P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni Sabolovej, ktorá vystúpila za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

Bola jediná, ktorá bola písomne prihlásená. Dávam teraz možnosť, pani poslankyne, páni poslanci, prihlásiť sa k danému návrhu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako jediný ústne sa prihlásil pán poslanec Miklós. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len naozaj veľmi krátko. Ja som dostal podobné podnety ako pani kolegyňa Sabolová na túto problematiku. A treba naozaj povedať, že minister životného prostredia v tomto prípade má veľmi ťažkú úlohu, lebo tá podstata problému nie je environmentálna, ale naozaj zdravotnícka a etická. Takže toto ako na začiatok.

A v druhej vete by som chcel potvrdiť, že to znenie, ktoré ja som nevypracoval, ja som si myslel, že to vypracujeme v procese medzi prvým a druhým čítaním, je presnejšie, ako je súčasné znenie. A viac-menej rieši ten problém, na ktorý aj mňa upozorňovali odborníci. Tak ja by som len v tomto momente chcel toľko povedať, pán minister, že to znenie vylepšuje súčasný stav a keď niekto nemá zadné úmysly, tak nemôže škodiť tomuto súčasnému návrhu, ale naopak, môže vylúčiť pochybnosti v určitých prípadoch. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

Uzatváram rozpravu.

A pýtam sa pána ministra, či chce zareagovať na vystúpenia v rozprave. Vystúpite? Nie. Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zareagovať na vystúpenia v rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Opäť poprosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslava Izáka, aby sa ujal slova.

Dámy a páni, návrh je v tlači pod číslom 470. Výbory prerokovali návrh a spoločná správa výborov je tlač pod číslom 470a.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

V čl. 6. ods. 11 Aarhuského dohovoru sa uvádza účasť verejnosti na rozhodovacom procese o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a od zúčastnených strán sa vyžaduje, aby uplatnili požiadavky čl. 6 v uskutočniteľnom a vhodnom rozsahu v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Signatári dohovoru požiadali na 1. stretnutí zmluvných strán, aby sa aplikovanie dohovoru na zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov ďalej rozvinulo. Na 2. zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa konalo 25. až 27. mája 2005 v Alma-Ate, sa dospelo k dohode o Zmenách a doplneniach Aarhuského dohovoru. Zmeny a doplnenia spočívajú v presnejšom ustanovení postupov informovania verejnosti a účasti verejnosti pri rozhodovaní o zámernom uvoľňovaní GMO do životného prostredia v súlade s cieľmi Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti. Umožňujú zároveň zmluvným stranám v prípade vhodnosti ustanovenie výnimiek týkajúcich sa účasti verejnosti na rozhodovacom procese.

Zmeny a doplnenia Aarhuského dohovoru sú premietnuté v návrhu novely zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, a to v § 34 a § 33.

Návrh novely bol 7. novembra 2007 predložený Národnej rade Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače 469.

Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmenami a doplneniami Aarhuského dohovoru schválila vláda Slovenskej republiky 24. októbra 2007.

Vážený pán predseda a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že predkladaný návrh na vyslovenie súhlasu schválite. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A teraz poprosím pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Jána Slabého, aby nás ako určený spoločný spravodajca informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a o spoločnej správe. Máte slovo, pán spravodajca.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 474 zo 7. novembra 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru do 23. novembra 2007.

Obidva uvedené výbory v stanovenej lehote návrh prerokovali a navrhli vysloviť súhlas so Zmenami a doplneniami Dohovoru o prístupe k informáciám a rozhodnúť o tom, že Dohovor o prístupe k informáciám je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v bode A podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmenami a doplneniami Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v bode B rozhodnúť o tom, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením č. 215 z 28. novembra 2007, v ktorej ma určil za spravodajcu výboru. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by som predniesol potom pri hlasovaní. Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu vzhľadom na to, že ani pán navrhovateľ, pán minister, ani pán spravodajca sa nemajú k čomu vyjadriť.

Prejdeme na ďalší bod programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok k Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Opäť poprosím pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka, aby odôvodnil vládny návrh, ktorý ste dostali ako tlač pod číslom 471. Výbory prerokovali na základe môjho uznesenia návrh zákona a spoločnú správu ste obdržali ako tlač pod číslom 471a.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok k Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia sa predkladá taktiež ako iniciatívny materiál.

Protokol bol schválený, vystavený na podpis na mimoriadnom stretnutí strán Aarhuského dohovoru 21. až 23. mája 2003, ktoré sa uskutočnilo v rámci piatej ministerskej konferencie "Životné prostredie pre Európu" v Kyjeve. Je prvým medzinárodným právne záväzným dokumentom o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok.

Cieľom protokolu je skvalitniť prístup verejnosti k informáciám vytvorením ucelených integrovaných celoštátnych registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok.

Účelom registrov je prispieť k posilneniu prístupu verejnosti k informáciám týkajúcim sa ochrany životného prostredia a k podpore šetrnejšieho správania sa.

Záväzky protokolu sú obsiahnuté v zákone č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v jeho vykonávacej vyhláške č. 414/2007 Z. z.

Návrh na vyslovenie súhlasu schválila vláda Slovenskej republiky 24. októbra 2007.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že návrh na vyslovenie súhlasu s protokolom schválite. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Poprosím teraz pána poslanca Ľuboša Martináka, ktorý je určený spoločným spravodajcom z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, aby nás informoval o prerokovaní návrhu vo výboroch a o výsledku spoločnej správy.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 475 zo 7. novembra 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok k Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, a to s lehotou na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru do 23. novembra 2007.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh dňa 14. novembra 2007. Súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetným protokolom a rozhodnúť o tom, že protokol je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh dňa 20. novembra 2007. Súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetným protokolom a rozhodnúť o tom, že protokol je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok k Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a rozhodnúť o tom, že protokol o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok k Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením č. 216 z 28. novembra 2007, v ktorej ma určil za spravodajcu. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prednesiem pri hlasovaní. Pán predsedajúci, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne prihlášku do rozpravy nemám. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pekne, pán minister, pán spravodajca.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v tlači pod číslom 491. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí pod číslom 479.

Poprosím teraz za navrhovateľov pána poslanca Rafaela Rafaja, aby uviedol návrh zákona.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi v stručnosti uviesť dôvody, ktoré skupinu poslancov viedli k veľmi na prvý pohľad jednoduchej legislatívnej úprave, priam gramatickej iba, keď sa namiesto jednej spojky "a" uvádza spojka "alebo". Ale ako často prax ukazuje, v tomto prípade sa to tiež ukázalo. Pri schvaľovaní predmetného zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách zákonodarcovia, verím, v dobrej viere schválili takýto text, ale prax ukázala, že je možné obchádzať to, čo je podstatné v tomto prípade pri prechode na liberalizáciu poštového trhu. A to je ochrana poštovej výhrady.

Navrhovaná úprava zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách je podľa nás plne v súlade s praxou zaužívanou aj v ostatných členských štátoch v Európskej únie a zodpovedá súčasnej i pripravovanej legislatíve európskych krajín v danej oblasti, akou je napr. tzv. 3. poštová smernica Európskej únie.

Návrh úpravy zamedzí teda možnosti obchádzať súčasné znenie slovenskej legislatívy v oblasti upravujúcej rozsah poštovej výhrady. Všetci vieme, že poštová výhrada predstavuje monopol na listy do 50 gramov a je v rámci štátov Európskej únie bežnou alebo štandardnou formou kompenzácie nákladov poštového podniku, ktorý zabezpečuje tzv. univerzálnu poštovú službu. Táto povinnosť štátu cez tento poštový podnik predstavuje vlastne zabezpečovanie súboru poštových služieb, a to takým spôsobom, aby boli trvalo poskytované v prístupných a kontaktných miestach na celom území za rovnakých podmienok v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom, a to každý pracovný deň, myslí sa tým minimálne 5 dní v týždni, a najmenej s jedným vyberaním a dodávaním zásielok na všetky adresy v rámci Slovenskej republiky denne. Napokon o tom hovorí ostatne aj § 3 predmetného zákona. Je to na prvý pohľad veľmi jednoduché, ale súčasne aj veľmi prísne nariadenie poštovému podniku, pretože práve poštová výhrada zásielok do 50 gramov, ktorá bola pôvodne kalibrovaná na 100 gramov, v niektorých krajinách začínali dokonca s 350 gramami, má zabezpečiť predovšetkým ekonomickú kompenzáciu a predovšetkým službu vo verejnom záujme, teda dodávanie poštových zásielok v tomto najštandardnejšom objeme aj do tých najokrajovejších častí republiky, inak povedané, z ekonomického hľadiska, aj do tzv. tých stratových lokalít.

Práve komplikovanosť definovania funkčného a efektívneho modelu financovania univerzálnej služby viedla k spomaleniu samotného legislatívneho procesu týkajúceho sa liberalizácie, o čom hovorí alebo bude hovoriť aj tzv. 3. poštová smernica, a to minimálne posunom o minimálne tri roky čiže niekde k roku 2013. A bude sa to týkať novo pristúpivších krajín, teda aj Slovenskej republiky, ale dokonca aj niektorých pôvodných tzv. starých členov pätnástky, t. j. predovšetkým tých väčších alebo tých, ktoré majú veľmi zložitý terén a dostupnosť na doručovanie.

Pre Slovenskú poštu ako poskytovateľa univerzálnej poštovej služby predstavujú príjmy z tzv. transakčných zásielok, a to sú bankové výpisy, účty telekomunikačných operátorov ap., najpodstatnejšiu časť z celkového objemu výnosov zo všetkých zásielok spadajúcich do poštovej výhrady vzťahujúcej sa na listy do 50 gramov. To je jeden fakt.

V súčasnej dobe však na Slovensku dochádza alternatívnymi poštovými operátormi čoraz častejšie k využívaniu nejednoznačnosti už spomenutej úpravy zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Alternatívni poštoví operátori tak v praxi podľa nášho názoru v predstihu, a teda v ochrannej lehote danej aj Európskou komisiou pre poštovú výhradu odštartovali proces liberalizácie na segment, ktorý je v prísnom režime ochrany práve aj kvôli tomu, aby tzv. štátne podniky v európskych štátoch sa dokázali pripraviť na úplnú liberalizáciu. Čiže dochádza tu v praxi k porušeniu akéhosi predpokladaného status quo alebo normy zákonodarcu. A preto je podľa môjho názoru a podľa názoru navrhovateľov tohto zákona nutné, samozrejme, do času existencie poštovej výhrady upraviť predmetné znenie zákona tak, ako ho navrhujeme. Prečo? Pretože uvedený stav vytvára reálne veľmi významné riziko výpadku o. i. významnej časti príjmov zo služieb spadajúcich práve do poštovej výhrady, čo môže, samozrejme, sa negatívne odraziť na výnosoch Slovenskej pošty. Ale dôležitý je aj principiálny postup zákonodarcov v tom smere, aby sme reagovali na situáciu, ktorá existuje na poštovom trhu, a aby sme reagovali na obchádzanie zákona či využívanie jeho nejednoznačnosti. Pokračovanie súčasného stavu by totiž v skutočnosti znamenalo stratu opodstatnenia samotnej existencie poštovej výhrady tým, že ekonomicky najzaujímavejšie transakčné zásielky by boli už pred tým termínom na úplnú liberalizáciu v podstate ovládnuté prostredníctvom alternatívnych poštových operátorov. Práve k tomu smeruje náš návrh. A ja predpokladám z vašej strany pragmatický a objektívny prístup. A verím, že tento návrh si získa širšiu podporu, než len podporu v sektore vládnej koalície. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi za jeho úvodné slovo.

Spravodajcom, ktorý je navrhnutý výborom pre hospodársku politiku ako gestorským výborom pre tento návrh zákona, je pán poslanec Peter Pelegrini. Teraz som dostal informáciu, že je už na ceste z hospodárskeho výboru, takže poprosím o toleranciu a vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Končím prestávku a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby nás informoval v úvodnom slove so spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcem sa zároveň ospravedlniť cteným kolegyniam a kolegom, že som prišiel neskoro, ale bol som na Mikulášskej bráne na hospodárskom výbore, tak mi to trochu trvalo. Ešte raz sa vám všetkým ospravedlňujem za to malé strpenie, ktoré kvôli mne ste museli absolvovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 267 z 13. novembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov tlač (491). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o tom, že návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nepredpokladá sa negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na nezamestnanosť, resp. zamestnanosť. Nepredpokladá sa negatívny vplyv ani na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. 479 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.

A otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som písomne do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku od kolegýň alebo od kolegov, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Ivan Štefanec. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. A slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k uvedenému návrhu zákona.

Pán predkladateľ spomenul viaceré fakty, hovoril, tak ako je pravda, o liberalizácii. Hovoril o výhradách Slovenskej pošty, ale hovoril najmä aj o výnosoch Slovenskej pošty. Ja mám za to, že by sme mali najmä hovoriť o dopadoch na občana, čo prinesie tento návrh zákona občanovi. Z tohto hľadiska, bohužiaľ, som presvedčený, že takýto návrh zákona by priniesol len zvýšenie poštovného a zvýšenie cien pre občana, pretože tu ide vlastne o posilnenie monopolu Slovenskej pošty v segmente zásielok do 50 g. Myslím si, že naším záujmom nie je posilňovanie monopolného postavenia žiadneho podniku, ale skôr posilňovanie konkurencie a tým pádom dosiahnutie lepších a efektívnejších služieb najmä pre ľudí.

Pokiaľ by takýto návrh zákona sme v tejto snemovni schválili, tak myslím, že by to išlo aj proti európskej legislatíve, najmä proti smernici 2002/39/ES o liberalizácii poštového trhu. Na jednej strane je pravdou, že v tomto segmente sa dosť často aj v niektorých krajinách používa tzv. výhrada pošty, na druhej strane je realitou, že existuje aj úplná liberalizácia v niektorých krajinách Únie. A je len na nás, ako sa k tomuto zákonodarstvu postavíme. Sú krajiny v Únii, napr. Veľká Británia, Švédsko, Fínsko, Estónsko, kde je plne liberalizovaný trh aj v tomto segmente. A dokonca v Nemecku a Holandsku pripravujú plnú liberalizáciu od začiatku budúceho roka.

Pozrime sa na to, čo by sa stalo z pohľadu štátneho rozpočtu, podnikateľa, z pohľadu občana.

No z pohľadu štátneho rozpočtu obávam sa, že firmy, ktoré podnikajú v tomto segmente, a takýmto návrhom zákona by bolo znemožnené podnikať, tak by sa mohli obrátiť na medzinárodné inštitúcie vzhľadom na ochranu svojich investícií. A z tohto hľadiska je tu hrozba pre štátny rozpočet, že tieto pokuty by zaplatili daňoví poplatníci.

Z hľadiska podnikateľského prostredia je to určite negatívny zásah do podnikania, pretože znamenalo by to zvýšenie nákladov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov.

No a popri možnom zhoršení imidžu Slovenska v zahraničí v neposlednom rade, čo je najdôležitejšie, to je dopad na občanov, pre ktorých by to znamenalo zvýšenie služieb, pretože by sa de facto posilnil monopol Slovenskej pošty v tejto oblasti.

Paradoxom je tiež situácia, že Slovenská pošta má osobitné oddelenie pre hybridné zásielky. A vlastne keby sme schválili tento návrh zákona, tak by Slovenská pošta konala protizákonne, pokiaľ by udržala takéto oddelenie v svojej štruktúre.

Pokiaľ by tento návrh zákona prešiel, tak môže nastať situácia, že živnostníci, ktorí si vytlačia svoju faktúru do obálky a ktorí napíšu meno svojho adresáta na obálke, podajú ju niekomu pri priehradke, de facto by porušovali zákon, alebo niekto, klasický občan, by svoj odkaz napísal v obálke, napísal by meno adresáta a nevyužil by poštu, poslal by to len po kolegovi alebo nechal by to niekde v priehradke adresátovi, tak by takisto hrozilo porušenie zákona. Ďalej, na Slovensku máme veľa obcí a najviac v menej rozvinutých regiónoch, pre ktoré by mala táto novela zákona takisto negatívny dopad, lebo nevyužívajú poštu, jednoducho tie zásielky sú distribuované v rámci obcí.

Myslím si teda, že nie je v našom záujme podporovať legislatívu, ktorá ide proti podnikateľom, proti štátnemu rozpočtu, ale najmä proti občanom. Myslím si, že by skôr sme mali podporovať konkurenčné prostredie, zdravú konkurenciu, a tým spôsobom dosahovať lepšie, efektívnejšie a lacnejšie služby pre ľudí.

Na základe týchto dôvodov, dámy a páni, na základe § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby sa nepokračovalo v tomto rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefanec bol jediný prihlásený do rozpravy, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Štefanca sa hlási pán poslanec Alexander Slafkovský. Končím možnosť ďalších prihlásení do faktickej poznámky. Dávam slovo pánovi poslancovi Slafkovskému. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ak som dobre tomu rozumel, čo si hovoril, Ivan, chcem ťa poprosiť, ešte raz mi vysvetli, či v takomto prípade, ak by tento zákon bol schválený, tak napr. obec nemôže svojimi zamestnancami doručiť obálky svojim obyvateľom, lebo dnes sa to často robí z titulu ušetrenia výdavkov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na predrečníka s faktickou poznámkou chce pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Áno, bolo by to tak. Pokiaľ by prešla táto novela zákona, tak obce by nemohli distribuovať zásielky do 50 gramov mimo Slovenskej pošty. Čiže Slovenská pošta by mala monopol, tým pádom vlastne by zrušila konkurenciu, lebo momentálne na Slovensku existuje veľa dodávateľských firiem alebo veľa firiem, ktoré podnikajú v tomto segmente, plus v mnohých prípadoch, najmä v malých obciach, si to obce zabezpečujú svojimi silami. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vyhlasujem v tejto chvíli všeobecnú rozpravu za ukončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôvodne som ani nechcel reagovať, pretože som nepredpokladal, že by mohlo dôjsť k nejakým interpretačným posunom mimo zámeru predkladateľa, ale keďže sa tak stalo, tak musím zareagovať, a to tým spôsobom, že práve naopak, pán poslanec Štefanec, tento návrh je plne v súlade so záujmami občanov Slovenskej republiky, a to predovšetkým tých, ktorí žijú v tých regiónoch, kde poštára možno vidieť jedenkrát týždenne a kde nijaký súkromný poštový doručovateľ nepôjde, a to ani v lete a nehovorím už o zime, keď je tam meter snehu, aby doručil nejakú zásielku za 10 korún. Vy dobre viete, že pokiaľ súkromní alternatívni operátori už teraz podnikajú, môžu podnikať aj v tomto segmente. Ale povedzte aj to dôležité B. Pokiaľ ich cena je minimálne 2,5-krát drahšia čiže iná, iným spôsobom, oznamujete občanom, že nebudú dostávať od Slovenskej pošty alebo podľa vašej predstavy dopis alebo list za 10 korún, ale za 25 korún ho už môžu dostať, pretože toto hovorí zákon.

Tento zákon nie je reštrikčný. Tento zákon len upravuje stav do pôvodného stavu, aký legislatívny zámer bol v roku 2001, pretože ak by došlo k výpadu skôr, ako hovorí aj európska smernica alebo dohovory, ktoré boli dané, a to minimálne od roku 2009, ale reálne od roku 2013, tak tento výpadok Slovenskej pošty by buď musel znášať štátny rozpočet, alebo by došlo k zdraženiu, pretože ide asi o výpadok v sume podľa mojich informácií minimálne 300 mil. korún. A to by znamenalo vlastne zdraženie pre občanov. A pokiaľ rozumiem, nechcete to ani vy a ani ja. Tak potom mi len vychádza, že zrejme alternatívni operátori aj na pôde tohto parlamentu už lobovali.

A vôbec sa neobávam nijakých žalôb, a teraz hovorím ako poslanec, ktorý vie, čo hovorí a o čom hovorí, pretože nevstupujeme nikomu do podnikateľského prostredia a rámce boli presne dané. A myslím, že je to slušnosťou aj súkromných firiem, ktoré, povedzme, doma nemôžu podobný spôsob podnikania prevádzkovať. Ja si nemyslím, že Slovensko je experimentálna krajina v Európskej únii, kde umožňujeme nejaký nekontrolovaný Klondike, myslím, že patrí k dobrému menu, aby neprichádzali so silovými riešeniami a aby predovšetkým rešpektovali zákon danej krajiny. Ďakujem, to je pre prvé čítanie všetko, čo som potreboval za potrebné dodatočne vysvetliť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcel by som pánov poslancov, ktorí sú prihlásení s faktickou poznámkou, informovať, že rozprava už bola uzatvorená. Toto bolo vystúpenie záverečné, bohužiaľ, nie v rozprave, navrhovateľa, budete si musieť svoje pripomienky zrejme nechať na druhé čítanie.

Chcete vystúpiť? Záverečné slovo spravodajcu, nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Pán poslanec Štefanec povedal to veľmi správne, že samotné krajiny Európskej únie sa môžu rozhodnúť, ako sa postavia k liberalizácii poštového trhu. No a toto je ten prípad, keď Slovenská republika sa rozhodla, že si výhradu poštovú, tak ako jej to umožňuje smernica, zachová. Takže to nie je nič divné, čo by sa tu dialo.

No a naozaj kolegovia z opozície sú experti na to, ako okamžite dokážu zhodnotiť, aké negatívne vplyvy na občanov budú mať rôzne normy, ktoré tu prijímame. No tak neviem, ako si mám vysvetliť formuláciu, že dôjde k zníženiu služieb pre občanov, ak sa zachová monopol Slovenskej pošty. No tak ja vám poviem, pán poslanec, že mne ako občanovi je ale absolútne úplne jedno, kto mi ten telefónny účet do tej schránky vloží, či ide o T-Com alebo Orange, a nebudem mať absolútne žiaden znížený komfort prijímania poštových zásielok, ak mi ho do schránky hodí Slovenská pošta, a nie nejaký alternatívny operátor.

A preto aj na záver z tohto miesta chcem povedať, že Smer - sociálna demokracia a jeho poslanecký klub v parlamente určite podporí v prvom čítaní návrh tohto zákona predložený poslancami Slovenskej národnej strany. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o 17.00 hodine, tak ako máme dohodu.

Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 492, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 480.

Teraz dávam slovo poslancovi Branislavovi Bačíkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na úvodné slovo.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vám predložiť poslanecký návrh zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Tento zákon upravuje organizáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach, konanie pred ním, postavenie a ustanovenie jeho sudcov do funkcie, zánik ich funkcie, osobitné konania pred ním, ako i obmedzenie zhromažďovacieho práva občanov v jeho prechodných a záverečných ustanoveniach. A práve tomuto obmedzeniu zhromažďovacieho práva sa v našej novele venujeme.

Skôr než prejdem k meritu veci, dovolím si vás upozorniť, že zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky platí od roku 1993, keď bola iná úprava zhromažďovacieho práva a iný stav spoločnosti v Slovenskej republike, ako je to v súčasnosti. Potreba skrátenia hranice vychádza z poslednej novely zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, ktorú som ja predložil a odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky a ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2007. V tejto poslednej novele zákona o zhromažďovacom práve bola hranica pri zákonodarnom zbore Národnou radou Slovenskej republiky zmenená zo 100 metrov na 50 metrov. Nám predkladateľom tejto novely ide hlavne o legislatívne zjednotenie veľkosti hranice tak pri reprezentantovi zákonodarnej moci, ako i pri reprezentantovi súdnej moci, nakoľko obe moci sú si navzájom rovnocenné. Zároveň si myslíme, že by nemalo byť pri reprezentantovi súdnej moci iné obmedzenie zhromažďovacieho práva ako pri reprezentantovi zákonodarnej moci. Na druhej strane však určite nebude touto novelou narušená bezpečnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky ani jeho sudcov vzhľadom na situovanie budovy súdu v katastri mesta Košice, pričom bude vylúčená i možnosť pôsobenia na rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky v čase jeho zasadnutí.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie a určite nebude mať negatívny ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi i s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Vážení kolegovia a milé kolegyne dovoľte mi, aby som na záver môjho vystúpenia si vás dovolil požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi pánovi poslancovi Bačíkovi a žiadam ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby nás oboznámil so spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením zo 14. novembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uvádza tiež, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskym spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Dovoľte mi zareagovať na to veľmi krátko, čo je obsahom tejto novely. Keď sa pán navrhovateľ pýtal na podporu a žiadal podporu, tak poviem, že ja tento návrh podporím, lebo je asi logické, že by to mohlo byť rovnaké ako tá hranica pred Národnou radou Slovenskej republiky. A pre tých, čo poznajú Košice a sídlo Ústavného súdu, je asi jasné, že pokiaľ by ktokoľvek chcel protestovať v Košiciach, nestala by sa priechodnou tá ulica, na ktorej sídli Ústavný súd. Takže toto je tiež jeden moment.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. 480 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.