M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie zástupcu poslaneckého klubu strany Smer pána Buriana sa prihlásili pán Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Darina Gabániová, Štefan Kužma, Pavol Frešo, Jarmila Tkáčová, Tomáš Galbavý, Ivan Štefanec, Nachtmannová Oľga, Maroš Kondrót. Je tam ešte niekto ďalší prihlásený? Maroš Kondrót je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásenia sa s reakciou vo faktickej poznámke na predrečníka.

A slovo má pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Burian, po vypočutí vášho príspevku musím povedať, že myslel som si, že úroveň správy, ktorú tu vláda predložila, sa už nedá podliezť. Musím povedať, že ste sa o to veľmi úspešne pokúsili, podliezť úroveň tejto správy, ktorá je znôžkou nezmyslov, o čom sa o chvíľu vyjadrím veľmi podrobne.

Vy ste vlastne popreli zároveň túto správu. Vy napr. tvrdíte, že podľa štyroch kritérií z piatich bol jasne lepší Rothschild & Sons, zároveň ale správa hovorí, že z tých piatich kritérií sú štyri nekvantifikovateľné a teda nedá sa vyhodnotiť, ktoré je lepšie. Správa tvrdí, že len jedno kritérium sa dá vyhodnotiť, že sú tak zle tie kritériá postavené. Vy hodnotíte, že v štyroch bola lepšia druhá spoločnosť. Správa hovorí, že kurzová strata vznikla vo výške 7,4 mld. Sk, ak sa nemýlim. Keďže už sám si uvedomujete, že je to totálny nezmysel, ktorý sa dá rozdupať veľmi ľahko, že je to tisíckrát opakovaná lož, ktorá zľudovela, tak ste tu vymysleli novú nezmyselnú konštrukciu, z ktorej vám vyšlo dokonca 10,3 mld. Sk.

Takže, pán poslanec Burian, ja budem teraz vystupovať, budem mať dostatok priestoru, aby som sa vyjadril aj k ďalším veciam, ktoré ste hovorili, aby som sa vyjadril k všetkým tvrdeniam, ktoré v tejto účelovej správe, ktorá má vyrábať len dymovú clonu na zakrytie vašej neschopnosti a vašich káuz korupčných, viď Slovenský pozemkový fond, ku všetkému tomuto sa dostanem o chvíľu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Ruch v sále.)

Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Kto chce, sa môže prihlásiť a reagovať normálnym spôsobom, ako je to zvyklé v našom parlamente.

Ďalej bude vystupovať vo faktickej poznámke pán Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec, prečo ste s takouto správou prišli rok a pol po tom, čo tu vládnete? Tak vyšlo (Smiech.), tak vyšlo, že práve ste s ňou prišli vtedy, keď sme dali návrh na odvolanie predsedu vlády Roberta Fica. Len slepý nevidí, že to je obyčajná účelová politická akcia, ktorá má prekryť to, že neviete riešiť problémy, obraciate sa len dozadu, nemáte žiadnu víziu, utápate sa v problémoch a utápate sa v škandáloch. Len slepý toto nevidí. Čo ste rok a pol robili? Prečo je to práve teraz? Neviete riešiť problémy v zdravotníctve, neviete riešiť problémy v školstve, neviete zvyšovať normálnou cestou dôchodky, neviete zvýšiť rodinné prídavky, rezignovali ste na chudobu, neviete riešiť regionálne rozdiely, počet mladých ľudí, ktorí vidia svoju budúcnosť v zahraničí, stále narastá, neviete ukázať Slovensku víziu do budúcnosti, a preto jednoducho vyrábate účelové kauzy. Utápate sa v problémoch, utápate sa v škandáloch. Raz to je Privilégium, potom je to psík pani ministerky Tomanovej, potom sú tam zase čachre s pozemkami, potom je to neschopnosť pána premiéra vydokladovať niektoré svoje netransparentné osobné investície, potom sú tam tendre na to, aby nepadali cencúle, aby sme odpratávali sneh, hoci nesneží, potom sú to nekonečné problémy narastajúce na ministerstve vnútra. No ja tomu rozumiem, že o tom je ťažké rozprávať. A preto, že sa vláda utápa v problémoch, utápa sa v škandáloch, nevie riešiť problémy, škandály zametá pod koberce, tak si vymýšľate účelové politické akcie. Tak vyšlo, pán poslanec Burian, tak vyšlo, ako ten váš úradník hovorí.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Neustály ruch v sále.)

Poprosím o pokoj v rokovacej sále, naozaj má každý možnosť prihlásiť sa či s faktickou poznámkou, či v rozprave.

Pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som vyslovila najprv rečnícku otázku, ktorá doplní vystúpenie pána poslanca Buriana. Prečo národohospodár, ktorý pripravoval SPP do privatizácie, neurobil jednu veľmi jednoduchú a racionálnu vec? Prečo nerozdelil teda SPP na všeobecné plynárne a tranzit? Tranzit bol totižto hodnotený viac ako plynárne dokopy. Čiže mohol to privatizovať oddelene.

Ďalšia vec. V zahraničí predpokladaná návratnosť investície v energetike je 20 rokov. Firma, ktorá privatizovala naše plynárne, už má peniaze späť, pretože už rok 2007 nie je zarátaný a ak počítame rok 2006, má naspäť 80 %. U nás teda nebude dlhšie trvať a bude mať investície naspäť za šesť-sedem rokov. Skutočne je to veľmi racionálna a pripravená privatizácia a, by som povedala, vydrancované hospodárstvo tejto krajiny. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalej vystúpi vo faktickej poznámke pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi rád, že pán kolega sa zameral vlastne len na jedinú oblasť. A to je hedgeovanie. Myslím si, že je to preto, že Smer je v tejto oblasti veľmi, veľmi silný. Náš pán predseda vlády už rok a pol hedgeuje ropu v Rusku, vďaka čomu máme ceny benzínu pod 30 Sk za liter. Ono je to takto s tým hedgeovaním a vykladaním o ňom.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalším, ktorý vystúpi vo faktickej poznámke, je pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči. (Hlasy v sále.) Prosím vás, keď vystupoval pán poslanec Burian, tak mohol dohovoriť svoj príhovor úplne v pokoji a nikto mu neskákal do reči. Prosím o solidaritu trošku iného druhu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám otázku k tej časti vystúpenia predrečníka, kde hovoril o tom, že akcie boli nadobudnuté spoločnosťou registrovanou v Holandsku a že vlastne sme prišli istým spôsobom o daň z dividend, pokiaľ som to správne pochopil. K tomu však chcem doložiť jednu klasickú, myslím si, že na Ekonomickej univerzite sa to učí buď v národohospodárstve, alebo v podnikovom manažmente, úplne jednoduchú otázku. A je nasledovná: Pokiaľ by nebolo prípustné a bolo by limitované, kde má byť spoločnosť nadobúdajúca akcie registrovaná, prejavilo by sa to negatívne na cene? Inými slovami, je správna úvaha, že pokiaľ by sme limitovali, kde má byť spoločnosť registrovaná, napr. niekde, kde je vysoká daň z dividend, nakoľko s Holandskom máme podpísanú zmluvu ohľadne zábrany dvojitému zdaneniu, tak tvrdím, že cena by bola ponúknutá nižšia, nakoľko by si tento limit nakupujúci zarátal. A poprosím vás o exaktnú odpoveď na otázku: Je toto dobrá úvaha? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej, s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste viackrát zdôraznili, aký vy ste odborník na finančné operácie. A my zrejme tomu tu všetci, tak ako sedíme, nerozumieme, tak dovoľte mi takú laickú otázku na vás. Kurzové riziko podľa mňa znamená, že dopredu neviem, ako dopadnem, pretože ja môžem na tomto stratiť, ale ja môžem na tomto získať. Toto pre mňa znamená kurzové riziko ako pre laika. A pokiaľ ide o ten pomer rizika a poistenia toho rizika, keď mi vyjde 1 : 1, tak mám skoro jedno, či sa poistím alebo nie. Ja tomu rozumiem takto.

A teraz otázka druhá na vás. Hrozí Slovensku zdravotná poisťovňa 15-miliardovou žalobou, 15 miliardami. To je dvojnásobok toho, čo vy vyčítate predchádzajúcej vláde. Ale tu ste dopredu na 100 % vedeli, že k tejto arbitráži príde, pretože vám to hovorila opozícia, hovorili vám to odborníci, hovorili vám to aj zdravotné poisťovne. Tak sa pýtam, aké právo vôbec máte kritizovať, keď právnici sú si tak istí touto arbitrážou, že ani neberú hodinové palmáre, ako sa priznali. Im stačí podiel na získanej sume.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej vystúpi pán poslanec Tomáš Galbavý. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Burian, som prekvapený, že vás poverili touto dôležitou úlohou. Očakával som, že dnes príde pán predseda vlády a bombastický tu prednesie to, čo bolo jeho agendou v minulosti, keď bol opozičným poslancom. Ale, v poriadku, vypočul som si vás a budem na to reagovať.

Ale musím povedať a konštatovať, že táto správa o procese privatizácie SPP nie je ničím iným ako výpoveďou o vašej mentálnej výbave, o štýle vládnutia, o spôsobe, akým vediete politický boj s opozíciou.

Správa o SPP je nedôveryhodná, nedôveryhodná najmä preto, pretože ste si ju sami objednali, predseda vlády si ju objednal u svojich poslancov len preto, aby mohol falošne argumentovať, že plní úlohy parlamentu. Dokonca túto správu ste si aj sami napísali. Napísal ju predseda vlády s ministrom hospodárstva a so svojimi úradníkmi. Takže v tejto súvislosti neexistuje žiadny atribút nezávislosti. Ale tiež, v poriadku, máte na to právo, urobili ste to.

A čo je pohoršujúce a oveľa nebezpečnejšie, je, že správa neobsahuje nič nové. Všetkými údajmi sa už zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, ktoré to uzatvorili, že nič sa nestalo.

V správe sa odvolávate na porušenie zákona § 59a, čo vás vlastne prichytilo pri vašom nízkom právnom vedomí. A dokonca ste si dovolili spochybniť princíp trojdelenia moci na zákonodarnú, exekutívnu a súdnu. A jednoducho odporúčali ste parlamentu, aby konštatoval, že bol porušený zákon.

Kde skončia tieto vaše arogantné výstupy a spôsoby vládnutia, pýtam sa. Poprosím vás, aby ste mi na to odpovedali.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec s faktickou poznámkou.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Burian, zaujalo ma, že ste boli prvý, ktorý spochybnil túto správu. Čakal som, že to budú najskôr poslanci opozície, ktorí budú hovoriť o nezmysloch, ktoré táto správa obsahuje. Vy sám ste spochybnili tie čísla, ktoré sa uvádzajú v správe.

Pre úplnosť chcem dodať, že v podobnom čase, ako na Slovensku sa privatizoval Slovenský plynárenský priemysel, takisto v Česku česká vláda pod vedením sociálnej demokracie predávala 97 % akcií Transgasu. Pri tejto transakcii vznikol kurzový rozdiel 11 mld. Sk v prepočte. Nikto z toho nerobí politiku doteraz v Českej republike. Urobili ste tu politiku len vy.

Ak ste taký odborník na hedgeovanie, povedzte mi, prosím, aspoň jeden príklad energetického podniku z hocijakej krajiny, kde by sa hedgeovali kurzové rozdiely. Taký prípad neexistuje, pán poslanec.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Celé roky sme počúvali, ako bolo nemožné zaistiť kurzové straty, ako za danej situácie hedging bol riskantný a veľmi drahý, pričom ekonómovia, vedia to z praxe, reálne často hedgeujú, istia sa teda proti prípadným rizikám. Problematika kurzových strát sa ozaj rieši veľmi ľahko, ako to načrtol veľmi trefne vo svojom vystúpení pán poslanec Burian, a to ujednaním v obchodnej zmluve alebo menou, v ktorej je transakcia generovaná. Skutočne, pán poslanec, vďaka za veľmi odborné a logické vysvetlenie. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným do faktickej poznámky je pán poslanec Maroš Kondrót. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Každý referent podniku zahraničného obchodu keď išiel s kalkuláciou obchodného prípadu do tzv. obehu, to znamená, keď zberal podpisy riaditeľov oddelení odborov na kalkuláciu, kalkulák k obchodnému prípadu, vedel, že v prípade, ak je to nutné, ako má zaistiť, zabezpečiť kurzové riziko. Každý referent v obchodnom podniku to vedel a vie, len pán minister a jeho slávny medzinárodný poradca to nevedeli. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja na začiatku svojho vystúpenia som deklaroval, že nejde mi ani o kriminalizáciu, ani o dokazovanie vecí, ktoré sú problematické z pohľadu dokladovania tejto privatizácie. Držal som sa vyslovene, a zase opakujem, vyslovene dát, čísiel a ekonomických faktov.

Ja, bohužiaľ, už pánovi poslancovi Štefancovi musím znovu zopakovať, jednoducho ja nehovorím o hedgeovaní, ešte raz, hedgeovaní nejakého eura voči slovenskej korune, dolára voči slovenskej korune. Ja som povedal vo svojom príspevku, že to, čo je prezentované v tejto správe, pokiaľ sa týka kurzového rizika, nie je tým správnym vyčíslením. A budem sa snažiť, aby aj v návrhu uznesenia bolo, že tento štát prišiel o 236 mil. eur, čo v globálnom prepočte je asi na úrovni 10,5 mld. Sk. Ten slovenský údaj je len pomocným údajom, aby mali ľudia predstavu, o čo tento štát prišiel. To je to vážne na tom, aby som vám všetkým zaprezentoval, že toto sú dáta, voči ktorým sa jednoducho nedá oprieť.

A k tomu, či to kurzové riziko sa poisťuje alebo nie, je veľmi dôležité si pozrieť, aká bola devízová pozícia Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť do materiálov Národnej banky Slovenska. Tam to presne uvidíte. Je to 70 : 30. A presne si pozrite, aký bol stav k 30. 6. 2002 a k 30. 7. 2002, čo musela urobiť Národná banka po obdržaní 2,7 mld. dolárov. Musela to vymeniť za eurá. Ak by to bolo poistené alebo bol urobený forward v čase podpisu zmluvy, táto strata nemusela vôbec byť. Čiže toto je to hlavné.

A ešte raz, keď budete opakovať nejaké nezmysly, pán Dzurinda, ja si myslím, ste inteligentný človek na to, aby ste... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Za poslanecký klub SDKÚ - DS teraz vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatku musím konštatovať, že predložená správa o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu je len dymovou clonou. Je to len dymová clona, ktorá má zakryť neschopnosť vlády Roberta Fica robiť reálnu pozitívnu politiku, neschopnosť napĺňať toľko deklarované heslá o budovaní sociálneho štátu a o zlepšovaní života ľudí, dymová clona, ktorá m á zakryť vlastné korupčné kauzy, ktorých je čím ďalej, tým viac, a vzťahy vo vládnej koalícii.

Je zarážajúce, že bola predložená správa, ktorá šíri lži, ničím nepodložené tvrdenia a vlastne celá je založená na škandalizovaní bývalej vlády. Je zarážajúce, že vláda, ktorá disponuje širokým aparátom ľudí, odborníkov, dokázala vyprodukovať takýto právny a ekonomický paškvil. Pán minister Jahnátek, musím povedať, že úroveň vašej angličtiny je omnoho, omnoho vyššia, ako je úroveň tohto dokumentu. (Potlesk.) Napriek tomu chcem ale, možno sa budete čudovať, vláde poďakovať za predloženie tejto správy. A myslím to úplne úprimne. Nakoniec, pokiaľ viem, nielen SDKÚ, ale všetci poslanci opozície hlasovali za návrh, aby táto správa bola predložená. A úprimne za ňu ďakujem. A som rád, že predložená bola, pretože inak by som tento priestor nemal. Inak by sme počúvali len aj na hodine otázok, aj na tlačových konferenciách, ako si predseda vlády sadne pred kamery, brýzga, klame a osočuje.

Mimochodom, je príznačné, že dnes tu predseda vlády nie je. Predseda vlády opakovane obviňuje bývalú vládu, opozičných poslancov, všetkých, ktorí majú čokoľvek spoločné s privatizáciou SPP, opakovane kriminalizuje, opakovane obviňuje. Keď tu mohol byť, keď si mohol vypočuť aj to, ako to vidíme my, tak tu nie je. Myslím si, že to svedčí o absencii jeho slušnosti a charakternosti.

Teraz už k správe ako takej.

Začnem uzneseniami, ak dovolíte, lebo tie sú vždy na každom materiále najdôležitejšie. Je zarážajúce, že v prvých troch bodoch uznesenia v bode B vláda flagrantným spôsobom porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Vláda navrhuje, aby Národná rada trikrát za sebou konštatovala, že boli porušené zákony. Je to tak flagrantné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá jasne oddeľuje zákonodarnú, exekutívnu a súdnu moc. Je to jasné porušenie konkrétne čl. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože Národná rada nie je oprávnená rozhodovať o porušovaní zákonov. Ak by ste o tom mali vážené dámy, vážení páni, akékoľvek pochybnosti, tak vás odporučím na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95, kde to Ústavný súd veľmi jednoznačne a veľmi explicitne konštatuje.

Mimochodom, musím povedať, že vládna koalícia si uvedomila tento lapsus, pretože včera nám bol rozdaný do lavíc pozmeňujúci návrh pána poslanca Petra Pelegriniho, ktorý navrhuje aby k uzneseniu v časti B sa zmenili slová, že Národná rada konštatuje porušenie zákona, na slová, že Národná rada vyslovuje dôvodné podozrenie z porušenia zákona. Malá chybička sa tam vlúdila aj tak, lebo pán poslanec, resp. tí, ktorí mu to priniesli, si asi nevšimli, že je tam aj písmeno C. Dali ste tam len dve písmenká. Čiže v jednom písmenku vám to ešte ostalo. Ale nie to je podstatné. Podstatné je to, že vládna koalícia sa týmto pozmeňujúcim návrhom priznala k tomu, že predložila do Národnej rady materiál, ktorý flagrantným spôsobom porušuje ústavu, dokonca ústavou dané delenie moci medzi tri zložky. A to, prosím, máme vládu, ktorá je vedená docentom práva, ktorá rokovala o tomto dokumente pod vedením docenta práva JUDr. Roberta Fica.

Ale nielen to je dôležité, lebo, ako som začul viackrát aj zo strany niektorých koaličných poslancov, povedali, že dobre, no tak o tom sa sporme, ale podstatné je, že vecne tam došlo k porušeniu zákona, nie to, či to Národná rada konštatuje alebo nie. No aj tu musím skonštatovať, že vecne je to absolútne nepodložené.

A dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu prvému bodu, kde teda v uznesení vláda navrhuje, aby Národná rada konštatovala, citujem, to je bod A, porušenie zákona č. 92/1991 Zb. spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP, a. s., v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy zo dňa 18. 3. 2002. Takže konštatujem, teraz som citoval to uznesenie, že nielenže je protiústavný tento návrh uznesenia, ale je aj vecne absolútne nepodložený a nesprávny, pretože k žiadnemu porušeniu zákona nedošlo. A odôvodňujem to skutočnosťou, že so 49-percentým balíkom akcií sa ponúka strategickému investorovi aj manažérska kontrola. Táto skutočnosť bola, po prvé, známa. Bola známa aj vám a vašej strane ako vtedy opozičnej strane. A ak vám známa nebola, tak to je len preto, že ste si neplnili svoje poslanecké povinnosti a nečítali ste správy, ktoré tu boli predkladané. Počas rokov 2000 až 2002 boli v Národnej rade minimálne dva materiály, ktoré toto jednoznačne konštatovali. Bola to Koncepcia reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva a informácia o zámere a postupe privatizácie SPP. Vy to dnes staviate do svetla, ako keby my sme pod rúškom noci a potajomky akcionárskej zmluve odovzdali manažérsku kontrolu. Vážené dámy, vážení páni, každý, kto vie, čo znamenajú slová "strategický investor", vie, že už v týchto slovách je obsiahnuté to, že sme hľadali investora, ktorý prevezme manažérsku kontrolu a bude SPP manažovať lepšie, ako ho dovtedy manažoval štát, bez ohľadu na to, aká vláda tu vládla.

Aj z právneho hľadiska tvrdenie o konaní Fondu národného majetku v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a nielenže je to tam napísané, zopakoval to aj teraz pán minister, pri uzatvorení akcionárskej zmluvy je nezmyslom, nakoľko na Fond národného majetku sa čl. 2 ods. 2 ústavy nevzťahuje, pretože Fond národného majetku nie je štátnym orgánom, ale je špeciálnou inštitúciou vytvorenou zo zákona na transformáciu majetku. Ale dokonca aj ak by akcionárom bol štát alebo štátny orgán, a nie Fond národného majetku, tak ani vtedy by sa pri uzatváraní akcionárskej zmluvy tento článok na štát ani štátny orgán nevzťahoval, pretože štát ani štátny orgán by nevystupoval vo výkone verejnej moci, a preto by sa naň čl. 2 ods. 2 ústavy nevzťahoval.

Myslím, že toto sú jasné právne argumenty, ktoré si môžete overiť u ktoréhokoľvek právnika, ktoré svedčia o tom, že konštatovanie v bode B písm. a) návrhu uznesenia, že bol porušený zákon, je nesprávne nielen z hľadiska toho, že je protiústavné, ale je nesprávne aj z hľadiska vecného.

V písmene b) uznesenie Národnej rady navrhované vládou konštatuje, že "Národná rada konštatuje porušenie § 59a Obchodného zákonníka tým, že hodnota SPP, a. s., nebola určená znaleckým posudkom". To už rozvádzať nebudem. Pán minister sa vo svojej úvodnej reči ospravedlnil a povedal, že toto bola chyba, aj keď vás trochu poopravím, pán minister, lebo spomenuli ste § 52a, ide o § 59a, ale to bol zrejme len preklep. Predpokladám, že ste mysleli ten bod B čiže § 59 Obchodného zákonníka.

Takže prejdem rovno k bodu C. V bode C Národná rada konštatuje porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy. Po prvé, konštatujem, že tu ešte nemáme pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zmenilo to slovné spojenie "konštatuje porušenie zákona" na spojenie "vyslovuje dôvodné podozrenie". Takže máte ešte priestor, aby ste sa realizovali. Ale zároveň musím konštatovať teda, že toto ustanovenie zase je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne v rozpore s čl. 1 a čl. 2 ods. 2, ale je aj vecne ničím nepodložené. Je to tvrdenie, ktoré nie je podložené žiadnymi argumentmi a žiadnymi faktmi. Napr. sa správa ani nenamáha, aby povedala, ktorý paragraf bol porušený. Správa konštatuje, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, ale neuvádza konkrétne ustanovenie, ktoré malo byť porušené.

V správe veľa priestoru výberu poradcu venoval aj pán minister, aj pán poslanec Burian, takže aj ja sa pritom zastavím možno trošku podrobnejšie.

V správe sa tvrdí, že výber poradcu bol netransparentný, ale aj zo správy sa dá vyčítať a možno niektoré informácie doplním, ktoré v správe nie sú, ale väčšinou sú, že uchádzalo sa o post poradcu 18 uchádzačov, 10 z týchto uchádzačov predložilo ponuky, nikto nepodal námietky voči netransparentnosti a voči určeniu poradia, tak ako to bolo určené. Bola vymenovaná výberová komisia, v ktorej, mimochodom, boli napr. aj páni Brhel, vtedajší poslanec za HZDS a jeden z vplyvných mecenášov strany Smer, ak si myslíte, že nie je to tak, ak vám to nič nehovorí, tak nemáte informácie, takže práve ste tú informáciu dostali, a, napr. aj pán poslanec Volf, ktorý, pokiaľ viem, dnes tiež bojuje vo farbách strany Smer. Výberová komisia hodnotila ponuky podľa piatich kritérií, ktoré sú štandardné a ktoré sa zvyčajne používajú pri takýchto súťažiach. A vôbec nie je pravda, ako tvrdí správa, že 4 kritériá boli úplne subjektívne a nekvantifikovateľné. Nakoniec, poprel toto tvrdenie svojím vystúpením aj poslanec Burian, keď povedal, že v štyroch z piatich kritérií bol lepší ten, ktorý bol druhý.

Po ďalšie. Ponuka druhej firmy v poradí nebola výhodnejšia, a to ani cenovo, pretože bola 1 % z kúpnej ceny, kým prvá firma v poradí ponúkla výrazne menej ako 1 % z kúpnej ceny. A nie je vôbec pravdou, že jedinou položkou ceny je priama odmena z predaja, pretože každá firma si môže uplatňovať a uplatňovala si aj niektoré priame náklady, ktoré s tým súvisia. Naviac, celkový strop vo výške 18 mil. dolárov v tom, že bol určený u toho, ktorý bol druhý v poradí, na tom nič nemení, pretože komisia nemohla vtedy vedieť, aká bude ponúknutá cena za SPP.

Po ďalšie. Prvý v poradí dal nielen nižšiu cenu z hľadiska podielu na cene, ktorú získame, ale ponúkol aj model, ktorý motivoval poradcu, aby Slovenská republika zinkasovala čo najviac, pretože ak je cena určená tak, že je to teda 1 %, ale len 18 mil. a vôbec nič viac, tak neexistuje žiadna motivácia pre poradcu, aby dosiahnutá cena bola čo najvyššia. Ak tam strop nie je a ak je to definované ešte aj oddelene pri rôznych úrovniach výšky ceny, napr. progresívne pri tej druhej miliarde, tak je tá motivácia poradcu, aby dosiahol on vyššiu cenu pre toho, kto predáva, omnoho vyššia. Naviac, chcem poznamenať, že je až úsmevné, ako dnes bojuje dnešná vládna koalícia, za to, snaží sa nás presvedčiť, že ten druhý v poradí bol lepší. Ale ani ten druhý v poradí nenamietal, teda tá firma Rothschild & Sons nenamietala korektnosť výberového konania a ani to konečné rozhodnutie.

Správa ďalej namieta, a toto by som chcel použiť ako ukážku nekompetentnosti, povedal by som, až zarážajúcej nekompetentnosti, a zrejme to nie je len omylom v tej správe, pretože to zopakoval znovu tu aj pán minister, keď to vydávajú za akýsi problém, že mandátna zmluva zo strany poradcu bola podpísaná skôr, ako bola vyhodnotená verejná súťaž. Konkrétne, mandátna zmluva bola podpísaná 30. 11. 2000, kým vyhodnotenie verejnej súťaže bolo 22. 12., teda 3 týždne po tom, ako bola podpísaná táto mandátna zmluva zo strany poradcu. No ak by ste niekedy nejaký z medzinárodných tendrov organizovali, vy ich neorganizujete, pretože ak predávate, tak predávate priamo, tak by ste vedeli, že toto je normálny štandardný postup, že keď firma sa uchádza o nejakú zákazku v tendri, tak posiela návrh mandátnej zmluvy a posiela ho už podpísaný. Ak by ten návrh mandátnej zmluvy nebol podpísaný, tak by ho výberová komisia ani nebrala do úvahy. Takže vás ubezpečujem, že všetky návrhy mandátnych zmlúv od všetkých tých 10 záujemcov, ktorí ich predkladali, boli podpísané niekoľko týždňov predtým, ako bolo vyhodnocovanie týchto mandátnych zmlúv. Ide teda o absolútne nepochopenie toho, ako štandardne, normálne medzinárodné tendre prebiehajú. A ilustruje to aj úroveň tých, ktorí tento materiál pripravovali. Posudzovali niečo a vyjadrovali sa k niečomu, o čom nemali ani šajnu, ako to funguje.

Konečná odmena poradcovi nakoniec bola spolu s tými ďalšími dodatočnými prostriedkami, ktoré sa mu zaplatili, 1,168 % z dosiahnutej ceny. Odmena poradcovi je jeden z hlavných argumentov, na základe ktorých spochybňujete privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Ja by som len chcel pripomenúť, že pred niekoľkými týždňami prebehla jedna veľmi zaujímavá transakcia. Bratislavská teplárenská predávala veľmi lukratívne pozemky v centre Bratislavy. Chcem vám pripomenúť, že Bratislavská teplárenská, tzv. BAT-ka, je pod plnou kontrolou Fondu národného majetku, ktorý plne kontrolujete vy. Dokonca majoritu v orgánoch, ktoré kontrolujú Fond národného majetku, má strana Smer. Takisto ešte väčšiu majoritu v orgánoch BAT-ky samotnej má strana Smer. Pred pár týždňami predala Bratislavská teplárenská tieto pozemky v okolí novostavby národného divadla za 1,4 mld. korún, mimochodom, spoločnosti Penta, proti ktorej váš predseda vlády tak bojuje. A viete, čo je zaujímavé? Mala poradcu. Vy ste nám vyčítali v minulosti a často aj teraz nám vyčítate, že pri privatizácii SPP sme si brali poradcu a že tak sme ho štedro zaplatili. Privatizácia podniku, ako je SPP, je jedna z najzložitejších transakcií. A ak by si štát nenajal naozaj najlepšie firmy ako poradcov, tak by jednoducho prerobil omnoho, omnoho viac, ako musí zaplatiť poradcovi, pretože oproti nemu stoja veľké energetické koncerny, ktoré chcú kupovať a ktoré si vedia zaplatiť najlepších odborníkov na svete. A vlády samotné, úradníci, nemajú také skúsenosti z organizovania medzinárodných tendrov, aby mohli byť dôstojnými partnermi týchto kupujúcich, týchto veľkých koncernov. Preto všade na svete rozumné vlády si na takéto zložité transakcie čo najlepšie poradenské firmy najímajú a nepovažujú tie peniaze za zbytočne vyhodené.

Vážené dámy, vážení páni, ale na predaj jedného pozemku, veľmi lukratívneho, mimochodom, v centre Bratislavy, si BAT-ka najala poradcu. A viete, koľko je odmena poradcovi? Sú to 2 % kúpnej ceny. Vy nám tu vyhadzujete neustále na oči konečnú sumu, ktorá bola niečo cez polovičku, teda 1,168 %, pričom išlo o veľmi zložitú transakciu. Tu dokonca nielenže 2 % z kúpnej ceny zinkasoval poradca, ale ešte súčasťou jeho odmeny bola aj povinnosť toho, kto to nadobudol, teda v tomto prípade Penty, uzatvoriť s touto poradenskou firmou desaťročný kontrakt na poradenstvo v oblasti developmentu, čo, mimochodom, tiež znížilo cenu, ktorú BAT-ka inkasovala, a zvýšilo skutočnú hodnotu tej odmeny. Takže v skutočnosti odmena nebola 2 %, bola možno 2,5 %, možno 3 %. A vy máte tú trúfalosť, keď organizujete, mimochodom, ani nie súťažou podľa môjho názoru ten výber poradcu, ktorý dostane takto minimálne dvojnásobok toho pri jednoduchej transakcii, pri predaji, pri obyčajnom predaji pozemku, kde je jednoduchý predaj cez jedno kritérium a tým je cena. Takže skúste sa pozrieť aj do vlastnej kuchyne.

A toto je, mimochodom, aj príklad toho, ako sa snažíte vytvárať dymovú clonu, pretože, vážené dámy, vážení páni, ak v privatizácii SPP došlo k akýmkoľvek pochybeniam politickým, tak naozaj snažili ste sa škandalizovať tú privatizáciu, ako ste vládali, a ešte k tomu prídem. A politickú zodpovednosť za to, že sme sa rozhodli aj privatizovať, sme niesli vo voľbách v roku 2002, mimochodom, pretože táto privatizácia bola uskutočnená ešte pred rokom 2002 a potom aj v roku 2006, lebo túto tému ste neustále živili. Čiže politická zodpovednosť z hľadiska vyvodzovania politickej zodpovednosti, tá bola už vyvodzovaná dvakrát. Ale ja zároveň tvrdím, že tá privatizácia bola úplne v poriadku. A dokážem vám to aj na ďalších faktoch. Ale politická zodpovednosť za to, čo sa deje teraz, tá vyvodená nebola. Tá bude vyvodzovaná až v budúcich voľbách. A preto, že to chcete zakryť, preto, že vytvárate dymovú clonu, aby sa takéto kauzy, ako je predaj toho pozemku, ako je škandalózna odmena poradcovi, ako je kauza Slovenského pozemkového fondu, preto neustále otvárate niečo, čo je dávno, dávno za nami a čo, naviac problematické nebolo.

Pôjdem ďalej. Veľmi obľúbenou témou pána poslanca Buriana, ale aj ďalších je kurzová strata. Národná rada konštatuje, citujem zase z uznesenia, vznik finančnej straty vo výške 7,373 970 mld. korún spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov. Toto tvrdenie je nezmyslom. Toto tvrdenie je tisíckrát opakovanou lžou, ktorá zľudovela. Pritom táto lož stojí na veľmi vratkých nohách, čo si uvedomujete aj vy, pretože vystúpenie pána poslanca Buriana nebolo ničím iným než trápnym pokusom skúsiť to teraz zdôvodniť inak, keď to doterajšie zdôvodnenie stojí na vratkých nohách a dá sa rozbiť napadrť. Najlepším dôkazom toho je, že vy tu vyčísľujete dokonca na tisíc korún presne, koľko to je. A pánovi poslancovi teraz vyšlo, že je to 10,3 mld. Keď sa rozbije to konštatovanie, tak koľko to bude? Bude to 15 mld.? Tak vyšlo?

Takže dovoľte vyjadriť sa k tomu, ako ste argumentovali doteraz.

Po prvé. Pri predaji akcií veľkých strategických podnikov investorom, zvlášť energetických, sa nikdy nepoisťuje kurzové riziko. A pokúsim sa vám vysvetliť aj, prečo to tak je. Dal som verejne výzvu veľakrát, aby ste mi povedali jeden príklad energetického podniku, kde sa kurzové riziko poisťovalo, neboli ste toho schopní. Predaje plynárenských podnikov, tak ako aj predaje plynu alebo ropy sa uskutočňujú väčšinou a prevažne a bežne v amerických dolároch. V čase predaja v roku 2000 bol americký dolár nepochybne stabilnejšou a pevnejšou menou ako slovenská koruna. Naviac, ak by ste si zobrali aj prognózy, ktoré vtedy boli, tak by ste videli, že väčšina prognóz bola na posilňovanie dolára, a nie na jeho oslabovanie. Hedging kúpnej ceny sa nerobil a nerobí aj pre tú skutočnosť, že poistenie kurzových rizík je v zásade možné len vtedy, keď je poistenie určené na konkrétne obdobie a keď ten, kto kurzové riziko poisťuje, nemá žiadnu šancu ovplyvniť tento kurz. Pri privatizácii veľkých energetických podnikov neplatí ani jedna podmienka. Pokúsim sa vám vysvetliť, prečo neplatí. Neplatí preto, že obdobie od podpísania zmluvy, od tzv. signingu, po closing alebo po odovzdanie akcií nie je dopredu známe. Toto obdobie môže trvať v niektorých prípadoch štyri mesiace, v niektorých šesť, v niektorých aj rok. V našom prípade trvalo napr. päť mesiacov, v prípade Transgasu trvalo napr. šesť mesiacov. Čiže ak by sa malo poisťovať kurzové riziko na obdobie, ktoré sa nedá dopredu presne zadefinovať, tak je to buď vôbec nepoistiteľné, alebo je to poistiteľné len za veľmi, veľmi vysokých nákladov, zvlášť pri takýchto objemoch transakcií, k akým tu došlo. Ale, naviac, keď jednou zo strán je vláda, ktorá má v rukách nástroje, ako ovplyvňovať kurz svojou hospodárskou politikou, tak to nie je poistiteľné vôbec. To je dôvod, prečo k hedgingu a k poisteniu kurzových rizík nedochádza.

Po ďalšie vám chcem povedať, že transakcia pritom bola, prirodzene, zahedgeovaná, a to tým, že naše aktívum v korunových vyjadreniach sa znížilo tým, že koruna posilnila a dolár oslabil, a tak v korunovom vyjadrení sa to znížilo o tých zhruba 7,4 mld. korún. Ale zároveň sa nám znížila v korunovom vyjadrení aj tá časť nášho štátneho dlhu, ktorá bola denominovaná v dolároch. Čiže zároveň sa znížili naše pasíva v tej istej miere a zarobili sme na tom práve v znížení korunového vyjadrenia našich záväzkov v dolároch, ktoré sme mali.

Naviac, ak teda hovoríte, že sa dá poisťovať takého kurzové riziko, tak sa vás pýtam legitímne dve veci. Prvá vec je, prečo ste nepoistili kurzové riziko eurofondov. V auguste 2006 ste už boli vo vláde, bolo rozhodnuté, koľko miliárd korún, 550 mld. korún pri vtedajšom kurze koruny voči euru, dostaneme v priebehu rokov 2007 až 2013. Viete, koľko je dnes toto korunové vyjadrenie? Je to 490 mld. Prečo ste nezabránili kurzovej strane 50 mld. korún hedgeovaním týchto našich pohľadávok eurových, ak to viete? (Potlesk.) Vy ste nás doteraz presviedčali, že sa to dalo, že to viete. Prečo došlo potom k takejto strate? Vy ste nás dokonca presviedčali o iných veciach. (Reakcie z pléna.) Poprosím vás, aby ste sa upokojili, pán poslanec. Dobre? Pán minister Jahnátek sa veľmi čudoval, keď náš kolega, pán poslanec Kužma, hovoril o hedgeovaní ropy a plynu, že čo je to nezmysel. Ale pán poslanec Kužma to nevymyslel. Veď vy ste zhruba rok pred voľbami, niekedy v roku 2005, vy, strana Smer, ste vyčítali našej vláde, že nehedgeuje ceny plynu. Ste rok a pol vo vláde, tak prečo nehedgeujete. Však vy ste boli schopní hedgeovať všetko. Zrazu nie ste schopní hedgeovať nič. A nám vyčítate, že sme nehedgeovali privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu.

Ďalej, ďalšie tri uznesenia, v ktorých Národná rada Slovenskej republiky má konštatovať, to je návrh vlády zase a to sa týka poradcu, sú to tri uznesenia, e) vznik škody vo výške 257 mil. a tak ďalej neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi, f) uhradenie nepreukázaných mimoriadnych výdavkov privatizačnému poradcovi a g) uhradenie ďalšej nepreukázanej odmeny privatizačnému poradcovi. Privatizačný poradca bol aj témou, ktorú tu pán minister a pán poslanec predo mnou tiež rozberali podrobne. No zase musím konštatovať, že ide o ničím nepodložené vykonštruované tvrdenia. Odcitujem zo správy. Správa hovorí: "Takto fakturovaná odmena vo výške 21,16 mil. dolárov bola v rozpore s uzatvorenou mandátnou zmluvou." Ale to je všetko. Konštatuje sa, že bola v rozpore, nepovie sa, prečo a v rozpore s ktorým článkom bola. Čiže je to ničím nepodložené tvrdenie. Správa, naopak, uvádza, je to táto správa, ktorú máte v laviciach, ak si ju prečítate, uvidíte, že to uvádza, že dve externé advokátske firmy, nie jedna, ako to povedal pán minister alebo pán poslanec, už neviem, kto z nich to povedal, ale dve externé advokátske kancelárie potvrdili správnosť výpočtu odmeny, ako aj nákladov. V čom teda ministerstvo hospodárstva pochybilo? A ak je to tak, ak je ministerstvo presvedčené, že odmena a náklady sú vypočítané nesprávne, potom za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, zodpovedajú tieto dve externé právnické kancelárie a treba túto škodu voči nim vyvodzovať. Teda vyzývam vás, pán minister, ak stojíte za tým, čo tvrdíte v tej správe, uplatňujte túto škodu voči týmto dvom právnickým kanceláriám, zažalujte ich, je to vaša povinnosť, ak ste o tom presvedčený. (Potlesk.) Ja vám už dnes môžem povedať, ako predpokladám, že to dopadne. Ale ak na tom trváte, ak si za tým stojíte, tak je vašou povinnosťou, aby ste to urobili.

Správa poukazuje na údajný rozdiel cenovej ponuky poradcu a mandátnej zmluvy. Ale, vážený pán minister, zase to podľa môjho názoru svedčí len o neznalosti problematiky, pretože návrh mandátnej zmluvy musí byť súčasťou cenovej ponuky, súčasťou ponuky, ktorú dáva poradca. Čiže musí to byť tak. A ak to tak nie je, tak to treba dokázať, ale musí to byť tak, že mandátna zmluva, ktorá bola podpísaná s poradcom, je totožná s tou, ktorú poradca predložil ako návrh, alebo tam boli vynegociované nejaké zmeny. A to, že musí byť návrh mandátnej zmluvy súčasťou ponuky, to je napísané v zákone, konkrétne v § 10 a § 33 ods. 2 zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní. Takže správa v tomto zmysle zase tvrdí nezmysly.

Ďalej správa uvádza: "Z vyššie uvedeného vyplýva, že Fond národného majetku list firmy Linklaters neakceptoval, ale ministerstvo hospodárstva ho akceptovalo." Nie je to pravda. Čo sa totiž udialo? Udialo sa to, že Fond národného majetku požiadal ministerstvo hospodárstva, aby potvrdilo oprávnenosť tých požiadaviek, ktoré poradca mal. Fond napísal, že firma Linklaters to potvrdzuje, že je to tak, načo fond odpísal, že on potrebuje, aby ministerstvo povedalo, či je to tak, či je to opodstatnené, načo ministerstvo odpísalo, že áno, je to opodstatnené, tvrdí to aj ministerstvo, aj na základe podkladov z firmy Linklaters. Čiže nie je pravda, že fond to neakceptoval, pretože ak by to neakceptoval, tak by nevyplatil tú odmenu a tie náklady. Ale Fond národného majetku vyplatil aj požadované náklady, aj požadovanú odmenu, ktorej správnosť potvrdilo aj ministerstvo hospodárstva, aj dve externé právnické kancelárie, ktoré, opakujem, ak neboli korektné, tak od nich treba vymáhať náhradu.

No a k tomu poradcovi ešte chcem znovu pripomenúť aj cenu, ktorá bola polovičnou cenou oproti cene poradenstva pri predaji lukratívnych pozemkov v centre Bratislavy v réžii Smeru.

Ďalšie lži o privatizácii SPP, ktoré neustále šíri najmä Robert Fico, ale aj ďalší predstavitelia jeho strany. Správa tvrdí, že "vzhľadom na trhovú hodnotu stanovenú v Koncepcii reštrukturalizácie a transformácie SPP bola orientačná konečná ponuka konzorcia výrazne nízka". Teda je to lož o nízkej cene.

Šermuje sa v správe aj v tých vystúpeniach číslami, hovorí sa o akejsi trhovej cene, a opakovane dokonca pán poslanec Burian nám to tu premietal, 6 mld. až 8 mld. korún. A potom v porovnaní s týmto sa hovorí o dosiahnutej cene 6 mld. až 8 mld. dolárov. A porovnáva sa to s dosiahnutou cenou 2,7 mld. dolárov. Pritom sa jemne zamlčuje, že tých 6 mld. až 8 mld. dolárov, po prvé, nebola nikdy trhová hodnota, trhová cena, ale bol to hrubý odhad hodnoty 100 % akcií, zdôrazňujem, 100 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. (Potlesk.) Čiže, mimochodom, ak si vyrátate toto, 49 % zo 100 %, áno, znamená to 2,94 mld. až 3,92 mld. dolárov, pričom dosiahnutá suma 2,7 mld. dolárov nie je výrazne nižšia od spodnej hranice tohto hrubého odhadu.

Ale chcel by som veľmi zdôrazniť, že ide o hrubý odhad, ktorý bol, mimochodom, robený predávajúcim. Ten hrubý odhad tejto trhovej hodnoty bol odhadnutý v Koncepcii transformácie a privatizácie SPP. A nevznikol teda na základe nejakých ponúk trhových. A je logické a prirodzené, že ten, kto predáva, má záujem, aby deklaroval, že to, čo predáva, má vyššiu hodnotu, tak ako ten, kto kupuje, má záujem presviedčať a deklarovať, že to, čo chce kúpiť, má nižšiu hodnotu.

Ale to, čo je kľúčové a podstatné, čo dokazuje nepravdivosť vašich opakovaných tvrdení o nízkej cene, je tá skutočnosť, že prvý odhad, zase odhad trhovej ceny, nie trhová cena, ale odhad trhovej ceny robený kupujúcimi bol 2 mld. dolárov. To bol ten predbežný hrubý odhad kupujúceho vo výške 2,085 mld. dolárov. A potom skutočná konečná cena bola 2,7 mld. dolárov. Jedine toto je trhová cena, pretože táto trhová cena vznikla ako reálna ponuka kupujúceho, ktorú dal a ktorú potom aj naplnil a za ktorú kúpil. Čiže 2,7 mld. vôbec nie je výrazne menej ako 2,94 mld.

Ale to, čo je podstatné a kľúčové a čo sú ďalšie dôkazy, že cena nebola nízka, je nasledovné.

Po prvé, neviem, či viete, lebo to správa nespomína, ale súčasťou privatizačnej zmluvy bola opcia pre Gazprom, ktorá umožňovala Gazpromu, aby odkúpil tretinový podiel z toho, čo nadobudlo konzorcium, za tých istých podmienok, ako nakupovalo konzorcium. Teda Gazprom mal právo odkúpiť jednu tretinu tých akcií za tú istú cenu, za ktorú Ruhrgas a Gaz de France nakupovali od Slovenskej republiky. Gazprom túto možnosť nevyužil a akcie neodkúpil. Myslíte si, že by Gazprom akcie SPP neodkúpil, ak by boli lacné? Myslíte si, že Gazprom je tak slabá firma, že na to nemá dosť peňazí? Mimochodom, ak by boli lacné, ak by mal aj problém s peniazmi, tak na lacné akcie a lukratívne akcie by mu každá banka veľmi rada požičala.

Ďalej za dôležité považujem, že vláda robila v čase privatizácie všetko pre to, aby cena za predaj akcií SPP bola čo najvyššia, kým Robert Fico robil presný opak. Robil všetko pre to, aby cena bola čo najnižšia. A dokážem vám to aj na faktoch, keď budem citovať výroky a aktivity Roberta Fica počas tohto obdobia.

K cene ešte jeden citát. Správa OECD o slovenskej ekonomike z júna 2002 uvádza, ide o túto správu, OECD, ako viete, je veľmi vážená, prestížna inštitúcia, ktorej sme členmi a ktorá sa považuje za veľmi vplyvný ekonomický think-tank a ktorej názory sú brané veľmi vážne vo svete a medzi odborníkmi: "Vysoká cena získaná za predaj 49 % akcií SPP, približne 13 % HDP, z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2002." Je to na strane 124, hovorím, ak by niekto z vás mal záujem si to pozrieť. Čiže opakujem, OECD konštatuje vysokú cenu získanú za predaj 49 % akcií SPP, približne 13 % hrubého domáceho produktu.

Ďalšia neustále opakovaná lož, ktorá je, sa nachádza aj v správe. Správa hovorí: "Nedá sa hovoriť o verejnej súťaži pri podaní jednej ponuky pri predaji 49 % SPP, čo potvrdzuje aj dosiahnutá nízka cena za predaj." No o údajnej nízkej cene som už hovoril. Teraz poviem ohľadom toho, či teda bola súťaž, alebo súťaž nebola. Myslím si, že práve cena dokazuje, že reálna súťaž vznikla napriek tomu, že nakoniec bola podaná len jedna ponuka. Niet jasnejšieho dôkazu, ako je, že ten, kto kupoval, si myslel, že je v súťaži, niet reálnejšieho dôkazu, ako je to, ako je rozdiel medzi predbežnou cenou vo výške 2,085 mld. dolárov a skutočnou konečnou cenou 2,7 mld. dolárov. Povedzte mi jediný dôvod, prečo by kupujúci, ak by vedel, že je v súťaži sám, ponúkal o takmer 700 mil. dolárov viac, ako ponúkol v predbežnej ponuke, keď naviac sme zdôrazňovali viackrát, máte to napísané aj v materiáli, že cena bude najdôležitejším kritériom a že nepredáme SPP pod tú cenu, ktorá bola ako predbežná navrhnutá predtým konzorciom. Ak by vedel, že je v súťaži sám, navrhol by 2,1 mld. dolárov, 600 mil. dolárov by ušetril a k akciám by sa dostal. Takže myslím si, že toto je jasný logický dôkaz, že je to tak.

Napokon, v prípade ešte výčitky, že sa nedá hovoriť o verejnej súťaži, chcem pripomenúť, a to mohli tí, ktorí tú správu zostavovali, vedieť, mali to dokonca vedieť, že vláda rozhodla o predaji 49 % akcií SPP formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania, a nie formou verejnej súťaže. Verejná súťaž a priamy predaj prostredníctvom výberového konania sú dve rôzne formy, ktoré sú definované v zákone č. 92/1991 Zb. A v prípade priameho predaja, ktorý teda bol vybraný, zákon nestanovuje minimálny počet ponúk.

Ďalej som sa dopočul, nie síce v správe, hovoril to, myslím, pán predseda vlády, aká škandalózna privatizácia to bola, keď cena bola dopísaná rukou, perom. No zase to svedčí len o tom, že tí, ktorí niečo také tvrdia, ešte v živote žiadnu štandardnú medzinárodnú súťaž, medzinárodný tender nevyhodnocovali a nevideli. A rád vám vysvetlím aj, prečo je to tak, že vždy je cena dopísaná rukou. Jednoducho je to preto, že privatizačné ponuky, to sú balíky veľmi zložitých dokumentov, na ktorých pracujú desiatky až stovky ľudí. A kľúčové pri súťaži je to, aby sám konkurent nevedel, akú cenu ponúkame, aby ma nepreskočil napr. o pár drobných a tým pádom by som neprehral. A naviac sme zdôrazňovali vždy, že cena bude tým najdôležitejším kritériom. V takýchto prípadoch to konečné rozhodnutie na tom, koľko to bude, aká cena to bude, leží niekedy na jednom, niekedy na dvoch, troch, ale nie viac ako na troch ľuďoch. Naviac, ak to robia konzorciá, tak je to ešte zložitejšie, pretože tie podklady, opakujem, pripravujú stovky ľudí. Ak by stovky ľudí vedeli, aká bude cena, okamžite sa to dozvie konkurencia a zneužije to. Preto sa to vždy robí tak, že tie technické podklady pripraví technický personál a o konečnej sume rozhodnú traja, možno maximálne piati ľudia, keď sú to konzorciá, ktorí veľmi dôverne o tom rozhodnú a dopíšu to tam rukou, zalepia tú obálku a tesne pred tým, keď je deadline, keď končí verejná súťaž, to odnesú tam, kde sa to bude vyhodnocovať, aby sa minimalizovalo riziko úniku informácií, a teda vzniku škôd. Takže toto tiež svedčí len o absolútnej neznalosti tých, ktorí niečo také tvrdia.

Ďalej. Ďalší mýtus, ktorý tu pestujete a ktorý pestujete opakovane, je ten, že tvrdíte, že chýba notárska zápisnica. Tak, po prvé, chcem povedať, že ak niečo chýba, tak nestačí konštatovať, že to chýba, ale treba povedať aj, kto je za to zodpovedný. Na každom ministerstve, aj na Fonde národného majetku, aj na ministerstve hospodárstva existuje organizačný poriadok, spisový poriadok a archívny poriadok. A tieto poriadky sú tam práve preto, aby nič nechýbalo, alebo preto, ak niečo chýba, aby sa dalo vysledovať, kto je za to zodpovedný, že to chýba. Rok a pol vládnete a dnes idete hovoriť, že niečo chýba? Ak by aj niečo chýbalo, tak treba určiť, kto je za to zodpovedný. A ak by aj niečo chýbalo, tak kópia notárskej zápisnice musí byť u notára. A vôbec nie je dôležité to, o čom sa nás tu snažil presvedčiť pán poslanec Burian, že to už nie je originál, to je kópia. (Smiech v sále.) Veď ide vám o to, čo je tam napísané. Nie? A napísané v tej kópii u notára musí byť presne to isté, čo je napísané v origináli, ktorý ak zmizol, tak treba zistiť, prečo zmizol.

Ale, mimochodom, "korektnosť" a "férovosť", s akou vystupujete práve ohľadom dokumentácie a dokumentov, vám budem ilustrovať aj na vraj chýbajúcej dokumentácii ku kauze Veriteľa. Veriteľ je, mimochodom, podobným vaším nástrojom vyrábania dymovej clony ako privatizácia SPP. Predseda vlády nás z tohto miesta obvinil, že sa tam diali bohvieaké machinácie a zlé veci. A minister financií sa dokonca vyjadril, že jedným z problémov je, že chýba dokumentácia, že chýbajú dokumenty. Ale ak je to tak, vážení, že chýbajú dokumenty, ak minister financií toto tvrdí, tak sú možno len dve vysvetlenia, minister financií buď klame, alebo ak neklame a dokumenty chýbajú, tak je za to zodpovedný on, pretože spoločnosť Veriteľ, a je na to odovzdávací protokol, odovzdala všetky dokumenty v júni roku 2006 do archívu ministerstva financií. Takže je to podobný prípad fabulácií, vymýšľania, mýtov, nezmyslov, obviňovaní, ktoré majú vyvolať zdanie medzi obyvateľmi, že to nebolo v poriadku, že tam došlo k nejakým machináciám.

Mimochodom, ďalšia fabulácia, ktorej sa dopúšťate. Pán predseda HZDS dramaticky v médiách vyhlási, že on má informácie, on má niekoho, kto má prístup k privatizačným zmluvám. Čo to tu, aké dymové clony vyrábate? Veď rok a pol vládnete, privatizačné zmluvy, akcionárska zmluva, všetko je na ministerstve hospodárstva a Fonde národného majetku. Veď to zverejnite. Viete, prečo to nezverejňujete? Pretože ak by ste to zverejnili a každý, kto by si prečítal tieto dokumenty a prečítal túto vašu správu, tak by vás vedel odhaliť z toho, že táto správa je znôžka nezmyslov, pretože v akcionárskej zmluve sú ošetrené záujmy štátu, sú ošetrené tak, ako majú byť ošetrené, štandardne. A zároveň je tam aj odovzdanie manažérskej kontroly na bežný chod, zdôrazňujem, bežný chod a bežnú činnosť SPP strategickému investorovi tak, ako je to normálne a štandardné všade.

Ďalšia opakovaná lož o privatizácii sa týka korupcie. Najmä predseda vlády, ale v tom pokračuje len v tom, čo robil už od roku 2000, tvrdí, že privatizácia SPP bola krádežou storočia. V roku 2003 mňa osobne obvinil, že som sa mal na privatizácii SPP obohatiť. Podal som na vtedy opozičného lídra Roberta Fica žalobu, aby svoje tvrdenia doložil a dokázal to, dodnes tak neurobil. Dodnes tak neurobil, dnes už rok a pol má k dispozícii všetky štátne inštitúcie, dodnes tak neurobil.

Najnovšie predseda vlády Fico tvrdí, že keby na Slovensku fungoval právny štát, tak by sme nesedeli v parlamente, ale vo väzení. A tvrdí, že trestné stíhanie, ktoré bolo zahájené v súvislosti s privatizáciou bolo zastavené len preto, že my, teda bývalá vláda, sme vraj z Trestného zákona vyňali paragraf, na základe ktorého bolo trestné konanie vedené. Konkrétne ide o paragraf, ktorý sa týkal porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Robert Fico klame. A veľmi jasne vám to doložím na faktoch.

Po prvé chcem povedať, že napriek zmene Trestného zákona ak by bol vyšetrovateľ zistil skutočnosti, ktoré nasvedčujú o spáchaní trestného činu, bol by povinný ex offo prekvalifikovať trestný čin a pokračovať v stíhaní alebo začať zase ex offo nové trestné konanie. To je po prvé.

A po druhé, čo sa týka toho tvrdenia Roberta Fica, že my sme účelovo vybrali nejaký paragraf z Trestného zákonníka, zase klame, lebo novela Trestného zákona, o ktorej sme rokovali vo vláde, vtedy tam ten paragraf ešte bol, potom prišla do parlamentu a v parlamente hlasovaním v pléne sa tento paragraf o porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku zo zákona dostal preč. A keď sa pozriem na hlasovanie k tomuto zákonu, teda k tomu konkrétnemu ustanoveniu, to bol vtedy bod 192 spoločnej správy, tak vidím, že za vyňatie tohto paragrafu okrem iných hlasoval aj poslanec Fico Robert. (Potlesk.) Neboli sme to my, dámy a páni, my sme o Trestnom zákone hlasovali vo vláde a vtedy tam tento paragraf bol. Ale opakujem, bez ohľadu na to, či tam je alebo nie je, ak by vyšetrovateľ zistil čokoľvek, čo nasvedčuje spáchaniu trestného činu, bol by povinný v trestnom konaní pokračovať. Aj na tomto môžete jasne vidieť, ako zavádzate a klamete. Žiaľbohu, je to smutné, ak musím konštatovať, že predseda vlády takýmto spôsobom opakovane, účelovo zavádza a klame.

A ak hovoríme o korupcii v prípade SPP, tak by som len rád pripomenul aj iné ďalšie veci, akými boli napr. Duckého zmenky, ktoré sa neudiali po privatizácii SPP, nie vtedy, keď tam prišiel strategický investor, ale vtedy, keď tam nebol, vtedy, keď vládol váš dnešný vládny spojenec, ale rád by som vám pripomenul aj vašu vlastnú účasť napr. už len pôsobením vášho významného člena pána Federiča, ktorý, pokiaľ viem, je dnes vedúcim Úradu vlády, ktorý absolvoval za peniaze SPP, vtedy štátneho podniku, jazykový kurz za takmer milión korún v Spojených štátoch amerických. Tak sa hospodárilo v štátnom Slovenskom plynárenskom priemysle.

Ak sa pozriete na to, aké ekonomické výsledky dosahoval plynárenský podnik vtedy, keď bol štátny, a aké ich dosahuje po privatizácii, tak tiež uvidíte jasné rozdiely. Kým po zdanení bol predtým zisk len okolo 4 mld., 2 mld. alebo aj strata alebo nula, tak dnes po privatizácii to bolo vyše 20 mld. korún, z čoho má, samozrejme, príjem aj štát na dani zo zisku, ale aj na dividendách. Keby ste si pozreli čísla o tom, ako fungoval Slovenský plynárenský podnik z hľadiska efektívnosti, z hľadiska počtu zamestnancov, tak by ste videli tiež výrazný rozdiel po privatizácii.

Teraz ešte by som sa rád dotkol niektorých porovnaní, ktoré zaznievajú aj napr. v médiách. Keď som bol nedávno s pánom ministrom Maďaričom v jednej televíznej diskusii, tak veľmi argumentoval privatizáciou Transgasu. Tak som si vytiahol čísla o privatizácii Transgasu, lebo vtedy som ich, žiaľbohu, nemal pri sebe. No a chcem sa s vami o ne podeliť. Vláda Českej republiky vedená českou sociálnou demokraciou, vtedy Zemanova vláda, v decembri 2001 predala 97 % akcií Transgasu, teda takmer celú firmu vrátane úplnej kontroly, nielen manažérskej, ale úplnej strategickej kontroly. Predávajúci, vtedy štát, otvoril len jedinú ponuku od nemeckého koncernu RWE. A ten kúpil Transgas, tých, opakujem, 97 % akcií Transgasu za cenu 110 mld. CZK. U nás to bolo 49 % akcií za 130 mld. Sk. Takže pán minister Maďarič tvrdil, že Česi predali oveľa, oveľa lepšie, oveľa výhodnejšie. Takže ešte raz vám to zopakujem. Oni predali 97 % akcií za 110 mld. CZK a my sme predali 49 % akcií za 130 mld., ale, ak to tak chcete počuť, po kurzovej strate za 123 mld. korún. Mimochodom, v Českej republike, keďže to trvalo pol roka, bol rozdiel medzi podpísaním zmluvy a odovzdaním akcií, tak počas toho pol roka vznikol kurzový rozdiel, takže posilnením českej koruny prišli o 8 mld. CZK. Vyjadrené v slovenských korunách je to 11 mld. korún Sk. A viete, čo je zaujímavé? Je to analogická transakcia, Česi predávali za menej, ako sme to predali my. V Čechách politická opozícia sa neznížila k takému klamstvu a k takému zavádzaniu nikdy, k akému ste sa znížili vy, nikdy, ani čo sa týka kurzovej straty, ku ktorej došlo ako väčšej ako u nás, ani čo sa týka ceny, ani čo sa týka toho, že bol jediný záujemca, a pritom predávala sociálna demokracia 97 % analogického podniku. Myslím, že aj toto svedčí o mnohom.

No a dovoľte mi, aby som na záver povedal ešte pár vecí ku klamstvám. Ja som viackrát povedal aj do médií, že táto správa je len pokračovaním toho, čo osobne najmä Robert Fico robil už od roku 2000. Opakovane klamal a zavádzal verejnosť, čo sa týka privatizácie SPP. A zdokumentujem vám to jeho konkrétnymi výrokmi konfrontovanými s tým, aká bola realita.

Robert Fico v Slovenskej televízii v relácii O päť minút dvanásť dňa 10. 6. 2001 vyhlásil: "Sám poradca hovorí, že najefektívnejšia sa zdá byť alternatíva časť na priamo, to znamená, 15 - 20 %, zostatok potom na kapitálový trh, ale súčasne poradca dodáva, že toto nespĺňa kritérium promptnosti, rýchlosti, pokiaľ ide o privatizáciu SPP." To je tvrdenie Roberta Fica. Realita je, poradca tieto slová jednoznačne vyvrátil a verejne vyhlásil, že predaj 49 % akcií formou výberového konania považuje v danom legislatívnom stave za optimálny.

Ďalšie tvrdenie v tej istej relácii Roberta Fica citujem: "Keď som túto otázku postavil poradcovi, vcelku priznal, že rýchlosť je jedna z najdôležitejších príčin alebo jednou z najdôležitejších kritérií, na ktoré vláda Slovenskej republiky tlačí, pretože chce, aby sa všetko ukončilo do konca tohto roka alebo začiatkom jari." Realita je, toto vyjadrenie poradca dementoval, fakt, že rýchlosť nepatrí medzi najdôležitejšie kritériá, potvrdzuje aj skutočnosť, že vláda rozhodla radšej predĺžiť termíny v záujme zvýšenia úrovne konkurenčnosti tendra, aby záujemcovia mali viac času na svoje rozhodnutie.

Ďalej. Na tlačovej konferencii Smeru 2. 11. 2001 Robert Fico tvrdil: "Komisia Ivana Mikloša už robila medzi nimi predbežnými ponukami selekciu." Komisia nerobila 26. 10. nijakú selekciu, ale naopak, všetkým záujemcom umožnila vykonať due diligence a pokračovať v prípravách na privatizáciu.

Ďalšie tvrdenie Roberta Fica na tej istej tlačovej konferencii 2. novembra 2001: "Komisia pod vedením Ivana Mikloša odmietla podať verejnosti akékoľvek informácie o priebehu a výsledku rokovania." Skutočnosť je, komisia uverejnila tlačovú správu, v ktorej sa jasne hovorí, že "riadiaci výbor sa rozhodol umožniť deviatim spoločnostiam, ktoré prejavili záujem vykonať podrobnú due diligence vrátane previerky dokumentácie v data roome a práva účastníkov na prezentáciách manažmentu, teda pokračovať v privatizačnom procese".

Po piate. Tvrdenie Roberta Fica z tej istej tlačovej konferencie o zmluve medzi fondom a poradcom. Robert Fico tvrdil: "Je pripravená šokujúca úverová zmluva medzi fondom a finančnými inštitúciami, kde je sprostredkovateľom tejto úverovej zmluvy opäť poradca CSFB." Podľa Fica "ak bude táto zmluva podpísaná, fond nebude schopný vyplatiť dlhopisy fondu, štát príde o ďalších 4,4 % akcií SPP a tým definitívne končí akákoľvek väčšina slovenského štátu v SPP". Fico informoval o zmluve. Taká bola realita, ktorej návrh Výkonný výbor Fondu národného majetku niekoľko dní predtým už zamietol. A pritom ani tento zamietnutý návrh zmluvy neobsahoval nijaké oslabenie práv fondu proti zákonnému stavu. Faktom je, to je už drobnosť, ktorou vás nebudem zaťažovať.

Ďalej, ďalšie nepravdivé tvrdenie, ktoré bolo uverejnené v denníku Nový deň 19. 11. 2001. Robert Fico tvrdil: "Z Komisie na privatizáciu SPP, ktorú vedie podpredseda vlády, nie sú žiadne písomné záznamy a zápisnice. Jednoducho neexistuje nič, čo by mohlo niekedy v budúcnosti ukázať, ako rokovali, čo hovorili, čo bolo dôvodom pre také alebo onaké rozhodnutie." Zápisnice existovali, existujú, sú podpísané všetkými členmi komisie a, mimochodom, správa dokazuje, keď sa odvoláva na tieto zápisnice, že existovali.

Dňa 24. 11. 2001 Robert Fico tvrdil: "Môže sa stať, že SPP skončí v rukách subjektu, ktorý nemá s plynárenstvom nič spoločné."

Podľa vyjadrenia z Hospodárskeho denníka z 8. 11. Fico chcel na zrušenom zasadnutí komisie presadzovať, aby hĺbkový audit začali vykonávať len významné plynárenské spoločnosti, a nie nejaké investičné alebo penzijné fondy. Realita je, predstaviteľ poradcu na tlačovej besede 19. 11. jednoznačne prehlásil, že medzi deviatimi záujemcami nie sú nijakí finanční investori, ale len strategickí investori.

Ďalej Robert Fico vyhlásil: "Na privatizácii by sa malo zúčastniť konzorcium najvýznamnejších európskych plynárenských spoločností." Povedal to po svojom rokovaní s Ruhrgasom a Gaz de France, čím otvorene loboval za tieto firmy.

Ďalej Robert Fico hovoril o hospodárskych výsledkoch SPP, pričom spomínal nesprávne údaje.

Ďalej tvrdil 5. 2. 2002, že 3 % SPP už vlastní súkromný investor, čo nebola pravda a čo sme jasne dementovali.

A ďalej tvrdil, tvrdil to 6. 2. 2002, že provízia pre poradcu bude 2,2 % z hrubého výnosu z predaja. Pritom zase realita ukázala, že nie je to pravda. Už som tu vyčíslil, že to bola polovica, 1,1 %. Predpokladám, že Robert Fico už hovoril o tej provízií, tej poradenskej firme, ktorá predávala vaše pozemky, tam to bolo zhruba 2,2 %. (Potlesk.)

Takže, vážené dámy, vážení páni, ospravedlňujem sa, že som hovoril dlhšie, ale musím konštatovať na základe všetkých faktov, argumentov, právnych, ekonomických, ktoré som uviedol, že táto správa svedčí o jedinom, o absolútnej zarážajúcej nekompetentnosti tých, ktorí ju pripravovali, svedčí o účelovosti, o tom, že má slúžiť len na vyrábanie dymovej clony a na palicu na opozíciu, že má slúžiť len na škandalizovanie opozície a na zakrývanie neschopnosti dnešnej vlády a vládnej koalície viesť krajinu, neschopnosti riešiť skutočné problémy, neschopnosti presadzovať potrebné zmeny zlepšenia vo fungovaní krajiny.

Myslím si, že každý súdny človek, ktorý si môže porovnať fakty, argumenty, vie, vidí a mal by vidieť, že privatizácia SPP bola privatizáciou najväčšou a najdôležitejšou, bola zároveň privatizáciou štandardnou, privatizáciou, pri ktorej došlo k súťaži, privatizáciou, ktorá priniesla vysoký výnos, privatizáciou, ktorá priniesla aj silných investorov, vlastníkov, strategických vlastníkov, ktorí zlepšili aj fungovanie a riadenie spoločnosti.

A na záver by som vám chcel odcitovať znovu z tejto správy, nie to, čo som už citoval, ale ďalšie hodnotenie nielen ceny, ale aj iných prínosov, ktoré privatizácia SPP pre podnik, ale aj pre Slovenskú republiku priniesla podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, teda podľa rešpektovanej, váženej inštitúcie. Táto inštitúcia vo svojej správe z júna 2002 o slovenskej ekonomike najskôr tvrdí, že dosiahnutá cena je vysoká, že je to až 13 % hrubého domáceho produktu, to som vám už čítal, a ďalej tvrdí: "V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy. Po prvé, predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh (kapitola III). Po druhé, predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické. Po tretie, zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti. Po štvrté, predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)