A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dzurindu: pán poslanec Mikloš, pán poslanec Kuruc, pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Najskôr musím konštatovať, aj vo väzbe na to, čo hovoril pán poslanec Dzurinda, že my máme síce v súčasnosti predsedu vlády, ktorý je pohlavím muž, ale nie chlap. Nie je chlap, lebo keby bol chlap, tak by tu sedel.

A dve veci chcem doplniť, prvá, ktorá sa týka tej deklarovanej sociálnosti, chcem doplniť, že pán poslanec Dzurinda hovoril o tom, že sa znižuje miera náhrady, keďže priemerný plat rastie rýchlejšie ako priemerný dôchodok, hovoril aj čísla, to je v priamom rozpore s tým, čo ste si zapísali ako vládna koalícia do programového vyhlásenia vlády. V programovom vyhlásení vlády máte napísané, citujem: "Vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie, teda zvýšenie pomeru priemerného dôchodku na priemernej mzde." Robíte opak. A pridávate oveľa viac, ako je priemer, viac ako do školstva pridávate štátnej správe a najviac pridávate polícii.

Druhá vec, ktorú chcem doplniť, je ohľadom tej deklarácie na prijatie eura. Viete, Slovensko bolo naozaj najlepšie pripravenou krajinou ešte koncom roka 2005, vstúpili sme do ERM II, 10-percentný rast ekonomiky vám umožňuje veľmi ľahko plniť Maastrichtské kritériá. A ak sa objavujú problémy, tak sa objavujú v tom, že robíte zlú a chybnú politiku. Pretože sú problémy s udržateľnosťou z dôvodov vašich krokov, ktoré vy ste robili. Zhoršuje sa podpora obyvateľstva, čo súvisí so zlou informovanosťou a s nenapĺňaním národného plánu zavedenia eura. Takže je to priehľadná taktika, pokus zbaviť sa zodpovednosti alebo preniesť spoluzodpovednosť za to, že je to zle pripravené, aj na opozíciu. A takúto hru my jednoducho odmietame.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som nadviazať na svojho predrečníka dvoma citáciami, ktoré si dovolím prečítať: "Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine." A druhá: "Zvolávam schôdzu na 19. hodinu kvôli termínu, ktorý je jedine vhodný pre premiéra a členov vlády, aby sa mohli na ňom zúčastniť."

Keď sa tak všetci tu pozrieme, tak z členov vlády je tu jeden, premiér sa tu od svojho plamenného prejavu v prvej hodine, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Klement Gottwald, tak odvtedy sa tu neukázal, tak dá sa len na záver konštatovať, že po svojom prejave aj so svojimi ministrami ušli odtiaľto ako malé deti z tohto parlamentu.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne. Predrečník sa opýtal, čo sa dialo na pozemkovom fonde, či sa bilo HZDS so SMER-om. No ale veď my vieme, čo sa dialo na pozemkovom fonde. Naozaj 13. novembra si dal jeden z koaličných partnerov, ergo HZDS, tú prácu, aby nám to zverejnil. A zverejnil nám to priamo v agentúrnej správe a ja to znova prečítam, je to naozaj veľmi zaujímavé: "Slovenský pozemkový fond sa dostal do problémov po tom, čo do neho nastúpili nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa a otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana - HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER." Zopakujem, "aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER".

Na to som sa vo svojom prejave aj pýtal pána premiéra, ktorý je, bohužiaľ, neprítomný, a ja čakám, že naozaj pozbiera tú odvahu a príde to sem vysvetliť, čo sa tým myslí? Príde sem vysvetliť, aké obchodné praktiky tam vládli a čo všetko tam za tým bolo schované. A toto nie je nejaká vec, ktorú sme sa niekde dopočuli. Nech sa páči, agentúra SITA, 13. november, môžu mu to jeho šarmantné kolegyne z tlačového priamo hneď vyhľadať.

Čo sa týka, čo sa týka tých fotografií, kto akú fotografiu kde má, no mňa rovnako vyrušuje, keď pán premiér na tričku nosí fotografiu známeho hrdloreza zvaného Che Guevara, ktorý sa neslávne prejavil tým, že ako riaditeľ väznice na svoje príkazy nechával popravovať väzňov, tiež neviem, ako si to mám vysvetliť. A rozhodne si nemyslím, že je to vec, ktorú by ako premiér mal robiť, dáva to vizitku aj o ňom samom a mal by sa k tomu tiež nejako postaviť, ako sa k tomuto zločincovi on stavia, aký vzťah má on k nemu.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Dzurinda bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Áno. Tak ja už len celkom stručne chcem povedať, že absencia predsedu vlády na rokovaní Národnej rady je veľmi smutným vysvedčením jeho chápania demokracie.

Chcem znova pripomenúť, že je normálnou, bežnou parlamentnou zvyklosťou, že ústavný činiteľ, ktorého sa vyslovenie nedôvery týka, je na rokovaní schôdze Národnej rady prítomný. Predseda vlády okázalo, bezostyšne, provokatívne ukazuje, ako pohŕda parlamentom. Je to zlé vysvedčenie aj samotného premiéra, aj vládnej koalície. Trpí mu to vládna väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky, ale verím, že je len otázkou času, kedy takúto aroganciu moci, nevídanú v tomto demokratickom parlamente, "ocenia aj občania Slovenskej republiky".

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Pani podpredsedníčka, v zmysle § 66 ods. 3 vás žiadam, aby ste zvolali v mene troch poslaneckých klubov, požiadali predsedu Národnej rady o zvolanie poslaneckého grémia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Čiže vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby som mohla požiadať pána predsedu o zvolanie poslaneckého grémia. Päťminútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, zvolávam poslanecké grémium.

(Zasadnutie poslaneckého grémia.)

(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po stretnutí grémia, ktoré sa opäť zaoberalo, tradične, požiadavkou, aby pán premiér sedel v sále. Vidím, že pán premiér už je v sále, napriek tomu, že je na jeho uvážení, či bude sledovať rozpravu v sále alebo na klube, alebo v ktorejkoľvek inej miestnosti, kde je umožnené sledovať dianie v rokovacej sále.

Takže poprosím teraz, aby vystúpil konečne za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Csáky.

P. Csáky, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dámy a páni, predtým, ako prednesiem text svojho vystúpenia, dovoľte mi dve poznámky.

Prvú poznámku k slovám pána predsedu parlamentu, ktoré povedal k neprítomnosti pána predsedu vlády na rokovaní Národnej rady. Všetci vieme, pán predseda parlamentu, že demokracia všade na svete má svoje písané a nepísané pravidlá. Čo sa týka nepísaných pravidiel, na jednej strane spektra je elementárna slušnosť a úcta k Ústave Slovenskej republiky a úcta aj k tomuto zákonodarnému zboru. Na druhej strane spektra je bezbrehá arogancia, neúcta k Ústave Slovenskej republiky a neúcta k Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda Paška, posúďte sám, ktorá z týchto možností sa realizuje teraz v Národnej rade Slovenskej republiky, a prosím, skonfrontujte si to s vašimi slovami na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady, kedy ste hovorili o vzájomnej úcte a o uplatňovaní autority parlamentu aj smerom k vláde.

Druhá moja pripomienka je adresovaná pánovi predsedovi vlády. Vážený pán predseda vlády, od januára hovoríte o tom, ako chcete zvýšiť úctu občanov Slovenskej republiky k našej krajine, ako chcete zvýšiť úctu mladej generácie aj k ústavným inštitúciám Slovenskej republiky. Pán premiér, nezbadali ste, že dnešným vaším správaním zadávate ten najhorší príklad v tejto oblasti? To, akým spôsobom opovrhujete naším najvyšším zákonodarným orgánom, už hraničí s dehonestáciou ústavnej inštitúcie Slovenskej republiky. Nezbadali ste, aký obrovský je rozdiel medzi vašimi slovami a činmi aj v tejto oblasti?

22. januára 2008

A teraz, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vyjadril výhrady poslaneckého klubu SMK aj ohľadne skutočnosti, že Národná rada Slovenskej republiky rokuje o tak dôležitých témach, ktoré sú spojené s možným vyslovením nedôvery predsedovi vlády v nočných hodinách. Myslím si, že je to dehonestujúce pre krajinu, pretože dáva svedectvo o tom, že politická elita našej krajiny sa nevie správať na adekvátnej úrovni, a som si istý, že to je dehonestujúce aj pre predsedu vlády, ktorého si parlament neváži ani toľko, aby mu venoval čo len niekoľko hodín normálneho rokovacieho času.

Musím tlmočiť aj výhrady k tomu, čo sa deje v týchto chvíľach v tejto sále, myslím na odchod niektorých poslancov vládnej koalície. Zdá sa, že koalícia si takto predstavuje dialóg. Opozícia by mala súhlasiť so všetkým, čo odznie z vládnych strán, a už nemá pochopenie a nezaujíma ich argument iných. Vlastne nedeje sa nič nové a nič svetoborné, len sa potvrdzuje stará pravda, že ozajstný charakter ľudí sa ukáže v situáciách, keď sa dostanú k moci. Som toho názoru, že občania Slovenskej republiky by si mali všímať tento spôsob správania sa. Ctení kolegovia z vládnej koalície, netreba sa báť. Netreba sa báť ani svetla, ani demokracie, ani hlasovania v Národnej rade.

Takže, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som predniesol procedurálny návrh, aby sme umožnili poslancom vládnej koalície skutočnú prezentáciu ich solidarity s predsedom vlády Slovenskej republiky, to znamená, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky bolo tajným hlasovaním.

Dámy a páni, témy, o ktorých tu dnes hovoríme, sú podľa poslaneckého klubu SMK vážne témy. Poslanci SMK sú toho názoru, že poldruharočnom vládnutí súčasnej vládnej koalície sa tu vláda a premiér začínajú zamotávať čím ďalšej tým hlbšie do siete takých javov a rozhodnutí, ktoré nesú v sebe značné riziká ohľadne budúceho vývoja. Strana maďarskej koalície vidí problémy v troch hlavných oblastiach:

Po prvé je to útok na majetkové práva občanov. Predseda vlády a väčšina členov tejto vlády sú socializovaní tak, že majú a priori výhrady k súkromnému kapitálu a výhrady k osobným úspechom niektorých občanov Slovenskej republiky. Paradoxné je pritom, že aj v samotnej koalícii sú ľudia, ktorí pravdepodobne zapríčinili, že hlavná sila koalície SMER neplní svoje nezodpovedné predvolebné sľuby, a zapríčinili, že v makroekonomickej oblasti nenastali také deformácie, ktoré by boli nebezpečné, prechod ekonomiky a finančných procesov. Títo naši milí socialistickí milionári, ktorí sú aktívnymi tvorcami nového javu na slovenskej politickej scéne tzv. marketingového politizovania, už ale nevedeli a možno ani nechceli zabrániť tomu, aby tu nenastal intenzívny, no z hľadiska výsledkov skôr donkichotský útok na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, útok na súkromné zdravotné poisťovne, v prípade ktorého hrozia Slovensku medzinárodné súdne procesy, útok na súkromné vlastníctvo formou možného neseriózneho vyvlastňovania v určitých prípadoch a ďalšie obdobné kroky vlády. Almužna, ktorú dávate dôchodcom, alebo prázdne sľuby napríklad o odškodnení ľudí, ktorí sa zapojili do pyramídových hier BMG alebo Horizont, nevyvážia tieto prešľapy.

Opozícia od začiatku vytvorenia tejto koalície tvrdí, že táto vláda nemá víziu budúceho vývoja Slovenskej republiky. Vy hovoríte len o prázdnych frázach a svojím konaním nie že riešite skutočné problémy v jednotlivých oblastiach, ale skôr generujete nové, ďalšie a vážnejšie problémy. Sme toho názoru, že tento proces má byť zastavený a to je podľa nášho názoru prvým dôvodom na ukončenie činnosti tejto vlády.

Druhým dôvodom podľa nášho názoru je útok na demokratické hodnoty. Je zarážajúce, že 18 rokov po novembrových zmenách sa vo vláde objavili názory, ktoré sú veľmi nebezpečné z hľadiska uplatňovania ľudských a menšinových práv v našej krajine. Priznám sa, že keby mi niekto pred dvoma rokmi povedal, že na Slovensku bude pri moci vláda, ktorá spochybní hodnoty nastolené novembrom 1989, ktorého predseda bude chodiť a oslavovať kubánsku revolúciu a nie našu demokratickú revolúciu, neveril by som tomu. Ako by som neveril ani tomu, že tu bude vláda, ktorá zaútočí na mimovládny sektor, na slobodu slova formou útoku na novinársku obec, že v našej spoločnosti môžu odznieť negatívne výroky na adresu menšín a vláda nekoná v takýchto prípadoch a že tu môže byť aj kauza Hedvigy Malinovej, do ktorej sa zamotá sám predseda vlády, pán minister vnútra neuveriteľným spôsobom, a ktorá kauza sa ťahá už veľmi dlhý čas a vyvoláva pochybnosti o tom, ako funguje Slovenská republika ako právny štát. Neveril by som tomu, že sa tu objavia znovu už raz prekonané a nikam nevedúce machinácie v oblasti menšinového školstva, že tu dôjde k reštrikciám aj v prípade Rady vlády pre menšiny a že predseda vlády nemyslel vážne ani svoj sľub ohľadne dodržania minimálne úrovne status quo v oblasti menšinovej politiky. Nuž to je ďalší balík, ktorý nepridáva na pozitívnom hodnotení vlády.

Čo je možno najdôležitejšie - chápanie a aplikovanie moci. Výroky pána predsedu vlády na členov opozície sú v demokratickej krajine absolútne neprípustné a z toho by bola kríza a búrka v každej civilizovanej krajine. Pán premiér, ak to chápete ako pokus o zastrašovanie opozície, oznamujem vám, že my sa nenecháme zastrašiť a budeme ďalej dôstojným spôsobom vykonávať kontrolu vlády v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Toto nie je rozvracanie republiky, toto nie je protištátna činnosť, toto je ústavou garantované právo opozície.

Takže, dámy a páni, tieto deformácie považujeme z hľadiska ochrany demokratických hodnôt našej spoločnosti za tak vážne, že podľa názoru členov klubu SMK tvoria druhú skupinu dôvodov na vyslovenie nedôvery vláde a predsedovi vlády Slovenskej republiky.

A tretím dôvodom je klientelizmus. Kolegovia z SDKÚ tu už rozvádzali podrobnosti tohto javu, z ktorého je tak nervózna vládna koalícia. Určite bolo ľahké vykrikovať z opozičného postavenia nepodložené a nepravdivé vety o tom, ako sa tu údajne kradlo v minulosti, počas aj uplynulých osem rokov, pričom nič, nič sa z toho nepotvrdilo a aj teraz vyťahujete úbohé účelové pseudokauzy, ktoré slúžia len na vytvorenie dymovej clony pred vašimi skutočnými prešľapmi. Kauza ukradnutej pôdy pod Tatrami je reálnou kauzou. Fungovanie ekonomického pozadia starých súdružských väzieb v prípade vinice a bytu pána premiéra je skutočným problémom. Smiešny tender ministerstva obrany na upratovanie v armáde je skutočnou fraškou. Dosadzovanie rodinných príslušníkov a priateľov do rôznych správnych a dozorných rád na ministerstve hospodárstva nie sú prešľapy na ľahké zabudnutie. A čo je najnebezpečnejšie, boj, boj o eurofondy a súboj o rozpočtové zdroje skutočným konfliktom medzi šedými zónami vládnych strán. Zastavme to, kým nebude neskoro. Už sme tu raz mali obdobný problém a veľmi ťažko sme sa z toho dostali. To je podľa nášho názoru tretí dôvod na vyslovenie nedôvery vláde a predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Dámy a páni, keď k uvedeným dôvodom pripočítam ešte stratu čitateľnosti v zahraničnopolitickej oblasti aj formou rôznych protichodných vyhlásení, hazardovanie s budúcnosťou bratislavského letiska, prešľapy v oblasti spravodlivosti a súdnictva, kauzy ministerstva vnútra, Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj dezorientáciu ministerstva zdravotníctva, vychádza nám, že z dôvodu možného korigovania budúceho vývoja na Slovensku je našou povinnosťou povedať nie týmto podľa nášho názoru zlým a nebezpečným smerom vývoja. Z uvedeného dôvodu všetci poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Za poslanecký klub SMER-u - sociálnej demokracie vystúpi pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, klub strany SMER - sociálna demokracia ma poveril, aby som veľmi krátko odôvodnil stanovisko nášho klubu k predloženému návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky.

Myslím si, že je úplne zrejmé, že už odzneli stanoviská tak predsedu vlády, tak podpredsedu vlády v mene vlády a zásadné stanoviská k predloženej veci odzneli. Poslanecký klub strany SMER vníma predložený návrh zákona ako veľmi nekorektný, nerešpektujúci elementárnu logiku a dôstojnosť parlamentu Slovenskej republiky. Je predsa zrejmé, že vláda akt vyslovenia dôvery či nedôvery absolvovala po celom období viackrát a na poslednom zasadnutí bola vláde jednoznačne vyslovená dôvera. Logicky preto vážení kolegovia z opozície pravdepodobne, vzhľadom na to, že predkladajú tú istú tému, ktorú sme už rokovali v Národnej rade, takže vážny dôvod nemajú a má byť zrejme tento pokus obštrukčným a má nejakým spôsobom spochybniť rozhodnutia, ktoré súviseli s prerokovaním tohto návrhu zákona a podobne. Náš klub jednoznačne vníma tento návrh ako obštrukčný, ako návrh, ktorý nemá vecné opodstatnenie a s ktorým vlastne nie je možné viesť rozumný dialóg.

Chcem v mene klubu pripomenúť, že argumenty, ktoré opäť odzneli vo vystúpení navrhovateľov, teda konkrétne pána Dzurindu, ktorý hovoril v mene skupiny navrhovateľov, že tento návrh bol predmetom pozornosti tak verejnosti, médií, ako aj Národnej rady už na predchádzajúcich dvoch schôdzach Národnej rady a na túto tému odznelo už veľké množstvo diskusií. Stanoviská, ktoré boli predložené k tomuto, jednoznačne vedú k záveru, že okolnosti, ktoré sú uvedené v návrhu, ani z vecného hľadiska a už vôbec nie z politického hľadiska nespĺňajú elementárne kritériá logiky a logickej aj politickej korektnosti.

Vedeli sme o tom, že spôsob vedenia tejto schôdze, avizovali to vážení kolegovia z opozície, má byť tiež vlastne iba obštrukčný. Malo sa diskutovať pre prípad, že už nebude vecne o čom hovoriť, malo sa diskutovať, mala sa čítať ústava, mala sa viackrát čítať dôvodová správa, pokiaľ odzneli, teda citujem z agentúrnych správ, takže bolo jasné, že ide o obštrukciu.

Dokonca ten priebeh, ktorý doteraz sa uskutočnil, myslím, že toto stanovisko klubu jednoznačne potvrdzuje. Pán Dzurinda, po tých všetkých vašich vystúpeniach, keby sme rešpektovali elementárnu slušnosť, teda tzv. nepísané pravidlá, tak určite by ste rešpektovali to, že po vašom vystúpení navrhovateľa vystúpi zástupca vlády, ktorý informuje o stanovisku vlády, vystúpi ten, komu sa vyslovuje nedôvera, a vystúpia zástupcovia jednotlivých klubov. Ale nič také sme neregistrovali.

Je viac ako piata hodina, päť a štvrť hodiny rokujeme, zatiaľ to bolo "one man show", pán Dzurinda, pritom v rámci toho ste sa odvolávali na korektnosť, ohrozenie demokracie, všetkého možného, odznelo jedno stanovisko klubu SMK a stanovisko klubu KDH sme nepočuli vôbec, ak za také nemáme považovať vystúpenie pána Fronca a veľmi podnetné a hlboké vystúpenie pána bývalého ministra vnútra.

Takže chcem vám teda oznámiť, že, pán Dzurinda, náš klub si principiálne váži demokraciu, rešpektujeme úlohu opozície, diskusiu, rešpektujeme slobodu prejavu. Boli sme v opozícii štyri roky a registrovali sme na vlastnej koži onú veľkorysosť, o ktorej teraz hovoríte, aj mechanizmus spravovania vecí, ale na rozdiel od vás sme vnímali aspoň elementárnu logiku. Opozícia musí rešpektovať výsledky volieb, musí rešpektovať zloženie parlamentu a musí rešpektovať elementárne parlamentné pravidlá. Pokiaľ sa tak nedarí, potom je možnosť nastúpiť iba na cestu bezuzdnej konfrontácie, obštrukcií a znevažovania.

Pán Dzurinda, viacej, myslím, ani netreba povedať v mene klubu, ale dovoľte mi ešte niekoľko osobných poznámok. Politika je podľa môjho názoru vždy o dôveryhodnosti a o zodpovednosti voličom. O vašej dôveryhodnosti svedčia veľmi zaujímavé prieskumy verejnej mienky, kde po ôsmich rokoch vládnutia máte veľmi pozoruhodné percentá vašej obľúbenosti, to znamená, že skutočne hovoríte v mene veľkej väčšiny občanov tejto krajiny. Nerešpektujete ani vôľu voličov, pretože ju jednoznačne vyjadrujú, a nesprávate sa podľa toho.

Po tretie, pán Dzurinda, naši voliči vás vnímajú ako mimoriadne kompromitovaného človek. Človek, ktorý podľa nich mnohých naozaj patrí za mreže. Ak o tom hovoríme niekedy, hovoríme o tom preto, lebo niektoré veci vnímame aj my tak, ale ani zďaleka to neznamená, že nerešpektujeme trojdelenie moci, nerešpektujeme to, že úlohu strážiť zákonnosť majú na to stanovené orgány. SMER sa nikdy neznížil k tomu, aby zneužíval svoje postavenie vo výkonných orgánoch, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval do ich práce. Dejiny sú totiž, pán Dzurinda, plné príkladov agresorov, ktorí vyrevovali, že sú obeťami, ktorí potrebovali vytvoriť atmosféru vlastného ohrozenia na to, aby mohli potom hlava-nehlava realizovať svoje záujmy.

Etika vyzerá inak, pán Dzurinda, aj politická etika vyzerá inak. To, čo prezentuje vy v mene SDKÚ, je, samozrejme, v konečnom dôsledku, musí byť predmetom posúdenia občanov, ale môžem vám zodpovedne povedať, že viacerí naši ľudia majú problém s vami rozprávať, nevedia totiž, na základe akých pravidiel majú s vami hovoriť. Rozhodne nemôžu čakať elementárnu ľudskú slušnosť, nemôžu čakať vecnosť svojej diskusie a musia registrovať iba situáciu, v ktorej ste sa ocitli, pán Dzurinda, lebo vo vašej situácii po tom, čo sa stalo v našej krajine za vášho vládnutia, máte jedinú šancu, ako sa udržať v politike, a to pošpiniť protivníkov. Povedať, že oni sú takí istí ako vy, dokonca horší. Tomu celému venujete celú energiu a zneužívate na to slová o demokracii, vzletné, o slobode, o korektnosti a podobne.

Takže na jednej stane Slovensko absolútne potrebuje korektnú, vecnú a podnetnú diskusiu o spravovaní štátu. Naozaj vládnutie spôsobuje vždy problémy, vždy existujú alternatívy, vždy existujú ľudské pokušenia zneužívať moc, vždycky môžu existovať rôzne typy bolestí. Parlament má byť korektným miestom, kde zodpovedne a dôstojne reprezentujeme svojich voličov, reprezentujeme idey, ku ktorým sa hlásime, a tomu musia zodpovedať aj prostriedky politického boja. Ja som presvedčený, že tak nízko prostriedky politického boja, ako ich využívate vy, v parlamente už neboli veľmi dávno. Totiž z toho dôvodu sa diskutuje veľmi ťažko, ale chcem vám v mene klubu povedať, že pokiaľ sa vytvorí čo len minimálny priestor na zmysluplnú diskusiu, sme pripravení, lebo sme presvedčení o jej prospešnosti.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, keďže až po piatich hodinách sa mi podarilo prezentovať stanovisko klubu, chcem oznámiť, že na tomto type vašej politickej aktivity, pán Dzurinda, sa zúčastňovať nebudeme, ale plnohodnotne rešpektujeme vaše práva, ktoré sú stanovené v rokovacom poriadku. A aby ste nás nemuseli osočovať, že vám zapchávame "huby" a neviem čo všetko, tak vám chceme dať ten rovný priestor, aby ste mohli verejnosti oznámiť vaše stanoviská, ktoré tam sú, a my sa pokúsime využiť iné prostriedky, aby sme verejnosti oznámili to, ako my vidíme túto situáciu.

Napriek tomu však chcem povedať, že som presvedčený, že ak prestaneme devalvovať slovenský parlament a slovenský parlamentarizmus týmito spôsobmi, že to bude pre Slovensko lepšie a že treba teda obojstrannú vôľu a chuť a treba hľadať nejakú cestu. Pokiaľ to bude bezuzdná forma konfrontácie, pán Dzurinda, a spôsob, ktorý prezentujete, obávam sa, že slovenský parlamentarizmus na tom nebude dobre.

A v tom smere predsa len vám chcem pripomenúť, že máme všetci zodpovednosť za to, aby sme občanom dali aspoň, aspoň, aspoň minimálnu predstavu o tom, že si zvolili reprezentantov, ktorí sú ich schopní reprezentovať dôstojne.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktická poznámka - poslanci Pado, Frešo, Palko, Štefanec... Pado, Frešo, Štefanec, Tkáčová... (Reakcie z pléna.) Á, pardon. Takže len Pado, pán Frešo. Končím možnosť.

Pán Pado.

M. Pado, poslanec: Pán predseda, poprosím, aby tam boli dve minúty a nie minúta. Ďakujem.

Pán podpredseda Číž, opozícia nepredložila návrh zákona o vyslovení nedôvery predsedovi vlády, pretože návrh na vyslovenie nedôvery sa nedáva formou zákona. Spomínali ste rešpektovanie elementárnej logiky, spomínali ste, že Slovensko potrebuje korektnú a vecnú diskusiu o spravovaní štátu. Dobre, pán podpredseda, ja budem stavať na vašich slovách. Pán podpredseda, pán predseda Národnej rady pred niekoľkými minútami povedal, ako často sa rokovalo do večerných hodín, a ja musím povedať, že to bolo veľmi nekorektné, pretože my sme nekritizovali, dokedy sa rokovalo, a nekritizujeme, ale kritizujeme, kedy sa začalo rokovať. A ja som si pozrel výpisy a za posledné volebné obdobie ani jedno rokovanie parlamentu nezačalo neskôr ako o trinástej hodine. Ani jedno. Takže bolo by veľmi dobré, pán podpredseda, keby ste na korektnosť začali upozorňovať najprv pána, ktorý sedí po vašej pravici, a potom sa obrátili na opozíciu.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo s faktickou poznámkou.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel zareagovať na to, keď predrečník hovoril o tom, že mu chýba vecné opodstatnenie návrhu, a volal viackrát po vecnej diskusii. Takže ja budeme veľmi vecný a stručný. Pýtal som sa to aj vo svojom prejave za klub SDKÚ - DS, opýtam sa to aj teraz. Tá otázka smeruje teda k predrečníkovi, ale bola smerovaná aj k premiérovi, ako vysvetlí, ako vysvetlí pomery na Slovenskom pozemkovom fonde, ktoré to zorganizovali jeho nominanti, o ktorých som sa dočítal v platenej tlačovej správe zo dňa 13. novembra, z ktorej vám zacitujem: "Slovenský pozemkový fond sa dostal do problémov po tom, čo do neho nastúpili nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa a otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana - HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER."

Tu by som znova poprosil o vysvetlenie zo strany SMER-u, či je toto skutočne klientelistické prostredie, ako vysvetlia tento výrok. Nech si to vyhľadajú v tej tlačovej agentúre a nech zaujmú k tomuto korektné stanovisko a nech odpovedia na to, čo za nominantov nominovali do Slovenského pozemkového fondu, do Správnej a Dozornej rady a ako si to máme my opoziční poslanci vo vzťahu k tým praktikám a k tým miliardám, ktoré ušli, vysvetliť.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, budete reagovať?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. No, pán poslanec Pado, ja som bol členom poslaneckého grémia v predchádzajúcom období, vy ste boli ministrom, pokiaľ si pamätám, aj keď ste boli istý čas v Národnej rade, ale v grémiu som vás nevidel. My sme mali vo zvyku, keď sme prišli s návrhom na mimoriadnu schôdzu, zájsť za predsedom parlamentu a rokovať s ním na tú tému a spravidla sme sa dohli. Spravidla sme sa dohodli, vždy to boli termíny, ktoré museli vyhovovať aj vládnucej koalícii, ale boli také, že vedeli sme nájsť nejaký zmysluplný priestor. Nikdy sme nedávali návrh na hlasovanie o nedôvere, o vyslovení nedôvery vláde dva dni po tom, ako jej bola vyslovená dôvera transparentným spôsobom. Ide o čistú obštrukciu.

V danom prípade bol to vážny politický boj, kde sme za každým návrhom na odvolanie uvádzali veľmi vážne politické dôvody, nie nezmysly typu dvakrát štyridsať metrov štvorcových alebo byt mamy. A nikdy sa nám nestalo, že by náš líder, ktorý vypráva tieto veci, sa dostal do pozície ako pán Dzurinda, ktorému nezávidím. Keď mu niekto rozpráva o sklenených výťahoch, o jeho vlastných listoch, kde si žiadal prideliť pôdu v Bratislave a podobne, kde išlo o flagrantné zneužitie funkcie politickej, ale už nemáme chuť o tom rozprávať, lebo verejnosť to vie. Chceme len nájsť vecnosť a zmysluplnosť do budúcnosti. To je dôležité, pán poslanec.

Pán Frešo, moja faktická poznámka, čas nevystačuje mi na to, aby som zaujal stanovisko k vášmu vystúpeniu, ale ak mi kývnete, tak s veľkou chuťou vystúpim v rozprave a vysvetlím vám to, dobre, naše stanovisko.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Štefanec... Pán podpredseda Národnej rady Hort požiadal o slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milé dámy a páni, chcel by som sa na úvod vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré nás viedli k zvolaniu tejto schôdze. Pretože už od toho, čo tu navrhovateľ pán poslanec Dzurinda uviedol všetky vážne skutočnosti, uplynul nejaký čas, tak mi dovoľte ku niektorým sa predsa znovu ešte raz vrátiť.

Určite mi dá za pravdu aj pán premiér, že právom, ba priam povinnosťou opozície je nielen kontrola činnosti vlády a pozorné sledovanie jednotlivých krokov pri spravovaní krajiny, ale zároveň byť jej dôsledným a kompetentným oponentom. Súčasne s tým by opozícia mala aktívne využívať aj ďalšie možnosti, ktoré má k dispozícii, a to najmä legislatívnu iniciatívnu pri predkladaní poslaneckých návrhov zákonov. S týmto cieľom sme nastupovali do opozičných lavíc, a keď sa obhliadneme dozadu, fakty o počte predložených opozičných zákonov v rámci jednotlivých schôdzí či naše vystúpenia pri prerokovávaní konkrétnych návrhov zákonov dokazujú, že súčasná opozícia na svoju legislatívnu iniciatívu nerezignovala, a to aj napriek tomu, že prakticky žiaden opozičný návrh zákona doteraz nebol v tomto parlamente schválený. Jeden síce táto Národná rada schválila, ale po tom, čo ho prezident po dohode s koalíciou vrátil na opätovné prerokovanie, pre tých poslancov z koalície, ktorí ho predtým podporili, odrazu už prijateľný nebol. Ja si naozaj nepamätám, že by za predchádzajúceho obdobia, keď sme boli vo vládnej koalícii, nemal šancu prejsť žiaden opozičný poslanecký návrh. Toto je asi ale tá nová parlamentná kultúra, áno, je to veru riadny posun.

Prečo o tom hovorím? Pravda je taká, že poslanci vládnej koalície si nechali vziať slobodu pri hlasovaniach a znakom tejto novej parlamentnej kultúry je direktíva predsedu vlády pána Roberta Fica - nekompromisne zmiesť zo stola všetky legislatívne návrhy opozície.

Rád by som ešte na úvod pripomenul pánovi premiérovi, čo nie je tak dávno, keď mal možnosť, príležitosť dokázať svoje principiálne výroky o tom, že nebude čakať ani chvíľu a bude konať, pokiaľ nejaký jeho minister urobí vážny prešľap, ktorý by poškodil vládu. Len tak mimochodom, pán premiér, vrátila už organizácia Privilégium finančné prostriedky, ktoré jej boli pridelené práve vašou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovou v rozpore so zákonom? Alebo sa spoliehate, že sa časom na túto kauzu zabudne? Keď neváhate presviedčať svojich voličov o vašej úspešnej vojne s mocnými monopolmi či obchodnými reťazcami, prečo tolerujete svojej ministerke a Privilégiu konanie, ktoré je v rozpore so zákonom?

Pán predseda vlády má rád silne slová. S obľubou ich pri každej možnej príležitosti používa. No tak ako je užitočné si tieto slová pamätať, je veľmi žiaduce ich zároveň aj porovnávať s tým, ako koná, resp. ako sa správa. A tu narážame na dosť výrazné rozpory. Prvým príkladom toho je tzv. vinica, no najmä za akých podmienok sa k nej dostal. Viem, že sa chce v tejto Národnej rade dehonestovať, znižovať vážnosť tejto kauzy, ale pretože toto je jediný priestor, kde sa vieme s pánom premiérom rozprávať, bude si to musieť vypočuť.

Pán premiér, nikto nespochybňuje vaše právo vlastniť pozemok s rozlohou osem árov, osem hektárov, alebo aj väčší. Takýto pozemok môžete kúpiť, zdediť, môže vám byť vrátený v reštitúcii, môžete v reštitúcii, ak vám štát nevie vrátiť pôvodný, získať iný pozemok zámenou. Pán premiér, nebudem vysvetľovať celú históriu, ako ste sa k pozemku dostali, a odhliadnem od skutočností a nechám na fantáziu všetkých, ktorí rozmýšľajú, prečo pozemok, ku ktorému ste sa vy dostali za 37-tisíc korún, majú dnes možnosť v tejto lokalite získať iní pozemky iba za cenu, teraz už najnovšie, od 6 mil. hore. Nás zaujíma, prečo ste sa báli povedať, že váš pozemok vznikol pozemkovými úpravami v súčinnosti Pozemkového úradu Bratislava III a vašou susedou so súhlasom reštituentky, známej to babičky z Nového Mesta nad Váhom?

Ďalšia otázka je: Prečo ste tvrdili, že ide o vinicu v súlade so zákonom č. 182 zo 17. marca 2005 o vinohradníctve a vinárstve vo vinohradníckom hone Koziarka, keď musíte veľmi dobre vedieť, že z mapových dokumentov je jasné, že váš pozemok je síce na Koziarke, ale mimo viníc, ktoré ako vinice definuje uvedený zákon? Prečo pri novele zákona, toho istého, ktorá vyšla pod č. 283 zo 17. mája, bol aj váš, vtedy už zjavne stavebný pozemok ošetrený pozmeňujúcim návrhom práve poslancov SMER-u tak, že mu nehrozí stať sa vinicou? Myslíte si, že na tieto odpovede nemá verejnosť nárok? Prečo ste klamali v takejto podľa vás triviálnej záležitosti, pán predseda vlády, takpovediac v priamom prenose? Ja na to neviem odpoveď, a preto sa to pokojne pýtam znova. Táto otázka nebola dodnes zodpovedaná. A, pán premiér, ak to chcete znehodnocovať, tak náš pohľad na to, ako sa má chovať ústavný činiteľ, čo sa týka transparentnosti, je pohľad, ktorý je pohľadom z trošku inej spoločnosti, než v akej ste vy vyrastali.

Druhou, dosiaľ pre verejnosť nezodpovedanou zostáva kauza byt. Keď sme sa vás na základe informácií z médií pýtali, koľko stál a akou formou ste ho nadobudli, tak najskôr to boli hlúposti, o ktorých sa odmietate baviť. Potom pod tlakom médií sme sa dozvedeli, že ste ho od firmy IKORES zakúpili s bratom, na základe ďalšieho tlaku už sa na jeho kúpu použili aj úspory vašej mamičky a posledná informácia zaznela, že byt stál približne 3 mil. korún. Len tá forma nadobudnutia, pán premiér, dosiaľ zodpovedaná nebola. A keď vy mlčíte, vznikajú vážne pochybnosti, že to bolo za niečo iné ako za úhradu ceny z kúpno-predajnej zmluvy.

Máme právo, ba priam povinnosť sa vás na tieto otázky pýtať, pretože z ostatných vašich výpadov voči opozícii a médiám vyplýva, že my na rozdiel od vás nemáme morálne právo. Nuž ak sa vy, pán premiér, štylizujete do polohy morálneho etalónu, tak je vašou povinnosťou neklamať a byť príkladom v konaní, ktorému sa hovorí transparentné. (Potlesk.) Takže prečo neodpoviete? Brat Dzurindu na rozdiel od vás nadobudnutie toho vami spomínaného bytu vie zdokladovať. Napriek tomu, že nie je ústavný činiteľ.

Predseda vlády hrá na občanov pózu politika, ktorý koná rázne a principiálne. Dokonca až tak, že vraj ešte za žiadnej vlády na Slovensku tak rázne a principiálne konané nebolo. Nuž tak si rozmeňme na drobné aj kauzu pozemkov pri Veľkom Slavkove. Pán predseda, kedy sa na verejnosti objavili prvé informácie o podozrivých prevodoch pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond? Vari až v novembri minulého roka, keď ste sa konečne vyjadrili k tomuto podľa vás škandálu? Viete, kedy sa to dostalo von? Ja vám pomôžem. Bolo to koncom júna 2007, presnejšie 25. 6. Vtedy sme aj my na tento vážny problém upozornili. A aká bola vaša reakcia? Posielali ste nás do väzenia. Takže je zaujímavé, že pokiaľ predsedu vlády v júni 2007 vážne podozrenia o týchto čudných prevodoch absolútne nezaujímali, v novembri, o 5 mesiacov neskôr, ich už považoval za škandalózne a neakceptovateľné. Dokonca za také, ktoré mohli viesť k ukončeniu vládnej koalície. Ja sa pýtam, prečo ho táto kauza v júni ani v náznakoch nevyrušovala a v novembri kvôli tomu istému problému už odrazu chcel povaliť koalíciu?

Opäť pripomínam slová pána Roberta Fica pri nástupe do funkcie predsedu vlády, keď občanov prostredníctvom svojej tlačovej konferencie ubezpečoval, že ak sa objavia nejaké podozrenia, bude ihneď konať. Pán premiér, prečo ste nechali túto kauzu ležať ladom niekoľko mesiacov? Koľko zástupcov mala strana SMER v Správnej rade Slovenského pozemkového fondu? Z jedenástich až sedem. Prečo sa informáciami o zvláštnych prevodoch nezaoberala samotná vláda, ktorá členov do vrcholových orgánov Slovenského pozemkového fondu menuje? Až zrazu po tom, ako sa v médiách podrobne popísal jeden vcelku ucelený príbeh pozemkov vo Veľkom Slavkove, obsahujúci aj konkrétnych ľudí, ktorí stáli za týmto prevodom, nastal neuveriteľný obrat. Zrejme aj vďaka nášmu tlaku a záujmu médií to, čo v júni problémom nebolo, čuduj sa svete, v novembri už bolo škandálom. Predseda vlády zrazu musel konať. Otázka "prečo až v novembri" zostala doteraz nezodpovedaná. Ani na to ste nám doteraz nedali odpoveď.

Takisto aj otázka, prečo sa po tomto precitnutí predseda vlády nedožadoval vyvodenia zodpovednosti aj vo vrcholových orgánoch Slovenského pozemkového fondu? Urobil tak až minulý týždeň z úplne účelových dôvodov, keďže potreboval podľa možnosti čo najviac argumentačne oslabiť túto debatu, ktorú sme naniesli na pôde parlamentu. Nebyť tejto schôdze, celá Správna rada spolu s Dozornou radou by v pohode vegetovala minimálne až do leta. Čiže ešte raz, keď sa v novembri premiér Robert Fico konečne zobudil, prečo svojím spravodlivým hnevom nezasiahol aj orgány Slovenského pozemkového fondu, ktoré v tejto kauze jednoznačne zlyhali? No preto, lebo išlo o pána Šebeka. Povráva sa, že sú nielen dlhoroční priatelia, ale je to aj jeho osobný, premiérov osobný nominant do orgánov Slovenského pozemkového fondu.

A nebolo to náhodou, pán premiér, aj preto, že sponzori SMER-u sú vo vzťahu k pôde v Slovenskom pozemkovom fonde ďaleko väčší dravci ako tí, čo stoja za pozemkami vo Veľkom Slavkove? Celkom otvorene to totiž povedal bývalý námestník Slovenského pozemkového fondu, keď uviedol, že pán Šebek ako šéf fondu je obklopený vplyvnými skupinami, kde záujem štátu je až na druhom mieste. Pred chvíľou tu bolo hovorené niečo o platenej tlačovej správe, dvakrát to tu spomínal pán poslanec Frešo, a to boli, prosím pekne, slová bývalého ministra Jureňu, toho času poslanca z vládnej koalície.

Toto by zrejme mohlo vysvetliť aj premiérovu dôslednosť pri vyvodzovaní zodpovednosti. A ak by tak urobil, musel by tým nepriamo priznať aj zlyhanie svojich ľudí, ale aj prekaziť plány SMER-u v Slovenskom pozemkovom fonde. Argumenty, že v čase, keď sa predmetné zmluvy podpisovali, a teda nemôže byť o nejakej zodpovednosti z vedenia nominantov SMER-u ani reči, keďže dostali menovacie dekréty až neskôr, považujem za komické.

Pán premiér, ozaj, prečo Správna rada a Dozorná rada Slovenského pozemkového fondu bola ustanovená fyzicky až v máji 2007? To, použijúc vašu rétoriku, vám ju mali ustanoviť KDH, SMK alebo nebodaj SDKÚ? Čiže v novembri robiť nejakú očistu so svojimi zástupcami v Slovenskom pozemkovom fonde nepovažoval pán premiér za veľmi rozumnú, keďže taktika, ktorú použil, bola jednoznačná. Celý škandál za dianie okolo Slovenského pozemkového fondu omotať okolo HZDS, hrať pozíciu čistého, principiálneho a spravodlivo nahnevaného koaličného partnera, ktorý nestrpí takéto praktiky, a keď sa inak nebude dať, tak aj za cenu ukončenia tejto vládnej zostavy. Potreba čo najviac sa vymedziť voči svojmu koaličnému partnerovi viedla až k tomu, že predseda vlády si v daných chvíľach neváhal spomenúť ani na tzv. Mečiarove amnestie, ktorých eventuálne zrušenie ešte pred rokom kategoricky odmietal a odporúčal ich zástancom vrátiť právnický diplom. Nuž veru zaujímavé akrobatické piruety je schopný robiť pán predseda vlády. Hoci sa odvolaním ministra pôdohospodárstva a odchodom námestníka Slovenského pozemkového fondu snažil pán premiér Fico prezentovať ako dôsledné vyvodenie politickej zodpovednosti, je zjavné, že táto téma spolu s jeho osobným nadobudnutím vinice mu bola veľmi nepríjemná a podľa všetkého je aj teraz. Preto ten strach z riadneho termínu mimoriadnej schôdze, preto tie smiešne pokusy na odvedenie pozornosti od tejto témy. Čiže kedy vysvetlíte, pán premiér, skutočne a pravdivo svoju nečinnosť v tomto podľa vás pozemkovom škandále?

Je na druhej strane obdivuhodné, ako sa pán premiér chcel tohto neodškriepiteľného podielu na zodpovednosti zbaviť a celý škandál navyše aj využiť. Čo je vari najzarážajúcejšie, sú jeho metódy a prostriedky, ktoré začal používať. Spŕška demagógie, potreba neustálej konfrontácie, ale hlavne účelové prekrucovanie jasných faktov vytvárajú podstatu štýlu politiky, ktorú pán premiér, bohužiaľ, zosobňuje. Moc spojená s vedomím náklonnosti verejnej mienky je neodolateľná a vždy veľmi vábivá. Je isto vcelku príjemná, ale prináša so sebou jedno veľké riziko. Tým rizikom je pokušenie túto moc účelovo zneužívať vo svoj prospech. Je to predovšetkým obrovská zodpovednosť narábať s mocou tak, aby sa nevymkla základným pravidlám slušného správania v politike a uctievaní si demokratických zásad, ktoré by mali byť nosnými piliermi každej štandardnej politickej moci.

Máme aj v našej novodobej histórii samostatného Slovenska osobnú skúsenosť, čo sa stane s politikom, ktorého moc spojená s popularitou úplne opantá. Netreba to všetko pripomínať, máme to ešte v živej pamäti. Škody a plody takéhoto štýlu vládnutia sme niesli všetci. Už je to za nami, ale nemali by sme na to zabúdať. Hovorím to aj preto, lebo pri niektorých terajších situáciách mi ako prvé napadne podobnosť práve s týmto obdobím. Keď počas smutne známej noci dlhých nožov v roku 1994 zostal počas schôdze sedieť ako jediný opozičný poslanec v sále terajší premiér Robert Fico, mnohí nechápali dôvody jeho zotrvania. On to vtedy vysvetľoval, že chcel vidieť, ako ďaleko dokáže pri ovládnutí všetkého, čo sa len ovládnuť dá, zájsť vtedajšia vládna moc. Teraz, keď vidíme, ako dokáže on sám s mocou narábať, musím konštatovať, že sa toho počas onej noci veľa naučil.

Pán premiér sa rád aj štylizuje do pozície sociálneho demokrata. V skutočnosti mi to však pripadá, že je to skôr sociálna demagógia, ktorá mu slúži ako plášť, ktorý má zakryť jeho skutočný pohľad na svet. Demokrat si predsa ctí základné demokratické práva, ktoré demokracia ako systém uznáva, a kladie na ne určujúci dôraz. Pán Robert Fico demokraciu ako systém iba rafinovane využíva, pomáha mu pri napĺňaní jeho ambícií. Napokon, čo iné sa dá čakať od politika, ktorý novembrové spoločenské zmeny v roku 1989 ani nepostrehol?

Čo všetko sa skrýva za takýmto štýlom, ktorý používa pri spravovaní krajiny? V prvom rade je to obrovská túžba mať moc a prostredníctvom nej kontrolovať rozhodujúce nástroje, ktorými môže túto moc koncentrovať a zväčšovať. Štát je len prostriedok, ktorý má slúžiť pri napĺňaní jeho mocenských ambícií. Proces posilňovania úlohy štátu v mnohých oblastiach nášho hospodárstva svedčí o jasnej koncentrácii politickej moci, ktorej sme tu svedkami od nástupu vlády. Je tu jasná tendencia mať možnosť prostredníctvom tejto moci zasahovať do oblastí, do ktorých by štát zasahovať priamo nemal.

Pán premiér, ale teraz úplne vážne. My na rozdiel od vás sme rok 1989 vnímali predovšetkým ako úžasný dar slobody, že sa budeme môcť slobodne vyjadrovať a hovoriť svoje názory, a nie že nám v 21. storočí v opozícii bude niekto hroziť, že nám zatvorí ústa, a vyhrážať sa nám väzením. Čiže nezávislé a súkromné bude základom a nie ohrozením systému. Že si budeme môcť slobodne rozhodnúť, akým spôsobom si chceme našetriť na dôchodok, že nám už nikto nebude strpčovať slobodnú voľbu lekára, že nás už nikto nebude obmedzovať, ak budeme chcieť časťou svojich daní podporiť dobročinné inštitúcie, ktoré zabezpečujú to, čo nestíha štát. Že tu už nikdy nezažijeme cenzúru a akékoľvek snahy o obmedzenie slobody tlače. Áno, také sú naše rozdiely vo vnímaní roku 1989 a zmien, na ktoré sme sa tešili.

Pán premiér, vo včerajšej diskusii na TA 3 ste občanom vnucovali svoj postoj, že vy síce chcete viesť diskusiu na báze hodnotových prístupov, ale tu vraj štandardný koalično-opozičný súboj nie je možný, a to vraj preto, že my len odvolávame a chceme iniciovať pouličné nepokoje a demonštrácie, pričom vy máte záujem o konkrétne projekty, ako je znižovanie napríklad štátnych úradníkov či rýchlejšie dobudovanie diaľnic. Odhliadnuc od toho, že som ja tu z tohto miesta na ostatnej schôdzi hovoril o verejných zhromaždeniach s občanmi, kde ich chceme informovať, a žiadne pouličné nepokoje ani demonštrácie, takže to ste mi vsunuli a je to veľmi nekorektné, dovoľte, aby som zareagoval aj na toto klamstvo a demagógiu, ktorá, bohužiaľ, v týchto vystúpeniach nezaznela prvýkrát.

Pán premiér, nespomíname si od roku 1992 nikdy na povolebnú parlamentnú diskusiu o vládnom programe, ku ktorej by nevystúpil okrem premiéra žiaden z členov vlády. Podobný obraz sa naskytá z balkóna aj pri schvaľovaní zákona roka, rozpočtu na príslušný rok, kedy vystúpení ministrov obhajujúcich svoju kapitolu je ako šafranu, alebo nevystupujú vôbec. V oboch prípadoch to bola zásadná diskusia o smerovaní krajiny. Bohužiaľ, z 80 či 90 % diskusia opozičná.

Pán premiér, stalo sa už pravidlom, že pri diskusii o konkrétnych zákonoch konkrétni ministri vašej vlády urobia úvodné formálne predstavenie navrhovaného zákona a na diskusiu, argumenty, výhrady či iné názory opozičných poslancov nereagujú vôbec, alebo až v záverečnom slove, keď už zo zákona o rokovacom poriadku žiadna debata nie je možná.

Pán premiér, hodina otázok sa stala vo vašom podaní pokračovaním predvolebnej rétoriky, kde zásadne neodpovedáte na otázku a spravidla vyčerpáte svoj čas na "politické školenie mužstva" v súlade s vašimi skúsenosťami zo základnej vojenskej služby.

Vážený pán premiér, zo zákona o rokovacom poriadku máte vy byť príkladom svojim členom vlády, aby ste sa v rámci interpelácií zúčastňovali diskusie s poslancami Národnej rady. Kedy ste naposledy boli na bode interpelácie? Boli ste vôbec za vášho premiérskeho pôsobenia niekedy účastník tohto demokratického parlamentného inštitútu? Prečo si, pán premiér, takýmto spôsobom robíte z parlamentu vazala vlády? Kedy sa bude dať, pán premiér, s vami diskutovať aj v médiách? To všetko, na čo sa pýtam a o čom hovorím, sú fakty.

Čo to je za váš pohľad na seba samého, ktorý o sebe predostierate verejnosti a popritom sústavne hanobíte opozíciu v médiách, všetkých, čo majú iný názor ako vy? To, pán premiér, nie je nová, ale staronová politická kultúra. A to som si myslel, že už sme to na Slovensku mali prežité, že to už nikdy nezažijeme.

Pán premiér, ešte pár poznámok jednak k zahraničnej politike. Ešte ani jedna vláda od vzniku samostatného Slovenska nedostala krajinu do rúk v takej kondícii ako vaša. Očakávať od vás, že aspoň raz sa zmôžete na normálne ľudské poďakovanie za to, že žnete to, čo ste nezasiali, a to aspoň v tých oblastiach, kde nemáme ale vôbec žiadny ideologický spor, to chce naozaj nadštandardnú dávku "ješitnosti" a tiež neúcty k politickému oponentovi.

Keď som svojho času videl vo vestibule parlamentu panely zobrazujúce míľniky našich dejín a zastavil som sa pri paneli zobrazujúcom historické chvíle začlenenia Slovenska do Európskej únie a NATO, len som sa pousmial, akú to má úžasnú vypovedaciu hodnotu o autoroch tohto seriálu. Takéto prekrúcania a prepisovanie dejín sme tu naposledy zažili za komunistickej éry. Nebol som jediný, ktorý sa nad touto úbohosťou pousmial. Vážne však je, že aj oná neúcta a neschopnosť priznať zásluhy aj oponentovi je veľmi zlým príkladom pre tých, ktorým by správcovia vecí verejných mali byť vzorom.

Pán premiér, nebudem teraz ako historik hodnotiť váš vzor Juraja Jánošíka, ale jednu paralelu predsa len nachádzam. Niektorí hovoria, že jeho osobu sme si my Slováci glorifikovali, že to bol obyčajný zbojník. Vy zvyknete rozprávať donekonečna o vašom sociálnom cítení, o tom, ako pomáhate chudobným na úkor bohatých. Keď som sa oboznámil bližšie s rozpočtom na rok 2008, tak predovšetkým na príklade rezortu pôdohospodárstva som pochopil, kde je ale skutočná pravda. Najskôr som si myslel, že to enormné navýšenie priamych platieb až na úroveň 29 mld. korún si do svojho rezortu vybojoval predseda HZDS pán Mečiar. Keď však vyjde najavo pravda, že z tých 29 mld. viac ako 82 % minú tí, čo majú vyššiu dotáciu ako 1 mil. korún, a je to približne 1 000 podnikateľov v agrorezorte a z tohto približne stovka je tých, čo berú desiatky a viac miliónov dotácií do úrovne spomenutých už miliárd, a že tých ďalších približne 11-tisíc sú tí, ktorí dostávajú almužnu, tak skutočná pravda o vašej sociálnej politike, o vašom sociálnom cítení je na stole. Preto sa nemohlo dať viac peňazí do školstva, preto sa na šport dalo menej ako v minulom roku, a preto sa nemohlo nič dať na zvýšenie rodinných prídavkov, lebo tieto miliardy spravujú takí ľudia ako pán Záhumenský, pán Šebek, pán Palša alebo pán Maxon, ktorý údajne spravuje majetky pána Šebeka. A môžeme sa spoločne pýtať, komu sú títo ľudia blízki?

Pán premiér, kde sú roľníci, kde sú jednoduchí malí farmári? Kde sú tí najchudobnejší, čo pracujú na pôde? Prečo, keď dávame z rozpočtu 80 % priamych platieb do poľnohospodárstva, sú mzdy našich občanov v tomto rezorte len 39 % z priemeru Európskej únie? Miesto zatvárania úst opozícii by ste možno aj túto demagógiu vo vašom sociálnom cítení mohli dať na pravú mieru. Spomínam to len preto, aby to spojenie s Jánošíkom bolo zrozumiteľnejšie.

Po roku 1998, a to, dúfam, nespochybňujete ani vy a boli ste vtedy aspoň zo začiatku súčasťou koalície, sme museli prekonať neskutočný úsek cesty, aby Európa a svet zmenili uhol pohľadu na našu krajinu, aby sme pre nich neboli čiernou dierou. Pán premiér, ak si dnes myslíte, že vás stanovisko eurosocialistov nemusí zaujímať, ak si dnes myslíte, že sa môžete beztrestne vyjadrovať po návrate z európskych samitov negatívne o vašich kolegoch lídroch Európskej únie, tak ste z opozičného lídra nedorástli ešte ani do nohavíc politika, nieto štátnika. V Európe pri jej všetkých nedostatkoch si vedia v najdôležitejších otázkach sadnúť za jeden stôl aj socialisti, aj ľudovci, aj liberáli, či zelení. Chcem tým povedať, že vaše postavenie v Socialistickej internacionále "napomáha" vnímaniu našej krajiny vonku rovnako ako reči o zbytočnosti samitov, ktorými robíte zo seba hrdinu v krčmách 4. cenovej skupiny. Ak si k tomu pridáme váš vzťah k Lukašenkovmu režimu v Bielorusku a taktiež obdiv v rozpore s názorom celého civilizovaného sveta ku kubánskemu režimu a nie k tým, ktorí tam trpia kvôli ľudským právam, je to niečo, čo Slovensku v medzinárodnopolitickom postavení vôbec, ale vôbec nepomáha, a to bez ohľadu na váš nepopierateľný talent získavať si popularitu. Ale tu je namieste otázka - za akú cenu?

No a na záver vás chcem ešte o niečo poprosiť. Pán premiér, neurážajte všetkých ľudí, ktorí za komunizmu dokázali aj podpisom Charty ´77 nájsť odvahu postaviť sa proti neslobode, cenzúre, nepravde, klamstvám a komunistickej ideológii. Ak pri útokoch na novinárov dokážete dať paralelu medzi chuderkou vašou vládou a Chartou ´77, je to buď absolútna strata pamäti, alebo arogancia naozaj najhrubšieho zrna. Človek, ktorý sa hrnul do Komunistickej strany a ani si nevšimol nejaký rok 1989, ktorý aktívne podporoval režim, ktorý proti chartistom a myšlienkam Charty bojoval všetkými prostriedkami, takýto človek má posledný právo čo i len spomenúť verejne tých, ktorí práve týmto zvrhlým režimom boli donútení zohnúť chrbát a podpísať v tomto období Antichartu. Svojho času som videl tento satanský systém, takúto degradáciu človeka dotiahnuť na najvyšší piedestál zloby aj u takej osobnosti, obhajcu a presadzovateľa pravdy a slobody, ktorou bez sporu bol Jan Werich.

Takže, pán premiér, ak budete chcieť ešte niekedy vy nastavovať vo vzťahu k tejto dobe niekomu morálne zrkadlo, tak si spomeňte na svoje vlastné postoje a súčasťou akej mašinérie ste boli vy sám. Bez ohľadu na to, že ste vtedy mali 13 rokov, ale do tej mašinérie ste sa hrnuli vtedy, keď ste to potrebovali, keď ste cítili, že vám to prinesie profit. (Reakcia premiéra.) Pán premiér, do strany ste nevstupovali ako 13-ročný, to už ste mali, dúfam, rozum. (Reakcie z pléna.)

Pán Fico, a teraz ešte k vášmu vystúpeniu zopár postrehov. Samozrejme, že ste spomínali v tejto Národnej rade opäť kupovanie poslancov. Ja neviem, aké metódy a kto kedy používal, stále sa o tom rozpráva, nič ste stále nedali na trestné stíhanie, ale aké metódy ste používali vy voči vášmu vlastnému poslancovi Hanzelovi, to som videl na vlastné oči. Keď nemohol hlasovať za reformy, pretože ste mu držali ruky a až na poslednú chvíľu si ich vyšmykol a hlasoval za zákon, za ktorý chcel podľa svojho vedomia a svedomia hlasovať. (Reakcie z pléna.) Môžete sa smiať.

Vláde sa darí a darilo by sa jej aj bez reforiem, to som sa tu dnes dozvedel. Pán premiér, ja som sa z tohto vášho výroku dozvedel, aký ste ekonóm - a dávam ho do pozornosti všetkým, aj študentom prvého ročníka strednej ekonomickej školy alebo obchodnej akadémie. Pretože ak takýmto spôsobom ohodnotíte, čo tu vláda dosiahla a dokázala v minulom volebnom období, tak to svedčí naozaj o nadštandardnom ekonomickom cítení a vzdelaní.

Aký ste právnik, to ste, pán premiér, dokázali vtedy, keď ste po tom, čo pán Paška urobil naozaj prešľap vo vzťahu k ústave, a nič iné to nechcelo, len aby povedal: "Stala sa chyba." Nebola by ani žiadna mimoriadna schôdza. Ale vy ste ako právnik, ako učiteľ práva hovorili, že pán Paška konal v súlade s ústavou a so zákonmi. Myslím to, čo chcel urobiť, nebyť toho, čo sa nakoniec pod tlakom aj ústavných právnikov našťastie neudialo.

A čo sa týka toho Jánošíka, nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom je vnímaný alebo nie je vnímaný, ale k vašim výrokom, pán premiér, ako k historikovi, chcel by som vás upozorniť, že vierozvestcov nepozval Svätopluk, ale knieža Rastislav a Svätopluk ich vyhnal, myslím tým Metodových žiakov. (Potlesk.) To len aby som dal na pravú mieru históriu.

Dnes inak celé to, čo ste tu predviedli, už tu bolo všeličo k tomu povedané, ale vo mne najviac zarezonovalo to, keď ste spomenuli potom prezumpciu neviny. To je niečo podobné, ako keď pán podpredseda Číž volá po politickej etike, elementárnej ľudskej slušnosti a potom povie Dzurindovi, že patrí za mreže. Je to naozaj symptomatické vo vzťahu k etike v politike.

Spomenuli ste aj multifunkčné športoviská, že my sme také nerobili. No robili sme aj my, len s takým rozdielom, že sme ich robili na základe toho, koľko sme mali na to finančných prostriedkov, ale hlavne sa tieto športoviská financovali z rozpočtu ministerstva školstva. Ja obdivujem, nie je tu pán Slota, nie je tu ani pán minister školstva, že toto trpia. Veď, prepánakráľa, ak sú peniaze na to, aby sa takéto športoviská budovali, chvalapánubohu. Ale prečo sa to musí dávať z rezervy premiéra, prečo sa to nemôže dať normálne z kapitoly ministerstva školstva? To by ste už potom tú slávu vy nemohli žať.

Pani Radičovej chcel by som povedať, nedivte sa po tom, čo tu pán premiér povedal znova vo vzťahu k tomu, čo sa urobilo zle za vás, ako ste sa za to ospravedlnili, že si takéto veci nevšíma. On tu vo vzťahu k tej mimoriadnej schôdzi na vás povedal aj horšie veci. Horšie veci z toho pohľadu, že ste to cielene znepríjemnili pani poslankyni Vaľovej, ktorá nezvládla vtedy to hlasovanie.

No a na záver. Na veľa otázok, ktoré tu boli povedané, sme nedostali odpoveď a zrejme ani nedostaneme. To, čo ste tu predviedli, pán predseda vlády, bolo naozaj znova jedno predvolebné vystúpenie. Ale my vám chceme povedať, že môžete sa nám vyhrážať, môžete nás aj strašiť väzením, my budeme upozorňovať na to, že sa tu zavádza niečo, čo tu už bolo. O slobodách som už hovoril.

Takže, pán premiér, máme skúsenosti s parlamentnou demokraciou a vidíme, akým spôsobom parlamentnú demokraciu vo vzťahu ku všetkým tým hodnotám, ktoré tu boli spomenuté, táto vládna koalícia posúva niekam, kde ich nechceme mať, a aj na základe týchto skutočností budem hlasovať za vaše odvolanie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)