Pondělí 21. ledna 2008

M. Číž, podpredseda NR SR: S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Damborská. Alebo s faktickou? Zapnite, prosím, faktickú poznámku pani poslankyni Damborskej.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem za slovo. Pán Hort, pán poslanec Hort... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prosím ešte jednu minútu potom. Nech sa páči, prepáčte.

M. Damborská, poslankyňa: My sme si dnes povedali, alebo ja som si, alebo možnože aj moji kolegovia, sme si povedali, že nebudeme na vás reagovať vôbec akože všeobecne, pretože nemá to jednoducho zmysel a žiadny význam. Lenže to sa počúvať nedá, čo vy ste schopný tu narozprávať. No normálne stojí človeku hlava.

Vy máte evidentný strach z toho, že táto vláda a pán premiér konečne urobí v štáte poriadok. Vy sa odvolávate na demokraciu, ale to je jednoducho bezbrehá demokracia. Veď je to obyčajná anarchia! V prípade Privilégia sústavne vyrábate voľajaké kauzy a hľadáte, ja neviem, proste hovoríte, že teda, že médiá a tlač poukazujú na problémy v štáte a že kauzu Privilégium takisto proste našli médiá a tlač. Ale vy veľmi dobre musíte vedieť, a viete o tom, že jednoducho v sociálnych zariadeniach je porušovaný zákon, a veľmi dobre viete, že pán Kaník a takisto aj pani Radičová dávali príspevky pre organizácie tiež za vášho vládnutia takým organizáciám, ktoré mali voči štátu dlhy. Pretože pokiaľ zákon bol porušovaný č. 195/1998 a je porušovaný zákon o sociálnej pomoci, vy dobre viete, že samosprávne kraje príspevky nedávajú týmto nie zariadeniam, ale klientom. Jednoducho diskriminácia v neštátnych zariadeniach je páchaná na ľuďoch... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, váš čas uplynul. S faktickými poznámkami sa ešte hlási pán poslanec Frešo, Mikloš, Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže doplnil by som predrečníka vo veci konštituovania, resp. odvolania správnej rady a dozornej rady. Správnu a dozornú radu vláda premiéra Fica odvolala hneď po svojom nástupe 9. augusta a vlastne celých 9 mesiacov bol tento orgán bez konštituovania správnej a dozornej rady. Deväť mesiacov hovorím preto, lebo napriek tomu, že 24. januára vymenovala, resp. schválila vláda novú správnu a dozornú radu, tak túto neuviedla do svojich funkcií a neboli im odovzdané vraj tieto dekréty. Jeden termín, ktorý je tu spomínaný, je 16. máj, ja sám som bol na ministerstve, kde hovorili o 27. apríli.

Ale čo to má spoločné? A spoločného menovateľa to má, že za výkon týchto rozhodnutí vlády je zodpovedný premiér, čiže tých 9 mesiacov, ktoré fond nebol kontrolovaný a riadený, padá na zodpovednosť pána premiéra vrátane inkriminovaného apríla, kedy miliardové majetky pod Tatrami odišli z fondu. A k tomuto by som bol rád, keby sa pán premiér podrobne vyjadril.

Rovnako ako k druhej veci, ktorú spomínal predrečník, a to je tá platená správa jeho kolegu z koaličnej rady, v ktorej sa hovorí, že 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER, to znamená, bola tam požiadavka, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER. A vysvetlil celé pozadie tohto tvrdenia. Ja znova zopakujem, je to platená správa HZDS zo dňa 13. novembra a žiadal by som od pána predsedu vlády podrobnú reakciu na toto.

Ku kauze Privilégium jednou vetou. No je zrejmé, že keď tak dlho otáľali s rozhodnutím ohľadne Privilégia, či pani ministerka, či pán premiér, a stále hovoril, že všetko je v poriadku, až kým všetko neprasklo v novinách, no tak je samozrejmé, že tie peniaze tam dodnes nie sú, takže budú to pozdržovať ďalej.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť vystúpenie pána podpredsedu parlamentu Horta v dvoch veciach. Tá prvá sa týka toho, ako sa pán predseda vlády hrdil tým, že postavili 200 ihrísk. Zároveň ale treba povedať, že rezerva predsedu vlády bola navýšená z 50 mil. na 150 mil., počas Dzurindových vlád to nikdy nebolo viac ako 50 mil., a rezerva vlády z 200 na 350 mil. Chváliť sa tým, že navyše netransparentne sa rozdávajú peniaze z takto navýšenej rezervy predsedu vlády a vlády považujem za perfídne.

Druhá vec, kde ho chcem doplniť, sa týka tej Charty. Pán predseda vlády to zľahčil, veď ako on mohol bojovať proti Charte, keď mal 13 rokov v roku 1977? Ale pozor, Komunistická strana bojovala proti Charte, kým vládla, teda v rokoch 1977 až 1989, teda v čase, kedy predseda vlády sa stal členom Komunistickej strany, hrdo sa k tomu hlási, a kedy si dokonca aj po zmene režimu nevšimol, že k niečomu došlo a nikdy to nevedel ani oceniť, ani pozitívne ohodnotiť.

Takže zľahčovanie toho, čo podpredseda parlamentu Hort veľmi jasne a presne pomenoval, považujem za typický príklad účelového manévrovania a zavádzania. Pretože naozaj si myslím, že ak dnes človek, ktorý bol aktívnou súčasťou tohto režimu, bol členom Komunistickej strany a hrdo sa k tomu hlási a nevšimol si november 1989, ak dnes sa odvoláva na Chartu ´77, tak to považujem opäť za perfídne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Vážený pán podpredseda Hort, ja by som nikdy nepovedal, že viete tak bohorovne klamať. Pán podpredseda, na rozdiel od vlády Mikuláša Dzurindu za vlády Roberta Fica nikto neorganizoval ani nebude organizovať ozbrojený útok s desiatkami kukláčov na sídlo lídra opozície. Za vlády Roberta Fica nikto nezbavuje opozičných poslancov imunity a neuvaľuje na nich kolúznu väzbu. Za vlády Roberta Fica na rozdiel od vlády Mikuláša Dzurindu nikto neinternuje nepohodlných novinárov na 28. poschodie Slovenskej televízie. Pán podpredseda, za vlády Roberta Fica na rozdiel od vašej vlády nikto neodpočúva mienkotvorný denník ako za vlády Mikuláša Dzurindu. Pán podpredseda, za vlády Roberta Fica nikto neorganizuje pravidelné pondelkové tlačové konferencie na ministerstve vnútra, na ktorých sa vyrábali kauzy, na ktorých sa vyrábalo kladivo na opozičných poslancov.

A, pán poslanec, z poslaneckého klubu SMER-u nie je ani jeden poslanec, ktorý podpísal Antichartu. Vy máte medzi sebou... (Potlesk.) Vy máte medzi sebou zaslúžilú umelkyňu Slovenskej socialistickej republiky (smiech v sále), ktorá z rúk najvyšších komunistických predstaviteľov vtedajšej socialistickej republiky prevzala ocenenia - pani Vášáryovú, ktorá svoj podpis tu, v Národnej rade, odôvodnila tým, že jej predsa išlo o kariéru a ten "svinský" režim jej kariéru ohrozoval.

Takže, pán podpredseda, vy nemáte ani to najmenšie morálne právo vstupovať nám do svedomia. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Odpovede na faktické poznámky - pán podpredseda Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani kolegyňa Damborská, Privilégium, ak dovolíte, nebudem vám teraz detailne vysvetľovať, lebo mám dve minúty, ale keď budete mať záujem, tak vám to presne poviem, ako to bolo aj s tým iným prideľovaním. Vysvetlím vám to. Ak sa niečoho bojím, tak naozaj sa nebojím tejto vládnej koalície, len mám trošku obavu, že ideme dozadu a je to zbytočné, bude sa to musieť všetko znova ponaprávať.

K tým ihriskám ešte jeden taký drobný dodatok. Ony sa teraz dávajú len verným a vyvoleným, tam nemá šancu žiadny starosta z nejakej inej strany, ako je dnes vládna koalícia, dostať čo i len náznak prísľubu.

A, pán Podmanický, bohorovné klamstvo, no tak viete, ak vy mne chcete vytýkať, že som v tomto parlamente 12- alebo 13-krát hlasoval za zbavenie imunity pána Lexu, pretože tu bol unesený syn pána prezidenta, že tu bol zavraždený štátnou mafiou človek, skúste sa niekedy zamyslieť nad tým, ako by ste sa týchto ľudí vy ako absolvent teológie spýtali na to, kde je pravda? A viete, kto zmaril a prečo sa to nemohlo došetriť? Tak si to, prosím vás, doštudujte a nerozprávajte tu takéto nezmysly, lebo sa staviate na obranu toho, čo sa tu udialo za Lexu, Mečiara, na základe čoho sme sa dostali mimo civilizovanej Európy a sveta.

A keď hovoríte o tej Charte, no aj to by som odporučil doštudovať, ako to bolo s tou Chartou, a keď som tu dnes spomenul pána Wericha, tak "zrúdnosť" toho režimu bola v tom, že na sklonku života vedeli zohnúť chrbát ešte aj tomu Werichovi, ktorý celý život bojoval za pravdu, spravodlivosť, slobodu, a nakoniec tento režim, taký úžasný, ktorého veľa reprezentantov máte vy okolo seba, a ďaleko najviac (potlesk), ďaleko najviac, a tí nepotrebovali naozaj podpisovať Chartu. Tí nútili podpisovať Antichartu. Nemáte hanby trošku, že toto tu poviete ako absolvent teológie?! Je mi z toho dosť smutno, pán kolega.

M. Číž, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Štefanec Ivan. Pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová Jarmila.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, pán podpredseda Číž vyslovil vo svojom vystúpení tézu, že údajne opozícia devalvuje slovenský parlament. Nuž dovoľte mi sa opýtať, ktože to demonštratívne demonštruje aroganciu moci nočným rokovaním? Ktože to odignoroval zákon roka? Vtedy to vyzeralo približne tak ako teraz, drvivá väčšina koaličných poslancov chýbala, bol tu jediný člen vlády. Ktože sa to pokúsil zmeniť už schválené zákony? Toto neboli predstavitelia opozície, toto bola koalícia, čiže ak niekto devalvuje slovenský parlament, dámy a páni, som si istý, že predovšetkým predstavitelia súčasnej koalície.

Súčasná vládna koalícia dnes po pol druha roku predstierania vládnutia sa zmieta vo vnútornom boji o vzájomné kšefty. (Ruch v sále.) To ešte nie. Po pol druha roku dochádza k odvolávaniu predsedu vlády. Po tom, čo sme boli svedkami procesu odvolávania predsedu Národnej rady, je to ďalší významný krok.

Prečo teda k nemu prišlo a aké sú dôvody? Myslím si, že sú jasné a je ich stále viac a viac. Primárnym dôvodom pre odvolávanie predsedu vlády je jeho prístup ku škandálu okolo pozemkov spravovaných Slovenským pozemkovým fondom. Tento údajný principiálny postoj trval od 25. júna až do 27. novembra, aj to len naoko, teda žiadne tri minúty ani tri hodiny, ani tri dni, ani tri týždne, ale 205 dní. Pardon, v tomto prípade päť mesiacov, päť mesiacov, kým začal konať, aj to nedôsledne.

Predseda Fico sa veľmi snaží zhodiť zodpovednosť za tento škandál na koaličného partnera, ale zákon hovorí jednoznačne, je to zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Citujem: "Činnosť pozemkového fondu riadi správna rada, ktorej predsedu, podpredsedu a ostatných členov na návrh ministra vymenúva na päť rokov a z funkcie odvoláva vláda Slovenskej republiky." Vláda vymenovala správnu radu, ako sme už veľakrát dnes počuli, 24. januára 2007. Bolo tam sedem nominantov SMER-u a po dvoch z HZDS a SNS. K odvolaniu členov správnej rady a dozornej rady došlo až dňa 16. januára 2008, až v stredu minulý týždeň, teda po viac ako pol roku a pol mesiaci, a to je presne po dvestopiatich dňoch. To je teda určite viac ako tri minúty či tri hodiny, alebo tri dni. A pán predseda vlády podľa môjho názoru preto nekonal razantne a vôbec už nie skoro. Vyčkával, ako situácia sa vyvinie a konal až z donútenia. Naviac stále len naoko. Je to divadielko skôr pre voličov, pretože fond aj naďalej aj v súčasnosti riadi nominant SMER-u pán Šebek, dokonca teraz aj bez správnej rady.

Za posledné obdobie sme sa dozvedeli veľa zaujímavého o majetkových pomeroch pána predsedu vlády. Najskôr dlho-predlho zatajoval cenu jedného zo svojich bytov, ku ktorému prišiel viac ako podozrivým spôsobom. Totiž ako jediný v celom bytovom dome ináč ako ostatní majitelia. Najväčšie podozrenie vyvoláva fakt, že staviteľom bola firma IKORES, smutne preslávená z miliardovej zákazky bez verejného obstarávania. Cenu bytu sme sa nakoniec dozvedeli z úst predsedu vlády na otázku opozičného poslanca, vtedy povedal 3 mil., dnes vo svojom vystúpení formuloval sumu 2,9 mil.

Pán predseda vlády, ak sa chcete zbaviť podozrení, máte na to najlepšiu príležitosť, aby ste sa k tomuto prevodu vyjadrili verejne. Z tohto škandálu vyplývajú viaceré otázniky, ak to nie je váš byt, tak máte možnosť verejne to deklarovať a predložiť transparentne všetky dokumenty.

Tieto výkričníky, ktoré stále nie sú zodpovedané, sú nasledovné:

1. Kúpa bytu nebola normálna, jednalo sa o prevod majetkových práv.

2. IKORES, ako vieme, dostal miliónovú zákazku bez verejného obstarávania, viac ako miliardu bez verejného obstarávania. A keď pán predseda vlády sa obhajoval, že IKORES dostával zákazky aj za minulej vlády, to je pravda, ale nikdy to nebolo bez verejného obstarávania.

3. Žiadny predseda inej politickej strany nemá mamu s bytom od sponzora svojej strany. Ak chce pán predseda rozptýliť pochybnosti, má možnosť zverejniť všetky podrobnosti, doteraz tak neurobil.

Zaujímavou novinkou boli aj vinohradnícke sklony pána predsedu. Predseda Fico sa nás snaží presvedčiť, ako vždy chcel pestovať len vinič, tak si v roku 2002 kúpil za 46 korún za meter štvorcový pozemok. Pointa ale je, že za 46 korún sa v roku 2002 v Bratislave nedala kúpiť ani vinica, ani záhrada. Táto cena je nereálna, aj ak by daný pozemok bol a mal vždy zostať vinicou. Je zrejmé, že a) buď cena bola podhodnotená zámerne a potom ide o daňový únik, alebo b) išlo o všimné za minulé alebo budúce služby. V obidvoch prípadoch ide o dôležitejšiu vec ako to, či pozemok už je, alebo nie je stavebný. To, že pozemok raz bude stavebný, je vzhľadom na jeho polohu i na ďalšie dôkazy nezvratné.

Čo povedal Miroslav Jureňa 23. novembra? "Vyzývam Roberta Fica, aby konal a nepokračoval v tomto zlodejstve voči nám všetkým Slovákom." To povedal, pán predseda vlády, váš, vtedy ešte člen, dnes poslanec koalície. Morálny profil predsedu vlády sa v tomto prípade ukázal naplno.

O tom, že pozemok s rozlohou takmer 800 metrov štvorcových je pozemok stavebný, vraj pán predseda nevie a chce na ňom pestovať vinič, o tom nás presviedčal aj dnes, vraj podľa jeho slov až po skončení politickej kariéry. Takéto... (Reakcia z pléna.) Spoločne, pán poslanec. Takéto vyjadrenia, aké nám predviedol pán predseda vlády, myslím, že ho usvedčujú z toho, že na túto pozíciu nemá a nervozita jeho a jeho podpredsedov, ktorá bola demonštrovaná aj verejne, je usvedčujúca.

Ďalšie otázky, ktoré vyplývajú z tohto škandálu, sú nasledovné:

Prečo pán premiér zaplatil za pozemok takú nízku cenu?

Ďalej. Ako pán premiér mieni naložiť s faktom, že dáma, ktorá predala pozemok, podnikala aktívne kroky, aby sa pozemok stal stavebným?

Po tretie. Ako je možné, že pán predseda vlády si dokáže v Bratislave kúpiť lukratívny pozemok, na ktorý sa zmestí vilka so záhradou za sumu, ktorá v Bratislave vystačí, ak, tak akurát na dve mesačné splátky hypotéky za obyčajný byt?

Natíska sa i ďalšia otázka slovami: Predseda vlády má IQ dreveného vláčika, ako sa to sám pýta? Ja si myslím, že nie. Ale prípad smrdí viac než tie, za ktoré odstupovali premiéri v demokratických krajinách. Pán premiér vinohradník, som presvedčený o tom, že keď sa budete vo svojej údajnej záľube na vašom stavebnom pozemku venovať čo najskôr, pomôžete tým najmä občanom Slovenska.

Dámy a páni, viac rokov, takmer 20 rokov, som pracoval v podnikateľskom prostredí a na vlastnej skúsenosti som sa naučil, že kto chce byť lepší, musí si konkurenciu vážiť - aj od nej sa dá učiť. Za ten čas mi ani len nenapadlo škandalizovať konkurenciu, aj keď sme mali rozdielne názory aj rozdielne postupy. Moja skúsenosť s Národnou radou je omnoho kratšia, len čosi cez jeden aj pol roka a určite diametrálne odlišná.

Predseda vlády napríklad tu vyjadruje podporu predsedovi Národnej rady, čiže úplne naopak, a zároveň hovorí o akejsi kríze parlamentarizmu. Ministri ignorujú zákon roka, a teda aj poslancov Národnej rady. Predseda vlády škandalizuje poslancov slovami, citujem: "Mnohí z tých ľudí by mali sedieť vo väzení a nie v parlamente." Citát z 30. novembra 2007. Som si istý, že takéto výroky sú hanbou najmä pre ich autora, ktorý permanentne bojuje proti inému názoru, všetkému súkromnému, všetkému nezávislému. Naviac sa bojí konfrontácie a zbabelo sa vyhýba diskusiám, nielen s opozíciou. Predseda vlády sa snaží umlčať iné názory a médiá pripravovanou novelou tlačového zákona.

Pozrime sa, čo z tohto návrhu vyplýva:

1. Právo na odpoveď sa týka akéhokoľvek faktu. Aj pravdivého.

2. Ak politik alebo firma, alebo aj súkromná osoba splní formality v zákone, noviny jeho reakciu musia zverejniť. Priamo v odpovedi si môže napísať, čo sa mu zachce, dokonca sa to nemusí týkať pôvodnej témy. Jediné obmedzenie je, že reakcia nesmie byť dlhšia ako pôvodný článok.

3. Ak noviny odmietnu zverejniť odpoveď, môže ich k tomu donútiť súd. A pozor, súd nebude skúmať opodstatnenosť reakcie, ak splní formálne požiadavky, vec je vybavená a text ide do novín. Je teda úplne jedno, či je v článku napísaná pravda, a je úplne jedno, či novinár dotknutého politika alebo firmu, alebo súkromnú osobu cituje v článku viackrát. Ak si dotyčný zmyslí, že napíše elaborát na voľnú tému a splní formality v zákone, noviny musia jeho reakciu zverejniť na rovnocennom mieste ako pôvodný článok. Ak teda bude hocikto písať článok o vláde a bude tam spomínať predsedu Fica, jediný spôsob, ako sa vyhnúť prípadnej odpovedi predsedu vlády, je dať mu pred tým na schválenie celý článok. (Reakcia z pléna.) Nie, pán podpredseda, môžete si to preštudovať, takýto návrh zákona nie je rozhodne obvyklý pre krajiny Európskej únie, aj keď tam, samozrejme, platia tlačové zákony, v takejto forme neplatí v žiadnej krajine Európskej únie.

Na domácej scéne sme už boli svedkami prvenstiev predsedu vlády v chápaní či skôr v nechápaní úlohy vlády pri telefonátoch verejnoprávnym médiám alebo v priamych slovných i legislatívnych útokoch na nezávislé inštitúcie. Aj v tejto Národnej rade sme boli svedkami zmeny zákonov napríklad o jadrovom fonde, Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Tieto prvenstvá sú evidentne výsledkom boľševického chápania moci. Návrh tlačového zákona je ďalším dôkazom takéhoto chápania.

Takže summa summarum popri mnohých ďalších dôvodoch, ako napríklad permanentné zhoršovanie postavenia Slovenska vo svete, sú hlavné dôvody na odvolanie predsedu vlády nasledovné:

1. Neskoré konanie pri evidentnom škandále na Slovenskom pozemkovom fonde.

2. Viac ako podozrivé netransparentné majetkové pomery.

A do tretice. Šliapanie po základných demokratických pravidlách. "Podľa objektívnej politickej zodpovednosti by Fico nemal byť premiérom." To je citát, ktorý povedal pán poslanec Jureňa v deň, keď ešte bol aj ministrom Ficovej vlády. Akosi nám tie slová zosilneli. Nebýva zvykom, aby v takej závažnej veci opozičný poslanec súhlasil s koaličným, ale tento výrok je taký jasný a jednoznačný, že sa s ním stotožňujem.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal pán premiér. Ešte prepáčte, pán premiér, s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja pána kolegu doplním jedným krásnym citátom, aby pochopil, prečo vlastne ten náš pán premiér takto vystupuje. "Ak sa niekto v tejto krajine osvedčil, tak to boli ľudia z bývalej Komunistickej strany. Mali skúsenosti, vedeli, čo je to riadenie štátu." Čo myslíte, kto to povedal? Pán premiér Fico v roku 2000. Čiže tuná vidíte, čo je jeho vzor, aká doba sa mu páčila, doba, keď boli prenasledovaní ľudia, páčilo sa mu vedenie štátu ľuďmi, ktorí mali na svedomí vyše 130 nevinne popravených ľudí, desaťtisíce ľudí umučených a odsúdených na ťažký žalár vyše 10 rokov, PTP a podobné zverstvá.

P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, nebudem reagovať, pretože som vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že zodpoviem všetky otázky, ktoré mi boli postavené, a myslím si, že som ich zodpovedal. Chcem však povedať niečo iné po vystúpení pána poslanca Štefanca a po vystúpení pána poslanca Freša. Chcem to povedať preto, lebo nepochybne pán Štefanec a pán Frešo patria medzi absolútnych podporovateľov a obdivovateľov súčasného predsedu SDKÚ pána Dzurindu.

Prečo som nebol na rokovaní nejaký čas? Nebol som preto, lebo sme si urobili poradu a kládli sme si nasledujúcu otázku: Prečo niekto posúva predsedovi SDKÚ a jeho najvernejším obdivovateľom, ako je pán Frešo alebo pán Štefanec a ďalší, nepravdivé informácie, ktoré neuveriteľným spôsobom diskreditujú obraz predsedu SDKÚ v celej spoločnosti?

Všimnite si, čo sa stalo, keď bola tlačová konferencia o tej nešťastnej vinici, kde narozprával predseda SDKÚ neuveriteľné veci, ktoré sa absolútne nezakladali na pravde, no musím teda povedať, že pred spoločnosťou vyzeral veľmi zvláštne - a dnes to pokračuje. Zrazu vidím, že majú na papieroch nejaké veci, ktoré sú evidentné polopravdy, pretože kto sa pozrie na výpis z katastra nehnuteľností, musí vidieť, kto je majiteľom bytu, kto sa pozrie na zmluvy, ktoré sú verejne prístupne, vie, ako bol byt nadobudnutý. Napriek tomu sa tieto informácie stále dávajú do popredia, ako keby mal niekto záujem za každú cenu ukázať, že čo je zač predseda SDKÚ.

Viete, čo je problém? Že táto schôdza, mám taký pocit, zo strany SDKÚ nie je o mne, táto schôdza je o tomto pánovi. O tomto pánovi, ako ho zdiskreditovať. (Potlesk.) A jednoducho to potvrdím aj iným spôsobom a mal by si to uvedomiť pán predseda, čo sa deje v jeho klube, pretože ak pôjde na chodbu - pán predseda, choď na chodbu a počúvaj, čo hovoria tvoji poslanci, mohol by som prstom ukázať na dvoch, na troch, "ale dostal ten Miki, je čas ho vymeniť".

Pán predseda, uvažuj, o kom je táto schôdza. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Mikloš, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Toto vaše vystúpenie, pán predseda vlády, svedčí o jedinom - o absolútnej strate súdnosti. (Reakcie z pléna.) Absolútnej strate súdnosti.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja by som reagoval na to, čo hovoril pán premiér, a neviem síce, na ktorú časť môjho vystúpenia on reagoval, ale zopakujem tú, ktorá by ma ako opozičného poslanca veľmi zaujímala.

Hovoril som o tom, že jeho koaličný partner uverejnil platenú tlačovú správu, v ktorej hovorí, citujem: "Slovenský pozemkový fond sa dostal do problémov po tom, čo do neho nastúpili nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa a otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana - HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER." Toto nie je nejaká falošná informácia, toto je informácia z regulárnej tlačovej agentúry, nikto mi ju nemusí podsúvať, sám som ju tam našiel.

Očakával by som od vás, pán premiér, že vysvetlíte, čo toto znamená, keď to váš koaličný partner hovorí, že vysvetlite obchodné pozadie, ktoré je na Slovenskom pozemkovom fonde. A žiadal by som od vás, aby ste to vysvetlil, nakoľko sa jedná o štátny majetok, z ktorého v čase, keď ste odvolali Dozornú a Správnu radu, to znamená, že bol bez riadenia a bez kontroly, odtiekli miliardové majetky pod Tatrami - to bol ten váš, vami tiež spomínaný obrovský škandál. Takže toto bola moja otázka aj v mojom vystúpení a poprosil by som vás o odpoveď.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán premiér? Nie. Pán navrhovateľ sa prihlásil.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne a dovoľte, aby som v týchto skorých ranných hodinách vyjadril aj isté potešenie, že pán predseda vlády ožil a prišiel medzi nás a konečne sa môžme rozprávať.

Pán predseda vlády, nie je pravdou, že ste odpovedali na všetky otázky, vo viacerých vystúpeniach, žiaľ, väčšinou ste tu neboli, sme argumentovali a znovu sme tie otázky pokladali, napríklad: Kto nesie zodpovednosť za to, že riadiaci orgán Slovenského pozemkového fondu bol tak dlho nefunkčný? Neodpovedali ste, pán predseda vlády. Ako je možné, že vláda schválila Správnu radu a Dozornú radu 24. januára a vy s pokojnou tvárou dnes konštatujete, že 16. mája sa ujali svojich funkcií. Toto je manažovanie vlády? Dvadsiateho štvrtého - vyjadrím sa, nebuďte nervózny - 24. januára ste vymenovali Správnu a Dozornú radu, 25. mali dostať dekréty. Kto predsa je zodpovedný za to, že tie dekréty nikto týmto ľuďom nedal? To ste sa tak žrali v tom Slovenskom pozemkovom fonde? Naozaj je pravdivý ten obsah tej platenej správy, že ste tam chceli mať 70 % rozhodovania o tých pozemkoch? Štyri mesiace ste sa žrali a nevedeli ste, kto viacej ukradne? Ako je možné, že predseda vlády sa prizerá, keď vláda je zodpovedná za tých ľudí, ktorí sú nominovaní do Správnej a Dozornej rady, že títo štyri mesiace nevykonávajú svoju funkciu?

A neodpovedali ste na ďalšie množstvo otázok. Aká je miera politickej zodpovednosti pána Šebeka? Len preto, že je to váš dobrý kamarát, jeho miera zodpovednosti je nižšia ako ostatných? Je možné, že tento človek má jediný vo fonde dnes pečiatku? Budeme svedkami ďalších škandalóznych zmlúv a znovu bude zlá opozícia?

Tých otázok tu bolo veľmi veľa a na tie kľúčové otázky ste vo svojom vystúpení neodpovedali.

Čo som si ale veľmi všimol, najmä keď vystupoval kolega Frešo a kolega Štefanec, že ste veľmi živo a nervózne na tieto vystúpenia reagovali - a viete, v ktorých pasážach najviac? No keď išlo o ten byt a o tú vinicu. (Smiech v sále.)

Pán predseda vlády, keď to nie je problém, prečo nám konkrétne nepoviete a podozrenie nevymažete? Vy ste sa tu predsa vyjadrili v Národnej rade na hodine otázok, že ste ten byt dali dohromady so svojím bratom, potom ste ešte aj do toho zatiahli svoju mamičku. Dnes hovoríte, že možno ste zaplatili 300-, možno 400-, možno 500-tisíc. A ja sa pýtam: A možno ste nezaplatili ani nič, pán predseda vlády! Je IKORES sponzor SMER-u? Dostáva lukratívne zákazky? Prečo odmietate povedať konkrétnu sumu a odkiaľ, akým spôsobom ste tú sumu uhradili? Máte problém, pán predseda vlády. Hovorí o tom aj váš minister, bývalý minister a súčasný poslanec vládnej koalície. Máte problém a vy to veľmi dobre viete a o to ťažšie to znášate.

Je veľmi pre mňa sympatické, že zrazu máte obavy o moju politickú kariéru a politickú budúcnosť. To som od vás nečakal. Ale znova je to len pokus odviesť pozornosť, že máte aj druhý problém, pán predseda vlády. Nielen byt na Pažítkovej. Ja si osobne myslím, že za ten byt na Pažítkovej ste nezaplatili ani korunu, že to máte dar, a budem si to myslieť a hovoriť stále viac, o čo menej budete vy ochotný odpovedať na tieto konkrétne otázky. Nepodarí sa vám túto masku moralistu v tejto krajine udržať dlhodobo, pretože je falošná. (Reakcia premiéra.) Je absolútne falošná, a preto aj teraz mi skáčete do reči, preto reagujete na tieto témy veľmi nervózne.

Ak chcete pestovať víno, prečo ste utekali zo stredného Slovenska, že ste - vašimi slovami povedané niekedy na moju adresu - skoro polámali nohy? (Reakcie z pléna.) Pán predseda vlády, je normálne, keď predseda vlády v tejto krajine kúpi osem árov najlukratívnejšej časti Bratislavy za 37 000 Sk? Je normálne, keď občanom tejto krajiny rozpráva, ako on bude pestovať víno? Pán predseda vlády, nikto vám neverí túto vec a je našou povinnosťou, aby vám aj naďalej neveril. A o čo to ťažšie znášate, o to viacej vám to budeme pripomínať. Vaše vystúpenie ma o tom absolútne presvedčilo. Môžete hľadať finty, akékoľvek chcete, ale máte problém. Ste nedôveryhodný človek. Ste nedôveryhodný človek, pretože takto sa nehnuteľnosti nenadobúdajú - a to nie je iba byt na Pažítkovej, to nie je iba táto akože vinica. Tých informácií pribúda stále viac a je našou povinnosťou, aby sme o týchto veciach otvorene v Národnej rade Slovenskej republiky hovorili.

Takže chcem na záver tohto vystúpenia, lebo si myslím, že bolo veľmi zaujímavé, ešte raz vyjadriť potešenie, že máte obavy o moju politickú budúcnosť, ale ja som si stanovil taký krátkodobejší cieľ a myslím si, že vychádza zo zodpovednosti opozičných politikov. Pán predseda vlády hovorí, že zničiť. Je veľmi nervózny. (Smiech v sále.) Ja hovorím, že kontrolovať, kritizovať a žiadať odpovede na konkrétne otázky, ktoré sú legitímne a na ktoré máme plné právo. A budeme to robiť, pán predseda vlády, bez ohľadu na to, k akým fintám budete siahať a aká vysoká bude miera vašej nervozity. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Madej - faktická poznámka. Pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Dzurinda, ja sa obávam, že vo vašom poslaneckom klube máte možno aj trošku rozpoltené politické osobnosti. Napríklad vy, pán poslanec, kritizujete premiéra Roberta Fica za legálny nákup pozemku, ale vieme dobre, že napríklad vy ste v reštitúcii celkovo s ostatnými získali od 1 600 metrov, myslím, toľko to bolo podľa informácií, pozemku viac. Tvrdili ste, že ste s reštitúciami nič nemali, že ste nechceli žiadne zámeny, a nakoniec z toho vyvstalo, že ste osobne listom žiadali o zámenu pozemkov v Bratislave. Pán Dzurinda, myslím si, že s reštitúciami máte skôr určite do istej miery, aspoň tými snahami, za ušami viacej, alebo určite vy.

Kritizujete vo vašom poslaneckom klube, pán poslanec Dzurinda, komunistov. Pritom sa napríklad opýtajte pána poslanca Kukana, kto bol v Komunistickej strane Slovenska, alebo pani expertku na boľševickú Antichartu pani poslankyňu Vášáryovú. Obavu mám, pán poslanec Dzurinda, ja o váš rozpoltený poslanecký klub, ktorý sa skladá na jednej strane z poslancov, ktorí nenávidia komunistov, a na druhej strane z časti poslancov, ktorí komunistami boli a s komunizmom spolupracovali.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda dal niekoľko otázok, ale zrejme si neuvedomil pri tých otázkach, že pán premiér veľmi dobre ovláda marketingové umenie a že robí také iluzionistické triky veľmi rýchlo. Nebudem mu dávať ťažké otázky, preto aj takéto otázky netreba dávať pánu premiérovi, že ako vyrobil hospodársky zázrak, keď za svojho vládnutia urobil pre občanov za rok a pol viac ako predchádzajúca vláda za bývalých osem rokov, lebo to sú veľmi ťažké otázky. Takisto netreba dávať otázky, že aké to boli opatrenia minulej vlády, keď sa vysoký hospodársky rast znížením nezamestnanosti, potlačením inflácie robí takmer na počkanie. Ani netreba dávať otázky, že ako sa odvolávajú tí, ktorí porušia elementárne pravidlá výkonom svojej funkcie, že ich odvolá do troch minút, lebo pre nich platí, že ich sa to netýka.

Ale jednu konkrétne otázku k tým vašim, pán poslanec, pridám na pána premiéra, keď vo volebnom období 2002 - 2006 pred voľbami vyhlásil, že "ak SMER nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená, byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico odíde s politiky". Toľko jeho citát. Napriek neúspechu však z politiky neodišiel. Teraz má šancu, môže ju využiť.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová - do rozpravy. Á, pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete kedykoľvek. Ale od pultu vás... (Reakcia z pléna.) Jaj, aha, reakcia, nech sa páči, prepáčte. Môžete, nech sa páči, pán poslanec.

M. Dzurinda, poslanec: Ja len veľmi stručne, lebo to považujem za vážnu vec, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, majetkové pomery ústavných činiteľov a predsedu vlády musia byť transparentné. Predseda vlády Slovenskej republiky o tom hovoriť nechce. O čo menej o tom chce hovoriť, o to viac rastie podozrenie, že to transparentne nadobudnuté nebolo. A či sa mu to páči, alebo nebude sa mu to páčiť, budeme tieto otázky pripomínať, pretože toto patrí k normálnej, štandardnej výbave a fungovaniu parlamentnej opozície.

A zopakujem ešte raz toto, čo bolo pre mňa nesmierne užitočné, sediac a počúvať, ako sa ho vždy toto dotýkalo, ako ho toto vždy štípalo, pretože mu je to osobne nepríjemné, a preto prišiel aj k pultu. Je mu to osobne nepríjemné preto, lebo má veľký osobný problém. A vie, že ten tlak naňho bude narastať, pretože ten osobný problém jednoducho je veľký.

P. Paška, predseda NR SR: Takže teraz pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, do rozpravy.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán premiér tu nie je. Chcela som mu povedať, že táto schôdza je o ňom, a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že tu nevydrží sedieť celý čas, že sa mu táto diskusia o ňom nepáči.

Vážené dámy a páni, dôvody, prečo som sa podpísala pod návrh na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, tie dôvody sú dva. Prvý je paralyzovanie Slovenského pozemkového fondu a ten druhý je neustála snaha premiéra Slovenskej republiky oslabovať občiansku spoločnosť.

Čo sa týka pozemkového fondu, moji kolegovia už veľmi podrobne rozobrali celú situáciu v Slovenskej pozemkovom fonde, ja ozaj len zhrniem tie najdôležitejšie fakty. 9. augusta 2006 vláda odvolala Dozornú aj Správnu radu Slovenského pozemkového fondu a novú nevymenovala. A pýtam sa prečo? Prečo asi? Aby sa tam mohlo šafáriť? Aby bol Slovenský pozemkový fond nefunkčný? Netrvalo to dva dni, ale takmer celý rok. 24. januára bola uznesením vymenovaná nová Správna rada, nová Dozorná rada, ale pán minister Jureňa tri mesiace ignoroval uznesenie vlády. A vláda ignorovala a predseda vlády ignoroval, že minister ju ignoruje. Komu to asi vyhovovalo? A čo bolo dôsledkom? Tatranský pozemkový škandál. Reštitúcie dnes sú zmrazené a miesto urýchlenia vybavovania reštitúcií sa reštituenti dočkali iba obštrukcií.

Jedna poznámka ešte na okraj k pozemkovému fondu. Pán premiér, jemne povedané, nemá predstavu o časovom rámci, v ktorom túto situáciu vyrieši. Dovolím si zacitovať zo SME z 28. novembra 2007. Pán Fico povedal: "Nestačí len personálne vyvodenie zodpovednosti, ideme totálne zrekonštruovať pozemkový fond. Návrh by mal byť v parlamente do konca januára." Včera, teda v nedeľu, v relácii V politike v TA 3 už povedal, že "pani ministerka predloží návrh zákona". To znamená, že návrh nepredložila, a keďže dead line pre januárovú schôdzu pre predkladanie návrhov zákonov už uplynul, tak prvý možný termín je až v marci. Prvý možný termín na to, aby sa v prvom čítaní rokovalo o Slovenskom pozemkovom fonde.

Ak hovoríme o Slovenskom pozemkovom fonde, je to inicializačný dôvod pre zvolanie tejto mimoriadnej schôdze. Ale príčin pre nespokojnosť nielen opozície, ale aj občianskej spoločnosti je podstatne viac. A spoločným menovateľom sú snahy Roberta Fica inštitucionálne oslabovať kontrolu moci občianskou spoločnosťou a v konečnom dôsledku sústrediť moc v jedných rukách, tých svojich. V lepšom prípade sa tomu hovorí monokracia, ale v skutočnosti je to totalita.

Plne rešpektujem právo vlády realizovať svoj program, pretože bola zvolená v demokratických voľbách, ktoré sú jedným z princípov kontroly vládnej väčšiny. Ale zároveň očakávam a dôrazne žiadam rešpektovanie práva opozície. Opozície ako menšiny, ktorá kontroluje túto vládu. Žiadame si informácie, žiadame si odpovede a žiadame si priestor na diskusiu. Pretože, dámy a páni, demokracia je síce vládou väčšiny, ale väčšiny vymedzenej zákonom, formalizovanej právom a ústavne obmedzenej práve právami menšín, to je právami opozície, právami jednotlivcov. Moc, ktorá tento princíp rešpektuje, sa snaží o konsenzus, sa snaží o dialóg. Ale premiér Slovenskej republiky vedie monológ. A vedie monológ dokonca aj so svojimi ministrami. Však, pán minister Vážny? "Minister mieni, predseda vlády mení."

Aby sa demokracia nezvrhla, nestačia iba periodické voľby. Nutná je kontrola aj medzi voľbami, a to kontrola občianskou spoločnosťou. A tu predseda vlády vedie úplný frontálny útok. Ja si dovolím vymenovať niektoré tie fronty, na ktorých premiér vedie boj s občianskou spoločnosťou:

1. Boj s opozíciou. Chcete nám zavrieť ústa. Na každého z nás hľadáte kompromitujúce informácie. Vyhráža sa nám premiér basou, máme byť radi, že sedíme v parlamente, nie vo väzení. Koalícia si predvoláva poslancov opozície na mandátový a imunitný výbor pre výroky, ktoré odznejú v rozprave. Na hodine otázok nám predseda vlády neodpovedá. On tu predvádza akési monológy a má asistenciu svojho poslaneckého klubu, ktorí síce nemajú svoj vlastný názor, ale fungujú ako celkom slušná klaka.

2. Front číslo 2 - obmedzovanie prístupu k informáciám. Veľmi stručne. Pripomínam novelu zákona, ktorou sa rokovania vlády stali neverejnými. Pripomínam pani poslankyňu Angyalovú, ktorá sa snažila obmedziť prístup občanov k informáciám. Pripomínam selektívny výber médií, ktoré budú informované. A opäť tu zaradím neodpovedanie na otázky opozície. My sa nepýtame za seba, my sa pýtame za našich voličov. A dovoľte, aby som vám pripomenula, vážení poslanci zo SMER-u, že vám zo 4 mil. voličov dalo hlasy zhruba 800-, 900-tisíc. Tá legitimita nie je až taká absolútna, akoby ste sa tvárili. Ten dialóg, ten konsenzus tu je potrebný.

3. Boj s médiami. Pripravený tlačový zákon je prípravou pôdy pre paralyzovanie nepohodlných médií, o ich finančné zruinovanie. Viem si predstaviť štáb premiéra, ktorý bude profesionálne a pružne reagovať každú chvíľu uverejňovaním stanovísk a opráv. Nadávky na adresu novinárov, vulgarizmy na adresu novinárov. V nedeľu, keď som pána premiéra počúvala na TA 3, som si uvedomila, že stále podsúva a manipuluje verejnosť, že novinári sú politická opozícia. Ale však to je ozaj manipulácia, to je nezmysel! Médiá sú strážnym psom demokracie a kritizujú nás všetkých, či sa nám to páči, nám alebo vám, ony tú demokraciu strážia. A kádrovanie novinárov, no nehnevajte sa, toto má byť nejaká novinárska komora, ktorá bude potom dávať nejaké pečiatky, že ty môžeš, ty nemôžeš? Kto tú komoru bude tvoriť? Pán premiér? Považujem to za absurditu.

4. Mimovládne organizácie. Pripomeniem aspoň dva momenty, po prvé zrušenie asignácie dane. Pre pluralitu názorov nestačí, aby bola deklarovaná sloboda prejavu. Tie subjekty, aby mohli napĺňať svoje programy, prezentovať svoje názory, potrebujú aj ekonomickú slobodu, a preto napríklad štát financuje politické strany, a preto bola schválená asignačná daň, aby subjekty z tretieho sektora mali väčšiu slobodu vo svojej činnosti. Ale vy ste asignáciu zrušili. Zákon o spolkoch v januári predložený a kritizovaný, predložený ministerstvom vnútra a kritizovaný tretím sektorom, tak tento návrh zákona, dámy a páni, chcel spolky vrátiť do roku 1868, keď v národnostnom zákone Uhorského snemu v § 26 sa ustanovujú spolky pod dôslednú kontrolu vrchnosti. Toto sú tie návraty k našej minulosti, pre ktoré musíme byť naozaj v strehu.

5. Boj so súkromným vlastníctvom. Stručne pripomeniem zákon na vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnice - na Ústavnom súde. Ďalší krok, nepreukazovanie vlastníctva pod stavby obcí a VÚC z posledných dní. A úplne šialeným nápadom je pokus, aby pôdu nadobúdali tí, ktorí na nej hospodária. No tak to je už myšlienka hodná ozaj Jakeša.

Dovolím si pripomenúť zásadu z rímskeho práva, že stavby na pozemku patria majiteľovi pozemku a táto zásada platí ešte aj dnes napríklad v rakúskom občianskom práve. Po roku 1989, po revolúcii, sa odborná verejnosť na Slovensku rozprávala o tom, či by sa táto zásada nemala obnoviť, pretože ju zrušili komunisti práve kvôli združstevňovaniu a vytváraniu jednotných roľníckych družstiev.

Ak hovoríme o pôde, chcem vás upozorniť ešte na jeden veľký problém a to je problém v štátnych lesoch. Chodím medzi lesníkov, mám tam veľa priateľov a služobne už pomerne starí lesníci sú zhrození, čo sa v lesoch deje. Závody riadia vládni poslanci po telefóne bez ohľadu na to, či je to v súlade so zákonom, alebo to nie je v súlade so zákonom. Nanovo sa parcelujú poľovné revíry, hoci zmluvy boli uzatvorené iba minulý rok a zmluvy sú vypovedané bez zákonného dôvodu. A celkom vážne sa chcem pána premiéra opýtať, na základe koho boli Slanské lesy presunuté zo závodu v Košiciach pod správu závodu v Sobranciach. Ekonomické dôvody na to nevidím, pretože tá vzdialenosť na prevážanie dreva sa zvýšila z 8 na 18 kilometrov a dokonca na správu strediska až na 70 kilometrov, čiže skôr to prinesie straty. Tak potom aký záujem, pýtam sa? Ľudia v košickom závode už vedia priveľa o tejto kauze a chránia miliardový majetok štátu. A to sa nepáči skupine, ktorá fakticky Slanské lesy ovláda. A pošepkám pánu premiérovi, že v tom má prsty minimálne jedna koaličná strana. Slanské lesy je už starý príbeh, ktorý má rozlúsknuť Špeciálny súd, ale mám obavy, že všetko smeruje k odovzdaniu majetku za 2,3 mld. Sk súkromnej osobe, ktorej nárok je spochybnený, a táto osoba čelí aj žalobe z podvodu. Preto by som, keďže pán premiér tu nie je, napriek tomu ho požiadala o osobné záruky, že kauza bude doriešená spravodlivo a štát sa svojou benevolentnosťou nenechá obrať o majetok.

6. A na záver mi dovoľte ešte jedno bojisko a to je bojisko s dobrým menom Slovenska. Ja skutočne považujem za poškodzovanie dobrého mena Slovenska navštevovanie kubánskej ambasády, tak ako za poškodzovanie dobrého mena Slovenska považujem aj odovzdanie najvyššieho štátneho vyznamenania kazašskému prezidentovi, a to vo chvíľach, keď ženu, ktorá protestovala proti režimu v Kazachstane, slovenskí policajti brutálne nakladali do policajného auta. Nie som hrdá, že slovenský premiér navštívil Kaddáfího a chce sa kamarátiť aj s Chávezom, Hugom Chávezom. Veru, pán premiér, nie som na vás hrdá, a preto budem hlasovať za vaše odvolanie.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP