programové vyhlásenie vlády. Vláda zabezpečila v roku 2007 zvýšenie, zabezpečila. Čiže, tým som odpovedal aj na vašu otázku, že si vláda plní programové vyhlásenie vlády.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ešte máme dve minúty.

Takže otázku č. 9 položil pán poslanec Martin Fronc a položil ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Pán minister, neštátne školy a školské zariadenia majú existenčné problémy v dôsledku vašej novely zákona o financovaní regionálneho školstva. Chcete, aby neštátne školstvo bolo zlikvidované?"

Nech sa páči, pán minister, oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

J. Mikolaj, minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pardon, exminister, takže, vážený pán poslanec, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2007 nefinancuje neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia. Zmena spôsobu financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení sa upravila zákonom č. 689/2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia sú v roku 2007 financované na základe § 3 výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky formou mimoriadnych dotácií. Formou mimoriadnych dotácií bolo v roku 2007 poskytnutých spolu 754,9 mil. Sk, čo je oproti roku 2006 viac o 190 mil. Sk.

Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení v roku 2008 určí novela nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov v územnej samospráve v znení nariadenia vlády č. 519/2006, ktorej gestorom je ministerstvo financií.

Predpokladá, lebo návrh, ktorý...

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, čas uplynul.

Takže skúste ešte, ak potrebujete, ale veľmi krátko, lebo nemôžeme...

J. Mikolaj, minister školstva SR: ... ktorý sa pripravuje, hovorí o sume približne 800 mil. Sk, čím by mali byť pokryté tie záujmy, ktoré sú.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, bohužiaľ, čas určený na hodinu otázok uplynul. Ako vieme, je teraz potrebná krátka technická prestávka na prestavbu technického zariadenia.

Takže, krátka 3-minútová prestávka a potom pokračujeme v rokovaní 16. schôdze ďalším bodom programu, ktorým sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.15 hodine.)

 

 

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

Nasledujú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi NR SR do 31.októbra 2007,

ktoré ste dostali ako tlač 472.

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 472 nachádza.

Otváram rozpravu a chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásil iba jeden pán poslanec. Pani poslankyňa Gibalová pokiaľ viem, je vyškrtnutá, ani tu nie je. Ďakujem.

Takže písomne prihlásený je pán poslanec Imre Andruskó. Má slovo.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda, moja reakcia na ministrovu odpoveď pod č. 10 je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, vašu odpoveď na moju interpeláciu vo veci zákazu používania názvov obcí v jazykoch národnostných menšín v učebniciach neprijímam, nakoľko na konkrétne otázky ste odpovedali všeobecne a nekonkrétne. Aj táto odpoveď dokazuje, že vaša činnosť na ministerstve nesmeruje k riešeniu odborných problémov a hľadaniu východísk, ale k neustálemu zvyšovaniu napätia. Táto skutočnosť je poľutovaniahodná najmä v súčasnom období, keď slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené aj niektorými inými problémami. Škoda, že vo vašej činnosti, podobne ako aj vo vašej odpovedi na moju interpeláciu absentujú prvky pochopenia a tolerancie. Z uvedených dôvodov je obsah vašej odpovede pre mňa neprijateľný.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže máme za sebou vystúpenie poslanca, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

Teraz sa prosím, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Martin Fronc. Ešte niekto prosím?

Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Froncovi.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem reagovať na odpoveď pána ministra Mikolaja na moju interpeláciu, ktorá je uvedená v odpovediach, pán predsedajúci, pod č. 12.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

M. Fronc, poslanec: Moja interpelácia sa týkala financovania neštátnych školských zariadení. Neštátne školské zariadenia sa ocitli v takej situácii na základe zmeny zákona o financovaní škôl a školských zariadení, urobených touto vládou na návrh pána ministra, že majú mnohé existenčné problémy. Pán minister mi odpovedal, že podľa návrhu na rok 2008 dostanú vraj tieto neštátne školské zariadenia normatívne väčší objem finančných prostriedkov. No bolo by zlé, keby nedostali aspoň o čosi viacej aspoň na papieri, ako dostávali v minulosti, aby sa vykryla aspoň inflácia.

Problém je v tom, že jednoducho tie čísla, ktoré som uviedol a pán minister na to nereagoval, ukazujú, že dostanú približne v skutočnosti polovicu z toho, čo iné neštátne školské zariadenia patriace priamo obci alebo vyššiemu územnému celku. Mnohé sa vyskytujú na pokraji existencie a mnohé dokonca v zmysle zákona, ktoré boli zriadené k 1. septembru v súlade so zákonom, nedostávajú žiadne prostriedky, a preto odpoveď na riešenie tohto problému, ktorý som pánovi ministrovi nastolil, som nedostal a chcem, aby bolo zaprotokolované, že s odpoveďou nie som spokojný.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pýtam sa ešte, sú tu traja členovia vlády, či sa chce niektorý z členov vlády vyjadriť k otázkam, ktoré odzneli v rozprave. Ak nie, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode.

Teraz mi dovoľte, aby som otvoril bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesená interpelácia nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady, ale je to možné urobiť aj sem alebo k našim technikom. A to by malo byť všetko.

Takže, písomne sa do rozpravy o bode interpelácie prihlásili títo poslanci: Gibalová Monika, František Mikloško, Andruskó Imre, Fronc Martin, Mikloš Ivan, Szigeti László, Mikuláš Dzurinda, Ivan Štefanec, Miroslav Číž, Mária Sabolová, Katarína Tóthová. To sú písomne prihlásení do rozpravy.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k vystúpeniam jednotlivých poslancov v bode interpelácie.

Slovo odovzdávam pani poslankyni Monike Gibalovej a pripraví sa pán poslanec František Mikloško.

Pani poslankyňa, máte slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, keďže sa vo svojich interpeláciách idem obrátiť na pána ministra hospodárstva, na pani ministerku Tomanovú a pána premiéra, prosím vás, aby ste boli taký láskavý a zariadili, aby boli na interpeláciách prítomní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážení páni ministri, tí, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, poprosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na bod interpelácie. Ale sú tu zatiaľ traja členovia vlády, myslím si, že vláda dostatočne bude s vašou informáciou alebo s vaším stanoviskom, pani poslankyňa, oboznámená.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. V dobrej viere, že sú už na ceste, ja začnem svoju interpeláciu...

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám.

M. Gibalová, poslankyňa: ... na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka vo veci opatrení na obmedzenie výskytu hračiek s nadlimitným obsahom ftalátov na trhu Slovenskej republiky.

Vážený pán minister hospodárstva, zhodujeme sa v názore na výsledky práce SOI, ktorými sa zaraďuje na popredné miesto v rámci krajín Európskej únie. Na základe údajov prevzatých zo systému Rapex som si porovnala úspešnosť jednotlivých krajín únie pri odhaľovaní nebezpečných výrobkov na trhu za obdobie prvých deväť mesiacov tohto roka. Efektívnosť nachádzania nebezpečných výrobkov na trhu je na tomto grafe vyjadrená koeficientom, ktorý predstavuje počet notifikovaných nebezpečných výrobkov, pripadajúcich na 100 tisíc obyvateľov a umožňuje tak objektívne porovnávať dosiahnuté výsledky krajín únie bez ohľadu na veľkosť ich trhu. Slovensko je pri tomto spôsobe hodnotenia na treťom mieste. Pred nami je iba Cyprus a Estónsko. Za nami sú všetky členské štáty, pričom väčšina z nich za nami ďaleko zaostáva, čo svedčí o okrajovej pozornosti venovanej praktickej ochrane spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami v týchto krajinách.

Napriek pozitívnemu hodnoteniu práce SOI alebo práve vďaka tomu vaša odpoveď na moju interpeláciu z 23. novembra 2007, v ktorej okrem iného uvádzate výsledky kontroly hračiek na obsah ftalátov, je v tejto časti veľmi znepokojujúca. Všeobecne panuje presvedčenie, že ftaláty sú nebezpečné pre ľudské zdravie a zvlášť zdravie detí tým, že poškodzujú reprodukčný systém a zvyšujú riziko alergií, astmy a rakoviny.

V odpovedi konštatujete, že v prvom polroku odobrala SOI-ka z trhu Slovenskej republiky spolu 46 druhov hračiek a z nich v 31 vzorkách sa potvrdil nadlimitný obsah ftalátov. Inými slovami, približne dve tretiny hračiek náhodne odobratých z trhu boli nebezpečné výrobky. Žiadam vás preto o odpoveď, aké opatrenia prijme ministerstvo hospodárstva v nasledujúcom období, aby sa na trhu Slovenskej republiky dosiahlo výrazné obmedzenie výskytu hračiek s nadlimitným obsahom ftalátov v hračkách. Domnievam sa, keďže ide o problém, ktorý prekračuje hranice Slovenskej republiky, že je vhodné uvažovať aj o krokoch orientovaných na Komisiu Európskej únie.

Ďalej by som chcela predniesť svoju interpeláciu na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú.

Vážená pani ministerka Tomanová, organizácie, resp. subjekty poskytujúce sociálne služby v súlade so zákonom 195 o sociálnej pomoci pri napĺňaní svojho poslania a služby využívajú okrem zamestnaneckých vzťahov v rôznych tzv. profesionálnych projektoch prácu dobrovoľníkov, ktorí pracujú ad hoc príležitostne alebo dlhodobo.

Služba dobrovoľníkov motivovaných humanizmom je pre organizácie tohto charakteru, ale aj iné projekty napríklad zdravotnícke zariadenia, ako je Hospic, nenahraditeľná a v princípoch solidarity je naplnením subsidiarity. Prosím, aby ste mi odpovedali, či je práca dobrovoľníkov v týchto organizáciách v rôznych typoch práce z hľadiska rozsahu služby podľa zákona 82 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní posudzovaná za nelegálnu prácu. Je takýto nepodnikateľský subjekt s poslaním verejnoprospešných činností pri zapojení dobrovoľníkov nelegálnym zamestnávateľom? Ďakujem. pekne.

A posledná moja interpelácia je určená pánu premiérovi vo veci prideľovania prostriedkov z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda vlády, v júni tohto roka som vás v rámci interpelácie požiadala o poskytnutie podkladov o spôsobe rozdelenia prostriedkov z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky za I. polrok 2007. Keďže vyhodnotenie podkladov, ktoré ste mi poskytli, jasne ukázalo, že Ficove hrable k strane Smer hrabú, dovoľujem si vás požiadať o poskytnutie prehľadu o schválených aj zamietnutých žiadostiach o poskytnutie dotácie a o výške finančných prostriedkov pridelených z rezervy predsedu vlády jednotlivým uchádzačom v II. polroku 2007. Žiadam vás, aby súčasťou vašej odpovede na moju interpeláciu bol aj prehľad zamietnutých žiadostí o poskytnutie dotácií.

Ďakujem pekne za vypočutie, aj za vaše budúce odpovede.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za prednesenie vašej interpelácie.

Teraz má slovo pán poslanec František Mikloško. Pripraví sa pán poslanec Imre Andruskó.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že vláda je uznášaniaschopná, dovoľte mi predniesť svoju interpeláciu, ktorú podávam na ministra školstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou a zároveň s prosbou o riešenie problému, ktorý vznikol na Inštitúte judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Inštitút judaistiky vznikol na základe rozhodnutia rektora Univerzity Komenského prof. MUDr. Juraja Šveca, DrSc. č. ORR-2153/1996-AI/1 dňa 30. mája 1996 v súlade s § 13 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách a so súhlasom Akademického senátu s účinnosťou od 1. júna 1996 ako účelové zariadenie vedecko-pedagogicko-informačného typu bez právnej subjektivity. Na jeho vznik dala podnet aj dvojstranná medzinárodná dohoda medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou štátu Izrael o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy zo dňa 2. 4. 1991 čl. 17 vykonávacieho protokolu. Slovenská republika sukcedovala do tohto zmluvného vzťahu výmenou nót 27. 10. 1998 a 2. 11. 1998 medzi SR a štátom Izrael Z. z. č. 410/1995 čiastka 171 str. 4 056.

Od vzniku až do roku 2002 bol Inštitút judaistiky celouniverzitným pracoviskom, od roku 2002 je súčasťou Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, pôvodne ako súčasť Ústavu kultúrnych štúdií. Od roku 2007 má samostatné postavenie v rámci Ústavu kultúrnych štúdií. Inštitút judaistiky poskytuje študentom všetkým fakúlt Univerzity Komenského, ale aj ostatným záujemcom vrátane verejnosti jedinečnú možnosť študovať a spoznávať sociálno-historický a duchovný život židovskej komunity v Európe aj na Slovensku. Židovská komunita tvorí jeden z pilierov súčasnej európskej civilizácie. V neposlednom rade práve poznanie židovskej kultúry čo najširšou verejnosťou vytvára predpoklad pre odbúravanie predsudkov či extrémizmu voči židovskej komunite.

Od roku 2004 je Inštitút judaistiky značne personálne poddimenzovaný. Po odchode niektorých zamestnancov do dôchodku či zmenou pracoviska v rámci postdoktorandského štúdia neboli pracovné miesta v Inštitúte judaistiky obsadené z dôvodu zníženia špecifických výdavkov na špeciálne pracoviská vysokej školy, z ktorých je inštitút financovaný. Problémom bolo nejasné postavenie inštitútu v rámci organizačnej štruktúry fakulty, v ktorej nefiguroval. Vtedajšie vedenie fakulty pod vedením rektora UK doc. Františka Gahéra, PhD. sa dohodlo nepodporiť požiadavku na špecifické výdavky pre Inštitút judaistiky v požadovanej výške na obsadenie uvoľnených miest až do momentu vyriešenia postavenia inštitúcie v rámci Univerzity Komenského.

Dňa 20. 3. 2007 bol Akademickým senátom Univerzity Komenského schválený nový organizačný poriadok, ktorý vyšiel do platnosti 1. 4. 2007. V čl. 5 ods. 1 je už Inštitút judaistiky zadefinovaný ako súčasť Fakulty ekonomiky Univerzity Komenského. Požiadavka o pridelenie špecifických výdavkov pre Inštitút judaistiky na obsadenie minimálne troch miest docenta a dvoch odborných asistentov bolo vedenie fakulty pod vedením rektora doc. Gahéra odsúhlasená. Personálne posilnenie Inštitútu judaistiky podporuje aj súčasné vedenie fakulty pod vedením dekana prof. Teodora Kollárika.

V súčasnosti má Inštitút judaistiky jedného interného pracovníka v pozícii odborného asistenta a jedného externého zamestnanca.

Vzhľadom na ambíciu pripraviť akreditáciu študijného programu preto žiadame o mzdové prostriedky na miesto docenta a dvoch odborných asistentov. Stručne povedané, inštitút sa zredukoval z počtu 4 - 5 plnohodnotných pracovníkov učiteľov na jedného plnohodnotného plus jedného externistu, s ktorým je uzavretá časovo obmedzená zmluva na tretinový úväzok počas jedného semestra. Financovanie spomenutých pracovných miest sa nepodarilo vyriešiť v rámci školy Univerzity Komenského. Ak sú informácie správne, peniaze na špecifiká môže uvoľniť len ministerstvo školstva.

Vážený pán minister, iste vás nemusím presviedčať, že Inštitút judaistiky Univerzity Komenského je významným kultúrnym prínosom v rámci celého spektra hodnôt, ktoré prináša Univerzita Komenského. Prosím vás preto, aby ste sa osobne zaangažovali za doriešenie problémov, ktoré okolo neho vznikli.

Ďakujem.