Čtvrtek 31. ledna 2008

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ešte chcem takto sa opýtať, chce na vaše zareagovanie, pán Janiš, aj pán minister, dáme mu slovo, a potom môžete zaujať stanovisko spolu. Alebo nevyhovuje takýto postup. Dobre, nech sa páči, pán Janiš, reagujte na faktické poznámky. Zapnite mu, prosím, mikrofón.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. No, pán kolega Kvorka, neposudzuj ma podľa seba, alebo SDKÚ podľa Smeru, to sú úplne iné firmy. Iba toľko. No, čo sa týka štátneho SPP, to bola tá prvá faktická, štátneho, že o čo štát prišiel, že má iba polovičné dividendy, no spýtajte sa svojho pána Federiča, ako bol vysoko v štátnom SPP a prečo to SPP nešliapalo. Veď ste tam mali svojho človeka vtedy a máte ho dnes na úrade vlády. Najlepšia odpoveď.

Čo sa týka poplatku za dopravnú cestu. V správe, ktorú predkladá minister dopravy o Cargu, sa píše, že je trikrát vyššia cena za dopravnú trasu na Slovensku ako v okolitých štátoch, čo likviduje Cargo, ale aj osobnú dopravu na Slovensku preto, lebo koľajnice po Slovensku sú drahé. Vy vo svojej správe uvádzate, že treba niečo urobiť pre slovenské Cargo, ktoré zostalo slovenské s cenou dopravnej trasy. Takže aj tak ju budete chcieť znížiť, ak budete chcieť byť konkurenční. No len ju nechajte takto vysokú, v pohode, však vás obídu všetky cudzie vlaky, toľko na margo. Ale však budeme mať správu o Cargu. Toľko o Cargu.

No, čo sa týka straty. Pani kolegyňa Nachtmannová, koľko je tá kurzová strata? Sedem miliárd korún, ako je v správe, alebo desať miliárd, ako hovorí šéf finančného výboru, alebo 12 mld. o mesiac, alebo 15 mld. o dva mesiace? No, zlaďte si noty a povedzte, koľko je kurzová strata, a potom si zahedžujte plyn a ropu v súčasnosti, lebo tá ropa ide hore. Dobre? Du-du-du. A to je všetko.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, ešte vystúpenie pána ministra znesieme, časovo krátke, ma upozornil pán minister. Je súhlas?

Nech sa páči, pán minister, aby sme to mali v jednom bloku.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Ja len uvediem čísla, lebo pán poslanec Janiš povedal, že, citujem: "Nechajme cez tie štyri rúry tiecť stále viac a viac plynu." Viac znamená, že z východiskového stavu je nejaká delta navyše, aspoň matematika to tak vysvetľuje. Takže ja poviem štyri čísla. Budem brať rok 1999, kedy Gasfin vyhodnotil privatizáciu na 4 - 6 mld. a rok 2006, kedy došlo k prelomu a prechodu vládnej moci. Takže, čo sa týka tranzitu, čo je tá zlatá sliepka pre Slovenský plynárenský podnik. V roku 1999 pretieklo cez tieto štyri rúry 88,3 mld. m3 plynu a v roku 2006 len 73,8 mld. m3. Pritom spotreba plynu stúpala v celej Európe, budovali sa nové trasy. Dôvod prečo? Lebo Gas holding, ktorý kúpil ako strategický partner plyn, zdvihol tak neúmerne tranzitné poplatky, že jednoducho sa hľadali nové trasy. Určite, pán poslanec, uznáte, že 73,8 je menej ako 88,3.

Druhý údaj, distribúcia, čo je eminentne dôležité pre slovenských občanov. Distribúcia, to znamená, predaj na slovenskom trhu bol v roku 1999 7 mld. m3, v roku 2006 6,3 mld. m3, čiže znovu ste sa netrafili. Takže pokiaľ hovoríme o nejakých číslach, hovorme korektne.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: No, pán Janiš, s faktickou, nech to ukončíme celé. Má dve minúty, zapnite, prosím, pánovi poslancovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, ja s vami súhlasím. Ja som žiadne čísla nespomínal, moja výzva bola, aby ten tranzit cez Slovensko, aby ste bojovali za to, aby nevyrastali nové rúry. Čím menší tranzit cez Slovensko, tým menšie príjmy SPP, v tom sa úplne zhodneme, pán minister. Ja som nepoužíval ani údaje z roku 1999, ani z roku 2006.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je 12.10 hodín, prerušujem rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Začíname o 14.00 hodine. Pripomínam, začíname hodinou otázok a odpovedí, nasledujú interpelácie. Príjemný obed.

(Prerušenie rokovania o 12.11 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

 

 

 

Tretí deň rokovania

19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

31. januára 2008 o 14.01 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás ešte o niekoľko minút. Som informovaný, že pán premiér aj s ďalšími členmi vlády sú už na ceste a predpokladám, že vo veľmi krátkom čase budem môcť otvoriť pravidelný bod rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je hodina otázok.

Dovoľte, aby som využil túto chvíľočku, kým počkáme na príchod predsedu vlády na to, aby som, aj keď ho tu zatiaľ nevidím, novému pánu ministrovi obrany Jaroslavovi Baškovi zaželal veľa úspechov v práci na jeho novom poste a dúfam, že aj spolupráca na úrovni rezortu obrany, ktorý prevzal na Národnej rade, bude pokračovať tak ako v minulosti. Pán premiér.

Takže teraz, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 19. schôdze

hodinou otázok.

Konštatujem, že boli naplnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu. Bolo položených spolu 61 otázok pre pána predsedu vlády a na jednotlivých členov vlády sa s otázkami obrátilo 44 poslancov.

Overovatelia tak, ako je to zvykom, vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky tých poslankýň a poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Teraz už poprosím predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby nás oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest.

Na dnešnej hodine otázok nebude prítomný podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj, ale nie sú na neho položené žiadne otázky. Rovnako je neprítomná pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová, ale rovnako ani na pani ministerku neboli položené žiadne otázky. Všetci ostatní členovia vlády, ktorí majú dnes odpovedať, sú prítomní.

Ďakujem pekne, pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády. A teraz máte 15 minút na to, aby ste odpovedali na otázky v poradí, ako boli vyžrebované.

Prvá je od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča a znie: "Vážený pán predseda vlády, čo sa týka zdravotného poistenia, prijala bývalá vláda neobvyklý mix verejného a privátneho systému. Čo si o tom myslíte vy?"

Nech sa páči, pán premiér.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku pánovi poslancovi Národnej rady.

Úvodom je vhodné veľmi otvorene povedať, v Slovenskej republike sa významne polarizovali politické a programové prístupy a pohľady na rôzne otázky života spoločnosti. Tak to bolo a stále je aj vo vzťahu k problematike zdravotníctva.

Jedna skupina politických strán vníma hodnotu zdravia cez prizmu sociálneho a nakoniec aj ústavného vývoja. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 všetkým garantuje právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Menej sa však už hovorí o tom, že ústavou priznané právo zároveň zakladá ústavnú povinnosť štátu zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práva tými subjektmi, ktorým bolo priznané.

Ak hovoríme o verejných otázkach súvisiacich so zdravotníctvom, či už ide o legislatívu, tvorbu poistného alebo zdravotného systému, vždy máme na mysli plnenie uvedenej povinnosti štátu. V danej súvislosti by som chcel citovať veľmi dôležitý právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a poprosím všetkých ctených členov Národnej rady Slovenskej republiky, aby si obsah tohto právneho názoru Ústavného súdu dobre zapamätali.

Ide o právny názor, ktorý bol vyslovený v odôvodnení nálezu zo dňa 19. júna 1998 pod spisovou značkou Ústavný súd 13/97, pokiaľ by mal niekto záujem sa bližšie s obsahom tohto právneho názoru oboznámiť. Citujem: "Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže." Ešte raz prečítam túto základnú vetu. "Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže. Je to dané účelom zdravotného a dôchodkového poistenia a jeho právnou podstatou. V súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme, zameranú na uplatnenie ústavných práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa, resp. práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.

Zdravotné a dôchodkové poisťovne sú v základnom zdravotnom a dôchodkovom poistení iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi." Toto je posledná veta z právneho názoru, ktorú si pre jej obrovský význam opätovne dovolím prečítať. "Zdravotné a dôchodkové poisťovne sú v základnom zdravotnom a dôchodkovom poistení iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi." Toto nie je politický názor. Toto je názor, ktorý vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v roku 1998. Nielenže sa tento právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky skutočne opiera o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, rovnako podľa iného rozhodnutia uvedeného Súdneho dvora Európskej únie v spore Fenin verzus Európska komisia, nákup zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami nemôže byť považovaný za hospodársku činnosť orientovanú na zisk. Ďalšie významné stanovisko, ktoré čosi naznačuje, do akej miery boli rozhodnutia prijímané v rokoch 1998 - 2006 v súlade, či už s judikatúrou Ústavného súdu alebo s judikatúrou príslušných medzinárodných súdnych dvorov.

Druhá skupina politických strán hodnotovo preferuje tvorbu zisku a to nielen v hospodárskej oblasti, ale aj v zdravotníctve, penzijnom systéme, či v školstve. Práve tu bola podstata tzv. reforiem predchádzajúcej vlády. Samotní realizátori tzv. reformy, teda privatizácie v zdravotníctve o jej zmysle povedali, citujem: "Reformné zákony schválené počas pôsobenia predchádzajúcej vlády nastavili základné pravidlá pre účastníkov zdravotníckeho trhu." Zdôrazňujem použitý pojem "zdravotnícky trh", čiže zdravie občanov sa stalo tovarom na trhu a prestalo byť verejnou službou, s čím ani ja, ani politická strana, ktorú vediem, ani celá vládna koalícia nikdy nemôžeme súhlasiť. (Potlesk.) Zdravie nie je a nikdy nebude tovarom.

Prijatím tzv. reformných zákonov v roku 2004 došlo k zásadnej systémovej zmene, ktorá narušila základné princípy verejného zdravotného poistenia a to predovšetkým neziskovosť a autonómne riadenie. Transformácia všetkých zdravotných poisťovní na obchodné spoločnosti založené na princípe dosahovania zisku nemá vo svete obdobu. Verejné zdroje - poistné sa stalo majetkom súkromných spoločností, namiesto toho, aby tieto spoločnosti finančné prostriedky od občanov iba spravovali za adekvátnu odmenu v podobe správneho fondu, ktorý, ako všetci dobre vieme, dnes predstavuje 3,5 %.

Dobre počúvajte. Odvody občanov na zdravotné poistenie boli v roku 2004 privatizované. A samotní tzv. reformátori opäť konštatovali, citujem: "Pravidlá zdravotného poistenia upravuje zákon z roku 2004. Postavenie zdravotných poisťovní, ako aj podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia upravuje zákon tak isto z roku 2004." Ani jeden z týchto zákonov neupravuje otázky vlastníctva odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie. Jednoducho autori tzv. reformy zabudli "úmyselne" definovať prostriedky zdravotného poistenia ako verejné prostriedky. Treba priznať, že došlo k výraznému odklonu od princípov zdravotného poistenia uplatňovaných vo vyspelých európskych krajinách. Legislatívne úpravy z roku 2004 boli krokom späť voči dovtedy existujúcemu stavu. Presadil sa absolútne neštandardný systém, ktorý štáty po celom svete odmietajú. Tento systém je dokonca v rozpore aj s medzinárodnými dokumentmi, ku ktorým sa formálne hlásia aj slovenské súkromné zdravotné poisťovne. Vyplýva to z programových dokumentov Medzinárodnej asociácie zdravotných a vzájomných poisťovní AIM, ktorej členom je aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky.

V pripomienke k návrhu Európskej komisie, okrem iného táto asociácia, ktorej členmi sú aj slovenské zdravotné poisťovne, uviedla, citujem: "Ak má byť zdravotná starostlivosť všeobecne dostupná a zároveň ekonomicky efektívna, musí byť riadená princípom všeobecného záujmu, ktorý musí mať prednosť pred komerčnými záujmami. Členské poisťovne podľa toho ponúkajú svoje služby bez nároku na zisk", citujem, "bez nároku na zisk, lebo prvoradým cieľom nie je zisk, ale spokojnosť poistencov."

V dokumente sa ďalej uvádza, citujem: "Poisťovne sú protiváhou čisto súkromných na zisk orientovaných alternatív, ktoré si môžu stavať aj iné ciele, než len uspokojovať sociálne a zdravotné potreby európskych občanov." Naše súkromné poisťovne teda niečo iné presadzujú na európskej úrovni, keď súhlasia s takýmito stanoviskami a za niečo iné bojujú tu, u nás doma, v Slovenskej republike.

Pri porovnávaní súčasného stavu na Slovensku s ekonomicky vyspelými krajinami berieme do úvahy dva základné modely zdravotného poistenia. Sú to modely, ktoré existujú vo svete. Prvým je systém verejného sociálneho poistenia, ľudia v ňom buď vôbec neplatia poistky a zdravotníctvo financuje priamo štát z rozpočtu, teda z daní alebo síce poistky platia, ale väčšinou jedinej verejnej poisťovni, a čo je najdôležitejšie, výšku poistky a rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti určuje štát. V niektorých krajinách majú takýto systém zároveň s existenciou viacerých poisťovní, poisťovne sú však prísne regulované a aj pokiaľ ide o príjmy, zisk nie je nikde povolený.

Druhým systémom je taký, v ktorom neexistuje povinnosť poistiť sa a poisťovne tu pôsobia ako podnikateľské subjekty. Najznámejším príkladom takéhoto riešenia sú napríklad Spojené štáty. Štát v tomto systéme im teraz z hľadiska zákazníkov a tvorby trhu negarantuje nič. Tento systém sa však z roka na rok stáva neudržateľnejším a len v tejto krajine je bez poistenia asi 75 mil. občanov.

Čo si teda myslím o neobvyklom mixe verejného a privátneho systému v zdravotníctve? Že táto vláda, vláda silnej sociálnej orientácie, urobí všetky zákonné kroky, aby základnému poisteniu občanov vrátila jemu vlastný charakter a poslanie, aby zdravie občanov nebolo predmetom trhu, ale aby plnilo charakter solidárnej a neziskovej služby v záujme každého jednotlivca a nebolo len pre vyvolených, ktorých charakterizuje postavenie či peniaze. Vieme, že to nie je vždy jednoduché, oveľa zložitejšie ako opačný pohľad, založený na filozofii: Občan plať, znovu a znovu siahaj do svojej vlastnej peňaženky.

Vážené dámy a páni, je všeobecne známe, že táto vládna koalícia prijala rozhodnutie, na základe ktorého musia zdravotné poisťovne prípadný kladný hospodársky výsledok vrátiť naspäť do systému a že jediné peniaze, ktoré môžu použiť ako odmenu za svoju prácu, sú peniaze v správnom fonde vo výške 3,5 %.

Už sme počuli od niektorých súkromných zdravotných poisťovní, že chcú žalovať Slovenskú republiku a ide o zdravotné poisťovne, kde je vlastníkom finančná skupina Penta. Dokonca táto finančná skupina už povedala, že bude žiadať od Slovenskej republiky 14 mld. slovenských korún. Pýtam sa, to je tých 14 mld. slovenských korún, ktoré chceli zobrať z verejného zdravotníctva? Takýto prístup odmietame. Peniaze, ktoré ľudia musia zo zákona povinne odviesť do zdravotných poisťovní, musia zostať v zdravotníctve s výnimkou 3,5 %, ktoré môžu použiť. (Potlesk.)

Ak sa oprieme o stanoviská Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdneho dvora, môžu nás žalovať, koľko chcú a takýchto žalôb sa v žiadnom prípade báť nebudeme. Toľko k prvej otázke. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Krajkovič, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

Takže ako druhá bola, pán predseda vlády, vyžrebovaná otázka pani poslankyne Kataríny Cibulkovej a znie: "Pán premiér, ako je možné, že toľké mesiace minister Kašický nevedel o tom škandalóznom tendri? Prečo nepodal demisiu okamžite? Viete, ktoré firmy boli prihlásené do tendra?"

R. Fico, predseda vlády SR: Podstatné je, že pán minister obrany podal túto demisiu a preukázal, aká by na Slovensku mohla byť politická kultúra. Ale niekoľko detailov v poslednej jeden a pol minúte. Riaditeľ Úradu správy nehnuteľného majetku nedodržal finančné limity, ktoré boli uvedené v plánovacích dokumentoch schválených ministrom. Minister obrany mal dostatok dôvodov predpokladať, že plánované finančné objemy uvedené v niekoľkých ním schválených dokumentoch budú plne rešpektované. Nestalo sa tak a napriek neexistencii subjektívnej zodpovednosti minister obrany správne na seba prevzal zodpovednosť objektívnu.

Ešte predtým, ako podal demisiu, vyvodil personálnu zodpovednosť a zrušil všetky vyhlásené verejné súťaže. Tak zabezpečil, že nevznikla žiadna škoda, že z rezortu neodišli žiadne peniaze a neuzatvorili sa žiadne zmluvy. Jediné, čo rezort utŕžil, je hanba a môže za ňu pár jednotlivcov, konanie ktorých je potrebné preveriť z hľadiska pohnútky konať proti jasným plánovacím dokumentom, ktoré podpísal minister.

Pokiaľ ide o zverejnenie záujemcov, už sa tak stalo, pani poslankyňa, a okrem iného sa zistilo, že konateľom jednej zo spoločností, bol aj člen SDKÚ. Nehovorím to preto, aby som hneď vyvodzoval závery, ale treba odmietnuť filozofiu, tak si to nakoniec spolu povedzme, že keď sa do verejnej súťaže kdekoľvek, ja teraz nehovorím o rezorte obrany, prihlási akákoľvek firma, v ktorej pracuje člen tej, či onej alebo takej politickej strany, hneď sa hovorí o straníckom klientelizme. Toto jednoducho musíme odmietnuť, predsa tu máme Úrad pre verejné obstarávanie, na čele tohto úradu stojí predstaviteľ nominovaný opozičnou politickou stranou, Stranou maďarskej koalície a sú všetky mechanizmy. Takže rovný meter, priatelia, pokiaľ ide o tieto otázky, za ktoré je táto vláda atakovaná. Ale vyslovujem poďakovanie ministrovi Kašickému, exministrovi, za prejav politickej kultúry, ktorý preukázal vo vzťahu k slovenskej politickej scéne.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády, váš limit 15 minút vypršal.

Budeme pokračovať teraz vyžrebovanými otázkami, ktoré položili poslanci jednotlivým členom vlády.

Ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Kötelesa a je smerovaná na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka: "Z hľadiska vášho rezortu, aké sú možnosti na rozvoj z hospodárskeho hľadiska najzaostalejších regiónov?"

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som vás ubezpečiť, že súčasná vláda robí všetko pre to, aby sa disparity medzi jednotlivými regiónmi znižovali a tým bola životaschopnosť a ekonomický rast slovenskej ekonomiky zabezpečovaný v trvalom kontexte. Jasným dôkazom týchto snáh sú aj rozhodnutia vlády z konca minulého roka o schválení investičných stimulov ako pre zahraničných, tak aj pre domácich investorov, ktoré bývalá vláda nevedela doriešiť v období presahujúcich niekoľko mesiacov. Z celkového počtu 44 projektov, ktorým súčasná vláda schválila štátnu pomoc, bolo 10 projektov, ktoré sú, resp. budú realizované v Košickom kraji. Pozitívne túto skutočnosť vnímajú aj konkrétni investori s tým, že deklarujú, že súčasná vláda vytvára vhodné podnikateľské prostredie a plní si svoje záväzky tak, ako jej vyplývajú z jej programového vyhlásenia. O tom, že vláda Slovenskej republiky má záujem riešiť problematiku podpory regionálneho rozvoja v najzaostalejších regiónoch, svedčia aj výjazdové zasadnutia do zaostalých regiónov, ako bola Rožňava, či Sobrance a prijatie takisto konkrétnych krokov ich podporí.

Podpora zaostalých regiónov sa realizuje aj budovaním priemyselných parkov. V súčasnosti prebieha výstavba priemyselného parku podporeného zo štrukturálnych fondov v Michalovciach, pričom celková výška štátnej pomoci tu predstavuje sumu 160 mil. slovenských korún. Predpokladáme, že po ukončení výstavby a etablovaní investorov sa v tomto priemyselnom parku v regióne vytvorí najmenej 1 500 nových pracovných miest.

Ďalšou oblasťou, ktorá napomáha rozvoju zaostalých regiónov, je aj prijatie nového zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý legislatívne upravuje nové pravidlá poskytovania štátnej pomoci a ktorý na rozdiel od predchádzajúceho zákona o investičných stimuloch podporuje aj oblasti technologických centier, centier strategických služieb a oblasti poskytovania služieb v cestovnom ruchu.

Podmienky a limity poskytovania jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v tomto zákone upravené diferencovane podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Investičnú pomoc v zmysle tohto zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a na tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne s novou investíciou súvisia. Príkladom takejto podpory rozvoja regiónu je aj investícia spoločnosti Magnet - Marelli v priemyselnom parku Kechnec, ktorá predstavuje jednu z najvýznamnejších akvizícii zahraničného investora za rok 2007. Chcem sa tiež dotknúť alebo chcem podotknúť, že uvedená spoločnosť plánuje v priebehu najbližšieho obdobia rozšíriť svoje aktivity v tomto regióne aj o investície do budovania výskumno-vývojového strediska v úzkej spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach, čím sa napĺňa zámer terajšej vlády podporovať sofistikované investície s vyššou pridanou hodnotou a s využitím vedeckého potenciálu vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku.

Aj stratégia rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, vypracovaná ministerstvom hospodárstva a schválená vládou v máji 2007 predstavuje jeden z koncepčných nástrojov vlády Slovenskej republiky majúcich za cieľ rozvoj zaostávajúcich regiónov stredného a východného Slovenska. Práve na tieto regióny budú platiť priority.. (Hluk v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán minister. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu pána ministra. Ďakujem.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Práve na tieto regióny budú kladené priority pri poskytovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v rámci sektorového Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast vo finančnom období v rokoch 2007, 2008 až 2013.

Ďakujem, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Köteles, doplňujúca otázka? Nech sa páči.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister, za vašu celkom reálnu odpoveď. Vopred som bol presvedčený o profesionalite, resp. o podrobnostiach vo vašej odpovedi, ale zároveň som povinný, aby som vás upozornil na správu Európskej komisie, z ktorej vyplýva, teraz citujem, že "hlavne ľudia vo východných regiónoch Slovenska sa nepodieľajú na výhodách, resp. rozvoji Slovenska, čo spolu s nízkou zamestnanosťou u niektorých častí populácie bráni rýchlejšej obnove štátu."

Aj táto správa vychádza zo známych faktov, že súčasná vláda v niektorých prípadoch viac podporuje vyspelejšie, presnejšie šťastnejšie regióny Slovenska. Ako ste to povedali, napríklad Michalovce, Košice, Kechnec atď. A napríklad v niektorých regiónoch napríklad pri výstavbe diaľnic, keď z najviac zanedbaného regiónu z Gemera boli a budú presunuté techniky, technológie, peniaze na tzv. severnú trasu, už len konštatovať môžeme, že zanedbáme tie regióny a ešte k tomu z európskych peňazí. Z tohto hľadiska niektorí tak dosť kacírsky tvrdia, že sme hrdí na to, že najchudobnejšie regióny môžu dotovať najbohatšie regióny okolo Žiliny alebo Popradu.

Dovoľte mi ale položiť otázku, pán minister. Aký je váš názor, že pri rekordnom rozvoji Slovenska, pri rekordnej nezamestnanosti, pri vládnutí a teraz citujem pána premiéra, čo povedal pred chvíľou, "silnej sociálnej vlády", prečo sa prehlbujú naďalej regionálne rozdiely v neprospech východu a juhu Slovenska?

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že odpoveď na túto otázku je trošku širšia a oveľa komplikovanejšia, než je priestor pri hodine otázok. Máte absolútnu pravdu. Sú stále regióny na Slovensku, ktoré vykazujú veľkú mieru nezamestnanosti a veľmi nízku mieru pracovných príležitostí v danom regióne. K tomu prispieva i fakt, že mobilita slovenských občanov ešte nie je na takej úrovni, aby ľudia vedeli opustiť svoje rodinné domy a odchádzať za prácou niekde inde. Tento fakt musíme brať veľmi reálne a veľmi skutočne a on je objektívny. Preto je eminentnou snahou a skutočne my pri všetkých rokovaniach s investormi tlačíme týchto investorov práve do oblastí južného Slovenska, ale počnúc Východoslovenskou nížinou a končiac až niekde pri Štúrove, možno ďalej, lebo to sú práve tie oblasti, ktoré dnes vykazujú maximálnu mieru nezamestnanosti, my sme investičné stimuly alebo podmienky na pridelenie investičných stimulov nastavili nasledovne. Na to, aby investor dostal štátnu pomoc pri realizácii svojej investície, musí na územiach, kde je nezamestnanosť nižšia alebo rovnaká, ako je priemerná nezamestnanosť, musí preinvestovať minimálne 800 mil. korún, čo je dosť značná suma. Tam, kde je miera nezamestnanosti do 50 % vyššia, ako je priemerná miera nezamestnanosti, stačí investícia už len 400 mil. korún, čiže je tu bonifikácia, je tu väčší priestor pre menších investorov a dokonca, kde je miera nezamestnanosti vyššia, ako je 50 % nad priemer nezamestnanosti, stačí investícia iba 200 mil. korún na to, aby mohol potenciálny investor čerpať všetky typy investičnej pomoci.

Takisto aj v pripravovanom programe realizácie štrukturálnych fondov dávame veľký dôraz práve na tieto oblasti vzhľadom na to, že predpokladáme vzhľadom na absenciu veľkých investorov v týchto oblastiach, že skôr bude záujem o podporu malých projektov, projektov s menšou investičnou náročnosťou, a preto ten presun peňazí alebo tú potenciálnu čiastku, ktorú bude možné čerpať v oblasti štrukturálnych fondov, budeme práve smerovať do systému de minis, kde je práve priestor na typy projektov, ktoré budú zabezpečované pre vlastné okolie, to znamená, hlavne v tých regiónoch, kde momentálne tie investičné prostriedky veľmi chýbajú.

Myslím si, že tento proces sa nedá vyriešiť v jednom volebnom období. Ale myslím si, že všetky vlády, aj budúce vlády, ktoré budú na Slovensku, budú musieť s týmto problémom zápasiť a bude povinnosťou všetkých vlád, aby riešili tieto regióny, ktoré, bohužiaľ, doteraz vykazujú stále vysokú mieru nezamestnanosti a nízku ekonomickú účinnosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Druhú otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča: "Pán minister, máte k dispozícii už prvé analýzy po aplikácii nového Zákonníka práce v zdravotníctve?"

Ešte predtým, kým pán minister bude odpovedať, znovu vás chcem poprosiť, dámy a páni, aby ste tí, ktorí potrebujete riešiť niečo iné, radšej opustili sálu, pretože nie je potrebná atmosféra na vystúpenie pánov ministrov.

Nech sa páči, pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, údaje, ktoré má k dispozícii toho času ministerstvo zdravotníctva, sú zatiaľ len neoficiálne údaje a teda aj štatistiky a analýzy sú zatiaľ neoficiálne. Je to z toho dôvodu, že na základe bežných termínov pre štatistické informácie budú podklady z Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2007 k dispozícii až v druhej polovici februára 2008. Až na základe týchto štatistických informácií, ktoré budú platnými štatistickými informáciami, bude možné zanalyzovať celkové dopady nového Zákonníka práce na zdravotníctvo.

Pri tejto príležitosti zároveň si dovolím nastoliť aj otázku, o aké analýzy pani poslankyňa mala záujem, pretože tie analýzy sa môžu týkať počtov zamestnancov, môžu sa týkať zabezpečenia služieb, môžu sa týkať hospodárstva daného zariadenia atď., čiže tých analýz môže byť, samozrejme, strašne veľa.

Napriek tomu, že tie údaje sú zatiaľ neoficiálne, chcem vás informovať, pani poslankyňa, že ministerstvo zdravotníctva pravidelne komunikuje so zástupcami či už odborových organizácií alebo zástupcami zamestnávateľov a od začiatku, kedy vošiel do účinnosti nový Zákonník práce, sa na ministerstve zdravotníctva už uskutočnili štyri zasadnutia odvetvovej tripartity, ktorá sa zaoberala otázkami odmeňovania pracovníkov v zdravotníctve a implementácie Zákonníka práce. Samozrejme, všetky tie diskusie, ktoré sa vedú ohľadom zavedenia Zákonníka práce, hovorím, sú zatiaľ v rovine, kde každá strana, či už zamestnávatelia, alebo odborové organizácie pertraktujú svoju vlastnú potrebu ako riešiť dopady Zákonníka práce. Takže hovorím, v tejto chvíli všetko to, čo by som povedal o analýzach, je neoficiálne a nerád by som zavádzal.

Takže zatiaľ je to všetko. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa, nech sa páči, doplňujúca otázka.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, na toto je ťažko dať doplňujúcu otázku, pretože som sa od vás nedozvedela nič. Ale predsa len dovoľte pár reflexií.

19. novembra bolo prerušené rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, kde bola práve táto otázka novelizácia Zákonníka práce a dopady v rezorte zdravotníctva. Bolo to preto prerušené, pretože vy ste z tohto rokovania odišli s tým, že potrebujete ísť k pánovi prezidentovi a už ste sa nevrátili. Ale tá správa, ja tú správu mám k dispozícii, pretože je to na internete, sa zaoberala len dopadmi Zákonníka práce na fakultné nemocnice. Myslím si, že oveľa väčší problém je vo vidieckych malých nemocniciach, a nie vo fakultných, kde predsa tých lekárov je viac a je tam lepší aj presun.

Moja otázka znie asi tak, čo chce robiť rezort pre to, aby bola zabezpečená prevádzka aj v menších vidieckych nemocniciach, pretože je tam nedostatok lekárov, je tam nedostatok zdravotníckeho personálu a mnohé nemocnice musia buď zatvárať jednotlivé oddelenia alebo presúvať operácie. Alebo chce to rezort riešiť tak, ako sa to vyriešilo včera napríklad v Kvetnici, že z jedného dňa na druhý prepustí 102 zamestnancov len preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nespravila, teda nepodpísala zmluvu s touto nemocnicou?

Ja sa pamätám na to, čo strana SMER mala vo vládnom programe. Sľubovala 30-percentné zvýšenie platov, sľubovala výhody pre zdravotníkov. Vďaka tomu boli aj také percentá pri voľbách. Som zvedavá, kedy títo ľudia, ktorí boli včera prepustení a ktorí budú prepustení, sa objavia pred Národnou radou. Takže keby ste mi vedeli na to odpovedať, pretože lekári potrebujú 6 rokov na to, aby skončili univerzitu a ešte tri roky na to, aby spravili atestáciu.

Ďakujem pekne.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Budem sa snažiť odpovedať. Ak som správne zachytil, spomínali ste rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady 19. 11. Chcem vás len informovať, že nedá sa povedať, že chcel som ísť k pánovi prezidentovi, ale bol som pozvaný k pánovi prezidentovi, takže nehnevajte sa, ale je v tom dosť vážny rozdiel a ťažko si môžem dovoliť pánovi prezidentovi povedať, že neprídem. To je len na to, proste, žiaľ, je to tak.

Chcem povedať, že Hospodárska a sociálna rada 19. 11. sa nezaoberala dopadom Zákonníka práce. Ona sa zaoberala celkovo situáciou v zdravotníctve a dopady Zákonníka práce mali byť jedna časť celého toho diskusného fóra, ktoré sa malo uskutočniť na Hospodárskej a sociálnej rade.

V súvislosti s Kvetnicou. Pani poslankyňa, neviem, či poznáte, ako vznikla nezisková organizácia v Kvetnici. Viete, ono neziskové organizácie vznikali asi tak, že 95 %, cca 95 % majetku vložil štát, 5 % druhý zriaďovateľ. Dnes je situácia v Kvetnici taká, že Kvetnica nemá funkčnú správnu radu, pretože správna rada v súčasnosti je zostavená z dvoch členov nie za štát, ale za tých, ktorí dali 5 % do neziskovej organizácie a nemajú absolútne žiaden záujem na tom, aby ten majoritný vkladateľ majetku vôbec mal zastúpenie v správnej rade.

Preto ja som práve dnes písal list údajnému predsedovi správnej rady do Kvetnice, že ho žiadam ako majoritný zakladateľ neziskovej organizácie Kvetnica, aby mi vysvetlil, ako mohla prijať platné uznesenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov správna rada v zložení dvaja členovia, keď správna rada zo zákona má mať päť členov, čiže nie je uznášaniaschopná. Áno? Čiže je to pre mňa veľká záhada, ako niečo takéto mohli medializovať. Je úplne pochopiteľné, že tá medializácia bola účelová a zámerná. Ale vysporiadame sa s tým, samozrejme.

Na to konto chcem len povedať jednu ďalšiu skutočnosť. Už som oslovil zdravotnícke zariadenia, ktoré pôsobia v okolí Kvetnice, či už je to Nemocnica s poliklinikou Poprad alebo sú to Vyšné Hágy, ktoré ma ubezpečili, že zamestnancov budú preberať, pretože potrebujú aj lekárov, potrebujú aj zdravotné sestry, potrebujú aj sanitárov, potrebujú skoro každého. Takže, prosím vás, nerobme z toho senzáciu. Nebudú žiadne demonštrácie pred Národnou radou, pretože dokážeme zabezpečiť a dokážeme sa o tých ľudí, ktorí stratia zamestnanie v Kvetnici, postarať.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani Magda Košútová položila otázku pánovi ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi: "Vážený pán minister, mám pocit, že opozícia sa drží hesla "čím horšie, tým lepšie", tak sa prejavovali počas rozpravy o Lisabonskej zmluve. Myslíte, že sa mýlim?"

Pán minister, máte slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázku. Musím povedať, že nie je to tak často, keď dostávam politické otázky. Väčšinou dostávam otázky k zahraničnej politike.

Ale musím povedať, že mi tentokrát nerobí absolútne žiadny problém reagovať na politickú otázku politicky. Pretože skutočne to, čo sa odohráva okolo ratifikácie, alebo neratifikácie Lisabonskej zmluvy tu, u nás na Slovensku, to je výsostne politická otázka a je to otázka politickej manipulácie zo strany opozície, manipulácie tak nehorázne hrubým spôsobom, ktorá veľmi významne už poškodila dôstojnosť Slovenska, našu dôveryhodnosť, naše postavenie a začína poškodzovať aj našich občanov, pretože nám začínajú otázky, a dnes som mal dlhodobo plánový obed s veľvyslancami Európskej únie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dlhodobo plánový. Žiadne narýchlo zvolané, ako som sa niekde dočítal v médiách o včerajšej schôdzke, aby sa niečo ovplyvňovalo. Nič. Netreba kolegov veľvyslancov ovplyvňovať. Oni veľmi dobre vedia, čo je pravda.

Tak na tomto dlhodobo plánovanom obede bola hlavnou témou otázka Lisabonskej zmluvy a padla otázka, do akej miery sme vlastne my tak proeurópsky orientovaní, ako sme sa deklarovali my, ako Slovenská republika, my, ako politické spektrum Slovenskej republiky. Toho sme sa dožili len tri dni alebo štyri dni po tom, čo opozícia vyšla so svojou veľmi zhubnou taktikou - takéto zásadné spochybňovanie nášho európskeho smerovania.

Vážené dámy, vážení páni, toto je priamy dôsledok tejto zhubnej taktiky. Toto je priamy dôsledok prepájania otázky vnútropolitickej a otázky, ktorá je napojená - naozaj, je mi veľmi ľúto - na to, že opozícia si hľadá svoje miesto a nie je schopná nejakým spôsobom sa presadiť, tak začína vo zvýšenej miere využívať nástroje, ktoré nás diskreditujú v zahraničí. Doteraz to nebolo až zase také časté. Dnes sa to stáva zrejme praxou. A, bohužiaľ, musím povedať, bohužiaľ, sa im to tentokrát mimoriadne podarilo. Ja som z toho rozhorčený, som z toho znepokojený.

Tento politický proces, nechutná politická fraška, za ktorou stojí opozícia, zneistila, už zneistila proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Či sa to komu páči, alebo nie, a hovorí, že však nič sa nestane, keď to odložíme o mesiac, o dva, o tri, nedajte sa, prosím, oklamať týmto vyhlásením. Nie je to pravda. Už teraz sa nás partneri pýtajú, čo sa deje, ale hlavne nám hovoria, že tým zneisťujeme aj tých v iných parlamentoch, kde majú podobné otázky a problémy a kde na rozdiel od toho, čo oni chápali, že existuje zdrvujúca podpora pre Lisabonskú zmluvu v našom parlamente, nemajú takúto veľkú podporu. A takéto signály už dnes rozkolísali situáciu v niektorých parlamentoch. Ja viem, môžete povedať, že je to ich vec. Ale je to aj naša vec, spoločná vec a my sme boli tým prekurzorom, my sme boli tým spúšťačom takýchto aktivít.

Vieme veľmi dobre, že Írsko bude v referende hlasovať. Je to zase záležitosť Írska, vlády, parlamentu, politických síl a občanov, aby sa rozhodli tak, ako sa majú rozhodnúť. Ale čo si myslíte, že táto naša diskusia prispieva k navodeniu proeurópskych emócií v Írsku? No, samozrejme, že neprispieva. Toto sú konkrétne dopady.

Ja musím povedať, že som veľmi sklamaný a znechutený postojom vedenia SDKÚ. Toto je to európanstvo, ktoré hlásali celý čas, keď boli vo vláde? Toto je ten prejav európanstva, ku ktorému sa hlásili aj doteraz? Ja nepotrebujem prázdne slová o tom, že však my podporíme Lisabonskú zmluvu, ja potrebujem činy. Tieto činy sú potrebné čím skôr, pretože čím dlhšie budeme predlžovať túto situáciu, tým bude horšie, tým viac bude naša dôveryhodnosť upadať. A my si toto nechceme a nemôžeme dovoliť.

Čiže, pokiaľ táto situácia bude pokračovať, naozaj budem mať taký dojem, že "čím horšie, tým lepšie" je politika súčasnej opozície. A že s týmito tézami, čo nebolo natoľko bežné, s výnimkou možno jednej politickej strany, tak teraz začína pracovať opozícia v zahraničí a začína s nimi pracovať pri všetkých možných a nemožných situáciách. Jednoducho, je to absolútne zneistenie.

Navyše, a neviem, či to je cielené alebo je to len, no, povedzme si, nedostatok informácií, ale situácia je až taká paradoxná, že za toto fiasko európanstva, ako to prejavuje najmä vedenie SDKÚ a SMK, za toto vinia vládu Slovenskej republiky a súčasnú vládnu koalíciu. Veď ako si môžem vysvetliť veľmi explicitné vyjadrenia, ku ktorým došlo, keď niektorí novinári sa začali pýtať poslancov Európskeho parlamentu a oni im odpovedali tým, že povedali, ako napríklad europoslanec za nemeckú CDU pán Gahler: "Taktika slovenskej vlády", to citujem, "taktika slovenskej vlády je jednoducho nechutná. Spájať tlačový zákon s európskou zmluvou považujem za škandálne, za vydieranie opozície. Len to dokazuje podivné maniere Ficovej koalície." Toto, prosím, zahlásil poslanec za CDU v Európskom parlamente, pretože on je presvedčený, že toto je vec Ficovej vlády. A keď sa mu začalo vysvetľovať, čo vlastne, za čím je opozícia, že to spustila opozícia, tak jeho reakcia bola, že tomu nechcel veriť. On, zase citujem: "Tak to určite nie je. Poznám Mikuláša Dzurindu veľmi dobre a viem, že by toto v živote neurobil. Dzurinda je v európskych otázkach rozumný." Krútil hlavou nemecký politik. (Potlesk.)

Tu vidíte celú situáciu. Takto škodia aj touto pozíciou, aj týmto prístupom. A takéto záležitosti sa opakujú. Zase citát a uvádzanie, český ľudovec Ján Brezina. Jeho komentár, zase úvodzovky: "Zo strany Roberta Fica ide o úplne neuveriteľnú stratégiu, hazard." Uvedenie do reality ho zarazilo. "Slovenskí kolegovia mi tu hovorili, že to bol Ficov nápad previazať obidve hlasovania." Povedal tým, že zjavne každý tvrdil niečo iné. Ďakujem pekne za takúto kontra propagandu. Aspoň sa, vážení kolegovia z SDKÚ, SMK a KDH, tí, ktorí máte svojich poslancov, priznajte k tomu, čo robíte! Nezavádzajte, nehovorte, že je to vláda. Potom na takýchto lživých argumentoch vychádzate aj s tézami o akomsi deficite demokracie. No keď takto pracujete, tak, samozrejme, môžete hovoriť o tzv. deficite demokracie. Chvalabohu, že tieto veci je možné postaviť na pravú mieru a my ich budeme stavať na pravú mieru tak, ako ich budeme stavať na pravú mieru, pokiaľ ide o tlačový zákon.

Celé prepojenie Lisabonskej zmluvy a jej ratifikácie s tlačovým zákonom je jednoducho lživé a je zavádzajúce. Pokiaľ ste to náhodou, vážení poslanci z SDKÚ, SMK a KDH, nevedeli, v piatok som poslal list predstaviteľovi OBSE pre slobodu médií, v ktorom som potvrdil jednoznačne, bez akýchkoľvek vykrúcaní sa, že my chceme rokovať s OBSE a že budeme pozorne načúvať ich argumentom. Vážení, toto bolo v piatok a vy v pondelok začnete preväzovať tlačový zákon a podmieňovať nejakými pokrokmi v tlačovom zákone ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.

No aspoň ste si mali zosúladiť tieto veci a tlačový zákon tu nie je ten dobrý pôvod, keď vám smiem takýmto spôsobom poradiť. Mali ste si nájsť niečo iné, zákon o združovaniach, lenže ani ten by vám nevyšiel ako dôkaz o tom, že nepracujeme dostatočne demokraticky, pretože o zákone o združovaní a o spolkoch, o mimovládnych organizáciách rokuje, pán minister rokuje s mimovládnymi organizáciami. Má informácie o tom, aké sú európske normy a štandardy, budeme o tomto zákone diskutovať a budeme ho pripravovať tak, aby to bol opäť zákon výsostne európsky a aby nám možno urobil trochu poriadok vo veciach, ale tak, ako ten poriadok existuje v každej vyspelej demokracii. Takže ani tento by vám nevyšiel, museli by ste si hľadať zase niečo iné.

A z tohto hľadiska musím povedať, že je to skutočne teda zhubná taktika, s ktorou sem prichádzate. Vravím, ešte môžem uviesť niekoľko prípadov. Môžem uviesť prípad, ktorý sa týka napríklad strašenia eurom. Keď už hovoríme o rôznych prípadoch, ktoré dokazujú, že čím horšie, tým lepšie, ja som nezažil v dlhom čase nič viac znechucujúce a klamlivé, než keď som videl pána poslanca za KDH pána Lipšica v jednej relácii, ktorú som dlho nesledoval, náhodou som si ju pustil, keď vytiahol a dal na stôl hrsť euro mincí a povedal: "Toto bude vaša penzia, keď vstúpite do euro." Strašenie eurom jednoducho. Strašenie, pretože táto vláda je rozhodnutá, že euro zavedie a vieme, že je to veľmi veľká šanca a veľká realita, že sa nám to podarí. Táto vláda to jednoducho urobí.

Takéto strašenie, pretože, keď som sa pozrel na tú hrsť mincí, neviem, koľko to tam bolo, ale zo záznamu je možné sa dopátrať aspoň k niečomu, ja by som povedal, že ich mohlo byť tak zhruba za 10 eur a 10 eur nie je penzia, ani priemerný zárobok na Slovensku, netreba strašiť pre 300 Sk tu, priemerne 340, aby som teda, aby ma niekto neobvinil. Netreba strašiť, vážení. Keď sa nám toto podarí, tak keď už vy to nechcete, my to zabezpečíme, aby občanom Slovenska bolo lepšie aj v budúcnosti, aby sme mali lepšie šance sa presadiť, aby naša ekonomika mala lepšie šance sa presadiť.

Takže, vážení páni a dámy, vážení poslanci, či už z opozície, alebo z koalície a vážená pani poslankyňa, ako vravím, nie vždy sa vyjadrujem na politické témy, žiaľ, situácia ma núti k tomu, aby som bol veľmi jasný v týchto otázkach a je mi veľmi ľúto, že skutočne dnes opozícia zahajuje takýto frontálny útok, pričom využívajúc všetky možné manipulácie, klamlivé argumenty a zavádzanie práve v zahraničí, tam, kde je veľmi zložité si overiť fakty, a potom sa vytvára vlna a imidž Slovenska a padá dôvera v našu krajinu a v našu euro orientáciu. Ale môžem vám povedať, že urobíme všetko a ja urobím osobne všetko, aby vám tieto plány neprešli.

Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP