A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, prepáčte, musím vás prerušiť, je 12.00 hodín. Váš príspevok bude ešte trvať aspoň koľko?

J. Burian, poslanec: Tak možno päť až sedem minút.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže ak je to toľko, chcem sa opýtať poslancov, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili vystúpenie pána poslanca a potom mali prestávku. Dobre. Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Buriana o 14.00 hodine.

Ešte, pán poslanec Mamojka. Zapnite pána poslanca.

M. Mamojka, poslanec: Ja len si dovolím požiadať a upozorniť členov kolegov ústavnoprávneho výboru, že o 12.30 hodine máme zasadnutie. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás pozval do rokovacej sály rovnako ako navrhovateľa a spravodajcu, aby sme mohli pokračovať v popoludňajšom rokovaní o správe o priebehu privatizácie SPP. Počkáme chvíľu na pána ministra.

Ďakujem, vážené kolegyne, kolegovia, tak už máme kompletnú skupinu navrhovateľov a spravodajcov a už máme pri mikrofóne aj pána predsedu finančného výboru pána Buriana. Takže budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

Takže slovo má pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval v tom, čo som začal v predchádzajúcom mojom vstupe ešte pred obedňajšou prestávkou. Budem pokračovať tým, že dám najprv pozmeňujúci návrh, aby som jednoducho v tom nejakým spôsobom nadviazal na tú diskusiu, ktorá bola v doobedňajších hodinách.

Takže dávam pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Podám nasledovný pozmeňujúci návrh. Podľa konštatačnej časti B písmeno d) znelo doteraz takto: "d) vznik finančnej straty vo výške 7,737 970 mld. spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov". Navrhujem nové znenie písmena d), ktoré znie: "d) vznik finančnej straty vo výške 236,25 mil. eur spôsobenej zanedbaním rizík pri nerešpektovaní devízovej pozície Národnej banky Slovenska 70 % eur a 30 % dolárov".

Myslím si, že som už dosť jasne prezentoval vo svojom vystúpení, že v čase, keď vznikla kurzová strata, bol pomer eura k doláru 1,132, teda dolár verzus euro, pri inkasovaní peňazí bol kurz medzi eurom a dolárom 1,007. Myslím, že to bol takmer 18-percentný rozdiel. A v čase podpisu zmluvy, ako vzniká kurzový rozdiel, v klasickom obchodnom styku je deň vystavenia faktúry, teda deň realizácie konkrétneho obchodu a deň, keď má byť zaplatený, ten rozdiel nebol poistený, v čase, keď po 11. septembri 2001, po páde akciových trhov, boli jasné fundamenty, že veľa investorov a veľa investičných spoločností a bánk zatváralo pozície smerom na dolárovú pozíciu alebo na dolárovú bázu, bolo jasné a bolo predvídateľné, že dolár bude mať tú klesajúcu tendenciu. Ale aj bez ohľadu na tieto fundamenty nič iné vláda nemala zabezpečiť, len to, aby teda ctila devízovú pozíciu Národnej banky Slovenska, teda devízovú pozíciu štátu, o ktorej som tu hovoril. Nebyť toho, Slovensko dnes by mohlo mať minimálne z toho 236 mil. eur. To je, pokiaľ sa týka kurzovej straty.

Ešte sa trochu pozastavím nad privatizačným poradcom.

Asi určite nebudem protestovať proti tomu, že privatizačný poradca je veľmi dôležitý v takomto procese, je veľmi dôležitý pri výbere, a teda pri poradení štátu pri takejto veľkej transakcii. O tom určite nepochybuje nikto. Ale, mimochodom, pozrime sa na toho privatizačného poradcu, keď sa tvrdí, že potrebujeme toho najlepšieho privatizačného poradcu. No privatizačný poradca bol Credit Suisse First Boston, pobočka pražská. Upozorňujem na to, že to nebola priamo spoločnosť, ktorá priamo má svoj domicil vo Švajčiarsku. Čiže vychádzam z tejto premisy, že jednoducho my sme si zabezpečili teda názvom potenciálne kvalitného poradcu. Len si myslím, že konkrétna realizácia zostala na ľuďoch, o ktorých neviem, že by mali s takouto veľkou transakciou vôbec skúsenosti, čo sa vlastne jasným spôsobom prejavilo aj v systéme kurzových strát, ktoré som spomínal.

To, že cena bola niekde na úrovni 1,168 % z celkového objemu 2,7 mld., to nie je tá najpodstatnejšia vec. My ešte raz opakujeme, ako sa mohlo stať, že tento privatizačný poradca bol vybraný, keď druhý v poradí mal cenu 18 mil. dolárov a je jasné, a ja to zdokumentujem aj na tomto príklade v tejto tabuľke, že keď cena sa nebude pohybovať pod 2 mld. USD, že už cena základná tohto privatizačného poradcu bude vyššia ako celková suma, ktorú ponúkol druhý v poradí, Rothschild & Sons, teda 18 mil. dolárov verzus teda základná ponuka, mimo čoho boli ešte napočítané všetky ďalšie vedľajšie náklady, ktoré neboli limitované. Zodpovedne tvrdím, že pri transakciách, ktorých som sa zúčastňoval, a neboli zase v takýchto veľkých objemoch, ale ide o 50-miliónové až 100-miliónové dolárové transakcie, nie sú malé, všade bola výška limitovaná všetkých nákladov, ktoré súvisia s transakciou, t. j. napr. aj cena právnických služieb a tak ďalej. Len tak, mimochodom, spomeniem právnickú kanceláriu Linklaters, ktorá bola právnym poradcom. Potvrdila, že výška nákladov, len teraz nie je jasné, o ktorú výšku nákladov ide, či je to tých 440 000 dolárov alebo tých 4,5 mil., ktoré boli najviac prirátané k tomuto, lebo tvrdím, že asi tá výška tých 400 000 alebo 440 000 bola asi cena právnických služieb, ktoré mala právnická kancelária, ale hovorím, môžem sa to domnievať, netvrdím, že to je jasný fakt, faktom ale zostáva, že ďalšie náklady, ktoré boli v tomto poradenstve nevydefinované, sú jasným dôkazom toho, že k tomu sa pristupovalo tak, ako keby niekto nenakladal s vlastnými prostriedkami.

Chcem sa opýtať tých ľudí, ktorí boli pri realizácii tejto privatizácie, či by rovnako postupovali, či už pri kurzových rozdieloch alebo pri vyplácaní dividend, alebo pri výbere poradcu, keby to bola ich vlastná firma. Dovolím si povedať, že v žiadnom prípade asi nikto z tých, ktorí by realizovali podobnú transakciu, určite by nepristupoval podobným systémom, ktorý je.

Ja musím povedať, že v týchto diskusiách som zažil dosť veľa prekvapení, že koľko máme zdatných ľudí v tejto oblasti. A to nie je len oblasť, by som povedal, manažovania rizík, pokiaľ ide o manažovanie rizík kurzových, ale je to aj manažovanie finančných náležitostí, a to, povedzme, aj v súvislosti s tým, ako sa pripravovala transakcia. Je pre mňa dosť neblahým zistením, že podstatná časť ľudí bola tá, ktorá vôbec nemala skúsenosti s takouto transakciou. A dovolím si povedať, že aj po vyjadreniach niektorých ľudí, ktorí boli priamo zodpovední za túto transakciu, som veľmi nemilo prekvapený. A hovorím, ešte raz opakujem, mal som tú šancu byť pri niekoľkých transakciách, komunikovať možno s jednou z najlepších právnických agentúr. A myslím si, že viem si predstaviť, čo sa dá a čo sa nedá.

A záverom mi dovoľte, aby som sa ešte veľmi krátko vyjadril k tomu, čo je vlastne tou dymovou clonou alebo tou clonou, o ktorej sa tu už prezentovalo niekoľkokrát. Podľa môjho názoru dymovou clonou je to, keď sa začnú vyťahovať privatizačné projekty za roky 1994 až 1998 v zmysle nejakej stratégie, no keď si mohol on dovoliť, môžem si aj ja dovoliť. Neviem tiež, aký mal byť ten dôvod alebo leitmotív toho, že sa tu vyťahovali, by som povedal, nejaké privatizačné projekty za minulé roky. Nechcem tým, by som povedal, ani ospravedlňovať, ani, by som povedal, robiť sudcu v tomto procese, ale nemali by sme zabudnúť, že tým základným riešením je riešenie privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a všetko to, čo súviselo s netransparentnosťou tohto riešenia.

Veľmi vehementne tu vystupovali niektorí poslanci opozície a hlavne, pokiaľ som vnímal, pán predseda SDKÚ o tom, akým spôsobom je ohrozená demokracia na Slovensku. Vážené dámy, vážení páni, keď som vstupoval do tejto Národnej rady pred piatimi rokmi, možno pred niečo viac ako piatimi rokmi, bolo to pre mňa nejakou cťou. A s takou bázou som vstupoval s takým malým strachom, keď som vstupoval do tejto Národnej rady, lebo vnímam, že máme parlamentnú demokraciu. A parlamentná demokracia, je to najvyšší piedestál riadenia tohto štátu. Musím ale s hrôzou povedať, že to, čo sa nezdeklaruje ako ohrozenie demokracie, nikomu nevadilo tri roky predtým, keď tri roky v priamom prenose boli jasné známky korumpovania poslancov, ktorí odišli z iných parlamentných strán. Vtedy vôbec nikomu nevadilo to, že jednoducho bude vládnuť s podporou ľudí, ktorí boli zvolení za práve ten subjekt, ktorý dnes bol prezentovaný ako ten najhorší v tom procese rokov 1994 až 1998. Pre mňa najväčším ohrozením demokracie je to, ak niekto v priamom prenose realizoval veci jasnou známkou toho, že títo ľudia boli za veľmi nejasných a doslova až korupčných škandálov sťahovaní na stranu, aby vládna koalícia terajšia si zachovala svoje postavenie, svoju vládu. A jednoducho pre mňa je toto najvyšší stupeň ohrozenia demokracie. Ak si toto niekto neuvedomuje, je pre mňa zlou vizitkou aj celého vládnutia. A myslím si, že SPP je len predznamenanie toho, akým spôsobom sa diali veci, ktoré tu boli alebo ktoré sa realizovali v priamom prenose. Ja to budem parafrázovať na to, ak na niektorom trhu cenných papierov, na niektorej burze sa len veľmi máličko objaví informácia o tom, že sú zneužité informácie vo verejnom styku, že sú zneužité informácie o tom, akým spôsobom sa nakladá s akciami na tomto trhu, tak v tom momente zakročia všetky inštitúty, ktoré sú pre tento trh relevantné, ale, naopak, na najväčšom stupni demokracie, Národnej rade vôbec nič sa v podobnom prípade neudialo. Ak toto má byť teda pošliapaním nejakej demokracie, ja dovolím si povedať, že myslím, že väčší príklad a lepší príklad určite nenájdeme.

Prepáčte, tento môj záver, by som povedal, bol takým skôr politickým vyústením, nie preto, že by som teda neprezentoval tieto dáta. Tieto dáta sú relevantné. A zatiaľ ich určite nikto nespochybnil. Ale nedalo mi to vzhľadom na to, že sa tu omieľa práve hmla, nedostatok demokracie na Slovensku a tak ďalej. Myslím, že práve opakom je pravda.

A ešte raz chcem na záver povedať, vyzývam Národnú banku Slovenska na príp. odbornú diskusiu práve pre oblasť teda kurzových strát. A ja si myslím, že to je jeden z najväčších prešľapov, aké zažilo Slovensko pri tejto najväčšej transakcii. Nechcem sa opakovať, že touto transakciou určite by sme sa dostali medzi prvú desiatku transakcií, kde sa najviac stratilo na otvorených pozíciách. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Štefanec, pán poslanec Miššík. Ešte niekto sa hlási? Nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Burianovi za priestor, ktorý venoval vo svojom vystúpení nám a osobne aj mne, mojej osobe.

Zaujímavá bola tá časť, keď hovoril o sebe, o svojom odbornom backgrounde, ktorý nikto nespochybnil. Pán poslanec, ja vám odporúčam, keby aj ďalší poslanci z vášho klubu, ktorí sa vyjadrujú ku kurzovým rozdielom, sa vyjadrili k svojej odbornej minulosti. Mám tu na mysli napr. pani poslankyňu Vaľovú a jej schopnosti predvídať kurzy.

Takisto ma zaujala časť, keď ste hovorili o vašom pozmeňujúcom návrhu do budúcnosti. Viete, vy ste sám spochybnili vlastne tvrdenie tejto správy o kurzových rozdieloch 7,4 mld., keď hovoríte o čísle 236 mil. dolárov, čo vo vtedajšom kurze bola zhruba čiastka 10,5 mld. korún. Tu lietali rôzne čísla, tie miliardy ste prehadzovali zľava, sprava. Myslím, že keď ste taký odborník na hedgeovanie, čo, mimochodom, ste nedokázali za tejto vlády, a nedali ste ani jeden príklad krajiny, ktorá by hedgeovala predaj svojho energetického podniku, takže takýto príklad neexistuje, lebo sa to jednoducho nedá, keď tak chcete vyučovať o hedgeovaní, ja vám odporúčam, aby ste začali u vášho predsedu. A poprípade môžete pokračovať vo svojom klube, aby ste zahedgeovali aspoň jedno číslo, na ktorom sa dohodnete, aby sme mohli už sa seriózne baviť o kurzových rozdieloch. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, predseda výboru, ľutujem, čakal som možno menej politiky. Ale si sa do toho dosť teda vžil.

A hlavne čo sa týkalo kupovania poslancov, keď sa vždy neviete niečoho chytiť, tak to je pre vás záchranná téma. Túto tému stále hráte, stále spomínate, čo je pochopiteľné, ale ja musím poukázať na to, že nič z toho, čo ste hovorili o kupovaní poslancov, pravdou nie je, pretože sa to nepreukázalo ani v trestnom konaní. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Burian, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda,. Chcem sa vyjadriť k pánovi poslancovi Štefancovi. Som rád, že nespochybnil teda background, aspoň môj. Teda predpokladám, že taký istý background očakávam teda z úst poslancov SDKÚ.

Zatiaľ, čo som počul, boli fakt prízemné diskusie o tom, teda, povedzme, o kurzových rozdieloch. Takže ja dúfam, že aj tým uznesením Národnej rady, kde sa jasným spôsobom prijme 236 mil. eur, nespochybní nikto, že sa dala urobiť na trhu táto transakcia, malý market, kde sa denne obchoduje s peniazmi, je to niekoľko miliárd dolárov, eur, základných mien, ktoré sú obchodovateľné medzinárodne. Čiže táto transakcia sa dala urobiť ľavou zadnou. Musím zodpovedne povedať, že referent u môjho bývalého zamestnávateľa by to urobil bez problémov. Bol by to referent s nejakou polročnou praxou. Čiže dovolím si povedať, že určite by to mali zabezpečiť aj poradcovia, aj každý, kto len trocha tomu rozumie. Že to štáty iné nerobili ani Česká republika, je logické. Ak je euro menou, ktorou je, Česká republika má devízovú pozíciu, tak asi zbytočne by robili nejaké poistenie, to ani nemá zmysel. Čiže keby sa to urobilo u nás v pomere 70 : 30, nikto by nespochybnil túto transakciu.

Pokiaľ sa týka pána poslanca Miššíka. Ja som v 99 % vystupoval iba číselne a odborne. Tú poslednú časť som si nechal preto, lebo celý čas sa tu hovorilo o nejakých dymových clonách, nedostatku demokracie. A bojím sa, že tým nedostatkom demokracie je niečo iné, je pošliapanie hodnôt, ktoré ja ako človek, ktorý vstupoval do tejto Národnej rady, bral som za prioritné a za určujúce. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, pripraví sa pán poslanec Mečiar. Máte slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v diskusii o správe o privatizácii SPP už bolo povedané veľa, preto sa k niektorým faktom vrátim, ktoré považujem za podstatné. A takisto ako môj predrečník si dovolím nejaký krátky, aj keď rozdielny politický záver v prvom rade v právnej oblasti, kde ja cítim, že táto správa bola obrovskou právnou blamážou. Je to, po prvé, § 59a Obchodného zákonníka, ktorý sa tu spomína a kde bola taká snaha predkladateľov tejto správy urobiť z toho celý privatizačný proces nezákonný a vlastne nulitný od nejakého samého začiatku, nakoľko údajne nebola stanovená cena znalcom. Napriek tomu, že pán minister hovoril, že teda tento paragraf ospravedlňuje, nevysvetlil, kto tam ten paragraf doplnil, ktorí úradníci to boli, v každom prípade je každému, aj žiakovi 6. ročníka, ktorý má istý druh občianskej náuky, zrejmé, že vláda, ktorá schváli takýto druh správy, tak sa podeň podpisuje a berie zaň zodpovednosť. Je úplne zrejmé, že keby si ktokoľvek z členov vlády bol býval spomenutý paragraf prečítal, tak by zistil, že nehovorí o tomto type predaja. Naozaj je to paragraf, cieľom ktorého je zabrániť tunelovaniu vlastnej firmy jej majiteľom alebo majiteľmi a ktorý sa nedá uplatniť na tento samotný proces odpredaja. Z toho vyvádzam, že dôvod, pre ktorý spomenutý paragraf z vlády sa v správe ocitol, nie je omyl, to by som krivdil tejto vláde, myslím si, že je to čisto propagandistický ťah, ktorý má navodiť nejaký pocit, že bol obídený zákon a snaží sa v konečnom dôsledku vysvetliť aj z pozície Národnej rady, že došlo k porušeniu zákona.

Druhá spomínaná vec v tejto právnej oblasti alebo často spomínaná vec boli podpísané zmluvy ako súčasť ponuky, keďže je to štandardom pri verejnom obstarávaní vrátane dátumov, prv než boli tieto ponuky otvorené. Tak je zrejmé znova, že tým, že niekto naplnil zákon, sa snažíme tu na pôde Národnej rady na podnet vlády konštatovať, že zákon bol porušený.

Tretia vec, ktorá prichádza z tej právnej oblasti, ktorá ma veľmi zaujala, je, že verejná súťaž, o ktorej sa rozprávalo, bola vlastne nie podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale bola to taká jemnejšia forma verejnej obchodnej súťaže podľa Obchodného zákonníka. Znova, keď si človek vyhľadá v Obchodnom vestníku, je to z 5. 10. 2000, tak zistí, že súťaž na poradcu bola skutočne podľa zákona o verejnom obstarávaní, splnila všetky náležitosti. A už samotný fakt, že ani jeden z tých účastníkov súťaže na poradcu nenamietal, svedčí aj o jej transparentnosti.

A štvrtou vecou z takej právnej oblasti mi príde, uznesenia, v ktorých sa konštatuje porušenie zákona, dávať na pôdu Národnej rady. Áno, je to protiústavné. Ale znova, plní to len a len jeden cieľ. A to je negatívna propaganda smerom voči opozícii ako takej.

Inými slovami, z tejto právnej oblasti mi vychádza, že to, čo tu pán minister predložil, a teda čo vláda predložila, je súčasťou istej dlhodobej, a ja sa nebojím to povedať, štvavej kampane voči opozícii, ktorej úlohou je akýmsi spôsobom ospravedlniť tie škandalózne a nechutné výroky pána premiéra, ktorý hovorí, že časť opozície, dokonca citujem veľmi veľa poslancov, by mala sedieť vo väzení. A to je niečo, čo ma teda nenecháva chladným, ale vyjadrím sa k tomu ďalej, keď prejdem ďalšie aj ekonomické zlyhania tejto správy.

V ekonomickej oblasti ma zaujal výraz "výrazne nízka cena". Odvoláva sa na to, že vláda samotná odhadla trhovú hodnotu zo 100 % akcií 6 mld. až 8 mld. dolárov. A pokiaľ to človek aritmeticky rozpočíta na 49-percentný balík, tak mu vyjde 2,94 mld. až 3,92 mld. za minoritný balík. Na to netreba byť dílerom na devízových trhoch, na to stačí základné ekonomické povedomie, aby bolo zrejmé, že keď predávam minoritný balík, tak jeho cena nebude zodpovedať aritmetickému pomeru z celkového balíka, ale môže byť nižšia. A ďalší faktor, ktorý túto cenu znížil, boli napr. veľmi, veľmi pochybné a dosť dlho s nimi sa vysporiadajúce bývalé tzv. Duckého zmenky, ktoré výrazne znižovali hodnotu SPP, a to napriek tomu, že štát za ne prebral garancie. Inými slovami, hovoriť o cene, ktorá je 2,7 mld. oproti spodnému aritmetickému rámcu 2,9 mld. dolárov, ako o výrazne nízkej má znova len propagandistický charakter.

Pokiaľ ide o daň z dividend a vlastne predaj z časti SPP spoločnosti, ktorá má sídlo v Holandsku. No predsa každému, znova, ekonomicky veľmi triviálne vzdelanému človeku je zrejmé, že pokiaľ by sme zaviazali predaj k takým podmienkam, že nadobúdateľ musí mať sídlo na Slovensku a bude platiť daň z dividend, no tak sa to znova odrazí na zníženej cene. Inými slovami, každý ďalší záväzok podobného charakteru znižuje cenu a je v priamom protiklade s tým, po čom ste tu, vážení koaliční poslanci aj vy, pán minister, volali, aby bola cena vysoká.

Krátko sa dotknem otázok hedgingu.

Pán poslanec Burian hovoril o tom, aký sme hlboko nekompetentní a kompetentný je on a bol by rád, keby mu niekto na takej úrovni odpovedal. V tejto súvislosti ma napadajú dve veci, po prvé, keby pán poslanec Burian pomenoval spoločnosť, pre ktorú túto kompetentnú činnosť vykonával a ako táto spoločnosť v rokoch jeho pôsobenia dopadla. Môže na to odpovedať. Ja budem odpovedať vo faktickej.

A po druhé, k tomu hedgingu samotnému. No termín hedging v našej politickej kultúre zaviedol predsa ako politický termín Smer a jeho predseda Fico. To znamená, ten volal po hedgeovaní ceny ropy. Takisto hovoril o tom, že dokáže upraviť cenu benzínu. A takisto teraz hovorí aj v tejto správe o akomsi hedgeovaní. A to, pán poslanec Burian, nemôžete vyvrátiť zoči-voči slovenskej korune, nakoľko tá strata je vyrátaná na 7 mld. korún. Inými slovami, táto správa predpokladá, že sa hedgeoval kurz koruny k doláru. A to, čo už bolo viackrát povedané aj zo strany opozície ale nielen opozície, ale aj odborníka a dokonca uznané aj zo strany koalície, je, že to nie je celkom dobre možné. Preto pribieha po siedmich rokoch so záchranným pásom pán poslanec Burian, ktorý nás informuje, že existuje akási krížová špekulácia na dolár, euro, ktorá by bola bývala vyniesla štvrť miliardy eur. No predsa je jasné, že keď mám k dispozícii akúsi históriu, tak potom nakoniec môžem napasovať na ňu príslušný model. To, že to Smer neurobil skorej, vlastne je v presnom protiklade s tým, po čom volá pán poslanec Burian. Inými slovami, ten neodborný, propagandistický tlak, ktorý sa okolo SPP vytváral 7 rokov zo strany Smer, ktorý vlastne hovoril, že podnik bol predaný pod cenu, že tam došlo k obrovskej kurzovej strate, ktorá sa bežne rieši, medzi korunou a dolárom, vlastne poprel. A povedal, že áno, to sa teda nerobí, ale robí sa na menový pár eurodolár. To sa síce robí a možnože keby som sa ja posnažil a vybral nejaké iné výhodné kurzy, tak nájdem 11 mld., možno 12 mld. korún, možno ešte viacej. Nemôžem v tejto súvislosti absolútne súhlasiť s tým, že bolo všetkým jasné z ekonomických fundamentov, že dolár voči euru bude klesať. No nebolo to všetkým jasné, nakoľko veľmi veľká časť trhu vtedy aj špekulovala znova s nárastom doláru. A pokiaľ by to bolo všetkým jasné, tak ten kurz by bol býval okamžite vyletel napr. na dnešnú úroveň.

Čo sa týka toho zahedgeovania, ešte jednu takú vetu mi nedá nedodať. My si celkom dobre nemôžeme ako republika sťažovať na to, že v kurze koruny a dolára koruna spevnela voči doláru, nakoľko naše dlžoby v dolároch tým pádom zlacneli. A to je taký istý prirodzený spôsob hedgingu, o ktorom si myslím, že je ten najsprávnejší názor, ako sa pozerať na takto veľký predaj, ktorý dosahuje hodnotu polovice štátneho rozpočtu.

A čo sa týka vlastne toho, aké schopnosti kto má hedgeovať. Ja si myslím, že strana Smer je rok a pol vo vláde, nech sa páči, najbližšia benzínová pumpa je tam. Môžeme sa pozrieť, ako je to s cenami ropy, či klesla cena benzínu alebo stúpla cena benzínu za vašej vlády. Dokonca je tu daň z minerálnych olejov, kde ste sľubovali že ju znížite. Ani tú ste nedokázali znížiť, pán minister, takže toto nezakrývajme. (Reakcia z pléna.) Vy môžete dať normálny návrh spolu s ministrom financií, však to je snáď zrejmé. Toto nezakrývajme, neurobili ste to. A každý raz, keď človek príde na benzínovú pumpu, tak si môže prečítať vizitku, ako veľmi schopný je Smer v oblasti hedgeovania, vôbec práce s energetickým sektorom. A ja by som vám to nevytýkal, keby ste sa neboli k tomu počas toľkých rokov zaväzovali, keby ste neboli opakovane predošlú vládu v tomto napádali. Inými slovami, hovorím o tom, že vy rozprávate, čo sme mali urobiť my. Ale ja hovorím o tom, čo môžete urobiť vy, čo ste sľubovali a čo urobiť nie ste schopní.

K akcionárskej zmluve. To je taká posledná odborná časť, ku ktorej by som sa rád vyjadril. To, ako je napísaná akcionárska zmluva, že naozaj strategickému partnerovi dáva právo manažmentu, to bolo verejne známe. To bolo verejne známe, ale to nejako neoslabuje našu pozíciu ako 51-percentného vlastníka. Myslím tým štát. Práve naopak, myslím si, že práve tým, že tam bol vpustený strategický mamažment, je zodpovedný za astronomické zvýšenie dividend a vôbec celkových príjmov, ktoré má k dispozícii štát z SPP po privatizácii, ktoré sú vyššie, ako to bolo vtedy, keď štát vlastnil 100 % akcií SPP.

Teraz sa vrátim k tomu politickému rozmeru samotnej správy ohľadne privatizácie SPP.

My tu celé roky počúvame od pána dnes premiéra Fica, ktorý dokonca bol členom komisie, ktorá vyberala kupujúceho 49-percentného balíka SPP, ako je táto privatizácia nevýhodná, dokonca že ide o ekonomickú vlastizradu. A, mimochodom, na toto sa pán dnes premiér Fico odkazuje, keď hovorí o tom, že veľmi veľa poslancov opozície by malo sedieť vo väzení. A toto mi už je trošku vážnejšie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ sme v situácii, že parlament prerokováva správu, ktorá je na propagandistickú objednávku, propagandistickú objednávku konkrétnej strany, aby tá si urobila nejakým spôsobom alibi za to, čo tu 8 rokov tvrdila, tak to považujem za vážne. Pokiaľ sa tam naozaj rozprávame v termínoch a dochádzame k záverom, ktoré sú protiústavné, inými slovami, hovorím o tom, že sa tam konštatujú porušenia zákona, tak si myslím, že jediný účel tejto správy je naozaj umožniť aj ďalšie kroky voči opozícii. To znamená, pripravuje sa vlastne istý terén. A to je vlastne moja obava. Pripravuje sa istý terén, kde opozícia naozaj bude kriminalizovaná, kde sa nebude viesť nejaká odborná debata, kde sa nebudeme spoliehať na nezávislé súdy, ale kde budeme jednoducho rozhodovať politicky. A to je niečo, k čomu by som rád vyzval poslancov Smeru, aby sa voči tomuto postavili, aby sa voči tomu bránili. Inými slovami, toto je naozaj útok na demokraciu. Je útokom na demokraciu, pokiaľ parlament má prijímať uznesenia, ktoré súvisia so zákonnosťou alebo nezákonnosťou, a prijíma ich preto, aby svojmu predsedovi vlády umožnil urobiť isté alibi z jeho tvrdení. On to dokonca aj vyrátal. Vyrátal, že pán Dzurinda, Mikloš a Zajac strávia 160 rokov vo väzení. Ja neviem, proste treba si pozrieť monitoring. Treba si pozrieť monitoring jeho vyjadrení. Aby sa on mohol slobodne ďalej takto vyjadrovať, potrebuje takúto správu, ktorá konštatuje porušenie zákona. A to môže dosiahnuť len s podporou vašich hlasov.

A tu by som rád apeloval na vaše demokratické svedomie, aby ste nehrali túto hru. Táto hra je veľmi nebezpečná. Je veľmi nebezpečná nie pre opozíciu, ale je nebezpečná aj pre vás, vážení kolegovia. Akonáhle pripustíme, aby tento parlament prestupoval svoje právomoci, aby tento parlament vo veciach, ktoré sú odborné, na ktoré môžu byť rôzne názory, prijímal zásadné stanoviská, používal silné výrazy, dokonca bol tu pokus túto zmluvu urobiť za nulitnú, tak vlastne, po prvé, riskujeme veľké hospodárske škody, čo si, myslím, pán minister uvedomuje, a asi aj preto ustúpil z toho sporného znenia okolo § 59a, a po druhé, môžeme utrpieť veľké škody na demokracii, to znamená, môžeme sa dostať do rokov, ktoré ani vám, ani nám určite neboli príjemné. A to boli roky, keď sa o Slovensku hovorilo ako o krajine, ktorá má problém s demokraciou.

Rád by som vás vyzval, aby ste boli veľmi opatrní a veľmi sa poradili so svojím svedomím, ako budete hlasovať o záverečnom uznesení, ako budete hlasovať o záverečnom uznesení k tejto správe tak, aby ste zohľadnili nielen svoje politické záujmy, ale aj záujmy zachovať demokraciu na Slovensku a neprekračovať mandát tejto Národnej rady.

Na záver, pán spravodajca, by som ešte chcel dať uznesenie v znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zverejniť všetky zmluvy uzavreté v mene Slovenskej republiky v rámci privatizácie SPP, a. s."

Toto uznesenie by malo demytologizovať to, k čomu sa aj pán minister uchýlil ako k takej poslednej obrannej línii, keď hovoril, my máme pravdu preto, lebo my poznáme zmluvy a vy ste tie zmluvy ako opozícia nečítali. Po prvé, pán minister, ja vám chcem povedať otvorene, že keď ste koncipovali tú správu a niečo ste v tej správe voči poslancom zamlčali, tak je to jednoducho hanba. Pokiaľ ste mali nejaký zákonný problém, a pán poslanec Lipšic vám dokazoval, že zákonný problém nemáte, ale povedzme, že ste mali názor, že zákonný problém máte, tak vy ste mali hľadať riešenie, ako poslancov oboznámiť so všetkými relevantnými faktmi, ktoré vás oprávňujú k tak tvrdým záverom, aké sú napísané v navrhovanom uznesení tejto správy. Pokiaľ ste tak neurobili a tu v rozprave sa odkazujete na správu, ktorá nie je k dispozícii, tak to považujem za nefér. A myslím si, že ste mali radšej túto správu stiahnuť. A keďže ja si myslím, že opozícia je tu aj na to, aby v prípade, že koalícia nekoná, ju napomenula, tak toto uznesenie, ktoré, dúfam, prejde, berte ako také napomenutie. A berte to tak, aby ste aj nabudúce, skutočne, pokiaľ budete podobné veci do parlamentu predkladať, si dali záležať a dostatočne informovali všetkých poslancov bez rozdielu toho, z ktorej strany pochádzajú. Ďakujem pekne za pozornosť, kolegovia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami sa hlásia Jozef Burian, Tibor Cabaj, Pelegrini Peter, Žitňanská Lucia, Martinák Ľuboš, Kvorka Ján. Ak sú to všetci prihlásení, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem upozorniť, že v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil, je bod d). Ale vychádzal som z pôvodného návrhu uznesenia. Takže ospravedlňujem sa. V tej konštatačnej časti nie je bod d), ale bod c). A platí presne to, čo som prečítal vo svojom pozmeňujúcom návrhu.

Potom by som sa chcel ešte vyjadriť k pánovi poslancovi Frešovi. Som veľmi rád, že sa už nespochybňuje to, že euro voči doláru, to sa dalo takýmto spôsobom predísť. V kurzovej strate je takmer štvrť miliardy eur.

A faktom je, že ma troška zarazilo to, že až dnes vraj, ako vystupujeme s tým, akým spôsobom sa dala tá situácia riešiť. Musím upozorniť, že ešte v roku 2003 na 9. schôdzi Národnej rady som osobne vystupoval s otázkou na vtedajšieho ministra financií pána Mikloša, prečo sa neurobil tento deal v kombinácii eura s dolárom. Čiže ja nehovorím o tom dnes, hovoril som o tom už v roku 2003 pri nástupe do Národnej rady Slovenskej republiky, pri príležitosti, keď sa prerokúvala, povedzme, aj otázka privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. A dávam podnet teda, aby teda sa zapojila do tejto odbornej diskusie aj Národná banka Slovenska, aj ostatné relevantné inštitúcie, nech sa otvorene o tomto probléme diskutuje.

A k zavádzaniu takých vecí ako hedgeovanie ja neviem ropy a podobných vecí. To vyjadrenie bolo v inej súvislosti. A ja viem, v akej súvislosti to bolo vyjadrené, že jednoducho dajú sa nejakým spôsobom definovať. Aj komoditná burza existuje ako normálny klasický nástoj pre zabezpečenie si ceny do budúcna, ale nie v takom ponímaní, ako to pán Frešo prezentoval.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, ja len chcem pripomenúť, že sedíte v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak si prečítate ústavu, zistíte, že Slovenská republika má parlamentnú demokraciu. Tak kto iný by mal prijímať stanoviská, závery uznesenia k veciam, ktoré sa na Slovensku stali alebo ktoré sa na Slovensku pripravujú? Takže ak sme parlamentná demokracia, je výsostné právo prijímať všetky tieto náležitosti. A dokonca ja poviem, že je to povinnosťou Národnej rady, pretože má vo vzťahu k výkonnej moci kontrolnú činnosť. Ak si chce túto naplniť, nemá inú možnosť ako cez vyžadovanie rôznych správ, informácií a potom následné zaujímanie stanovísk, resp. uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Takže pokým sedíme v Národnej rade, myslím, že by sme tým popierali svoju pôsobnosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Frešo, hovorili ste vo svojej tej prvej odbornej časti, ako ste ju nazvali, že cena za 49 % akcií nemôže byť aritmetickým vyjadrením 49 % z odhadu hodnoty 100 % akcií, ale že to má byť menej. No tak ja zas ak sa pozriem na tú celú transakciu, tak mi z toho vychádza niečo opačné. Ak sa v zmluve vzdávam všetkých možných práv ako Slovenská republika, ak preberám v zmluve na seba všetky možné záväzky, ktoré v budúcnosti z nejakých súdnych sporov môžu postihnúť spoločnosť, ak sa zbavujem aj napriek 51-percentnému podielu z uvedenej spoločnosti, manažérskych práv, ak napr. sa v zmluve zaväzujem neznížiť ceny plynu, "upravené ceny plynu pre odberateľov z kategórie domácností nesmú byť v žiadnom prípade v roku 2003 nižšie ako ceny plynu účtované odberateľom z kategórie domácností v roku 2002", ak sa v zmluvách zaväzujem, že Slovenská republika neprijme žiadnu daň, dodatočnú daň, ktorá by sa nejakým spôsobom mohla tohto podniku dotknúť, tak potom každý a, tak ako ste to nazvali vy, triviálne ekonomicky vzdelaný človek by prišiel asi k záveru, že tých 49 % akcií, aj keď je to menej ako polka, by malo mať hodnotu vyššiu, minimálne ako polovica odhadu stopercentnej hodnoty akcií SPP. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť pána kolegu poslanca Freša v tej časti, kde predniesol návrh uznesenia. Ja si myslím, že to je to najlepšie riešenie, predložiť tieto zmluvy verejnosti. Je nepochybné, že pán minister sa bude musieť vysporiadať s otázkami, ako a čo zverejniť, ak tvrdí, že niektoré časti sú obchodným tajomstvom,. Ale podotýkam, že obchodné tajomstvo má tiež svoje náležitosti v zmysle nášho právneho poriadku. A keďže, ako sa mi zdá, túto zmluvu už čítal v tejto republike skoro každý okrem mňa, tak myslím, že ani tie náležitosti obchodného tajomstva už nie sú splnené. Takže nebudete mať problémy ju zverejniť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, dotknem sa len troch bodov tvojho vystúpenia.

V prvom bode si sa vyjadril, že správa je právna blamáž. Neviem, kde síce siaha tvoje právne vedomie ohľadom privatizácie, ale vieš dobre, že špeciálna prokuratúra preverí celý proces okolo privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Možnože sme zajedno, že špeciálna prokuratúra disponuje skutočne právnikmi na úrovni, a teda neviem, prečo nevyčkáš, keď tu pred plénom Národnej rady si dovolíš tvrdiť, že ide o právnu blamáž.

Po ďalšie. Hovoríš, že je to iba štvavá kampaň proti opozícii. Nevidím jeden dôvod, prečo by sme mali voči vám viesť štvavú kampaň, keď názory ľudí na činnosť tej-ktorej strany sú jasne vyslovené v preferenciách. Myslím, že vieš, aké má dlhodobé preferencie naša strana Smer.

A po tretie, hovoríš o neodbornom politickom tlaku. O vysokej ekonomickej odbornosti vášho exministra pána Mikloša sa presvedčili za predchádzajúcich osem rokov vládnutia hlavne občania z odľahlejších oblastí nášho Slovenska. Dovolím si tvrdiť, že on vyštval mladých ľudí, ale aj strednú generáciu za prácou. Tým trpia aj naše rodiny, výchova detí a tak ďalej. Samozrejme, z vášho makroekonomického odborného hľadiska to bolo správne? Akurát neviete vysvetliť dlhodobé hľadisko. Možno je to aj sto rokov. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Frešo, z vášho vystúpenia, ktoré som si pozorne vypočul, som pochopil, že v podstate vy ste privatizovali SPP z toho dôvodu, aby ste zabránili tunelovaniu, pretože ste si mysleli, a myslíte si to zrejme aj doteraz, že štát nie je dobrý správca a vlastník. Ale na druhej strane ja sa vás pýtam, konzorcium, tí, ktorým ste to dali sprivatizovať, v čích rukách je, aké to je. To je po prvé.

Po druhé som si všimol, že ste si neodpustili tak ako každý z vás, ktorý tu vystupuje, vypustiť smršť ohováračiek a lží a neprávd zase na adresu premiéra. A dovolíte si nás vyzývať, aby sme nepokračovali voľajakým spôsobom, kde my vám poukazujeme na pravdu. No ja by som vás z tohto miesta chcel vyzvať, pán poslanec, vy prestaňte už donekonečna ohovárať človeka, ktorý vie, čo robí, a ktorý vie, čo rozpráva.

A po tretie, čo sa týka tej akcionárskej zmluvy, pán poslanec Frešo. Akcionársku zmluvu keď stručne zhrnieme, zistíme, že bol prijatím tejto akcionárskej zmluvy navodený stav, keď reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií podľa Obchodného zákonníka. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Frešo, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Takže najprv k pánovi poslancovi Burianovi. No asi nie veľmi účinne, pán poslanec, ste hovorili o tom, že vlastne ste mali na mysli menový pár eurodolár, nakoľko aj v tejto správe sa objavuje kurzová strata a dolár voči korune.

Čo sa týka toho, že hovoríte, že hedging bol zo strany Smeru spomínaný v inej súvislosti. Pán poslanec, my sme tomu veľmi dobre rozumeli, bolo to v súvislosti s cenou benzínu a s cenou plynu. A vy dobre viete, že to tak je. A naozaj keď zídeme dolu k pumpe, tak uvidíme, že to nefunguje.

Čo sa týka pána poslanca Cabaja. Áno, táto Národná rada má plniť svoju kontrolnú činnosť a ja sám ako opozičný poslanec to hojne využívam. Napr. pri kauze Slovenského pozemkového fondu tomu tak bolo. Ale hovorím, že táto Národná rada by nemala prijímať uznesenia, ktoré majú čisto propagandistický cieľ. A to je prípad uznesenia, ktoré navrhovala vláda, kde sa konštatuje priamo porušenie zákona. Je to protiústavné. A keď máme prijať protiústavné uznesenie, tak sa pýtam, aký to má cieľ.

Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Pelegrini. Menšinový balík, väčšinový balík, to je záležitosť stále taká, že ten balík bol menšinový.

A hovoril som aj o ďalšom riziku, ktoré na seba bral potenciálny kupujúci, a to napriek tomu, že štát zagarantoval ďalšie zmenky, ako boli tie spomínané Duckého zmenky. Napriek tomu sa toto nepriaznivo prejavilo na cene. A to naozaj je súčasťou elementárneho ekonomického myslenia.

Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Martinák. Ja som sa vyjadroval k tejto správe, ktorá nám je tu predložená. A o nej môžem povedať, že je právna blamáž. A za tým si stojím. Tu som hovoril aj konkrétne dôvody.

A takisto keď som hovoril o štvavej kampani, spomenul som dôvody, pre ktoré si myslím, že ide o štvavú kampaň.

A tým naviažem aj na pána poslanca Kvorku. Ja som si dovolil citovať vášho predsedu a dával som do kontextu jeho citáty s touto správou. Ďakujem pekne.