M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Katarína Tóthová, Vaľová Jana, Bobrík Anton, pán poslanec Mečiar. Ďakujem. Ešte niekto sa hlási? Aj pán poslanec Frešo. (Reakcia z pléna.) Mikloš je zaznamenaný. Dobre. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja sa zameriam na vašu prvú časť, lebo tie právne záležitosti, to je dlhšia záležitosť ako čas na faktickú. Vy ste povedali o tej veľkej chybe, ktorá je v uznesení, že sa tam konštatuje... a tak ďalej. Pani poslankyňa, máte pech, že ja už tu sedím v parlamente dlhšie. A veľmi dobre si pamätám, keď my sme boli v opozícii a prichádzali tu uznesenia na pozbavenie imunity. A v prípade Lexu viackrát sa konštatovalo v materiáli, že sa dopustil trestného činu, nieže je vážne podozrenie. Ja som osobne vystúpila v parlamente viackrát, kde som na toto upozorňovala. A domáhala som sa prezumpcie neviny, že takto formulovať nie je možné. Dokonca aj súdy potvrdili, že žiadny trestný čin nespáchal. Lenže v čom je rozdiel? Keď vy ste na toto upozornili, čo je chyba, tak pán poslanec Pelegrini hneď dal pozmeňujúci návrh, lebo sme si to uvedomili, že táto štylistika, žiaľ, dopadla tak, ako dopadla. Lenže pokiaľ bola vami štylizovaná vec, že sa dopustil trestného činu, darmo som ja tu v pléne to namietala, vy ste to neopravili. A dokonca pán poslanec Frešo dneska povedal, že aká je to vec hrozná, že dokonca sa dožijeme toho, že parlament bude konštatovať, že niekto sa dopustil trestného činu. Pán poslanec, nemusíme čakať, nemusíme sa báť, pretože za vlády Dzurindu takéto konštatovanie čierne na bielom tu do parlamentu dochádzalo, že sa dopustil Lexa... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja sa pripojím skoro ku konštatácii pani kolegyne Tóthovej. A poviem, že ak je jeden problém, je tu známa veta, že dvaja právnici majú naň 3 názory, a preto sa nezhodnú. Preto by som si, pani poslankyňa Žitňanská, nebola taká istá, že to, čo vy rozprávate, a váš právnický výklad je ten správny.

Ale spýtam sa, ak dovolíte, ak sa urobila chyba za našich čias, vždy sa opravila a vždy sme si to čestne priznali, a ja sa stále v tomto parlamente pýtam, kedy vy si priznáte a opravíte to, ten obrovský lapsus pri privatizácii SPP, ktorý stál Slovenskú republiku 236 mil. eur pri kurzových rozdieloch, a či tieto peniaze ste ochotní vrátiť slovenskému štátu a slovenskej pokladnici, a možno aj na to, ako strašíte momentálne národ, aké budú sociálne dopady pri prijatí eura, aby ste to možno zmiernili tým, ktorí majú najnižšie dôchodky, takže ja sa spýtam, kedy si túto chybu priznáte a či vyvodíte z toho osobnú zodpovednosť a či ste schopní teda sa aspoň ospravedlniť. Ale ja verím, že nájdete a vrátite aj tých 236 mil. dolárov, pretože ony niekde sú. Takže ja by som sa spýtala takto.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz má slovo pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, znovu ste sa opreli o ten zákon č. 263/1999 Z. z. Ale ja som upozornil na to aj v tom prvom predchádzajúcom vystúpení v mojej faktickej pripomienke, tu ide totiž o to, že bolo tu zahmlievanie a spúšťanie tej dymovej clony už vtedy, pretože ďaleko za iných podmienok podľa Obchodného zákonníka, a vy ste sama povedali, že to bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, nie v Obchodnom vestníku sa zverejňujú súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale vo Vestníku verejného obstarávania. A táto súťaž bola podľa Obchodného zákonníka, podľa toho, ako ja mám tiež tie informácie dostupné, bola podľa neho robená. A ak bola robená podľa zákona o verejnom obstarávaní, tak mala strašne veľmi zlé chyby, pretože ak je určená cena ako jedno z kritérií, tak musí mať najvyššiu váhu. Takto bol v tom čase platný zákon. Nemôže byť iná. Cena musí mať vždy najvyššiu váhu. Pokiaľ je tam viac kritérií, myslím si, že v tomto sa ťažko budeme sporiť, toto, myslím si, ovládam.

Je tu iná táto vec, práveže tie súťažné podklady podľa Obchodného zákona, podľa toho § 282 sú ďaleko mäkšie a voľnejšie vyložiteľné. V tom je celý ten princíp, prečo sa išlo podľa týchto podmienok, a nie podľa podmienok podľa zákona o verejnom obstarávaní. A preto sú ani súťažné podklady nie podľa všetkého k dispozícii, lebo sa nevie vlastne, ako boli skutočne tí uchádzači inštruovaní. V tom je celý ten zmysel, pretože tak ako môže byť, nemusí byť napr. ani cena, môže byť v tej súťaži aj spôsob tvorby ceny v tej zmluve načrtnutý a ten stačí na to, aby bola zmluva uzavretá. Čiže tam je spôsob určenia ceny, ktorá bude vyplatená tomu, kto bude toto poradenstvo robiť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pani poslankyni za jej vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi vecné a vyargumentované a že veľmi jasne ukázalo, že dokument, ktorý tu predkladá vláda, ktorý pripravilo ministerstvo hospodárstva, je právnym paškvilom. Hovorila o právnych veciach, citovala presne zákony, citovala Ústavu Slovenskej republiky, takže ide celkom jasne a jednoznačne o právny paškvil.

Hovoríte viacerí z vás, že však to idete opraviť z hľadiska tej protiústavnosti, ale ja sa pýtam a dodávam k tomu, na čo sa pýtala aj pani poslankyňa Žitňanská, ako je možné, že niečo takéto prejde aparátom vlády, ako je možné, že vláda sem doručí dokument, ktorý v najdôležitejšej svojej časti, v uznesení, flagrantne porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ako je možné, že toto prejde rokovaním vlády, ako je možné, že do uznesenia sa dostane zjavný nezmysel týkajúci sa § 59a, pokiaľ mám informácie, tak to bolo tam dodané na rokovaní vlády jedným z členov vlády, ako je možné, že vôbec o takomto niečom tu môžeme rokovať.

A čo sa týka tých ďalších vecí, o ktorých neustále diskutujeme, budeme celkom určite o nich ďalej diskutovať.

Zahmlievanie je to aj preto, a je to jasný dôkaz, že je to zahmlievanie, že ak máte naozaj dôkazy, že došlo zo strany poradcu a ministerstva hospodárstva, vašich predchodcov, k čomukoľvek nezákonnému, musíte podať trestné oznámenie. Ste povinní to urobiť a ste povinní zažalovať zároveň aj tie externé právnické poradenské firmy, na základe ktorých potvrdenia správnosti vyplatenia tých ďalších dodatočných súm k tomu došlo. Takže naozaj očakávam, že nám oznámite, pán minister, kedy takúto žalobu podáte a kedy začnete vymáhať tieto prostriedky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Pani docentka, najprv vám chcem vyjadriť úctu, nielen dneska, ale ako človek dlhodobo, na viac rokov.

Pokiaľ ide ale o stanovisko dneska, chápem konštrukciu, ktorú ste vytvorili, ale je to súčet nepresných čísiel. To znamená, ja nevidím chybu vášho vystúpenia, vy ste nemali pramene. Ak nemáte pramene, reagujete na konštrukciu tých prameňov a vytvárate konštrukciu novú.

Pokiaľ ide o rokovanie tejto Národnej rady, je legitímne. Na základe uznesenia Národnej rady vláda musí, ak sa zužuje celá vec na právno-technické riešenie, proces začať, veď k nemu príde. Ale k dôležitým otázkam spoločenského významu musí zaujímať stanovisko Národná rada. Čiže nerobí nič iné, čo by jej neprislúchalo a čo je povinná. Ak sa zistia podozrenia, tak tie budú pokračovať ďalej, presne tak ako pán Mikloš hovorí. Lenže tam takisto tá Národná rada musí ísť ďalej.

Keď zoberieme to, kto podpisoval zmluvu. Je to minister hospodárstva, dvaja z Fondu národného majetku. Vy ste nie podpísaný nikde, ale ste otec konštrukcie.

Pokiaľ ide o uznesenia, tak vláda vám uložila garantovať, že dostane zahraničný účastník len 49 % akcií. Ale vlastníctvo akcií znamená, že má právo na úžitky vecí, nakladanie s vecou a prírastky vecí a držby vecí. Ale ak vy ste odovzdali z týchto práv 51 % inému a Slovensko ich fakticky nevykonáva a nedajú sa vykonať, ja som rokoval aj so zahraničnými zástupcami, aj vo výkone orgánov fondu, tak, prepáčte, je to hrubé porušenie zákona, keď inak nie, tak zo zodpovednosti politickej, lebo o tej rozprávame, a spoločenskej, dneska, osôb, ktoré to konštruovali. Dzurinda prijal uznesenie, vytvorili ste konštrukciu, zmluvy podpísal v duchu tej politickej konštrukcie niekto druhý. Reťazec sa otvára, ale konanie nekončí. To zahajuje sa. Takže počkajme a niekde to prejde. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel poďakovať predrečníčke kolegyni Žitňanskej za spôsob, akým vyložila právnu stránku predkladanej správy. Podľa môjho názoru je to právna blamáž a právny debakel nielen ministerstva hospodárstva, ale aj vlády ako celku, nakoľko táto správa obsahuje tak závažné právne pochybenia, že je oprávnené pýtať sa, do akej miery je dôveryhodná. To ma privádza na myšlienku, z akého dôvodu táto správa vznikla. No vznikla preto, že už dlhodobo je politickou a propagandistickou témou strany Smer, resp. jej predsedu, ktorý sa snaží dokázať už dlhé roky, že vlastne privatizácia plynárenského priemyslu bolo niečo, čo poškodilo našu republiku. Keby si bol býval v opozícii plnil svoje povinnosti, tak ako si ich plní súčasná opozícia, napr. na pozemkovom fonde alebo v prípade ministerstva obrany a v ďalších prípadoch, tak tieto veci tu mohli byť prerokúvané, dokonca ak tam boli aj nejaké pochybenia, ďaleko úspešnejšie už dávno. Bohužiaľ, si to plní až vtedy, keď je rok a pol vo vláde a keď nevie zo škandálov, kam by sa vyhrabal. No tak dáva tieto témy na stôl, a to aj s takýmito fatálnymi lapsusmi.

To, čo by som chcel odporučiť pánu ministrovi, je, aby skutočne si vyžiadal od Národnej rady možno nejaký termín na prepracovanie, možno nejakú konzultáciu s opozíciou, keď jeho vlastné kapacity na to nestačia, a skutočne priniesol sem jednu kvalitnú správu, za ktorú by sme sa nemuseli potom hanbiť nechať ju v análoch Národnej rady. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani Žitňanská, nevidím vás, hlásite sa? Zapnite, prosím, mikrofón pani Žitňanskej.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Pani poslankyňa Tóthová, ja som tu teraz poslanec a keď vidím protiústavné uznesenie, budem to napádať tak, ako to robíte aj vy a vždy ste to robili. Myslím si, že je to nielen naše právo, ale aj naša povinnosť.

Pán poslanec Bobrík, žiaľ, odišiel, ja si ho určite zajtra nájdem. A ukážem mu na internete v starom Obchodnom vestníku, ja som si to dnes skontrolovala, keď prvýkrát použil tvrdenie, že to nebolo podľa § 263, riadne bola vyhlásená metóda verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní. Je to doteraz na internete v Obchodnom vestníku z roku 2000. Ukážem to pánovi poslancovi.

Pán poslanec Mečiar, ja som na úvod povedala, nemám autentickú skúsenosť v privatizácii, vychádzam zo správy a hodnotím správu. A musím konštatovať to, čo som konštatovala, tá správa je zlá. Pokiaľ z vlády príde správa, ktorá bude kompletná, bude mať kompletné informácie, o ktorých tvrdíte, že táto správa ich neobsahuje, no tak zase si ju preštudujem a zase zaujmem stanovisko. Vychádzam zo správy. Predpokladala som, že keď si parlament túto správu vládnou koalíciou objednal, tak má všetky informácie, ktoré nám chcel povedať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: O slovo požiadal v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku pán minister, tak ho má. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Pani poslankyňa Žitňanská, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale boli ste tak otvorená, ste sa toľkokrát na mňa obrátili, tak ma to potešilo, takže vystúpim, ak dovolíte. Viete, ja nechcem ísť do tých právnych fines. Viem, že ste odborníčka v obchodnom práve a by ste ma rozmetali za 2 minúty, lebo ja som len obyčajný chemik, takže tu si netrúfam ísť do právnických diskusií.

Tri poznámky.

K tomu nesprístupňovať to. Mňa mrzí, že v tlači vyšli rôzne verzie, prečo to nesprístupňovať. Moja verzia bola stále jedna. Nechcel som dať správu skôr do médií, ako ju dostanú poslanci. My sme stále tvrdili, nie je problém, tam nie je nič tajné. Len bolo by veľmi zlé, a, bohužiaľ, ten mechanizmus je taký, že to musí ísť najprv do vlády a až potom do parlamentu, keby sa poslanci dozvedeli o obsahu správy z médií, a nie autenticky z podkladu, ktorý mali dostať. Ak to bola chyba, ospravedlňujem sa. Ale bol to minimálne dobrý úmysel.

Čo sa týka tých 51%, myslím si, že to je veľmi vážny problém. A ja som veľmi pozorne počúval pána Mečiara. A musím povedať, že pán Mečiar zrejme má tie zmluvy k dispozícii, lebo ide presne, ako hodinky, podľa toho, čo je tam napísané. Vy ste zrejme tú akcionársku zmluvu nečítali. A v tom je ten problém. Viete, my síce máme 51 %, ale my máme zároveň taxatívne vymenované, kedy nemôžeme hlasovať proti návrhom minoritného akcionára alebo strategického partnera. Tam je to taxatívne napísané. A ja vám uvediem jeden príklad. Teraz skončil mandát generálneho riaditeľa SPP. Podľa vašej konštrukcie je to jednoduchý problém, máte 51 %, na valnej hromade si odsúhlasíte generálneho riaditeľa a nie je žiadny problém. No, bohužiaľ, je to problém. Bohužiaľ, je to problém, lebo zmluva akcionárska je tak nevýhodne napísaná pre Slovensko, že slovenský štát s 51 % akcií si nepomôže nič, lebo zmluva hovorí 52 % akcií. A to je ten problém. Je takýchto viac fines, len, bohužiaľ, ja tie paragrafy, ktoré sú tam presne definované, mám zakázané, ako minister hospodárstva, odtajniť. A ja verím, že pokiaľ začne tento prípad posudzovať iný orgán, ktorý na základe tej písomnej dohody v tej akcionárskej zmluve má právo odtajniť zmluvu, že to odtajní. A potom som presvedčený, že mnohí zostanú prekvapení, čo je tam vôbec napísané. Bohužiaľ, ja sa ďalej k tomuto viac vyjadrovať nemôžem, len som vám chcel naznačiť, že tým, že ste nemali prečítanú tú zmluvu, vaša konštrukcia na základe vašich poznatkov bola správna, len, bohužiaľ, tá realita je trošku iná.

Ešte jedna poznámka k tomu verejnému obstarávaniu na privatizačného poradcu. Tam nie je problém v tom procese, my hovoríme o jednom probléme, ktorý je tam vážny, že mandátna zmluva je podpísaná inak, ako bola vybratá v súťaži táto spoločnosť na základe predloženej písomnej ponuky. To je ten problém. Čiže to, čo sa dialo vo verejnom obstarávaní, nie je to, čo je napísané v mandátnej zmluve. A to je porušenie zákona o verejnom obstarávaní. To, si myslíme, je porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

S faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Žitňanská, pán Frešo, pán Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Pán minister, ale vy nemusíte zmluvu odtajovať, vy ju nemusíte dávať do Národnej rady, vy ju nemusíte dávať prokurátorovi. To je súkromnoprávna zmluva. To je zmluva uzatvorená medzi dvomi akcionármi. Keď tvrdíte, že je v rozpore so zákonom č. 92/1991 Zb., keď tvrdíte, že ho obchádza, tak je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalujte neplatnosť zmluvy. To je jediná právna cesta, ako teda dosiahnete právny stav. Na to nepotrebujete nás, na to nepotrebujete prokurátora, na to potrebujete podať žalobu na súd, žalobu, v ktorej budete žiadať neplatnosť zmluvy. Vo vzťahu k tejto otázke, ktorú ste spomenuli, toto celé konanie je bezpredmetné.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, chcel by som sa veľmi podrobne vyjadriť aj k tomu teda, čo ste teraz povedali, aj keď ste teda necitovali z tej zmluvy samotnej. Ja som ju tiež nečítal, ale potom naozaj to nie je celkom v poriadku, pokiaľ predkladáte správu do parlamentu, ktorá má obrovské právne diery, mimochodom, aj ekonomické, akože v ekonomickom uvažovaní diery, ale teraz hovoríme o tých právnych. A vy v čase, keď sa dostanete do úzkych, keď vám niekto právne vyvráti tie nezmysly, čo tam máte popísané, tak vstanete k mikrofónu a poviete, no ale je tu problém, že ste nečítali zmluvu, vy tie informácie máte, my ako poslanci, ústavní činitelia, ich nemáme. A znova robíte svoje závery. Pán minister, ako mám vedieť, že to nie je púha propaganda z vašej strany? Prečo ste neboli tak férový a nepresadili cez vládu nejaký spôsob, akým by sme sa mohli oboznámiť aj s tým ďalším vaším argumentáriom, ktoré nemáme k dispozícii? Môj názor je taký, že ste jednoducho nechceli sa vystaviť podobnej kritike a podobnej blamáži, akú teraz utrpievate tento deň. To znamená, ja si myslím, keď chcete sa naozaj férovo zachovať voči parlamentu, nielen voči opozícii, lebo mne by aj ako koaličnému poslancovi bolo nesmierne trápne, keby som musel diskutovať o niečom, o čom ten predkladateľ hovorí, že nemám všetky informácie a z toho dôvodu moje závery sú nesprávne, neviem, ako sa budú cítiť koaliční poslanci, keď budú hlasovať za tieto uznesenia, ktoré sú tu navrhované, čiže myslím si, že mali by sme toto rokovanie prerušiť a mali by ste sa zachovať férovo a pripraviť niečo, kde by sme mali tie informácie nejakým spôsobom vyrovnané, tak aby sme si na to mohli urobiť názor a, akože tuto nazvime to proste dlhoročnou agendou Smeru, túto agendu vyriešiť. Ale práve moje podozrenie je v tom, že vy nemáte tento záujem, nemáte tento záujem, nakoľko cez takúto agendu sa vám darí zakrývať to, čo sú miliardové škandály, ktoré sa dejú na vašich ministerstvách dnes.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vy ste tam spomínali, že nesprístupnenie tohto materiálu ste urobili s dobrým úmyslom. Nechcem ani v najmenšom spochybňovať váš dobrý úmysel, že mohol taký byť. Len keď ste zmenili, ako vláda, rokovania vlády za neverejné, tak mi to celkom nekorešponduje s tou zmenou. A skôr sa mi tam tak vynára otázka, či ten váš úmysel je ozaj váš alebo či neplatí, že minister mieni a niekto iný mení ten úmysel. Takže nenapĺňa ma to dôveryhodnosťou k tomu, že to bolo urobené s dobrým úmyslom. Veď hocijaké iné materiály sú prístupné už po rokovaní vlády, prístupné v rámci pripomienkových konaní a je to úplne bežný režim. Čiže tie materiály, ktoré nemôžu byť k dispozícii, to je v poriadku, tie nemôžu byť k dispozícii. Ale materiál, ktorý sa predkladá v Národnej rade, by mal byť k dispozícii ako každý iný materiál. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Aby ste tu nerobili na mňa bubákov. Článok 78 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemôžeme poslanca stíhať, a to ani po zániku mandátu.

Ďalej, v úlohách Národnej rady v čl. 86 ústavy sa hovorí pod písmenom a), že Národná rada je povinná rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky, rokovanie o privatizácii najväčšieho podniku spadá pod toto kritérium, no tak sa nestarajte do toho, prečo sa o tomto tu rokuje. Je to preto, že to ústava ukladá a že sme všetci zástupcovia občanov.

Ďalej, pokiaľ ide o vecný charakter pripomienok, súhlasím s vašou kritikou aparátu. Je to spôsobené tým, že tam zostal celý po vás. Keby bol býval zásadným spôsobom vymenený, tak dneska tieto starosti nemáme a máme aj iné pohľady na vec.

Ďalej, pokiaľ ide o otázky kvalifikácie jednotlivých inštitútov a riešení. Prosím vás, tam je toľko právnych pochybení, toľko vecí porušenia práva, že sa dostávame dneska do situácie, keď ministrovi hovoríme, že si zmluvou viazaný, štát sa zaviazal dvom súkromným subjektom, vláda že bude zachovávať mlčanlivosť, zaviazala ministra, zriekla sa zvrchovanosti tohto štátu. Kto má na takejto zrade štátu záujmy? Mám o tom, preboha, rokovať a kde je Národná rada? Minister je viazaný mlčanlivosťou, ak začne rozprávať. Nastupuje sankcia podľa práva, lebo porušuje zásadu mlčanlivosti, a nastupuje sankcia takisto hospodárska podľa tejto zmluvy. Kto vytvoril tento idiotský stav, ktorý je v rozpore s právom medzinárodným a vnútroštátnym, ktorým štát sa zaväzuje súkromným subjektom a podriaďuje svoju zvrchovanosť nejakej firme?

A pokiaľ tu boli všetky reči okolo poradcu. Ja mám papiere od poradcu, to je druhý kufrík, prosím. Ale pokiaľ ide o tie papiere od poradcu, tak sa nerešpektoval ani jeden návrh poradcu na konanie pre tie tri orgány, preto odmenu poradcu nenazývam odmenou, ale nazývam ju držhubou, ak mi nehovorí o tom, čo v skutočnosti hovorí. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán minister sa nehlási so stanoviskom k faktickým poznámkam.

Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Štefanec Ivan, pripraví sa pán poslanec Stanislav Janiš.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené prítomné dámy, vážení prítomní páni, pán minister, milí hostia, súčasná vláda neustále viac a viac dokazuje svoju neschopnosť pri správe vecí verejných našej krajiny. Tých škandálov je viac a viac. Množia sa ako huby po daždi. Spomeňme len obľúbený miliardový IKORES s doteraz nevysvetleným pozadím v súvislosti s majetkami predsedu vlády alebo dotácie privilegovaným napr. Privilégiu, ktorí napriek tomu, že sú dlžníci štátu, tak svojim plnia vrecká zo štátneho. Najnovšie, nie je to tak dávno, sú to miliardové lopaty a cencúle, čo už neustál ani inak odolný minister obrany, aj napriek tomu, že vyhlasoval, že urobí nápravu. Svojho času sa predseda vlády zastrájal, že jeho najväčším problémom je predražené verejné obstarávanie, ktoré je drahšie o 20 - 30 %. V súvislosti s miliardovými tendrami na ministerstve obrany, dámy a páni, sa išlo o predraženie až o 1 400 %. Škandálov je teda viac a viac. Vláda zakrýva neschopnosť zlepšovať životnú úroveň občanov, k čomu sa sama zaviazala. Spomeňme si napr. len na reči o sociálnom programe. Ale napr. z rozpočtu do oblasti sociálnych vecí ide len o 2 % viac v tomto roku, ako to bolo v roku predchádzajúcom napriek tomu, že výdavky štátu stúpajú o takmer 10 %. Vláda už zabudla aj na svoje uznesenie, ktoré si sama schválila, o znižovaní štátnych úradníkov o 20 %. Ten výsledok je 0,02 % ku koncu minulého roka. Vláda zabúda aj na budúcnosť, na školstvo, vedu a vzdelávanie, na ktoré výdavky mali dosiahnuť úroveň 5 %, ale od nástupu tejto vlády tento pomer razantne klesá, dokonca pod úroveň 4 %. V programovom vyhlásení vlády sa uvádzalo: "Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu." Je ale nad slnko jasné, že ak vláda našim deťom nezabezpečí kvalitné vzdelávanie a školy, len ťažko si budú hľadať zamestnanie s primeranými platmi na európskej úrovni. Bez dobrého vzdelávania im zostanú len práce, ktoré inde v Európe už nik nebude chcieť robiť.

Mimochodom, dnes bola publikovaná správa Európskej komisie, kde sa presne spomínajú tieto skutočnosti, na ktoré sme upozorňovali v tejto snemovni viackrát, obšírnejšie napr. pri poslednej rozprave o štátnom rozpočte na tento rok. Európska komisia pripomína Slovensku, že by malo viac investovať do vzdelávania, že by malo byť šetrnejšie vo verejných výdavkoch, že projekty PPP sú riskantné a je tu reálna obava z udržateľnosti plnenia kritérií po zavedení spoločnej meny. Takže evidentne tieto vyjadrenia nie sú samoúčelné.

Vláda jednoznačne zhoršuje podnikateľské prostredie. To sú výsledky všetkých prieskumov na túto tému. Na druhej strane ale nezabúda na samu seba. Vieme, že stúpa rezerva vlády na 350 mil., rezerva predsedu vlády z 50 mil. na 150 mil. Aby teda sa zakryla a zahmlila pravda, že v skutočnosti vláda na ľudí kašle, pokúša sa vytvárať takéto trápne správy, akú jednu z nich máme dnes pred sebou.

Viacerí rečníci predo mnou už konštatovali, aké je nedôstojné, vyjadrili sa k tomu nielen známe osobnosti, ale je to aj proti základnej logike, keď z vlády príde do Národnej rady návrh uznesenia, kde sa konštatuje porušenie zákona. Dámy a páni, to už ozaj chcete nahrádzať aj vyšetrovateľov, prokuratúru a sudcov? Ak to myslíte vážne, to už sa môžu zrušiť rovno všetky súdy s vaším monopolom na názor uzurpovať si právo rozhodovať o čomkoľvek vrátane ústavou garantovaného súkromného vlastníctva. Ak sú nejaké dôkazy, predložte ich orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ ale viem, pán generálny prokurátor pri prerokovávaní tejto správy na vláde sa vyjadril, že nič nové v tejto správe nenašiel.

Ďalším bonbónikom je údajné porušenie § 59a Obchodného zákonníka. Veľmi pekne a veľmi detailne o tom hovorila pani poslankyňa Žitňanská. Tento paragraf je proti zabráneniu tvorenia fiktívneho kapitálu a ochrane menšinových vlastníkov. Ale na túto zmluvu nie je vôbec aplikovateľný. Dokonca v celej privatizácii typ zmluvy, ktorý by sa dal posudzovať podľa tohto paragrafu, nebol uzatváraný ani nemohol byť uzatváraný.

V správe sa uvádza: "Stav po privatizácii 49-percentnej účasti v Slovenskom plynárenskom priemysle navodil situáciu, kedy bolo možné dlhodobo tunelovať túto spoločnosť." Tiež sa spomína "cieľ obídenia plnenia daňových povinností v Slovenskej republike". Nuž pozrime sa na to, kto chcel tunelovať, kto chcel obchádzať, aké sú príjmy štátu zo Slovenského plynárenského priemyslu. Keď si zoberieme príjmy štátu z SPP od roku 1994 do roku 2001, tak vidíme, že tieto príjmy dosiahli 52 mld., keď to bola stopercentná akciová štátna spoločnosť. Abstrahujme teraz rok 2002, pre úplnosť tam boli príjmy 3,9 mld., ale rok 2002 polovička bola štátna firma SPP, polovička bola s už účasťou súkromných investorov. Ale keď porovnávame obdobie štátneho vlastníctva s obdobím vstupu strategického investora, vidíme, že od roku 2003 do roku 2006 boli príjmy štátu viac než 54 mld. Čiže za štyri roky po privatizácii mal štát z 51-percentného podielu v SPP viac ako za osem rokov zo stopercentného podielu dovtedy. Ak k tomu pripočítame príjem, ktorý dosiahol, mimochodom, aj podľa tejto správy, presne 125,8 mld. Sk, tak dohromady je to suma 180 mld. korún. Čiže príjmy štátu z privatizácie a po privatizácii dosiahli viac ako trojnásobok toho, čo mal štát z SPP od roku 1994.

Cena za SPP sa občas porovnáva s cenou za Transgas, českého prepravcu zemného plynu. Dovoľte mi uviesť, že cena za 97 % akcií, osem regionálnych distribútorov bola v prepočte 154 mld. Sk. Cena SPP bola za 49 % akcií teda 125,8 mld. korún. Teda ak prepočítame tieto čísla na stopercentnú hodnotu týchto firiem, aby sme mali rovnaký základ a mohli to porovnať, vychádza, že SPP sa predalo o 98 mld. v celkovom ohodnotení viac ako český Transgas. Z tohto porovnania je zrejmé, že predajná cena za SPP zrejme nebola vôbec nízka. Cena za akcie Transgasu bola zaplatená v máji 2002. A kvôli posilneniu českej koruny prišla Česká republika o viac ako 8 mld. CZK, v prepočte približne o 11 mld. Sk pri vtedajšom kurze, teda podstatne viac, ako to bolo pri privatizácii SPP. Žiadna kritika ale na nejaký hedging alebo nejaké politické provokácie sa v Českej republike nekonali.

Vieme, že čo sa týka hedgeovania vývoja kurzu, tak je niečo iné robiť to na podnikovej úrovni, niečo iné na úrovni štátu, kde je to skutočne nemožné. A ja som sa viackrát pýtal pána poslanca Buriana, ktorý to obhajoval, aby mi dal jeden príklad. Dámy a páni, doteraz nebol predložený jediný príklad z privatizácie energetických podnikov v žiadnej krajine, kde by sa hedgeovalo nejaké kurzové riziko. Na úrovni firiem, keď sa to porovnáva, niektorí poslanci to porovnávali, je to, samozrejme, bežné. Ja sám som viackrát hedgeoval finančné operácie, robil som to bežne, ale nie vždy to znamená prínos, vždy je to risk, lebo vývoj kurzu sa nedá predsa dopredu predvídať. V tom, verím, sa zhodnem aj s pánom ministrom, ktorého teda vyjadrenie chápem, že to bolo prerieknutie, keď sa vyjadroval, že tri mesiace dopredu bol kurz známy. Takže zhodneme sa, že vývoj sa nedá predvídať a keby sa aj hedgeovalo, tak to neznamená automaticky prínos, to je jednoducho len operácia na podnikovej úrovni, ktorá môže minimalizovať risk, ale na tom sa môže zarobiť aj prerobiť. No ale keď to robíme na úrovni štátu, tak tá pozícia je iná. Pekne o tom hovoril pán poslanec Mikloš, ktorý hovoril o konflikte záujmov, prečo nie je možné hedgeovať. Je to preto, že je tu konflikt záujmov, preto, že štát svojou hospodárskou politikou dokáže ovplyvniť vývoj svojej meny. A nikde sa to nerobí. Toto porovnanie je skutočne veľmi, veľmi zvrátené.

Ak chcel vtedajší opozičný poslanec pán Fico aj niečo okrem rečí urobiť, mal na to možnosť účasťou v privatizačnej komisii. Prečo sa teda sám vzdal účasti a čo urobil pre SPP a čo urobil vtedy pre štát? Reči o údajnej netransparentnosti vyznievajú veľmi nepravdivo, povrchne a cynicky, ak svoju účasť vtedy odmietol.

Mimochodom, ak je medzinárodné výberové konanie, proti výsledku ktorého sa nik neodvolal, údajne netransparentný proces privatizácie, pýtam sa, čo je potom transparentnejšie. Chápeme snáď ako transparentnejší priamy predaj bez súťaže, ako tomu bolo v polovici deväťdesiatych rokov, mimochodom, za podobnej vlády, akú máme dnes, len keď Ľuptáka v nej nahradil Fico? Katastrofálne výsledky takýchto hazardov rezonujú ešte aj dnes a najmä tým ľuďom, ktorých sa to dotýka. Tu mám na mysli VSŽ Košice a hrozbu cross defaultu s priamym ohrozením 25 000 pracovníkov a ich rodín.

A ešte poznámku k transparentnosti. Zástupcovia vtedajšej opozície boli pri výbere poradcu a investora do SPP. Volá snáď súčasná vláda opozíciu do tendra na PPP, pri ktorých ide o väčšie sumy ako pri privatizácii SPP. To je len pre porovnanie, keď hovoríme o transparentnosti.

Dámy a páni, z predsedu Fica ide ako z pokazenej platne donekonečna výčitka na kurzový rozdiel viac ako 7 mld. korún, čo je rozdiel medzi cenou ku dňu ponuky a cenou ku dňu zaplatenia. Ako vieme, Fico chcel hedgeovať najskôr predaj SPP, neskôr samotný nákup ropy a plynu. Vieme, že pri predaji energetických podnikov sa nikde nehedgeovalo ani v zahraničí a že je to teda nemožné. Natíska sa ale otázka, prečo to tak nerobí dnes. Prečo za jeho vlády narastá cena benzínu a ropy a nafty alebo, ešte niečo naviac, použijúc túto jeho logiku, prečo nehedgeoval eurofondy? Takisto, už to bolo dnes povedané. Dámy a páni, 4. augusta 2006, čiže už za tejto vlády, Európska komisia odsúhlasila Slovensku eurofondy na roky 2007 až 2013 vo výške 11,6 mld. eur. Vtedy bol kurz eura 37,948 Sk, znamenalo to 440 mld. Sk, dnes je presne ten kurz 33,662, máme 390 mld. korún, rozdiel je 50 mld. Keby sme použili túto logiku hedgeovania do budúcna, ktorú vyčítate vtedajšej vláde, tak potom sa pýtam, kde je tých 50 mld. Ak teda toto bola krádež storočia pri predaji SPP, no tak toto je potom pri eurofondoch snáď krádež tisícročia, použijúc túto logiku. Ale, samozrejme, hovorím to ako prirovnanie. Vieme, že zahraničné operácie z tohto hľadiska sa nedajú hedgeovať. Ja to skutočne hovorím ako prirovnanie, aby som dokázal nezmyselnosť argumentácie, pseudoargumentácie kurzových rozdielov pri privatizácii SPP.

Myslím, že celá správa je len zastieranie neschopnosti vlády, predstieranie vládnutia a nerobenie rozhodnutí pre ľudí a už vôbec nie rozhodnutí pre budúcnosť. Bývalá vláda sprivatizovala SPP a rozčlenila ho. Dôležité nie sú nezmysly z tejto správy, ale to, kedy už bude súčasná vláda konečne robiť ďalšie kroky k zavádzaniu konkurencie na trhu so zemným plynom, aby to pocítili občania. Dnes má SPP monopolné postavenie na predaj samotného plynu, naviac, pod dohľadom vlády, ktorá zrušila nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Dámy a páni, správa o priebehu privatizácie SPP je len trápnym pokusom o odvedenie pozornosti od skutočných krádeží s dôkazom neschopnosti a absolútnej neprofesionality predkladateľa, predsedu vlády, ktorý sa týmto spôsobom pričinil ešte viac o pokles jeho úrovne v mojich očiach. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Petrák, Pelegrini, Hradecký, Pavlis, Kvorka, Kužma. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Štefanec, k niektorým veciam sa vyjadrím vo svojom vystúpení, lebo nie je to otázka dvoch minút, ale ak dovolíte, ja dám len pár otázok.

Prečo sa štát zmluvne zaviazal niesť riziko kurzových strát. Vy to považujete za normálne, keď pri všetkých ostatných operáciách kúpnopredajných toto riziko môže preniesť na kupujúceho? Nepovažujem to za normálne. A jednoducho tento fakt obchádzate. Myslím si, že podstatu problému meny amerického dolára a eura vysvetlil pán minister privatizácie na príkladoch. A Slovenský plynárenský podnik bol jeden špeciálny príklad, na ktorý poukázal. Ja neviem, či nepočúvate alebo nechcete počúvať, ale proste vnímajte aj hlasy, ktoré zaznievajú zo strany vládnej koalície a predkladateľa.

Ďalšia otázka, keď operujete číslami, aké sú tržby Slovenského plynárenského podniku. Ja mám pred sebou zisky v období rokov 2002 až 2006, ktoré sa vyvíjali od 12,6 mld. po 29,1 mld. Sk. Hovorím o zisku pred zdanením. Ale postavme si otázku, z čoho je ten zisk vytvorený. Narástol podiel tranzitu významne? No nenarástol, klesol. Narástol domáci predaj? No nenarástol. Mám tu čísla, ktoré hovoria, v roku 2002 na domácom trhu to bolo 7,108 mld. kubických metrov plynu a v roku 2006 to bolo 6,283 mld., áno, 6 mld. kubických metrov. To znamená, klesol o miliardu. Rast alebo výnosy a tržby sú jedine na základe zvyšovania cien. To znamená, čo chcete, akú manažérsku zručnosť chcete dokumentovať na týchto číslach?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, dali ste otázku do pléna. Takže predpokladám, že tá otázka patrila nám, poslancom parlamentu, či teda chceme suplovať v rámci toho uznesenia, ktoré nám bolo predložené, súdy a tak ďalej a tak ďalej. No tak ešte raz to chcem zdôrazniť, že nechceme suplovať nikoho a nič. Ešte nevieme konečné znenie toho uznesenia. Sú pripravené pozmeňujúce návrhy. A hovorím to aj preto, že ešte je prihlásených viacero opozičných kolegov poslancov. A aby sa k tej téme nemuseli dnes neustále vracať, tak to je len na vysvetlenie, možno tým ušetríme trochu času.

A ak ste tu niekoho vo svojej reči prirovnali k obohratej platni, no, prepáč mi, pán kolega, ale zdá sa, a sedím tu už od začiatku tejto debaty, že taký príspevok, ktorý si predniesol, som tu už dnes počul viackrát. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Hradecký.

B. Hradecký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som chcel pôvodne tiež upozorniť na ten problém, že vlastne ten efekt, ktorý získava štát, nezískava ho z toho, že by rástol tranzit plynu, ale z toho, že teda išli rapídne hore ceny. Ale predsa len ešte doplním kolegu Petráka, ktorý mi tak trošku zobral, ako sa hovorí, vietor z plachiet. Chcem upozorniť na to, že pri výbere strategického partnera 75 % bola cena a 25 % boli s váhou 15 % a 10 % zámery záujemcov o strategické záujmy SR, schopnosť zaistenia diverzifikácie dodávateľov plynu, zvýšenie objemu tranzitu, potom, prosím pekne, využitie Slovenského plynárenského podniku pre expanziu na tretie trhy a tak ďalej a tak ďalej. Nikde dneska v celej tej diskusii nikto nespomenul, že sa týchto 25 %, dá sa povedať, absolútne neplní, že, ako povedal kolega Petrák, sa nezvýšil ani nejakým výrazným spôsobom tranzit plynu, ani odbyt plynu domáci. Ani sa nehovorí o tom, že by sa expandovalo na tretie trhy, a ani nebola uskutočnená diverzifikácia odberateľov plynu a dodávateľov teda. Takže chcem povedať, že týchto 25 % absolútne nebolo riešených a nie je riešených. Hovoríme o tej finančnej stránke, ale upozorňujem aj na túto skutočnosť, že v tomto prípade privatizér vlastne absolútne zlyhal.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Slovo má pán poslanec Pavlis.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno sčasti zopakujem tú otázku, ktorá tu už bola predtým povedaná. Pán kolega, hovorili ste, ak som to dobre zachytil, že zisk po predaji vzrástol viac ako o 40 % ako za roky 1998 až 2002, teda chcem sa spýtať, moja otázka je: Odpovedzte mi vlastne, o koľko vzrástla cena plynu? A tá druhá otázka je vlastne: Aká vláda bola pri moci v roku 1998 až 2002. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Slovo má pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda. Čo sa týka zodpovednosti za privatizáciu SPP, tu už bolo toho povedané veľa po právnej stránke. A vidíme, že to tuná nevyriešime my a budú to musieť riešiť iné orgány, ktoré sa takýmito vecami zaoberajú. Ale nikto tuná zatiaľ nehovorí o politickej zodpovednosti. Predsa za toto všetko, čo sa stalo, že naša republika prišla o 236 mil. eur, nesie dakto aj politickú zodpovednosť. Na to si nikto tuná nepoložil otázku, nikto na to tuná ani neodpovedal. No tak sa vás pýtam ja: Kto nesie tú zodpovednosť? Je to Robert Fico, ktorého každý z vás, čo ste tu vystúpili, v každom vystúpení ohovárate? Kydáte na neho. Neviem čo všetko možné robíte. A robíte to neprávom, vážení páni poslanci, pretože si dobre uvedomujete, že tento človek vie dobre, kto je za to zodpovedný. Je to koalícia terajšia, ktorá vládne? No, preboha, vari to nie je tak? Však tá vtedy nebola pri moci, keď sa toto privatizovalo. Nebol to ani samotný Smer, na ktorý máte najviac namierené a na ktorý najviac útočíte. Preto si treba povedať verejne v tejto rokovacej miestnosti, nech to počujú aj občania tejto republiky, zodpovednosť za zbabranú privatizáciu v tejto republike nesie pán poslanec Dzurinda a pán poslanec Mikloš. A je to ozaj tuná z ich strany veľký nedostatok, že nie sú schopní sedieť na rokovaní a počúvať alebo obhajovať to, na čom sa sami bezprostredne podieľali. Ďakujem pekne.