M. Číž, podpredseda NR SR: Počuli ste, pán poslanec? Ak áno, ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Miššík s faktickou poznámkou.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja budem reagovať na pána kolegu snáď dvoma alebo troma krátkymi poznámkami.

Pán kolega, ja si myslím, že zákonom nemôžete zlepšiť ani kvalitu, ani prácu novinárov, nemôžete ovplyvniť ani množstvo predaných výtlačkov, nemôžete ovplyvniť ani to, čo bude občan čítať a ktoré noviny sa mu páčia a ktoré si kúpi. To je jeho vecou, je to vecou jeho vkusu a presvedčenia. Môžete však obmedziť takýmto zákonom slobodu vyjadrenia a názoru novinára, a to je nebezpečné. My nechceme nič iné, len odstrániť z tohto návrhu zákona čo i len náznak takejto možnosti. To je asi to najpodstatnejšie.

Po druhé ste tu citovali akési moderné názory o tom, že stredoveká ochrana slobody médií už nie je moderná a už to je za nami. No, ja si myslím pravý opak, myslím si, že toto pravidlo by malo byť sväté pre všetkých politikov, ale aj pre vás.

A po tretie, dotkli ste sa nejakého veľmi dlhého súdneho sporu ohľadom človeka, ktorý sa sťažoval, že bolo o ňom niečo zlé napísané, čo nebola pravda a domohol sa to po neviem koľkých rokoch. No, ale toto snáď nie je chyba ani tlačového zákona, je to chyba prieťahov v súdnom konaní a za to zodpovedajú súdy. Takže vždy treba hovoriť tým smerom, ktorým to patrí. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Aj ja, slovo má pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, veľmi široké vystúpenie a ja len dve špecifické poznámky. V podstate k tomu istému, čo hovoril pán poslanec Miššík. Žiadnym zákonom nie je možné zvýšiť kvalitu tlače. Ale ubezpečujem vás, že existujú zákony, ktoré ju vedia znížiť. Toto patrí k nim.

Druhá poznámočka taká tiež špecifická. Hovorili ste o sto mŕtvych novinároch, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania a potom ste veľmi zdôraznili, že na Slovensku sa nič podobné nestalo. No, nestalo, chvalabohu, ale ja si pamätám na vyhrážky novinárovi, ktoré skončili rozbitým autom. Viete, o čom písal? O zavlečení prezidentovho syna a o podiele SIS na tomto zločine. Vtedy mu rozbili to auto. A pamätám si aj na nie verbálne útoky kolegu Mečiara, nie verbálne útoky kolegu Mečiara na novinára.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Rafaj, ja by som tiež v dvoch veciach chcel zareagovať na vás.

Prvá vec je ohľadne toho, že hovoríte, že sa bude týkať právo na odpoveď hlavne teda občanov, a nie politikov. No, dovolím si trošku oponovať, nakoľko aj dnes tento argument neobstojí, pretože približne 90 % žalôb na médiá podávajú politici a z tých zvyšných 10 % minimálne polovica je takých, ktorá spáchala nejaký trestný čin a snažia sa teda domáhať nejakej svojej pravdy v médiách. Čiže vôbec nejde o občanov, ide o politikov, a teda ide hlavne o vás vládnu koalíciu, ktorá si chcete takto vytvoriť politický priestor na svoju obhajobu pred tými, ako ich nazval pán premiér, zlými novinármi, ktorí o vás píšu nepravdy, ako vy tvrdíte. A toto bude viesť akurát tak ku konfliinvestigatívnej žurnalistike a odzvoní politickým komentárom.

Druhý vec, ktorú by som chcel povedať, ako ste spomenuli, že len akýsi pán Haraszti sa k tomu vyjadril. No, nie je to len akýsi pán Haraszti, je to predstaviteľ OBSE, takisto Freedom House a takisto Reportéri bez hraníc a eurosocialisti a takisto poprední špičkoví európski politici sa k tomu vyjadrili. Čiže nie je to len akýsi pán Haraszti, ale naozaj skoro celá Európa.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jaroslav Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Rafaj, nahrádzať 40-ročný predpis, 40-ročnú normu tlačového zákona novou normou nie je primárne myšlienka zlá. Koniec koncov máme dosť ešte našich predpisov a noriem, ktoré boli len novelizované alebo niektoré ani to ešte, a sú to normy z éry socializmu. Táto norma však prichádza vo veľmi nevhodnom čase, keď nás dennodenne, žiaľ, dennodenne presviedčate o tom, ako dokážete z hľadiska mocenskej väčšiny dehonestovať parlamentarizmus, ako dokážete útočiť na novinárov, ako dokážete svojvoľne si vysvetľovať stanoviská opozície, ako dokážete útočiť na opozíciu.

Pán poslanec, ono to nie je len o tom, aby sme mali silné reči, a o tom, aby sme hodnotili novinárov, ale je to aj o tom, aby zaznel príklad, aby zaznela sila príkladu aj v správaní politikov, aby zaznela sila príkladu aj v správaní predstaviteľov koaličných strán. O tom by mala byť nová éra a nový princíp aj v tlačovom zákone. Nahradiť starú normu novou, ale, žiaľ, nielen podľa nášho názoru normou horšou, ktorá nás vráti, žiaľ, pán poslanec, nie do roku 1966, keď bola prijatá táto norma, ale táto nová norma nás vráti do rokov päťdesiatych, a tie boli ešte omnoho horšie, ako bol rok 1966 a nad týmto by sa mala vládna koalícia zamyslieť, aby jednoducho počúvala aj názory medzinárodných inštitúcií, aj názory opozície, aby nový tlačový zákon mal aj novú kvalitu a bol dobrý tlačový zákon. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, súhlasím vrelo v jednom s vami. Vy ste povedali, že dnes sme už niekde inde. Áno, my sme niekde úplne inde, a preto by sme mali mať aj iný tlačový zákon. Vy ste hovorili veľmi dlho a nedá sa reagovať na všetko, čo ste povedali.

Viete, nemecké tlačové zákony, lebo nie je len jeden, každý land má svoj nemecký tlačový zákon, sú veľmi jednoduché. A keďže viem, že rozumiete po nemecky, dovoľte, aby som vám prečítala štyri krátke vety, ktoré sú v každom nemeckom tlačovom zákone a v našom nie sú. A to je aj otázka na pána ministra, prečo takéto vety tam nemáme.

Prvá veta je. Die Presse ist frei. To znamená, médiá sú slobodné. Eine Cenzure findet nicht stadt. To znamená cenzúra v žiadnom prípade. Die Presse die in dem demokratischen Gedanken im sendengesend Grundgesetztes. To znamená, že médiá slúžia demokratickým pravidlám alebo myšlienkam a toto je najdôležitejšie. Die Presse erfühlt eine öffentliche Aufgabe nimmt Stellung üb Kritik oder auf andere weisse und am Meinungs, Bildungs mitwerkt. To znamená, že médiá plnia svoju verejnú úlohu, zaujímavú stanoviská, kritizujú a nejakým ešte iným spôsobom prispievajú k tvoreniu verejnej mienky. Nič o tom v našom zákone nie je. My začíname okamžite nie o práve, ale o povinnosti chrániť zdroj, a to je jeden z rozdielov medzi nemeckými tlačovými zákonmi a našimi tlačovými zákonmi... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Čas, bohužiaľ, uplynul. Slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Má slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, spomínali ste tam, že sloboda už dnes nestačí, treba mať právo pre verejnosť na pluralitné informácie. No, keď sa zamyslíme nad tým, že informácie môžu byť slobodné, nezávislé, pluralitné, všetky tieto tri kategórie ešte stále nie sú postačujúce. Aj slobodné, aj nezávislé, aj pluralitné môžu byť totiž nepravdivé. Ale predovšetkým by mala mať verejnosť právo na pravdivé informácie. To je jedna vec. Ten zákon sa mi zdá, že im to nezaručí. Sami tým právom na odpoveď vôbec nedefinujete, aká má byť tá odpoveď a tá odpoveď môže byť pokojne nepravdivá na pravdivé predchádzajúce informácie.

Že nemáme dôveru k tomuto zákonu nás presviedča doterajší vývoj. Začali ste zaujímavo, personálnymi záujmami, kto bude sedieť na rozhodujúcich postoch, prešli na záujmy kompetenčné, kto bude rozhodovať či už o cenách, či už o pokutách, alebo iných veciach a dávali ste to predovšetkým do svojich rezortov. No a teraz už tu máme záujmy mediálne, že kto môže a o čom môže písať. Veď už boli výhrady o tom, že aké majú mať vzdelanie novinári. No, čo ešte chcete určovať pri týchto veciach. Ja si myslím, že rozhodujúce je toto, čo som povedal na začiatku. Predovšetkým by informácie mali mať občania pravdivé. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Liška.

J. Liška, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Rafaj, ja s vami súhlasím v tom, že občania majú právo na pravdivé informácie. V tom sa asi zhodneme. Avšak vy obhajujete zákon alebo predložený návrh zákona a tvrdíte, aký je dobrý, ale tento zákon, som presvedčený vnútorne, nie je ten správny, ktorý toto bude zaručovať. A ešte k tomu chcem dodať, že ho predkladá pán minister kultúry, ktorý vodu káže a víno pije, pretože sám pán minister v priamom prenose niekoľkokrát klamal. Takže môžem povedať, že je klamár, pretože sám si neoveruje informácie, ktoré dostáva.

Pán minister, to je len ako dôvetok. Nikdy som nepredal žiadny sprchový kút. Som spolumajiteľ firmy, ktorá vyrába sauny a wellness zariadenia, ale verte mi, nikdy sme nepredali žiadny sprchový kút a nie som predajca sprchových kútov. To len pre budúcnosť. Takže, keď budete rozprávať, tak aspoň si toto nejako dajte do svojich myšlienok, čo teda vyrábame a potom sa vôbec nebudem hnevať, keď to tak budete rozprávať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Liška. Len predsa len pre budúcnosť rečníkom, na ktorých ste reagovali, bol pán poslanec SNS. Ďakujem pekne, veď... Poznámka bola bona fide. Teraz sa pýtam, či chce pán predrečník vystúpiť s reakciou na faktické poznámky.

Pán Rafaj, chcete, nechcete? Tak, nech sa páči, s vystúpením na faktické poznámky máte dve minúty.

R. Rafaj, poslanec: Ťažko je reagovať na všetkých kolegov. Chcem len povedať, že práve požiadavka na pravdivé informácie od verejných činiteľov, čo je asi najdôležitejšie, pretože tú ostatnú pravdivosť, neberte novinárom ich prácu overovať si informácie a zdroj informácií je garantovaný v zákone.

Ja som nepovedal, že plne súhlasím s daným zákonom, ja som pánovi ministrovi rovno povedal, že ja mám širšiu predstavu a vedel by som implementovať podstatne väčší a širší rozsah práv občanov, a pokiaľ by ste docielili stiahnutie tohto zákona, garantujem vám, že ja asi predložím asi iný, a nie rozsiahlejší typ.

Pokiaľ ste tu namietali hodnovernosť alebo vraj neprimeranosť posudzovať tých, ktorí posudzujú nás. No, prosím vás, Peter Arnett z NBS a časopisu National Geografic len za to, že poskytoval rozhovor irackej televízii bol do 24 hodín vyhodený na dlažbu, lebo ho nepotrebujú. Dané rádio, vedúci televíznej stanice CBS celé desaťročia bol na vrchole slávy, v októbri 2004 však urobil neprimeranú reportáž o prezidentovi, okamžite skončil na takzvanom cintoríne slobody tlače v najdemokratickejšej krajine. A mohli by sme vymenovať ďalších Phila Smakera z Christian Science Monitor, Diega Rivera z kanálu Fox News a tak ďalej a tak ďalej. Takže neboli to len mŕtvi novinári, ale sú to aj vyhadzovaní novinári a vyhadzovaní za to, že kladú politikom v tých demokratických krajinách, ktoré nás poučujú, nepríjemné otázky. Takže si treba tiež asi naštudovať reáliu, aká je v zahraničí. A mám pocit, že som zbytočne používal argumenty, citácie, fakty, že som sa zbytočne narobil, pretože toto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Čas uplynul. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. V rozprave vystúpi pán poslanec Gyula Bárdos v mene klubu SMK a pripraví sa predseda KDH pán Hrušovský, ktorý vystúpi v mene klubu KDH.

Pán poslanec Bárdos, máte slovo.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril za klub Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja k zákonu o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný tlačový zákon (tlač 526).

Pri tvorbe rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sme rozdelili proces prijímania zákonov na tri časti, na tri čítania, pričom sme sa dohodli, že počas prvého čítania návrhov zákonov nebudeme rozoberať jednotlivé paragrafy a odseky právnych noriem. Posúdime len ich súlad s ústavou, respektíve základnú filozofiu predložených noriem a porovnáme ich s inými podobnými zákonmi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, na základe čoho potom rozhodneme o ďalšom osude návrhu, a teda, či ich postúpime do druhého čítania, alebo vrátime navrhovateľovi.

Tento, pre nás všetkých známy fakt som pripomenul len preto, lebo vo svojom vystúpení som nútený aspoň spomenúť niektoré paragrafy predloženého vládneho návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, aby som mohol ozrejmiť, prečo je pre mňa a pre klub poslancov Strany maďarskej koalície neprijateľný zámer zákona, a teda celý návrh ako taký, to znamená, že v tejto podobe.

Sme si pritom vedomí všetci poslanci nášho klubu, že Slovensko potrebuje nový, moderný a jednotný tlačový zákon, lebo terajšia vyše 40-ročná právna úprava aj napriek mnohým novelám nevyhovuje dobe, v ktorej žijeme, a ani postaveniu Slovenska ako plnohodnotného člena Európskej únie.

Žiaľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládna predloha zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve nesplnila naše očakávania v mnohých bodoch a po analýze niektorých paragrafov sme dospeli k záveru, že dokument nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, čo sa týka ochrany a rozvoja slobody prejavu a slova, a teda slobody tlače.

Ôsmy paragraf zákona, ktorý zavádza právo odpovede pre dotknuté fyzické a právnické osoby, jednoznačne zasahuje do autonómneho postavenia vydavateľstiev, a keďže toto právo prisudzuje fyzickým a právnickým osobám aj v prípade pravdivých informácií a správ, je to hrubý zásah do slobody prejavu jednotlivých novinárov. Je pritom neprípustné, že do slobodnej činnosti a profilácie jednotlivých denníkov a týždenníkov, teda slobody redakčnej práce zákon zasahuje aj tým, že právo odpovede prisudzuje dotknutým fyzickým a právnickým osobám aj v tom prípade, ak informácie o nich zverejnili noviny na základe vyjadrení a postojov orgánu verejnej moci a ním zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, čo jednoznačne vyplýva z § 5 predloženého zákona.

Dámy a páni, je to priamo arogantné obmedzenie slobody tlače, keďže zodpovednosť za uverejnené mocenské postoje prenecháva na jednotlivé redakcie a agentúry. Obdobne za neprípustnú reguláciu slobody prejavu považujeme § 12 návrhu zákona, ktorý v nadväznosti na § 6 návrhu zákona dáva neobmedzenú možnosť štátnym úradníkom udeliť pokuty, podotýkam, bez súdneho konania, za uverejnené články, keď výklad takých zákonom nevysvetlených pojmov, ako zľahčovanie krutého konania odseku 1 písm. a) alebo ospravedlňovanie požitia omamných látok písm. b) prenecháva na ministerských zamestnancov, čo v konečnom dôsledku a v krajnom prípade môže slúžiť aj ako cenzúra tlače predstaviteľmi konkrétneho štátneho úradu. To znamená, že namiesto toho, aby to robili tí, ktorí nie sú v exekutíve, to chcú robiť tí, ktorí sú členmi exekutívy a čo je neprípustné.

Uvedomujúc si teda, že v prvom čítaní máme posudzovať filozofiu zákona a jeho prijateľnosť, navrhujem na základe uvedených paragrafov a ich prepojenia vrátiť návrh zákona predkladateľovi a prepracovať ho tak, aby nový tlačový zákon zabezpečil rozvoj slobody názoru a slova v Slovenskej republike, aby zákon nijakým spôsobom neobmedzoval slobodu tlače, aby právna norma bola v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska k uvedenej problematike.

Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Poprosím, pán spravodajca, aby sa o tom hlasovalo ako o procedurálnom návrhu podľa nášho platného rokovacieho poriadku.

Dámy a páni, veľa sa tu už povedalo o tomto návrhu a každý vie, že teraz neprerokúvame obyčajný návrh zákona. Je to škandalózny návrh, pán minister. Je to škandalózny návrh v roku 2008, ktorý prerokováva Národná rada, a vlastne vy spochybňujete, alebo chcete zmeniť výsledky tých snažení a toho, čo sa udialo v roku 1989. A preto to nemôže byť otázkou koalície alebo opozície, je to otázkou nás všetkých a jednoducho tu takáto falošná solidarita, akú prejavil pán kolega Rafaj, že keď niečo kritizoval, tak trikrát sa ospravedlnil, to jednoducho tu neobstojí. Veď teraz ide o to, či prijmeme takú právnu normu, ktorá bude v súlade s našimi záväzkami a či táto právna norma bude v intenciách tých zmien, ktoré sa udiali po roku 1989?

Pán minister, po tom, ako minister vnútra a ministerstvo vnútra pripravilo škandalózny návrh k mimovládnym organizáciám, je to zákon o spolkoch, a som rád, že aspoň sa začali rokovania, aj my ako Strana maďarskej koalície sme sa vyjadrili veľmi jednoznačne na túto tému. Veď aj tento návrh zákona patrí do kategórie, kde idete proti základným hodnotám a proti tým zmenám a proti výsledkom, ktoré sa udiali po roku 1989. A jednoducho to nie je maličkosť. To nie je maličkosť.

A, pán minister, váš návrh je taký, ktorý škodí záujmom Slovenska. Veď si prečítajte tie názory, prečítajte si názory odborníkov. Teraz vynechajme to, že či to je opozičný, alebo koaličný, či je to politik, ale jednoducho vyjadrujú sa odborníci a títo odborníci, keď dobre vieme čítať a myslím, že vieme pochopiť, čo hovoria, všetci hovoria to, že to nie je v poriadku.

Pán minister, dokonca aj podpredseda Európskych socialistov hovoril, že je rád a dokonca budem ho teraz citovať: "Pán premiér cíti veľkú zodpovednosť. Je viazaný prijatím tlačového zákona v súlade s európskymi princípmi a štandardmi. Je to dobrá správa." To znamená, že tá predloha, pán minister, ktorú ste dostali do Národnej rady, absolútne nie je v poriadku. Je škandalózna, a preto sme navrhli to, aby ste to stiahli naspäť. Preto som dal návrh, keď sme rokovali o tom, že aký bude program rokovania Národnej rady, som dal návrh na vyradenie tohto bodu preto, keď je tu politická vôľa, keď pán premiér to myslí vážne, a dúfam, že to myslí vážne. A myslia to vážne všetci, ktorí sa vyjadrili na túto tému, tak mali by ste zobrať tento materiál naspäť, prepracovať ten materiál, aby sa nestal ten materiál bojom opozičným alebo koaličným a dajte už takú predlohu do Národnej rady, ktorá je v poriadku, ktorá nebude škandalózna a ktorá bude prijateľná nie pre opozíciu, nie pre koalíciu, ale pre odborníkov.

Samozrejme, že tieto zmeny je možné urobiť, a preto dávam tento návrh, a tým pádom Národná rada sa môže rozhodnúť. Ja som si veľmi pozorne prečítal názory kolegov z koalície, ktorí sa viackrát vyjadrili, jedna strana vládnej koalície sa vyjadrila, že podporí návrh na prepracovanie tohto návrhu zákona. Je tu možnosť.

Pán minister, tento škandalózny návrh urobil problém a robí nám problém nie iba na Slovensku. Veď sa ozývajú renomovaní ľudia, a teraz mi dovoľte prečítať niekoľko citátov, tak ako pán kolega Rafaj to robil, čo hovorí napríklad profesor žurnalistiky z Kolumbijskej univerzity. "Dať vláde právo rozhodovať, čo je správne, a tým udeľovať pokuty alebo iné sankcie, nie je schodná cesta. Ako sa vlády menia, ich predstavy, čo je správne, sa tiež menia, ale škody napáchané pokutami sú nezvratné." To znamená, že táto vláda je tu, táto vláda tu nebude, alebo nemusí tu byť, ale jednoducho tento zákon tu bude a môžete a môžeme alebo tí, ktorí budú hlasovať za takýto návrh, môže zlikvidovať jednotlivé redakcie, jednotlivé vydavateľstvá a jednoducho, kde je autonómnosť novinára, redakcie, vydavateľstva? Veď to sú veľmi závažné veci, o ktorých hovoríme.

Alebo ďalší predstaviteľ OBSE. "Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií." To nehovorí opozičný politik.

Takisto právna zástupkyňa Financial Times. "Právo na odpoveď na jednej strane ponúka pomerne lacné prostriedky, ako napraviť krivdy spáchané na niečej povesti. No na druhej môže vytvoriť neospravedlniteľné zasahovanie do princípu redakčnej nezávislosti."

Predseda Európskej federácie novinárov, ešte raz, predseda Európskej federácie novinárov, viete, že náš novinársky zväz sa ako zachoval, až potom dúfam, že je tam viac takých ľudí, ktorí vedeli posúdiť, že to, čo povedala šéfka, to nie je v poriadku a už sa snažia korigovať ich postoj, lebo boli veľmi smiešni, ako reagovali všetci okrem zväzu, ktorý je u nás na Slovensku, kde je iba určitá časť novinárov. Prosím? Môžete pokojne reagovať. Veď Národná rada je o tom, aby sme debatovali a myslím, že to je veľmi vážna téma a taká právna norma, ktorá sa týka nás všetkých. A to sa netýka iba tých, ktorí sú teraz momentálne v koalícii.

Dovoľte mi citovať predsedu Európskej federácie novinárov. "Sme svedkami prípadov, v ktorých sa využívajú financie na umlčanie médií a zdá sa, že toto je ďalší taký príklad." Konkrétne o tomto návrhu hovorí, že je to ďalší takýto príklad. "Musíte mať systém, kde môže byť previerka pred nezávislým orgánom, a nie rozhodnutie ministerstva."

Zástupca Freedom House. "Vyzývame vládu Slovenska, aby stiahla návrh zákona a úzko spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi na novej verzii, ktorá by bola v súlade so základnými demokratickými zásadami slobody, prejavu a názoru."

To znamená, pán minister, že súčasná predloha nie je v súlade a nehovorí to opozičný poslanec. Nelegitímny orgán? Môžete nálepkovať, pán kolega, pán spravodajca, hociktorý, ale v poriadku, ale veď to je v poriadku. Môžete nálepkovať. Orgány, medzinárodné inštitúcie, predstaviteľov týchto organizácií, ale, pán kolega, nevidíte v tom nejaký problém, že všetci okrem vás koaličných poslancov vidia túto právnu normu úplne inak. Väčšina, väčšina, väčšina, väčšina a nehovoria to iba na Slovensku. Samozrejme, sú názory aj také, aj onaké. Ale nie je to také úplne jednoznačné, ako vy hovoríte.

Veď pán minister, keď dostal pripomienky od OBSE, veľmi arogantným spôsobom reagoval namiesto toho, aby si sadol k tomu, aby vlastne povedal nie, takýmto spôsobom sa nerokuje. A teraz, keď každý upriamil pozornosť na to, aké sú tu problémy a čo treba, aké zmeny treba urobiť, veď aj ja som nič iné neurobil, a robí to celý poslanecký klub, že treba urobiť zmenu. Veď jednoducho to, čo je v § 6 ods. 1 písm. c), jednoducho to tam nemôže byť.

Sú veci, ktoré tam absolútne nemajú čo hľadať, a sú formulácie, ktoré treba preformulovať, precizovať, lebo sú vágne, ale sú tam také veci, ktoré tam jednoducho nemajú čo hľadať. A o tom hovoria títo predstavitelia, ktorých som ja citoval. Je to § 6 ods. 1 písm. a) a b) treba urobiť zmenu a zvážiť to, akým spôsobom.

Veď kolega Galbavý o tom hovoril. Ja nebudem teraz to isté robiť čo on, lebo veľmi precízne povedal, kde treba tieto zmeny urobiť. Ja iba chcem upriamiť pozornosť, že je to § 6 ods. 1 písm. a) a b), je to § 6 ods. 1 písm. c), tam jednoducho to céčko nemôže tak zostať. Nemôže tak zostať, lebo to céčko znie, ktoré už bolo citované viackrát, vy ste urobili, pán minister, áno, máte pravdu, že aj v tom zákone, ktorý je platný, tieto veci tam sú. Áno, s tým súhlasím, že ten zákon, ktorý je platný, nie je dobrý. Ale keď to nie je dobré, vyhoďme to odtiaľ, dajme to von odtiaľ spolu. Ale to, že vy ste tam napísali, že informácie, ktorými sa propaguje násilie alebo sa podnecuje nenávisť na základe a tak ďalej a dali ste tam politického alebo iného zmýšľania.

Do tlačového zákona v roku 2008, pán minister, dať to, že politického alebo iného zmýšľania a bude o tom rozhodovať ministerstvo, exekutíva? Je to normálne. A vy, keď my sa ozývame, hovoríme, že treba urobiť nápravu, tak vy sa usmievate a hovoríte, je to náš návrh, je to v poriadku. Ale jednoducho, nie je to v poriadku. A my to hovoríme legitímnym spôsobom tu v Národnej rade, a preto sme dali aj návrh vtedy, keď sa začalo rokovanie, aj teraz dávam návrh, a keď chceme to urobiť a chceme prijať, a som povedal, že áno, chceme prijať taký zákon, ktorý je moderný, taký, ktorý je pre všetkých prijateľný a nie je likvidačný.

Ale prijatím takéhoto zákona je tam možnosť zlikvidovať celé redakcie, celé vydavateľstvá. Samozrejme, že ja teraz hovorím, že je taká možnosť, to je krajná možnosť, ale nedá sa to vylúčiť. Keď to bude v zákone takýmto spôsobom napísané, je taká možnosť a o takej možnosti budú rozhodovať úradníci alebo tí, ktorí sú členovia exekutívy.

My hovoríme áno, keď chceme niečo také, nech to robia súdy. Nech to robia tí, ktorí nie sú zainteresovaní v tom procese. Áno, máte pravdu, ale, pani kolegyňa, dokedy budú čakať, veľmi legitímna otázka z vašej strany. Ale s tlačovým zákonom to takto nevyriešime. A keď áno, tak to musíme dať na súdy alebo nech potom nezávislý orgán rozhodne. Ale v žiadnom prípade člen exekutívy alebo ministerstvo.

Necítite, že jednoducho nie je tu všetko v poriadku? Že treba urobiť tie zmeny? A preto sme my navrhovali, že urobiť tie zmeny takým spôsobom, aby sa tento návrh zákona nestal politickým bojiskom tu v Národnej rade, lebo teraz, keby sme to vrátili naspäť, pán minister má možnosť urobiť také zmeny, ktoré môžu urobiť štandardný návrh zákona a potom tu v Národnej rade môžeme urobiť ďalšie korekcie, ale tie korekcie nemusia byť takého charakteru, aké musíme urobiť teraz.

A vy hovoríte, že vy nám neveríte? Veď prečo máme, aký dôvod máme vám veriť, že táto úprava tu bude v Národnej rade? Preto by bolo ideálne zobrať to naspäť, nech to urobia tú predlohu tak, ktorá už je v poriadku, aj tie hlavné nebezpečenstvá alebo tie body, ktoré sú veľmi problematické, a pokojne to môžem nazvať sú škandalózne, aby tam už neboli a potom tu v Národnej rade poďme hovoriť o tom, že keď máte lepšiu formuláciu, pani kolegyňa, tak hovorme o tom a prijmime takúto formuláciu.

Ale urobiť návrh tlačového zákona takýmto spôsobom a potom, keď budú reagovať na to, alebo keď reagujú na to, tak arogantne ich odmietnuť alebo jednoducho znevážiť, alebo hovoriť, alebo takú odpoveď dať na to, pán minister, ako ste vy dali, nie je to v poriadku. Minister kultúry by sa mal zachovať iným spôsobom a, samozrejme, vnímame aj to, že je to citlivá záležitosť aj pre člena vlády, aj pre politickú stranu. Pre politickú stranu, ktorá je dominantná. Ale nemôže to byť otázka jednej strany alebo dominantnej strany, ani koalície, ani opozície.

Tlačový zákon sa neprijíma pre určitú skupinu ľudí. A potom je tu ešte veľké zavádzanie. Stále hovoríte o tom, že tento zákon je potrebný preto, lebo občania potrebujú zmenu. Občania nemôžu žiadnym spôsobom docieliť to, že keď sa nepravdivé údaje dostanú do novín, že nemajú právo na opravu. My hovoríme to, že to nie je v poriadku a nie je to tak. To sa týka hlavne politikov, a preto sa každý obáva, pán minister, áno, aj doterajší zákon, ktorý je v platnosti, nie je v poriadku. Ale nikto sa neobával, že niečo také môže byť. Ale potom, keď pán premiér alebo viacerí členovia vlády sa takto vyjadrujú na adresu médií, na adresu vydavateľstiev, tak, samozrejme, každý sa obáva, že áno, keď tam takéto možnosti sú, tak môže to byť zneužité. A o to ide. Nehovoríme o tom, čo je demokratické, samozrejme, keď vy to prijmete, demokratické to môže byť, ale nie je to správne, nie je to v poriadku.

Právo na opravu a právo na odpoveď nemôže zostať v takej formulácii, ako je v tomto návrhu zákona. My nehovoríme, že to tam netreba. My hovoríme, že treba urobiť precíznu formuláciu. Nikto z radov opozície nepovedal, že právo na opravu a právo na odpoveď nemá byť v tomto návrhu zákona. Ale nie tak, že to môže byť zneužité. A, samozrejme, nie je to jednoduché prijať takýto zákon. Samozrejme, a to je kritika do našich radov a určite mi to pripomeniete viacerí, že ste boli skoro osem rokov a neprijali ste návrh zákona, teda tlačový zákon ste neprijali. Áno, bola to naša chyba, že sme sa nevedeli dohodnúť na tom a neurobili sme to. To je chyba. Ja si to priznávam a som o tom presvedčený, že aj viacerí hovoria, že mali by sme to prijať. Ale aj takýto zákon, ktorý nie je v poriadku, aj keď bol, nikto, nikto nehovoril o tom, že pán minister Chmel alebo pán minister nebohý Tóth, alebo hociktorý, že by toto zneužíval, lebo nikomu ani nenapadlo, že to môže niekto zneužívať, že sú tam také formulácie a také finančné pokuty, ktoré môžu zlikvidovať redakciu alebo vydavateľstvo. Vy ste tam urobili také zmeny, ktoré sú jednoducho neprípustné a neprijateľné. A preto hovoríme, urobme taký návrh, ktorý bude prijateľný nie pre opozíciu. Ešte raz zdôrazňujem, keď to bude prijateľný návrh pre odborníkov, pre renomovaných odborníkov z OBSE z medzinárodných organizácií, tak my, aj keď budeme mať možnože niektoré problémy s niektorou formuláciou, to nemôže byť problém.

Viete, že tlačový zákon robí veľký problém na Slovensku, a nie iba na Slovenku. Prečo, pán minister, neumožníte také zmeny, ktoré by boli nápomocné tomu, aby sme mohli ísť ďalej? Viete, že tlačový zákon, čo všetko blokuje, akým spôsobom to blokuje. Prečo tá samoľúbosť, že v žiadnom prípade nechcete pristúpiť na to, aby sa to zobralo naspäť, aby sa to prepracovalo. Veď áno, máme problémy s tým, že táto oprava bude v Národnej rade, veď kto to urobí, táto väčšina, ktorá jednoducho neprijíma návrhy, ktoré podávame? Veď sú zmietnuté zo stola a jediný spôsob, veď, no áno, ani jeden návrh, pán kolega, sa neprijal. Teda ani jeden návrh opozičného poslanca sa neprijal. Ale ja hovorím o tom, že sa neprijal návrh. Ja som tu bol v tejto Národnej rade, kde sa prijímali návrhy aj opozičných poslancov. Prijímali, potom počas tých ôsmich rokov, čo sme tu boli, sa ani raz nestalo, a to súvisí aj s týmto zákonom, že do mediálnych rád dopredu môžem vyhlásiť výsledok, že kto sa tam dostane. Vždy tam boli aj nominanti opozície a vždy bola dohoda s predstaviteľmi opozície, že áno, aj oni tam budú mať, a preto tam je taká zostava, lebo tam sú aj tí, ktorí boli v opozícii, v koalícii.

Na túto tému sa môžeme baviť, ale jednoducho fakty nepustia. Fakty nepustia. Návrh zákona nebol prijatý, základné materiály sa prerokujú tak, rozpočet napríklad, že koalícia je úplne mimo hry. Ani raz, ani raz sa nestalo, že pri takomto závažnom bode, ktorý bol prerokovaný v Národnej rade, sa prijal návrh opozície.

Niektoré pozmeňujúce návrhy sa prijali, a veď každý vie, ale ja hovorím o tom, že závažné pozmeňujúce návrhy takého charakteru, ktoré neboli marginálneho charakteru, sa neprijali a ešte raz, pán kolega, ani jeden návrh zákona sa neprijal.

A tým pádom sme pritom, že vy tu valcujete všetko a chcete od nás, aby sme boli pokojní, veď to sa opraví v druhom čítaní. A kto dá tú garanciu, kto dá tú garanciu, že to bude tak opravené. A preto dávame tento návrh, a keď Národná rada o tom rozhodne, tak vláda môže pripraviť taký návrh, ktorý môže prísť do Národnej rady, kde už nebudeme musieť robiť také korekcie, závažné korekcie, o ktorých tu teraz hovoríme.

Ale verím tomu, pán kolega, verím tomu. To nie je korektné, keď sa usmievate, keď kolega dáva návrh a keď kritizuje tento návrh. Ešte raz hovorím. Tá kritika nie je zo strany opozície. To, čo som citoval, tie citácie sú od renomovaných odborníkov, a nie od predstaviteľov opozície. Dokonca som hovoril, že pán Hannes Swoboda, podpredseda európskych socialistov sa vyjadril a že je rád, že to bude v tých intenciách, o ktorých hovoril aj on. To znamená, že aj vaši hovoria, že to nie je okej. Nie je to v poriadku. Ale vy stále hovoríte a každý, ktorý sa vyjadril, vy ani nepripustíte to, že tam treba urobiť korekcie. Ale veď o tom je Národná rada, že tie zmeny treba urobiť. Áno, ale keď sa to vráti naspäť do Národnej rady, už tieto veci tam nebudú, ktoré sú ostro kritizované, ktoré sú neprijateľné.

Na záver mi dovoľte povedať, pán minister, to, že veľmi ďaleko ste zašli. Veľmi ďaleko ste zašli aj s návrhom zákona z dielne ministerstva vnútra o spolkoch, aj s návrhom, s tlačovým zákonom. To sú základné hodnoty, ktoré boli prijaté po roku 1989.

A som o tom presvedčený, že keď nie Národná rada, tak celá spoločnosť vám neumožní urobiť také zmeny, ktoré môžu likvidovať novinárov, vydavateľstvo alebo redakciu. Urobme to spolu, my sme nápomocní, aby sme takýto návrh prijali, ale treba k tomu pristupovať korektne a nie tak arogantne, ako pán minister reagoval na predstaviteľa OBSE. Takže treba zmeniť štýl, treba zmeniť rétoriku, treba normálnym spôsobom rokovať aj s opozíciou, aj s predstaviteľmi medzinárodných inštitúcií, a potom je možné prijať zákon v Národnej rade, ktorý nebudeme môcť nazvať škandalóznym. Žiaľ, toto musím nazvať škandalóznym návrhom, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že ho dáme naspäť na prepracovanie vláde Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk).

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Rafaj, Jarjabek, Tóthová, Lipšic, Goga, Senko, Halecký, Fronc. Osem pánov poslancov. Damborská Marta deväť. Ak je to všetko? Je. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán kolega Bárdos, len...

M. Číž, podpredseda NR SR: Neboli ste tu, pán poslanec, a je to veľmi vážne. Všeobecný súhlas. Nech sa páči, pán Rafaj, poprosím znovu zapnúť čas pánovi poslancovi Rafajovi.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Bárdos, ja si na rozdiel od vás nemyslím, že zákon je škandalózny, ale nazval by som ho štandardným, a to aj preto, lebo na viaceré oblasti, ktoré ste namietali, je veľmi jednoduchá, opäť argumentačná odpoveď. Napríklad Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov vo svojej preambule hovorí, pokiaľ ste uvažovali o obmedzovaní slobody redakčnej práce. "Novinárovi vyplýva súbor povinností a práv a zodpovednosť novinárov pred verejnosťou má prednosť pred akoukoľvek inou zodpovednosťou." A v časti VI novinár a verejný záujem sa hovorí, že "novinár nesmie propagovať útočné vojny, násilie ani agresivitu", to na margo toho obmedzujúceho paragrafu.

A pokiaľ tu kolegyňa Vášáryová citovala po nemecky na zvýšenie hodnovernosti, ja si dovolím zacitovať v angličtine. Reforming that the right of replay should protect any legal or nature person from any information presented inaccurate facts conserning that person and affected his or her rights.

A teraz po slovensky. Znovu potvrdzuje, že právo na odpoveď by malo chrániť každú fyzickú i právnickú osobu pred akýmikoľvek informáciami, ktoré obsahujú nepresné fakty, týkajúce sa danej osoby a ovplyvňujúce jej práva. No a kto to konštatuje? Konštatuje to odporúčanie Rady Európy 2004/16 z 15. decembra 2004.

Takže, kolegovia, ja by som len opäť poprosil, pokiaľ niekto má záujem naozaj sa vyjadrovať vecne, a nie politicky, nech si najskôr naštuduje základné medzinárodné dokumenty, keď chce kritizovať niečo, čo vlastne odporúča Rada Európy. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Bárdos, ja mám taký pocit, že stále kopete do otvorených dverí a vytvárate umelo pocit ohrozenia. Z toho, čo ste povedali, naozaj neviem, či médiá, novinári, vydavatelia a vôbec novinárska obec stojí o to, aby ste sa ich takýmto spôsobom politicky, alebo sme sa ich takýmto spôsobom politicky zastávali. Ono to platí všeobecne. Proste to vyvážené ozbrojené prímerie v tejto spoločnosti, a nielen v tejto spoločnosti podlizovanie sa, podbiehanie. Toto nie je práve to pravé orechové, si myslím, s ktorým ste tu začali. A nielen vy.

Otázka stojí inak. Otázka stojí pre mňa tak, že či považujete daný stav v mediálnom priestore v printových médiách za lepší, akoby eventuálne nastal ten stav, ktorý naznačuje tento tlačový zákon, respektíve návrh tohto tlačového zákona po, samozrejme, istých úpravách, ktoré nutne budú v druhom čítaní, tak ako boli v každom zákone, tak ako to zažívame pri každej takejto predkladanej norme, tobôž pri tlačovom zákone, ktorý naozaj reprezentuje mnoho istých zoskupení, ktoré, samozrejme, si úplne prirodzene protirečia. To znamená novinári, vydavatelia, takzvaní mediálni podnikatelia, keď chcete, politici, a to ešte treba rozdeliť na politikov koalície a opozície. Jednoducho táto debata by bola úplne normálna, keby sa viedla v tom normálnom profesijnom duchu. Ale opäť. Odpovedzte mi na otázku. Môže byť tento stav lepší alebo horší, ako je súčasný stav? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová faktická poznámka.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, ja si myslím, že všetko, čo ste hovorili, je na debatu, a preto sa musí návrh dostať do druhého čítania, aby sme mohli niektoré ustanovenia modifikovať, doplniť a podobne.

Ale dovoľte, aby som vám prečítala rezolúciu 1003 o etike novinárstva z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bod 26. "Na požiadanie postihnutých osôb spravodajské médiá musia automaticky a rýchlo," opakujem, "musia automaticky a rýchle opraviť všetky dôležité informácie." Dať ich na pravú mieru všetky nesprávne alebo chybné správy, názory a šírenia o nich. A ďalej. "Národné legislatívy by mali dávať možnosť primeraných sankcií." Pokiaľ vám vadia sankcie, tak tu majú podklad a znovu sa vraciam do tlačového zákona z roku 1933, takzvané vysoko demokratické obdobie tatíčka Masaryka, kde sa v § 18 hovorí: Kto poruší niektorý zákaz alebo obmedzenie uvedené v paragrafoch tých a tých, bude potrestaný štátnym bezpečnostným úradom za priestupok pokutou a tak ďalej.

Vážený pán kolega, nabudúce, keď bude v druhom čítaní, budem vám uvádzať paragrafové znenia zahraničných úprav, ktoré taktiež majú obdobné ustanovenia. Žiaľ, pre filozofiu pre mňa stačí to, čo som vám... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)