I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, problém je, že vy znova opakujete to, čo máte napísané v tej správe, pričom to, že to nie je pravda, som vám jasne vyargumentoval. Takže zopakujem niektoré veci stručne znovu vám a niektoré vo svojom ústnom vystúpení, ktoré zase budem mať.

Takže po prvé chcem povedať k tomu, čím sa tu vyhrážate, že som sa mal priznať, že ponúknutie manažérskej kontroly sa k tomu priznalo. Veď opakujem, veď ste mali počúvať, veď to bolo jasne napísané v dvoch materiáloch, ktoré tu boli prerokované v priebehu rokov 2000 až 2002. To nebolo nič tajné. To, že sme hľadali strategického investora, vôbec to nie je porušenie zákona. Keby ste ma boli počúvali, vedeli by ste, že som vám povedal, že Fond národného majetku nie je štátnou inštitúciou, je zriadený špeciálnym zákonom, preto sa naň nevzťahuje ten čl. 2 ods. 2 ústavy, na ktorý sa odvolávate. A dokonca aj keby štátnou organizáciou bol, tak by sa naň nevzťahoval pri uzatváraní zmlúv. Takže poprosím vás, možno by sme ušetrili dosť veľa času aj našim kolegom, keby sme sa počúvali, pretože ku všetkým veciam, ktoré ste znovu otvorili vo svojom terajšom vystúpení, som sa vyjadril.

Nové bolo jediné, takže k tomu novému jedinému sa vyjadrím, že OECD nás nechválilo za to, že sme odovzdali manažérsku kontrolu. Tak si to prečítajte, pán minister. OECD nás chváli za to, že sa zlepšilo fungovanie tejto spoločnosti práve vstupom a výkonom manažérskych práv zo strany skúseného strategického investora. To je jeden záverov OECD. A keby tam bol vstúpil minoritný akcionár, ktorý by nemal manažérsku kontrolu, tak, samozrejme, by to nemalo reálny vplyv na fungovanie spoločnosti. Takže jediné nové, čo som zachytil vo vašom vystúpení, bolo toto. A nezakladá sa to na pravde a na faktoch.

K ostatným veciam sa vrátim, keďže ste ich znovu zopakovali, vo svojom ústnom vystúpení.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, zaujalo ma vo vašom vystúpení vyjadrenie, že vývoj kurzu koruny bol známy na tri mesiace dopredu. Ja skutočne obdivujem vaše jasnovidecké schopnosti. Povedali ste to tak, že v tom čase na tri mesiace to bolo evidentné. Keď máte tieto schopnosti predpovedať na tri mesiace dopredu, tak vás chcem požiadať, aby ste mi povedali, aký bude kurz koruny ku doláru a euru o tri mesiace. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Neviem, kde ste boli, pán minister, vtedy. Myslím, že ste boli nejakým riaditeľom v Nitre alebo v Šali. Ja som bola veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Poľsku. A mala som aj tú česť rozprávať dokonca s predstaviteľmi Gazpromu o privatizácii SPP. Viem veľmi dobre, ako sa Gazprom staval k tým 19,8 %, ktoré mal získať spolu s Gaz de France a Ruhrgasom v tých 49 % SPP. Gazprom doslovne prehlásil: "My predsa nebudeme kupovať niečo v podniku, ktorý nám patrí." To bolo vyjadrenie Gazpromu. Môžete nad tým kývať rukou, ale ja si myslím, že to je veľmi dôležité vyjadrenie, pretože Gazprom nechcel vstúpiť do normálnej privatizácie, pretože tranzitnú rúru a tranzitný plynovod považoval za svoj podnik. V roku 1996 som bola súčasťou tímu, ktorý sa staral o diverzifikáciu plynu v Českej republike. Viem veľmi dobre, v akej kondícii bol aj český Transgas. Môžeme si o tom niekedy pohovoriť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, hovorili ste o tom, že sa obchádzali podmienky. No trošku mi to koliduje s tým, čo ste spomínali pred časom, keď ste úplne normálne hovorili, že je možnosť evidencie čiernych peňazí či provízií v štátnych podnikoch.

Hovorili ste o lepších ekonómoch. No mám taký dojem, že pri transakcii pozemkov vo Vyšnom Slavkove alebo odpredaji Bratislavskej teplárenskej sú "ešte lepší" ekonómovia.

A hovorili ste, že bol iba jeden záujemca pri otváraní obálky. Spýtam sa. Sú potom lepšie priame zadania bez verejnej súťaže vo vašich rezortoch, v rezortoch vašej vlády?

A ešte jedna vec, keď ste oceňovali úroveň správy a keď ste spomínali, že ministerstvo nie je vyšetrovateľ. No práve toto ma zarazilo najviac, že na jednej strane oceňujete správu, v ktorej hlavným výstupom je návrh uznesenia. A to uznesenie je minimálne podivuhodné tým, že za vyšetrovateľa, ale aj za súdy konštatuje porušenie zákonov. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ja len jednou vetou budem reagovať. V podstate nie je na čo reagovať v tých faktických vystúpeniach, ale ja by som pánovi poslancovi Štefancovi povedal, pán poslanec, ja si vás skutočne vážim ako odborníka. Aj vás tak beriem, ale neznížme sa my dvaja na úroveň, že sa budeme obviňovať z klamstva. Ja som to nepovedal. Fakt som to nepovedal. Asi ste to prepočuli. Ale ja si vás vážim a neskĺznime na takú úroveň. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Vážené kolegyne, kolegovia, blíži sa 17.00 hodina, ešte prebieha grémium. Predpokladám, že bude najvhodnejšie, ak preruším teraz rokovanie o tomto bode programu a počkáme na výsledky poslaneckého grémia. Alebo by bol názor, že ešte budeme chvíľu pokračovať do skončenia poslaneckého grémia? (Hlasy z pléna.) Je všeobecný súhlas, že budeme pokračovať v rokovaní, alebo preruším rokovanie? Dobre, nie je všeobecný súhlas.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku do skončenia rokovania poslaneckého grémia. V prípade pokiaľ skončí, tak predpokladám, že prídu funkcionári a budeme pokračovať hlasovaním.

Skúsim to upresniť, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Dobre? Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Ďakujem.

Ešte vás poprosím o chvíľočku strpenia, aby sa do rokovacej sály dostavili aj kolegyne, kolegovia z klubu Slovenskej národnej strany.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som pokračoval spolu s vami v prerušenom rokovaní o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Je to tlač 520.

Ešte predtým, kým pristúpime k samotnému rokovaniu, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ - DS, SMK a KDH, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada rozhodla o tom, že rokovanie o vyslovení súhlasu s Lisabonskou zmluvou odkladá.

P. Paška, predseda NR SR: Je s tým všeobecný súhlas? Nie. Budeme hlasovať.

Prepáčte, ešte je tu námietka od pána podpredsedu Číža, ktorý sa hlásil. Ja som ešte neotvoril hlasovanie. (Reakcia z pléna.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega Janiš, ešte sme nepristúpili k hlasovaniu o vlastnom texte. Ešte pred hlasovaním o zmluve chcem využiť svoje právo v zmysle § 35 ods. 5 a chcem informovať Národnú radu o stanovisku klubu strany Smer. Čiže hneď potom je možné, samozrejme, hlasovať o vašom návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, chcete to využiť ako predseda poslaneckého klubu ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu?

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, navrhujem, keďže bol tu procedurálny návrh pána Janiša, aby sme dokončili to hlasovanie. Predpokladám, že nebude súhlas na takýto postup, aby zbytočne nevznikala opäť nervozita. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Janiša. Hlasujeme. Technici, môžete skontrolovať moju kartu, prosím vás? Ospravedlňujem sa, použil som druhú, náhradnú kartu, ktorá nebola aktivovaná. Takže teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Janiša.

(Hlasovanie.) 149 prítomných, 65 za, 82 proti, 2 sa zdržali.

Váš procedurálny návrh sme odmietli.

Ešte predtým, ako umožním vystúpiť zástupcom klubu, chcem informovať, dámy a páni, o výsledkoch rokovania grémia. Zástupcovia opozičných klubov napriek tomu, že sa na nás upierajú zraky celej Európy, naďalej odmietajú podporiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, čo dokázali aj svojím návrhom.

Takže poprosím teraz predsedov...

Pán Mečiar, nech sa páči, máte možnosť, poprosím vás, máte dve minúty od pultu.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy, vážený pán predseda vlády, pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko chcem povedať, že o tejto otázke už táto Národná rada a náš poslanecký klub hlasoval. Jednoznačne sa vyjadril za myšlienku európskej integrácie. Je prointegračný, je za to, aby tento proces sa nezastavil a aby pokračoval. Ak sme schválili ústavnú zmluvu a v tejto ústavnej zmluve došlo k istým úpravám s cieľom sfunkčniť ju a s cieľom potvrdiť a prehĺbiť charakter suverenity jednotlivých štátov, najmä po postojoch Francúzska a ešte jedného, a došlo k dohode, tak stojíme pred dvomi otázkami, prvou, možno aj rozhodnutím jedného štátu zastaviť tento integračný proces. Chce Slovenská republika tento integračný proces zastaviť, alebo spomaliť? To je otázka politickej zodpovednosti. Druhá otázka, aj vo vzťahu k občanom a celému štátu, je, aký vlastne náš vzťah je k Európskej únii a k európskym inštitúciám. Chce Slovensko 400 mld. pomoci? Všetci kričia: "Áno, chceme!" Ale čo budeme, čierni pasažieri? Nech platia a budeme sa viesť zadarmo a lístok a cestovné nezaplatíme? Takáto politika je odsúdená na neúspech.

Ďalej, pokiaľ ide o postavenie a hodnotenie tohto procesu v tom smere, že je snaha ho odmietnuť. Je to legitímne právo každej strany. Ale ak sa strany, ktoré včera boli za europeizáciu, a považovali to za hlavný tromf boja vo voľbách o verejnosť, o verejnú mienku, dneska dokazujú, že sú namiesto súhlasu proti malichernými spormi, veľa razy osobnými, o osobnú ješitnosť, osobný prospech alebo strach z politickej a právnej zodpovednosti, chcú zakryť za európsku zmluvu, tak to nie je ani naša politika, ani naša integrácia, ani naše rozhodnutie. Nech bolo akokoľvek a akákoľvek ťažká situácia, Ľudová strana nikdy, ani za cenu obetí, nezrádzala občanov tohto štátu. Neurobí to ani teraz. Ľudová strana tak ako sa v Európe hlásila k myšlienke Európskej únie, podporovala ju od okamihu, ako vznikala, ako sme sa stali asociovaným členom, tak dodnes neuhla z tohto kroku a neurobí to ani dnes.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda, váš čas už uplynul.

V. Mečiar, poslanec: Preto, pán predsedajúci, náš klub bude hlasovať za túto zmluvu a podporí jej text a ustanovenia. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán podpredseda Národnej rady Číž za poslanecký klub Smeru - sociálnej demokracie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás v zmysle § 35 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku informoval o stanovisku poslaneckého klubu k predloženému návrhu medzinárodnej zmluvy, teda k Lisabonskej zmluve.

Chcem povedať, že rokovanie o tomto návrhu tejto zmluvy považujeme za jeden z najvýznamnejších aktov tohto volebného obdobia. Slovensko je členom Európskej únie a je jeho povinnosťou byť členom zodpovedným, korektným, veľmi demonštrujúcim svoju politickú kultúru aj spôsobom, akým sa bude zaoberať základnými otázkami, ktoré súvisia s integráciou a s integračným procesom Európskej únie.

Sme presvedčení, že Európska únia je miestom, v rámci ktorého si Slováci môžu realizovať svoje základné národno-štátne a, dovoľte mi povedať, aj životné záujmy.

Sme presvedčení, že schvaľovanie tejto zmluvy nie je možné spájať absolútne so žiadnymi vnútropolitickými ani inými aktmi, pretože tento vzťah je postavený predovšetkým na vzťahu Slovenska a Európskej únie.

Uvedomujeme si obrovskú zodpovednosť nás, občanov Slovenskej republiky, voči občanom ďalších 26 štátov Európskej únie.

Uvedomujeme si veľmi zásadný význam aktu, že pokiaľ Slovensko demonštruje už na začiatku schvaľovacieho procesu to, že nie je schopné schváliť takýto dokument, že vlastne výrazne zasiahneme do európskeho procesu a výrazne poškodíme záujmy ďalších 26 štátov, pretože neschválenie tohto dokumentu znamená opäť nové kolo veľmi zložitého vyjednávajúceho procesu a hľadanie nového textu zmluvy.

Náš poslanecký klub si splní svoju povinnosť voči občanom Slovenskej republiky a voči ich zjavne a evidentne prejavenej vôli tak v oblasti referenda, tak v prieskumoch verejnej mienky, kde proces európskej integrácie podporuje 70 % obyvateľov.

Pre poslanecký klub strany Smer je cťou, že môže hlasovať...

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, váš čas uplynul.

M. Číž, podpredseda NR SR: ... za návrh Lisabonskej zmluvy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Informáciu za poslanecký klub Slovenskej národnej strany prednesie pán predseda Slovenskej národnej strany Slota.

J. Slota, poslanec: Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, Slovenská národná strana prehlasuje, že skutočne akceptuje vôľu slovenského národa, vôľu občanov Slovenskej republiky, ktorí povedali v referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie jednoznačne áno, áno, európskej integrácii.

I keď máme drobné výhrady k tejto zmluve, som presvedčený osobne a, myslím si, aj všetci poslanci za Slovenskú národnú stranu, že integrácia je strašne dôležitá pre Slovenskú republiku a občania Slovenskej republiky rozhodli.

Je hanbou, že opozícia tohto parlamentu, ktorá sa stále schováva za niečo európske, globálne a ja neviem čo všetko, takýmto spôsobom, s prepáčením, napľula, napľula na európsku integráciu. Je to jej hanba, nie naša hanba.

Slovenská národná strana hovorí áno integrácii do Európskej únie.

A jednoznačne si myslíme, že táto zmluva musí byť ratifikovaná slovenským parlamentom. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Takže budeme po tom, ako odzneli, stanoviská klubov, po porade pred hlasovaním pokračovať v prerušenom rokovaní.

Poprosím spravodajcu, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zaujal miesto.

Ešte dovoľte, aby som predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, zistil počet prítomných v sále, či sme uznášaniaschopní.

Poprosím vás, aby ste sa prezentovali.

(Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných všetkých 85 poslancov vládnej koalície a Národná rada je uznášaniaschopná.

Takže teraz poprosím...

Máte procedurálny návrh pani Laššáková? Nech sa páči, pani predsedníčka.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že opozícia odmieta hlasovať o tak významnom dokumente, o Lisabonskej zmluve, v mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS, navrhujem, aby sme hlasovanie o tejto zmluve preložili na zajtra na 17.00 hodinu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Je všeobecný súhlas. Áno. Ďakujem pekne.

Na základe všeobecnej zhody prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v jeho prerokúvaní hlasovaním o 17.00 hodine zajtra. Ďakujem pekne.

Vzhľadom na to, že sme neprerokovali žiadny iný bod programu 19. schôdze, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o správe o privatizácii SPP.

Ďakujem vám zatiaľ veľmi pekne a verím, že hlavne pohľady z Bruselu a našich európskych partnerov presvedčia aj našich opozičných kolegov, aby sa vrátili (Potlesk.) a vyjadrili svoj postoj k budúcnosti Slovenska a Európy. Ďakujem.

Vyhlasujem krátku 13-minútovú prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 17.30 hodine.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o

správe a priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.

Ešte predtým sa o slovo prihlásila pani poslankyňa Belásová. Takže prosím, zapnite ju a dajte jej slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa. Zapnite pani poslankyni Belásovej mikrofón. Nech sa páči. (Ruch v sále.) Poprosím o ticho.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela upozorniť na to, pani podpredsedníčka, že som vykazovaná ako neprítomná počas hlasovania ostatného, a pritom som tu evidentne sedela a takisto som aj hlasovala. Takže by som chcela, aby sa to zaprotokolovalo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa, vaša námietka bude zaprotokolovaná.

A teraz dávam slovo ďalšiemu rečníkovi v rozprave k bodu, ktorý som ohlásila, pánovi poslancovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby bolo možné vykresliť obraz o samotnej privatizácii SPP, je potrebné poukázať na skutočnosti, ktoré predchádzali samotnej privatizácii, a v kontexte faktov z týchto príprav posúdiť závery predloženej správy.

Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998 došlo priam k hysterickému chovaniu sa členov vlády z pohľadu ekonomiky. Čierne knihy a reprivatizácia boli témou dňa. Zároveň podpredseda vlády Ivan Mikloš spolu s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou nastavili agresívnu infláciu v tempe temer 1 % mesačne, ktoré vyvolalo na občanov ohromný ekonomický a psychologický tlak, cieľom ktorého bolo nové prerozdelenie majetku na ekonomických princípoch. Vláda Mikuláša Dzurindu to obhajovala zlým stavom hospodárstva. Realitou ale bola skutočnosť, že išlo o sofistikovaný spôsob prevodu majetku zo štátu na súkromné osoby, do značnej miery cez emitované dlhopisy Fondu národného majetku vo vlastníctve občanov Slovenskej republiky. V zákone o privatizácii došlo k zrušeniu dolnej hranice, za ktorú sa smel dlhopis Fondu národného majetku ako najnižšie predávať, predtým to bolo 75 % z menovitej hodnoty. A výsledok bol, že po uvoľnení obchodovania, pri súčasnom verejnom spochybňovaní o schopnosti splatenia dlhopisov Fondu národného majetku, sa cena zrútila na 2 000 až 3 000 korún dlhopisu Fondu národného majetku. Tento dlhopis si za predchádzajúcej vlády udržiaval svoju reálnu hodnotu na úrovni emitovaného nominálu 10 000 korún. Následne došlo k masívnemu skúpeniu týchto dlhopisov od občanov za smiešne ceny, pohybujúce sa od 2 000 do 3 500 korún za dlhopis. Projekt pokračoval ďalej tým, že vláda prerokúvala návrh vypracovaný Fondom národného majetku a ministerstvom privatizácie, podľa ktorého sa mali dlhopisy Fondu národného majetku vymeniť za akcie bonitných spoločností. Je len samozrejmé, že na prvom mieste figurovali akcie SPP. Pomerne jednoduchá finančná analýza hovorí, že občan, ktorý predal dlhopis Fondu národného majetku pod 6 000 korún, sprivatizoval veľkú Miklošovu nulu, pretože 5 000 korún mu vzala inflácia a 1 000 korún bol poplatok za kupónovú knižku, o pokuse skúpením dlhopisov ovládnuť Slovenský plynárenský priemysel.

Základnou premisou uvedenou vo vládnom materiáli o spôsobe a časovom postupe splácania dlhopisov predloženého do vlády ministerkou Machovou bolo, že približne 20 % zo základného imania najvýznamnejších podnikov, tu sa myslí SPP, Slovenské elektrárne, Transpetrol ap., je potrebné umoriť voči dlhopisom Fondu národného majetku ešte pred privatizáciou týchto podnikov. Konkrétne v SPP so základným imaním 17,2 mld. korún bolo navrhované, že 3,444 mil. kusov akcií, to bolo tých 20 % SPP, s menovitou hodnotou 1 000 korún by sa malo umoriť voči 286 000 dlhopisov pri cene za jednu akciu 1 000 korún, t. j. za jeden dlhopis 12 akcií SPP. Ak občan bol motivovaný predávať jeden dlhopis za 5 000 korún, potom jednu akciu pri kurze 12 akcií za jeden dlhopis je možné kúpiť za 416,60, ak za 2 500 korún predal dlhopis, potom cena klesla na 208,30 Sk.

Ratingová agentúra Fitch ocenila SPP v rozmedzí od 6 mld. do 8 mld. USD. A vtedy sa cena jednej akcie pohybuje od 16 395 korún do 21 860 korún pri tej istej emisii základného imania 17,2 mld., ktoré som spomínal. Ak potom takúto akciu kúpim za 416,60, tak za jednu investovanú korunu dostávam 39,3 Sk až 64,50. Čiže takýmto spôsobom bola snaha približne za 1 mld. až 1,8 mld. Sk kúpiť 20 % akcií SPP, ktoré mali hodnotu 60 mld. až 80 mld. Sk.

SDĽ-ka, Strana demokratickej ľavice po analýze na Koaličnej rade sa nakoniec postavila proti celému tomuto projektu. Uvedomila si aj ďalšie nebezpečenstvo spočívajúce v tom, že ak sa sprivatizuje 34-percentný balík pre zahraničného strategického investora v SPP spolu s 20-percentným balíkom umoreným voči dlhopisom, získajú majitelia spolu absolútnu kontrolu nad podnikom a štát stratí vplyv. To znamená, že takýto 20-percentný balík má často dvojnásobnú až trojnásobnú hodnotu a v prípade SPP môže nadobudnúť hodnotu 100 mld. až 160 mld. Sk, príp. aj vyššiu. To nakoniec potvrdili privatizačné zmluvy, kde nadobúdateľ žiadal zakotviť predkupné právo na 3 % akcií SPP za dvojnásobnú cenu. Dlhopisy Fondu národného majetku sa stali nástrojom na získanie lacného platidla.

Druhou podstatnou podmienkou pre ciele privatizácie pod taktovkou Ivana Mikloša bolo dočasné zníženie hodnoty podniku cez vykázanie čo najnižšieho zisku. Ale ako znížiť zisk o miliardy korún bez toho, aby došlo k zdokladovateľnému tunelovaniu, a navyše zabezpečiť pre privatizéra do budúcnosti tento zisk? Kvalifikovaný predajca hodiniek pán Kinčeš vo funkcii generálneho riaditeľa to dokázal. Stačilo nepredložiť návrh ekonomického riaditeľa Jamricha ohľadom štandardnej finančnej operácie a podnik prišiel o približne 14 mld. Sk. Podstatou bolo, aby po zistení tejto situácie nekonala ani Dozorná rada SPP a ani ministerka Schmögnerová, ktorá bola o situácii detailne informovaná. V stručnosti je možné povedať len toľko, že napriek tomu, že útvary príslušné v SPP tieto materiály spracovali, pán Kinčeš vo funkcii generálneho riaditeľa odmietol prerokovanie týchto materiálov vo vedení spoločnosti, či už v správnej rade alebo v dozornej rade. A vzhľadom na rozsah týchto nákladov odhadnutých ministerkou Schmögnerovou na 14 mld. Sk javí sa, že prekročil svoje právomoci s podozrením, že pri správe cudzieho majetku spôsobil podniku škodu veľkého rozsahu, čo opäť zakladá minimálne podnet na prešetrenie orgánmi tomu príslušnými.

Tretím podstatným krokom pri privatizácii bol výber poradcu Credit Suisse First Boston. Nebudem sa zaoberať procesom výberu, to nech posúdia tomu kompetentní. Ja len uvediem, koho to vláda vybrala. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Credit Suisse First Boston sama skúpila bezmála 100 000 kusov dlhopisov Fondu národného majetku.

Kauza výberu privatizačného poradcu. Aféry v spoločnosti Credit Suisse First Boston boli dostatočne popísané v dennej tlači a majú priam bulvárny charakter. To, samozrejme, zaraďuje na dlhé obdobie v normálnom finančnom svete banku do polohy nedôveryhodnej inštitúcie. A dištancuje ju to od obchodov na úrovni štátu, ibaže by to bol štát s vysokým stupňom korupcie. Svojím návrhom ako poradca vlády spoločnosť Credit Suisse First Boston zdegradovala privatizáciu SPP na bezduchý, nevýhodný predaj 49 % akcií.

Vážené kolegyne, kolegovia, po páde technologickej burzy, najväčšom krachu na burze v dejinách, médiá prinášali jedno za druhým škandalózne odhalenie týkajúce sa činnosti Credit Suisse First Boston. Hospodárske noviny dňa 16. júna 2001 uverejnili nasledovné informácie. Credit Suisse First Boston prepustila svojho doterajšieho riaditeľa. Banka v súčasnosti čelí obvineniam z prijímania nezvyčajne vysokých provízií. Medzinárodná investičná banka Credit Suisse First Boston prepustila Allena Wheata, svojho doterajšieho výkonného riaditeľa. Náhly odchod Allena Wheata prichádza uprostred celosvetových prieskumov týkajúcich sa činností bánk pri obchodovaní na trhoch s cennými papiermi a riadení verejnej ponuky akcií. Niektorí analytici sa domnievajú, že zmena šéfa banky je pokus materskej spoločnosti Credit Suisse Group v Zürichu demonštrovať vládnym splnomocnencom zodpovedným za bankovníctvo, že spoločnosť nestráca kontrolu nad riadením CSFB. Allen Wheat sa dostal pod silný tlak po tom, čo sa v USA začalo vyšetrovanie a Credit Suisse First Boston bola obvinená z nečestného rozdeľovania akcií v prvých verejných ponukách preferovaným zákazníkom. Investičná banka bola obvinená z prijímania neobvykle vysokých provízií, ktoré by sa dali považovať za úplatky. CSFB však odmieta akékoľvek obvinenia napriek tomu, že v júni prepustila už troch maklérov zo svojej technologickej skupiny, ktorá bola spájaná práve s týmito obvineniami. Banka mala problémy aj v Indii. V apríli jej bolo zakázané obchodovanie po obvineniach, že pomáhala niektorým investorom manipulovať s trhom. Minulý mesiac bol takisto v Japonsku odsúdený vysokopostavený zamestnanec CSFB za porušovanie trhových smerníc a za marenie vládneho vyšetrovania. Pred dvoma rokmi sa dostalo banke nevídanej pozornosti, keď bola skupina obchodníkov CSFB pod názvom Flaming Ferraris prepustená po obvineniach z manipulácie švédskeho trhu cenných papierov. Hovorkyňa Credit Suisse však povedala, že Allen Wheat bol prepustený z iných dôvodov a jeho odchod nesúvisí s vyšetrovaním v USA.

Nekonečný príbeh Credit Suisse First Boston s manipuláciou cien na kapitálových trhoch.

Takto uviedol svoj článok redaktor renomovaného denníka Financial Times dňa 1. marca 2002, v ktorom podal informácie o tom, aké služby poskytovala Credit Suisse First Boston spoločnosti Enron a akou významnou mierou prispela k jej krachu. Jadrom spolupráce medzi spoločnosťou Enron a CSFB bolo udržiavanie dubiózneho majetku v podobe cenných papierov na úrovni miliárd dolárov tak, že nakoniec tento balík investícií prispel k bankrotu spoločnosti. Spolupracovníci Financial Times odhalili, že hodnota spoločnosti Enron veľmi významne závisela od ceny aktív spravovaných spoločnosťou Credit Suisse First Boston. Služby, ktoré CSFB poskytovala spoločnosti Enron, sa týkali finančných služieb riešených podľa cieľa spoločnosti Enron vo vzťahu k daniam, legislatíve a iným regulačným obmedzeniam. Za tieto služby len za rok 2000 spoločnosť Enron vyplatila spoločnosti Credit Suisse First Boston 250 mil. USD. Pracovníci CSFB pracovali veľmi úzko s hlavným finančným riaditeľom a jeho zástupcami spoločnosti Enron s cieľom vytvorenia ochrany pre neziskové aktíva spoločnosti Enron až do času, keď Enron zbankrotoval. Ide rádovo o 4 mld. dolárov aktív, ktoré nevykazovali zisk a ktoré bolo možné zaradiť do dubiózneho majetku. Na tieto aktíva boli vydané dlhopisy, ktoré pomohli rozpredať Deutsche Bank a Bankers Trust a ďalšie banky z Wall Street.

Podobnú neblahú rolu zohrala spoločnosť Credit Suisse First Boston v prípade ďalšieho veľkého krachu na burze spoločnosti, WorldComu. V tomto prípade, vážené kolegyne, kolegovia, si investori vytvorili výbor. A ten cez súdne žaloby vymohol odškodnenie. Medzi inými odškodnenie v miliónoch dolárov platila aj spoločnosť Credit Suisse First Boston.

Americkou komisiou pre cenné papiere bolo ocenené pre CSFB preukázanie nekalých praktík pokutou vo výške 20 mil. USD, ktoré spoločnosť uhradila. Burzová komisia zverejnila aj tritisícstranový dokument, ktorý zahŕňa množstvo interných materiálov dokazujúcich, že analytici síce oficiálne odporúčali akcie nakupovať, neoficiálne však mali iný názor. Zverejnenie tohto dokumentu spustilo celý reťazec žalôb.

Je možné len vysloviť predpoklad, že podstatou výberového konania poradcu pre privatizáciu SPP bolo kritérium, podľa ktorého čím skorumpovanejšia spoločnosť, tým lepší poradca pre komisiu Ivana Mikloša. Niet sa potom čo čudovať, že je tu dôvodné podozrenie, že pravdepodobne došlo k protizákonnému výberu privatizačného poradcu. To nech posúdia kompetentné orgány.

Kolegyne, kolegovia, k cene podniku SPP. Ocenenie podniku Slovenského plynárenského priemyslu je pomerne jednoduchou záležitosťou. Obrazne povedané, cez tranzitnú rúru pretečie ročne objem plynu od 75 mld. metrov kubických do 90 mld. metrov kubických plynu a to tvorí rozhodujúcu hodnotu podniku. Spolu so spotrebou 7 mld. metrov kubických plynu v Slovenskej republike umožňuje stanoviť voľný tok hotovosti v rozsahu od 16,5 mld. ako pesimistického variantu do 28,5 mld. Sk ako realistického variantu v závislosti od rozhodnutia vlády, koľkými peniazmi bude dotovať spotrebu plynu v Slovenskej republike. Ak zapracujeme do riešenia aj postupné znižovanie rizika z hodnoty približne 10 % v roku 2000 na hodnotu 4,5 % v minulom roku, dostaneme rozpätie cien od 165 mld. do 620 mld. - 630 mld. Sk. Je evidentné, že vstupom do Európskej únie sa skokom zmenilo finančné riziko Slovenskej republiky, a teda aj riziko spojené s podnikaním SPP, čo vidno na ocenení štátnych dlhopisov. Len pre spresnenie uvádzam, riziko podnikania spojené s SPP je nižšie ako riziko spojené so Slovenskou republikou. Je potrebné povedať, že agresívny nárast ceny plynu počas rokov 2001 až 2006 na trhové hodnoty bez premyslenej politiky v oblasti absolútneho znižovania spotreby energií v domácnostiach spôsobil na jednej strane enormný nárast ziskov spoločnosti SPP, ale zároveň aj zbedačenie značnej časti obyvateľstva Slovenskej republiky. Pre názornosť uvádzam, že vývoj zisku po zdanení mal nasledovný stúpajúci trend postupne od roku 2001 do roku 2006, bolo to 4,5 mld., 8,7 mld., 20,45 mld., 21,6 mld. takmer, 20,4 mld. a 24 mld. Sk v roku 2006. Inými slovami povedané, indikatívna cena stanovená ratingovou agentúrou Fitch v rozmedzí 400 mld. až 600 mld. Sk mala svoje racionálne jadro. Vtedajšie analýzy poukazujúce na znižovanie rizika z 10 % na približne 5 % po vstupe do EÚ viedli k stanovisku, že pre riešenie dôchodkového systému Slovenskej republiky je výhodnejšie vyčleniť 25 % akcií SPP, ktorých hodnota sa počas štyroch nasledujúcich rokov od roku 2002 zdvojnásobí, pričom navyše odpadnú transakčné náklady spojené s predajom a následným nákupom cenných papierov. Odpadá, samozrejme, ale aj provízia. To, že riziko kleslo na polovicu, dokumentuje riziko spojené so štátnymi dlhopismi, ktoré klesli z roku 2001 z hodnoty 8,3 % na dnešnú hodnotu 4,3 %, inými slovami, na polovicu.

Riešenie, ktoré predostrel minister Magvaši na rokovanie vlády, aby sa vyčlenili na riešenie dôchodkového systému zdroje v podobe akcií SPP v rozsahu 24 %, znamenalo, že krytie reformy dôchodkového systému bude dvojnásobné, približne vyššie o 40 mld. až 50 mld. Sk, a namiesto 65 mld. korún bude možné rátať s hodnotou cirka 100 mld. korún. Po rozprave v parlamente v súvislosti s návrhom na odvolanie Ivana Mikloša nakoniec vedenie SDĽ cúvlo z tohto riešenia a odsúhlasilo predaj akcií za hotovosť, čo bola vážna chyba.

Takto definovaný spôsob predaja priamo navodzuje najlepšie podmienky korupčného predaja so všetkými podozreniami vôbec možnými.

Je pomerne jednoduché vytvoriť parametrizovaný model ocenenia SPP, a teda aj jeho akcií a na základe stanovenia príslušných parametrov prediskutovať tento model v korelácii s reálnym svetom a určiť najpravdepodobnejší scenár vývoja, a teda aj vývoja ceny SPP. A vtedy prirodzeným spôsobom je možné vylúčiť špekulatívnych investorov, ako aj nežiaduce podmienky predaja SPP, či už je to nežiaduci vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na Slovenský plynárenský priemysel ako taký.

Pár poznámok k toľko diskutovanej kurzovej strate.

Vážené kolegyne, kolegovia, aj bežný podnikateľ v období rokov 1990 až 2005 bežne používal nasledovné vyjadrenie ceny. Cena je stanovená v USD pri kurze jeden USD rovná sa 50 korún alebo sa používalo nasledovné znenie, cena je stanovená pri kurze platnom v deň podpisu zmluvy. Nie sú potrebné zaisťovacie rizikové operácie typu hedging na finančných trhoch a ani iné podobné sofistikované operácie kapitálového trhu, bolo potrebné použiť normálny sedliacky rozum.

Takisto nám pán Mikloš nevysvetlil, prečo riziko kurzovej straty prevzala na seba Slovenská republika, prečo sa, ak by bola cena určená v slovenských korunách, hedgingom nezaoberal kupujúci.

Stratu v dôsledku zmeny kurzu slovenskej koruny voči USD spôsobil poradca. A podľa príkladov už uvedených je absolútne korektné, ak Slovenská republika požiada poradcu, teda Credit Suisse First Boston, aby svoju chybu uznal a stratu Slovenskej republike nahradil. Je zrejmé, že bez súdneho sporu sumu 7,373 980 mld. Sk spoločnosť CSFB nevydá. Podobne je asi vhodné zažalovať poradcu za neplnenie si úloh v oblasti stanovenia ceny, a tým vytvorenie odporučenia pre vládu Slovenskej republiky, podľa ktorej je možné vyčísliť škody v rozsahu niekoľkých desiatok miliárd slovenských korún. Zatiaľ ich platí občan Slovenskej republiky svojou životnou úrovňou.

A na záver dávam do pozornosti "predaj práva manažérskej kontroly". Mám za to, že zákon neumožňoval podpísanie takejto akcionárskej zmluvy a čo nie je dovolené v zákone, to vláda nesmie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kondróta nechce reagovať nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a po nej sa pripraví pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa aj ja k predloženej správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

Rovno na úvod poviem, z akého uhla pohľadu ja sa vyjadrím k správe. Vyjadrím sa k správe, nevyjadrím sa k procesu privatizácie. Ja som sa nezúčastnila procesu privatizácie, nemám autentickú skúsenosť. A preto sa vyjadrím k správe. A vzhľadom na svoju profesiu vyjadrím sa čisto k právnym otázkam, ktoré súvisia so správou a ktoré sú v správe rozoberané. Vyjadrím sa k procesu prerokovávania a prekladania správy, k uzneseniu, k obsahu správy.

Začnem už samotným procesom prerokovávania, pretože tu je prvé porušenie zákona, ktorého sa vláda dopustila. A ja si myslím, že o tom treba hovoriť. Vláda 9. januára 2008 prerokovala správu o privatizácii SPP, ktorú ministerstvo hospodárstva predkladalo v režime "nesprístupňovať" s argumentom, ktorý som sa dočítala na webe, že pri príprave správy boli použité podklady, ktoré obsahujú informácie, ktoré majú podľa § 17 Obchodného zákonníka charakter obchodného tajomstva. Keď si odmyslím od toho, že v správe, keď sme mali možnosť si ju prečítať, nie je ani slovko, ktoré by malo charakter obchodného tajomstva, tak zároveň musím aj odcitovať právnu úpravu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorej vyplýva, že informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Teda nie je to tak, ako ste uviedli vo svojej predkladacej správe, že pri príprave správe boli použité podklady, ktoré obsahujú informácie, ktoré majú charakter obchodného tajomstva. To je rozdiel. Pokiaľ v správe nie je žiadne obchodné tajomstvo, vy ste mali povinnosť ju štandardným spôsobom predložiť tak, ako sú predkladané všetky materiály, ktoré idú na rokovanie vlády. A mali ste tak povinnosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Možno sa to zdá ako banálna vec, ale myslím si, že treba na to upozorniť, pretože je evidentné, že táto vláda má problém so zverejňovaním informácií a narába so zákonom č. 211/2000 Z. z., so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, podľa toho, ako jej to momentálne vyhovuje. A vláda musí dodržiavať zákon, pán minister, aj keď to zrovna nevyhovuje momentálnej marketingovej stratégii v súvislosti s predkladaním správy o privatizácii SPP. Čiže to je prvé porušenie zákona pri procese predkladania.

Pôjdem ďalej. Návrh uznesenia, ktorý nám vláda predložila, ktorý sa tu snažíte bagatelizovať, nebudem citovať nález Ústavného súdu, urobil tak už môj predrečník poslanec Mikloš, to je vážna vec. Pán minister, vláda predložila materiál s návrhom uznesenia, ktoré je protiústavné, ani nie protizákonné, rovno protiústavné. Predsa vláda musí vedieť a vláda musí mať taký právny servis, aby predložila materiál, ktorý obsahuje uznesenie, ktoré je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čo si mám myslieť o materiáli, ktorý predloží vláda, kde je takýto návrh uznesenia, v ktorom sa navrhuje, aby Národná rada konštatovala porušenie zákona? Pritom musíte vedieť, že o tom môže rozhodnúť súd. A to si vláda podľa mňa nemôže dovoliť, ani vtedy, keď jej to zrovna vyhovuje z hľadiska marketingovej stratégie predkladania tejto správy. (Potlesk.)

K obsahu samotnej správy o privatizácii.

Poviem pár slov aj k namietanému rozporu s § 59a, ktorý ste síce vo svojom úvodnom slove, pán minister, označili za chybu, ale ja hovorím o správe, ktorú predložila vláda. A ja chcem hovoriť aj o tejto chybe, lebo zatiaľ sme len na stranách 2 a 3 správy a už tu máme vážne právne lapsusy jeden za druhým. Uvedenie porušenia § 59a Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o niečom úplne inom, než je samotný predaj akcií SPP, ktorý hovorí o vzťahoch vnútri spoločnosti, ktorý hovorí o tom, aké sú pravidlá pri nadobúdaní majetku spoločnosťou od jej zakladateľov alebo akcionárov, je proste jeden totálny právny lapsus, je to školácka právna chyba. A ja nechápem, ako sa môže vo vládnom materiáli vôbec objaviť. Pán minister, vy ste teraz povedali, že vás pochválili za to, akú ste predložili skvelú správu. No ja ako právnik k právnym otázkam tejto správy vám hovorím, že je to právny lapsus za právnym lapsusom. Ale pre mňa je to potom otázka dôveryhodnosti správy. Ako chcete odo mňa, od právnika, aby som dôverovala ďalšiemu textu správy, ďalším tvrdeniam, keď vo všetkým otázkach, kde konštatujete porušenie právnych predpisov, nemáte pravdu? A ja vám vyvrátim vaše tvrdenia. A nemáte pravdu ani v jednom tvrdení porušení zákona. Paragraf 59a je krásny príklad. Je to taká naozaj školácka chyba. A ja zasa len musím položiť tú otázku, nechápem, ako sa to vôbec do vládneho materiálu mohlo dostať. Škoda, že zasadnutia vlády sú neverejné, možno by sme sa to inak dozvedeli, lebo ja som si prečítala v médiách, váš hovorca, pán minister, povedal, že v pôvodnej správe ministerstva hospodárstva to nebolo. Mňa by naozaj zaujímalo, kto to na vládu priniesol. Vy to asi viete. Nikto to nechce povedať. Netrúfam si hádať, kto to bol. Asi to je niekto, o kom sa nepovie, že povedal taký právny lapsus, niekto, na koho sa nežaluje. Ja mám svoje súkromné typy, ale nebudem ich tuto verejne spomínať. Ale zas asi vám nefunguje právny servis na vláde. Inak by sa toto nemohlo stať.

Poďme ďalej. Vyjadrím sa ešte k dvom otázkam, ktoré aj tu boli niekoľkokrát prezentované a sú konštatované aj v uznesení časti B ako porušenia zákonov. Jedna vec je porušenie zákona č. 92/1991 Zb. vo vzťahu k akcionárskej zmluve a druhá vec je porušenie zákona o verejnom obstarávaní. A odpoviem aj na otázku pána poslanca Bobríka v tejto otázke, či bol použitý zákon o verejnom obstarávaní alebo Obchodný zákonník, obchodná verejná súťaž.

Ale pôjdem najskôr k tej otázke akcionárskej zmluvy a obchádzania zákona č. 92/1991 Zb., čo je zdanlivo najmenej priestrelný argument z vašej strany. Budem hovoriť trošku dlhšie, komplikovanejšie, ale pokúsim sa vysvetliť, prečo tu nevidím porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu.

V záveroch, a ja si pomôžem prečítaním časti správy k záveru, ktorý máte v návrhu uznesenia, a ja som právnik a právo vyžaduje exaktné vyjadrovanie, a preto si myslím, že uznesenie, ktorým sa navrhuje konštatovať porušenie zákona, vyžaduje exaktné vyjadrovanie, tuto tvrdíte porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy z 18. 3. 2002.

Budem ďalej citovať z vašej argumentácie na stranách 13, 14, pretože tá je dôležitá, a budem sa k nej chcieť vyjadriť. Tvrdíte: "Cieľom konečného znenia akcionárskej zmluvy bolo obísť platnú legislatívu upravujúcu privatizáciu podniku s charakterom prirodzeného monopolu. Podľa § 10 ods. 4 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia akcionárskej zmluvy pri rozhodovaní o privatizácii SPP musela byť zachovaná trvalá účasť majetku štátu alebo fondu na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %. Účelom akcionárskej zmluvy bolo navodiť stav, keď majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku formálne bude mať 51 %, ale reálne nebude možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií (§ 61, § 155, § 176a ods. 3)." Tak si poďme citovať § 61 s názvom Podiel: "Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti." Fajn, poďme ďalej k §155 ods. 1 vami citovanému: "Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom." A § 176a hovorí: "Výkon práv akcionára môže byť obmedzený alebo pozastavený len na základe tohto zákona alebo osobitného zákona." Fajn, pýtam sa: Má štát prostredníctvom Fondu národného majetku 51 % akcií? Má. Čo to znamená, aké práva má akcionár, ktoré sú spojené s akciou? Má právo podieľať sa na riadení, má právo na podiel na zisku, má právo na podiel na likvidačnom zostatku, to všetko v rozsahu korešpondujúcom s podielom jeho akcií na základnom imaní akciovej spoločnosti. Štát dnes dostáva 51 % zo zisku? V prípade zrušenia dostal by tu 51 % z likvidačného zostatku? Má na valnom zhromaždení 51 % hlasov? Má ich, 51 % disponuje na valnom zhromaždení a hlasuje a rozhoduje. Ja sa pýtam, o čom sa rozprávame, keď čítam opakovane z návrhu uznesenia, čo spočíva v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP.

Poďme k akcionárskej zmluve. Ja som túto nevidela. Ale takéto akcionárske zmluvy som už videla. Dovnútra akciovej spoločnosti sú záväzné stanovy akciovej spoločnosti. Akcionárska zmluva zaväzuje akcionárov, zmluvné strany. Nezaväzuje akciovú spoločnosť, nezaväzuje predstavenstvo, nezaväzuje dozornú radu. V čom spočíva takáto akcionárska zmluva? Spočíva v dobrovoľnom záväzku, pokiaľ ide o manažérsku kontrolu, že sa akcionári dobrovoľne zaväzujú, že budú rešpektovať v určitom pomere nominácie svojich zmluvných partnerov. Je to tak. Zhruba v tom spočíva ten záväzok. Tento záväzok môže byť možno zabezpečený nejakou zmluvnou pokutou a tak ďalej. Čo chcem povedať? Chcem povedať, na to, aby sa táto akcionárska zmluva dodržala, musia akcionári jej vyhovieť výkonom svojich akcionárskych práv. Je to tak? (Reakcia z pléna.) Je to tak. Máme alebo nemáme 51 % hlasov na valnom zhromaždení? Máme, samozrejme. Len my sme sa zaviazali. Tá akcionárska zmluva sa dá vykonať len výkonom akcionárskych práv. Podľa slovenskej judikatúry výkon akcionárskych práv nie je nahraditeľný nijakým iným spôsobom ani rozhodnutím súdu. Ak to tak nie je a ak tvrdíte, že táto zmluva obchádza zákon č. 92/1991 Zb., tak potom sa pýtam, prečo hovoríte vetu: "Problematické vzťahy založené akcionárskou zmluvou nie sú produktom jednostranného právneho úkonu verejných inštitúcií, vždy je rizikom byť účastníkom zmluvy, ktorej hlavným účelom je obísť zákon." Tak vy hovoríte, že tou zmluvou sa obchádza zákon. Dobre, podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 39, právny úkon, ktorý obchádza zákon, je neplatný. Takže tá zmluva je neplatná. Podľa tejto neplatnej zmluvy valné zhromaždenie odsúhlasilo aj vašich nominantov v súlade s dohodou vášho zmluvného partnera podľa akcionárskej zmluvy. Je to tak? (Potlesk.) Pán minister, keď je neplatná, prečo nás tým obťažujete? Prečo nežalujete? Však to je súkromnoprávny vzťah. Však zažalujte. (Hlasy z pléna.) Ale vy na to nepotrebujete prokurátora. To nie je otázka trestného činu. Na to nepotrebujete uznesenie parlamentu. Rok a pol ste pri moci, keď si myslíte, že to je neplatná zmluva v zmysle Občianskeho zákonníka, lebo obchádza zákon, podajte riadnu obchodnoprávnu žalobu, zoberte si lepších právnikov, než ste mali tých, čo ste mali pri správe. (Potlesk.)

K ďalšiemu porušeniu, porušeniu zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy. Vrátim sa k argumentácii, ktorá je v správe, pretože inú nemám. Môžem vychádzať len zo správy. (Hlasy z pléna.) Ak sú nejaké iné argumenty, žiaľ, v správe nie sú, pán Mečiar. Pre pána poslanca Bobríka poviem, pokiaľ ide o výber privatizačného poradcu, ja som si medzičasom pozrela na internete, bolo to riadne verejné obstarávanie, riadne vyhlásené v Obchodnom vestníku, dokonca som si vypísala tu niekde číslo, pod ktorým bolo vyhlásené, S05208. A bolo to v Obchodnom vestníku z roku 2000 č. 21. Čiže ten výber prebiehal podľa zákona o verejnom obstarávaní, v tom čase platného zákona č. 263/1999 Z. z. Podľa v tom čase platnom zákone č. 263/1999 Z. z., zas budem citovať, mám tu viacero papierov, ktoré potrebujem používať, ospravedlňujem sa, bude mi to chvíľu trvať, ale chcem to odcitovať, lebo to považujem za dôležité, podľa § 10 zákona č. 263/1999 Z. z. ponukou je návrh uchádzača predložený obstarávateľom, ktorý obsahuje návrh zmluvy a ďalšie dodatky uvedené v § 24, § 25. Podľa § 33 ods. 2 druhej vety návrh zmluvy, ktorý je súčasťou ponuky, musí byť podpísaný uchádzačom, jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo iným zástupcom. Pán minister, vo vašej správe argumentujete tým a spochybňujete verejné obstarávanie tým, že hovoríte, že ministerstvo hospodárstva uzatvorilo s CSFB mandátnu zmluvu dňa 26. 2. 2001, ktorá bola zo strany CSFB podpísaná dňa 30. 11. 2000. Dňa 30. 11. 2000 podľa Obchodného vestníka bol deadline na podávanie ponúk v rámci verejného obstarávania. Pán minister, ten návrh musel byť podpísaný, lebo inak by bol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. (Potlesk.) Ja som vám citovala zákon, pán minister. Mňa nezaujíma právny poradca, mňa zaujíma zákon a ja vám citujem zákon v tom čase v platnom znení. Musí byť podpísaný preto, pretože verejné obstarávanie vo forme verejnej súťaže, ktorým toto prebiehalo, je súťažou o najlepší návrh zmluvy. Návrh zmluvy je vtedy návrhom zmluvy, keď je riadne podpísaný, lebo tým sa záväzným spôsobom prejavuje v práve vôľa navrhovateľa. Návrh zmluvy nemôže byť v procese obstarávania ďalej menený. To je záväzný návrh zmluvy, ktorý vyhlasovateľ verejnej súťaže buď prijme, alebo neprijme. Obsah nemôže byť menený, preto je úplne absurdné aj tvrdenie, že tam mohli byť dve ponuky. V dokladoch mohli byť rôzne zadefinované ceny, ale návrh zmluvy ako súčasť ponuky mohol byť len jeden. A ten musel byť aj podpísaný. Možno sú tam aj nejaké iné fakty okolo toho. Ja vychádzam zo správy. Zo správy som si prečítala toto. A vychádza mi z nej len tento záver, že argumentácia je nesprávna, pretože návrh musel byť podpísaný, aby bol v súlade so zákonom, v tom čase platným zákonom o verejnom obstarávaní.

Mne z toho vychádza, že všetky konštatácie porušenia zákona, tak ako sú vyargumentované vo vašej správe, neobstoja, tie závery nie sú náležite odôvodnené v tejto správe. Ja ako právnik ich nemôžem akceptovať, nie sú dostatočné. A preto je pre mňa celá správa ako taká nedôveryhodný dokument, ktorý nie je hoden toho, aby som ju zobrala na vedomie, pán minister.

Chcem ešte na záver odpovedať pánovi poslancovi Kvorkovi, ktorý sa spýtal, komu vďačíme za to, že z Trestného zákona vypadol paragraf o porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Nebudem citovať všetkých, ktorých sa to týka, ale zopár poslancov predsa len prečítam, pán poslanec Kvorka. Sú to napr. poslanec Baška, Blanár, Čaplovič, Číž, Fico, Federič, Gabániová, Jarjabek, Kaliňák, Laššáková, Madej, Kondrót, Paška, Vážny, Šulaj (Potlesk.) Ďakujem pekne. (Potlesk.)