M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz v rozprave s interpeláciou vystúpi pán poslanec Andruskó Imre a pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda, nasledujúca interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, v nedávnej interpelácii som sa na vás obrátil s otázkou týkajúcou sa činnosti, resp. budúcnosti odboru národnostného školstva na vašom ministerstve. Uplynulé týždne, bohužiaľ, ukázali, že moje obavy boli opodstatnené. Nedávno dostali výpoveď poslední dvaja zamestnanci, ktorí mali na starosti školy s vyučovacím jazykom maďarským. V súčasnosti sa na ministerstve školstva nenachádza žiadny pracovník, ktorý ovláda ich problematiku a má pochopenie pre ich špecifické požiadavky. V tejto súvislosti vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

1. Kto sa na ministerstve školstva v súčasnosti zaoberá špecifickými problémami škôl s vyučovacím jazykom maďarským? Prosím vás, uveďte ich počet, pracovné zaradenie a ich kvalifikáciu.

2. Zrušenie odboru národnostného školstva, zákaz používania názvov obcí v jazyku národnostných menšín, zákaz používania neschválených pomocných učebníc na národnostných školách - sú tieto prvky vašej práce v súlade so zachovaním status quo pre národnostné menšiny, resp. s princípmi tolerancie podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky?

Druhá interpelácia. Vážený pán podpredseda, druhá interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, nová Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín, ktorú vypracovalo vaše ministerstvo, obsahuje niektoré nové a moderné prvky. V skutočnosti však celkový dojem pokazia rozporuplné časti, ktoré určujú niektoré podmienky vyučovania na národnostných školách. Mám na mysli napríklad časť, v ktorej sa de facto zakazuje používanie ministerstvom neschválených učebníc na národnostných školách tým, že sa povoľuje používanie len takých učebníc, ktoré sú schválené Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

1. Na základe čoho si myslíte, že v podmienkach Európskej únie je možné zakázať používanie alternatív učebníc v národnostných školách?

2. Akým spôsobom chcete dosiahnuť, aby učitelia a žiaci nepoužívali vami neodsúhlasené, neschválené učebnice napríklad ako pomocné učebnice k oficiálnym učebniciam?

3. Ako korešponduje zákaz používania iných učebníc s princípom slobody myslenia a voľného pohybu tovaru a kapitálu v Európskej únii?

Vážený pán podpredseda, moja tretia a posledná interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, nová koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín obsahuje aj základné princípy kontroly a hodnotenie škôl. V tejto súvislosti vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

1. Prečo by mala byť úroveň vyučovania na národnostných školách hodnotená hlavne podľa úrovne vyučovania slovenského jazyka?

2. Prípadná dobrá úroveň vyučovania slovenského jazyka podľa vás indikuje aj dobrú úroveň vyučovania ostatných predmetov?

3. Prípadná nevyhovujúca úroveň vyučovania slovenského jazyka podľa vás indikuje aj nevyhovujúcu úroveň vyučovania ostatných predmetov?

4. Viete, koľkokrát reprezentoval Slovenskú republiku na medzinárodných predmetových olympiádach žiak z národnostného gymnázia v predmetoch napríklad matematika, fyzika, chémia alebo biológia za posledných 15 rokov? Ste ochotný toto číslo prezradiť aj vašim straníckym kolegom?

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

Teraz vystúpi pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pán poslanec Ivan Mikloš.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tuším, dlhodobo najviac interpelácií dostáva pán minister školstva a bolo by naozaj, pán predsedajúci, dobré, ak by ste pre budúcnosť zaistili, aby tu bol pri týchto interpeláciách pán minister školstva alebo keď to môže vyriešiť, tak potom priamo pán predseda vlády, lebo ten môže priamo veci riešiť pokynom.

Takže moja prvá interpelácia sa takisto týka ministra školstva Jána Mikolaja a vraciam sa k tomu, o čom tu už bola reč. Uskutočnilo sa medzinárodné meranie vedomostí našich žiakov a schopností tieto vedomosti použiť. Slovensko v tomto meraní nedopadlo dobre a ja som si vedomý toho, že zlepšenie tohto stavu je možné len ako výsledok naozaj dlhodobého procesu a nechcem tu robiť to, čo robil po meraní v roku 2003 vtedajší opozičný poslanec a teraz podpredseda vlády pán Čaplovič. Chcem ale jedno. Chcem, aby pán minister nás ako Národnú radu informoval, aké kroky hodlá urobiť, konkrétne kroky, aby sa táto situácia v budúcnosti za ďalšieho ministra už zlepšila a konkrétny časový rámec týchto krokov. Rád by som pritom zdôraznil, že priestor, ktorý dnes má vláda v rukách na robenie krokov, reformných krokov, je oveľa väčší ako v minulosti, pretože ekonomika šľape veľmi dobre a prichádzajú práve zdroje z európskych fondov, ktoré sú určené zvlášť na rozvojové programy. Nakoniec pán minister školstva navštívil Fínsko a mal možnosť vidieť, že táto krajina, ktorá sa v týchto meraniach dlhodobejšie umiestňuje naozaj na prvých miestach, má školský systém, ktorý je vytvorený na konkurencii a na tvorivom prostredí.

Preto moja otázka ešte raz znie, aké rozvojové programy v regionálnom školstve plánuje na zlepšenie nášho vzdelávania urobiť pán minister a ako má tieto rozvojové programy finančne pokryté v rámci schváleného štátneho rozpočtu na rok 2008.

Moja druhá interpelácia smeruje na ministra zahraničných vecí Jána Kubiša.

Vážený pán minister, interpelujem vás v otázke postoja Slovenska, čo sa týka podpory schválenia Kazachstanu ako predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v roku 2010. Táto organizácia je, alebo dosiaľ bola, a myslím si, že by aj mala zostať ochrankyňou ľudských práv a slobôd. OBSE je vlastne nástupníckou organizáciou Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá v roku 1975, rád by som to tu pripomenul, zaviazala štáty vtedajšieho východného bloku, aby si ctili základné ľudské práva a slobody. A aj vďaka tejto iniciatíve dnes my na Slovensku žijeme v demokratickom a slobodnom štáte a helsinský proces celkom iste výrazne prispel k pádu komunistických režimov strednej aj východnej Európy.

Preto predsedníctvo Kazachstanu vnímam ako čosi, čo ohrozuje prodemokratické pôsobenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Kazachstan nie je krajina, ktorá rešpektuje základné ľudské práva a slobody a zásady právneho a demokratického štátu, a preto si myslím, že tento post mu nepatrí, práve naopak. Predsedníctvo OBSE je prejavom skôr uznania pre štáty, ktoré plnia toto základné poslanie a teda šíria a prehlbujú ochranu ľudských práv a slobôd. Takže tento krok dnes po 30 rokoch hrozí, že presadením Kazachstanu sa OBSE vzdiali od svojich hodnôt.

Preto moja interpelácia znie: Aký a prečo takýto postoj mala Slovenská republika, že takisto podporila to, že Kazachstan v roku 2010 bude predsedníckou krajinou OBSE?

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalší do rozpravy - pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, chcem interpelovať predsedu vlády dvomi interpeláciami a jednou podpredsedu vlády pána Čaploviča.

Ešte kým začnem, odcitujem z rokovacieho poriadku Národnej rady § 129 ods. 7, ktorý znie: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám." Takže na základe tohto paragrafu sa vás, pán predseda Národnej rady, pýtam, ešte kým začnem, aké sú dôvody neúčasti predsedu vlády a tých ministrov, ktorí tu nie sú.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete pokračovať v interpelácii?

I. Mikloš, poslanec: Čakám na vašu odpoveď, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Dôvodom je pracovná zaneprázdnenosť. Nech sa páči, pokračujte vo svojej interpelácii.

I. Mikloš, poslanec: Považujete toto za dostatočný dôvod, pán predseda?

P. Paška, predseda NR SR: Áno.

I. Mikloš, poslanec: Základnou povinnosťou podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý je schválený ako zákon, základnou povinnosťou členov vlády je, aby boli prítomní na interpeláciách. Sme v parlamentnej demokracii, i keď podľa pomerov, ktoré na Slovensku vládnu, sa to nezdá, ale parlament vykonáva kontrolnú funkciu a vláda je jemu podriadená, preto ak vláda takýmto spôsobom demonštruje svoj prístup k parlamentu, tak je to nehoráznosť. A považujem neprítomnosť a ešte som tu nezažil predsedu vlády na jediných interpeláciách. Vláda je funkcii rok a pol. Považujem toto za neúctu k parlamentu a za dehonestáciu parlamentarizmu a za demonštráciu pohŕdania parlamentom.

Takže interpelácie.

Prvá interpelácia na predsedu vlády.

Pán predseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci správy o výsledkoch preverovania činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. Dôvodom mojej interpelácie je skutočnosť, že ste niekoľkokrát spochybnili jej pôsobenie a obvinili ste spoločnosť a jej predstaviteľov z nezákonnosti, šafárenia, z toho, že, citujem: "Hazardovala s 20 miliardami, ktoré sa síce použili, ale nikomu nepomohli", koniec citátu. Takéto konštatovanie, či už je vaše osobné alebo prevzaté zo správy, svedčí len o tom, že ani vy, ani kontrolný orgán, ktorý túto správu na objednávku z vášho úradu napísal, vôbec nepochopil proces oddlžovania zdravotníctva. Kontrolná skupina ministerstva financií pre nepochopenie jednotlivých odborných otázok a uplatnených postupov považuje proces oddlženia za neprehľadný a netransparentný, pričom toto tvrdenie je účelové a nie je podložené žiadnymi relevantnými argumentmi. Neznalosť a nekvalifikovanosť v problematike nie je dostatočným dôvodom na spochybnenie projektu.

Na ilustráciu uvediem niekoľko vašich vyjadrení, pán predseda vlády, a ich konfrontáciu so skutočnosťou a to v poradí, v akom ste tieto použili pri vystúpení v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 25. 10. 2007.

Citujem slová predsedu vlády, ktoré zazneli z tohto miesta: "Je zarážajúce, že 20 miliárd disponibilných zdrojov pretieklo za necelé tri roky existencie spoločnosti cez 13 účtov používaných spoločnosťou Veriteľ. Finančné prostriedky boli aj niekoľkokrát denne prevádzané medzi jednotlivými účtami spoločnosti, čím sa peňažné toky stali absolútne neprehľadné. Na takýto systém netransparentnosti pri nakladaní s 13 účtami v bankových operáciách by mohla byť hrdá aj firma z podsvetia alebo iného kriminálneho prostredia. Vážené dámy, vážení páni, opakujem, 13 účtov za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov z verejných zdrojov." Koniec citátu predsedu vlády.

Správa teda spochybňuje potrebnosť takéhoto počtu účtov v rôznych bankách a súčasne v rozpore s tým konštatuje tá istá správa, že spoločnosť bola povinná viesť každú návratnú finančnú výpomoc na osobitnom účte. Zmätočným popisom situácie a nekvalifikovanými závermi potom následne umožňuje rôznorodú interpretáciu záverov správy a verejné spochybňovanie činnosti akciovej spoločnosti Veriteľ. Spoločnosť Veriteľ, a. s. bola štátnou akciovou spoločnosťou so 100-percentným vlastníctvom štátu. Základné imanie spoločnosti vzhľadom na jeho výšku bolo uložené na účtoch spoločnosti vedených vo viacerých komerčných bankách v súlade s pravidlami obozretného podnikania a aby sa predišlo podozreniam z preferovania jednej banky. Takže práve viaceré účty, opakujem, sú v súlade s pravidlami obozretného podnikania a robilo sa to aj preto, aby sa nepreferovala jedna banka. Súčasne boli tieto finančné prostriedky dočasne ukladané ako voľné finančné zdroje na termínované účty, pričom z výnosových úrokov boli hradené prevádzkové náklady spoločnosti. Členovia kontrolnej skupiny zjavne nemajú žiadne skúsenosti a poznatky z toho, ako fungujú banky a ako pracujú s voľnými finančnými zdrojmi. Táto nevedomosť potom viedla k chybným záverom a úplne nesprávnej interpretácii tejto skutočnosti. Teda nie netransparentnosť a zahmlievanie, ale naopak, obozretné podnikanie a efektívne využitie zdrojov.

Ďalší citát predsedu vlády, ktorý odznel z tohto miesta, citujem: "Vážené dámy, vážení páni, opakujem 13 účtov za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov z verejných zdrojov. Pritom v dochovanej evidencii úplne chýba výpis napríklad z jedného účtu za roky 2004 a 2005. Nuž, ani nehovoriac o nezabezpečení základných povinností obchodnej spoločnosti vyžadovaných zákonom v podobe účtovníctva, výkazníctva a ďalších náležitostí. Nie je nehoráznosť, že spoločnosť, ktorá dostane 20 miliárd korún, sa správa horšie ako nejaká garážová firma?" Koniec citátu predsedu vlády.

Správa zabúda na skutočnosť, že činnosť spoločnosti Veriteľ, a. s. bola počas celého obdobia existencie opakovane kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, daňovým úradom, kontrolnými orgánmi ministerstva financií a nezávislým audítorom, pričom výrok audítora k činnosti a. s. Veriteľ bol vždy bez výhrad. Počas svojej činnosti spoločnosť Veriteľ dvakrát ročne predkladala správu o svojej činnosti do Národnej rady Slovenskej republiky v čase, keď Smer bol najsilnejšou opozičnou stranou, kde ste teda mali možnosť s činnosťou akciovej spoločnosti Veriteľ sa podrobne oboznámiť. Úplne zvláštne pôsobí informácia, že údajne chýbajú výpisy jedného z účtov. Navodzuje to dojem, že spoločnosť niečo skrýva. Nebolo by jednoduchšie a lepšie, keby si kontrola obstarala kópie výpisov priamo v banke, namiesto vyvolávania falošných obrazov?

Tretí citát predsedu vlády, citujem: "Spoločnosť Veriteľ, a. s. neposkytovala pravidelné mesačné písomné informácie Ministerstvu financií Slovenskej republiky o poskytnutých finančných prostriedkoch, nebolo preukázané ich použitie, vecné plnenie účelu a realizácie formou finančných výkazov tak, ako bolo zmluvne dohodnuté." Koniec citátu predsedu vlády.

Odporúčam vám, pán neprítomný predseda vlády, zoznámiť sa podrobne so správou o výsledku následnej finančnej kontroly, číslo je tu konkrétne uvedené, v organizácii Veriteľ z februára 2006. Už táto správa konštatuje, že dohodnuté informácie boli zaslané v troch prípadoch oneskorene o jeden deň, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako zásadné porušovanie podmienok zmluvy. Na základe tejto správy by bolo korektné generálne zovšeobecnenie nahradiť explicitnou citáciou z tohto protokolu, aby bolo zrejmé, o aké porušenie zmluvných podmienok išlo. Opakujem, v troch prípadoch oneskorené zaslanie informácie o jeden deň.

Ďalší citát predsedu vlády, citujem: "Nakoľko kapitalizácia pohľadávok z návratných finančných výpomocí vo výške 2,2 mld. korún a 2,88 mld. korún v čase schválenia vládou Slovenskej republiky nebola v súlade s platnou legislatívou, vy páni z opozície", tvrdí predseda vlády, "ste si pomohli účelovou zmenou zákona a pomenili ste vloženie týchto pohľadávok do základného imania spoločnosti Veriteľ až po nadobudnutí účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, v ktorých boli ustanovenia príslušných paragrafov prispôsobené požiadavkám projektu oddlženia." Koniec citátu.

Toto tvrdenie je zavádzajúce a nesprávne. Uznesenie vlády nie je právnym, ale politickým aktom, teda nie aktom aplikácie práva. Uvedené tvrdenie o nutnosti rešpektovať časové súvislosti platnosti a účinnosti právnych predpisov je preto bezpredmetné. Vláda naopak, postupovala správne a odložila realizáciu svojho uznesenia až dovtedy, keď to právna úprava bude dovoľovať. Z toho vyplýva, že predmetné uznesenie vlády nemalo byť a ani nebolo realizované inak ako v súlade s platnou právnou úpravou. Podotýkam, že rovnaký postup uplatňuje aj súčasná vláda a nikto jej postup nepovažuje v tomto zmysle za rozpor s platnými právnymi predpismi. Navyše, z týchto uznesení vlády nie je možné vyvodiť žiadnu právnu zodpovednosť voči bývalým štatutárnym orgánom spoločnosti.

Ďalší citát predsedu vlády, ktorý povedal, citujem: "Veriteľ uplatňoval nerovnaké podmienky pre oddlžovanie subjektov tým, že niektorým uhrádzal iba istinu a iným aj príslušenstvo." Koniec citátu.

Úlohou spoločnosti Veriteľ, a. s. bolo vynaložiť čo najmenší objem finančných prostriedkov na oddlženie všetkých dotknutých subjektov. Práve preto bola zvolená forma individuálneho vyjednávania podmienok vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, a preto boli napríklad odplaty za postúpenie pohľadávok rôzne, pričom priemerná výška úspor pri odkupovaní bola stanovená na 3 % istiny a súčasne sa do maximálne možnej miery využívala forma zápočtov jednotlivých účastníkov systému. Jednotliví veritelia z vlastnej vôle, slobodne postupovali svoje pohľadávky na akciovú spoločnosť Veriteľ a výška dohodnutého skonta súvisela s ich individuálnym postojom a rozhodnutím. Medzi veriteľov, ktorí získali svoje peniaze za postúpené pohľadávky vo výške desiatok až stoviek miliónov, patrili napríklad aj SPP, a. s.; Slovak Telecom, sieťoví dodávatelia, energetické spoločnosti, vodárne a v mnohých prípadoch boli dlhy vysporiadané v stave, ktorý existenčne ohrozoval nemocnice.

Pre vašu informáciu zamestnanci akciovej spoločnosti Veriteľ nahrávali telefonické rozhovory a jednania s veriteľmi nemocníc, aby nebolo možné dôjsť k spochybneniu ich postupu. Z rokovaní sa vyhotovoval zápis a konečné rozhodnutie bolo podmienené niekoľko stupňovou kontrolou.

Ďalší citát predsedu vlády, citujem: "Z celkovej sumy viac ako 20 miliárd korún sa však niekto poriadne nabalil, mnohí. V správe nie je o nich veľa zmienky. Sú tu ale údaje o tých, ktorí mali funkčne toto oddlženie zabezpečiť. Nezabezpečili. Namiesto toho zabezpečili sami seba a to veľmi dobre. Posúďte niekoľko údajov o vysoko nadštandardnom odmeňovaní členov napríklad predstavenstva v tejto spoločnosti, ktorá nebola podnikateľským subjektom, to podčiarkujem, ale bola to spoločnosť, ktorá mala oddlžovať zdravotníctvo a mala k dispozícii viac ako 20 miliárd korún.

V celej spoločnosti pracovalo počas obdobia troch rokov 46 ľudí, len 46. Ich hrubé mzdy za celé obdobie činnosti však dosiahli výšku 56 miliónov korún, z toho odmeny boli vo výške viac ako 30 miliónov korún. Predstavenstvo spoločnosti tvorili počas celého obdobia len 3 ľudia, 3 zamestnanci a teraz dobre počúvajte. Priemerná hrubá mzda na jedného člena Predstavenstva spoločnosti Veriteľ za necelé 3 roky bola 7 mil. 223 tisíc 760 slovenských korún. Priemerná hrubá mzda krásne stúpla, ako sa blížilo obdobie, keď už išlo k likvidácii tejto spoločnosti. Napríklad v mesiaci v roku 2005 bola priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva 141 000 korún a priemerná hrubá mzda v roku 2006 v mesiaci, keď už Veriteľ skončil, bola 875 370 priemerná mesačná mzda.

Priemerná odmena napríklad za jeden mesiac v roku 2006 bola 662 000, čiže okrem hrubej mzdy ešte bola odmena 622. Mohol by som pokračovať v ďalších číslach, ale myslím si, že je evidentné, o čom teraz hovorím. Je zbytočné uvádzať, vážené dámy, vážení páni, nič nehovoriace mená takto vynikajúce odmenených členov predstavenstva, ktorí sú nakoniec na webovej stránke Obchodného registra." Koniec dlhšieho citátu predsedu vlády, v ktorom obviňoval zamestnancov a konateľov spoločnosti z toho, že sú nehorázne preodmeňovaní.

Teraz stanovisko k tomuto tvrdeniu predsedu vlády. Kontrolná skupina v časti mzdy účelovo interpretuje, aký objem mzdových nákladov vykázal Veriteľ, a. s. počas svojej existencie a aká bola priemerná mzda. Neuviedla však správa, že tieto mzdy obsahujú odstupné súvisiace s ukončením činnosti spoločnosti a súčasne mala korektne uviesť, že členovia predstavenstva dostávali mzdy za riadny výkon exekutívnej funkcie, pričom neuviedla ani to, že členovia štatutárnych orgánov spoločnosti vykonávali svoju funkciu bezplatne. Použité prostriedky nepochádzali z rozpočtových prostriedkov, ale z vlastných príjmov spoločnosti. Navyše, výška vyplácaných miezd sa žiadnym spôsobom neodlišuje od miezd vyplácaných v iných akciových spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a je podstatne nižšia ako mzdy iných topmanažérov v súkromnom sektore.

Ďalší citát predsedu vlády: "V procese oddlžovania dochádzalo k duplicitnému uhrádzaniu faktúr, ktoré boli jednotlivými veriteľmi uplatňované u Veriteľa a následne opakovane uhrádzané zdravotníckymi zariadeniami." Koniec citátu.

Áno, je možné, že zo 616 540, opakujem, 616 540 pohľadávok sa mohol vyskytnúť prípad opakovaného uhradenia faktúr. Odsúhlasenie zoznamu pohľadávok alebo záväzkov zabralo určitý čas. Medzitým mohla poisťovňa alebo zdravotnícke zariadenie zaplatiť nejaký zo svojich záväzkov alebo zinkasovať nejakú pohľadávku. V zmluvách bola táto možnosť riešená. Ak došlo k duplicitnej platbe, ten, kto bol príjemca a dostal finančné prostriedky dvakrát, bol povinný ich vrátiť ako neoprávnený majetkový prospech. Za správnosť poskytnutých informácií podľa zmlúv zodpovedal postupca, teda poisťovňa alebo zdravotnícke zariadenie.

Pán predseda vlády, uviedol som len niekoľko neprávd a mystifikácií, ktoré správa obsahuje a vy ich s radosťou opakujete. Z takýchto omylov a nepochopení je poskladaná celá správa a to s jediným cieľom, spochybniť oddlženie zdravotníctva minulou vládou a pripraviť si alibi na čas, keď dlhy zdravotníctva dosiahnu takú výšku, že sa už nebudú dať zakrývať.

Okrem toho, čo správa obsahuje, je veľmi zaujímavé aj to, čo v nej chýba. Chýbajú v nej zistenia kontroly ministerstva financií o tom, ako bol likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ použitý. V časti VI bod 3 správa uvádza: "Likvidačný zostatok spoločnosť Veriteľ, a. s. previedla v súlade s uznesením vlády č. 575/2006 v sume 650 mil. 850 357 korún a 89 halierov na účet Iné nedaňové príjmy Ministerstva zdravotníctva SR a urobila to po voľbách po nástupe novej vlády koncom júna a začiatkom júla roku 2006."

Likvidačný zostatok na základe citovaného uznesenia vlády nebol vyplatený obom správcom majetkovej účasti Slovenskej republiky v pomere 50 : 50, ale celý bol odovzdaný Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Pri odovzdaní likvidačného zostatku ministerstvu zdravotníctva ako správcovi majetkovej účasti štátu spoločnosti bolo rozhodnuté, že tento využije po odsúhlasení ministerstvom financií na nasledovné účely:

1. Vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré neboli riešené prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. v zmysle zásad prijatých uzneseniami vlády SR.

2. Vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení voči svojim dodávateľom, ktoré sú predmetom súdnych sporov.

3. Vyrovnanie záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe súdnych rozhodnutí vo veci zdravotnej poisťovne Perspektíva v konkurze.

Podľa medializovaných informácií bolo použitie úplne iné, teda iné, ako ukladalo uznesenie vlády. Ministerstvo zdravotníctva zaplatilo 148 miliónov korún spoločnosti Technopol, 236 miliónov korún poslalo nezákonne na účet Spoločnej zdravotnej poisťovne a 700 tisíc korún zaplatilo firme IMPAX Trading za údajné kurzové straty.

Preto sa vás, pán predseda vlády, pýtam:

1. Bola správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. prerokovaná na zasadnutí vlády, schválila vláda k tejto správe nejaké uznesenie? Ak nie, tak prečo?

Pretože informácie, ktoré máme, ktoré sú dostupné z verejných zdrojov, sú také, že vláda túto správu, z ktorej tu opakovane predseda vlády zavádzajúco a lživo interpretuje údaje, táto správa dokonca ani nebola prerokovaná vo vláde, bolo prerušené rokovanie o nej.

Takže, pýtam sa, či bola táto správa prerokovaná. Ak nebola a neexistuje k nej uznesenie, prečo?

2. Pýtam sa, prečo boli zo správy predloženej na rokovanie vlády vynechané zistenia kontroly o skutočnom použití likvidačného zostatku. Ako bol zostatok použitý? Bolo použitie zostatku v súlade so zákonmi a uzneseniami vlády?

3. Pýtam sa, ako chce vláda vyriešiť problém narastajúceho dlhu v zdravotníckych zariadeniach.

Toľko prvá interpelácia k problematike oddlžovania zdravotníctva akciovou spoločnosťou Veriteľ.

Druhá interpelácia znovu na stále neprítomného predsedu vlády sa týka vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách.

Pán predseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách. Dôvodom mojej interpelácie je, že vláda a vládna koalícia koná tak, že výsledkom môže byť, že Slovenská republika stratí medzinárodné licencie na strednovlnné vysielanie. Mám informácie, že sa tak deje zámerne a motívom konania sú pozemky, ktoré sa majú stať predmetom veľmi lukratívnych obchodov. Na stredných vlnách Slovenský rozhlas vysiela predovšetkým na stanici Patria. Stanica Patria vysiela pre národnostné menšiny v šiestich jazykoch: v maďarčine, rusínčine, ukrajinčine, češtine, nemčine, poľštine a rómčine. Stredné vlny používa aj slovenská stanica Rádio Regina. Teda stredné vlny počúvajú nielen národnostné menšiny, ale aj občania slovenskej národnosti a dôležité je povedať, že ich počúvajú najmä starší ľudia a často na prijímačoch, ktoré neumožňujú príjem na iných frekvenciách, ako sú stredné vlny. Ide približne o 200 tisíc občanov a sú to najmä dôchodcovia a ľudia s nízkymi príjmami.

Zákon o Slovenskom rozhlase v § 21 ods. 1 písm. b) doteraz zaväzoval vládu uhrádzať výdavky Slovenského rozhlasu na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn. Bývalá vláda tieto výdavky aj uhrádzala. Je pravda, že niekedy ich preplácala dodatočne, ale faktom je, že to vždy urobila. Naposledy na jar roku 2006 vláda Mikuláša Dzurindu Rozhlasu vyčlenila 270 miliónov korún na staré dlhy vrátane úhrady za toto vysielanie za rok 2005.

Vaša vláda, pán predseda, dodnes neuhradila Slovenskému rozhlasu výdavky za vysielanie na stredných vlnách za rok 2006 a v rozpočte na rok 2008 žiadne prostriedky na úhradu vysielania nie sú vyčlenené. Po medzinárodnom tlaku, ktorý sa vytvoril v priebehu tohto roka, uvoľnila vláda platbu pre strednovlnné vysielanie, za licenciu na strednovlnnom vysielaní pre tento rok, rok 2007.

Dlh Slovenského rozhlasu voči šíriteľovi signálu však stále zostáva značný. Ak nebudú záväzky uhradené do konca tohto roka, prestane vysielanie na stredných vlnách. Po polroku nevysielania na stredných vlnách Slovenská republika stratí licenciu na využívanie týchto vĺn. Snahu o likvidáciu vysielania na stredných vlnách vláda a celá vládna koalícia dovŕšila novelou zákona o Slovenskom rozhlase, v ktorej ruší povinnosť uhrádzať výdavky na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn zo štátneho rozpočtu.

Po vašom nástupe do vlády, pán predseda vlády, došlo k privatizácii Rádiokomunikácií. Rádiokomunikácie sú tým podnikom, ktorý obhospodaruje vysielače, okrem iného aj vysielače pre strednovlnné vysielanie, ktorých je jedenásť. Chcel by som zdôrazniť, že k tomuto predaju došlo napriek tomu, že vaša vláda a najmä vy osobne ste opakovane tvrdili, že vláda nebude privatizovať. Je pravda, že Rádiokomunikácie boli predané Slovenskými telekomunikáciami a akciovou spoločnosťou, ktoré ich vlastnili, ale faktom tiež je, že štát vlastní a teda vláda disponuje 49-percentným podielom v Slovenských telekomunikáciách a teda, ak by vláda ako 49-percentný akcionár odmietol tento predaj, ak by nesúhlasil s týmto predajom, tak by k nemu nedošlo. Čiže k predaju Rádiokomunikácií došlo s aktívnou účasťou a plným vedomím vašej vlády.

No a v čom je ten lukratívny obchod? V tom, že strednovlnné vysielače, mimochodom je ich jedenásť, sa nachádzajú vo veľmi lukratívnom území napríklad v Bratislave na Vajnorskej ulici, v Nitre v lokalite Jarok, ale aj v iných ďalších veľkých mestách. Strednovlnné vysielače sú špecifické tým, že nemusia byť a ani nie sú na kopcoch a okolo nich je vyčlenené relatívne veľké územie, ktorého využitie je zo zákona obmedzené v dôsledku silného žiarenia z vysielačov. Samozrejme, susedstvo vysielača znižuje aj hodnotu ostatných priľahlých nehnuteľností. Akonáhle by Slovenská republika prestala vysielať na stredných vlnách, vysielače zaniknú a toto územie bude možné využiť na lukratívne komerčné účely. Odhad trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okolí vysielačov, je vyšší ako cena, za ktorú boli Rádiokomunikácie predané. Takisto je dôležité, že licencie na strednovlnné vysielanie sú obmedzené. Žiadna krajina sa ich dobrovoľne nevzdáva, dokonca ani vtedy, keď na nich nevysiela. Napríklad Rakúsko na týchto frekvenciách vysiela formálne polhodinu preto, aby o tieto licencie neprišlo. Už dnes sú známi viacerí čakatelia na licencie, napríklad Turecko alebo Čína, ktoré sa uvoľnia, ak na nich nebudeme polroka vysielať.

Pán predseda vlády, v súvislosti s vyššie popísanou situáciou vám kladiem nasledovné otázky:

1. Ako chcete zabezpečiť, aby Slovenská republika nestratila licenciu na vysielanie na stredných vlnách?

2. Ako je možné, že štát ako akcionár Slovenských telekomunikácií, a. s. súhlasil s privatizáciou Rádiokomunikácií? Keď v programovom vyhlásení vlády máte napísané, citujem: "Vláda nebude pokračovať v privatizácii a do privatizácie majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch vláda určí, ktoré podniky a inštitúcie sú z hľadiska národnoštátnych záujmov strategické."

3. Treťou otázkou je, na akú sumu boli ohodnotené pozemky pri stanovení ceny, za ktorú sa Rádiokomunikácie predali?

Na záver by som chcel zdôrazniť, že ak Slovensko stratí licencie na vysielanie na stredných vlnách a vláda svojím konaním umožní zrealizovať výhodné kšefty s pozemkami, ak státisíce ľudí stratia možnosť počúvať vysielanie v jazyku národnostných menšín, ale aj v slovenčine, zodpovednosť za toto bude niesť vaša vláda, vy ako jej predseda a konkrétne aj ministri financií a kultúry. Nevyhnete sa podozreniam, že ste zlikvidovali vysielanie Slovenského rozhlasu na stredných vlnách vedome a plánovane.

Výhovorka na nedostatok prostriedkov v štátnom rozpočte nemôže obstáť v situácii, keď výdavky štátneho rozpočtu rastú medziročne o takmer 10 %. Vaša rezerva, pán predseda vlády, oproti rezerve bývalého predsedu vlády o 200 % a rezerva vlády oproti minulému roku o 75 %.

Tretiu interpeláciu predkladám a interpelujem ňou podpredsedu vlády Čaploviča, taktiež neprítomného.

Pán podpredseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci vašich výrokov, ktoré ste uviedli vo vysielaní Televízie JOJ dňa 2. 12. 2007. Okrem iného ste povedali, že, citujem: "Tie stá hektárov, ktoré má pán Mikloš, či sa niekedy nezmení to, čo on má, nezmení na golfové ihriská." Koniec citátu.

Keď sa vás redaktorka opýtala, odkiaľ máte takéto informácie, odpovedali ste, zase citujem: "Ja som presvedčený, ja z Myjavska veľmi dobre viem, chodím tam veľmi často, ako to nadobudol pán Mikloš a, samozrejme, budem aj v tejto veci konať." Koniec citátu.

Na otázku, ako budete konať, ste odpovedali, citujem: "Budem konať, počúvajte, viete, keď zoberieme tie stá hektárov, viete čo? Keby to bola reštitúcia, tak za bývalého režimu pred rokom 38 je to latifundista na Slovensku. To boli poľnohospodári, však mne nikto nedokáže, že jeho rodina mala takéto obrovské polia v takomto prostredí, ako je Myjavsko, hoci pochádza z východného Slovenska od Svidníka." Koniec citátu.

Ďalej ste v súvislosti s tvrdením Roberta Fica, že som sa mal obohatiť pri privatizácii SPP, kvôli čomu som, mimochodom, na neho podal žalobu, uviedli, zase citujem: "Ja si takisto myslím, že pán Mikloš patrí k tým, ktorí patria k tomu TOP, čo sa týka a bol veľmi dlho, veľmi dlho bol v politike." Koniec citátu.

Na opätovnú otázku redaktorky, na čom staviate tieto obvinenia, ste povedali, citujem: "Pozrite sa, však sa pozrite do tých jeho registrov. To je latifundista na Slovensku a bol veľmi dlho v politike a kedy to získal." Koniec citátu. V súvislosti s týmito vašimi tvrdeniami, pán podpredseda vlády Čaplovič, sa vás pýtam:

1. Na akých dôkazoch staviate vaše tvrdenie o tom, že vlastním stovky hektárov pôdy a som latifundista?

2. Na čom zakladáte vaše tvrdenie o tom, že na Myjavsku vlastním veľké pozemky?

3. Ako a kedy budete konať v súvislosti s mojimi pozemkami?

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Ešte predtým, kým vystúpi pán poslanec Szigeti, dovoľte predsa len širšie reagovať na vašu otázku, ktorú ste adresovali na mňa najprv písomne. Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pán poslanec, ja som tu sedel štyri roky v opozičnej lavici, tak ako sedíte teraz vy a zažil tie interpelácie. Skutočne neprítomnosť členov vlády nie je prejavom žiadnej arogancie voči parlamentu, ale skutočne pracovnej zaneprázdnenosti. Veď neraz ste vy ako člen bývalej vlády takisto na interpeláciách chýbali.

A keď ste citovali predmetný paragraf z rokovacieho poriadku, dovoľte mi ako dôkaz toho, že práve na pracovnú zaneprázdnenosť členov vlády myslí aj zákon, odcitovať z § 129 ods. 3, ktorý hovorí: "Interpelácia sa podáva písomne predsedovi Národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády na vedomie, poslaneckým klubom." To znamená, je úplne obvyklé, že členovia vlády vzhľadom na svoj program sa niekedy nemôžu zúčastniť na tomto bode programu. Aj dnes tu sedia iní poverení členovia vlády, takže chcem vás ubezpečiť, že to nie je žiadny prejav arogancie, ale jednoducho dôvodom je pracovná zaneprázdnenosť.

A teraz poprosím pána poslanca Szigetiho, ktorý... (Hlas z pléna.) Pán poslanec Mikloš, vy ste ma vyzvali na začiatku, položili ste mi otázku, ja som vám odpovedal. Je to nezvyklé a na nezvyklo položenú otázku som nezvyklo mimo procedúry odpovedal.

Takže, nech sa páči, pán poslanec Szigeti. Nech sa páči, pán poslanec Szigeti ako ďalší v rozprave.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, moja interpelácia je na pána podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky na pána Jána Mikolaja vo veci vydávania učebníc pre školy s vyučovacím jazykom národností v Slovenskej republike.

Vážený pán minister, dovoľujem si obrátiť sa na vás s požiadavkou o definitívne vyriešenie problematiky vydávania učebníc pre školy s vyučovacím jazykom národností v Slovenskej republike. Na základe vášho stanoviska z januára tohto roku vydavatelia by mali vydávať tieto učebnice tak, že všetky geografické názvy by mali byť uvádzané v štátnom slovenskom jazyku. Pripomínam, že pre oblasť národnostného školstva existuje legislatíva o dvojjazyčnom vedení pedagogickej dokumentácie, samozrejme, aj o vydávaní dvojjazyčných vysvedčení a o iných.

Myslím si, že je správne, ak pri vydávaní učebníc, konkrétne pri uvádzaní geografických názvov by sa postupovalo analogicky ako pri pedagogickej dokumentácii a vysvedčeniach, teda dvojjazyčne. Súčasná prax je totiž presne taká. Vzorovým príkladom je učebnica geografie, II. časť pre 2. ročník gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským od autorov Lauko, Talmácsi z vydavateľstva Orbis Pictus, na ktorú chcem upriamiť vašu pozornosť. Spôsob, akým sú uvedené geografické názvy v spomínanej učebnici, je v súlade aj so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ale aj so zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, dokonca aj so zásadami Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov a s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín.

Požiadavka, aby pri označovaní geografických názvov na prvom mieste bolo označenie v jazyku národnostnej menšiny, pokiaľ existuje, súvisí s tým, že celá učebnica je písaná v jazyku národnostnej menšiny, text musí byť zrozumiteľný, gramaticky čistý a musí byť v súlade s pravopisom daného jazyka, teda podstatné mená musia byť skloňovateľné. Súhlasím s vami, pán minister, že pokiaľ existujú učebnice pre školy s vyučovacím jazykom národností, kde geografické názvy nie sú uvedené aj v štátnom jazyku, treba ich dať do súladu so súčasne platným stavom. Myslím si, že používanie geografických názvov je skutočne citlivou oblasťou pre každý národ, pre každú národnosť. Dlhými stáročiami vyvinuté a tradične používané názvy by mali byť zachované a neustále používané. Veď aj v našom štátnom slovenskom jazyku používame názvy napríklad Mníchov, pričom je to München, alebo Benátky, pričom je to Venezia, Viedeň je Wien alebo Blatný potok, čo je Sárospatak a mohol by som menovať aj ďalšie názvy. Chcem vás ubezpečiť, vážený pán minister, že záujmom všetkých občanov príslušníkov národnostných menšín na Slovensku je, aby si osvojili geografické názvy aj vo svojom materinskom a, samozrejme, aj v štátnom jazyku.

Na záver mi dovoľte citovať pána predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, časť jeho prejavu predneseného 1. augusta 2006 v Národnej rade Slovenskej republiky pri schvaľovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, citujem: "Garantujem status quo, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň práv príslušníkov národnostných menšín a nedovolíme, aby táto úroveň bola akýmkoľvek spôsobom ohrozovaná. Ak treba, zopakujem túto vetu ešte raz. Len vláda môže prijať nejaké rozhodnutie, ktoré buď pomôže alebo poškodí. Garantujem každému, že táto vláda nebude prijímať žiadne rozhodnutia, ktoré by niekomu škodili." Koniec citátu.

Dúfam, že moju snahu o riešenie vyššie uvedenej záležitosti pochopíte a budete aktívny pri jej riešení, aby slová pána premiéra neostali len prázdnym gestom.

Ďakujem za pozornosť.