P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc, nech sa páči do rozpravy.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený neprítomný premiér, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som osobne hovoriť pánovi premiérovi, že, pán premiér, vaša vláda má celkom iste pohodlnú väčšinu 85 poslancov, ktorú aj využíva ako povestne známy "parný valec zo Zlatej Idky", a tak bez akejkoľvek serióznej diskusie založenej na vecných argumentoch schváli všetko, čo sa jej zapáči. Aj preto si mnohí kladú otázku, celkom legitímnu, že prečo vlastne opozícia predkladá návrh na odvolanie premiéra, keď, citujem, "aj tak neprejde". Nuž, vážený pán neprítomný premiér, nejde o slohové cvičenie, nejde ani o frašku, ako sa vyjadril, tuším, pán vicepremiér Čaplovič, ani o fašiangovú veselicu. Sme presvedčení, že spôsob vládnutia súčasnej koalície, ktorá je opitá mocou, zdôrazňujem, opitá mocou, vážne poškodzuje túto krajinu. A nebudem opakovať argumenty, ktoré sú v zdôvodnení návrhu opozície na odvolanie premiéra Roberta Fica a pod ktoré sme sa my z KDH takisto podpísali.

Vymenujem ďalšie a pokladám ich za rovnako vážne na odvolávanie predsedu vlády.

1. Deštrukcia parlamentnej demokracie. Vaša vláda, pán neprítomný premiér, plazivo, ale o to systematickejšie deštruuje inštitúty demokracie. Rokovanie v Národnej rade v mnohom dnes pripomína heslo: "Hovorte si, čo chcete, my si aj tak urobíme svoje." Legislatívne návrhy opozície sú paušálne zamietané, takisto ako aj všetky ďalšie body, o ktorých chceme tu vážne rokovať, jednoducho nezaradíme do rozpravy.

Aj občanov zosmiešňujete. Rokovanie o petícii občanov. Najskôr vláda a vládna koalícia vlastne presadí zákon, ktorý má dopad na občanov o poisťovniach a až potom ste poslanci vládnej koalície ochotní rokovať o ich petícii, ktorá smeruje k tomu, aby tento zákon nebol prijatý. Musím povedať, že vláda odmieta akúkoľvek kritiku a doslova vulgárnym spôsobom patriacim do čias hlboko pred rokom 1989 útočí na slobodu médií.

Od svojho nástupu, musím povedať veľmi otvorene, vládni predstavitelia neraz porušili zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám, no najmä ide o také veci, ako sú finančné odmeny, či iné výhody pre rôznych poradcov, spolupracovníkov, funkcionárov pracujúcich pre vládnych činiteľov. A čo pokladám za veľmi zlé, prerozdeľovanie dotácií zo štátnej kasy robí vláda premiéra Fica jednoznačne v prospech miest a obcí, v ktorých vládnu predstavitelia vládnej koalície. Občania iných miest a obcí sa stávajú občanmi druhej kategórie. Zle ste si zvolili, teraz trpte! Toto je váš odkaz, vážení páni a dámy z vládnej koalície, občanom. Teraz trpte, lebo ste nás nevolili. A pokladám za vrchol, keď premiér takýto postup verejne schvaľuje. To vytvára v tejto spoločnosti precedens delenia občanov na dobrých a zlých podľa výsledkov volieb. Jednoducho stáva sa to úzusom, čímsi, čo je morálne správne.

2. Vláda neplní ani vlastný program a komplikuje a sťažuje život občanom. A zase poviem aspoň pár vecí, pretože ten výpočet by trval naozaj dosť dlho. Podiel výdavkov na vzdelanie - slávnostne vláda sa zaviazala, že bude 5 % z hrubého domáceho produktu, rok čo rok tento podiel klesá. Len príklad znova zo školstva. Vláda prijala, sama sebe uložila v rámci legislatívneho plánu prijať osem zákonov v rezorte školstva. Koľko ich dala? Jeden jediný, jednu chaotickú, zbabranú novelu vysokoškolského zákona, ktorá sa už ocitla pred Ústavným súdom. A keď nijako inak nie, tak musím povedať, že dnes vy, poslanci z vládnej koalície, už sami opravujete, sami opravujete právne nezmysly, čo ste tam narobili.

Je mi ľúto, že tu nie je pán vicepremiér, pretože vedomostná ekonomika, začalo sa o nej hovoriť v minulom volebnom období a pán podpredseda vlády Čaplovič sa pred voľbami stále doslova týmto slovom začal zaklínať, až tak, pán premiér, že vy a vaša vláda ste vytvorili funkciu vicepremiéra pre vedomostnú ekonomiku. Pozrime sa však, čo sa deje, čo robí pán podpredseda vlády Čaplovič v tejto funkcii. Že ho zaujímajú eurofondy, že ich chce rozdeľovať a že sa kvôli tomu hádate, to všetci vieme. Ale prosím vás, pozrite si webovú stránku podpredsedu vlády pána Čaploviča, oblasť zodpovednosti: vedomostná ekonomika. Dozviete sa, že sa stránka pripravuje, a to takmer po dvoch rokoch vlády, opakujem, takmer po dvoch rokoch vlády. No ostáva dúfať, že pán vicepremiér aspoň do konca volebného obdobia stihne napísať, čo by chcel v tejto oblasti robiť.

Zdravotníctvo. Pred voľbami, pán premiér, ste parazitovali z problémov transformácie zdravotníctva, no ale dnes sa situácia zhoršuje v zdravotníctve zo dňa na deň. Na liečbu sa čaká, rušíte nemocnice. No a aby toho nebolo málo, aby to občania ešte mali trošku horšie a komplikovanejšie, tak im skomplikujete prístup k lekárom špecialistom, nevadí, že sú chorí, nech behajú od Annáša ku Kajfášovi, od všeobecného lekára k lekárovi špecialistovi a nazad.

A čo sa týka vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami, to pokladám za neuveriteľný vrchol. Áno, v štyridsiatom ôsmom takisto začali komunisti vyvlastňovať a otočili verejnú mienku ľudí proti tým veľkostatkárom, proti tým veľkokapitalistom, lebo oni sú tí zlí. A potom zobrali všetkým ostatným. Toto vyvlastňovanie má podobný začiatok. Vy, ktorí na to upozorňujete, vy nechcete diaľnice, a predsa diaľnice sú potrebné. No nemám iných slov, že pán premiér Fico je učenlivý žiak Klementa Gottwalda.

3. Slovenský tiger smeruje k izolácii, alebo inak povedané, naši najlepší priatelia sú Kaddáfí, Castro, Nazarbajev a Hugo Chávez. Pán premiér, vaša vláda od svojho vzniku sa ocitla mimo politických európskych štruktúr, a tým spôsobuje krajine problémy. Namiesto toho, aby ste sa túto politickú izoláciu pokúsili prekonať, svojím konaním ju prehlbujete. Rozvíjate kontakty s krajinami, o ktorých ťažko možno povedať, že sú demokratické, a vyvoláva to presvedčenie aj v medzinárodnom spoločenstve, že Líbya, Kuba, Kazachstan či Venezuela, alebo inak povedané, Kaddáfí, Castro, Nazarbajev či Hugo Chávez sú naši najväčší priatelia. No, veď fotografie pána predsedu vlády s poslancami SMER-u s cigarami z kubánskej ambasády, ktorými, ctení páni verejní činitelia, oslavujete výročie komunistickej Kuby, obleteli celým Slovenskom.

Pán premiér vo svojom vystúpení tu hovoril o odvahe, o medzinárodnej odvahe, čo dokázal urobiť. Nuž ja by som rád povedal, že to bolo trestuhodné zanedbanie pri rokovaní o schválení a podpísaní Lisabonskej zmluvy. Keď krajiny ako Poľsko, Veľká Británia či Írsko vyrokovali v súlade so svojimi štátnymi záujmami dôležité výnimky, pán premiér dával odkazy, nudil sa a bol pripravený podpísať čokoľvek. A chcem povedať, že smiali sa možno mnohí, ale vďaka Poľsku dnes i my máme aspoň na isté obdobie zabezpečené, že v kľúčových otázkach pri hlasovaní nebude ani Slovensko, ani iné malé krajiny majorizované.

A na záver, pán premiér, otvorene a pravdivo, ťažíte z politického a ekonomického kapitálu vytvoreného počas dvoch Dzurindových vlád. Áno, ťažíte z toho, ale netransparentným vládnutím, rozkrádaním pozemkového fondu, útokmi na opozíciu, osočovaním médií, vulgarizáciou politiky, zanedbávaním budúcnosti našej mládeže, znižovaním investícií do vzdelania, neschopnosťou budovať vzdelanostnú ekonomiku a zhoršovaním dôveryhodnosti Slovenska v zahraničí zakladá vaša vláda, pán premiér, trendy, ktoré oživujú v pamäti obdobie rokov Mečiarovej vlády, keď zo Slovenska sa stala čierna diera Európy. Pán premiér, toto sú viac ako dostatočné dôvody na to, aby sme vám vyslovili nedôveru. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Ivančo do rozpravy, nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, predtým ako v túto skorú rannú hodinu prejdem k tomu, čo chcem povedať k dnešnej mimoriadnej schôdzi, k odvolaniu predsedu vlády Roberta Fica, chcem uviesť jednu poznámočku, ktorú som si všimol vo vystúpení pána predsedu vlády.

A je to to, že ako opozičný politik, ako opozičný politik, ako opozičný politik celkom slušne zbohatol. A zdá sa, že aj za celkom slušné ceny si nakupoval síce malé, ale parcely, na ktorých sa dá postaviť celkom slušná vilka. Takže možno by stálo za to, aby pán premiér nás poučil o tom, ako sa robia takého výhodné obchody, pretože sa nám vyhráža, že môžme sedieť aj vo väzení, takže možno by sme to potrebovali. Takže vyzývam pána premiéra, aby nám bližšie ozrejmil to, ako sa obchoduje v opozícii. Takže toľko na úvod.

Teraz by som prešiel k tomu, čo vlastne chcem povedať k činnosti Roberta Fica ako predsedu vlády. Na úvod uvediem niekoľko negatívnych znakov súčasného štýlu vládnutia Roberta Fica. Predovšetkým je to nevídaný klientelizmus, prehnaný populizmus, ignorácia a vyhrážky opozícii, útoky na novinárov, spochybňovanie investorov zakrývaním neschopnosti plniť sľuby je hľadanie nepriateľa a podobne.

Jeden z typických príznakov nástupu Roberta Fica do priemiérskeho kresla je povyšovanie politických cieľov nad základné, elementárne, demokratické pravidlá a vedomá príprava zákonov zo strany vlády, ktoré pošliapavajú základné princípy ústavnosti a, žiaľ, stále silnejšia absencia zábran pri uplatňovaní moci. A stále častejšie, ako hovorí náš pán premiér, slovíčko "a just".

Problémom číslo jeden je v súčasnej vláde klientelizmus. Pán predseda vlády totiž stavil na to, že klientelizmus ľudí až tak netrápi. Skôr ich zaujíma to, aby mali relatívne niečo v peňaženke. Je to také typické: chlieb a hry. Smerovanie spoločnosti ho však veľmi nezaujíma, pretože kde-tu pridá niekomu tisíc korún a očakáva za to veľký potlesk. Bohužiaľ, musíme povedať, že sa mu celkom darí táto politika a ľudia mu skutočne tlieskajú. Bojovať proti korupcii a klientelizmu je však podľa Roberta Fica potrebné "uvážlivým výberom ľudí, ktorí vo verejných funkciách budú schopní obstáť". Táto veta zaznela na pracovnom sneme strany SMER v októbri 2006 v Trenčíne.

Pán predseda, je evidentné, že s výberom vhodných ľudí, ktorí by vo verejných funkciách obstáli, máte vážny problém. Siahli ste totiž na persóny z prostredia privatizérov Mečiarovej éry. Štátne spoločnosti ovládli ľudia blízki sponzorom SMER-u, konkrétne je treba spomenúť mená ako Vladimír Poór, ale aj Juraj Široký alebo aj Július Rezeš. Som presvedčený, že mnohí občania Slovenska si spomenú na bačovanie týchto ľudí za čias Vladimíra Mečiara. Bohužiaľ, sa týmto ľuďom podarilo za vlády Roberta Fica rehabilitovať svoje ekonomické záujmy, bohužiaľ, na škodu nás všetkých.

Horúcou témou posledných týždňov a mesiacov roka 2007 a kľúčovou témou od dnešnej schôdze je Slovenský pozemkový fond. Od nástupu nového vedenia vláda nie je schopná efektívne zakročiť proti škandálom, ktoré sa dejú a stále prichádzajú a podľa mňa aj budú prichádzať ďalšie dôkazy o tom, že prostredie fondu bolo neskutočne silne naklonené klientelizmu. Vláda na čele s vami, pán premiér, aj keď neprítomný, je, žiaľ, tak slabá, že nebola schopná zabezpečiť nástup ľudí do funkcií v Správnej a Dozornej rade, ktorých sama vymenovala. Máme tak slabučkú vládu alebo neschopnú, alebo nezodpovednú? Je ešte niekde na Slovensku normálne, aby niekto nenastúpil do schválenej funkcie v najvyššom orgáne spoločnosti štyri mesiace? Otázka znie aj: Kto vládol na Slovenskom pozemkovom fonde štyri mesiace? Ktorá skupina finančná alebo politická, ak tam nevládli relevantne zvolené a menované orgány?

Už 25. júna 2007 sa v dennej tlači objavili informácie, že vedenie Slovenského pozemkového fondu podpísalo v apríli 2007 viacero zmlúv, na základe ktorých sa stali reštituenti z južného a západného Slovenska vlastníkmi lukratívnych pozemkov v podtatranskej obci Veľký Slavkov. Na tieto informácie reagovala opozícia už v ten istý deň vyhlásením a tlačovou konferenciou. Pán predseda Fico bol o tejto skutočnosti tiež dobre informovaný. Dokonca jeho podpredseda pán Čaplovič neskôr uviedol, bolo to o dva dni, že má pocit, že "za celým škandálom na Slovenskom pozemkovom fonde je istá skupina ľudí, ktorým ide predovšetkým o obchodné záujmy a kšefty". To bol citát pána podpredsedu vlády Čaploviča. A pravdepodobne myslel na tú skupinu, ktorá tam štyri mesiace vládla, keď neboli do funkcií ustanovené orgány, ktoré menovala vláda, a ľudia, ktorých menovala vláda.

Pán premiér sa od 25. júna 2007, keď sa kauza škandalóznych zmlúv prevalila, k tejto kauze nevyjadril a nekonal až do 12. novembra 2007, a to aj napriek tomu, že ho na tento škandál opakovane upozorňovala opozícia, opakovane zasadal výbor pre pôdohospodárstvo, opakovane poslanci na hodine otázok v Národnej rade, a dokonca aj, ako som povedal, jeho vlastný podpredseda vlády ho upozorňoval na problém v Slovenskom pozemkovom fonde.

Pýtam sa vás, pán premiér, čo ste robili od júna do novembra, keď všetko bolo jasné a nič nové sa neudialo a na základe tých istých faktov a informácií, ktoré ste mali v júni, ste až v novembri začali konať? Pri Jureňovi, Brízovi aj teraz pri odvolaní rád fondu ste konali, opakujem, len na základe tých istých faktov, ktoré ste vedeli v júni 2007.

Až po verejnom vyzvaní premiéra opozíciou, aby zo škandálu vyvodil politickú zodpovednosť, začal pán premiér konať. Bol odvolaný minister Jureňa a Branislav Bríza, ktorý má byť zodpovedný za podpísanie škandalóznych zmlúv, síce z funkcie námestníka Slovenského pozemkového fondu odstúpil sám, naďalej však zostal alebo ostal predsedom Správnej rady fondu, teda bol vo výkonnom orgáne pozemkového fondu. Teraz, keď bolo jasné, že opozícia neupustí od zvolania mimoriadnej schôdze, po dvoch mesiacoch sa pod tlakom ďalšej kritiky opozície a médií pán premiér rozhodol odvolať všetkých členov Správnej a Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu. Teraz, keď bolo jasné, opakujem, že opozícia neustúpi od toho, aby zvolala mimoriadnu schôdzu k vysloveniu nedôvery pánovi predsedovi.

Ak by sme neupozorňovali a ustúpili od mimoriadnej schôdze, tak som presvedčený, vážený pán premiér, že vaši nominanti sú tam dodnes. Pritom v novembri 2007 premiér kričal do médií, že ukončí, citujem, "zlodejiny a podvody na Slovenskom pozemkovom fonde". Jeho sľubované predvolebné tri minúty trvali bezmála dva mesiace. Týmto krokom konečne priznal chybu a uvedomil si zlyhanie svojich nominantov v Slovenskom pozemkovom fonde. Nezabúdajme však, že tieto orgány sú podriadené vláde a títo premiérovi kamaráti, ako to už mnohokrát tu zaznelo, tam bačovali a robili podľa premiéra samotného zlodejiny a podvody skoro jeden celý rok.

Pán premiér, čo ešte nevieme o Slovenskom pozemkovom fonde? Pritom zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko, zástupcovia vášho koaličného partnera, hovorili, že 70 % pozemkov chcel prideľovať SMER. To nehovoríme my, hovorili to zástupcovia vašej koaličnej strany, nie opozícia.

Pri členoch rád Slovenského pozemkového fondu je dôležité poukázať však aj na to, že vo funkcii i naďalej zotrváva riaditeľ fondu Miloslav Šebek, nominant strany SMER - SD. V súvislosti s pánom Šebekom sú veľmi zaujímavé fakty. Podľa Slovenského pozemkového fondu majú totiž firmy, v ktorých pôsobil či pôsobí práve generálny riaditeľ, od fondu prenajaté milióny štvorcových metrov pôdy. A je nepodstatné, kedy bola podpisovaná zmluva, ale je podstatné to, že do Slovenského pozemkového fondu nastupoval človek, ktorý bol v priamom vzťahu s organizáciou, s ktorou mal podpísanú zmluvu.

Slovenské biologické služby prenajímajú jeden meter štvorcový za 10 halierov, Agrospol Hradová prenajíma 4,3 mil. štvorcových metrov za necelý halier na štvorcový meter, AGBM prenajíma jeden štvorcový meter za 4 haliere, Galafruit & Company prenajíma štvorcový meter za 5 halierov. Dámy a páni, štvorcový meter za 1 až 10 halierov v dnešnej ekonomickej dobe je smiešne málo.

Spýtajte sa, pán premiér, za koľko to ďalej posúva váš nominant, a spýtajte sa ho, či toto nepokladáte za výpalníctvo. Spýtajte sa ho, koľko mu ten nájom vynáša, aby ste boli dobre informovaný. Pričom v tejto súvislosti sú veľmi zaujímavé slová nominantov strany SMER: "Toto nebola naša kauza."

Treba pripomenúť, že ak vláda, čo môže, rozhodne, že štátne pozemky si môžu prioritne odkúpiť doterajší nájomcovia, Šebekove firmy budú vo výhode. Som presvedčený, že pán Šebek je len z mnohých nominantov SMER-u, ktorí sa môžu po zmene zákona dostať k zaujímavým pozemkom. Len dodám, že od fondu mali štátnu pôdu prenajatú aj Jozef Guračka a Jozef Stopka, už bývalí členovia Dozornej rady fondu. V Správnej rade fondu sedel aj podnikateľ Peter Kosek, predseda Dozornej rady Spoločnosti Wirgo Trade Center, ktorého len zhodou okolností pravdepodobne je členom predstavenstva aj Juraj Široký. V Dozornej rade fondu figuroval aj podnikateľ Jaroslav Zíšek, v minulosti podpredseda predstavenstva Slovenský hodváb, v rovnakom čase spolu s Vladimírom Poórom, s ďalším z údajných mecenášov SMER-u. Členmi Správnej rady pozemkového fondu bol aj Slavomír Eliáš a Štefan Herman, prvý daroval Ficovej strane v roku 2003 100-tisíc korún, druhý podniká s pánom Ladislavom Ficom, bratom predsedu vlády.

Pán premiér sa vôbec netají tým, že Správnu a Dozornú radu Slovenského pozemkového fondu chce opäť obsadiť svojimi ľuďmi. Na pracovnom sneme v Trenčíne v októbri zazneli slová, ako som povedal, o uvážlivom výbere ľudí do verejných funkcií, ktorí budú schopní obstáť. Dodávam, že aspoň budeme vedieť, kto je zodpovedný za ďalšiu činnosť fondu, kto je zodpovedný za ďalšie nominácie. Budeme vedieť, čí to budú ľudia, a to pokladám za pozitívne pri tejto kauze. Pritom práve pán premiér prišiel v čase koaličnej krízy v novembri 2007 v STV s tým, že pozemkový fond chce odpolitizovať a nový pozemkový fond by mal byť kreovaný viac apoliticky. Opäť názorová vývrtka pána predsedu vlády. To znamená, že nás pán premiér buď ťahá všetkých za nos, alebo napĺňa svoju vlastnú predstavu o riadení štátu, pretože hovorí, moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu. Preto treba nahlas povedať, že do SPF prídu ďalší nominanti SMER-u, aby uplatnili, dodávam, tak predstavu Roberta Fica o riadení štátu v Slovenskom pozemkovom fonde. Presne tak, ako to bolo aj doteraz a terajší nominanti tiež uplatnili predstavu Roberta Fica o riadení štátu v Slovenskom pozemkovom fonde.

Na margo kauzy okolo pozemkov SPF predseda vlády uviedol, že chystá totálnu rekonštrukciu SPF. Tu však nestačí vymeniť iba členov rád, pán predseda, tu ide o spreneverenie obrovského majetku. Vy sám ste hovorili, že nebudete sa prizerať na zlodejinu za 1,5 mld., pritom vám chcem povedať, že pod taktovkou nominantov strany SMER sa to všetko dialo a zodpovedný musí byť predseda vlády. A to nežiadame len my opozícia, ale spomeňte si aj na odchod ministra Jureňu, pretože ten chcel to isté. Kedy sa nie podľa nás, ale podľa vášho koaličného partnera stal problém v Slovenskom pozemkovom fonde? Podľa HZDS vtedy, ak tam nastúpili nominanti SMER-u, myslím, že to citoval kolega Frešo konkrétne.

Ďalším dôležitým dôvodom odvolania pána premiéra Fica je jeho správanie vo vzťahu k opozícii a médiám, ale aj k dehonestácii postavenia Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu. Konkrétne mám na mysli neštandardné správanie predsedu vlády v súvislosti s účasťou na recepcii krajiny, v ktorej sa nedodržiavajú základné demokratické princípy a ktorá len v nedávnom čase vyhostila dvoch slovenských občanov. Účasť premiéra Fica na recepcii kubánskeho veľvyslanectva pri príležitosti výročia víťazstva diktátorského režimu nielenže vyznieva ako vyjadrenie sympatií k tejto krajine, ktorá potláča akokoľvek ľudské, ale aj občianske práva, ale po tom, čo boli vyhostení slovenskí občania, podotýkam, humanitárni pracovníci, to nemôžeme povedať ináč, ako arogancia voči občanov vlastnej krajiny. Pán premiér, dnes ste tuná na opozíciu nakričali, no pri fajčení cigary s kubánskym veľvyslancom ste boli zarážajúco ticho. Našich ľudí tam vyhostili a vy ste ticho fajčili kubánsku cigaru. Pýtam sa - prečo?

Vo vzťahu k opozícii je známa precitlivenosť pána premiéra na kritiku vládnej moci a až príliš pripomína zašlé časy. Jeho nedávny výrok na známom už slávnostnom sneme strany SMER 8. decembra v Prešove o tom, že "opozícia môže byť rada, že sedí v parlamente a nie vo väzení", je pre vysokého ústavného činiteľa, je pre predsedu vlády krajiny, ktorá je súčasťou Európskeho spoločenstva, neakceptovateľný a odsúdeniahodný. A v končenom dôsledku je, žiaľ, pravdivým obrazom vnímania politiky premiéra, predsedu vládnej strany, ktorý evidentne čerpá inšpiráciu v Bielorusku, Kazachstane, ako som povedal, na Kube, kde síce nebol na dovolenke, ako nám veľmi rád pripomína, ale cigary kubánske mu evidentne chutia. A pri tom sa dá asi aj veľa naučiť, pretože takéto výroky, takéto výroky a kriminalizovanie opozície sú pre totalitné režimy bežné a často aj prakticky realizované.

Ako som povedal, my, pán premiér, žijeme v demokratickej krajne a vďaka bývalej vláde, i keď sa vám to nepáči, v krajine, ktorá je súčasťou Európskeho únie. V krajine, kde opozícia má morálne právo kritizovať a bude vás kritizovať a poukazovať na vaše nedostatky, ale aj na nevhodné správanie a konanie. Vyhrážanie sa opozícii za jej kritiku na adresu vlády zo strany predsedu vlády je autoritatívna až diktátorská praktika, ktorá vynáša len osobu jedinca, likviduje iný názor, ale, ako som povedal, evidentne školenia pri cigare vám prospievajú.

Pán premiér si naštrbil vzťahy aj s médiami. Tie sú už dlhší čas dosť napäté, problém vidím v tom, že pán premiér vstúpil do vzťahu politici a médiá absolútne nevhodným a, žiaľ, aj nekompetentným spôsobom. V prvom rade jeho zdôvodnenie vlastnej iniciatívy vedie k podozreniu, že ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov nebráni verejný, ale skôr skupinový politický záujem. Vo svojom stanovisku výslovne uviedol, že mu vadia publikované nepravdy na adresu vlády Slovenskej republiky, jej predstaviteľov, ako aj, citujem, "politických strán tvoriacich vládnu koalíciu". Všimnite si, že tu nie je ani jedno slovo o bežných ľuďoch, ochranou ktorých sa právo na odpoveď obhajuje a v krajinách Európskej únie aj zdôvodňuje, je tu reč iba o politikoch, iba o politikoch strán vládnej koalície.

Po druhé. Pán premiér, ktorý kritizuje médiá za ich údajnú zaujatosť voči jeho vláde, v poslednom čase odmieta odpovedať na ich otázky, napríklad na otázky denníka SME. Vláda na jednej strane slabo a neprofesionálne komunikuje s médiami, na druhej strane si ide vynucovať korektnosť rezolúciami. Opäť pripomínam, nezabúdajte na školenia od priateľov napríklad z Kazachstanu.

Po tretie. Premiér absolútne nekompetentne a škandalózne posudzuje činnosť a poslanie tlačovej rady. Tlačová rada je samoregulačný, to znamená etický orgán. Ak chce vláda jej pôsobenie vymedziť a posilniť zákonom, je to prax, ktorá je charakteristická pre totalitárne štáty, lebo v demokracii etické a právne normy musia byť oddelené. Zvlášť, keď sa jedná o tak citlivú tému, ako je téma médií.

Dovoľte mi, ctené kolegyne, kolegovia, ešte pár poznámok na margo populizmu predsedu vlády. Pán premiér na stretnutí s občanmi Klenovca, kam prišiel otvoriť športové ihrisko s valaškou v ruke, prehlásil Juraja Jánošíka za prvého socialistu. Môžme Jurajovi Jánošíkovi pripisovať akýkoľvek pozitívny vklad do histórie Slovenska, jednu vec má však skutočný, nie zidealizovaný Juraj Jánošík spoločnú s Robertom Ficom, obidvaja sa oháňajú heslom "bohatým brať a chudobným dávať". Lenže o Jánošíkovi by sme mohli vedieť aj to, že si na skutočne bohatých netrúfol, a to znamená, že si netrúfol na bohatú uhorskú šľachtu. Jánošík prepadával drobných slovenských zemanov, odľahlé gazdovstvá a pocestných remeselníkov. Povedané terajším politickým jazykom, prepadával Jánošík strednú vrstvu.

Čo sa týka zbojníckych bánd v slovenských lesoch, tak prirovnanie k moderným výpalníkom je viac ako podarené, pretože, pán predseda, vás prosím, aby pri svojej horlivej ceste po slovenských cestách a ováciách vašich sa obzerajte aj okolo seba. Lebo síce kde-tu niečo z toho, čo ste nenagazdovali, aj hodíte ľudu, ale siahnuť na vysokú slovenskú šľachtu, siahnuť na vašich mecenášov si absolútne netrúfate. V tom máte veľa spoločného s Jurajom Jánošíkom.

Riadite sa heslom: "Všetkým potichu zobrať a bohatým neváhať pridať." Veď rabovačke za 1,5 mld. ste sa od júna do novembra ticho prizerali. Rovnako populistickým ťahom sú aj výroky premiéra na margo obchodných reťazcov, kde obchodníci sú podľa pána Fica akýmsi triednym nepriateľom, ktorý rozvracia ekonomiku, a dokonca podľa neho ohrozujú zámer vlády pristúpiť na zavedenie eura, pretože zvyšovanie cien potravín môže mať negatívny vplyv na mieru inflácie. Myslím si, že tento iluzórny výrok nie je hodné ani komentovať, ale nepriateľ je na svete. Premiér je iluzionista, ktorý kúzli, sľubuje, zavádza, dokonca je aj zahľadený do seba. Žiaľ, obecenstvo tlieska, tlieska na pekné zákulisné hry, o ktorých veľmi málo vie.

Pán predseda, vaše silové reči na adresu zdravotných poisťovní, vaše silové reči na to, ako nepodľahnete arbitráži, sú bohapustým zavádzaním. Dnes aj predavačka v Tescu, ak urobí pri výkone práce chybu, je nútená zaplatiť náhradu. Chcem sa spýtať pána premiéra vlády Slovenskej republiky, ak Slovensko prehrá arbitráž s investormi, kto zaplatí? Či to zaplatíte vy, alebo sa zložíme všetci? A chcem sa vás spýtať už teraz, čo poviete ľudu potom, koľko nás bude stáť tento váš výstrelok so zdravotnými poisťovňami?

Sociálny štát, politika pre ľudí či vianočný príspevok, to sú heslá, ktorými vytvárate ilúzie a čo to všetko vy ešte len dokážete. Že dokonca poznáte problémy ľudí a že trápia ich vaše problémy. Opak je však, žiaľ, pravdou, pretože ste už zabudli na zníženie cien palív, DPH máte v rukách. Načo potom to zvyšovanie cien? Pristúpte na to a ceny môžu ísť dole. Kde je sľubované zníženie cien potravín? Dnes pán premiér hovoril o cene plynu. Plyn veľkoodberateľom išiel hore, plyn maloodberateľom sa nehýbal, teda myslím cenu, lenže cena tepla išla hore, to pán premiér nepovedal. Kde sú reči o tom, že rovná daň je len pre bohatých? Kde je napĺňanie vety o troch minútach pri zlyhaní vašich nominantov? Pán premiér si myslí, že vládnuť populárne sa dá donekonečna. Ja mu hovorím, že nebojte sa, pán premiér, prídu aj iní, ktorí vám budú zobať z ruky, ale bude ich stále menej.

Dovoľte mi na záver krátke zhrnutie. Klientelizmus spojený s blízkymi osobami pánovi premiérovi a strane SMER, populizmus a sľuby, ktorými pán premiér zavádza slovenských občanov, a dehonestujúce správanie pána premiéra vo vzťahu k opozícii a médiám, to všetko, si myslím, sú dostatočné dôvody na to, aby pán premiér mohol zobrať na seba politickú zodpovednosť za to, čo sa deje na Slovensku. A keď už nie, pán premiér, aspoň na to, aby ste sa zamysleli, kam vediete túto krajinu.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som, keď už, pretože vo svojom vlastnom vystúpení o Jánošíkovi nehovorím, chcela by som len upozorniť pána premiéra, že naši poľskí priatelia považujú Jánošíka za Poliaka. Ale podivnou zhodou okolností oni si nemyslia, že bral bohatým a chudobným rozdával, ale že chodil skúšať študentov latinčinu do Jagelonskej univerzity, a keď mu dobre po latinsky odpovedali, tak im rozdával súkno.

Ale pravdou je, že proces s Jánošíkom mal dve veľké príčiny, na ktoré sme historicky zabudli, a je to zaujímavé si to pripomenúť. Prvá bola obvinenie Jánošíka, že zneuctil hostiu v chráme. Na to obidva národy, aj poľský, aj slovenský, radšej rýchlo zabudli, pretože to by sa nehodilo na žiadneho hrdinu nejakých katolíckych národov. A druhý proces bol, pretože bol zbehom cisárskej armády, preto ho zavesili za rebro.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš, pripraví sa pán poslanec Martin Pado. Pán poslanec Mikloš má slovo.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, milí hostia, najskôr chcem povedať, že považujem za nedôstojné, že rokujeme o takom vážnom bode, akým nesporne návrh na vyjadrenie nedôvery predsedovi vlády je, o pol tretej a budeme zrejme rokovať do rána. Považujem to za výraz bezhraničnej arogantnosti a ignorantstva zo strany vládnej koalície aj zo strany vedenia parlamentu a považujem to ale aj za výraz slabosti, takisto ako považujem za arogantnosť, ignorantstvo a slabosť skutočnosť, že predseda vlády tu opäť nesedí. Predseda vlády pohŕda parlamentom, pohŕda ním demonštratívne. Chcem pripomenúť, že napriek tomu, že dnešná vládna koalícia je pri moci rok a pol a že predseda vlády, že Robert Fico je predsedom vlády rok a pol, ani raz, ani raz sa nezúčastnil na interpeláciách, pričom § 129 rokovacieho poriadku vo svojom odseku hovorí jasnou rečou, citujem: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády."

A takýchto príkladov a dôkazov o ignorantstve, arogancii, ale i slabošstve predsedu vlády vládnej koalície by sa, žiaľbohu, dalo nájsť viac, takže dnes len dokazuje tieto svoje vlastnosti a dokazuje, že slová, ktoré hovorí, sú často prázdne. Tak ako keď interpretoval zvolanie nočného rokovania Národnej rady v decembri, keď tvrdil, že napriek tomu, že je uťahaný ako pes, bol by tu býval sedel do samého konca, keby sa rokovalo v noci, ako boli prázdne slová, keď tvrdil, že ako predseda vlády chce povedať, že bol pripravený rokovať celú noc a že si myslí, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine. Chcem sa opýtať, či sa medzitým znížil plat predsedu vlády a už nemusí pracovať aj v noci a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že naozaj toto je len taký jeden z vonkajších prejavov nebývalého nárastu arogancie moci, ktorý sa prejavuje aj ďalšími vecami, ktoré tu spomínali moji kolegovia.

Pán predseda vlády vo svojom vystúpení, v takom príznačnom vystúpení, kedy prišiel, nabrýzgal, nakričal a odišiel, tvrdil, že sme nervózni, že opozícia je vraj nervózna, vraj sme nervózni z toho, ako to robia dobre a podobne. No ja sa musím priznať, že som nervózny, ale nie z tých príčin, z tých dôvodov, ktoré tu predseda vlády uvádzal. Áno, priznávam, že som nervózny z toho, akým spôsobom Robert Fico riadi túto krajinu. Som z toho nervózny preto, že Robert Fico ohrozuje svojou odbornou nespôsobilosťou a ideologickou obmedzenosťou úspešnú budúcnosť Slovenska. To je ten základný problém a to je tá základná príčina, z ktorej by mal byť nervózny každý súdny človek, každý súdny občan Slovenskej republiky.

V odôvodnení návrhu na odvolanie Roberta Fica, či už predkladateľom, alebo potom vo vystúpeniach, zazneli tri skupiny argumentov. Prvá sa týkala pozemkového fondu, ktorý tu bol, myslím, rozvedený veľmi podrobne, druhá nevyjasneného spôsobu nadobudnutia majetku Roberta Fica a tretia skupina spôsobu politiky vyrábania vnútorného nepriateľa, nerešpektovania základných princípov demokratického štátu a parlamentnej demokracie.

Nebudem sa zaoberať teda týmito troma dôvodmi, aj keď na záver spomeniem tie majetkové pomery, ale dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení spomenul iné, ďalšie dôvody, ktoré ma vedú k tomu, že tento návrh na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi podporím, že budem hlasovať zaň. A dôvody, ktoré ma vedú k tomu tvrdeniu, že podľa môjho názoru Robert Fico ohrozuje svojou odbornou nespôsobilosťou a ideologickou obmedzenosťou úspešnú budúcnosť Slovenka.

Bolo spomínané viacerými predrečníkmi, že Robert Fico znevažuje meno a medzinárodné postavenie Slovenskej republiky. Myslím, že je to evidentné a preukázateľné, preto sa tomu nebudem ďalej venovať. Keďže mojou sférou pôsobnosti, ktorej sa najviac venujem, je ekonomika, tak dovoľte, aby som sa zastavil pri tejto oblasti.

Robert Fico a vláda Roberta Fica ohrozujú dlhodobú udržateľnosť vysokého ekonomického rastu a ohrozujú budúcu konkurencieschopnosť Slovenska. Chcel by som pri tejto príležitosti zdôrazniť, že ekonomický rast nie je samoúčelný, že ekonomický rast a konkurencieschopnosť je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu kvality života, dobiehania vyspelých krajín, je nevyhnutým predpokladom toho, o čo, všetci tvrdíme, že nám ide. Tým nevyhnutným predpokladom takéhoto dlhodobého udržateľného, vysokého, ale udržateľného ekonomického rastu je viacero skutočností:

Po prvé, je to podľa môjho názoru nerušenie reforiem, pokračovanie v nich, prípadne ich vylepšovanie. Tu mi dovoľte, aby som sa zastavil pri jednom opakovanom klamstve a zavádzaní, ktorého sa Robert Fico dopúšťa a ktoré znovu zopakoval aj pri dnešnom svojom vystúpení. Robert Fico v rozpore s tvrdeniami a názormi odborníkov tvrdí, že reformy boli protiľudové, že pomohli len piatim percentám najbohatších, a je veľmi nervózny, keď odborníci, ale nielen odborníci, aj politici, dokonca politici z toho istého tábora socialistov z iných krajín oceňujú slovenské reformy a tvrdia v zhode s odborníkmi, že reformy boli tou najdôležitejšou príčinou, vďaka čomu dnes Slovensko dosahuje rekordné tempá ekonomického rastu. Ako to bolo naposledy pri schôdzke Vyšehradskej štvorky, keď veľmi nervózne reagoval na ocenenie slovenských reforiem zo strany svojho socialistického kolegu predsedu vlády Maďarska Ferenca Gyurcsánya.

Chcem povedať, že dôkazov, že reformy boli tým hlavným dôvodom, je veľmi veľa. Ale tým najpodstatnejším kľúčovým dôkazom je, že práve krajiny, ktoré uskutočnili podobné štrukturálne reformy, ktoré zlepšili podnikateľské prostredie, znížili dane, znížili prerozdeľovanie, zvýšili mieru ekonomickej slobody, práve takéto krajiny dosahujú najvyššie tempá ekonomického rastu. Nie je náhoda, že dnes Írsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko sú práve krajinami, ktoré dosahujú najrýchlejší ekonomický rast.

No a aby to bolo už úplné, tak Roberta Fica z klamstva v tejto veci odhaľuje a usvedčuje dokonca ním riadená vláda. Ním riadená vláda 30. mája 2007, teda už takmer po roku fungovania Ficovej vlády, schválila materiál s názvom Návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Hneď prvý odsek tohto materiálu znie nasledovne, odporúčam do pozornosti, je to veľmi jasné a jednoznačné vyjadrenie, citujem: "V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky." A dokonca materiál konkretizuje, ktoré sú to tie zmeny: "Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia." Koniec citátu.

Čiže nielen potvrdenie, že reformy boli tou hlavnou príčinou, ktorá viedla k vysokému ekonomickému rastu, ale jasné potvrdenie aj prepojenia reforiem vysokého rastu a životnej úrovne. A dokonca upozornenie, že za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia, tak ten dopad pozitívny na životnú úroveň môže byť výrazný. Teda Ficova vláda tvrdí - Fico klame. Áno, také je znenie tohto vládneho materiálu a konštatovanie, s ktorým ja sa plne stotožňujem.

No ale ako to vyzerá v tomto bode, v tomto bode rušenia, resp. nerušenia reforiem. Je príznačné - a všimnite si to prosím -, že oblasti, v ktorých vláda nezasahuje alebo zasahuje minimálne, fungujú, ale čím sú väčšie zásahy vlády, tým väčšia katastrofa. Najväčšie zásahy vlády z hľadiska rušenia reforiem sú celkom určite v oblasti zdravotníctva. To, čo sa deje v zdravotníctve, sa nedá nazvať inak ako bezútešná bezradnosť. Bezútešná bezradnosť, kde boli schopní rušiť to, na čom stála reforma, ktorú robila Dzurindova vláda, ale oni nielenže nie sú schopní niečo robiť zmysluplné, oni to dokonca nie sú schopní ani pomenovať. Výsledkom toho je potom jednoznačne zhoršovanie situácie v zdravotníctve, či už z pohľadu pacientov, alebo z pohľadu poskytovateľov, alebo z pohľadu lekárov, alebo z pohľadu sestier, vrátane rýchlo rastúceho zadlžovania systému. Pričom jediným, keby sme chceli nájsť nejakého spoločného menovateľa toho, čo sa vlastne v zdravotníctve robí, tak je to vlastne centralizácia, je to zvýšenie vplyvu a moci vlády a štátu v systém. To je jediný menovateľ a myslím si, že to vyplýva z inštinktov, ktorými sa táto vládna koalícia, títo politici riadia. Žiaľbohu, výsledkom je horšia situácia a horšie podmienky pre všetkých.

No a takto by sme mohli pokračovať. Zákonník práce, chvalabohu, sa schválil v nie až takej zlej podobe, ako vyšiel z ministerstva práce, ale jeho schválenie zhoršilo flexibilitu trhu práce, čím zhoršilo vlastne vyhliadky na budúci ekonomický rast a rast zamestnanosti.

To, čo sa deje v dôchodkovej reforme, je jednoznačným dôkazom toho, že to smeruje k horšiemu. Okliešťovaním druhého piliera sa nielen zvyšuje riziko z hľadiska budúcich dôchodkov budúcich dôchodcov, ale zvyšuje sa výrazne aj riziko udržateľnosti deficitu verejných financií a zvyšuje sa teda aj riziko prenášania záťaže na budúce generácie.

Takto by sme mohli v reformách pokračovať a v zásade ale platí, a tým by som to možno uzavrel, že čím sú väčšie zásahy, tým je horší výsledok, a tam, kde vláda nezasahuje, tam to v zásade funguje.

Ďalším veľmi jasným signálom, že vláda svojou činnosťou ohrozuje dlhodobú udržateľnosť ekonomického rastu a konkurencieschopnosť, a tým aj predpoklady na rast životnej úrovne a rast zamestnanosti, je neustále zhoršovanie podnikateľského prostredia. Všetky analýzy, ktoré robia či už domáce, alebo zahraničné inštitúcie, konštatujú jednoznačnú kontinuálnu tendenciu zhoršovania podnikateľského prostredia. Mimochodom, tu by som chcel upozorniť na to, že táto skutočnosť je veľmi dobrým dôkazom toho, aká veľká zotrvačnosť v ekonomike je, a dôkazom toho, že súčasný vysoký ekonomický rast, rekordný, takmer 10-percentný rast, nie je vôbec dôsledkom politiky vlády za posledný rok a pol, ale je výsledkom a dôsledkom reforiem uskutočnených v období predtým. Je to veľmi jasné a jednoznačné. Od nástupu tejto vlády sa zhoršuje podnikateľské prostredie a zároveň od nástupu tejto vlády narastajú tempá ekonomického rastu. To je dané len zotrvačnosťou, pretože inak by znamenalo, tak poďme ho likvidovať úplne a čím viac ho budeme likvidovať, tým budeme mať vyšší ekonomický rast.

Druhým problémom, ktorý tu je, je neriešenie popri teda rušení reforiem, deformovaní reforiem, je neriešenie problémov a úzkych miest, ktoré dnes Slovenská republika evidentne má a ktoré sú prekážkou práve pre vysoký udržateľný ekonomický rast. Tými najväčšími alebo na ilustráciu spomeniem dva veľké problémy: vymožiteľnosť práva a efektívnosť verejnej správy.

Vymožiteľnosť práva je všeobecne uznávané alebo všeobecne akceptované, že je možno jedným z najväčších problémov nielen z hľadiska podnikateľského prostredia, ale vôbec z hľadiska fungovania spoločnosti. Namiesto reálneho projektu, reálnej stratégie, ktorá by riešila tieto úzke miesta, sme svedkami len populistických a kontraproduktívnych riešení, napríklad zriaďovanie nových malých súdov, čo, samozrejme, nielenže nepovedie k riešeniu situácie, ale, naopak, situáciu ešte viac skomplikuje.

Inou oblasťou je otázka efektívnosti verejnej správy. Aj pán predseda vlády, aj pán predseda parlamentu tu opakovane povedali, že oni, konkrétne predseda vlády povedal, "staviame si výzvy a tieto výzvy aj realizujeme", pán predseda parlamentu povedal, že oni vždy pri odvolávaní predkladali aj alternatívy, spomenul aj dane a verejné financie. No, ak niečo predkladali, tak to väčšinou bola katastrofa a, chvalabohu, nič z toho, čo predkladali, nerealizujú. Ale nebudem sa vracať pred voľby, spomeniem to, k čomu sa zaviazali po voľbách.

Bol tu vlastne jediný taký projekt, ktorý mal zvýšiť efektívnosť fungovania verejnej správy, a to bola ambícia vlády znížiť prezamestnanosť vo verejnom sektore, konkrétne znížiť počet zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách o 20 %. Toto bolo deklarované, boli dokonca prijaté uznesenia, ktoré by som vám mohol citovať, boli uzneseniami prijaté úlohy pre rezorty 20 % zníženie, boli dokonca uzneseniami schválené akčné plány, aby to teda bolo akčné. A k tomu zníženiu o 20 % malo dôjsť počas roka 2007. Dnes sme v roku 2008, môžme hodnotiť, a to nie je hodnotenie naše, čísla, ktoré vám môžem hovoriť a ktoré vám poviem, sú zo štátneho rozpočtu, čiže sú z dokumentu vlády. Štátny rozpočet, dokument vlády, hovorí, že došlo k zníženiu počtu zamestnancov vo verejnej správe, viete o koľko? O dve stotiny percenta. Namiesto 20 %, dve stotiny percenta. Konkrétne je to 62 ľudí v celej verejnej správe. Pričom počas vlád Mikuláša Dzurindu, počas druhej vlády to priemerné tempo znižovania zamestnanosti vo verejnej správe boli 3 %. Čiže otázka... Toto bola jediná a ešte som zachytil jednu oblasť, kde boli dokonca i kvantifikované nejaké ciele, kde štát chcel ušetriť desiatky miliárd korún na zefektívnení a zlepšení verejného obstarávania.

Aké sú výsledky? Výsledky sú také, že nikdy neboli v takej miere používané priame zadania, ako sú teraz. Príkladom čoho je miliardová zákazka pre sponzora SMER-u firme IKORES, ktorá stavala aj byty, ktorého jeden z nich netransparentným spôsobom a zatiaľ teda za neznámych okolností nadobudol aj predseda vlády, resp. jeho mama.

Čiže ak si vezmete tieto dve oblasti, tak je evidentné, že vláda po prvé teda ruší a deformuje reformy, nezavádza žiadne nové, nerieši tie akútne problémy, ktoré sú predpokladom budúcej konkurencieschopnosti a rastu. A to isté môžme povedať o treťom predpoklade, ktorý je možno ešte najdôležitejší, a to je podpora a rozvoj znalostnej ekonomiky. Hovorili tu už o tom viacerí a ja len preto veľmi stručne zopakujem, že nie deklarácie, ale čísla a fakty v rozpočtoch, už v dvoch rozpočtoch, ktoré pripravila a schválila táto vláda a táto vládna koalícia, svedčia, usvedčujú vládnu koalíciu z toho, že nielenže nenapĺňa tento deklarovaný cieľ, ale, naopak, dochádza k zhoršovaniu situácie. Napriek tomu relatívnemu zhoršovaniu. Napriek tomu, že ekonomika rastie takmer 10-percentným tempom a že by to bolo možné naozaj v skutočnosti zlepšovať a napĺňať omnoho viac.

Hovoril o tom pán poslanec Fronc, že klesá podiel verejných výdavkov na regionálne školstvo aj vysoké školstvo napriek v programovom vyhlásení deklarovanému cieľu zvyšovania týchto výdavkov. Kým dotácie do pôdohospodárstva rastú o 6,5 mld. korún na budúci rok, peniaze pre regionálne školstvo rastú len o 1,5 mld. korún, peniaze pre vysoké školy rastú len o 0,5 mld. korún. Dochádza k enormnému nárastu napríklad, ako to už bolo konštatované, na dotácie pre zvieratá, pričom už tretí rok nie sú valorizované detské prídavky.

Takže na konkrétnych faktoch a číslach sa dá dokázať, že podpora vzdelávania, vedy, výskumu, čo je jeden z nevyhnutých predpokladov udržateľného rastu a ten je zase predpokladom rastu životnej úrovne, sa nenapĺňa. Takisto na ilustráciu môže slúžiť aj fakt, že rozdelenie prostriedkov z Európskej únie bolo zmenené oproti tomu, ktoré schválila ešte Dzurindova vláda, práve v neprospech vedy, výskumu, školstva a vzdelania.

Projekt, o ktorom tu hovoril aj predseda vlády, a jeden z dôležitých projektov, je projekt eura. Tak dovoľte, aby som sa pristavil aj pri ňom. Po prvé. V rozprave tu zaznela nie celkom presná informácia, myslím, že bola od niektorého z opozičných poslancov, že toto je vlastne projekt, ktorý od začiatku je projekt Ficovej vlády. Nie je to, samozrejme, tak. Slovensko vstúpilo do ERM II v novembri 2005, teda do predsiene, do europredsiene ešte za vlády Mikuláša Dzurindu, a v tom čase bolo Slovensko najlepšie pripravenou krajinou z hľadiska všetkých technických predpokladov, ktoré musia byť splnené. To by som rád zdôraznil, pretože my sme vtedy mali už stanovený termín vstupu, ten, ktorý prebrala potom aj Ficova vláda, 1. 1. 2009. Ale dva roky pred nami chceli vstúpiť tri krajiny, Slovinsko a dve baltské krajiny, rok pred nami chceli vstúpiť ďalšie tri krajiny, Malta, Cyprus, ktorým sa to aj podarilo, a ďalšia baltská krajina. A my vlastne sme mali vstupovať podľa tých pôvodných predpokladov až siedmy v poradí. Napriek tomu sme boli hodnotení ako najlepšie pripravená krajina, napriek tomu, že tri krajiny mali vstupovať dva roky pred nami a tri krajiny rok pred nami.

Zároveň sme práve reformami vytvorili predpoklady na takmer 10-percentný rast, a preto splnenie Maastrichtských kritérií pri takomto raste naozaj nie je žiadne umenie. Ak dnes ale existujú nejaké riziká toho, či budeme akceptovaní, alebo nebudeme, tak tie riziká spočívajú v pochybnostiach o udržateľnosti plnenia týchto kritérií a všetky tieto pochybnosti sú spojené s chybnými krokmi vlády Roberta Fica. Mohol by som ich tu dopodrobna vymenovávať, ale spomeniem len tie kľúčové, najdôležitejšie:

Či je to diletantsky a megalomansky pripravený projekt súkromno-verejného partnerstva diaľnic, ktorý v konečnom dôsledku nebude znamenať lacnejšie diaľnice, ale drahšie diaľnice, z ktorých len zlomok peňazí sa zaplatí z koncesionárskych poplatkov alebo z mýta a veľká väčšina bude len presunutie verejných výdavkov, ale o to väčších verejných výdavkov, na budúcnosť, a tým pádom ohrozenie udržania deficitu verejných financií.

Alebo je to už dnes aktuálna, doteraz spochybňovaná, hrozba arbitráží za obmedzenie zisku zdravotných poisťovní, kde hrozia desiatky miliárd korún výdavkov, ktoré sú dôsledkom len diletantskej politiky vlády a ignorantskej politiky vlády.

Alebo je to zase nielen deklarované, ale s hrdosťou sa vláda hlási k tomu, že vytvára politický tlak na nižšie ceny. Ale politický tlak na nižšie ceny teraz znamená vyššie ceny, ako by boli, keby tento tlak nebol, v budúcnosti - v strednodobom a dlhodobom horizonte. Ako inak viete vysvetliť to, že na jednej strane sa predseda vlády hrdo hlási k tomu, že nerastú ceny energií alebo že rastú menej ako inde, ale zároveň enormným spôsobom narastajú dividendy všetkých energetických podnikov? Tak odkiaľ potom ten zisk sa im tak bude zvyšovať? No aj z toho, že ceny rastú, nie nerastú, ako tvrdil predseda vlády, ale najmä preto, že znovu sa zavádzajú krížové dotácie, že tlak na udržanie nízkych cien pre domácnosti znamená vyššie ceny pre podnikateľské subjekty. Vraciame sa, aj keď nie absolútne, ale aspoň relatívne k situácii, aká tu bola v minulosti, aká potom viedla k tomu, že tie ceny museli vzrásť omnoho viac. A to je spojené aj s otáznikmi nad udržateľnosťou plnenia inflačného kritéria, ak dnes k politickým tlakom udržané ceny nižšie znamenajú ceny vyššie v budúcnosti.

Čo sa týka ďalších vecí súvisiacich s eurom, Slovensko je jedinou krajinou, kde sa znižuje dôvera v euro s tým, ako sa blíži termín jeho prijatia, a kde ľudia konštatujú zhoršujúcu sa mieru informovanosti. Toto sa neudialo ani na Malte, ani na Cypre, ani v Slovinsku, aby rok až dva roky pred prijatím eura sa zhoršovala miera informovanosti a aj v dôsledku toho sa zvyšuje miera nedôvery. Pretože všetky prieskumy, ktoré boli urobené, konštatovali alarmujúci stav v tejto oblasti, a všetky prieskumy zároveň konštatovali, že tí ľudia, ktorí sú informovaní, že tam je tá nedôvera omnoho menšia. Vláda neplní Národný program prijatia eura. Boli sme v roku 2005 lepšie pripravení ako tí, ktorí vstupovali pred nami, a dnes sa situácia zhoršuje. Je to jednoznačná zodpovednosť vlády, jednoznačná zodpovednosť tých, ktorí majú dnes vládnu moc.

Preto snahy a pokusy Roberta Fica hádzať spoluzodpovednosť na nás, obviňovať nás, že tým, že nechceme prijať túto spoluzodpovednosť, bojkotujeme tento proces, je absurdné. Je to absurdné! Ak vláda robí chyby, a robí ich, a v dôsledku chýb vlády a vládnej politiky sa zhoršuje dôvera, zvyšuje nedôvera ľudí k euru, ak ľudia konštatujú, že nie sú dobre informovaní, dokonca sa zhoršuje pripravenosť, tak je to jednoznačná zodpovednosť vlády a vládnej koalície. O to viac, že situácia v tejto oblasti bola omnoho, omnoho lepšia predtým.

A ďalší problém, na ktorý chcem upozorniť, ktorý súvisí s eurom, spočíva v tom, že ak do eurozóny budeme prijatí - a ja dúfam a verím, že áno, a my pre to robíme, čo vládzeme. Dnes tu predseda vlády povedal, že my vraj strašíme ľudí a že podsúvame cez médiá ľuďom, že to bude zlé. Veď je to absolútny nezmysel! Naopak, najmä činnosťou Ivana Štefanca, ktorý vydal špeciálne publikácie, ale aj prednáškami a besedami, ktoré máme so študentmi, naopak, snažíme sa tento deficit v informačnej kampani aspoň tými obmedzenými silami a prostriedkami, ktoré máme, riešiť. Ja sám som bol na desiatkach škôl, kde o tom hovorím, kde to vysvetľujem, prečo je to dôležité a prečo je to dobré. Takže ide zase zo strany predsedu vlády len a len o zavádzanie, o snahu zbaviť sa zodpovednosti a o snahu preniesť časť zodpovednosti alebo aj celú na vládu a vládnu koalíciu.

Čo sa týka ešte toho posledného, čo súvisí s eurom, to je skutočnosť, že aj keď do eura budeme prijatí, a teda my veríme a ja osobne verím, že áno, napriek tým rizikám, ktoré tu sú, tak je veľmi dôležité, akú politiku potom vláda bude robiť, keď v eurozóne budeme. Či, poviem to zjednodušene, využijeme túto šancu členstva v eurozóne na to, aby rast ekonomiky bol ešte väčší, a tým pádom aj rast životnej úrovne, ako sa to podarilo Írsku, alebo či skôr budeme inkasovať riziká a možné negatíva, keď budeme robiť nezodpovednú ekonomickú politiku, ako sa to napríklad stalo Taliansku. Obávam sa, že predpokladom toho využitia potenciálu eura je práve to, čo vláda nerobí - pokračovanie v reformách, zodpovednejšia fiškálna politika, ešte zodpovednejšia ako pred vstupom do eura, ale máme tu prísľuby odškodňovania nebankových subjektov, napĺňania politiky silného sociálneho štátu atď. po vstupe do eurozóny. Niektorí členovia vlády otvorene hovoria, nemôžme napĺňať, lebo musíme teraz plniť kritériá, ale potom, potom to roztočíme.

Pružnosť trhov. Ekonómovia sa zhodujú na tom, že keď je krajina v eure, potrebuje ešte pružnejšie trhy vrátane trhu práce, čo robí vláda, robí opak a tak ďalej dalo by sa pokračovať, podnikateľské prostredie. Čiže všetky tieto signály svedčia o tom, že ak sa nepodarí po vstupe do eurozóny využiť potenciál členstva v eurozóne pre vyšší ekonomický rast, tak to bude jedine a jednoznačne dôsledok nekompetentnej, nezodpovednej vládnej politiky.

A tu by som sa chcel ešte zastaviť pri jednej veci. Súvisí to aj s tým zhoršovaním podnikateľského prostredia. Vláda, členovia vlády, ale najmä Robert Fico, veľmi citlivo reagujú na to, keď tvrdíme, že používajú boľševické maniere alebo že za ich konaním je boľševické zmýšľanie alebo, ak chcete, ideologická obmedzenosť. Dnes nám to tu ale predseda vlády predviedol v priamom prenose. Predseda vlády povedal v reakcii na to, že mu vyčítame, že útočí na súkromné spoločnosti, povedal, áno, je to tak, je to legitímne, pretože my sme ľavica a ľavica chráni záujmy ľudí práce a pravica chráni, vraj, záujmy kapitálu, a preto podľa neho je legitímne, že ľavica a vláda útočí na súkromné spoločnosti.

No toto je typický príklad marxistického chápania antagonistického charakteru medzi kapitálom a prácou a typický príklad boľševického chápania tohto vzťahu, typický príklad nepochopenia toho, že to, čo je v záujme kapitálu, napr. zlepšovanie podnikateľského prostredia, je v skutočnosti v záujme celej spoločnosti a aj ľudí práce. Pretože lepšie podnikateľské prostredie znamená vyšší ekonomický rast, znamená viac lepších pracovných príležitostí, znamená vyššie mzdy a lepšiu kvalitu života. Ak tomu nechce predseda vlády veriť, odporúčam pozrieť sa na príklady z minulosti, napr. Nemecká demokratická republika, Nemecká spolková republika, alebo aj zo súčasnosti, napr. Severná Kórea alebo Južná Kórea.

Druhá oblasť, o ktorej chcem hovoriť, sú klamstvá Roberta Fica. Myslím si, že ak politik používa lož ako pracovnú metódu, a Robert Fico používa lož ako pracovnú metódu, a mimochodom nielen táto skutočnosť, ale aj ďalšie skutočnosti veľmi pripomínajú obdobie rokov 1992 až 1998, najmä 1994 až 1998, tak si myslím, že to ho tiež diskvalifikuje z pozície predsedu vlády.

Robert Fico, už to tu dnes bolo spomínané, viackrát opakovane klamal, zavádzal, strašil, napr. čo sa týka dôchodcovských správcovských spoločností, kde ho z klamstva usvedčil ako guvernér Národnej banky, tak aj viceguvernér Národnej banky. Robert Fico opakovane klame aj v ďalších veciach. Klame a snaží sa vsugerovať slovenskej verejnosti, že jeho vláda tu buduje silný sociálny štát. Je to nezmysel a klamstvo a čísla dokazujú, že to tak nie je. Tak ako Robert Fico, ale aj viacerí ďalší predstavitelia SMER-u klamali, čo sa týka reforiem, klamali, čo sa týka napr. daňovej reformy, jej dôsledkov na ľudí, na chudobu, na nerovnosť atď., takisto klamú v tom, že budujú sociálny štát. Aký sociálny štát tu vláda pod vedením Roberta Fica buduje, keď verejné výdavky na budúci rok, na tento rok, pardon, vzrastú o 10 % a sociálne výdavky vzrastú o 2 %, také isté 2 %, ako je predpokladaná miera inflácie. Čiže v reálnom vyjadrení výdavky na sociálne veci nevzrastú vôbec, kým dotácie do pôdohospodárstva vzrastú o 6,5 mld., čiže 32 %, rezerva vlády vzrastie z 200 na 350 mil., rezerva predsedu vlády z 50 mil. na 150 mil., to sú priority, nie sociálne výdavky, nie vzdelanie, nie školstvo. Ale môžem to rozmeniť aj na drobné. Kľúčové sociálne výdavky dokonca klesajú, pomoc v hmotnej núdzi klesá z 9 270 mil. na 9 201 mil. V tomto roku oproti minulému prídavky na deti klesajú z 8 540 mil. na 8 519 mil.

Robert Fico používa zavádzanie, účelové zavádzanie, ktoré, žiaľbohu, je dosť úspešné, a to je to, že napr. tvrdí, že dôkaz silnej sociálnej politiky je zvýšenie príspevku na prvé dieťa. Je to pritom absurdné a nezmyselné po prvé aj preto, že na tieto účely dajú 130 mil. korún, ale zároveň nedajú 1,5 mld. korún na zvýšenie detských prídavkov. Ale je to absurdné aj preto, že týmto zvýšením príspevku pri narodení prvého dieťaťa sa neriešia problémy, ktoré naozaj problémami sú. Problém chudoby máme najmä v mnohopočetných, v mnohodetných rodinách. Ohrozené rizikom chudoby nie sú rodiny, do ktorých sa rodí prvé dieťa, ale rodiny, ktoré majú viacero detí, najmä neúplné rodiny, a tým by pomohlo zvýšenie, valorizácia detských prídavkov, to sa ale nedeje. A zároveň sa tu tvrdí, že sa buduje silný sociálny štát.

Iným príkladom je bonifikácia hypotekárnych úverov pre mladé, nižšie príjmové skupiny. Vláda dá o 500 mil. korún menej na podporu, na štátnu podporu bytovej výstavby, 100 mil. prihodí na túto bonifikáciu a tvári sa, aká je ona sociálna. Naviac mohlo by sa zdať, že keď teda nie sú prioritou deti, že sú prioritou dôchodcovia, nakoniec vláda aj Robert Fico má dôchodcov často v ústach, no ukazuje sa, že ani tu to tak nie a že vláda dokonca nenapĺňa ani zámery svojho programového vyhlásenia. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, citujem: "Vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie." Náhrada mzdy je podiel priemerného dôchodku na priemernej mzde. Ale aká je realita v roku 2007 aj v roku 2008? Dochádza k opaku. V roku 2008 priemerný starobný dôchodok vzrastie o 4,7 %, ale priemerný plat v národnom hospodárstve bude rásť rýchlejšie, o 6,6 %, čiže logicky miera náhrady sa zníži. A keď sa pozrieme, kto sú víťazi, tak víťazmi nie sú teda dôchodcovia, určite nie, ale ani učitelia napríklad, pretože najrýchlejšie mzdy porastú vo verejnom sektore, napr. v štátnej službe a najviac u polície. Takže aj toto sú, myslím si, veľmi jasné dôkazy toho, že predseda vlády klame.

Dalo by sa, žiaľbohu, nájsť týchto príkladov viac, ale nebudem vás už unavovať, prejdem k tretej časti môjho vystúpenia. Chcem sa zastaviť pri problémoch, ktoré predseda vlády má s preukazovaním spôsobu nadobudnutia majetku, ktorý nadobudol. Pozerám sa, či tu je, pretože som mu chcel adresovať výzvu, a ja mu ju napriek tomu, že tu nie je, adresujem.

Predseda vlády má problém aj s bytom a má problém aj s vinicou. Ten problém s bytom je v tom, a ja budem najkonkrétnejší, alebo aspoň si myslím, že najkonkrétnejší, predseda vlády síce povedal, koľko zhruba byt stál, ale nie je ochotný povedať, koľko a akým spôsobom na ten byt prispel. Obidve tieto informácie sú kľúčové, koľko a akým spôsobom, akým spôsobom znamená, či to urobil prevodom z účtu, a ak áno, tak z akého a kedy, alebo či si zobral hypotekárny úver, alebo či si zobral stavebné sporenie - toto považujem za kľúčové. Alebo či nezaplatil nič, alebo či to priniesol v igelitke. To je kľúčová, podstatná vec. Kým toto nebude zodpovedané, tak práve z toho dôvodu a aj z toho dôvodu, že to odmieta povedať, aj z toho dôvodu, že tie byty stavala firma, ktorá dostala priamym zadaním obrovské zákazky v rezortoch, kde sú nominanti SMER-u, aj preto, že podľa medializovaných informácií spôsob, ktorý bol použitý, forma je zvláštna a netransparentná, aj preto budú tieto otázniky.

Chcel by som pripomenúť, že Robert Fico má s tým bytom väčší problém, myslím si, ako mal svojho času bývalý český premiér Stanislav Gross. Český premiér povedal koľko, český premiér si ten byt kupoval, pokiaľ viem, nie od firmy, ktorá bola sponzorom jeho strany, len nevedel potom presne zdokumentovať, presne odkiaľ naň zobral. Čiže myslím si, že predseda vlády má minimálne taký, možno väčší, keďže odmieta tieto informácie poskytnúť verejnosti a keďže tieto byty stavala firma, ktorá je v takom vzťahu k strane SMER, v akom je.

Čo sa týka vinice, na tej vinici je najzaujímavejšie naozaj to, že ju predseda vlády nadobudol za zlomok jej skutočnej trhovej ceny, ktorá vtedy existovala pri takýchto pozemkoch, v tom čase, keď to kupoval. A predseda vlády sám sa vyjadril na tlačovej konferencii, keď komentoval to, čo sa dialo, keď kritizoval to, čo sa dialo vo Veľkom Slavkove, ak si spomínate, tak nám vysvetľoval na tlačovej konferencii, že to sa deje tak, že deklarovaná cena je nízka, ale skutočná cena je oveľa vyššia a ide to takto popod stôl. Tak ja sa pýtam a my sa legitímne pýtame: Bolo to tak aj v tomto prípade? Ak nie, aká bola protislužba alebo akým spôsobom bola doplatená tá časť do skutočnej trhovej hodnoty? Ak nie, prečo niekto predáva svoj majetok za nižšiu cenu, ako je skutočná trhová hodnota? A v tom čase nakupovali iní majitelia pozemky v okolí za skutočné trhové ceny.

No a aby som teda prešiel ku konštruktívnej výzve, ja chcem vyzvať predsedu vlády, ale myslím si, že ak sa dobre pamätám, už ho k tomu vyzval aj predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, aj poslanec Lipšic, myslím, že z tohto miesta, takže ja sa chcem pripojiť k tejto výzve. Ja vyzývam predsedu vlády a predsedu SMER-u Roberta Fica, aby sme obidvaja alebo všetci štyria, alebo, ak chcete, aj viacerí veľmi jasne a presne zdokumentovali všetky nehnuteľnosti, ktoré máme, a spôsob ich nadobudnutia. Veľmi rád to urobím, veľmi rád to urobím, veľmi rád zdokumentujem všetky pozemky, ktorých naozaj mám pomerne veľa, ktoré všetky som zdedil, na čo je veľmi ľahký dôkaz, pretože v listoch vlastníctva sme piati vnuci s podielmi, ktoré tam sú. Veľmi rád zdokumentujem spôsob nadobudnutia nehnuteľností a aj ich rekonštrukciu z dvoch hypotekárnych úverov a jedného stavebného sporenia. Veľmi rád to urobím a vyzývam predsedu vlády k tomu istému, k tomu istému, aby povedal, ten byt, ktorý nadobudol alebo na ktorý prispel, koľko a akým spôsobom, z ktorého účtu alebo z hypotekárneho úveru, alebo zo stavebného sporenia, v akej výške a kedy ho zobral. Ja som ochotný a schopný toto veľmi presne a jasne vydokumentovať a vyzývam k tomu aj predsedu vlády, ktorý má plné ústa rečí o čistote, o morálke, ktorý neváha okiadzať a liať vedrá špiny na dnešných opozičných politikov, bývalých vládnych predstaviteľov, ktorý nedokázal ani na súde obhájiť a dokázať svoje nehorázne obvinenia, tento človek nám dáva lekcie z morálky a etiky. Takže vyzývam ho, nie lekcie, nie deklarácie, nie okiadzanie, fakty, čísla a dokumenty, zdokumentujme to.

Keďže popri tých dôvodoch, ktoré som spomínal, ktoré sú uvádzané v odôvodnení, a popri tých všetkých dôvodoch, ktoré tu zazneli, som presvedčený, že politika Roberta Fica a jeho vlády z dôvodov najmä, opakujem, nezodpovednej, nekompetentnej politiky, z dôvodov odbornej nespôsobilosti a ideologickej obmedzenosti ohrozuje úspešnú budúcnosť Slovenska, myslím si, že návrh na odvolanie Roberta Fica je v prospech a v záujme Slovenskej republiky.

Na Slovensku sa hovorí, že "lož má krátke nohy", Abraham Lincoln kedysi povedal, že "môžte krátko klamať všetkých alebo dlho niektorých, ale nemôžte dlho klamať všetkých". Ja som presvedčený, je otázka, čo to znamená dlho, ja som presvedčený, že aj v prípade Slovenska a Roberta Fica sa táto múdrosť, tento výrok Abrahama Lincolna naplní. Len nie je jedno, ako dlho to bude trvať, pretože čím dlhšie to bude trvať, tým väčší účet budú musieť zaplatiť všetci občania Slovenskej republiky. Preto návrh, ktorý sme predložili, a preto zaň budem hlasovať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)