P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Košútová, poslankyňa: Chcem sa poďakovať v prvom rade za odpoveď a pôvodne som sa chcela opýtať aj na tie informácie, ktoré sa objavili v Bruseli ohľadom dezinformácií, že práve strana Smer je tá, ktorá podmienila prijatie Lisabonskej zmluvy tlačovým zákonom. Chcem sa veľmi pekne poďakovať a chcem povedať to, že konečne sa odhalila práca našich kolegov, ktorú tak vehementne vykonávajú pre Slovensko. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Klára Sárközy opäť pánovi ministrovi zdravotníctva Ivanovi Valentovičovi: "Pán minister, pokladáte za správne, že po novej kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok zdravotné poisťovne prispejú na vozíky pre zdravotne postihnutých len sumou 14 000 Sk?"
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy a páni, v súčasne platnom kategorizačnom zozname je zaradených 14 mechanických a 16 elektrických vozíkov bez doplatku pacienta, to znamená, s plnou úhradou zdravotnej poisťovne. Mechanické vozíky, ktoré plne hradí zdravotná poisťovňa až do výšky 45 062,90 Sk a elektrické uhrádza plne zdravotná poisťovňa až do výšky 168 372,30 Sk. Všetky vozíky bez doplatku pacienta v súčasne platnom zozname zdravotníckych pomôcok sú funkčne vyhovujúce a zodpovedajú kritériám pre všetky typy zdravotných postihnutí. To znamená, že nie je pravda, že po novej kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok zdravotné poisťovne prispejú na vozíky pre zdravotne postihnutých len sumou 14 000 Sk.
Ďakujem, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.
K. Sárközy, poslankyňa: Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. To je váš názor, je to, zrejme vám to pripravili z ministerstva. Ja som túto otázku položila práve preto, že sa na mňa obrátili tí, ktorých sa to týka, ktorí z praxe majú úplne iné informácie. Ja ich citujem: "Týmto absurdným a neakceptovateľným rozhodnutím kategorizačnej komisie sa kvalitné vozíky pre postihnutých stávajú nedostupnými. Vozíky musia byť predpisované na mieru postihnutého a nie podľa ceny. Vozíky nie sú pre nechodiacich luxus, ale životná nevyhnutnosť." A ja hovorím teraz o tom, že ja s vami môžem súhlasiť, že to, čo ste povedali, je sčasti aj pravda, ale pre týchto ľudí, ktorí sú odkázaní na ten mechanický alebo ja by som skôr povedala na elektrický vozík, ten jeden vozík nestačí. Oni musia mať dva vozíky, pretože jeden je do exteriéru a druhý je do interiéru. Ten, kto je na to odkázaný, myslím si, že si je toho vedomý a 24 hodín alebo tak, asi teraz preháňam, keď poviem, že 24 hodín, pretože 24 hodín to nepoužívajú, pretože, samozrejme, z toho aj nejaký čas sú v posteli, ale myslím si, že pre týchto ľudí to vôbec nie je luxus.
A ešte jedna doplňujúca otázka, podľa legislatívneho plánu vlády návrh zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia mal byť na rokovaní vlády v septembri 2007. Podľa najnovšieho legislatívneho plánu, ktorý sme dostali minulý týždeň, tento návrh zákona bude na rokovaní len v júni. Počítam s tým, že v platnosti to bude buď od 1. januára 2009 alebo najskôr od 1. septembra. Takže tá moja doplňujúca otázka smerovala k tomu, že toto mi povedali tí, ktorých sa to dennodenne týka a nemám to zo štatistiky.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem za doplňujúcu otázku. Ja môžem na ňu odpovedať len tým, že vám ukážem, ako vyzerá katalóg a v tom katalógu sú všetky tie typy, ktoré som vymenoval, 14 mechanických a 16 elektrických vozíkov aj s úhradami. Takže sama vidíte, že nie je to do výšky 14 tis. Sk, ale že skutočne sú tam vozíky, ktoré sa preplácajú až do výšky 45 tis. Sk v prípade mechanických a 166 tisíc alebo 168 tis. Sk v prípade elektrických.
Ešte chcem upozorniť na to, že nie zdravotná poisťovňa určuje, aký typ vozíka ten-ktorý pacient potrebuje. Toto určí ošetrujúci lekár. Áno?
A na záver mi dovoľte vrátiť sa ešte k tomu predchádzajúcemu. Zle som vás informoval, ospravedlňujem sa, štát nevložil 95 % majetku do neziskovej organizácie Kvetnica, ale 97,43 %, čo v absolútnom vyjadrení je 148 mil. 112 tis. Sk oproti 3 mil. 800 tis. Sk, a viete si predstaviť, že dnes dvaja členovia správnej rady, ktorí vložili 3 mil. 800 tis. Sk oproti 148 mil., blokujú činnosť správnej rady a vyhlasujú hromadné prepúšťania a podobné veci.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister zdravotníctva. (Potlesk.)
Pán poslanec Gábor Gál položil otázku na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka: "Pán minister, viete o tom, že webová stránka občianskeho združenia Pospolitosť opisuje také aktivity - ciele tohto združenia, ktoré nie sú v súlade s právnym poriadkom SR?"
Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda vlády.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Gál, pán poslanec, ja som hneď reagoval, keď sa mi dostala vaša otázka do ruky. Chcem vám povedať, že veľmi podrobne, veľmi podrobne monitorujeme správanie a konanie tohto občianskeho združenia špeciálne po tom, čo vlastne politická strana, ktorá vlastne na princípe tohto združenia fungovala, bola zrušená. Je o tom množstvo záznamov či už úradných, či už z pozície polície alebo samostatného ministerstva. Žiaľ, v tejto chvíli nemám k dispozícii konkrétny materiál alebo konkrétny dokument, na základe ktorého by sme mohli vyhodnotiť toto správanie.
Upovedomili ste ma o mediálnych častiach tejto stránky. V zásade ju v tejto chvíli analyzujeme a určite, ak došlo k prekročeniu zákona, budeme náležite postupovať. Opätovne vás poprosím, tak ako naposledy, ak sa vyskytne informácia, ktorú by ste mali k dispozícii, na základe ktorej by sme mohli konať, budeme veľmi radi, ak nám takú informáciu, samozrejme, poskytnete. Máme mimoriadny záujem na tom, aby čistota správania akéhokoľvek subjektu vo vzťahu k právnemu poriadku bola vyšetrená. Myslím si, že dostatočne sa snažíme monitorovať aj spoločenské alebo teda akcie bez ohľadu na to, ako by sme ich nazvali, ktoré sú organizované. Pravda je taká, že sme dosiahli určitý pokrok v porovnaní s minulosťou, že už sa nám tu neorganizujú nejaké fakľové pochody a poslednú aktivitu, kde sme vlastne zachytili členov tohto združenia, bolo už v podstate v úplnom civile aj bez uniforiem aj bez čohokoľvek, čo by sme mohli označiť za určitú provokáciu.
Čiže, aby som presne odpovedal na vašu otázku. Nemám úplne takúto informáciu. Preskúmavam tú poslednú informáciu, ktorú ste mi poskytli včera. Podrobne vás o nej budem informovať aj mimo tohto formálneho fóra a zároveň si dovolím to spojiť aj s vašou šiestou otázkou, ktorá je hneď za tým, že zatiaľ nemáme také správy, že by vyvíjala činnosť v rozpore. Myslím si, že si dávajú veľký pozor na to, aby zákon neprekročili, ale môžem vám garantovať, že sú pod veľmi vysokým monitoringom a určite k širšiemu záberu môžete prispieť aj tým, že nás aj neformálnym spôsobom budete informovať. Máme, ešte raz zopakujem, mimoriadny záujem, aby k prekročeniu zákona týmto spôsobom určite nedošlo. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ale predsa len si uvedomte, že moje skromné možnosti nemôžu súperiť s možnosťami ministerstva vnútra, aby som monitoroval takéto združenia, ale občas môžete zadať niektorej takej skupine, ktorá má na starosti monitoring týchto občianskych združení, aby sa pozreli na webovú stránku. Lebo je jedna vec, čo to združenie odovzdáva vo svojich stanovách a čo robí. Včera napríklad ešte na ich webovej stránke bol pochod Hlinkovej gardy, kde bol znázornený aj Hitler, aj hákový kríž a ešte je tam nápis, že nežidovský obchod. Teraz dnes už tento materiál na ich webovej stránke nie je. Ale je tam Alexander Mach, je tam Vojtech Tuka, je tam plno bývalých hodnostárov Slovenského štátu, čiže mne je zrejmé, že tejto organizácii ide o propagáciu fašizmu a ďalších nežiaducich javov. Ja len vám poviem, čo je na ich webovej stránke, že čo robíme: "Hlásame pravdu a chceme zabrániť hrozbe zo strany cigánskych a iných príživníkov kriminálnych, maďarských iredentov, po svetovláde bažiacich slobodumunoárov a sionistov." To je ešte dnes na ich webovej stránke. Ja si nemyslím, že v demokratickej krajine a v právnom štáte také organizácie majú svoje miesto.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja si to tak isto nemyslím, že by mali miesto organizácie, ktoré by šírili niečo, čo je v rozpore so zákonom. Ale môžem vám doniesť kompletný zoznam všetkých aktivít, ktoré vykonalo ako ministerstvo vnútra, tak policajný zbor v tejto súvislosti a ja, hoci neviem, ako pomenovať tú situáciu, ale v každom prípade je veľmi tenká čiara to, čomu sa hovorí sloboda prejavu. A to, čo hovorí Trestný zákon o propagácii fašizmu a všetkých týchto paragrafov, ktoré, ak ste si určite všimli, v poslednom období bolo pomerne veľké množstvo zachytených osôb, ktoré sa takýmto spôsobom prejavovali. Chcem vám garantovať, že akonáhle bude naplnená skutková podstata tohto trestného činu, tak určite policajný zbor zakročí. Ale ako som už vám povedal, vyzbrojení dokonalými právnikmi sa šmýkajú presne po tom povrchu, kde to hraničí medzi slobodou prejavu a hlásaním myšlienok, ktoré sú názorom a tým, čo už by mohlo byť považované za propagáciu fašizmu. Takže v tomto prípade sme na úplne rovnakej lodi a využijeme tie naše väčšie možnosti, ako ste spomínali v tom monitoringu, ale môžem vám to, samozrejme, zdokumentovať podrobne neformálnym spôsobom, aké aktivity konkrétne boli v tom vykonané a ako podrobne sa to monitoruje.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Gábor Gál a položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky. To bolo spojené. Dobre.
Takže ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a položila ju ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej: "Pani ministerka, ste informovaná o počine štátnych lesov SR, ktoré sa zbavujú významnej položky vo svojich príjmoch, a to revírov?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, panie poslankyne, ďakujem za túto otázku, pretože viem, že začína si aj verejnosť všímať otázku poľovných revírov. Tu by som však chcela dať do pozornosti, že v súčasnosti stále platí zákon 23/1962 Zb., ktorý bol iba raz novelizovaný a to bolo v roku 1993 a tento zákon hovorí o využívaní práv a poľovníctva v uznanom poľovnom revíri a vlastník v podstate rozhoduje o tom, akým spôsobom... (Vystúpenie ministerky bolo prerušené podpredsedníčkou NR SR.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani ministerka, prepáčte, ale čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul, preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku. Ďakujem.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o
správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,
tlač 529.
Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku, pána poslanca Pavla Pavlisa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave písomne prihlásených poslancov. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení páni poslanci: Kužma, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Matejička a pán poslanec Kahanec.
Slovo má pán poslanec Kužma. Pán poslanec Kužma nie je prítomný. Takže ďalej - pán poslanec Mikuš.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predmetom aj dnešného rokovania je správa o procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Ak si odmyslím v časovej súvislosti dymovú clonu, o ktorej tu bolo niekoľkokrát hovorené, myslím si, že v slovnom spojení názvu bodu rokovania je slovo, je kľúčové slovo privatizácia. Myslím si, že práve tá nedáva súčasnej vláde spávať a nie preto, že by vláda Roberta Fica proti privatizácii mala nejaké zásadné výhrady, i keď to tak naoko vyzerá, avšak uznáva privatizáciu, ale na svoj vlastný spôsob. Nebudem širšie spomínať machinácie so štátnou pôdou v Slovenskom pozemkovom fonde. O tej sa tu už pohovorilo dosť a predpokladám, že to bude vďačná téma aj na nasledujúce mesiace, pretože kauza sa úspešne vyvíja a živí ju najmä bezzásadový postoj vládnych politikov.
Spomeniem však iné prípady, ktoré síce navonok vyzerajú socialisticky nevinne, ale sú v podstate prejavom svojskej formy privatizácie v réžii tejto vlády. (Hlasy v sále.) Ale iste, vrátim sa. Bratislavské letisko, už tu spomínané. Najskôr vláda privatizačné rozhodnutie svojej predchodkyne zrušila. Potom začala hovoriť o spoločnom podniku s jedným z vyhodených uchádzačov. Keďže by po vytvorení spoločného podniku ťažko dokazovala, že nešlo o privatizáciu, lebo ona by to bola naozaj privatizácia, nechala letisko tak, ako je, bez investora, bez zdrojov potrebných na rozvoj.
Cargo, tiež už spomínané. Po avizovaní zámeru svojej predchodkyne Ficova vláda prehodila výhybku a zanovito odmietla privatizáciu. Hoci privatizujú všetci okolo. Nie bezdôvodne. Trh v Európskej únii sa otvára. Prežijú iba dopravcovia so silným zázemím, a to slovenské Cargo nemá. Preto zrazu toľko rečí o vytvorení spoločného podniku s českým partnerom. Ale aj v tomto prípade nejde o nič iné ako o skrytú privatizáciu. Otázka je, či aj tu vláda cúvne a nechá malú slovenskú spoločnosť na veľkom európskom trhu živoriť a spieť ku krachu.
Projekty PPP na výstavbu diaľnic. Názov usvedčujúci vládu z privatizácie výkonov je už v samom anglickom preklade názvu.
Prebytočný majetok. Keď sa pozrieme do podkladov štátneho rozpočtu na tento rok, zistíme, že štátne inštitúcie sa zbavujú prebytočného majetku. Inými slovami, predávajú ho a rátajú s príjmami z predaja. Tu o privatizácii už naozaj nemožno pochybovať. Avizovaný prevod majetkových práv priamo napĺňa definíciu tohto pojmu.
To boli len štyri príklady, ktoré dokazujú, že vláda Roberta Fica je určitej forme privatizácie, najlepšie zahmlenej, naklonená, inú odmieta. Naklonená je tej, ktorú sama riadi, odmieta tú, ktorú vykonali iní. Toto je východisko, na základe ktorého sa treba pozerať aj na správu, o ktorej dnes rokujeme.
A nejdem si teraz klásť otázku, aká pohnútka riadi konanie vlády pri rozličných prístupoch k privatizácii. Nepoznám ju. Môžem len tušiť, že asi len jedna pohnútka - byť pri tom. A politicky - súčasná vláda nemá riešenie pre budúcnosť a preto sa vracia do minulosti. A preto radšej ako vŕtať sa v pohnútkach mysle predstaviteľov vládnej koalície, budem sa zaoberať základnou otázkou, užitočnosťou privatizácie. Žiaľ, treba. Priznám sa, že ešte nedávno by som si nebol pomyslel, že bude treba hovoriť aj najzákladnejšie princípy, ako to bolo na začiatku 90. rokov. Myslel som si, že tie časy sú už neodvolateľne za nami a že sme konečne všetci pochopili, že vlastnenie výrobných prostriedkov, ako to definovala marxistická filozofia, nie je hriech proti historickému vývinu vyhadzujúcemu kapitalizmu miesta na smetisku dejín, ani útok proti spojenej triede robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie.
Privatizácia bola v 90. rokoch jedným z pilierov zásadnej zmeny spoločnosti. Jej zmyslom bolo odstrániť anonymné vlastníctvo a previesť majetkové práva na konkrétne subjekty, ktoré sa dokážu starať o majetok tak, aby z toho mali osoh všetci. A ospravedlňujem sa tým, pre ktorých je to úplne logické. A myslím si, že aj dnes je nás tu drvivá väčšina. Ale myslím si, že to bolo treba povedať, aby som zdôraznil, že otázkou nie je privatizácia, hoci to vláda proklamuje, ale ako sa privatizuje. A aj v tom sa asi väčšina z nás zhodne.
Myslím si, že náš pohľad, ako sa privatizovalo SPP, tu už povedali niektorí predstavitelia SDKÚ - DS predo mnou. Vláda na základe správy o procese privatizácie naznačuje, že tento úkon vykonaný pred 7 rokmi bol zlý, škodlivý a jeho účastníci sa na ňom obohatili. Ak má vláda dôkazy o tom, že tento proces bol nejakým spôsobom netransparentný, protizákonný, nech koná. Predsa máme na to inštitúcie, ktoré to môžu vyriešiť.
Chcem však povedať inú vec. Tento proces bol nevyhnutný a priniesol nielen podľa môjho názoru pozitívne výsledky. A nebol to ojedinelý prípad. V tomto období musela vtedajšia vláda riešiť problémy celého radu ďalších štátnych, pološtátnych či súkromných podnikov. Len si spomeňme, v akom stave boli na konci 90. rokov slovenské banky. A nebyť hlbokej konsolidácie a vstupu privátnych zahraničných bánk do ich akcionárskej štruktúry, nedovolím si ani len pomyslieť, kde by sme sa dnes potácali. Noví majitelia priniesli finančnú istotu, fundované riadenie, ale hlavne úplne novú kultúru. Tú, ktorá dovtedy napríklad silno chýbala Investičnej a rozvojovej banke, že pred krachom sa ju už nedalo zachrániť. IRB už síce vtedy bola sprivatizovaná, ale opäť tu vystupuje otázka. Ako? Kým? Pre koho? Politicky a v podstate zadarmo.
Tak to bolo aj v prípade iných firiem, ktoré spadli do lona tzv. novej slovenskej kapitálotvornej vrstve za zlomok reálnej ceny, niekedy jedna akcia za menej ako desatinu jej skutočnej hodnoty na burze. V čase konsolidácie bánk sa vláda musela starať o kolaborujúce VSŽ. Potácať sa začala Nafta Gbely, hoci bola prisatá na štátny SPP.
Dnes sú firmy tzv. domácej kapitálotvornej vrstvy už v iných rukách. V drvivej väčšine prípadov sú majetkom zahraničných firiem, ktoré sa o ne uchádzali už na začiatku odštátnenia. Niektoré náročné transakcie musela vykonať vláda, napríklad spomínané banky a VSŽ Košice.
A spomeňme si, v akej situácii boli na prelome desaťročí slovenské energetické firmy. Žilo sa im ťažko. Ale nielen preto, že ceny energií boli dovtedajšou Mečiarovou vládou v duchu populizmu udržiavané na umelo nízkej úrovni. Aká to podoba s dnešným časom? Hlavnou príčinou bolo zlyhávanie štátu ako majiteľa. Nedokázal zabezpečiť jej efektívne riadenie, investovanie do rozvojových programov. Ba naopak, štát škodil. Podľa politického kľúča dosadzoval nezodpovedných manažérov, ktorí si robili, čo chceli, alebo, čo im politici účelovo prikázali.
Spomeňme si na to, aké ťažké boli potom rokovania s potencionálnymi investormi do SPP, keď sa po bývalom najvyššom štátnom manažérovi začali vynárať nekryté zmenky za miliardy korún. Preto nie je div, že vláda sa podujala na zásadný krok nielen odpredať časť akcií štátnych spoločností renomovaným zahraničným firmám, ale prisúdiť im aj manažérsku kontrolu. Dnes možno s plnou vážnosťou konštatovať, že zámer bol správny nielen v SPP. Stačí sa pozrieť na pár príkladov. Kedysi kolabujúce železiarne v Košiciach zaznamenávajú zisky v desiatkach miliárd korún, sú rozhodujúcim, aj najštedrejším zamestnávateľom na východnom Slovensku.
Spomínané banky sú konsolidované. Obozretnou úverovou politikou sa nemalou mierou podieľajú na vynikajúcich hospodárskych výsledkoch Slovenska. Elektroenergetické firmy sa tiež dali do poriadku. Mohutne investujú. A firma, o ktorej dnes rokujeme? Rovnako ako elektroenergetické firmy, aj SPP sa konsolidoval a stala sa z neho zdravá firma s vynikajúcimi hospodárskymi výsledkami. Kým v 90. rokoch ziskovosť podniku postupne klesala, z niečo vyše 10 mld. na začiatku storočia až na okolo 5 mld. na prelome desaťročí, dnes ich zisk vystupuje až k 30 mld.
Možno si viacerí povedia, načo taký vysoký zisk, zbytočne všetci platíme za predražený plyn. Už to tu aj, myslím si, bolo spomínané. Otázky cien plynu sú skôr na regulačný orgán, ktorý má asi ozaj reálne obmedzený priestor, keď nezmenil politiku ani pod priamym dohľadom súčasnej vlády. Mnohí však nechcú vidieť iné veci. Nechcú si priznať, že za zvýšením ziskovosti SPP stojí hlavne nový spôsob riadenia. A ten priniesli manažéri zahraničných akcionárov. A dovolím si povedať, že ak by v SPP sedeli na najvyšších postoch manažéri dosadení politikmi, situácia by bola zhruba taká ako pred 10. rokmi, a to hovorím s plnou váhou, teda keby tých manažérov dosadzovala akákoľvek vláda.
Aj vlády Mikuláša Dzurindu si mohli ponechať priamy vplyv v energetických podnikoch, SPP nevynímajúc. Ak sa vtedajší vládni politici zriekli pokušenia príťažlivého bábkového divadla, vôbec nešli proti sebe. Konali v súlade so svojím presvedčením, že najlepší majiteľ je konkrétny majiteľ. Najlepšie podniká súkromná firma, firma s pevnými pravidlami a bez politických vplyvov a najmä, keď pôsobí v priaznivo podnikateľskom prostredí.
Svet už dávno vie, že vysoká životná úroveň obyvateľov sa snúbi s liberálnou ekonomikou a s vyspelým podnikateľským prostredím. A keď sa vrátim k SPP, súčasné úspechy tejto spoločnosti sú úspechom všetkých, nielen manažérov, ale aj zamestnancov, ktorí majú v tejto spoločnosti veľkorysého zamestnávateľa, aj akcionárov, zahraničných i domácich. Len za rok 2006 získala vláda z SPP na dani z príjmu 5 mld. Sk a na dividendách ďalších vyše 10 mld. korún, čo spolu tvorilo viac ako 50 % hrubého zisku. A tieto peniaze sa potom mohli použiť v štátnom rozpočte pre potreby všetkých občanov Slovenska.
Takže bola privatizácia SPP a ďalších firiem zo začiatku tohto desaťročia úspešná? Myslím, že určite áno. A ak hľadíme na výsledky, ktoré sledujeme dnes, neváham povedať, že predaj akcionárskeho podielu v SPP sa oplatil. Cena bola dôležitá, ešte cennejší je dôsledok tejto transakcie alebo privatizácie. V tomto prípade sa zámer vydaril, a preto považujem aj spôsob vtedajšej privatizácie za správny.
A vrátim sa k súčasnej vláde a jej postoju k privatizácii. Už som spomenul na začiatku, že vláda Roberta Fica síce deklaruje populisticky odmietavý postoj k privatizácii, ale v skutočnosti sa jej nevyhýba. V niektorých prípadoch s ňou iba koketuje, ako to je napríklad pri bratislavskom letisku alebo Cargu, inde pod zastretým názvom do tohto procesu ide otvorene.
Už tu boli spomenuté predaje pozemkov. V Banskobystrickom samosprávnom kraji pod vedením župana kandidujúceho za stranu Smer a člena Smeru sa dokonca predali nemocnice, polikliniky, zdravotnícke zariadenia, ktoré sú dnes medializované, ktorých dôsledky sú dnes medializované. Opäť otázka. Ako sa privatizuje?
Dôležité si je uvedomiť, prečo pacient ochorel na schizofréniu. Hoci vládna strana Smer, nedávno úderník tretej cesty, sa oportunisticky prikláňa k sociálnej demokracii, tam sa privatizácia nenosí, skôr sa zoštátňuje. A naozaj, strana neváhala presadiť či privoliť zoštátnenie dôchodkového systému či zdravotného poistenia. A dôsledky týchto neblahých krokov sa prejavia možno v dlhšej budúcnosti, keď už Smer nebude vo vláde, a ak bude, zas niečo vymyslí. Napríklad zapláta dieru štátnymi pôžičkami. Tam, kde veci neznesú odklad, lebo ľudia boli obalamutení sľubmi, prijímajú sa riešenia, aké prídu. Typickým príkladom sú diaľnice, už tu spomínané. Vláda vie, že vlastnými schopnosťami či skôr neschopnosťami nedokáže otvárať desiatky kilometrov ciest ročne. Preto zvolila nesúrodé riešenie pripomínajúce korporativistické prístupy známe v Strednej Európe v prvej polovici 20. storočia. Výstavba diaľnic, hoci aj na súkromných pozemkoch vlastných občanov a opraty sa dajú do rúk súkromným firmám, ktorých ponuka jej vládnym úradníkom najviac zarezonuje. Takže privatizuje, aj keď tak trochu čudne. Tu privatizácia zrejme neprekáža, ale prekáža v prípade SPP.
Na porovnanie ide zhruba o taký istý balík peňazí ako v prípade projektov PPP, avšak účel svätí, resp. znesväcuje prostriedky. Toto je mottom súčasnej vlády. S vidinou udržania moci a osobných výhod plynúcich z nej urobí táto vláda čokoľvek, útočiac na svoju predchodkyňu a nevidí si nos medzi očami. Škoda, mohli sme byť ďalej. Vraciame sa k politickej kultúre z polovice 90. rokov. Dokonca ani niektorí aktéri sa nezmenili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásil pán poslanec Petrák. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som sa chcel len spýtať na dve veci možno, ale tá jedna bude politická, takže najskôr tu faktickú. Zámer privatizácie sa vydaril. Ako pre koho sa vydaril ten zámer privatizácie, to by ma zaujímalo, lebo to mi nie je celkom jasné.
Chcel by som sa vyjadriť takisto k otázkam vášho tvrdenia, že ceny plynu boli umelo udržiavané na nízkej úrovni dlhé roky. Áno, boli udržiavané na nízkej úrovni, s tým súhlasím. Ale postavme si otázku aj trošku inak. V časoch, keď bola priemerná mzda na úrovni 4, 6, 8 tisíc korún, sa mala zaviesť cena plynu na úroveň 8 až 10 korún za m3? Veď by to ľudia neboli schopní uniesť. Pri takýchto cenách plynu by mohli reálne žiť a platiť za teplo? No osobne si myslím, osobne si myslím, že absolútne nie. A preto to bol proces transformácie, ktorý netrval alebo sa nerobil jedným skokom, ale trval určité obdobie.
Dnes sme sa dostali do stavu, keď sa mohli zvýšiť tie ceny plynu takto. Ale mal byť jediným kritériom pri zvyšovaní ceny, aby Slovenský plynárensky priemysel mal dnes takýto zisk?
Jeden z vašich kolegov hovoril o tom, že dnes ÚRSO, a vy ste to v podstate povedali tiež, umelo drží ceny znovu na nízkej úrovni. Ale na jednej strane tvrdíte, že rastie zisk SPP, na druhej strane vidíme, že klesajú prepravované objemy plynu a predaj domácnostiam a SPP chce zvyšovať o niekoľko percent, takmer desiatku percent cenu plynu. Ja sa spýtam: Kde tu vidíte elementárnu logiku? Ja ju tu totiž nevidím. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikuš, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikušovi.
J. Mikuš, poslanec: Ospravedlňujem sa a ďakujem. Pán kolega, začnem odzadu k tomu zisku. Zisk je vždy rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a nemusí vždy zisk byť len definovaný zvyšovaním výnosov, ale aj znižovaním nákladov. Ja som povedal vo svojom príhovore, že noví manažéri nielen v SPP, ale všade, kde prišli, priniesli aj novú kultúru a nové metódy riadenia, ktoré určite tie náklady znižujú, nehovoriac o znížení počtu pracovníkov z efektívnosti a, samozrejme, efektívnosť tej firmy, nazvem to slušne bez bočných vplyvov.
Ale k tej základnej otázke. Ja som sa snažil vysvetliť to, aký by bol rozdiel, keby, povedzme, SPP sa nebolo privatizovalo. Myslím, že číselne aj technicky tu už viacerí moji predrečníci hovorili o tom, za čo, aký bol prínos vo finančnom vyjadrení a ako sa technicky previedla alebo zrealizovala privatizácia a v mojom vystúpení som povedal o tom, že podľa môjho názoru a som o tom hlboko presvedčený, táto privatizácia bola úspešná z dlhodobejšieho hľadiska. A nechcem sa vyjadrovať k cene, to už bolo viackrát povedané, ale to, že máme dnes firmu, ktorá funguje. A keď ste sa spýtali, že komu priniesol úžitok, myslím, že som to povedal tiež jasne. Priniesol úžitok firme ako-takej, priniesol úžitok majiteľovi, to znamená novým majiteľom, novým akcionárom, ale aj starému alebo staro-novému majiteľovi štátu a, samozrejme, aj občanom, ktorí majú z toho zisku, z dividend a z daní z príjmu výhody, ktoré sú v štátnom rozpočte a kde sa môžu použiť na sociálne, zdravotné a iné účely. Takže myslím si, že tá privatizácia bola úspešná.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matejička a po ňom sa pripraví pán poslanec Kahanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Matejička, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, so záujmom som počúval správu o priebehu privatizácie podniku Slovenský plynárenský priemysel. Ako dlhoročný zamestnanec tohto podniku som bol priamym svedkom najväčšieho podvodu voči občanom tohto štátu a vnímal som túto privatizáciu ako hospodársku vlastizradu. Páni privatizéri, ohlupovali ste národ, že je potrebné zabezpečiť nové technológie a know-how, ďalšie tranzity, ďalšie obchody, know-how... (Hlas z pléna.) A čo, antichartistka, sa ti neľúbi? (Smiech.) Ďalšie tranzity, ďalšie obchody, že SPP bude po privatizácii silnejšie a prispeje ku krátkodobému aj dlhodobému prospechu občanov.
Tak poďme pekne po poriadku, od vzniku tohto podniku až po pokútnu privatizáciu, ktorú môžem nazvať krádežou storočia. Plynárenstvo na Slovensku má viac ako 150-ročnú históriu. Do odčlenenia naftového priemyslu v polovici roku 1990 bolo plynárenstvo komunálom, pretože tranzitnú prepravu prevádzkovalo české plynárenstvo. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 prinieslo aj rozdelenie tranzitného plynovodu Praha na českú a slovenskú časť, pričom slovenská časť sa začlenila do štátneho podniku SPP. Sprevádzkovanie piatej líniovej časti plynovodu v roku 1998 prinieslo navýšenie prepravnej kapacity na viac ako 90 mld. m3 zemného plynu. Len odborníci dnes vedia, že táto sústava je schopná prepraviť pri minimálnych úpravách až 115 mld. m3 zemného plynu.
V roku 1998 s nástupom novej vlády pána expremiéra Dzurindu podnik zobral do rúk pán Kinčeš so svojou evidentnou neskúsenosťou, neznalosťou v problematike plynárenstva. Pán Dzurinda, nie je tu, ani pán Mikloš, akého odborníka ste posadili do čela SPP? Slávneho manažéra podniku Klenoty? Hodinára pána Kinčeša? Toho pána Kinčeša, ktorý sa staral len o podvodný prevod bytov v majetku SPP? Toho pána Kinčeša, ktorý po škandále s kúpou luxusného bytu v centre Bratislavy musel odísť z funkcie generálneho riaditeľa s odstupným takmer 1,5 mil. korún?
Dámy a páni, SPP bolo pre svoju strategickú pozíciu medzi východom a západom európskeho kontinentu kľúčovou firmou pre európske plynárenské koncerny. Urýchlene predať v jednom balíku taký vysoký podiel to by neurobil nikto na svete. A pokiaľ som informovaný, také úvahy v spracúvaných transformačných a privatizačných projektoch SPP ani nikdy neboli. Boli rôzne úvahy o počte a type investorov a taktiež o ich maximálnom podiele. To maximum, o ktorom sa uvažovalo pri možnom predaji, nikdy neprekročilo 34 % majetkovej účasti pre strategického investora. Veď aj Ruhrgasu stačia 3 % v Gazprome.
Ako sa mohlo stať, že na Slovensku niečo, čo je vhodné pre túto krajinu, posudzujú iba dvaja, traja ľudia? Sú to osoby, ktoré si pomýlili svoj mandát, ktorý dostali vo voľbách na vládnutie s mandátom jediného neomylného sudcu, prokurátora, ekonóma, prognostika, jednoducho autokrata, ktorý si myslí, že jediný najlepšie vie, čo je dobré, ktorý si myslí, že rozumie každej veci a ktorý hlavne zabudol, kde sa narodil. A čo je najhoršie, dámy a páni, naše zlaté plynárenské vajce, Slovenský plynárenský priemysel títo tzv. profesionáli, môžem ich nazvať aj priekupníkmi, predali za babku, predali ho jednému záujemcovi, lebo 3 medzinárodné koncerny - Ruhrgas, Gaz de France, Gazprom sa istým spôsobom združili do kartelu. Vytvorením konzorcia sa chceli vyhnúť cenovej vojne medzi sebou a tým mohli diktovať aj cenové podmienky predaja na úkor Slovenskej republiky. Nie konzorcium si dalo podmienku odpredaja 49 %, ale naši zástupcovia takúto čiastku ponúkli, a tento jediný záujemca ostal dokonca prekvapený. No, ale povedzme si úprimne, prečo by sa takejto ponuke bránil.
Ako vieme, v tom čase slovenská koruna lietala ako na hojdačke, z neuveriteľnej hodnoty 50 korún za dolár sa dostala na úroveň 44 - 45 korún. Fond národného majetku na svoj účet nakoniec nedostal za 2,7 mld. USD očakávaných 130 mld. korún, ale len necelých 121 mld., teda rozdiel 9 mld. korún v neprospech Slovenska. Podpredseda vlády Mikloš pritom iba cynicky a arogantne reagoval, že kurzová strata z výnosu predaja je len 7,7 mld. korún. Nuž čo, čo dodať o jeho odbornosti?
Dámy a páni, povedzme si čo-to aj o majetkových účastiach SPP. V správe v uznesení vlády, aj v rozhodnutí o privatizácii SPP sa uvádzajú odštepné závody, dokonca katastrálne územia, v ktorých sa nachádza privatizovaný majetok, ale ani v jednom z týchto troch dokumentov nie je žiadna zmienka o významných majetkových účastiach SPP v iných spoločnostiach okrem Nafty Gbely, a. s. Majoritné kapitálové postavenie SPP v tejto spoločnosti bolo súčasťou stanovenia trhovej hodnoty SPP v sume 6 až 8 mld. USD. Aj privatizačný poradca ohodnotil len 55,9-percentnú majetkovú účasť plynární v Nafte Gbely na 125 až 150 mil. USD. Ostatné spoločnosti ohodnotené neboli. Investor v SPP teda získal spolu s balíkom 49 % akcií podniku a aj 25 podielov v iných firmách v nominálnej hodnote zhruba 4,664 mld. korún. Medzi podielmi bolo 16 kapitálových účastí v zdravých firmách v celkovej nominálnej hodnote 4,015 mld. korún. Išlo už o spomínanú Naftu Gbely, ale tiež Pozagas, Energotel a iné. Naopak, v prípade zvyšných 9 podielov išlo väčšinou o skrachované spoločnosti, ktoré mali reálnu nulovú hodnotu a ich predaj sa presunul na obdobie vstupu investora.
Viaceré zo zdravých spoločností, v ktorých má SPP priamy alebo sprostredkovaný akcionársky vplyv prostredníctvom svojich dcér, majú strategický význam z hľadiska tvorby stredoeurópskeho trhu so zemným plynom, pretože buď vlastnia alebo prostredníctvom kapitálu kontrolujú kľúčové plynové zásobníky v tomto regióne. Spomeniem SPP Bohemia, a. s. Praha, Pozagas, a. s. Malacky, Nafta Gbely, a. s., alebo sú významnými distribučnými spoločnosťami pre koncových odberateľov plynu Severomoravská plynárenská, a. s. Ostrava, Východočeská plynárenská, a. s. Hradec Králové a ďalej a iné ešte, to rozvediem v ďalšom. Skutočná trhová hodnota týchto podielov vysoko prevyšovala ich nominálnu hodnotu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viete, ktoré firmy sú najúspešnejšie v Českej republike? Podľa zverejnených správ v tlači o najúspešnejších firmách v Českej republike dňa 7. januára 2008 prvé miesto si udržala z minulého roku spoločnosť SPP Bohemia, a. s. Tá SPP Bohemia, ktorú získal jediný zahraničný investor bez ocenenia a ktorá prevádzkuje podzemné zásobníky, kde sa plyn skladuje. Perlami v portfóliu SPP Bohemia je takmer 52-percentný podiel spoločnosti Moravské naftové doly, a. s. so sídlom v Hodoníne, menšinové v distributéroch plynu Severomoravská plynárenská, Východočeká plynárenská a Juhomoravská plynárenská.
Moravské naftové doly sa umiestnili na 4. mieste tohto rebríčka najúspešnejších firiem. Skupina Moravské naftové doly je najväčšou ťažobnou spoločnosťou ropy a zemného plynu v Českej republike. Taktiež prevádzkuje podzemný zásobník zemného plynu najvyšších svetových štandardov s kapacitou 180 mil. m3 plynu. V posledných rokoch výrazne expanduje na zahraničné trhy. V súčasnosti komerčne ťaží plyn v Pakistane, drží licenčné podiely v Jemene, Nemecku a Rumunsku. Svoje aktivity tiež rozvíja v Rusku a na Ukrajine. Je tu aj spoločnosť Pozagas, a. s. Malacky, ktorá taktiež vlastní a prevádzkuje podzemný zásobník plynu. Keďže podľa bývalého financministra Ivana Mikloša konzorcium ponúklo dobrú cenu, všetky podiely v českých distribučkách a SPP Bohemia zostali v portfóliu SPP. Ako inak to nazvať, dámy a páni, ak nie Miklošova nekompetentnosť, nevedomosť a neschopnosť?
Dámy a páni, na záver chcem pripomenúť, že pri predaji 49-percentného podielu akcií v spoločnosti SPP vláda svojím uznesením č. 188 z 27. februára 2002 schválila výberové kritériá. Tieto kritériá boli dve. Prvým kritériom bola ponúkaná cena za 49 % akcií SPP, kde bol určený maximálny počet 75 bodov. Ak mám byť úprimný, ani neviem, či sa dá vyhodnotiť splnenie tohto kritéria, nakoľko do súťaže bol prihlásený len jeden, jediný záujemca.
Druhým kritériom boli zámery záujemcov o kúpu akcií SPP s maximálnym počtom bodov 25 a patrilo sem:
- schopnosť zaistenia diverzifikácie dodávateľov plynu - nesplnené,
- zvyšovať predaj zemného plynu - nesplnené,
- využitie SPP pre expanziu na tretie trhy - nesplnené,
- dodatočné investície na Slovensku - nesplnené.
Dámy a páni, čo dodať? Je evidentné, že niekto tu chcel proste za každú cenu len a len predávať. Pre svoje krvavé oči pritom zabudol na všetko, na dobrú cenu, na ľudí, na národné záujmy, proste na všetko. Pri privatizácii SPP bol záujem o blaho občana očividne odsunutý až na poslednú koľaj. Presne v duchu toho, čo pán Mikloš vždy s obľubou opakoval, že štát je najhorším vlastníkom. Ako predstaviteľ štátu aj pri privatizácii SPP všetko podriadil tejto svojej dogmatickej myšlienke a možnože dobabral privatizáciu SPP iba preto, aby potvrdil túto nezmyselnú dogmu neoliberalizmu. Dámy a páni, ja som však presvedčený, že nie štát je zlý vlastník, ale že pán Mikloš bol zlý vlastník.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úplný záver prerozprávať príbeh privatizácie očami jedného môjho priateľa Petra, ktorý sformuloval do veľmi vtipnej, no pravdivej výpovede, kde sa všetky slová začínajú na "p": "Predchodca pána Počiatka pravdepodobne pravidelne pozorne pozeral príbeh Pyšná princezná. Privatizácia plynárenského priemyslu pod peruťami predchádzajúceho pravicového podpremiéra postupovala presne podľa príkladu podlých panovníkových poradcov prerozdeľujúcich peniaze poplatníkov. Pokútnymi praktikami podobnými privatizácii plynárenského priemyslu pripravila pravá paža predchádzajúceho premiéra pre pár priateľov, pre pár partajníkov, pre pokolenia priamych potomkov pohodlie pripomínajúce podmienky pre prasa podstielané prvotriednou pšenicou. (Potlesk.) Príbeh Pyšná princezná prináša popritom pekné ponaučenia pre poctivých pokoj, pohodu, potešenie pri práci, primeraný plat. Pre podliakov, pokrytcov, parazitov potrestanie, pohanu, potupu, proste permanentné posmrtné peklo."
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)