A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister Maďarič, ten zákon sledujeme, jeho zrod už niekoľko mesiacov. Na začiatku to bol púhy preložený český zákon. Je zaujímavé, že... - z roku 2000. Je zaujímavé, že všetky vami doložené veci do tohto českého zákona sú považované nami, ale aj veľvyslancami európskych krajín za kontroverzné - a vy to viete veľmi dobre. Vy viete veľmi dobre, že veľvyslanci Európskej únie vás teraz veľmi často navštevujú a navštevujú aj politické strany a upozorňujú vás, dôsledne vás upozorňujú, že tento zákon nezodpovedá nielen normám, nielen zmluvám a organizáciám, kde sme sa zaviazali dodržiavať určité štandardy, ale je to jednoducho zákon, ktorý škodí a obmedzuje slobodu slova na Slovensku.

Preto by som vám radila, aby ste sa znovu pozreli na ten český zákon, ktorý tu mám, lebo vy z toho čítate len selektívne. A keby ste sa naň pozreli, zistili by ste, že Česi, ktorí od roku 2000 nemajú s týmto zákonom vôbec žiadne problémy, to majú formulované úplne inak.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: To, že sa tu dehonestuje práca ministerstva kultúry v oblasti tlačového zákona, súčasného ministerstva kultúry, tak na to sme si už zvykli a toto budeme zrejme počúvať ďalšie dva roky úplne tendenčne.

Ja by som chcel nadviazať na tie slová, ktoré hovoril pán minister kultúry, kde hovoril o istej histórii tohto zákona. Totižto tým, že dehonestujete prácu tohto ministerstva, vážení kolegovia, dehonestujete prácu aj ministra Chmela, aj ministra Tótha. Tento zákon, ktorý v súčasnosti existuje, je napríklad, ktorý je predložený do parlamentu, je napríklad ďaleko "mäkší", ako bol ten zákon povedzme v tom predchádzajúcom vašom tzv. koaličnom období. Z tohto zákona vypadla napríklad rada tlačová alebo rada etická, už ako ju chcete nazvať, to je iný problém, ktorá tvrdo sankcionovala aj finančne médiá, tvrdo sankciový orgán, ktorý vlastne vypadol z tohto zákona. A to bol návrh zákona, prosím pekne, ktorý ste navrhovali vy za vášho obdobia a neprešiel v tomto parlamente len rozdielom dvoch hlasov.

Čiže vstúpme si trošku aj do poslaneckého svedomia a nielen demagogicky osočujme, ale ráčte si, prosím, prečítať to, čo ste navrhovali v tom tzv. vašom koaličnom období, čo to bol za návrh zákona, a porovnajte ho s tým, čo sa navrhuje teraz.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. No časť už povedala kolegyňa Vášáryová. Pán minister, ja vás len chcem ubezpečiť, že pomerne často sa stýkam s mojimi kolegami z Európskej ľudovej strany, aj s tými, ktorých ste menovali, a znepokojuje ich to. Znepokojuje ich to. Mňa mrzí, že sme za osem rokov nevládali novelizovať, opraviť všetko, ale o jednom vás chcem ubezpečiť, pán minister. Taký paragraf za osem rokov mi ani nenapadlo vyrábať alebo niekomu dávať ako zákazku. A tiež mám pocit, že médiá ma nie veľmi milovali, ako zrejme máloktorého premiéra budú milovať.

Tretia poznámka. Samozrejme, tieto zákony, takéto zákony je treba hodnotiť aj v kontexte a ten kontext, pán minister, je prapodivný. Predseda vlády uráža novinárov, lustruje ich minulosť, špehuje ich na lyžovačkách, skúma, aké vzdelanie by mal mať, aké by nemal mať, kto môže písať, kto nemôže písať, rád by zriaďoval nejaké novinárske komory alebo teleso, možno najlepšie štátne, možno najlepšie vládne na úrade vlády, ktoré by vydávalo licencie, kto písať môže, kto písať nemôže. Je to smutné počúvať, takéto reči, osemnásť rokov po nežnej revolúcii. A keď hodnotíme takúto legislatívu, tak, samozrejme, ju hodnotíme aj v tom celkovom kontexte. Ten kontext je útok na médiá.

Opakujem, ani môj vzťah s médiami nebol, možno ani nie je najlepší, ale takto sa správať, že budem selektovať médiá? Jedny budem chváliť, druhým odmietnem dať odpoveď na akúkoľvek otázku? Urážať novinárov? Urážať novinársku obec? Urážať konkrétnych novinárov, ktorí píšu o mne kriticky? Takže hodnoťme, samozrejme, aj ten kontext, pán minister.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, budete reagovať? Nech sa páči, máte slovo. Zapnite mikrofón pánovi ministrovi Maďaričovi.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Pán poslanec, neuhýbajte. Hovorili ste tu o paragrafe v tlačovom zákone, zrazu hovoríte o akomsi kontexte. Takže už to je trošku zrazu iné. A mali ste ma pozorne počúvať. Ten paragraf a jeho podstata je ak nie identická, tak je takmer rovnaká ako aj v iných tlačových zákonoch.

A ak chcete, pán poslanec Galbavý a pani poslankyňa Vášáryová, mňa tu obviňovať z nejakého zavádzania, klamania a demagógie, tak pán poslanec Galbavý, aspoň tu on-line skúste neklamať a nehovorte, že som citoval európskych komisárov. V tom krátkom vystúpení, ako ste povedali, som žiadneho európskeho komisára necitoval - ak už chcete so mnou polemizovať.

Pani Vášáryová, žiadny veľvyslanec Európskej únie ministerstvo kultúry nenavštívil v súvislosti s tlačovým zákonom, takže neviem, odkiaľ máte túto informáciu, ale takisto teda skúste polemizovať pravdivými informáciami.

No ale to najpodstatnejšie k vášmu vystúpeniu. Ten zákon, vy asi čítate proste alebo takto názor si robíte len z toho, čo píšu noviny, takže keď noviny píšu, že tento zákon je pre politikov, tak vy to tu takto pekne odcitujete. V tom zákone, po prvé, nie je o politikoch nič. Vo vzťahu k právu na odpoveď sú fyzické a právnické osoby a, naopak, vôbec tam nie sú zahrnuté orgány verejnej moci, to znamená, že tento inštitút sa nevzťahuje ani na vládu, ani na parlament. No a či už sa vy považujete aj za fyzickú osobu, to ja neviem, ale v tomto zmysle určite aj každý politik, ako aj iný člen verejnosti má právo sa domáhať svojich práv, ale nielen kvôli sebe samému... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz ma informovali, že sa do diskusie, do rozpravy prihlásil pán poslanec Dzurinda. Chcete vystúpiť teraz?

Nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som toto vystúpenie, veľmi krátke, využil na vyjadrenie rozčarovania aj znepokojenia nad spôsobom a nad správaním sa predsedu vlády.

Pani podpredsedníčka Národnej rady, my sme tu neprišli na míting Roberta Fica, my sme sa prišli s pánom premiérom porozprávať. Mal celé hodiny rôznych vystúpení, keď hovoril, ako si vyhradil tento nočný čas, ako nám bude k dispozícii, vychrlil tu množstvo poloprávd, neodpovedal na otázky. Chceme sa s predsedom vlády rozprávať. Je to obrovská neúcta voči Národnej rade Slovenskej republiky, keď takto nás ignoruje. Nie som tu prvý deň ani prvý týždeň, ani prvý rok. Nepamätám si, kedy si člen vlády dokázal alebo dovolil takto ignorovať Národnú radu Slovenskej republiky.

Preto aj vás chcem poprosiť ako predsedajúcu, aby ste prispeli k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky bude mať vážnosť. My sme nechceli rokovať v noci. Nútite nás k tomu, prosím, tak sa poďme ale rozprávať. Je ľahko predsedovi vlády tu nakričať, urobiť estrádne vystúpenie, chrliť nezmysly, kričať a prekričať opozíciu, to je veľmi jednoduché, keď nemá oponentúru, ale my sme sa prišli dnes s predsedom vlády rozprávať. Neodpovedal na otázky, chceme mu ešte veľa vecí povedať. A preto opakujem ešte raz, bol by som rád a chcem vás poprosiť, aby ste aj vy prispeli k tomu, že jednoducho do sály príde.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dzurindu sa prihlásil pán poslanec Janiš. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem, ďakujem za slovo. Pred chvíľkou sme absolvovali poslanecké grémium. Na tomto poslaneckom grémiu sme požiadali predsedu Národnej rady, ktorý ako dôvod, že rokujeme o 19.00 hodine, v médiách, na tlačovke uvádzal to, že pán predseda vlády nemá čas, a preto páni poslanci a Národná rada zasadne o 19.00 hodine. My sme sa na túto schôdzu pripravili, nám ide o obsah a nie o formu, my sa chceme s pánom predsedom vlády rozprávať, ale pán predseda vlády ignoruje Národnú radu. Pán predseda Národnej rady na grémiu povedal, že pán predseda vlády je prítomný a na rokovanie príde, len nepovedal nám kedy.

Ja by som vás chcel poprosiť, pani podpredsedníčka, aby ste požiadali predsedu vlády, prerušili rokovanie Národnej rady, aby pán predseda vlády prišiel, aby si vypočul, ešte nevystúpili ani zástupcovia poslaneckých klubov, ani zástupcovia poslaneckých klubov, aby pán predseda vlády prišiel, táto schôdza je o ňom, kvôli nemu je o 19.00 hodine, nie kvôli nám. Tak by som vás chcel požiadať, aby ste prerušili túto schôdzu až do príchodu predsedu vlády.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán predseda Dzurinda, chcete reagovať na pána poslanca Janiša? Áno? Nie. Keďže ste adresovali niektoré požiadavky na mňa, ja nemôžem komentovať vystúpenie poslancov, takže to ani nebudem robiť. Chcem len zopakovať výsledok rokovania poslaneckého grémia, kde bol citovaný alebo tlmočený teda rokovací poriadok v tom zmysle, že člen vlády vrátane premiéra, ktorý je odvolávaný, má právo, ale nie povinnosť byť na príslušnej schôdzi, ktorá je k tomuto zvolaná. Čiže ja som si vypočula tú požiadavku. Teraz dám slovo ďalšiemu, ktorý je prihlásený do rozpravy, a budem tlmočiť požiadavku, ktorú predniesol aj predseda klubu SDKÚ pán Janiš, že žiadate, aby premiér na rokovaní bol. Toľko urobiť v zmysle rokovacieho poriadku môžem.

Takže v zmysle rokovacieho poriadku vystúpi pán poslanec Frešo. Nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani ministerky, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, s istou nádejou som sa pozrel za ten roh, že či sa snáď pán premiér neobjaví, keď mu budú poslanci z opozície, ale aj koalície za klub predkladať svoje stanoviská, či už dôvody za, alebo proti jeho odvolaniu. Zatiaľ ho nevidím a veľmi, veľmi ma to mrzí.

A keď sme hovorili, alebo respektíve pred chvíľou pán minister kultúry hovoril o tom, aby sme tu nezavádzali, dokonca nezavádzali on-line, ak som to správne pochopil, tak ja som bol pred pár desať minútami v jednom televíznom živom vstupe, kde on-line zavádzal jeden z poslaneckých kolegov za koalíciu, ktorý tvrdil, že pán premiér tu je. Pán premiér tu jednoducho nie je. Dnes máme dobu pluralitnú, máme tu viacero médií, našťastie, dokonca máme internet a máme súkromné médiá, ktoré ho z tejto lži usvedčia, a myslím si, že vystavia vizitku aj pánu premiérovi, ktorý napriek tomu, že zvolal prostredníctvom predsedu parlamentu na túto nočnú hodinu parlament s tým, že je pripravený si vypočuť argumenty, že on bežne o tomto čase pracuje, pardon, tak zdá sa, že, zdá sa, že aj toto bolo nad jeho sily a nie je v stave dôjsť do sály. A myslím si, že budúci raz, až bude mať podobnú príležitosť, možno by mal viacej zvážiť, ako sám pristúpi k tomu a zvolí niektorý pre neho komfortnejší čas, kedy mu jeho pracovné tempo umožní, aby sa zúčastnil.

Dovoľte teda mne, poviem v mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS, zaujať k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko. Na úvod si dovolím len malú spomienku na jednu dôležitú a z hľadiska následného vývoja pre Slovensko tragickú udalosť. Takmer presne pred šesťdesiatimi rokmi, presnejšie 20. februára 1948, podalo 12 z 26 ministrov česko-slovenskej vlády demisiu v snahe o kultúrne riešenie vládnej krízy. Krízy, ktorá sa neskôr ukázala ako dôsledne premyslený komunistický prevrat riadený Sovietskym zväzom. Medzi spomínanými ministrami boli aj ministri za Demokratickú stranu, na ktorej tradície a historické poslanie nadväzuje dnes aj SDKÚ - DS. Už o tri dni, t. j. 23. februára, po podaní demisie začala komunistická nomenklatúra skorším rozhodnutím Gustáva Husáka protizákonne obsadzovať povereníctva spravované ministrom Demokratickej strany. Medzi prvými povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Pri preberaní tohto povereníctva vyhlásil Gustáv Husák, že "pracovníci, ktorí neuposlúchnu príkaz a nebudú spolupracovať, budú okamžite prepustení bez náhrady mzdy". V popoludňajších hodinách rozvážali už nákladné autá zbrane zo skladov Národnej bezpečnosti pre vyzbrojovanie Ľudových milícií. Začína sa zatýkanie a prenasledovanie demokratických politických špičiek. Toľko v skratke k udalosti, ktorá tak tragicky zmenila osud Slovenska na viac ako 40 rokov.

Na jednej strane toto bola len krátka spomienka na historickú udalosť spred 60 rokov, ktorá sa spája s bojom za demokraciu a spája sa aj s históriou SDKÚ - DS. Na druhej strane mám pocit, že dnešná schôdza je tiež o vzťahoch Slovenska k demokracii. Nielen okolnosťami, ktoré ju sprevádzajú, ale aj podstatou veci samotnej - a tou sú dôvody na odvolanie Roberta Fica z postu premiéra.

Najprv by som sa rád povenoval jadru kauzy samotnej, to znamená pozemkovému fondu. Krátka rekapitulácia. Už 25. júna 2007 zverejnili médiá, že boli vydané náhradné pozemky reštituentom z juhu a západu Slovenska a tieto náhradné pozemky boli vydané pod Vysokými Tatrami, resp. v regióne Vysokých Tatier. Navyše išlo o pozemky, ktoré sú vedľa seba, takže vytvárajú súvislú plochu, ktorá môže byť pri predaji ďaleko ziskovejšia, ako keby boli tie pozemky rozdrobené. Vlastne bola popísaná udalosť, ktorá sa udiala okolo 10. alebo tesne pred 10. aprílom 2007, a táto udalosť sa udiala už pod novým nominantom, novým nominantom námestníkom generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu pánom Brízom. To, čo nasledovalo, bola okamžitá reakcia zo strany opozície, to znamená zvolanie tlačovej besedy a výzva premiérovi, aby konal. Keďže zákon hovorí o tom, že fond má predovšetkým prihliadať na trvalé bydlisko reštituenta samotného.

Hneď v týchto dňoch nasledovali niektoré reakcie politikov, či už z opozície, alebo koalície. A ja by som len rád z nich zacitoval, aby bolo zrejmé, kto na koho strane stojí. Zatiaľ čo koalícia napríklad ústami pani poslankyne Žitňanskej priamo, citujem: "Vyzývam pána premiéra, aby sa k týmto informáciám vyjadril." Alebo takisto pán poslanec Dzurinda, citujem: "Na prvý pohľad je to také neetické, že po tom jednoducho pôjdeme." Poprosím vás zapamätať si túto vetu, "po tom jednoducho pôjdeme", nakoľko sa ukáže v kontexte, že bola veľmi dôležitá. Tak pán predseda a premiér Fico kontroval tým, že povedal: "Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície sedí vo väzení." Ja to zopakujem, nakoľko je to vec, ktorú som si nikdy nemyslel, že v roku 2007 za funkčnej demokracie budem počuť z úst premiéra: "Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície sedí vo väzení."

Samozrejme, ďalej reagovali už nominanti SMER-u a vládnej koalície z pozemkového fondu, napríklad pán riaditeľ, generálny riaditeľ pozemkového fondu, ktorý tvrdil: "V tomto prípade išlo o normálne riešenie na základe žiadosti oprávnených osôb. Boli riešené reštitučné nároky z iného katastrálneho územia do iného." Inými slovami, hovoril o tom, že všetko je v poriadku. Takisto pán námestník Bríza, citujem: "Všetky reštitúcie boli vybavené štandardným spôsobom v súlade so zákonom. Fond má vypracovaný akčný plán boja proti korupcii, v rámci ktorého sa vykonávajú pravidelné kontroly dodržiavania interných predpisov."

Táto kauza vlastne začala tak typicky pre toto vládne obdobie. To znamená, opozícia plnila svoju štandardnú kontrolnú úlohu, upozornila na problém, dokonca médiá rovnako plnili svoju úlohu v demokratickej spoločnosti, to znamená, informovali o probléme, avšak vláda pod vedením pána premiéra Fica a takisto celá koalícia so svojimi nominantmi tento problém bagatelizovali a práve naopak, pán premiér Fico sa postavil k tomu tak, že opozícia by mala v zásade byť rada, pokiaľ nesedí vo väzení.

Ja osobne som to chápal ako istý druh tlaku z jeho strany na opozičných poslancov. Je mi úplne jedno, ako to videl on, ale pokiaľ na to, že vznikne škandál a na tento škandál opozícia upozorní, premiér zareaguje tým, že hovorí o tom, že opozícia by mala byť vo väzení, tak to považujem za tlak až nátlak na opozíciu samotnú. Považujem to za snahu zavrieť opozícii ústa. A myslím si, že je to absolútne nemiestne, aby sme sa ako demokrati s týmto zmierili, ale, bohužiaľ, nie je to vec, ktorá by bola ojedinelá v chovaní pána premiéra, a táto vec sa opakuje aj takisto na seba nabaľuje ďalšie dôvody, prečo mu vysloviť nedôveru.

Hneď 28. júna iniciovala opozícia poslanecký prieskum na pozemkovom fonde, ktorý tam nastúpil už 2. júla 2007. Podozrenia opozície sa potvrdili, nakoľko interný predpis generálneho riaditeľa jasne vyžaduje, že pri vydávaní pozemkov mimo katastrálneho územia je potrebná výnimka generálneho riaditeľa a pre túto výnimku je aj potrebné zistiť, že v danom katastrálnom území ani v jeho okolí nie sú už žiadne voľné pozemky. Opozícia znova zvolala tlačovú konferenciu a znovu vyzvala premiéra, aby konal.

Znova mám citáty, ktoré hovoria o tom, že opozičný poslanec hovorí, nie je pravda alebo nebolo preukázané, že v regionálnej oblasti Trenčín, Nitra, Komárno alebo Topoľčany už nie sú žiadne voľné pozemky a že teda bolo nutné ísť niekde inde, a to napriek tomu, že interný predpis pri podobných medzikatastrálnych výmenách takéto skúmanie vyžaduje. A takisto tam bolo, sa opoziční poslanci obrátili, obrátili na premiéra, kde ho informovali, že ľudia, ktorí riadia, v tej chvíli viedli pozemkový fondu, sú čisto politickí nominanti a vlastne pán premiér Fico a jeho vládna koalícia je za nich zodpovedná a premiér by mal v zmysle týchto politických nominácií konať.

To bola jedna z vecí, s ktorou sme sa stretli, a nielen na pozemkovom fonde, kde ľudí sme sa pýtali, na základe akého konkurzu sa dostali do svojich funkcií, na základe čoho sa dostali do pozícií vysokých pri správe štátneho majetku. A ich odpoveď bola štandardná, my sme politickí nominanti a pod tým sa, samozrejme, skrývalo, že konkurz žiaden nebol. Vlastne ja som si to vysvetľoval tak, že politický nominant znamená, že ten, kto ho nominuje a kto je mu nadriadený, zaňho preberá politickú zodpovednosť, čo sa však ukázalo v prípade problémov, že jednoducho takto nie je.

Poslanecký prieskum pokračoval aj po lete a na návrh opozície si výbor vyžiadal ďalšie údaje o zmluvách, ktorých vydanie sa zdržiavalo až do polovice októbra. Faktom však je, že dodnes sme tieto zmluvy všetky nevideli. Jedná sa o zmluvy, ktoré boli podpísané zhruba v trinástich dňoch, v ktorých tento námestník zastupoval generálneho riaditeľa. A takisto sme viackrát žiadali a najmenej dvakrát, si pamätám, aj priamo na výbore ministra, aby sa zúčastnil tohto rokovania, aby si prebral vlastne výsledky, ktoré opozícia zistila a ktoré naozaj nasvedčujú tomu, že nie transparentne, dokonca nie zákonne miliardové majetky zo Slovenského pozemkového fondu odišli, avšak minister napriek svojim prísľubom sa nikdy nezúčastnil.

Ja tu mám hneď prvú otázku na pána premiéra, to znamená, napriek tomu, že táto kauza je už trištvrte roka, či by mohol zverejniť, ktoré všetky zmluvy boli v inkriminovanom období podpísané. My máme len informáciu, aj to len ústnu, že ich bolo 15, ale na verejnosť sa dostalo iba 7, čiže tie milióny metrov štvorcových, ktoré vlastne akcelerovali tú kauzu samotnú v novembri, v skutočnosti boli len, myslím, jedna alebo dve zmluvy. Sú tam aj ďalšie. Môžu tam byť ďalšie milióny metrov štvorcových. A myslím si, že je v záujme aj tejto vlády, aby dôveryhodným spôsobom vysvetlila, ako s nimi bolo naložené, či sa jedná o podobné problémy, alebo dokonca zlodejiny, to sú vaše slová, vážená koalícia, ktoré sa na pozemkovom fonde diali.

Medzitým médiá zverejňovali údaje o ďalších pochybných transakciách, to znamená, bolo to vydávanie pozemku vo Vígľaši alebo na Donovaloch. Premiér však znovu nekonal, a to napriek tomu, že od prvého zverejnenia prebehli štyri mesiace a bezpočet opozičných tlačových konferencií, ako aj vyjadrenie predstaviteľov opozície v médiách. Tu treba upozorniť, že premiér naozaj je zodpovedný za chod, vlastne vládnutie celému štátu a špeciálne za pozemkový fond, už to tu viackrát zaznelo, nakoľko jeho vláda pod jeho vedením menuje a odvoláva správnu radu, jeho vláda pod jeho vedením menuje a odvoláva dozornú radu pozemkového fondu.

Zlom nastal niekde v polovici októbra a začiatkom novembra, keď opozícia oznámila, že podá návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva. Ja si pamätám viacero tlačových konferencií, kde sme začali hovoriť o zodpovednosti ministra pôdohospodárstva, keď nebude konať, tak ho odvoláme. Vtedy premiér Fico prišiel s riešením, ktoré skutočne nebolo hodné situácie, a to tým, že navrhol odvolať spomínaného úradníka - námestníka, ale aby mu to zmäkčil, nechal ho v pozícii predsedu dozornej rady. Nechal ho v pozícii predsedu dozornej rady a toto, samozrejme, považujeme za nenáležité riešenie situácie. A bolo zrejmé, že opozícia znova začína akcelerovať otázku odvolania ministra samotného.

V tejto atmosfére, kde sa nedokázali dvaja koaliční partneri ani len dohodnúť na tom, aby spomínaný námestník bol odvolaný, veci dostali skutočný spád. A skutočne spád dostali veci, keď vyplávali na povrch podivné spôsoby rozdeľovania vplyvu na fonde. Vyplávali na povrch spôsobom kurióznym, no o to nespochybniteľnejším, a to platenou správou koaličného partnera, ktorú zverejnil na agentúrnych okruhoch. Ja z tej správy zacitujem a budem žiadať aj pána premiéra, dúfam, že mu to niekto pretlmočí, aby sa k tomuto vyjadril, nakoľko je to veľmi závažné zistenie priamo na verejných okruhoch. Citujem: "Nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana - HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER." Ja to zopakujem, dobre sme počuli, "aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER". To je zásadný obrat v celej kauze, ktorý ich v skutočnosti jediný prinútil, premiéra Fica, zapodievať sa tým, že situácia je veľmi vážna. Začali im totižto vyplávavať na povrch obchodné dohody na pozadí pozemkového fondu.

Vynára sa tu viacero otázok. V prvom rade, v koho prospech bola nominovaná správna rada a dozorná rada pozemkového fondu? V prospech zastupovania práv občanov alebo v prospech obchodných dohôd straníckych centrál? Tu čakám naozaj podrobné vysvetlenie predsedu SMER-u a predsedu vlády Slovenskej republiky. Moje jediné vysvetlenie je však, že premiér začal konať, až keď toto všetko prasklo a až keď nebola iná možnosť. Či jeho nekonanie vyplývalo zo záväzkov voči koaličným partnerom, či záväzkov voči svojim nominantom, alebo jednoducho z neschopnosti, musí vysvetliť on sám. V každom prípade štát prišiel o miliardy a premiér mal možnosť zasiahnuť omnoho skorej a zvýšiť šance na návrat miliárd späť.

Výsledkom bolo, že minister bol odvolaný a námestník fondu Bríza odišiel z výkonnej pozície, aby si ponechal svoju hlavnú funkciu, funkciu predsedu správnej rady. Správna rada je riadiaci orgán pozemkového fondu menovaný vládou. Správna rada aj dozorná rada bola menovaná 24. januára a ministrovi bolo uložené, aby odovzdal menovacie dekréty. O neplnení si úloh premiérom svedčí aj fakt, že menovacie dekréty boli vydané až koncom apríla, to je tvrdenie z ministerstva, a to napriek tomu, že v médiách sa objavuje dátum 16. mája. Takisto by som poprosil pána premiéra, aby to vysvetlil. Ja som sa na ministerstve informovať bol a mali záznam, myslím, 27. apríl.

O neplnení úloh, pardon, inými slovami, fond nebol riadený a dozorovaný od 9. augusta 2006, kedy vláda predchádzajúcu správnu radu a dozornú radu odvolala, čím prevzala na seba zodpovednosť za činnosť fondu, a teda aj za inkriminované zmluvy, ktorými odišli miliardové majetky, sama.

Tu by som sa chcel zastaviť vlastne nad štýlom, akým vláda Roberta Fica konala, čo sa týka pozemkového fondu, už od svojho nástupu do funkcie. Prvou vecou, ktorá bola už 9. augusta, že odvolá správnu, dozornú radu a de facto fond samotný ponechala bez kontroly. Ponechala bez kontroly a práve v tejto atmosfére, kedy fond nebol deväť mesiacov kontrolovaný, boli podpísané sporné zmluvy a naozaj došlo k úniku miliardového majetku a dokonca zdá sa, že okoreneného, okoreneného s podozrením na trestný čin.

Podobný stav však je aj dnes, keď vláda odvolá správnu a dozornú radu, samozrejme, až po tlaku opozície a médií. A ako vždy bol s tým spojený aj ďalší klientelistický škandál. Zistilo sa, že ľudia z vedenia fondu majú cez svoje firmy prenajaté milióny metrov štvorcových od pozemkového fondu.

Chcel by som upozorniť vážené kolegyne, vážených kolegov, že nielen riaditeľ má takto prenajaté metre štvorcové, ale aj bývalí členovia dozornej rady, a možno keby sme ešte počkali pár dní, bolo by ďaleko-ďaleko širšie. Tu, samozrejme, premiér Fico ako vždy, ako úplne posledný, keď už sa to nedalo nejako zastaviť, začal konať a narýchlo, bez nejakého predchádzajúceho upozornenia správnu a dozornú radu odvolal, a to napriek tomu, že týždeň predtým ministerka, ktorá za rezort zodpovedá, hovorila, že správna a dozorná rada tam bude ešte niekoľko mesiacov.

Tu chcem znova položiť premiérovi otázku: Na základe čoho vyberal nominantov do správnej a dozornej rady? Aký má k nim on osobne vzťah a aký má k nim vzťah ako predseda SMER-u? Lebo medzi členmi správnej rady bol aj jediný spoločník brata pána premiéra, rovnako ako sponzor SMER-u. Boli toto dôvody, pre ktoré premiér mesiace nekonal? Summa summarum premiér v prípade Slovenského pozemkového fondu konal vždy až na poslednú chvíľu, keď mu klientelistické škandály nebolo možné ututlať a prerastali mu cez hlavu. Naopak, prvé, čo urobil, bola kritika opozície, ktorá smerovala k jej umlčaniu.

V konaní na poslednú chvíľu však nie je premiér osamotený. Aj ministerka práce a sociálnych vecí v kauze Privilégium konala až na poslednú chvíľu, konala až vtedy, keď médiá usvedčili túto organizáciu z toho, že má dlžoby voči štátu. Pritom pre pani ministerku to bola otázka jediného telefonátu, aby si to zistila. Miesto okamžitého vyšetrenia ministerka za výdatnej pomoci pána premiéra vytrvalo tvrdili, že problém neexistuje. Dokonca premiér tvrdil, že on sám by dané zmluvy podpísal, na pamätnej tlačovej konferencii. Som rád, keď už sa jedná o pozemkový fond, tak takúto, myslím si, hlúposť neurobil znova, že by to znova podpísal. Avšak výsledok premiérovej ministerky v nečinnosti a ich opatrného konania je, že dotácia nie je dodnes vrátená.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to nie sú omyly dlhoročného opozičného poslanca, ktorý si nevie zvyknúť na vládnu zodpovednosť. To je systém práce premiéra v otázkach klientelizmu a možnosti korupcie. Popretie, zatĺkanie, a až keď je všetko vonku, tak veľmi opatrne koná, a to aj v prípadoch, za ktoré nesie priamu zodpovednosť. Slovensko si zaslúži zodpovednejšieho premiéra, ktorý bude záujmy občanov chrániť na prvom mieste, nie až na poslednom.

K ďalšej veci, ku ktorej by som sa za klub SDKÚ - DS chcel vyjadriť, je otázka kriminalizovania opozície. SDKÚ - DS považuje za svoju povinnosť ako opozičná strana upozorňovať občanov a voličov na akékoľvek pochybenie vlády, a to vždy, keď sa tak udeje, a bez ohľadu na to, kto je autorom takéhoto pochybenia. Je to legitímne právo opozície, a to aj v prípade predsedu vlády.

Vážení kolegovia, aj v minulom volebnom období boli na pôde tohto parlamentu vážne spory a vážne odvolávania členov vlády. Náš expremiér vás vždy, vážený kolega, nikdy nekriminalizoval a nikdy nerozprával o svojich pocitoch v opozícii, ktorej členovia by mali sedieť v nejakej base. Kriminalizovanie opozičných partnerov, vyhľadávanie vnútorných nepriateľov, trestanie slobody názoru médií a krytie škandálov sa môžu stať len doménou politika, ktorý si nielenže nevšimol november ´89, ale ktorý si neváži ani svojich kolegov poslancov a myslím, že si neváži ani sám seba.

Fajčenie cigary na oslavách kubánskej revolúcie je určite príjemnejšie, ako vysvetľovať na pôde parlamentu svoje osobné zlyhania, navyše po tom, ako táto krajina vyhosťuje občanov Slovenska. Koho záujmy vlastne premiér pri pohároch mojita v skutočnosti zastupuje?

A tu by som chcel znova vyzvať pána premiéra, nech uvedie aspoň jedno meno premiéra Európskej únie, ktorý by sa zúčastňoval na ambasáde krajiny osláv, na ambasáde krajiny, ktorá jeho občanov násilne vyhosťuje. Iba jedno meno by stačilo. Naopak, za vzor vám môže slúžiť, pán premiér, postoj našich susedov Poľska a Česka voči podobným prípadom v Bielorusku.

Vážení kolegovia a vážené kolegyne, v prípade, že návrhy na odvolávanie predsedu vlády alebo členov vlády budete presúvať na večerné rokovania a dokazovať tak našich občanom, že poslanci vedia a musia tvrdo pracovať a usilovne pracovať aj v noci, tak ako lekári, hasiči, vojaci a mnohé ďalšie profesie, navrhujem, aby sme aj ďalšie zákony, a hlavne zákony z dielne pani ministerky práce, sociálnych vecí, prípadne pána ministra zdravotnícka, schvaľovali v rovnakom čase. Najlepšie v noci, kedy novinári nepracujú a ľudia spia. Občania sa tak aspoň nedozvedia, že legislatíva, ktorá im strpčuje život a za ktorú Slovensku hrozia žaloby a arbitráže, bola schválená týmto parlamentom.

Vážnejšie však je, že premiér nepriamo hrozí väzením opakovane. O veľmi veľa ľuďoch z opozície, ktorí by mali sedieť vo väzení, nehovoril len za začiatku kauzy Slovenského pozemkového fondu. Hovoril o ňom opakovane aj na sneme vlastnej strany. Nemožno to chápať inak, ako pokus umlčať opozíciu - a to je priamy odkaz na začiatok môjho prejavu. Keď ide o hodnoty demokracie, občania Slovenska a ich volení predstavitelia by mali byť krajne opatrní a podozrievaví voči každému, kto ich čo len v náznakoch spochybňuje. Aj keď je to aktuálny premiér. Veď premiéri prichádzajú, premiéri odchádzajú, všetko podľa vôle občanov. Taký je demokratický kolobeh, ktorý máme povinnosť chrániť.

V tejto súvislosti chcem spomenúť ďalšie vyjadrenie pána premiéra Fica: "Vládnutie a politika je o moci, veď to všetci dobre vieme, že moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu. To je jednoduchá vec, ktorá vždy fungovala, akurát sa to hanbili niektorí priznať." No na toto máme ozaj odlišný názor. Toto je definícia moci, ktorá platí aj v nedemokratických, napríklad komunistických a totalitných diktatúrach. Aj v Líbyi, aj v Bielorusku, dokonca aj v totalitárnej komunistickej Kube, či komunistickej Číne. Ale demokracia sa odlišuje tým, že moc je pod kontrolou a tú pán premiér nespomína. A túto kontrolu demokracie vykonáva opozícia, ale aj médiá. Preto útok na ne chápeme ako útok na demokraciu samotnú. Možno týmto premiér chce odviesť pozornosť od vlastných pochybení a pochybení svojich nominantov, ale to je neprípustné. Aj preto budeme hlasovať za vyslovenie nedôvery autorovi týchto výrokov a ďalších výrokov uvedených v návrhu na odvolanie.

Pár slov k útokom na médiá. Veľmi som čakal, že po tom, čo aj kauzu Privilégium, aj kauzu pozemkov v Tatrách odštartovali médiá, bude premiér, nájde nejaký spôsob, akým médiám za ich prácu poďakuje. Nerobím si nejakú ilúziu, že by poďakoval opozícii, ale čakal som, že médiá, ktoré mu umožnili prísť na nekalé praktiky priamo v inštitúciách, za ktoré zodpovedá, sa im dostane akejsi satisfakcie. Bohužiaľ, nestalo sa tak, naopak, sme svedkami opaku.

Ja sa úprimne nečudujem, že tak ako Vladimír Mečiar je dnes aj predseda vlády Robert Fico nervózny z vedenia svojej mocenskej politiky vo vzťahu k médiám. Toľko škandálov ohľadne pozemkového fondu, ale aj škandálov týkajúcich sa ministrov Valentoviča, Tomanovej, Jahnátka, Kašického alebo Kaliňáka, ktoré odhalili a zverejnili médiá v tak krátkom období, by škrelo asi naozaj každého predsedu vlády. Pre objektívnosť však treba povedať, že aj v predchádzajúcom období boli problémy a boli škandály, ktoré odhalili médiá. Zásadný rozdiel je však v tom, že predchádzajúca vláda sa ich nikdy nenavrhla trestať, médiá, napríklad zmenou legislatívy, alebo novinárom prikazovať, aké majú mať vzdelanie na to, aby mohli odhaľovať škandalózne miliardové tendre na rezorte obrany, podvodné predaje pozemkov na pozemkovom fonde, netransparentné prideľovanie dotácií na ministerstve práce či arogantnosť a profesionálne zlyhanie polície v rezorte vnútra.

Jednoducho povedané, aj toto je dôsledok opojenia mocou a jej arogancia začína dopadať na médiá zvlášť silným spôsobom. Navyše nepamätám si, že v predchádzajúcom období by vláda alebo ktorýkoľvek jej člen prikazoval novinárom, v ktorej komore majú byť organizovaní, aby vôbec mohli písať. V tomto prípade by rovnaké pravidlá mohli platiť aj pre ostatné profesie, na politikov nevynímajúc. V parlamente by sme teda všetci mali sedieť len ako politológovia, žiadni ekonómovia, žiadni právnici, lekári, učitelia či iné, možno niekedy exotické profesie.

Premiér Robert Fico má zvláštny dar a tým je aj jeho rýchle produkovanie a šírenie vírusov v radoch svojho vládneho kabinetu a v radoch ďalších ústavných činiteľov, ale aj v radoch nižších štátnych úradníkov. Márne čakám, že akékoľvek prehnané alebo prepísknuté premiérovo vyjadrenie môže byť niektorým členom jeho kabinetu korigované, prípadne podrobené racionálnemu kritickému pohľadu. Žiaľ, premiér nemá vo svojej sociálnej demagógii a virtualizácii politiky žiadnych oponentov, iba nasledovateľov. Len tak sa dá vysvetliť konanie iných ústavných činiteľov dožadujúcich sa vládnych médií popularizáciou vykonštruovaných historických termínov či glorifikovanie národných hrdinov s diskutabilnou minulosťou. Ale aj spochybňovanie či zneisťovanie miliónov súčasných a budúcich dôchodcov.

V klube SDKÚ - DS sme presvedčení, že správnosť či nesprávnosť svetonázorov by sme jednoducho nemali posudzovať na základe toho, či niekto pochádza, alebo nepochádza z nejakej konkrétnej triedy. K tomu by sme sa už nemali vracať v tejto chvíli. A ja verím, že väčšina kolegov z koalície sa vracať ani nechce. Len ich tam vždy ktosi ťahá a často je to nad ľudské sily sa s tým vysporiadať.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, SDKÚ - DS rešpektuje vôľu občanov, ktorá dala mandát súčasnej koalícii, ale nikdy nebude rešpektovať svojvôľu, prešľapy a pochybnosti v jej konaní a v konaní jej predstaviteľov, predsedu vlády nevynímajúc. Napriek tomu, že máme rozdielne názory, rovnako by sme mali ctiť pravidlá, ktoré nám tieto názory umožňujú prezentovať. Toto je naša prosba adresovaná vám a dúfame, že bude takto vnímaná. V prípade, že premiér pochybí alebo nekoná, podáme návrh na jeho odvolanie, pretože je to povinnosťou zodpovednej opozície v každej demokratickej krajine. Zostáva len otázkou, či sme aj naďalej štandardná demokratická krajina.

Tu sa mi na záver ešte žiada dodať. Myslím si, že všetky tie snahy o vytlačenie či už slobody médií, alebo umlčanie opozície možno naozaj slúžia k tomu, že vláda nie je v stave svoje vlastné prešľapy ďalej uniesť a nejakým spôsobom držať pod pokrievkou. Ale to, aby sme chránili systém, ktorý je demokratický a ktorý vlastne umožňuje, aby bola moc pod verejnou kontrolou, by malo byť povinnosťou nielen opozičných poslancov, ale aj koaličných. Ja dúfam, že toto odvolávanie si súčasná vláda zoberie ako vážne napomenutie a tak to bude vnímať a v budúcnosti sa bude aj ďaleko demokratickejšie chovať, či už voči opozícii, či už voči médiám, ale aj jednotlivcom, a začne zodpovednejšie plniť svoje úlohy v prospech celého Slovenska.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Freša, ktorý vystúpil za klub SDKÚ - DS sa prihlásil pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Slabý a pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Musím povedať, že považujem neprítomnosť predsedu vlády na rokovaní o vyslovení nedôvery jeho osobe počas vystúpenia zástupcu poslaneckého klubu najsilnejšej opozičnej strany za vrchol ignorantstva a arogantnosti. Zároveň to považujem aj za prejav zbabelosti. Predseda vlády už rok a pol, odkedy zastáva túto funkciu, počas tohto obdobia sa nezúčastnil ani jednej diskusie v žiadnom médiu, kde by mu mohol byť oponentom ktorýkoľvek politik alebo poslanec z opozície. Toto je niečo, čo taktiež nemá precedens, a myslím si, že to svedčí rovnako ako jeho neprítomnosť nielen o arogancii, ignorantstve, ale aj o zbabelosti a nekultúrnosti.

Ja som čelil odvolávaniu 6-krát počas toho, ako som bol členom vlády v troch rôznych vládach. Nie je to jednoduché, ale vo všetkých týchto šiestich prípadoch som celý čas sedel a snažil sa počúvať a aj reagovať a argumentovať. Pán predseda toho zjavne schopný nie je, čo o ňom tiež dosť veľa vypovedá.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka - pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela doplniť pána poslanca Freša v časti, ktorá sa týka orgánov pozemkového fondu, ich funkčnosti a kontroly činnosti pozemkového fondu.

Pokiaľ ide o uznesenie vlády z 24. januára, ktorým boli menovaní do funkcií členovia správnej rady a dozornej rady, bez ohľadu na to, kedy dostali dekréty, ten akt menovania vládou je konštitutívny, to znamená, členovia orgánov si neplnili svoje povinnosti a vláda si neplnila svoju povinnosť, pretože trpela, že členovia orgánov si neplnili svoju povinnosť. To znamená, tu je badateľné pri Slovenskom pozemkovom fonde zlyhanie vlády nielen v tomto období, ale aj v predchádzajúcom období, kedy došlo k netransparentným prevodom pôdy zo Slovenského pozemkového fondu.

Ďakujem pekne.