M. Hort, predseda NR SR: Ako ďalší v rozprave pán poslanec Pado. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď je predvianočný čas, dovolím si na začiatok povedať možno pár vecí, ktoré sa niekomu nebudú celkom pozdávať, ale hovorili sme tu veľa dneska o úcte, neúcte voči občanom, voči tým, ktorí podpisovali petíciu. No, ja som si hneď na úvod všimol, že ani jeden poslanec z koalície nevystúpil za poslanecké kluby koaličné. Ani jeden poslanec koalície nevystúpil za poslanecký klub v rámci koalície. Tak sa pýtam, aký je teda postoj, aký je prístup koaličných strán k tejto petícii a k názoru občanov.

Druhý moment, ktorý som si všimol, a bolo to tu dnes už povedané, je neúčasť pani ministerky. My sme vedeli fakticky od začiatku schôdze, najneskôr na konci prvého týždňa, kedy sa o petícii bude rokovať. Nebol to presný deň, či to bude v stredu od 9.00 hodiny, alebo to bude v utorok poobede, alebo to bude vo štvrtok. Ale ten program sa urobiť dal. Napriek tomu pani ministerka tu dneska nie je. Takže dalo by sa hovoriť o tom, ako tú petíciu ako vlastne názor občanov vnímate.

Skôr, ako budem rozprávať o dôchodkovom zabezpečení. Pán Petrák, vy ste vo svojom predchádzajúcom vystúpení hovorili, spomínali ste, aký je rozdiel, alebo ako treba brať slovíčko pravdepodobne. Pre vás slovíčko pravdepodobne nič neznamená, aj keď pravdepodobne áno je niečo iné ako pravdepodobne nie. Vo vašej citácii odznel výrok, že pravdepodobne to bude tak. Ale neodznel výrok, že pravdepodobne to tak nebude. Rozdiel medzi pravdepodobne áno a pravdepodobne nie je neskutočne veľký. Na druhej strane pri výroku je možné, že nastane taká situácia, ste sa zatvárili ako, ejha, a toto je moja výhra, lebo bolo povedané, je možné, že nastane takáto situácia. Aký to rozdiel medzi pravdepodobne áno a je možné. Takže viete, len vy ste hovorili veľa o korektnosti, ja tiež by som bol rád, keby tá korektnosť zostala aj na jednej, aj na druhej strane.

Ale ešte jednu vec ste spomenuli, že dnes nie sme schopní zhodnotiť, aký bude model v roku 2044. To je pravda. To je pravda. Nevieme to urobiť presne, ale úplne presne sa to možno bude dať urobiť v roku 2040. No, neviem, že pokiaľ bude ktokoľvek vo vláde čakať do roku 2040, či to pomôže riešeniu problému, ktorý dnes odhadujeme na rok 2044. Neviem. Ale pokiaľ si myslíte, že je to správne, je to vaše právo, ja o tom presvedčený nie som.

No a ešte v jednej veci, pán Petrák, ste hovorili, že sa tu aj politizovalo, a predsa by bolo treba rozprávať odborne. No, ja sa vynasnažím nehovoriť nič, čo by nebolo na základe odborného stanoviska. Ja som tu už dneska spomenul, v dnešnej tlači vyšiel článok ako načasovane. Článok vychádza z analýzy Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. A ja ten článok prečítam, pretože určite mnohí ľudia, ktorí možno budú sledovať záznam, tento článok neprečítajú.

Takže nadpis článku znie Otvoriť druhý pilier bolo chybou pre dlh. Zmeny treba robiť najmä v Sociálnej poisťovni. Ostatné alternatívy jej pomôžu len krátko. Analýzy Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied hovoria, že najlepším scenárom pre vývoj deficitu dôchodkového poistenia bolo nezasahovať do druhého piliera. Vláda chce riešiť deficit dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne otvorením druhého piliera. Predpokladá, že časť spotrebiteľov z neho vystúpi a ich dôchodkové odvody zostanú v plnej výške v Sociálnej poisťovni. Bude mať teda na niekoľko rokov zvýšené zdroje na výplatu penzií pre terajších dôchodcov.

Ficova vláda však rieši problém deficitu poisťovne len do roku 2010, teda do konca jej volebného obdobia. Problém dlhu dôchodkového poistenia tak odsúva na budúcu generáciu. Demografický vývoj do roku 2050 totiž ukazuje, že na dôchodcov bude pracovať čoraz menej ľudí v produktívnom veku a spoločnosť tak pred narastajúcimi dlhmi nemôže ujsť.

Ekonómovia Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pre SMER vypracovali scenár, aký dosah bude mať na deficit Sociálnej poisťovne do roku 2050 skutočnosť, že do druhého piliera bude vstupovať len polovica z budúcich platiteľov dôchodkových odvodov, mladých ľudí. Tento scenár nadväzuje na analýzu, ktorú ekonómovia SAV vypracovali pre Asociáciu DSS. Podľa doterajšej praxe len necelá polovica mladých ľudí uzavrela zmluvu s niektorou z dôchodkových správcovských spoločností. Za ostatných to podľa zákona urobila Sociálna poisťovňa. Od januára 2008 už druhý pilier pre študentov povinný nebude.

Náš scenár zároveň vychádza z predpokladu, že z druhého piliera vystúpi tretina jeho terajších sporiteľov. Odídu z neho najmä sporitelia vyšších vekových skupín, pričom mladšie ročníky sporiteľov budú v súčasnosti druhý pilier naďalej preferovať, odhaduje ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Kvetan. Ak by sa do Sociálnej poisťovne presunuli úspory tretiny sporiteľov z druhého piliera, jej príjmy by sa jednorazovo zvýšili o viac než 15 mld. korún. No, tieto peniaze sa minú už v roku 2010. Upozornil Kvetan. V ďalších rokoch by sa príjmy dôchodkového poistenia zvyšovali o 4 až 6 % ročne. Dlh v dôchodkovom fond poisťovne by bol v roku 2050 asi 562 mld. korún. No za obdobie 2006 až 2050 až 14,9 bilióna korún.

V pôvodnej analýze pre Asociáciu DSS ekonómovia uvažovali s troma scenármi. Z pohľadu deficitu Sociálnej poisťovne vyšiel najlepšie ten, ktorý počíta s tým, že sa dôchodkový systém nebude meniť a druhý pilier zostane v dnešnej podobe. No aj tak by celkový dlh vytvorený v rokoch 2006 až 2050 dosiahol 14,5 bilióna korún. Za rok 2050 by to bolo 656 mld. korún. Najhorší scenár je ten, ak by sa druhý pilier zrušil úplne. Celkový dlh vytvorený v rokoch 2006 až 2050 by prevýšil 19,3 bilióna korún. V samotnom roku 2050 by bol deficit Sociálnej poisťovne 1,2 bilióna korún.

Ak by zo sporivého systému vystúpila tretina sporiteľov, no zároveň by si na dôchodok v druhom pilieri sporilo 75 % mladých ľudí, ktorí vstúpia prvýkrát na trh práce, čo je ďalší scenár, deficit poisťovne by sa v roku 2050 dostal na 858,5 mld. korún. Celkový dlh do roku 2050 by bol asi 16,4 bilióna korún.

Z hľadiska deficitu poisťovne nazhromaždenom do roku 2050 vychádza ako najlepší scenár ten, že by dôchodkový systém zostal v dnešnej podobe. Aj keď z pohľadu Sociálnej poisťovne tento scenár vychádza najlepšie, neznamená to, že vyšiel dobre, upozorňuje Kvetan. Výsledok totiž nehovorí, že sa tým ušetrí niekoľko 100 mld. korún, ale len, že negatívny dosah na poisťovne by bol o niečo nižší. Zmeny treba robiť najmä v priebežnom systéme, povedal Kvetan.

Takže nemyslím si, že Slovenskú akadémiu vied a Prognostický ústav budete považovať za inštitúciu, ktorá je nejako príliš naklonená dnešnej opozícii alebo dokonca SDKÚ - DS. A veľa sa tu rozpráva o nedostatku informácií občanov o druhom pilieri, ktoré sú možno pravdivé, možno nepravdivé, možno čiastočne pravdivé, ale o to je dôležitejšie, aby tí, ktorí informácie majú, ich využívali správne, alebo aby tí, čo o systéme rozhodujú, mali dostatok relevantných informácií a aj aby sa na základe týchto relevantných informácií správne rozhodli.

Páni poslanci z koalície, vy ste tie informácie mali a napriek tomu ste sa správne nerozhodli. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pada pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák, pán poslanec Halecký, pán poslanec Mikloš. Končím možnosť prihlásiť sa.

Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Vážený pán kolega, pred chvíľou som povedala, že na balkóne v tejto rokovacej miestnosti sedia zamestnanci a dokonca aj generálna riaditeľka z ministerstva práce, ktorí pozorne sledujú práve túto rozpravu k petícii. Pani ministerka je na služobnej ceste v Spojených štátoch. Ráno sa má vrátiť a zrejme takisto ako vy, aj my sme predpokladali, že schôdza Národnej rady bude trvať do piatka, takže, ak by táto petícia bola zaradená na zajtrajší program, tak tým pádom by vlastne pani ministerka bola prítomná.

Nemyslím si, že to, čo ste povedali pred chvíľou, že teda tým, že sa nikto za klub neprihlásil do rozpravy, tak hodnotíte nejakú iniciatívu. Ja si myslím, že to nie je vždy iba o rozprave. Kolegovia, viem, že kričíte, ale ja vám poviem aj meno tejto pani, takže možno si odskočila na obed alebo na toaletu. (Smiech v sále.) Ja neviem, čo je na tom smiešne. Lebo vy sa vždy smejete zo všetkého. Ale ja o tom viem, že tu má sedieť inžinierka Ľubica Šaler, ktorá pozorne túto petíciu sleduje (hlasy v sále), takže by som chcela povedať.

Ja viem, že opozícia hodnotí iba to, či sa niekto prihlási do rozpravy, alebo neprihlási. Pretože to je ich aktivita. Ale ja si myslím, že nie je to len o prihlásení do rozpravy, ale je to o tom, že určite tieto poznatky z petície budú na ministerstve pozorne zvažovať.

A čo sa týka toho, stále opakujete, že je chybou otvorenie druhého piliera. Ale ja vám opakujem, že váš otec reformy pán Kaník povedal, že to nie je chyba a že to reforme prospeje. Tak vy si navzájom oponujete. Oponujete vlastne tvorcovi vynikajúceho dôchodkového poistenia v druhom pilieri.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pado. Áno. Je možné a môže sa stať, asi každý budeme klásť dôraz na niečo iné, lebo vo svojom vystúpení chceme zdôrazniť určité veci. To je po prvé. A po druhé, je to aj citlivosť vnímania tej alebo onej otázky. Vy ako opozícia tvrdíte, že jediné správne riešenie je súčasné nastavenie systému a že v podstate takmer žiadne riziká zo súčasného nastavenia systému nehrozia. To znamená, považujem za úplne prirodzené, keď vystupujem, že dávam dôraz na riziká, ktoré považujem za relevantné a ktoré môžu nastať. Je to opozícia voči tvrdeniam a v podstate to vystupovanie ani nemôže inak vyznieť, ako vyznelo.

A plne s vami súhlasím, pokiaľ ste dokladovali ten vývoj na číslach. Otázka je, či bude taký katastrofický, ako ste ho predniesli. Ale z tých čísiel, ktoré ste prezentovali, jednoznačne vyplýva, že máme pred sebou len dve alternatívy. Zlú a horšiu. A jednoducho, myslím si, že je našou povinnosťou nás všetkých, ktorí sedíme v tomto parlamente, hľadať lepšiu alternatívu a nielen sa uspokojiť so zlou alebo s horšou.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som k vystúpeniu pána poslanca Pada povedať toľko, že spomínal tam percento tých, čo pravdepodobne podľa Prognostického ústavu vystúpia z druhého piliera na úrovni 30 %. Je to číslo, ktoré, myslím, že je nové a prekvapujúce, pretože doterajšie odhady boli maximálne 10 %, priemerne okolo 5 %, takže je zaujímavé to číslo.

Osobne neočakávam, aby ľudia v druhom pilieri boli takí aktívni, takí informovaní v priebehu pol roka, aby až tretina ľudí vystúpila z tohto druhého piliera. Myslím si, že to bude podstatne menej. Ale myslím, čo je podstatnejšie, a toto sme konštatovali aj zo strany koalície, aj opozície, že je potrebné dať tým, čo tam nemajú čo robiť vzhľadom na to, že v budúcnosti by dosiahli nižší dôchodok skoro zákonite, aby sa oni vedeli správne rozhodnúť a hlavne, aby vedeli o tom, že vzhľadom na výšku svojho momentálneho, ale aj perspektívneho príjmu na úroveň vzdelania a na úroveň tým pádom aj profesijného zadelenia v budúcnosti minimálne porozmýšľali a správne sa rozhodli. Pretože otvorenie systému, ako bolo konštatované, že bolo nesprávne alebo nepotrebné, myslím, že je demokratická zásada, aby v prvom rade tých, čo v tej takej prvej návalovej vlne cez tých možno povedať presvedčovateľov sa dostali do toho systému, aby sa vedeli rozhodnúť. A osobne neočakávam, že to bude 30 %.

Myslím, že dosť málo hovoríme o tom, že mali by sme porozmýšľať a pouvažovať, ako bude vyzerať penzijný systém v Európe. Sme v Európskej únii a myslím si, že tam by sme mali základné princípy poznať aj rešpektovať.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Padovi za jeho vystúpenie, najmä za tie veľmi jasné citácie štúdie Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Chcem zdôrazniť, že nielen táto štúdia, ale všetky skutočné štúdie, ktoré robili odborníci a ktoré sú kvantifikované, dokázali, že tie zásahy, ktoré ste urobili do dôchodkového systému zákonom o sociálnom poistení, sú škodlivé, zväčšujú do budúcnosti dlh, ktorý budú musieť platiť budúce generácie bez ohľadu na to, pán poslanec Halecký, či to bude 5 %, 10 %, alebo 30 %.

To podstatné, čo hovoril pán poslanec Pado, je to, že zásahy, ktoré ste urobili, sú proti ľuďom a celkom jednoznačne poškodzujú priamo niektorých ľudí, napríklad predĺžením minimálneho povinného obdobia sporenia z desať na pätnásť rokov. Týchto jednoznačne poškodzujú priamo a poškodzujú celý systém a poškodzujú celú krajinu, pretože do budúcnosti vlastne zhoršujú situáciu z hľadiska riešenia problematiky starnutia obyvateľstva. V tom je ten zásadný problém. A myslím si, že to, čo hovoril, čo citoval najmä pán poslanec Pado, bolo aj užitočné z hľadiska toho, že, pán poslanec Petrák, na kopytách rozniesli tieto citáty všetko, čo ste tu hovorili.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Pado, vaša reakcia.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem sa poďakovať za faktické pripomienky a na pár z nich chcem aj reagovať. Pán poslanec Halecký, áno, sčasti máte pravdu, ale pokiaľ by nebolo došlo k tým zásahom, ktoré nastali, tak mnohé uvažovania o výhodnosti alebo nevýhodnosti by boli irelevantné. Len preto dneska mnohí uvažujú, že došlo k tým zmenám, ku ktorým došlo. Počas hry. Takže to sú dôvody pre mnohých, prečo o tom uvažovať budú.

Pani poslankyňa Vaľová, no, kolegovia si to všimli a nieže tam hore nikto nesedí a nielen tá jedna pracovníčka, ale podľa vašich slov ich tam mala byť kopa, alebo plno, alebo veľa, alebo viacej, takže, no, nie je to podstatné. A okrem iného, ja som citoval analýzy Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ja som si nič nevymýšľal, nič som nehovoril svoje názory, ja som to citoval. Povedal som, čo sa tu píše a čo hovorí analýza.

A to isté, pán kolega Petrák, no, v tej analýze sa aj kriticky hodnotí súčasná situácia. Keď ste dobre počúvali, to neboli len pozitívne slová, aj kritické. Ale tá tretia alternatíva, o ktorej vy hovoríte, existuje a tá je tu aj načrtnutá a tá alternatíva hovorí, že je potrebné urobiť zmeny v prvom pilieri. Že nechajte na pokoji to druhé, čo je vymyslené dobre a robte zmeny v tom, čo dneska dobré nie je. A to je priamo načrtnuté. Ja som to citoval, takže riešenie existuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu veľa povedaného, myslím si, že aj z odbornej stránky. Bolo tu veľa povedaného, myslím si, že aj z takého, by som povedal skôr politického uštipačného podtónu hlavne z radov pravicovej strany, krajnej pravice, neukazujem rukou priamo na teba Tomáš, ale myslím na tvojich kolegov, kde by som sa trošička pozastavil pri vystúpeniach pána Dzurindu, pri vystúpeniach pána podpredsedu Horta, pri vystúpeniach pána poslanca Brocku a možno, že skončím s pánom poslancom Miklošom.

No, pán Dzurinda, pán poslanec Dzurinda, škoda, že tu nie je. On sám začal hovoriť o nočnom rokovaní, len zabudol hovoriť aj o zlodejoch. Ja by som sa ho opýtal, keby tu sedel, že kedy sa podľa neho začína nočné rokovanie? Pretože bolo sedem hodín a ja o siedmej hodine absolútne nepovažujem tento čas za noc. Čiže chcem povedať, že ak on nazýva všetkých tých, ktorí v noci pracujú poctivo, hlavne robotníci, ktorí si musia zarábať tvrdo na svoje živobytie, a on ich nazýva zlodejom? No, tak potom asi je to tvrdé café a mal by to týmto ľuďom vysvetliť. (Potlesk.)

Čo sa týka pána podpredsedu Horta. Pán podpredseda Hort hovorí, že zavádzame do parlamentu voľajakú novodobú politickú kultúru. No, čím zavádzame novodobú kultúru politickú? Tým, že my sme nekričali tak ako vy, keď sme robili referendum, aby ste vy prestali vládnuť, pretože to bol najvyšší čas k tomu, že my sme nevyzývali občanov, aby nešli podpisovať. Tie vaše podpisy, ktorých ste horko-ťažko, keď sa to dá dokopy, nazbierali stodvadsať, neviem koľko, ani nie stotridsaťtisíc, čo vychádza, keď zoberieme osemdesiatku okresov, dvetisíc podpisov na okres? Nuž, veď by som to musel zvládnuť za týždeň, vy ste to robili tri mesiace, aj s tým ste ešte horko-ťažko sem prišli. Páni, taká je pravda, ja viem, že sa vám to nepáči, ale jednoducho od toho sa nedá uhnúť.

Čo sa týka pána poslanca Brocku. Ja si na to musím nasadiť okuliare, lebo to ani neviem vysloviť. Pán poslanec Brocka povedal a nazval tento parlament, že je deštrment. Že je deštrment. Vraj vyháňame malou novelizáciou desaťtisíc ľudí a veľkou novelizáciou, ktorá príde v budúcom roku, vyženieme stotisíc občanov z druhého piliera.

Vážení, my nikoho nikde nevyháňame, skôr by som povedal, že vy vyháňate ľudí a hlavne od seba. Tým, čo robíte, pretože si neuvedomujete, že ten postoj, ktorý zaužívate tu v parlamente a používate, odpudzuje týchto ľudí od vás a nieže my ich vyháňame od nás.

A čo sa týka vyjadrenia pána poslanca Mikloša. Nuž, pán poslanec Mikloš povedal, že, a to je už také príznačné, pán poslanec, pre vás aj pre vášho kolegu, ktorý tu nie je prítomný, predseda klame, váš predseda zavádza, a to je všetko, čo viete povedať. No, tak ja vám z tohto miesta môžem povedať toľko. Zato ručím a ručím aj za všetkých svojich kolegov, za SMER - sociálna demokracia, že náš predseda neklame, nikdy neklamal a veľmi dobre vie, o čom rozpráva. (Potlesk.) Pretože vás vo väčšine, ktorí tu sedíte, veľmi dobre pozná za tie dlhé roky, kedy mal možnosť s vami sa spolupodieľať v tejto plenárnej miestnosti a zúčastňovať sa na rokovaniach spoločne s vami.

A teraz ja by som trošička pristúpil, nebudem veľa naťahovať čas, aj k tej petícii občanov, čo sa týka dôchodkového zabezpečenia, kde občania využili základné svoje právo a svojím podpisom vyjadrili, možno, že v mnohých prípadoch ani nevedeli čo. Pretože som stretol veľa ľudí, u nás v Martine som stretol veľa ľudí, keď som sa ich spýtal, čo robili, čo podpisovali, niektorí ani nevedeli, čo podpisovali. Jednoducho podpísali tam čosi, lebo si možno mysleli, že im tam dáte voľajaký cukrík do vrecka, alebo ja neviem čo, a preto vám to podpisovali. Vy ste im totižto nevysvetlili riadne, o čo ide, tak ako ste ľudí vohnali do druhého piliera tým, že ste im neozrejmili, čo ich čaká v druhom pilieri, hlavne, čo sa týka, ako to tu poslanec Petrák povedal, dedenia peňazí v druhom pilieri, tak títo ľudia na základe tohto omylu do toho vstúpili. Rozprávate tuná o tom, že tam vstúpilo milión a pol občanov. No, a horko-ťažko ste nazbierali 130-tisíc podpisov. Kde máte ten ostatok? Kde máte ten ostatok, ktorý by bol na to potrebný? Čo toto všetko ale znamená.

Sociálne zabezpečenie v prvom rade má vychádzať zo solidárneho princípu a má vytvárať spravodlivý dôchodkový systém, čiže treba nastaviť systém valorizácie tak, aby sa vytvorila hodnota dôchodkov na úroveň rokov 1989, pretože reálny rast miezd je vyšší ako reálny rast dôchodkov. Všetko toto spôsobuje veľký pokles životnej úrovne hlavne medzi občanmi, ktorých som tu spomínal, robotníci, roľníci, občania, ktorí sú slabšie situovaní, ktorí sa nachádzajú, by som povedal, v sfére alebo v oblasti, kde im ide o prežitie a živobytie od výplaty k výplate.

Toto sa tu vôbec nezobralo do úvahy, a preto bolo potrebné vstúpiť do druhého piliera, preto bolo potrebné v druhom pilieri urobiť nápravy, ktoré si myslím, že sa spravili nie celkom stopercentne, pretože na to sa bude čakať v novelizácii veľkej novely dôchodkového systému, ktorá sa bude konať v roku 2008.

Je potrebné tuná povedať aj to, že kvôli tomu sa urobilo aj to polročné otvorenie občanom. Občanom, tak ako som tu už spomínal, ktorí vstúpili do tohto systému nie celkom na pravdivej informácii a mnohí ľudia vstúpili do dôchodkového systému pod pojmom čohosi nového a neuvedomili si, hlavne tí, ktorí sú vyššej vekovej kategórie, čo to môže obnášať, preto sa tu otvára ten polročný cyklus, aby sa tí ľudia rozhodli. A keď sa dakto sám rozhodne nad tým, čo urobí, tak nemôže nikto hovoriť tu, tak ako vy tvrdíte, o voľákom desaťtisícovom a stotisícovom vyháňaní. Však to nie je pravda. Toto totižto ľuďom nikto nikdy nepovedal.

Veľa ľudí nerozumie tomu, čo je to druhý pilier, čo je DSS-ka atď. atď. Oni nevedia, že tí ľudia nižšie situovaní, robotníci, roľníci, výrobní technici, ktorí si vkladajú do dôchodkového systému menšie zdroje ako tí, ktorí sú lepšie situovaní, že aký majú z toho zisk a podiel v prípade tých rokov, ktoré si nasporia a čo z toho získajú. Ja sa nebudem, lebo by som sa opakoval, tuná to už bolo v diskusných príspevkoch predtým a v rozpravách povedané. Toto treba, aby si občania uvedomili a na základe toho je potrebné, aby sa rozhodli, či budú v druhom pilieri, alebo sa rozhodnú pre prvý pilier. To je podstata veci, a to treba ľuďom jednoznačne vysvetliť.

Najväčší problém však vidím v tom, že celé toto, čo sa tu deje, vytvára v spoločnosti veľké rozdiely a tie rozdiely sa týkajú, tak ako som spomenul, už tej skupiny obyvateľov, ktorí tu v tejto spoločnosti sú.

Na záver by som chcel povedať, aby som to nenaťahoval, že nastavenie druhého piliera bolo zlé, náprava bola potrebná a myslím si, že v budúcnosti pri veľkej novele sa nám podarí odstrániť aj tie ostatné nedostatky, ktoré tuná pri tomto vznikali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, páni poslanci Novotný, Markovič, Frešo, Galbavý a Senko a ešte pán poslanec Mikloš. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som pôvodne ani nechcel vystúpiť a reagovať v tejto diskusii, pretože sa naozaj opakuje scenár, ktorý sme prežili pri zdravotníckej petícii, ale vystúpenie pána poslanca Kvorku ma inšpirovalo. Takže veľmi krátko.

Pán poslanec Kvorka, neviem, či vy ste už niekedy pracovali v trojzmennej prevádzke alebo pracovali v noci. Ale, ak by ste pracovali, vedeli by ste, že nočná práca sa začína o devätnástej hodine, o devätnástej striedame služby, nastupujú sestry na nočnú službu v nemocnici, pred ňou má sestra právo na oddych celý deň a po nej má spolu s lekárom takisto právo na oddych na celý deň podľa Zákonníka práce, ktorý ste vy schválili, pán poslanec, takže nočná práca sa začína o devätnástej.

Pán predseda Dzurinda povedal, že pod rúškom noci konajú zlodeji a má pravdu. Nehovoril o nepretržitej trojzmennej prevádzke v nemocnici, na železnici, v polícii, v armáde.

Takže nezamieňajte tu pojmy s dojmami, lebo sa tu hovorilo o tých pracovných metódach, ktoré, žiaľ, zavádza vládna koalícia v tomto parlamente.

A na záver mi dovoľte, aby som sa pristavil pri výroku, že teda občania podpisovali, ani nevedeli čo a možno sme im za to dávali cukrík. Naozaj by som nedehonestoval názor občanov tejto republiky, ale vy to vo svojich vystúpeniach robíte opakovane. Podobne ste sa vyjadrili aj pri zdravotníckej petícii, ktorú som spravodajcoval. Pozrite sa, pán poslanec, vy pri niektorých témach tiež často neviete, o čom hovoríte a dal vám niekto za to cukrík? Viete, pán poslanec, klasik povedal, keby ste boli bývali mlčali, zostali by ste filozofom. Toho sa niekedy treba držať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som myslel, že ešte máme v programe jeden bod rokovania, pretože väčšinou posledný rokovací deň tu mávame rôzne príjemné udalosti. Ale vidím, že predčasne. Trošku chcem teda poďakovať vedeniu parlamentu za umožnenie tejto kultúrnej vložky, ktorej sme tu teraz predčasne boli svedkami. Takže ďakujem ešte raz.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som reagovať na predrečníka, ktorého podľa intenzity potlesku považujem od tejto chvíle asi za hlavného rečníka strany SMER k dôchodkovej reforme. Keďže som videl, že tlieskajú ľudia, ktorí v tomto sa prezentovali ako odborníci, beriem to tak, že podpisujú tieto názory.

Pán poslanec Kvorka, čo sa týka, keď ľudia podpisujú, ani nevedeli čo. No, pán poslanec Kvorka, ja som tie petície bol spolu s ostatnými kolegami zbierať a ja si myslím, že tiež som s tými ľuďmi hovoril a neviem si predstaviť prípad, keď niekto napíše svoje meno aj adresu, aj podpis a nevie, čo podpisuje. Takto hrubo by som občanov našej republiky nepodceňoval. A skutočne by som z nich nerobil ani nenaznačoval to, že sú to nejakí ľudia úplatní, schopní za nejaký cukrík dávať svoj podpis na takú vážnu vec, ako je petícia.

Čiže podobnými formami by som nebagatelizoval túto petíciu. Je to vysvedčenie o tom, ako vy rozmýšľate o občanoch tejto republiky a ako vy k nim pristupujete. V každom prípade ja by som sa rád od toho dištancoval. Nie, toto nie sú naše metódy, toto sú metódy, ktoré ste spomínali a naznačovali vy. A, naopak, ja si myslím, že treba mať v úcte občanov, ktorí tú petíciu podpísali.

Keďže som to počul aj z úst viacerých predrečníkov zo strany SMER, ale nezožali taký prudký potlesk ako vy, tak beriem to tak, že toto je hlavný názor v SMER-e. To ostatné bolo akési kultúrne klišé. Toto je to, ako SMER pristupuje k tejto petícii. Tým vám chcem poďakovať, že ste nám to takto jasne objasnili a že ste to objasnili aj občanom tejto republiky. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, pretože moji kolegovia v podstate povedali to, čo som chcel povedať ja.

Vážený pán poslanec Kvorka, toto vaše vystúpenie zaraďujem do kategórie zábavných podujatí. Neočakával som nič múdre od vás, pretože, pokiaľ viem, boli ste pravá ruka Jána Ľuptáka, ale to by mi ani tak neprekážalo. Skôr toto bolo pokračovanie vašej úcty k občanom, ktorých máte neustále plné ústa a skloňujete ich vo všetkých pádoch. Naozaj ma to urazilo. Ja som na tých námestiach dva týždne stál a zbieral som tieto podpisy. A keď ty dneska sa tu postavíš za tento kec pult a dovolíš si povedať, že ľudia sú takí hlúpi a nevedia, čo podpisujú, tak to je pokračovanie neúcty voči občanom tejto krajiny. A na toto by si si mal dávať obzvlášť pozor. Že si sa zastával svojho predsedu, že neklame, prosím, na to máš absolútne právo. Ale neodporúčal by som ti, aby si sa za toto zaručoval, pretože dozvieme sa ešte iné informácie, ktoré ho zrejme usvedčia o tom, že pravdu nehovorí. Takže, pán kolega, prosím ťa do budúcnosti, radšej nevystupuj.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Predovšetkým treba povedať, že petíciu si vážime. Aj ľudia, ktorí sa pod ňu podpísali, myslím si, že vyhlásili ako svoj názor pod ňu. No to, čo vy sa snažíte povedať v súvislosti s vystúpením pána Kvorku, nie je pravda. Vôbec to nebola kultúrna vložka. Pán poslanec Kvorka hovoril pravdu. A vy sa tejto pravdy bojíte, to je to podstatné. Stále sa snažíte masírovať verejnosti skutočnosť, že táto vláda, tento parlament chcel zrušiť druhý pilier. Tak ako ste nesprávne vysvetľovali verejnosti výhody a nevýhody vstupu do druhého piliera.

Mimochodom, na reklamnú kampaň si Dzurindova vláda cez Kaníkov rezort práce a sociálnych vecí zobrala úver zo Svetovej banky v nemalej výške. Úver musia zaplatiť občania tejto republiky. Len tak mimochodom.

Zavádzali ste verejnosť, že chceme zrušiť druhý pilier. Druhý pilier sa len otvoril. Je možnosť opraviť rozhodnutie ľudí, ktorí do neho vstúpili a na druhej strane tí, ktorí chcú vstúpiť, do neho môžu vstúpiť. No, povedzte mi, čo zlého sa stalo? No, čo zlého sa stalo? Aj toto rozhodnutie bolo v prospech ľudí. A ozaj si myslím, že nám ide o ľudí. Taká je pravda. A taká pravda bola aj vo vystúpení pána Kvorku. Vy sa bojíte jeho pravdy. Pravdy, ktorú hovorí v prospech ľudí. To je pravda.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka, najskôr sa chcem veľmi jasne ohradiť voči metóde, ktorú používate. Vkladáte nám do úst niečo, čo sme nikdy nepovedali. Vy tvrdíte, že my tým, že sme odmietli vaše nočné rokovanie o vyjadrení nedôvery predsedovi vlády, že sme urážali robotníkov. Klamete a zavádzate. Keď sme hovorili o zlodejoch, tak sme nehovorili o robotníkoch. Hovorili sme o vás. A keď sme hovorili o tom, že už tu bolo veľa odvolávaní. Ja sám som tu čelil piatim. Nikdy sme nedali rokovanie na noc, pretože sme sa nebáli, nebáli sme sa argumentov, nebáli sme sa hovoriť, nechceli sme prerokovať to pod rúškom noci, keď tu nie sú médiá.

Druhá vec, ktorú vám chcem povedať. Hovorili ste o tom, že aj miera náhrady má rásť. Áno, miera náhrady z hľadiska podielu dôchodkov na platoch. To ste si dali aj do programového vyhlásenia vlády. A viete o tom, pán poslanec Kvorka, že na budúci rok klesne miera náhrady? Teda podiel starobného dôchodku na priemernej mzde o 1 % oproti roku 2006? Robíte presný opak toho, čo tvrdíte, čoho máte plné ústa.

A na záver chcem povedať. Keď som hovoril, že váš predseda klame, tak som to hovoril na základe konkrétnych faktov a trvám na tom. A opakujem, z klamstva ho usvedčil dokonca aj guvernér Národnej banky.

Ale jednu vec by som chcel oceniť na vašom vystúpení. Oceniť najmä v tom zmysle, že ma podobne ako kolegu Freša trochu prekvapilo, že na záver ste zožali potlesk od svojich kolegov zo strany SMER. No, pozitívne považujem na tom vašom vystúpení aj na základe toho potlesku to, že vy ste vlastne výstižne, veľmi výstižne demonštrovali intelektuálnu úroveň strany SMER. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Vaša reakcia, pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Zapnúť by som poprosil.

P. Paška, predseda NR SR: Máte zapnuté, pán poslanec.

J. Kvorka, poslanec: Áno. Ďakujem pekne, pán predseda. No, vidím, že keď sa povie pravda, tak je na to aj veľká reakcia, za čo teda vám veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ste zareagovali na môj diskusný príspevok, pretože zrejme s vami s dačím pohlo to moje vystúpenie. No, ale tak trošička po jednom skúsim odpovedať na to, čo tu bolo povedané.

Pán poslanec Novotný. Nuž, ja neviem, možno, že v zdravotníctve sa menia zmeny o siedmej. Hej? Ale sú aj iné odvetvia, kedy sa zmeny menia aj o desiatej, aj inokedy. Čiže ty nemáš pravdu, pán poslanec. Nie, že ja nemám pravdu. Hej? Ty nemáš pravdu. Pretože ja, už ak idem hovoriť o dajakom nočnom pokoji, tak hovorím od desiatej hodiny.

Čo sa týka pána poslanca Pada. Viete, ono netreba hovoriť, pán poslanec, o tom, že ľudia, že všetci ľudia, ja som povedal mnohí ľudia nevedeli, čo podpisujú. A to je veľký rozdiel. Ono treba počúvať to, čo bolo povedané a nehovoriť to, čo vám pasuje, keď už sa chcete voľáko si vytiahnuť z tej situácie, do ktorej ste sa sami dostali vďaka postoju vášho pána predsedu. (Potlesk.)

Čo sa týka pána Galbavého. Tomáš, kde si? Ušiel si preč, nechceš asi počuť pravdu. Tu si? Dobre. Vieš, ty mi nemusíš hovoriť, čo ja mám robiť. Ja si myslím, že mám dostatok rokov na to, aby som vedel, že kedy, čo mám povedať a čo mám robiť. A ja ťa nikdy ani v tom nebudem počúvať, aby si mi ty rozkazoval, čo mám robiť a aké mám zaujať stanovisko. Len ti chcem povedať, že to, čo robím, a to, čo som povedal vám všetkým, za tým si stojím, pretože o tom som presvedčený, že som povedal pravdu a tá pravda je taká, ako som ju povedal. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ako posledný bod programu 16. schôdze, kolegyne, kolegovia, je

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Rudolfa Bauera na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o uznaní hladomoru rokov 1932 - 1933 na Ukrajine za genocídu.

Je to tlač pod č. 467, spoločná správa výborov je 467a.

Poprosím teraz pána poslanca Rudolfa Bauera, aby sa ujal slova za navrhovateľov. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Kolegyne, kolegovia, dámy a páni, pred sedemdesiatimi piatimi rokmi v rokoch 1932 až 1933 sa u našich bezprostredných susedov na Ukrajine stala obrovská tragédia, o ktorej sa doteraz stále vie veľmi málo.

V tom čase sa mnoho miliónov ukrajinských roľníkov stalo obeťami plánovaného hladu umelo vyvolaného totalitným politickým systémom. Cieľom hladomoru bola masová likvidácia ukrajinských roľníkov a v mene sovietizácie krajiny potlačenie akéhokoľvek odporu proti kolektivizácii.

Aby sa v budúcnosti predišlo podobným zločinom, pokladáme za nevyhnutné uvedomiť si skutočné príčiny tragédie obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu a zvlášť Ukrajiny pred sedemdesiatimi piatimi rokmi a uznať historickú pravdu, ktorú takmer polstoročia utajovali otvorení a tajní prívrženci stalinizmu.

Prijatie predkladanej Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o hladomore rokov 1932 až 1933 v bývalom Sovietskom zväze bude naplnením a stotožnením sa s Rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481/2006 o nevyhnutnosti medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov.

Rezolúcia Rady Európy uvádza. Medzinárodné spoločenstvo má morálnu povinnosť vyjadriť bezodkladne jasné stanovisko týkajúce sa zločinov spáchaných totalitnými komunistickými režimami. Tragické udalosti rokov 1932 až 1933 sú národnou tragédiou Ukrajiny, ako to potvrdila aj rezolúcia generálnej konferencie UNESCO v Paríži, ktorá bola prijatá nedávno v druhej polovici októbra tohto roku. A podobné vyhlásenie bolo prijaté aj na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v roku 2003.

Rád by som teraz priblížil kontext doby hladomoru ani nie tak z pozície historickej argumentácie, pretože, ako je to bežné, stále existujú u historikov určité odlišnosti pri interpretácii historických udalostí, ale z pozície nestranného oboznamovania sa s faktmi, tak ako je to možné dočítať sa v dostupnej literatúre.

Podľa svedectiev archívov a podľa svedectva Alexandra Solženicyna v knihe Súostrovie gulag bola násilná kolektivizácia vidieka skutočnou vojnou, ktorú viedol Sovietsky zväz proti svojim občanom. "Tak neľútostne do takých nehostinných miest a s takým očividným cieľom vyhubiť, ako posielali do vyhnanstva roľníkov, nepostupovali nikdy predtým ani potom." Koniec citátu.

Dôsledkom tejto kolektivizácie boli milióny vysídlených roľníkov, väčšina v rokoch 1931 až 1932. Ďalšie milióny obetí následného hladu a státisíce tých, ktorí zomreli vo vyhnanstve či na chaotickej ceste doň. Často totiž bolo povedané len to, že isté množstvá ľudí musia ísť, taký je plán. Nik však už nešpecifikoval, že kam presne. A tak sa stávalo, že dobytčie vozne stáli na staniciach i celé týždne, alebo že vysťahovaní museli prejsť stovky kilometrov peši, pričom im zároveň bolo obmedzované právo na veci, ktoré si mohli so sebou zobrať.

Inak dobytčie vagóny boli u sovietskej vlády mimoriadne populárne. Citujem. "Sú výhodné vtedy, keď niekde rýchlo pracujú súdy, alebo je niekde preplnené distribučné väzenie, a preto možno poslať naraz veľkú masu väzňov. Tak prepravovali milióny roľníkov v rokoch 1929 až 1931. Tak posielali do vyhnanstva z Leningradu Leningrad."

"Keďže výber podľa inštrukcií, nariadení a prípadne i zákonov" v úvodzovkách v súťaži vyhrávali roľníci prvej kategórie, ťažkí nepriatelia socializmu a strední roľníci, potenciálni nepriatelia a výber robil z okresu dosadený komunista spolu s dvoma či troma chudobnými roľníkmi, je možné pri popise situácie použiť aj ekvivalent pojmu arizácia. Iba Hitlera tu zastupuje Stalin, ktorý 27. 9. 1929 oznámil prechod od obmedzovania vykorisťovateľských tendencií roľníkov ku ich likvidácii ako triedy. Režimom bol vydaný dekrét, ktorý určoval, že počet roľníckych hospodárstiev, ktoré treba do štyroch mesiacov zlikvidovať, je 3 až 5 %. Z niektorých okresov, ktoré sa chceli zapáčiť, veľmi rýchlo začali chodiť hlásenia o prekračovaní úloh.

Ako príklad uvádza Solženicyn prípad Šurku Dmitrieva z dediny Masleno. Keď mu v roku 1925 zomrel otec Fjodor, mal 13 rokov, bol jediným synom, ostatné deti boli dievčatá. Kto sa mal ujať otcovho hospodárstva? Ujal sa ho on. Dievčence i matka sa mu podriadili. Teraz sa ako dospelý zamestnaný človek zdravil s inými dospelými v dedine. Vedel dôstojne nadviazať na otcovu prácu a v roku 1929 mal plné sýpky obilia, čiže bol kulak. Celú rodinu poslali do vyhnanstva.

Kolektivizácia a habanie majetku miestnymi výbormi nadobúdali obludné rozmery, keď sa už začiatkom februára 1930 nedali podľa existujúcich pravidiel nájsť temer žiadni bohatí roľníci. V priebehu posledného roka totiž vďaka daniam natoľko schudobneli, že sa komisie museli obracať k náhodne zachovaným starým zoznamom daňových poplatníkov, informáciám tajnej služby Červenej armády GPU a udaniam susedov, ktorých, samozrejme, lákala možnosť rabovať cudzí majetok.

Často namiesto podrobného súpisu zhabaného majetku sa postupovalo metódou berme, jedzme, pime, všetko je naše. Habalo sa i šatstvo, obzvlášť zimné, a obuv. Roľníkov často nechávali len v spodkoch. Zachádzali až tak ďaleko, že zhabali aj kašu na peci a kydali ju na ikony, ktoré najprv porozbíjali. Na možnosť vratnosti procesu, dovolania sa nápravy sa nedalo ani pomyslieť. Inou metódou bolo pripísať vytypovanej obeti nereálne vysoký príjem, akože nepriznaný, vyrubiť naň dane, ktoré sa jej, prirodzene, nemohlo podariť zaplatiť a potom poslať do vyhnanstva.

Rovnako končil aj roľník, ktorý si nechcel podať prihlášku do kolchozu. Ľud, samozrejme, zareagoval vzburami. V januári 1930 ich bolo asi 400, vo februári 1 048 a v marci 6 528. Časté boli práve na Ukrajine, na severnom Kaukaze a v Kazachstane. Na západnej Ukrajine sa celé oblasti obzvlášť pri hraniciach s Poľskom a Rumunskom úplne vymkli režimu spod kontroly. Sedliaci často vyplienili budovy sovietov, a keď na niekoľko dní prebrali do rúk spravovanie dediny, vypracúvali požiadavky na vrátenie skonfiškovaných nástrojov a dobytka, rozpustenie kolchozu, obnovenie voľného obchodu, otvorenie kostola, návrat vysťahovaných a občas i obnovenie suverenity Ukrajiny.

Hoci sa sedliakom do apríla darilo hatiť plány zrýchlenej kolektivizácie, nemali vedomosti, ako spravovať moc a nemali vlastne ani zbrane, nuž ich úspechy netrvali dlho a následné represálie boli vlastne nevyhnutné.

A tu sa dostávame k spomínaným transportom, k normám predpisujúcim tisíce zatknutých, k právu zastreliť v prípade obránenia sa a podobným veciam. Masa postihnutých sedliakov dosahovala koncom roku 1 930 700 osôb, o rok neskôr 1,8 milióna. To už zlyhávali aj pracovné tábory a distribučné väzenia, ktoré sa systém naučil používať, lebo pochopil i ekonomickú výhodnosť. Tieto mesiace sú aj obdobím megalomanských projektov typu Baltsko-bielomorský kanál, ktorý bol stavaný za cenu 120-tisíc obetí ročne za polárnej noci plytko a za mrazu tuhnúcim betónom.

V známom Magnitogorsku tvorilo 42 462 deportovaných zaregistrovaných v septembri 1932 dve tretiny miestneho obyvateľstva. Ľudia vzatí od pôdy a toho, čo vedeli robiť a hodení do cudzieho prostredia a nekvalifikovaní na požadovanú prácu. Sedliaci sa snažili začleniť, pretože režim prudko trestal každú snahu naznačiť svoju príslušnosť k nivočenej triede.

Druhým aspektom tejto perzekúcie bol následný hlad, ktorý si podľa Solženicyna vyžiadal vyše 6 mil. obetí. Bol to však odlišný hladomor od tých, ktoré sa v pravidelných intervaloch vyskytovali v cárskom Rusku a na rozdiel od hladomoru v rokoch 1921 a 1922, ktorý sovietske vedenie priznalo a otvorenie žiadalo obmedziť národnú pomoc, v tomto prípade ho vláda popierala a falošne znejúce hlasy sólistov riešila rýchlo a razantne. Dokonca si pozývala do vybraných potemkinovských dedín zahraničných hostí.

"Precestoval som celú Ukrajinu a môžem vám povedať, že som ju videl ako úrodnú záhradu," napísal do novín francúzsky poslanec, člen strany radikálov pán Edouard Herriot. Príčiny hladomoru je zrejmejšie pochopiť, keď uvidíme mechanizmus vzťahu štátu a roľníka, donedávna majiteľa či aspoň nájomcu pôdy a statku. Násilnou kolektivizáciou sa táto jeho väzba pretrhla a on navyše namiesto toho, čo by sa nazvalo daňou v naturáliách, sa musel dívať, ako kolchoz odovzdáva do štátnych sýpok značnú časť úrody a živočíšnej výroby.

Odvod bol taký veľký, že išlo o prežitie štátu i občana, roľníka. V roku 1930 štát zobral 30 % poľnohospodárskej produkcie na Ukrajine, 38 % z rovín Kubáne a 33 % z Kazachstanu.

V roku 1931 o rok neskôr tieto percentá napriek omnoho nižšej úrode vyskočili na 41,5 %, 38 a 39,5 %. Nevyhnutným dôsledkom toho bol absolútny rozvrat produkčného cyklu.

Veď napríklad i v období Leninovej novej ekonomickej politiky roľník odovzdával do predaja len 15 až 20 %, 12 až 15 % si nechával na siatie, 25 až 30 % pre dobytok a zvyšok mal pre vlastnú spotrebu.

A keď na rok 1932 bol plán odvodov oproti predošlému zasa o 32 % vyšší, nevyhnutne muselo dôjsť ku konfliktu. Ten sa prejavil ukrývaním pôdy, falšovaním výkazov a krádežami. V podstate šlo o tichú dohodu roľníka, predsedu kolchozu i miestneho tajomníka strany. Aby si štátne orgány vynútili dodávku, museli po krajine chodiť špeciálne inkvizičné výbory. Pretože však išlo o hľadanie ihly v poriadnej kope sena, komunisti prišli už len na jediné riešenie, ako poraziť v úvodzovkách "nepriateľa". Vyhladovať ho.

Dielo Alexandra Solženicyna nehovorí explicitne, že v prípade hladomoru všeobecných más šlo o príkaz najvyššieho vedenia, ale aj keby nie, objektívne dôvody naň existovali tiež. Namiesto vysídlencov pracovať nemal kto a často ani nevedel ako a krajina, kam boli presunutí zasa nemala kapacity na oživenie množstva nových usadlíkov. Objektívna vina vlády však je zrejmá aj tak, lebo tieto efekty museli byť na makroekonomickej úrovni viditeľné a aj keby boli spozorované neskoro, ešte stále sa dali ošetriť zahraničnou pomocou.

Prvé hlásenia o tom, že v zime hrozí kritická potravinová situácia došli do Moskvy už v lete roku 1939. V auguste 1932 Vjačeslav Molotov vo svojej správe pre politbyro túto hrozbu uviedol i pre oblasti, kde sa zdala dobrá úroda. Napriek tomu navrhol plán dodávok za každú cenu dodržať. Nezabrali ani argumenty, aby sa v budúcnosti mohla zvýšiť výroba. V súlade s potrebami proletárskeho štátu musíme brať do úvahy minimálne potreby kolchozníkov, lebo inak nebude mať zakrátko kto siať a zabezpečovať výrobu. Michail Hcatajevič, prvý tajomník Komunistickej strany v Dnepropetrovskej oblasti v novembri 1932.

Molotovova reakcia bola. "Váš postoj je veľmi nesprávny a vôbec nie boľševický. My boľševici nemôžeme odsúvať potreby štátu, potreby presne definované v rezolúciách strany na desiate, ba ani na druhé miesto. O niekoľko dní nato prišiel na svet obežník prikazujúci, aby kolchozom, ktoré ešte nesplnili plán dodávok, odobrali všetko zrno vrátane zásob osiva." Tento príkaz a jeho realizáciu niektorí historici pokladajú za predvídateľné príznaky genocídy, ako ich predstavil v roku 1996 prezident organizácie Genocide watch pán Gregory Stanton.

Udalosti pokračovali ďalej hromadným exodom miliónov ožobráčených a hladných roľníkov z vidieka do miest, kde dúfali v príležitosť aspoň nejakej obživy. Vláda v úsilí zabrániť mu zlikvidovať spoločenský parazitizmus a bojovať proti infiltrácii kulackých živlov do prostredia miest zaviedla 27. decembra 1932 pasy vo vnútrozemí a povinnú evidenciu občanov.

Ďalší obežník podpísaný Stalinom a Molotovom nariaďoval miestnym orgánom a predovšetkým GPU, aby všetkými možnými prostriedkami zakázala hromadné odchody roľníkov z Ukrajiny a zo severného Kaukazu do miest. Vo všetkých dotknutých oblastiach bol zastavený predaj vlakových lístkov a vybudovali sa zátarasy, ktoré kontrolovala GPU.

Správa z marca 1933 hovorí, že v priebehu posledného mesiaca zachytili 219 460 osôb, z ktorých 186 588 vrátili do domovskej oblasti a ostatní išli pred súd. Nečakaný a prehliadaný je pri všetkom osud detí.

Taliansky konzul v Charkove uvádza zriadenie opatrovateľskej služby pre opustené deti, ktoré rodičia priviedli do mesta a sami sa vrátili na dedinu zomrieť. "Rodičom tak ostáva nádej, že v meste sa niekto o ich potomkov postará," píše. A systém sa o ne následne v úvodzovkách "staral tak", že tie, ktoré neboli opuchnuté a majú šancu prežiť, posielal do barakov v Cholodnej Gore, kde v kôlňach na slame dožívali. Opuchnutých ich nasadili do dobytčích vagónov, vyviezli päťdesiat až šesťdesiat kilometrov od mesta, kde mreli tak, aby ich nikto nevidel.

Celkovo môžeme povedať, že úmrtnosť dosahovala maximum na jar roku 1933. K hladu pribudol týfus a kanibalizmus. Finále bolo také, že v niekoľkotisícových mestách ostalo zopár desiatok ľudí. Vo vidieckych oblastiach Charkova stúpla úmrtnosť medzi januárom a júnom 1933 desaťnásobne. Charkov stratil 120-tisíc, Krasnodar 40-tisíc a Stavropoľ 20-tisíc obyvateľov.

Kvôli predstave o veľkosti tejto tragédie treba povedať, že autori knihy udávajú, že obetí bolo 6 mil., z toho 4 mil. Ukrajincov, 1 mil. v Kazachstane a ostatný milión na severnom Kaukaze. Iné pramene udávajú 7 až 10 mil. obetí hladomoru. Obeťami veľkého hladomoru v rokoch 1932 až 1933 boli predovšetkým milióny Ukrajincov, ale aj milióny Rusov, Kazachov a predstaviteľov iných národností v Povolžskom regióne na severnom Kaukaze, v Kazachstane a v iných častiach bývalého Sovietskeho zväzu. Tak je to uvedené aj v rezolúcii, ktorú prijala nedávno v druhej polovici októbra tohto roku už spomínaná Generálna konferencia UNESCO na svojom zasadnutí v Paríži.

Pokiaľ ide o iné parlamenty, musím povedať, že parlamenty už štrnástich krajín vrátane Poľska a Maďarska si pripomenuli hladomor na Ukrajine a vzdali hold pamiatke jeho obetiam.

Dámy a páni, po prijatí predkladanej deklarácie budeme ďalším zákonodarným zborom, ktorý naplní rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2006, podľa ktorej, ako som aj v úvode povedal, máme aj my morálnu povinnosť vyjadriť svoje jasné stanovisko k týmto zločinom, k tejto národnej tragédii nášho bezprostredného suseda Ukrajiny. Dovoľujem si vás požiadať o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)