vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.
Je to tlač 489. Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave neboli prijaté žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, gestorský výbor odporúča, aby o návrhoch výborov, ktoré boli prijaté v spoločnej správe, hlasovalo sa takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 9 spoločnej správy spoločne, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 91 za, 6 proti, 40 sa zdržalo.
Konštatujem, že body 1 až 9 spoločnej správy sme schválili.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, keďže mám poverenie gestorského výboru, pán predseda, prosím, dajte hlasovať, a prešli sme všetky body spoločnej správy, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení uvedeného návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení so schválenými bodmi spoločnej správy do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 83 za, 24 proti, 31 sa zdržalo.
Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme, pán spravodajca, hlasovať v treťom čítaní.
J. Ďuračka, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 75 za, 37 proti, 22 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici.
(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.)
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií,
tlač pod č. 478.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou návrh uznesenia Národnej rady, kde: "a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom a b) rozhodla o tom, že medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy má prednosť pred zákonmi."
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme, dámy a páni. Upozorňujem, že ide o medzinárodnú zmluvu a potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na schválenie.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, všetci boli za.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Poprosím pána poslanca Štefanca, aby uvádzal návrh uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií,
tlač 479. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom "Národná rada: a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií a b) rozhoduje o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi."
Pán predseda, dajte, prosím hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Opäť upozorňujem, že je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.
Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.
Opäť pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian uvedie hlasovanie o
návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií,
tlač 480.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, máte pred sebou návrh uznesenia, ktorým Národná rada: "a) vyslovuje súhlas medzi Zmluvou medzi Slovenskou republikou a vládou Malajzie a b) rozhodla o tom, že medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi."
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, všetci boli za.
Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.
Pán poslanec Iván Farkas bude uvádzať návrh uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Je to tlač 481.
I. Farkas, poslanec: "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií a rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi."
Pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie.
Teraz pán poslanec Boris Hradecký uvedie návrh uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií,
tlač 501.
B. Hradecký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa vyslovuje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vlády Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky: a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií; b) rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi."
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Hlasujeme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia ku
Konvergenčnému programu Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.
Je to tlač 504. Dámy a páni, poprosím vás ešte o chvíľočku, venujme pozornosť pánovi spravodajcovi. Budeme ešte hlasovať. Nech sa páči, pán predseda výboru.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k tomuto návrhu uznesenia, ktorý máte pred sebou, ku Konvergenčnému programu na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007, kde Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie tento konvergenčný program.
Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
J. Burian, poslanec: Pardon, pardon, ja sa ospravedlňujem, veľmi sa ospravedlňujem. Vzhľadom na to, že vystúpil v diskusii pán poslanec Brocka a predložil návrh uznesenia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia najprv pána poslanca Brocku a preto by som, aby sme vyhlásili toto hlasovanie za neplatné.
Najprv budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Brocka.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre, pán spravodajca. Takže budeme najprv hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý zaznel z rozpravy od pána poslanca Brocku. Ja spustím ďalej hlasovanie. Dúfam, že nebude prekážať, je tam 17 sekúnd. Takže hlasujeme teraz o návrhu z rozpravy od pána poslanca Brocku.
Poprosím techniku, na základe žiadosti viacerých poslancov vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné a budeme hlasovať ešte raz. Toto hlasovanie budeme považovať za neplatné a budeme opakovať hlasovanie. Takže ešte raz ideme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré v rozprave predniesol pán poslanec Brocka. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 2 proti, 74 sa zdržalo.
Konštatujem, že návrh uznesenia pána poslanca Brocku sme neschválili.
A teraz, pán spravodajca.
J. Burian, poslanec: Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte v spoločnej správe k tomuto návrhu. Poprosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 78 za, 1 bol proti, 58 sa zdržalo.
Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie ku Konvergenčnému programu Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte využiť túto príležitosť a uviesť na pravú mieru jednu informáciu, ktorá odznela včera pri hlasovaní o vyslovovaní súhlasu s návrhom Lisabonskej zmluvy. Omylom som uviedol, že sa na hlasovaní pri zisťovaní prezencie zúčastnili len poslanci koalície. Nie je to tak, aj pán poslanec Gabura bol prítomný v sále a zariadenie ho vykázalo. Takže sa mu za to ospravedlňujem.
Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všetky hlasovania.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave o Správe o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať v schválenom programe.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, opäť uplynul čas určený na prestávku, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o
správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,
tlač 529. Poprosím vážených kolegov zo Smeru, z SDKÚ a iných poslancov, aby zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach. Keď treba niečo prekonzultovať, tak mimo sály, potrebujeme vytvoriť dôstojný priebeh, dôstojné prostredie na ďalší priebeh schôdze.
Ešte raz poprosím vážených kolegov, ktorí sú v sále, aby buď zaujali miesta v poslaneckých laviciach, alebo, aby opustili sálu, pretože nemôžme pokračovať. Páni kolegovia, nechcem menovite upozorňovať, ale naozaj vás poprosím, aby ste rešpektovali pravidlá rokovania v sále Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi pekne ďakujem.
Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš, pripraví sa pán poslanec Štefan Kužma.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no, očakával by som, že lavice Smeru budú preplnené pri rokovaní o takej špičkovej správe, ako je správa o privatizácii SPP. No ale nevadí. Mnoho je počuť aj v Národnej rade, keď tu nie ste.
Skôr, ako sa dostanem k niektorým bodom správy, musím konštatovať, že správa má veľkú vypovedaciu hodnotu vo svojej kvalite a vydáva obraz o vláde, ktorá túto správu predložila. Ak je v správe počudovanie a dokonca podozrenie, že o falšovaní nejakých zmlúv a termínov podpisu, lebo deň podpisu zmluvy zo strany obstarávateľa je iný ako deň podpisu zmluvy, keď to uchádzač predložil, alebo, ak sa v správe uvádza, že cena je dopísaná na ponuke rukou a vydáva sa to za určité podozrenia a div, že nie machinácie, tak potom tí, čo túto správu pripravovali, v živote nerobili ani jednu, jedinú súťaž a v živote nevideli žiaden tender zblízka. Alebo ho videli a nevedeli, čo do správy napísať, tak napísali tam takéto veci, ktoré možno neznalým ľuďom evokujú podozrenia.
Opozičný líder Smeru počas uplynulých šiestich rokov mal k privatizácii SPP množstvo tlačoviek a dokonca podali trestné oznámenie, trestné oznámenie, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že vypadol z Trestného zákona paragraf, ktorý to riešil a ten paragraf je tu podsúvaný, že sme ho vyhodili my. Ale ak toto bolo včera prezentované, tak aj pán Robert Fico a drvivá väčšina poslancov Smeru, ak nie všetci, vypustili tento paragraf z Trestného zákona. Takže to treba opakovať, lebo, ak sa tu uvádza niečo iné, tak je to obyčajné zavádzanie. Samozrejme, že takým honom na privatizáciu SPP počas uplynulých rokov veril súčasný predseda vlády, že získa podporu voličov. No, aby mohol aj dnes predseda vlády urobiť tlačovku a opäť otvoriť tému SPP, potreboval na to dôvod, no a tak si ten dôvod objednal u poslancov Smeru v Národnej rade, Národná rada si potom objednala správu u vlády, no a túto správu máme dnes na programe.
Správa neobsahuje prevratne nič nové. Nič nové, čo by sme mnohokrát v minulosti nepočuli, čo by nezaznelo, ale ako dôvod na opätovné roztočenie, mediálne roztočenie SPP to stačí. Zvláštny je spôsob, aký zvolila vláda alebo jej premiér, aby upútal pozornosť médií a pozornosť občanov. Vo vláde bola správa tajná, utajená. Všetci novinári sa po nej zháňali, médiá prezentovali, že správa je tajná, ktovieaké nové údaje v tej správe sú, ktoré nepoznáme. Týmto spôsobom upútal pozornosť médií a všetkých občanov, čo v tej správe je. O to väčšie prekvapenie bolo, keď správa, ako dorazila do Národnej rady, bola uverejnená na webovej stránke bez problémov taká, aká bola vo vláde, žiadne pikošky. No scenár uvedenia správy bol taký ako uvedenie Harry Pottera na slovenský knižný trh.
Treba úprimne povedať, že takéto opätovné vytiahnutie kauzy SPP nás nevyviedlo z miery. Nevyviedlo nás z miery preto, lebo nie je na to absolútne žiadny dôvod. Privatizácia bola výhodná a je zábavné sledovať snahu prezentovať ako zlyhanie predchádzajúcej vlády niečo, z čoho naša krajina tak úspešne profituje. Oceňujeme, že pán Robert Fico otvoril túto tému nie z hľadiska kritiky privatizácie, ale preto, lebo sme sa našimi krokmi nechceli sami chváliť, ale keď už o tom hovoríme, páni, tak si povedzme, ako skutočne dnes naša krajina z tejto privatizácie a z úspešného chodu SPP profituje.
Štát mal štyri druhy príjmu z privatizácie. Prvý, okamžitý mal príjem za predaj 49 % akcií, miliardy. A potom nasledujú každoročne odvody, daň zo zisku a podiel na zisku. Napríklad zisk po zdanení a odvodoch do štátneho rozpočtu z 1 miliardy 700 miliónov v roku 1998 narastal napríklad na 8,7 miliardy v roku 2002 alebo na 24,1 miliardy v roku 2006. Slušné čísla odvodov do štátneho rozpočtu. Ak si pritom uvedomíme, že štát je vlastníkom 51 % akcií, tak má nárok na 51-percentný podiel na zisku. Slušné miliardy. Na dani zo zisku to tiež nie je zanedbateľný príjem. Napríklad v roku 2006 5,1 miliardy korún od SPP. No a ďalší druh príjmu - dividendy. Tie štát do privatizácie nepozná, ale už ich pozná a napríklad za rok 2006 získal na dividendách 10,1 miliardy korún do štátneho rozpočtu.
Napriek tomu, nové na SPP po privatizácii je to, že privatizácia SPP dáva do rozpočtu na daniach a dividendách stále viac a viac miliárd korún a tým má štát viac a viac pre svojich občanov. Často používate argument alebo predseda vlády veľmi často používa argument, že zisk a dividendy vytiahne SPP od ľudí na cenách a to je podľa neho nespravodlivé. Ale jedným dychom s týmito vyhláseniami pre občanov úmyselne zatajujete, že pýtate od SPP na rok 2008 na dividendách viac korún ako v roku 2007. Aj napriek týmto vyhláseniam, že tie koruny SPP zarobí podľa názoru predsedu vlády Roberta Fica na občanoch, teda SPP zvyšovaním dividend okráda občanov. No tak nech pán predseda vlády potom povie, prečo v rozpočte na rok 2008 pýta od tohto SPP, ktoré týmto spôsobom na dividendách okráda občanov, prečo pýta tieto dividendy ešte väčšie.
Keď bolo SPP v štátnych rukách a do rozpočtu štátu išli len omrvinky z toho, z tých korún, ktoré idú z SPP do štátu dnes, tak to určite nebolo v poriadku a určite to nebolo v prospech ľudí, v tom sa zhodneme, to dúfam, že uznáte. Preto sa vám čudujem, že neustále útočíte na niečo, čo prináša občanom viac peňazí. A čudujem sa aj preto, že pri privatizácii boli aj vaši ľudia, aj tí sa na privatizácii podieľali, či už to bol pán Volf, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska, predseda tej strany, ktorá sa zlúčila so Smerom a dala alebo predala Smeru značku SD, ktorou sa chválite v Európe. Alebo pán Brhel tiež bol pri privatizácii a podieľal sa na nej, tiež známe meno.
Nám v podstate kritika pána premiéra otvára priestor na prezentáciu našich rokov, otvára priestor na prezentáciu, na vysvetľovanie, ktoré sme v minulosti podcenili. Ale nikdy nie je neskoro hovoriť ľuďom, prečo to tak bolo a aký profit má z toho občan. Dokonca, ak by vláda chcela, máme i pár návrhov, ako by profit, súčasný profit z SPP mohol byť využitý ešte viac v prospech občanov. Netreba sa hanbiť za niečo, čo je dobré. Tešme sa spolu, že štát má od SPP viac a viac peňazí a súperme v tom, ako ich použijeme. To je férové. My by sme ich používali ináč, efektívnejšie ako vy.
Tešme sa spolu z toho, že aj peniaze z predaja SPP dovolili naštartovať dôchodkovú reformu, dovoľuje naštartovať reformu, ktorá dnešných mladých ľudí vymaňuje, vyslobodzuje ich z otroctva štátu, keď raz budú na dôchodku. Táto reforma im dovoľuje sporiť si na vlastných účtoch oddelených od politickej moci. Preto nebojujte proti dôchodkovému systému, nenechávajte hlavne dnešných mladých ľudí napospas budúcim politikom. Tešme sa spolu z toho, že cez Slovensko preteká cez tie štyri rúry viac a viac plynu na západ a tým viac a viac peňazí z tranzitu do štátu. Pracujte na tom, aby veľmi, veľmi dlho tento plynovod cez Slovensko bol jediný, ktorý ide z východu na západ. Toto je téma na správy, toto je téma na debatu v Národnej rade, toto je veľká výzva, aby Slovensko ako tranzitná krajina plynu bola čo najdlhšie touto tranzitnou krajinou. Tejto téme sa venujte, lebo akákoľvek iná konkurenčná rúra na západ mimo nášho územia zníži príjem SPP, zníži príjem do štátneho rozpočtu, zníži príjem pre občanov Slovenskej republiky. Venujte tejto výzve aspoň zlomok času a tejto téme aspoň zlomok z toho času, ktorý venujete takýmto správam. Správam, ktoré sa pozerajú dozadu, správam, ktoré vyvolávajú duchov. A o tom, že vás nezaujíma absolútne budúcnosť a absolútne vás nezaujímajú občania a dopady na nich, svedčí hlasovanie pár minút dozadu. Hlasovanie o tom, aby vláda predložila Národnej rade dopadovú štúdiu z prijatia eura od 1. 1. 2009 na najviac ohrozené skupiny obyvateľstva najneskôr na májovú schôdzu Národnej rady. Toto je pohľad do budúcna. Prečo ste hlasovali proti prijatiu takéhoto uznesenia, ktoré hovorí o tom, aby vláda nám, poslancom predložila dopadovú štúdiu pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva z dôvodu prijatia eura?
Keď už zanedbávate medializáciu eura, keď už neviete a nevedeli ste vybrať mediálnu agentúru, ktorá by prezentovala, čo euro pre Slovensko prináša, no tak potom, keď to neviete vybrať, tak neviete spracovať ani správu pre Národnú radu, ktorá by hovorila o dopade zavedenia eura na ľudí? Na jednej strane plné ústa solidarity, občana, sociálnosti a na druhej strane absolútny výsmech. Nič vám nedáme, nič vám nepredložíme, vážení občania.
Veľmi často sa hovorí o SPP ako o lúpeži storočia. Ale prosím vás, nehovorte o lúpeži, lebo čo by to bola za lúpež, ak okradnutý po lúpeži má viac peňazí ako pred lúpežou? Okradnutý po lúpeži má viac peňazí ako pred lúpežou. Perfektná lúpež storočia.
Nám táto správa dáva možnosť porovnávať. A ďakujeme. Dáva nám možnosť porovnávať po privatizácii úspešné SPP napríklad s neúspešným bratislavským letiskom. Pri letisku Robert Fico odmietol do štátu cca 10 miliárd korún. 10 miliárd korún to je takých sedem slušných, moderných, pružných nemocničných zariadení za tieto peniaze. Čo by občania alebo pacienti dali za takéto zariadenie? Desať miliárd korún v prepočítaní na vašu komunikáciu s občanmi je vianočný príspevok pre dôchodcu nie 1 500 korún, ale vianočný príspevok pre dôchodcu 4 500 korún. Asi toto je desať miliárd korún, ktoré váš predseda vlády odmietol.
Desať miliárd korún je tak zhruba koľko osem, desať, dvanásť kilometrov diaľnic. Diaľnic, na ktoré si vy idete požičiavať, samozrejme, za úrok. A požičané peniaze súkromným firmám vrátia, samozrejme, občania aj s úrokmi. A aby toho nebolo dosť, že ste odmietli 10 miliárd korún, že ste ožobráčili občanov, tak do tohto letiska, štátneho letiska idete investovať, teda opäť brať peniaze od ľudí, brať miliardy od ľudí a pritom ste tým ľuďom na bratislavské letisko nemuseli zobrať ani korunu. Bez koruny občana by sa letisko vzmáhalo. Na Slovensko by prilietalo a zo Slovenska odlietalo viac a viac turistov, pasažierov, viac a viac biznismenov. A potom by tržby z letiska, teda príjmy štátu stúpali a štát by mal dividendy a dane aj z letiska tak, ako ich má dnes z SPP.
Dnes má štát, teda občania z SPP miliardy a z letiska ani korunu, ba práve naopak. S letiskom má štát, teda občan len výdavky. No povedzte mi, aký má osoh občan z takéhoto postupu vlády? Aký osoh má občan z takéhoto postupu vlády? To, že na úkor jeho, z jeho peňazí ide dávať miliardy na letisko, na terminály, na parkoviská, na hotely, na reštaurácie. A tieto štátne miliardy na letisku prestavajú vami nenávidené súkromné firmy a vami nenávidené súkromné firmy, samozrejme, že budú mať z toho zisk.
Pri Cargu ste odmietli skoro 14 miliárd korún do rozpočtu. A dnes neviete, dnes vláda Roberta Fica nevie čo s ním. Dnes špekulujete vytvoriť akciovku spolu s českým Cargom a potom to celé sprivatizovať. Jednoducho predať. Dnes máte obavu, a poviem úprimne, oprávnenú obavu, že prepravených ton po slovenských koľajniciach bude ubúdať, že nás hlavné koridory východ - západ obídu cez Poľsko, ktoré ide privatizovať svoje Cargo asi s ruským a nemeckým partnerom. Koridor východ - západ nás obíde cez Maďarsko, kde maďarské Cargo je privatizované rakúskym Cargom. No a pri ubúdajúcich prepravených tonách po Slovensku budú výdavky štátu, teda výdavky občanov na zabezpečenie koľají stúpať. Lebo štát musí trasu, celú železničnú infraštruktúru, ktorá je vo vlastníctve štátu, musí ju udržiavať, musí ju modernizovať, musí ju zveľaďovať nie kvôli Cargu alebo nielen kvôli Cargu, ale kvôli osobnej doprave a aj kvôli bezpečnosti štátu. Teda výdavky štátu pri poklese Carga, pri obchádzaní našich koľají inými koľajami v Poľsku a Maďarsku, naše Železnice Slovenskej republiky, akciová spoločnosť, kde je 100-percentný vlastník štát, teda občania, bude mať vyššie a vyššie výdavky. Čo je dobré pri takomto postupe pre občana Slovenskej republiky? Zamyslite sa nad tým.
A podobný husársky kúsok, útok na peňaženku občana ste urobili aj s DPH na lieky. Perfektná mediálna prezentácia ako pomáhate občanom. Zníženie DPH na lieky ubralo štátnemu rozpočtu miliardy korún. A pritom lieky nezlacneli ani občanom, ani nemocniciam. Tie miliardy korún z DPH nezostali v nemocniciach, ani pacientom, tie miliardy korún zostali u súkromných distributérov a predajcov liekov. Tie miliardy boli vytiahnuté zo štátneho rozpočtu, zo školstva, zo zdravotníctva, zo sociálnych vecí a tak ďalej. A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej v miliardách, ktoré takto v skrytosti, takto tajne vyťahujete zo štátneho rozpočtu a vyťahujete z peňazí občanov. Plné ústa solidarity, sociálneho štátu pre občanov. Ja som len tri veci spomenul - len letisko, len Cargo a len DPH na lieky. Desiatky miliárd korún, ktoré občan mohol mať a nemá.
Naštartovanie tejto debaty o SPP určite nemalo za cieľ z vašej strany otvoriť priestor na prezentáciu a vysvetľovanie našich krokov. Určite nemalo za cieľ možnosť dať porovnávať napríklad SPP pred privatizáciou. A o SPP pred privatizáciou vie veľmi veľa súčasný vedúci úradu vlády, vtedajší investičný riaditeľ štátneho SPP. Spýtajte sa ho. Teda rozprava nemala z vašej strany určite za cieľ porovnávať SPP pred privatizáciou a SPP po privatizácii so všetkými miliardami korún pre štát a občana. Cieľom podania tejto správy určite nebolo ani to, aby sa ľudia dozvedeli, že aj z ich peňazí, aj z peňazí SPP, že aj z peňazí SPP robí súčasná vláda sociálnu a zdravotnícku politiku. Cieľom správy určite nebolo dať možnosť porovnávať sprivatizované a konsolidované SPP s krachujúcim bratislavským letiskom, ktoré so svojimi stanmi pre cestujúcich, dámy a páni z koalície, so svojimi stanmi na bratislavskom letisku robí hanbu celému Slovensku.
Tak čo bolo potom cieľom žiadania tejto správy, keď sme sa nedozvedeli prevratne nič nové? Všetky veci boli zverejnené rok, dva, tri, štyri, päť dozadu. Čo bolo potom cieľom žiadania tejto správy zo strany Roberta Fica? Nebol cieľ tejto správy a aj systém jej uvedenia na mediálny trh najskôr ako utajenej, potom zrazu verejnej, nebol cieľ predloženia pýtania tejto správy zakryť prešľapy práve vlády Roberta Fica? Napríklad v Slovenskom pozemkovom fonde, kde vláda umožnila možno aj úmyselným nekonaním dokončiť škandalózny prevod viac ako milióna pozemkov pod Tatrami? Alebo inými slovami, svojím nekonaním vláda umožnila predať časť našich Tatier? Nebol cieľ tejto správy odvrátiť pozornosť od tunelovania na ministerstve obrany, kde sa z miliónov stávajú miliardy, kde sa za miliardy chcel sneh odhŕňať aj v lete, kde ste chceli za miliardy upratovať aj to, čo nie je? Nebol cieľ tejto správy odvrátiť pozornosť od množiacich sa káuz na ministerstve vnútra? Nebol cieľ tejto správy odvrátiť pozornosť od toho, že nemáte riešenia pre stabilizáciu či znižovanie cien plynu, čo ste sľúbili občanom? Som presvedčený, že táto správa je len a len o zahmlievaní. Len a len o odpútavaní pozornosti občanov od problémov súčasnej vlády. Nemáte čo ponúknuť do budúcna, tak sa vraciate do minulosti. A minulosťou prekrývate svoju súčasnú, poviem to otvorene, neschopnosť.
Dámy a páni z koalície, a odkaz aj pre predsedu vlády, do budúcnosti budeme veľmi, veľmi vďační, ak nám opäť vytvoríte priestor na porovnávanie, na prezentovanie, že nám vytvoríte priestor, aby sme mohli povedať, čo občan mohol mať a nemá a prečo to nemá. Napríklad aj taký vianočný príspevok dôchodcom mohol byť po takom letisku a Cargu 4 500 až 7 600 korún. A to sú už hmatateľné a zrozumiteľné čísla, aby občania vedeli, o čo prišli a akú protihodnotu ste im za toto dali. Že ste im ako protihodnotu dali len výdavky napríklad na letisko, že ako protihodnotu im dávate peniaze súkromným firmám, že ako protihodnotu im dávate napchávanie peňazí distributérom, výrobcom a predajcom liekov.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslanci - Vaľová, Pelegrini, Pavlis, Krajkovič, Martinák, Nachtmannová, Bobrík, Kvorka.
Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo odovzdávam pani poslankyni Vaľovej. Nie je v sále. Tak pokračujeme ďalej. Slovo má pán poslanec Pelegrini.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Janiš, vo svojej reči si hovoril, ako sa máme tešiť z toho, že ročne dostaneme možno 10 miliárd na dividendách. No tak sa teda spolu tešme, že sme mohli dostávať dvojnásobok pri efektívnom riadení takéhoto podniku, keby bol zostal v rukách štátu a teraz sa tešme teda, že máme len polovicu. A neviem, či si nepostrehol, že bude na konci schôdze ešte aj správa o Cargu. Ale teda vyslovil si tie nejaké tvoje myšlienky už pri debate o správe o SPP, tak ti poviem tých 14 miliárd, o ktorých si hovoril, ako sme krásne mohli za Cargo dostať a čomu všetkému sme mohli pomôcť od zdravotníctva až po dôchodcov, tak asi si zabudol povedať jednu vec. Pri privatizácii Carga - a poviem to ešte aj pri prerokúvaní tej správy - bola jedna z podmienok tých, ktorí ich mali kúpiť, že okamžite po tom, ako získajú majoritu v týchto podnikoch, znížite poplatok za dopravnú cestu, čo by znamenalo zníženie výnosov ŽSR, š. p., minimálne o 2,5 až 3 miliardy korún ročne. Tým pádom tvojich slávnych 14 miliárd korún by sme minuli a museli dotovať zo štátneho rozpočtu v priebehu štyroch až piatich rokov. Takže asi taký nejaký výnos by znamenalo tvojich 14 miliárd korún pre tento štát.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pavlis.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, hovoril si o všetkom inom, len nie o tom, čo je v tej správe. Hovoril si o dividendách, o daniach, o dôchodkoch, hovoril si aj o zahraničnom partnerovi. Ale v tej správe nie je ani slovo o tom, že by sme spochybňovali toho zahraničného partnera. Hovoril si o letisku, o Cargu, ale správa je o inom. Tá správa, názov správy je o procese privatizácie. My hovoríme o tej privatizácii. Aké podmienky ste vy dohodli? Čo ste dohodli pre štát? Koľko ste zaplatili poradcovi? O tom je tá správa. Nie o tom, aké sú dividendy. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Krajkovič.
M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, v čase, keď ste začínali svoj príspevok, vyjadrili ste taký údiv nad tým, že vás nepočúvajú poslanci Smeru, takže by som to trošku chcel uviesť na pravú mieru. V čase, keď ste začínali tento príspevok, z vášho poslaneckého klubu bolo v sále päť poslancov, čo nejako štatisticky predstavuje 16 % a z nášho poslaneckého klubu tu bolo sedemnásť poslancov, čo je štatisticky nejakých 34 %. Tak, aby sme to trošku tiež uviedli na pravú mieru. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Martinák.
Ľ. Martinák, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, vaša rozprava mi pripadala viac než trápna. O všetkom možnom ste sa tu zmienili a rozprávali, len nedostatočne o Slovenskom plynárenskom priemysle. Je veľmi zaujímavé a kladiem si stále otázku, prečo vám správy, ktoré sa pozerajú aspoň trošku dozadu, stále tak prekážajú. Asi viete prečo. Zmieňovali ste sa o diaľniciach, o letiskách, o Cargách, ale vôbec ste neboli konkrétny k predmetnej správe. Ďalej vám ležia na srdci občania, ako údajne im škodíme a tak ďalej. Kladiem si otázku, pán poslanec Janiš, kde žijete, či na Slovensku alebo na inej galaxii a čo vám hovoria preferencie. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, našťastie sa letiská a Cargo za vašej vlády už nestihli sprivatizovať, pretože čítali by sme tu podobné závery, teda to, čo sa udialo pri SPP. Budem ich stále pripomínať. Hodnota 100 % SPP bola 6 až 8 mld. USD a za 49 % akcií prišlo 2,7 mld. USD. Poradca dostal 31,5 mld. USD, pričom druhý v poradí v ponuke... (Hlasy v sále.) Miliónov som povedala... (Hlasy v sále.) Tak pardon.
M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím, pán kolega. Chápem emócie.
O. Nachtmannová, poslankyňa: A poradca, ktorý skončil na druhom mieste, ponúkal za rady len 18 mil. USD. Niektoré privatizačné dokumenty nie sú k dispozícii. Včera to tu niekoľkokrát bolo spomínané. Kurzová strata 10,5 mld. SK. Na kúpu akcií prišla len jediná ponuka. Takáto bola činnosť tohto geniálneho poradcu a tu opäť pripomínam, na Slovensku v tejto dobe už boli známe rôzne korupčné škandály poradcu pre privatizáciu SPP. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec... Teda pardon, vážené kolegyne, kolegovia, je 12.01 hodín. Dokončíme faktické? Je všeobecný súhlas?
Nech sa páči. Slovo má pán poslanec Bobrík.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Janiš, ja naozaj si myslím, že to treba nechať asi orgánom činným v trestnom konaní postupne zistiť, či tam boli porušené tieto veci. Ale neviem, či sa pasuješ za takého odborníka, pretože uvedom si jedno, ja som hovoril o tých diletanstvách, ktoré si v úvode povedal, podpísanie takej zmluvy, tej sprostredkovateľskej. Ten balík, ktorý predložili tí uchádzači, má niekoľko stoviek strán a väčšinou sa to robí tak - teda nevidel som to - sa to robí tak, že sú zviazané nerozoberateľne, aby sa nemohlo manipulovať s tými stranami. To znamená, že tá zmluva je tam vložená a podpísaná od nich v tom dátume, kedy to predkladali. Ale potom je povinný obstarávateľ zavolať k podpísaniu zmluvy najskôr 5 dní pred lehotou viazanosti, to hovorí zákon o verejnom obstarávaní. Čiže mali tam byť tie podpisy vtedy, kedy ich skutočne podpisovali, pretože ten originál mal zostať aj ako dokumentujúci, porovnateľný, referenčná zmluva, ktorá mala stále zostať v súťažnej ponuke, ktorú predložili. Čiže v tom je ten rozdiel.
A naozaj bude treba asi pristúpiť k tomu § 39 Občianskeho zákonníka, že je neplatný úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza zákon. A v tomto prípade asi prišlo k obídeniu zákona. A sú tam ďalšie veci, čo sa týka jednotlivých kritérií hodnotenia. Veď v tom čase platný zákon vôbec nepripúšťal napríklad také kritérium, aké bolo vybrané - referencia a dosiahnuté výsledky. To je na hodnotenie účasti toho uchádzača v ponuke, ale nie v tom, aby sa hodnotili kritériá na hodnotenie ponuky, ale jeho účasť. To bolo dávno vtedy v zákone takýmto spôsobom dané. Čiže tam je pochybenie. Bude veľa vecí pochybených, ktoré sa preukážu a bude na politickej vôli, či naozaj to trestné oznámenie a rozporovať túto zmluvu... (Vystúpenie prerušené časomierou.) (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, tak všetci sme si tu vypočuli, ktorí sme prítomní v tejto sále, že si urobil povinnú jazdu, ktorú ti zrejme nadiktoval tvoj šéf, pretože nehovoril si absolútne k veci. Ty si tu pospomínal od letiska, Carga cez dôchodkový systém všetko možné, lebo nevedel si, o čom máš hovoriť, lebo dobre vieš, že ani nemáš o čom hovoriť. Rozumieš, pán poslanec? Taká je pravda. No ale treba sa vyjadriť aj k tým veciam, ktoré si použil vo svojom vystúpení a treba na ne aj odpovedať.
Hovoríš, že my tu dačo zahmlievame. No, ak tu dačo dakto zahmlieva, tak v prvom rade tvoje vystúpenie presne ukázalo, kto tu čo zahmlieva a kto o čom rozpráva. Ak ty hovoríš o voľajakej privatizácii, ktorú si tu spomínal a rozprávaš o nej takým spôsobom, no tak mne to tak pripadá, že keby sa nebolo privatizovalo, tak na Slovensku už ani žiť nebudeme, lebo nebudeme mať z čoho žiť, lebo vy pravičiari, krajní pravičiari, dovolím si hovoriť, medzi ktorých ty patríš, používate len tento spôsob, ktorým sa dá na Slovensku žiť. Zobral si, samozrejme, ako každý z vás, ktorý vystupuje, zase meno premiéra do úst, premiéra Roberta Fica. No vieš čo? Môžete tu rozprávať, koľko chcete. Vy ho nezničíte, pretože Robert Fico je tu a tu bude, on vás dobre všetkých pozná, pretože s vami tu žil a on na vás všetko vie, všetko pozná a vám to nepomôže. Môžete hovoriť, koľko chcete. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo...
J. Kvorka, poslanec: Ďalej by som ti chcel povedať, že ak sa chceš vyjadrovať k našim členom voľaktorým, ako je Volf a ako je Brhel, no tak musím ti povedať, prejdi si voľajakú databázu, voľakoho si nájdi, možno aj mňa z Martina, ale to sa ti nepodarí, tak si zisti, že to, čo si rozprával, nie je pravda, pretože to nie sú naši členovia... (Vystúpenie prerušené časomierou.) (Potlesk.)