A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Slabý.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Na začiatku som sa vlastne chcel opýtať pána poslanca Freša, v ktorom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pôsobí. Nie je s tým problém, lebo viem, že pôsobí vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. On to nakoniec aj sám povedal niekoľkokrát vo svojom vystúpení, a to som rád preto, lebo keď si prečítate oficiálny návrh na odvolanie predsedu vlády, tak sa dočítate o tom, že tam sa diali veci vo výbore, ktorý v Národnej rade neexistuje. "Dňa 28. 6. 2007 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu krajiny" - páni, kde je takýto výbor? (Potlesk.) Ja som v princípe len chcel počkať, že to pán kolega uvedie na pravú mieru.
Akurát si dovolím povedať, že sa mi zdá zvláštne, že v takom oficiálnom a závažnom dokumente, ktorým chcete odvolať predsedu vlády, si nedáte ani toľko námahy, aby ste uviedli presný názov výboru. Lebo to by som potom mohol z toho akosi odvodzovať ďalej, že keď ste uviedli neexistujúci výbor, aj všetky ostatné údaje, ktoré tam uvádzate, nemajú až takú dôveryhodnosť. Ale v princípe teda som rád, že to pán kolega uviedol na pravú mieru. Čiže ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som zareagovať, keď sa tam spomínalo vo vyjadrení pána kolegu Freša, že vlastne až do prepuknutia klientelistických škandálov pán premiér nekonal. No zrejme to súvisí s problémom pamäti, ktorú spomínal aj vo svojom vystúpení, a súvisí to s tým, ako sa rozchádzajú slová a skutky. Ako úplne čerstvý príklad je dnešná schôdza, keď bolo úplne jasne povedané, že iba dnes si môže pre nás nájsť čas, že iba dnes môže byť táto schôdza o 19.00 hodine. Zaujímavé, že ten čas pre nás nemá.
A čo sa týka pamäti a týchto škandálov. Podobne sa konalo aj pri kauze už tu spomínanej Privilégium, podobne to bolo pri evidencii čiernych peňazí, podobne to bolo pri kazašskej novinárke, podobne to bolo pri Maline (smiech v sále), pri Hedvige Malinovej, podobne to bolo aj pri úteku Červenku, keď reakcie vznikali až vtedy, keď sa do toho začínali obúvať médiá alebo opozícia. Podobne to bolo aj pri PPP projektoch, keď najprv boli veľmi nepriateľské a zrazu sa stali priateľskými. Takže to je jedna stránka veci.
Druhá vec, na základe čoho pán premiér vybral nominantov? No ťažko povedať na základe čoho, lebo aj pri bežných obsadzovaniach rozličných pozícií platí, že keď je niekto v konflikte, tak ten konflikt by si mal do nejakej lehoty vysporiadať. A nemôže to pán premiér bagatelizovať, alebo dokonca obhajovať, že veď oni už to mali prenajaté dávno predtým. No tak nech si vysporiadajú svoje konflikty! A keď hovoríme a spomíname zlodejčiny, no tak ako môžeme s tými, čo zapríčiňujú zlodejčiny, pokračovať ďalej v koalícii?
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Frešo, nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zareagoval by som k pánu poslancovi Kahancovi. Veľmi správne ste pochopili, že tu sa jedná o vzorec, podľa ktorého správcuje táto vláda, a vzorec, ktorý nesie pán premiér. Ten vzorec vyzerá tak, že až keď je napríklad klientelistický škandál alebo konflikt záujmov priamo v novinách, alebo v prípade pani ministerky, až keď je zjavné tvrdenie, ktoré je v rozpore s tým, čo bolo očakávané v novinách, vtedy táto vláda koná, skorej nie. Inými slovami, je úplne zrejmé, že pokiaľ by sme si v novinách neprečítali o tom, že tam je zároveň aj prenájom pôdy tromi členmi manažmentu Slovenského pozemkového fondu, tak by sme nikdy sa o tom nedozvedeli. A, samozrejme, pán premiér nehovorí pravdu, že by nejako to pripravovali, nejako konali. Až keď je to v novinách, taká je skúsenosť z tohto volebného obdobia.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Slabý, je zrejmé, že tam išlo o preklep, a veľmi ma teší, že som to uviedol na pravú mieru a že teraz je všetko v poriadku a údaje, ktoré sú tam uverejnené, predpokladám, že nadobudli na relevantnosti tým, že som sa prihlásil k výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská. To je veľmi závažná vec, to je veľmi závažná vec, pokiaľ od januára bola konštituovaná správna a dozorná rada a zároveň vláda nedokázala zabezpečiť formálne jej vymenovanie. Inými slovami, tu je jasná zodpovednosť premiéra, z nej sa nijako nevyzuje. Tú otázku sme mu kládli v predchádzajúcich faktických poznámkach, keď ešte bol v stave tu byť, teraz by som ju položil znova. Mal by jasne pomenovať, ako je možné, že fond zostal deväť mesiacov bez správnej rady a dozornej rady, z toho tri mesiace po tom, čo obe tieto inštitúcie boli vymenované.
A k neprítomnosti pána predsedu vlády, to, čo hovoril pán poslanec Mikloš, ja si tiež myslím, že dáva najavo, čo si o tejto inštitúcii myslí. A zároveň ma veľmi mrzí, že ak som správne pochopil, tak na grémiu sa povedalo, že on príde, ale nikto nevie kedy.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej o slovo požiadal predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, napriek tomu, že meritum veci z pohľadu návrhu skupiny poslancov je niekde inde, nedá mi, aby som aj napriek tomu, že rokujeme o návrhu na odvolanie pána premiéra, nereagoval na sumu obvinení a klamstiev a na stratu pamäti, nazvem to najprv takto slušne, ktorú tu prezentujú navrhovatelia nie ako náhodný akt, ale dnes už po 18 mesiacoch fungovania v tejto Národnej rade preukázateľne ako jediný, jediný nástroj, politický nástroj komunikácie v rámci Národnej rady Slovenskej republiky.
Dlho som hľadal výraz, ako označiť to, čo je prezentované ako neustála dehonestácia slovenského parlamentu zo strany opozície a prázdne slová, ktoré útočia na podstatu demokracie a fungovania národného parlamentu. Našiel som taký výraz, a možno to bude trošku korešpondovať aj s tými vašimi obavami - alzheimer, politický alzheimer. Častokrát, samozrejme, páni a dámy z opozície, používate "nevracajte sa do minulosti, veď vy už vládnete, dajte nám pokoj, čo my sme robili". To by som všetko bral, pokiaľ by táto logická metóda bola používaná aj z vašej strany a pokiaľ by ste to neboli práve vy, ktorí akousi komparáciu nafabulovaných mechanizmov, schém, subjektívnych výkladov rokovacieho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky, ste sa nepokúšali neustále vytvárať dojem, ako to za vás bolo všetko demokratické, ako to všetko perfektne fungovalo, ako to bolo priezračné, ako tu každý mal to právo, sväté právo robiť, konať a hovoriť všetko, čo mu len prišlo na um, a ako to teraz tak nie je a ako všetky tie tzv. zvykové mechanizmy, ak už náhodou neviete nájsť oporu v rokováku a ústave, sú porušované a ako sú potláčané elementárne esencie parlamentarizmu.
A keďže aj v súvislosti so zvolaním tejto schôdze sa objavilo niekoľko klamstiev a útokov nielen na predsedu parlamentu, ktorému kompetencie vyplývajú z ústavy a zo zákona o rokovacom poriadku, ale aj na samotné fungovanie parlamentu, dovoľte predsa len vám trošku toho "alzheimera" pokúsiť sa vyliečiť niektorými návratmi do minulosti, ktorej súčasťou ste, žiaľ, boli aj vy.
Častokrát hovoríte o politickej kultúre, máte plné ústa o tom, ako ten konsenzus, ako tá kooperácia za vás fungovala a ako tá politická kultúra bola. Viete, prečo bola tá politická kultúra? Pretože najsilnejšou opozičnou stranou vtedy, v predchádzajúcom období, bol SMER - sociálna demokracia a my sme boli tá opozícia, ktorá nerobila obštrukciu, ale ktorá predkladala alternatívu. A súčasťou fungovania Národnej rady Slovenskej republiky bola snaha o maximálnu kooperatívnosť pri rešpekte väčšiny a menšiny.
Ja len som zostal v úžase, keď som sa z médií dozvedel ako reakciu predstaviteľov opozičných klubov, keď sme organizovali alebo keď som zvolal túto schôdzu, ako veď sa nikdy nedohadovali schôdze. Vo štvrtok na grémiu nepadla ani len zmienka, dámy a páni, z opozície o tom, aká je vaša predstava a či sme ochotní a schopní hovoriť o tom, či vieme skoordinovať programy vlády, predsedu vlády, vedenia parlamentu, ale aj všetkých kolegýň a kolegov tak, aby sme mohli rokovať a povedať, že sme nenarušili nikomu program.
Ja len do pozornosti z predchádzajúceho volebného obdobia, dámy a páni, 16 mimoriadnych schôdzí. Škoda, že tu nie je pán predseda Hrušovský, pretože by asi ťažko vyvracal fakt o kooperatívnosti vtedajšej opozície a lídra vtedajšej opozície SMER-u - sociálnej demokracie, že sme vždy mali snahu predložiť návrh skupiny poslancov tak, aby mal predseda Národnej rady možnosť zakomponovať zvolanie schôdze tak, aby nekolidovalo s ostatným programom. Zo 16 schôdzí 14 schôdzí prebehlo buď deň pred riadnou schôdzou, alebo ako súčasť riadnej schôdze, alebo deň po schôdzi - na základe dohody na poslaneckom grémiu a na základe dohody s vedením Národnej rady. Prečo to, dámy a páni z opozície, tak nejde? Lebo nemáte alternatívu?
A ešte vám dám do pozornosti, o čom boli odvolávania pána ministra sociálnych vecí, zdravotníctva, financií - o alternatíve, o programe. Opozícia prišla a predložila reálnu alternatívu. Hodnotovú, programovú. Ako si predstavuje, aby to na Slovensku vyzeralo. Chvalapánubohu, ľudia to vo voľbách v roku 2006 ocenili, a preto dnes môžeme sebavedome hovoriť, že sa podarilo túto alternatívu naplniť.
Prečo to neviete robiť aj vy? Prečo musíme neustále obštruovať? Prečo? A klasický príklad sú útoky na pána premiéra. Kde ste to zobrali, že pán premiér tu musí sedieť každú sekundu, každú minútu? Kde na to máte opodstatnenie? Nikde! Ale budete tu pred médiami, pred ľuďmi vytvárať obavy, budete hovoriť o nefunkčnosti parlamentu, budete hovoriť o zlej politickej kultúre, o čomsi, čo tu ešte nebolo - ale bolo to tu.
A pánovi Dzurindovi na osvieženie jeho "alzheimera", pretože keď ho človek počúva, tak sa zdá, že takisto ako keby zabudol, že vládol na Slovensku. Druhé volebné obdobie, ja len niekoľko zmienok, neboli ste náhodou predsedom vlády, pán Dzurinda?
- 12. schôdza: začiatok 11.00 hod., nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 23. schôdza: začiatok 18.00 hod., nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 30. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 33. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa.
Hovorím o mimoriadnych schôdzach. Nehovorím teraz o riadnych schôdzach.
- 35. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 47. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 49. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 58. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,
- 62. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa. (Potlesk.)
Pán Dzurinda, vy ste tu neboli, vy ste nevedeli, čo sa deje v slovenskom parlamente?!
Dámy a páni, budem veľmi rád, ak sa dožijem do konca tohto volebného obdobia, to, čo vo svojom vystúpení povedal aj pán premiér, prídite s alternatívou, prídite nás všetkých odvolávať, ale nie za nezmysly. Prídite s konkrétnym návrhom, tak ako sme to robili my, keď ste reformovali verejné financie a dane, prišiel návrh aj počas prešľapov pána Mikloša. Odvolávali sme pána Mikloša, ale s reálnou alternatívou programu, ktorý dnes realizujeme. Keď Zajac rozvracal slovenské zdravotníctvo a privatizoval ho, tak sme prišli s reálnou alternatívou. A jednoducho neprichádzajte neustále s deštrukciou, ale nepoužívajte tieto argumenty na to, aby ste v očiach slovenskej verejnosti dehonestovali slovenský parlament. Lebo na toho "alzheimera" existujú aj iné lieky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie predsedu Národnej rady pána Pašku: pán poslanec Mikloš, pán poslanec Fronc, pán poslanec Dzurinda, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Janiš, pardon, pán poslanec Pado, pán poslanec Janiš a pán poslanec a podpredseda Hort. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán podpredseda Hort je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, chcem sa vás opýtať, keď ste vymenovávali nočné rokovania: Kedy bolo nočné rokovanie o odvolávaní člena vlády za minulej vlády? Ani jedno také nebolo. Ak boli nočné rokovania, tak väčšinou vtedy, keď pokračovali normálne rokovania, ktoré začali v normálnom čase.
Pýtali ste sa vo svojom vystúpení, kde sme to zobrali, že tu má predseda vlády sedieť. Považujeme to, pán predseda parlamentu, za elementárnu politickú kultúru. Ak vy nie a ak predseda vlády nie, tak je to smutné a svedčí to o tom, akú vy máte predstavu o elementárnej politickej kultúre. A navyše k tomu, že tu má sedieť, sa prihlásil sám predseda vlády. Po rokovaní decembrovom, kedy sme na protest proti zvolaniu nočného rokovania odišli, povedal v rôznych médiách rôzne výroky s jedným spoločným menovateľom, že bol pripravený tu sedieť do rána, že bol pripravený tu sedieť aj viac ako 24 hodín a že my sme teda nerokovali. Povedal, odcitujem: "Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine."
Ak tu predseda vlády nesedel, a nesedel tu vyše hodiny a možno aj viac, ja som to presne nemeral, tak jednoducho nepracoval. Nesedel tu počas vystúpenia za poslanecký klub najsilnejšej opozičnej strany, čo je, opakujem, povedal som to, keď tu nebol, zopakujem to aj teraz, prejavom arogancie, ignorantstva, ale aj zbabelosti, zbabelosti a neschopnosti vypočuť si argumenty svojich názorových oponentov. Pán predseda vlády predviedol to, čo predvádza neustále: narozprával, narozprával a ušiel.
Takže dúfam, že teraz tu vydrží aspoň trošku dlhšie.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda Národnej rady, hovorili ste, že ste odvolávali vždy, keď to bolo vecné. No rád by som vám pripomenul, že ste vyslovovali dôveru, resp. nevyslovovali dôveru v rozpore s ústavou v mojom prípade niekoľkokrát opakovane po sebe. Ústavný súd o tom vydal rozhodnutie, pozastavil príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku. Vedeli ste to dopredu. A chcem povedať, že celý čas, vždy vtedy som tu sedel. Takže aby sme uviedli veci na správnu mieru. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Pán predseda Národnej rady, toto je parlamentná demokracia. Parlamentná demokracia znamená, že parlament kontroluje vládu. Ak nebol iný rozumný termín, tak celkom iste streda je voľná a v stredu sme mohli rokovať tu cez deň a nočné rokovanie si mala urobiť vláda.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda Národnej rady, pýtali ste sa, že kde berieme právo požadovať, aby tu bol medzi nami ústavný činiteľ, ktorého sa návrh na vyslovenie nedôvery týka. No, nachádzame ho v normálnych demokratických zvyklostiach.
Pán predseda Národnej rady, to vám treba vysvetľovať, že sú pravidlá, ktoré sú zapísané, demokratické, ale aj také, ktoré dosť dobre zapísať nejde, ba v normálnom režime ani netreba? To naozaj tu si musíme vysvetľovať, že je elementárnou povinnosťou predsedu vlády tu sedieť, keď je takýto návrh programu? Toto právo nám vyplýva zo štandardných, normálnych, aj písaných, aj nepísaných, demokratických pravidiel.
To, čo tu ukazujete a predvádzate, je stále výraznejšia a rastúca arogancia moci. Neuveriteľne silno prítomná arogancia moci. Myslíte, že nakričíte na opozíciu, naobviňujte nás zo všetkého možného a nemožného a budeme čušať, že nám takto zatvoríte ústa? Vy si myslíte, že to nebudú stále viacej vidieť aj ľudia? Že najprv kričíte na zlú opozíciu, potom kričíte na zlé médiá, potom kričíte na zlé poisťovne - kedy začnete kričať aj na ľudí? Kedy vám začne v demokracii prekážať aj občan?
Tamto smerujete túto krajinu, a preto som svojím spôsobom aj rád, že takto stále jasnejšie a výraznejšie ukazujete svoju pravú tvár. Rastúcu aroganciu moci. Spupnosť, máte preferencie, máte percentá, tak si myslíte, že môžete všetko. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, boli sme poslancami v minulom parlamente obidvaja, ale ja mám skutočne pocit, že vy ste asi boli v inom parlamente ako ja. Pretože nikdy rokovanie nezačalo o devätnástej, to musíte celkom úprimne a otvorene priznať. A ja úprimne a otvorene poviem, že sme občas rokovali do ôsmej alebo do deviatej, keď sme chceli dokončiť niektoré body. Tak vás pekne poprosím celú pravdu.
Okrem toho ste hovorili vo svojom vystúpení o kooperatívnosti. Pamätám si, keď, bohužiaľ, umrel kolega z SMK a vy ste, opozícia, neumožnili sfunkčniť parlament, aby mohol zložiť poslanecký sľub nový poslanec. Ja skutočne toto nepovažujem za kooperatívnosť. Pre mňa to je arogancia, s ktorou ste sa drali k moci. Zabudli ste na to? Tak potom nám tu nerozprávajte o alzheimerovi.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda, vy aj pán predseda vlády viníte médiá z poloprávd. Ale vy, keď ste vymenovali tieto schôdze, keby ste boli uviedli začiatok týchto schôdzí, boli by ste ukázali, ako veľmi klamete verejnosť, lebo tu nám išlo o začatie schôdze, nie o ukončenie.
Ja viem, že ste veľmi hrdý na kultúru politickú SMER-u, veď ste ju ukázali holými zadkami na bilbordoch celému Slovensku. Mám dojem, že v Európe žiadna strana sa neuchýlila k niečomu tak nekultúrnemu ako vy. Neverím, že nejaká taká strana tu bola.
A niečo vám ešte prečítam, jeden citát: "Umením vlády je vyberať si z minulosti len to dobré. Sme asi jediná krajina, ktorá sa neustále hrabe vo svojej minulosti." Hádajte, kto to povedal? Pán Fico v roku 2000. A dám vám mnoho-mnoho týchto citátov, keď jeden rok tvrdí to, za dva roky presný opak, úplne bez začervenania. Ešte takých 30-40 citátov vám môžem prečítať.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, počúvala som vás trošku na kameru, trošku na priamo. Nehovoríte pravdu, ja som dosť dlho v parlamente, aby som si aj niečo pamätala z minulosti, a ani jedna schôdza, čo si ja pamätám, nezačala večer a v noci.
Ešte snáď za vlády Mečiara, keď sme mali nočné rokovania z 3. na 4. 11. 1994, to bola teda schôdza, to bolo o čom. Ale chcem vám povedať, že pred vaším vystúpením vstúpil do sály pán premiér, zrejme ste dostali zadanie - "zadanie Fico: vystúpiť". Splnili ste úlohu, pán predseda parlamentu, a máte zrejme dobrý bod. Vy ste druhý muž v štáte, až druhý muž, ale v strane ste len druhý muž. To vám chcem zdôrazniť.
A ak jednu poznámku v zdravotníctvu, ktorú ste povedali na záver. Pýtam sa vás, pán predseda parlamentu, vaše vystúpenia boli veľmi ohnivé, bola veľká kritika na reformu ministra Zajaca, s mnohým s vami môžem aj súhlasiť, ale kde sú doteraz tie vaše reformné pripravené zákony? Nič z toho, čo ste kritizovali, ste dodnes neurobili. Robíte zmeny cez ministra zdravotníctva, ale v úplne, v úplne iných reláciách, ako ste tu vy ako odborník na zdravotníctvo vystupovali. A pýtam sa vás, kde sú doteraz? To zdravotníctvo vediete do záhuby a nie k zlepšeniu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne. Pán Paška, nechajte opozíciu, aby sama zvážila, čo je nezmysel. A, pán Paška, ak sa vám tak dobre darilo v opozícii, čo ako tvrdíte, že my nevieme byť v opozícii, nie sme dobrá opozícia, a my zase tvrdíme, že vy neviete vládnuť, tak si to vymeňme. Vám sa bude ďalej dobre dariť v opozícii a nám sa bude ďalej dobre dariť vo vláde. Bude to na osoh tejto krajine.
A, pán Paška, ešte jedna vec, pán predseda vlády dáva návod všetkým občanom tejto krajiny, ako sa správať k oponentom nielen v politike, ale aj v bežnom živote. Je to najlepší dôkaz vulgarizácie tejto spoločnosti: prísť, nakydať, znemožniť a odísť preč, pretože mám v rukách moc.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. "Strata pamäti" sa nieslo vo vašom príhovore, pán predseda Národnej rady. Ktoré volebné obdobia ste to citovali s tými schôdzami, nočnými? Rozhodne nie minulé volebné obdobie a rozhodne nie mimoriadne schôdze o odvolávaní hociktorého člena vlády. Strata pamäti v reálnosti, ale nie na strane opozície. Vždy pri odvolávaní ste pristúpili s reálnou alternatívou, napr. financie - pán Šulaj, hedžovanie plynu, znižovanie spotrebných daní na benzín. O akej strate pamäti to vravíte, pán predseda Národnej rady? Alebo vaša alternatíva, vaša osobná alternatíva v zdravotníctve, pán predseda Národnej rady, kde je? O akej alternatíve to vravíte?
A zacitujem ešte jeden citát, výrok predsedu vlády o strate pamäti: "Priznám sa, že som uťahaný ako pes, ale bol by som tu býval sedel do samého konca, v Národnej rade Slovenskej republiky. Jednoducho ušli ako malé deti z parlamentu." Toto povedal po decembrovej schôdzi predseda vlády Robert Fico. Koho má na mysli? Strata pamäti. Koho má na mysli pán predseda vlády, keď lavice SMER-u sú dnes prázdne? Mám si to vysvetliť tak, že poslanci SMER-u sú v krčme, ako to povedal podpredseda vlády pán Čaplovič v sobotu v Slovenskom rozhlase v Sobotných dialógoch, aby poslanci nesedeli v krčme? Ktorí sú to dnes poslanci v krčme, pán podpredseda vlády?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka - pán podpredseda Hort.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán predseda, začali ste tým, že tu neustále prebieha dehonestácia slovenského parlamentarizmu opozíciou. Viete, my sme tu, v tomto parlamente, už zažili kadečo, ale ja si nepamätám, že by tu niekedy bola vládna koalícia utekala sama pred sebou. Zažili sme to tu dvakrát za tejto vašej éry, vtedy, keď ste neboli dohodnutí na pozíciách, na obchodoch, na kšeftoch, tak ste museli sami pred sebou utiecť, aby ste získali čas. Vtedy to bola dehonestácia slovenského parlamentarizmu, keď koalícia, ktorá má 85 hlasov, uteká z parlamentu.
Hovoríte o tom, akým spôsobom sa tu diali v minulosti možné a nemožné dohody. Ja si spomínam na to, keď pán Hrušovský bol predseda parlamentu a pán Bugár podpredseda, že existovali pravidelné porady vedenia a existovali častejšie, ako ste ich donedávna robievali vy. Dnes už ich nerobíte vôbec.
A poslanecké grémium, pán predseda, to ste dehonestovali na orgán, na ktorom sa opozícia iba dozvie rozhodnutie koaličnej väčšiny. Pripomínam teraz to ostatné zaradenie správy, ktorá bývala vždy v poradí až na štvrtom alebo piatom mieste po všetkých ostatných prerokovaných bodoch, myslím tým prezidentom vrátené zákony, prvé čítania, druhé čítania a medzinárodné zmluvy. Dnes jedna správa je tak, ako vám to vyhovuje, a tá druhá tam nemôže byť. Kde sa na tom máme dohodnúť, keď je poslanecké grémium iba prevodový mostík vašich rozhodnutí.
To, že budeme v 21. storočí svedkami takejto potuchnutej atmosféry v parlamente, to sme naozaj neočakávali. A tak ako sa nám vyhráža pán premiér, že nás bude zatvárať a skončíme vo väzeniach, tak sa nám nevyhrážajte aj vy, že siahnete na iný liek, na nášho alzheimera, ak to nepochopíme podobrotky. Pán predseda, Bielorusko tu už nebude, sme v Európskej únii a v NATO, tak prosím vás, prestaňte s týmito vyhrážkami.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči.
P. Paška, predseda NR SR: Ja by som to trošku odľahčil. Pán podpredseda, ešte stále máme široký rozsah relatívne dobre platenej zdravotnej starostlivosti v oblasti liekov, takže neviem, čo ste mali na mysli, ale ja skutočne vrátim sa k tomu parlamentu.
Ja veľmi rád dám k dispozícii, sú to veci, ktoré sú archivované, a odpovedám pánovi poslancovi Miklošovi. Hovoril som o údajoch z II. a III. volebného obdobia, ktoré je všeobecne známe, ste vládli vy, mali ste vládnu koalíciu, pán poslanec Dzurinda bol premiérom Slovenskej republiky.
Pán Mikloš, len tak na zmienku, pokiaľ viem, odvolávanie pána Kukana, keď bol minister zahraničných vecí, pani Schmögnerová bola vtedy ministerka financií, pán Čarnogurský bol minister spravodlivosti, keď si pamätám, pán Pittner bol minister vnútra... (Reakcia z pléna.) Ale boli ste súčasťou koalície. A ešte sa vrátim k tomu tretiemu... (Reakcie z pléna.) Skúste počúvať, stačí, dámy a páni, stačí kľudne počúvať, potom mi poviete, ja som vás počúval, váš názor. Tretie volebné obdobie, to je to, čo som sa snažil prezentovať ako prínos v politickej kultúre, či sa to páči niekomu, alebo nie, zo šestnástich schôdzí naozaj, pán Fronc, tá bola stiahnutá jedna, naozaj, takže to bola 53., navrhovateľ vzal späť, to bol ten návrh na vaše odvolanie, jedno bežalo, 43. schôdza.
Jednoducho chcem povedať, príďte s alternatívou, grémium je poradný orgán, jednoducho som človek konštruktívny, človek, ktorý celý život ľudí sa snaží spájať, hľadať kompromis, ale nato vždy treba viacerých. Budem rád, keď tými viacerými budete aj vy.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz o slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, máte slovo.
M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa, pretože pred chvíľou sa vrátil do sály predseda vlády. Dovoľte, aby som teda na úvod vyjadril svoje rozčarovanie, že opäť ušiel. To, čo predvádza on sám a aj vláda, to je naozaj rastúca a veľmi nepríjemná arogancia moci. Je to zároveň ale aj prejav veľkej slabosti a zbabelosti, čo ukazuje predseda vlády. To je umenie mítingovým spôsobom nakričať na opozíciu? Navymýšľať si nezmysly a potom ujsť? Toto je zmysel demokratického parlamentu, chcem sa opýtať?
Vážený pán predseda vlády, kde sedíte, v ktorej kancelárii? Prečo sa bojíte medzi nás prísť? Prečo my vás vieme pokojne vypočuť a chceme s vami rozprávať a vy ukazujete takú aroganciu moci? Je toto normálne v normálnej demokratickej krajine? Aké praktiky to tu zanášate? Prečo ten krik? Prečo ten krik, prečo tá nenávisť, prečo tá zloba? Prečo nie argumenty?
Pozrite sa, na úvod pán predseda vlády sľúbil, že nám odpovie na všetky otázky. Položil som otázku, kto nesie zodpovednosť za to, že orgány fondu vrátane toho najvyššieho riadiaceho, lebo správna rada riadi fond, vláda vymenovala 24. januára a oni sa vraj ujali funkcie až 16. mája. Smiem zopakovať otázku? Kto nesie zodpovednosť za to, že ľudia boli vymenovaní 24. januára, a to dekréty nedostali na druhý deň? To pán Šebek neprišiel za pánom premiérom Ficom a nedožadoval sa výkonu svojej funkcie? Veď to bol krok konštitutívny, ako hovorí kolegyňa Žitňanská. Čo sa to odohrávalo v Slovenskom pozemkovom fonde? To sa tam bili házedesáci so smerákmi, kto väčší kus zeme uchmatne? Prečo na toto kľúčové pán predseda vlády neodpovedá? (Potlesk.)
Nech sa vráti, ja to rád ešte raz zopakujem a som veľmi zvedavý na túto odpoveď. Štyri mesiace nečinný orgán, najvyšší orgán Slovenského pozemkového fondu. Čo sa dialo na Slovenskom pozemkovom fonde? A pán Šebek tam môže teraz robiť generálneho riaditeľa, ktorý dostal takisto alebo mal dostať dekrét 24. januára? A dobre, keď tam prišiel 16. mája, tváril sa, nič som nevidel a nič som nepočul? To neinformoval vládu, hoci bol vymenovaný vládou? Prečo si z nás pán predseda vlády robí dobrý deň? Ako vykonávala vláda svoju funkciu, keď podľa zákona členov správnej rady, členov dozornej rady vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky? A to sme robili krik, rozumiete? Keby sme od júna nerobili krik, aké čachre by sa diali na Slovenskom pozemkovom fonde? A to je umenie tu prísť, nakričať na zlú opozíciu a zdrhnúť? Takto sa správa predseda vlády v normálnom demokratickom parlamente? Neobyčajná arogancia moci.
Po ďalšie, pán predseda vlády spôsobom jemu vlastným vydával to, že znefunkčnil Slovenský pozemkový fond, za prejav nevídane vykonanej konzekvencie a vyvodenia zodpovednosti. To, že znovu Slovenský pozemkový fond je nefunkčný? Schválili ste si novelu, na základe ktorej, ak reštituent má nárok na zámenu pôdy, tak prvú ponuku má dostať do jedného roka. Vy ste uspokojili ľudí blízkych HZDS vo Veľkom Slavkove. Uspokojujete ďalšie klientelistické skupiny, svojich mecenášov. Kto uspokojí bežného človeka, o ktorom smeráci mali také plné ústa rečí? Kedy sa tých 70-tisíc ľudí dočká svojej pravdy? Kedy bude uspokojený reštitučný nárok týchto bežných ľudí, za ktorých pán predseda vlády tak ronil krokodílie slzy?
K Liptovskej Mare nepovedal ani slovo a o to viac sa venoval zákonu, ktorý priniesla do vlády pani ministerka Kramplová, ale, samozrejme, keď už médiá robili krik, keď robila krik opozícia, že ide o privatizáciu, pán predseda vlády zákon stiahol. On sa tvári, že takýto zákon neexistuje? On sa tvári, že zákon, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí robia nájomcov tejto poľnohospodárskej pôdy a budú najímať pôdu k 1. máju, majú nárok na prednostný odkup tejto pôdy, týchto pozemkov? On sa tvári, že takýto zákon na ministerstve nevznikol?
Obávam sa, že tá politika je viac ako priehľadná. Tlaky lobistických skupín a mecenášov sú stále silnejšie, a preto treba jednoducho opozícii a médiám zatvoriť ústa. Preto aj dnes dominantným rysom a charakteristikou vystúpenia pána predsedu vlády boli útoky na opozíciu. Z veľkej časti, z podstatnej časti vymyslené, neopodstatnené. Ale už sme povedali, že na takúto hru nepristúpime.
Zastavím sa iba pri tom, čo súvisí s návrhom na odvolanie a so samotnou podstatou návrhu. Pán predseda vlády nám vytýkal, že sme roky vládli, a pritom ani jedna zo strán vládnej koalície nezostavila vládu. Dámy a páni, smiem sa opýtať? To sme vládli nelegitímne? To sme zostavili vládu podfukom? Ako to začína predseda vlády Slovenskej republiky interpretovať ústavu a zákon? A to sme jediná výnimka v demokracii, kde je povedzme pomerný systém, keď vládu zostavia strany podľa toho, ako sú schopné sa dohodnúť a vytvoriť parlamentnú väčšinu, alebo to nedokážu. Čo tým chcel predseda vlády povedať?
A rovnako ako kolega pred chvíľou pripomenul, že istú dobu bol aj pán súčasný premiér súčasťou vládnej koalície, vtedy mu bola dobrá tá prvá vláda, keď chodil za mnou a žobronil, aby mohol byť šiestym podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Nie som sám, čo si to pamätáme. Nech sa vráti pán predseda vlády, však nás bolo viacero, chodil za mnou ako psík a veľmi prosil, aby mohol byť šiestym podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Čo mi bolo nepríjemné, pretože SDĽ mala predsedu Národnej rady, však? A bolo nás veľa v tej vládnej koalícii. Vtedy mu nevadilo, že vytvárame vládnu väčšinu, aj keď žiadna z našich strán nebola silnejšia ako Mečiarova strana, vtedy mu to neprekážalo?
Čo nás tu dnes Robert Fico ako predseda vlády Slovenskej republiky ide učiť? To je jeho interpretácia demokracie, dámy a páni? Nech sa vráti, nech nám to vysvetlí, je to vysokoškolský učiteľ a rozpráva, ako mu záleží na demokracii, veľmi som zvedavý, ako to odôvodní.
Osobné útoky, úplné nezmysly, ale opakujem, ja sa budem zodpovedať, keď tu bude návrh na vyslovenie mojej nedôvery. Pán Fico ako líder opozície mal veľa možností rozprávať aj o mojich reštitučných nárokoch, aj o mojom bratovi, aj o sestre, aj otcovi, aj o komkoľvek chcel. Teraz vyťahuje veci, keď mu tečie do topánok? Takúto hru by sme hrať nemali.
Veľmi ma zaujala pasáž, keď pán predseda vlády hovoril, že sme veľmi nervózni v opozícii. Že sme nervózni z toho, že sme v Schengene, že sa blíži šanca na vstup do eurozóny zavedením jednotnej európskej meny aj na Slovensku. Že nás trápi to, že sa ekonomike darí. Nemusí mi veriť, pán predseda vlády, ale to sú veci, ktoré ma skôr tešia. Ale od predsedu vlády by som očakával, že by bol aspoň trošku seriózny. Nebol by ani Schengen, nebolo by ani euro, keby sme Slovensko nevyviedli z izolácie, keby sme nedoháňali dvojročné manko, keby sme neboli schopní dohoniť, dobehnúť aj Českú republiku, aj Maďarskú republiku, aj Poľsko, neboli by sme vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004. A všetci sa pamätáme, ako pán Fico vtedy odrádzal občanov od účasti v referende.
Takže, pán predseda vlády, ja sa teším, že hranice padli, a rovnako vás chcem vyzvať, aby ste už dnes nezvaľovali zodpovednosť za zavedenie alebo nezavedenie eura na opozíciu. Pán predseda vlády raz mi zatelefonoval, aby sme sa stretli a rokovali. Keď prišiel deň schôdzky, tá schôdzka neplatila. Ak má záujem, aby sme ho podporili napríklad v takej otázke, ako je či euro, alebo Ústavná zmluva, alebo iná, s opozíciou treba rokovať, tak ako sme rokovali my, keď sme sa nerozpakovali stretnúť ani s pánom Mečiarom, ani s pánom Ficom, keď išlo naozaj o zásadné otázky našich národných alebo štátnych priorít.
Takže, pán predseda vlády, z tohto nervózni nie sme, ale sme nervózni z úplne iných vecí. Ja osobne som nervózny z toho, keď počúvam, ako je socialistická vláda sociálna a pre ľudí. Tak si rozdeľme ľudí na deti, z druhej strany tých starších a napokon hovorme o mladých rodinách a občanoch ako celku. Tak chcem vám pripomenúť, panie poslankyne a páni poslanci, že pokiaľ ide o deti, tak dotácia na dojčiacu kravu v tomto roku bude pomaly taká istá ako prídavok na dieťa. Chcem vás informovať, že oproti roku 2006 dotácia na dojčiacu kravu narastá skoro o 40 %, na dieťa ani o jednu slovenskú korunu. To takto vidíme perspektívu našej vlasti? V takomto našom epicentre je dieťa? V tomto vidíme budúcnosť našej krajiny? Takto sa správa sociálna vláda? Alebo si kupujete koaličného partnera? Tými dotáciami.
Pozrime sa na to, ako sú na tom dôchodcovia. Pán predseda vlády nám tu vytýkal, že závidíme tú tisícku na Vianoce. No tak mu pripomínam, že rast priemerných platov v ekonomike na tento rok sa očakáva 6,6 %. Viete, koľko porastú dôchodky? 4,7 % percenta. Ale za to v štátnej správe o 9 %. Toto je prístup sociálnej alebo socialistickej vlády ku dôchodcom? Takto im chceme zalepiť oči 1 000-korunáčkou, aby nevideli, že nárast ich príjmov bude omnoho nižší ako priemer v národnom hospodárstve u ľudí, ktorí zarábajú?
Pozrime sa, ako sú na tom mladé rodiny. Prídavky na dieťa, suma peňazí, ktorá na toto bola určená v roku 2006, bola 9,3 mld. korún. V roku 2008 8,5 mld. korún. Rodičovský príspevok zaznamenáva nulový nárast. Invalidi majú tento rok rovnako ako v roku 2006, 5,8 mld. korún, pri inflácii vlastne reálne menej.
No a napokon schválili ste štátny rozpočet, vládna väčšina, ktorý hovorí, že rast výdavkov v štátnom rozpočte v tomto roku oproti lanskému roku, vlaňajšiemu roku, bude o 9 %. Viete, ako ste naprojektovali rast sociálnych výdavkov? O 2 %. Toto je sociálna vláda? Toto je základná charakteristika socialistickej vlády?
Takže, pán neprítomný premiér, ak sme z niečoho nervózni, tak sme z toho, že robíte politiku nie pravicovú, ale politiku pre mecenášov. Že sa zlepšujú vaše osobné hmotné pomery. Neraz netransparentným spôsobom. Robíte naozaj politiku pre veľmi úzky okruh ľudí, čo so sociálnym prístupom nemá nič, ale vôbec nič spoločného.
Po ďalšie. Predseda vlády vo svojom emotívnom vystúpení sa pýtal, prečo organizujeme schôdzu Národnej rady, mimoriadnu schôdzu? Ja si myslím, že má na to, aby pochopil, že preto, že máme na to právo. Že máme na to normálne ústavné, demokratické právo. A verím, že aj tak bude počuť, keď mu pripomeniem, ako reagoval jeho dobrý priateľ, lebo myslím si, že i pán Paroubek, bývalý premiér a vodca sociálnej demokracie, je jeho osobným priateľom, tak vám poviem, čo povedal 4. decembra na mimoriadnej schôdzi, keď on a opozícia organizovali návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Topolánkovi, citujem: "Často sa nám v tejto súvislosti predhadzuje, či nám stojí za to vyvolávať diskusiu o nedôvere k vláde, keď nemáme zabezpečené hlasy pre prijatie nášho návrhu, že nejde o nič iného ako o "hrátky"." To neviem preložiť. "To konečne tiež bude hovoriť na kamery každý druhý člen vlády a ešte iste dodá múdre slová o potrebe pokoja na prácu. Kde len som tie zlaté slová počul?" pýta sa Jiří Paroubek. A odpovedá: "Myslím, že na začiatku 70. rokov. Na začiatku normalizácie." (Potlesk.)
Takže, pán neprítomný predseda vlády, ak sme z niečoho nervózni, tak sme nervózni z toho, že klamete ľudí, že robíte asociálnu politiku, že zabúdate na deti, zabúdate na dôchodcov, zabúdate na žiakov, zabúdate na vysokoškolákov, neviete riešiť súčasné problémy a nemáte žiadnu víziu do budúcnosti a zavádzate praktiky 70. rokov. Áno, z toho nervózni sme. A preto sme mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj zvolali.
Dámy a páni, nebudem opakovať svoje argumenty, ktoré svedčia o tom, že predseda vlády systematicky útočí nielen na opozíciu, ale aj na médiá, útočí na súkromný sektor, pretože hľadá vinníka už vopred za to, že nevie riešiť problémy.
A celkom na záver by som ešte chcel povedať, že keď mu tak prekáža, že som mal na stole fotografiu prezidenta Spojených štátov, tak mi napadlo, že jednu mu darujem, pretože keď sa takto správa, keď chodieva na recepcie totalitných štátov, keď nevie rozpoznať, kde je sever, kto je spojenec a kde je hrozba pre Slovákov, pre našu vlasť, tak naživo amerického prezidenta tak skoro neuvidí. (Potlesk.)
A celkom na záver skončím toto moje druhé vystúpenie s tým, s čím som začal. Predseda vlády Slovenskej republiky ukazuje neskutočným spôsobom aroganciu moci, ale aj neobyčajne veľkú osobnú zbabelosť. Vie nakričať, na to talent má, ale nevie na základe faktov a argumentov normálne, ľudsky s demokratickou opozíciou komunikovať - a toto je veľmi smutné. Osemnásť rokov po nežnej revolúcii. (Potlesk.)