M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Taktiež konštatujem, že som do rozpravy písomne nedostal žiadnu prihlášku od žiadneho z poslancov ani z poslankýň. A preto sa teraz pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán Daniel Lipšic. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh novely zákona nič nedelí a nenásobí, ale ja ho nepovažujem za potrebný. Poviem, prečo si myslím, že tá právna úprava nemusí byť rovnaká pri parlamente a pri Ústavnom súde. Totižto realizácia zhromažďovacieho práva pred orgánmi zákonodarnej a výkonnej moci je úplne legitímna. To znamená, keď prídu sem pred parlament demonštrovať rôzne skupiny obyvateľov za návrh, proti návrhu, to je v poriadku, realizujú svoje zhromažďovacie právo, svoju slobodu prejavu. A cieľom je ovplyvniť volených zástupcov ich samých. To znamená, že je to úplne legitímne, lebo my ich zastupujeme. A preto je v poriadku, keď sem prídu, pokiaľ možno, nie na balkón, ale proste pokiaľ prídu pred parlament s transparentmi a prejavia svoju slobodu prejavu. Ale je v tom rozdiel, pokiaľ ide o Ústavný súd.
Ja by som sa nerád dožil situácie, keď Ústavný súd bude rozhodovať podľa toho, koľko bude vonku transparentov, lebo to nie je úloha Ústavného súdu. Teraz rozhodoval Ústavný súd pomerne tesne veľmi citlivý prípad. A ja som vyzval pred tým rozhodovaním všetky organizácie aj pro-life, aj pro-choice, nech nechodia demonštrovať pred Ústavný súd. Ústavný súd rozhoduje podľa ústavy. Mal by rozhodovať podľa textu ústavy, nie podľa názorových preferencií tých, ktorí prídu vonku s transparentmi. A preto si myslím, že je rozumné, aj keď možno v tomto okamihu nechtiac, že tá vzdialenosť demonštrácií alebo realizácie zhromažďovacieho práva pred Ústavným súdom je dvojnásobná ako pred parlamentom alebo pred Úradom vlády, lebo to sú orgány, ktoré zodpovedajú priamo občanom a mali by vnímať, samozrejme, ich názory. Ústavný súd má vnímať to, čo je napísané v texte ústavy. A naozaj by sme sa mali chrániť pred tým, aby sa Ústavný súd stal akýmsi ideologickým bojiskom, kde, nedajbože, v nejakej citlivej kauze, a bude tých káuz takých citlivých viacero, budeme mať pred Ústavným súdom demonštrantov, pretože k čomu to potom smeruje, pýtam sa. Ak naozaj Ústavný súd bude rozhodovať nie podľa toho, čo je v texte ústavy, ale podľa toho, čo si želajú naši občania, tak pri výbere kandidátov na ústavných sudcov nebudeme sa pozerať na ich odborné kvality, ale na to, či spĺňajú naše ideologické preferencie, lebo budeme vedieť, že Ústavný súd nie je viazaný textom ústavy, ale je viazaný ideologickými preferenciami sudcov Ústavného súdu. Samozrejme, tým pádom sa bude meniť judikatúra Ústavného súdu so zmenou zloženia Ústavného súdu, lebo nebude nič, čím by boli viazaní okrem vlastných názorových preferencií.
Z tohto dôvodu si ja myslím, že dnešný stav, ktorý odlišne upravuje výkon zhromažďovacieho práva pri moci zákonodarnej a výkonnej a pri moci súdnej reprezentovanej Ústavným súdom, je stav, ktorý je vyhovujúci. Je vyhovujúci. A ja si myslím, že nie je žiaden vážny a podľa mojej mienky ani legitímny dôvod tento stav, aj keď vznikol pomerne náhodným spôsobom, meniť. A to nie je nič vo vzťahu k vám, pán poslanec, ale myslím si, že v tomto okamihu naozaj nevidím racionálne zdôvodnenie tento stav zmeniť, len snahou tam nejako zrovnoprávniť v takej nejakej hypotetickej polohe výkon zhromažďovacieho práva. Toľko, pán predsedajúci.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto.
Končím v tejto chvíli všeobecnú rozpravu.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nech sa páči.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja naozaj budem len krátko reagovať na vystúpenie kolegu Lipšica asi v tom, že počas svojho vystúpenia hovoril, že nie je teraz dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom menila hranica, kde sa môžu zhromažďovať naši občania v prípade toho, keď chcú využiť právo zhromažďovacie a slobodne vyjadriť svoj názor a svoje myšlienky. Ja si myslím, že tak ako je to aj v prípade Národnej rady Slovenskej republiky, tak je to aj v prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky. A my ako navrhovatelia si naozaj myslíme, že táto novela práve nadväzuje na ten stav, keď od 1. novembra 2007 nadobudol účinnosť zákon o zhromažďovacom práve. A tieto dva zákony v tejto podobe a v tejto veci sú si rovnocenné. A z tohto dôvodu sme aj túto novelu predložili.
Keby tomu, pán Lipšic, bolo tak, že sa táto novela predkladá o rok alebo o dva, určite s vami súhlasím, ale skutočne sa vychádzalo z toho stavu, kde do 1. novembra 2007 bol iný stav pred Národnou radou, ako je dnes. Ďakujem pekne, pán predseda.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ešte bude reagovať aj spravodajca v záverečnom slove. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja budem ešte stručnejší. Ja si nemyslím, že keby 100 metrov alebo 50 metrov od súdu stálo zhromaždenie občanov, že to bude mať iný vplyv na rozhodovanie ústavných sudcov, pán kolega Lipšic. Tí ústavní sudcovia sa zodpovedajú ústave a myslím, že budú rozhodovať tak slobodne, ako to robia doteraz. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady privítal pána Stepašina, ktorý je predseda najvyššieho kontrolného inštitútu Ruskej federácie, tzv. Ščotnej palaty. A je to aj bývalý premiér Ruskej federácie. (Potlesk.) Takže ho srdečne pozdravujeme a pozdravujeme aj veľvyslanca Ruskej federácie, ktorý ho doprevádza, a je to aj náš predseda NKÚ Janko Jasovský. (Potlesk.)
Teraz pristúpime k prvému čítaniu
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 493 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 487.
Dávam slovo teraz Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Budem stručný. Ide o novelu toho istého zákona, ale jej cieľ je iný. Jej cieľom je určiť súbor dokumentov, ktoré je povinný predložiť kandidát na funkciu sudcu Ústavného súdu pred jeho voľbou do Národnej rady. Rozsah týchto podkladov na rokovanie Národnej rady nebol v právnom poriadku doteraz konkretizovaný. A stal sa prípad, ktorý bol známy a medializovaný, že jeden zo sudcov Ústavného súdu bol v minulosti právoplatne odsúdený, ale jeho odsúdenie bolo zahladené, pričom Národná rada v čase jeho voľby o tom nemala vedomosť, keďže tento kandidát nemusel predložiť ani výpis, ani odpis z registra trestov. Samozrejme, náležitosti na voľbu sudcu Ústavného súdu taxatívne vymedzuje ústava. Z tohto dôvodu nejdeme do dopĺňania týchto podmienok, lebo by sme išli nad rámec ústavy, ale ideme do toho, aby kandidát mal povinnosť predložiť konkrétne dokumenty, o. i. aj odpis z registra trestov, to znamená, aby parlament rozhodoval s kvalifikovanou znalosťou aj o bezúhonnosti navrhnutého kandidáta.
Myslím si, že je spoločným záujmom, aj keď budeme voliť budúcich kandidátov na sudcov Ústavného súdu zrejme v ďalšom volebnom období až, všetkých parlamentných strán, aby na Ústavnom súde pôsobili ľudia, ktorí nielenže sú morálne bezúhonní, ale, a to by som chcel zdôrazniť, sú aj nevydierateľní, lebo, žiaľ, akýkoľvek šrám v minulosti aj v podobe právoplatného odsúdenia vytvára možnosť vydierateľnosti vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi, "ak nebudeš rozhodovať nejakým spôsobom, niečo na teba zverejníme, a nie niečo, ale niečo aj, čo je pravdivé a konkrétne".
Z tohto dôvodu sme sa rozhodli predložiť stručnú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov, ktorej cieľom je, aby sme na Ústavnom súde volili kandidátov, o ktorých bude mať parlament konkrétnu predstavu, ktorí budú morálne bezúhonní a, samozrejme, tým pádom nevydierateľní. Tento návrh sa týmto približuje k princípu, ktorý sme v minulosti zavádzali, čo sa týka právnických profesií, známemu pod názvom "nulová tolerancia". Teda ide o prípady, keď ani zahladenie odsúdenia nespôsobuje automaticky fikciu právnej bezúhonnosti, najmä pri spáchaní závažnejších trestných činov.
Dovoľujem si vás, milé kolegyne, vážení kolegovia, keďže nejde o sporný návrh, aj keď je to návrh poslancov opozície, požiadať o jeho podporu do druhého čítania. Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi za jeho úvodné slovo.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči, pán kolega.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma uznesením zo 14. novembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov NR SR Daniela Lipšica, Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre súdu prvého stupňa.
Teraz by som sa krátko vyjadril k obsahu navrhovanej právnej úpravy. Ja si osobne myslím, že je to dobrý návrh. A presne z tých istých dôvodov, ktoré tu predložil navrhovateľ, si myslím, že tento návrh treba podporiť, lebo kde už inde, ak nie na Ústavnom súde by mali byť ľudia úplne čistí, ktorí rozhodujú o zásadných otázkach, ktoré trápia túto spoločnosť. Takže ja osobne aj náš poslanecký klub túto novelu do druhého čítania podporíme.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2007 č. 487 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Miššíkovi za jeho úvodnú spravodajskú informáciu.
A otváram teraz všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú.
Pán navrhovateľ, chcete reagovať? (Reakcia z pléna.) Aha.
Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 494. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 484.
Teraz dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, opäť je tu priestor pre vaše úvodné slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem opätovne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný. V minulých rokoch sme zaviedli princíp nulovej tolerancie u všetkých právnických profesií s výnimkou profesie prokurátora, pretože sa čakalo na väčšiu novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá však nebola následne predložená. A preto tento návrh zakotvuje princíp nulovej tolerancie aj pre prokurátorov, to znamená, aby v prípade závažnejších trestných činov ani zahľadenia odsúdenia nespôsoboval právnu fikciu bezúhonnosti, inými slovami, v prípade, že bude osoba potrestaná právoplatne za trestné činy, ktoré sú pod kategóriou obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupčné delikty, aby sa ani po zahľadení odsúdenia nemohla vrátiť do právnickej profesie. Tento princíp je už ešte v prísnejšom variante schválený u sudcov. Je schválený u advokátov, u notárov, u exekútorov. A vlastne prokurátori sú jedinou profesiou zatiaľ, kde tento princíp neplatí, čo je aj nelogické, aj nesprávne, aj nespravodlivé. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu síce znovu opozičného, ale, myslím, z hľadiska vecného nesporného zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením zo 14. novembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 494). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo judikatúre súdu prvého stupňa.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2007 pod číslom 484 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady v termíne do 25. januára 2008.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku niektorého z kolegov alebo z kolegýň, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom, ktorý budeme prerokúvať je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 495 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 483.
Žiadam teraz pána poslanca Branislava Bačíka, aby návrh zákona uviedol. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Tibora Lebockého, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
Súčasná právna úprava tohto zákona upravuje užívanie pozemkov zriadených v záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom a postup pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva k týmto pozemkom.
Ak dovolíte, na úvod môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že uplynulo už 16 rokov od účinnosti zákona Federálneho zhromaždenia č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako aj 10 rokov od účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Tieto dva právne predpisy znamenali po roku 1989 pre záhradkárov a záhradkové osady, ktoré boli legálne zriadené, podotýkam, legálne zriadené na Slovensku, zásadnú zmenu. Musím však konštatovať, že pri tomto legislatívnom procese sa opomenuli záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom drobnochovateľov, neskôr premenovaným na Slovenský zväz chovateľov. Riadili sa a doteraz sa riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov a splnili všetky podmienky, pokiaľ ide o zmluvu i termín uzavretia zmluvy pred rokom 1991. Na základe týchto našich poznatkov majú drobnochovatelia, resp. dnes chovatelia, taktiež legálne zriadené záhradkové osady na menej bonitných pozemkoch, ktoré v rámci ich užívania dlhé roky obhospodarujú, skultúrňujú, a tým aj zhodnocujú. No dodnes neexistuje platná právna úprava, ktorá by umožňovala nadobudnúť vlastníctvo k týmto pozemkom za cenu zohľadňujúcu ich tvrdú a poctivú prácu, ktorou dlhé roky bezplatne zúrodňujú danú lokalitu.
Na základe týchto skutočností, vychádzajúc pritom z viacerých listov a osobných stretnutí, nielen so záhradkármi, ale aj s vlastníkmi a hlavne pracovníkmi pozemkových úradov predkladáme túto poslaneckú novelu za účelom odstránenia diskriminačného charakteru tejto skupiny obyvateľov, ktorí dodnes nemajú právnu istotu, akým spôsobom sa bude uberať majetkovoprávne vysporiadanie takýmto typom osád.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie a určite nebude mať negatívny ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Navrhovaná úprava i napriek citlivosti danej problematiky je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi i s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Preto ak dovolíte, vážení kolegovia a kolegyne, na záver si vás spolu za navrhovateľov dovolím požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.
A teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorým je pán poslanec Ján Čech, aby nám dal úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Čech, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 213 z 20. novembra 2007 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Branislava Bačíka a pána Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2007 č. 483 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali určené výbory do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Rovnako ani k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa teraz pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Tibor Lebocký, pani poslankyňa Monika Gibalová. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne.
Slovo dávam pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi ako jednému z navrhovateľov tejto poslaneckej novely zákona uviesť v rámci rozpravy niektoré skutočnosti, ktoré nás spolu s kolegom poslancom Bačíkom viedli k tomu, aby sme predmetnú novelu zákona predložili do parlamentu.
V marci roku 1997 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Filozofiou pôvodného zákona bolo a, myslím si, naďalej aj zostalo, pretože do tej filozofie zákona sa nezasahovalo, to znamená, aj naďalej, že zakotvuje vznik priameho nájomného vzťahu medzi vlastníkom a záhradkárom, určuje výšku nájomného a ustanovuje podmienky zániku tohto nájomného vzťahu. Zákon zároveň vytvára procesný rámec na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú na vyporiadaní formou kúpnej zmluvy. Prijatím tohto zákona sa však ustanovili iba pravidlá na riešenie problematiky vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré boli zriadené, a to je veľmi dôležité, Slovenským zväzom záhradkárov, a podotýkam, len Slovenským zväzom záhradkárov v náväznosti na predtým prijatý zákon Federálneho zhromaždenia č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem podotknúť, že v Slovenskej republike je cirka 100 000 záhradkárov, ktorých záhradkové osady vznikali nielen ako záhradkové osady, osady teda v pravom slova zmysle zriadené Slovenským zväzom záhradkárov, ale aj ako záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom drobnochovateľov, neskôr chovateľov. Do roku 2007 z celkového počtu 987 záhradkových osád v rámci Slovenskej republiky má Slovenský zväz záhradkárov hlásenia z 511 osád, pričom z nich bolo ku dnešnému dňu vyporiadaných 188 osád, čo predstavuje len 36,8 %. To jasne poukazuje na fakt, že v minulosti prijaté právne úpravy je potrebné ešte doladiť, je potrebné ich zefektívniť. A zároveň treba stanoviť konečný dátum na vyporiadanie právnych a vlastníckych vzťahov v záhradkových osadách na Slovensku podľa týchto právnych predpisov, aby tento proces, môžeme povedať, netrval večnosť, aby nezaťažoval a nepredražoval štátnu správu. Samozrejme, štátnou správou mám tu na mysli pozemkové úrady, Slovenský pozemkový fond, ale v konečnom dôsledku aj súdy a súdne orgány. Sami určite máte informácie a možno aj osobné skúsenosti, ako to v praxi prebieha.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že takmer všetky záhradkové osady vznikali na devastovaných, málo bonitných a neúrodných a hlavne extrémne svahovitých plochách podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a že vyporiadané záhradkové osady sú ku dnešnému dňu predovšetkým tie, to je tých 36,8 %, teda predovšetkým tie, ktoré boli na plochách urbariátov, resp. Slovenského pozemkového fondu, príp. nejakých pasienkových spoločenstiev, cirkevných plochách a podobne. Tam, kde sú na plochách, kde je rozdrobená vlastnícka držba, sa vysporiadanie nedarí vinou rôznych obštrukcií vlastníkov, resp. ich nevôle sa dohodnúť, k čomu prispievali často podľa našich informácií úmyselné administratívne prieťahy a obštrukcie a často i zavádzanie záhradkárov zo strany úradníkov pozemkových úradov. Príčina tohto stavu je predovšetkým v tom, že zákon nejasne definoval niektoré ustanovenia, ktoré naša novela odstraňuje.
Bolo veľmi múdre, že už základný zákon o pôde a reštitúciách pôdy č. 229/1991 Zb. ustanovil, že pôda v záhradkových osadách sa pôvodným vlastníkom nevydáva a nevracia, ale záhradkár je povinný ich pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom štátu dať finančnú náhradu alebo náhradnú pôdu, pretože záhradkár sa stal užívateľom pôdy v konečnom dôsledku legálne, záhradkár do pôdy investoval rodinné financie, čo asi ťažko by sme mohli spochybniť, a v neposlednom rade si vytvoril v záhradke spolu s rodinnými príslušníkmi, teda nechcem byť veľmi citový, ale musím povedať, možno aj ten citový vzťah. Takže nebolo možné jednu krivdu vlastne vysporiadať krivdou druhou v prípade teda nejakého radikálnejšieho riešenia. No i napriek tomu mnohí vlastníci sa naďalej nechcú skultúrnenej pôdy vzdať a chcú za záhradkový pozemok neprimerané kúpne ceny i napriek tomu, že oni sa vlastne sami na zvýšení produkčného potenciálu týchto pozemkov nijakým spôsobom nepodieľali a predtým v mnohých prípadoch pozemok pre nich nemal vlastne ani žiadnu hodnotu.
Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že okrem záhradkárov má aj samospráva veľký úžitok zo záhradkárskych osád. Treba si otvorene povedať, že záhradkári kultivujú okolie miest a obcí, ešte stále to na Slovensku pretrváva a zrejme ešte nejakú tú generáciu pretrvávať to bude. Platia poctivo daň z pôdy a daň z rekreačného objektu. A treba si otvorene povedať, že je tá daň z rekreačného objektu z pôdy, ktorá je pravidelne alebo môže byť a spravidla aj je až päťnásobne vyššia za meter štvorcový ako napr. daň z rodinného domu. Preto nemôžeme zdôrazňovať len vlastnícke práva vlastníkov, ale treba brať do úvahy i povinnosti vlastníkov. A tie vlastne nikto nepresadzuje.
Republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov pod vedením prof. Hričovského jasne deklaroval, že záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov sú zriadenými osadami v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Preto nesmieme zabudnúť na tento typ záhradkových osád a záhradkárov chovateľov, pretože pokiaľ sa v priebehu vyporiadania zmenia podmienky pri právnom výklade, hoci všetky osady sa riadili a naďalej riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov a splnili všetky podmienky, v tomto prípade ide najmä o zmluvný termín uzavretia zmluvy pred rokom 1991, je to diskriminujúce a retroaktívne. A z tohto dôvodu je nutné doplnenie § 2 zákona o tieto osady.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako to uviedol môj kolega Bačík v úvodnom slove pri predkladaní tejto novely, my sme si vedomí citlivosti jeho vzťahu k Ústave Slovenskej republiky. Venovali sme pozornosť i vzťahu nami menených a dopĺňaných ustanovení tohto zákona k Ústave Slovenskej republiky, pričom si dovolíme tvrdiť, že všetky ustanovenia predloženého návrhu sú v súlade s ústavou. Potvrdil to v minulosti samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 30. mája 2001 publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 224/2001 Z. z. V tomto náleze Ústavný súd rozhodol, že jedine § 17 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s jej článkami 12, 13 a 20. Sme teda toho názoru, že predložený návrh nevytvára principiálne nový a bezprostredný zásah do vlastníckych práv, nakoľko v súčasnosti platná právna úprava obsiahnutá v § 29 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách uvádza, že tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu, pričom doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na vyrovnanie, čo je, myslím, korektné riešenie. Dovoľujem si preto tvrdiť, že nami predložený návrh rešpektuje, konkretizuje a lepšie vykonáva doterajšie zákonné ustanovenia, nakoľko pri tomto type záhradkových osád boli doteraz nejasnosti ohľadom ich vyporiadania. Vážené kolegyne a kolegovia tým, ktorí počúvali, ďakujem pekne za pozornosť a ako jeden z navrhovateľov tejto novely si vás dovolím požiadať o jeho podporu.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Štefan Kužma. Má slovo.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, mám taký dojem, že trošku bol ten vzťah záhradkárov a vlastníkov pôdy jednostranne podaný, ako keby tí vlastníci pôdy boli ľudia, ktorí nechali zdevastovať nejakú pôdu, a záhradkári ju obrobili. Je veľmi mnoho prípadov, keď bola ľuďom zobratá pôda, ktorú celé generácie obrábali, ku ktorej mali obrovský vzťah. Dokonca museli mnohí ísť aj do väzenia, príp. do PTP ap., pretože sa bránili ju odovzdať. Potom ju síce väčšinou štát dal zdevastovať a tak dával záhradkárom, ale nebral by som to takto jednostranne.
A k tomu, že mnohokrát oni zveľadili túto pôdu. No pri inom type vlastníctva sa tiež mohlo stať, že štát zobral niekomu dom alebo niečo iné. Brali sa mláťačky a podobne. A keď to dali niekomu a ten niekto to opravil, tak mu z tohto titulu nemôže vzniknúť automaticky nárok, že pôvodný majiteľ na to nemá právo. Čiže mali by sme teda brať ohľad na obidve strany. A zatiaľ čo tá jedna strana k tomu prišla legálne, sú to tí záhradkári, a jej zobratím by im vznikla škoda, tak tá druhá strana, tí vlastníci, tí boli priamo okradnutí, tí boli mnohokrát obeťami a ešte druhýkrát perzekvovaní, keď sa svojich práv domáhali.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ešte teda uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána Lebockého.
A on sám požiadal o slovo, aby mohol reagovať na faktickú poznámku. Má slovo.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Nechcem sa teraz vyjadrovať k tým historickým determinantom, ktoré tu pán poslanec Kužma naznačil. Nespochybniteľne má v mnohých veciach pravdu. Vychádzam vlastne z tej skutočnosti, že tento návrh na zmenu a doplnenie zákona je v prvom čítaní. Vystúpil som s tým, aby som ozrejmil, že tu nejde o znovuotvorenie problému záhradkárskej osady ako takej z roku 1997, čo ste preberali v bývalom parlamente alebo teda, myslím si, čo bolo v druhom volebnom období. Jednoducho to nespochybňujem, my sa snažíme na základe skúseností z reálnej právnej praxe zrovnoprávniť záhradkárov, ktorí boli zriadení Slovenským zväzom záhradkárov, s chovateľmi, ktorých osady boli zriadené Slovenským zväzom chovateľov alebo teda predtým drobnochovateľov. O tom v tomto zákone ide. A nemyslím si, že by v prípade takejto drobnej, a teda, povedal by som, nie celkom rozvinutej novely, resp. návrhu na zmenu a doplnenie zákona bolo treba zasahovať až do tých historických determinantov, ako to načal pán poslanec Kužma. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová. Má slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, hlavným cieľom tejto novely je rozšíriť okruh oprávnených subjektov o záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov.
Predkladatelia návrhu novely zákona v dôvodovej správe neuvádzajú počet záhradkových osád, na ktoré by sa mala novela vzťahovať, predpokladanú výmeru pôdy ani približný počet oprávnených osôb, ktorých sa predkladaný návrh dotkne. A tým nechcem spochybniť rovnocennosť toho postavenia záhradkárov ako takých a teraz plus chovateľov. Tieto informácie by nám ale pomohli vytvoriť predstavu o dôsledkoch, ktoré bude mať prijatie novely v znení navrhovaných zmien.
V každom prípade považujem za užitočné určenie prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na vyporiadanie pozemkov, ktorým sa vytvoria predpoklady na ukončenie celého procesu.
Ja som so záujmom vnímala podanie tohto návrhu. A v prvom momente, keď som zbadala, že ide o zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v záhradkových osadách, som očakávala, že bude obsahovať aj návrh zmien, ktorými sa dosiahne odstránenie hlavných prekážok spôsobujúcich neúmerné predlžovanie procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom, ktoré v súčasnosti registrujem. A keď môžem súhlasiť s mojimi predrečníkmi, aj s pánom poslancom Lebockým, ale aj s kolegom z opozície, viem aj o takých prieťahoch aj tam, kde nie je vlastnícka držba. A myslím si, že aj to percento, ktoré ste uvádzali, pán poslanec, 36,8 %, je vlastne, ako ste sám naznačili, dôsledok toho, že naozaj je neúmerné predlžovanie procesu vyporiadania a niekedy aj umelo vytvárané prekážky.
Chcela som toto takto okomentovať a možno aj vyzvať vás, predkladateľov, aby ste pouvažovali aj o takomto zapracovaní do novely zákona, aby sme umožnili nielen teraz tým, ktorých tam vkladáme, ale aj záhradkárom, ktorí si chcú uplatniť tento zákon a majú na to nárok už 10 rokov, aby sa konečne dostali k tým svojim pozemkom a preklenuli všetky tie prieťahy, s ktorými sa musia pri vyporiadaní stretávať. Ďakujem.