M. Hort, podpredseda NR SR: Skôr, ako dám priestor na vystúpenie s faktickými poznámkami, chcem sa spýtať ctenej snemovne v súlade so včerajšou dohodou: Je možné, že by sme teraz nehlasovali, posunieme hlasovanie až na 17.00 hodinu a pokračovali v rozprave o tomto zákone? Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Ďakujem. Pani Laššáková - ešte procedurálny.

J. Laššáková, poslankyňa: Ja len krátky procedurálny návrh. Chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dnes výbor o 12.30 hodine v zasadačke č. 34. Je to zasadačka výboru pre obranu a bezpečnosť. To je všetko, ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. No a teraz už poprosím prihlásených s faktickou poznámkou. Prvá je pani Magdaléna Vášáryová, ďalej pani Ágnes Biró, ďalej pán poslanec Jozef Rydlo, ďalej pán poslanec Daniel Lipšic, Alexander Slafkovský, Pavol Minárik, Ján Kvorka, Stanislav Kahanec, Jozef Mikuš. Poprosím technikov. Jozef Mikuš je posledný? Jozef Mikuš.

Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nečítal som údajne pána Rafaja, tak na deviatom mieste je pán Rafaj a posledný Jozef Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

A dávam slovo teraz pani Magde Vášáryovej. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Je veľmi ťažké reagovať teraz hneď na vystúpenie pána poslanca Senka. Ja chcem upozorniť, že si počkám na prepis, pretože také vyhlásenie, akože vláda je v kontraproduktívnom vzťahu k médiám, alebo že novinári chránia vlastné informačné privilégiá, to si treba znovu prečítať. Ale myslím si, že s týmto textom sa bude dať veľmi dobre pracovať, lebo sa tam objavili aj myšlienky, ktoré sú asi zrejme skryté v tomto zákone a pomôžu nám v našej argumentácii vlastne, o čom tento tlačový zákon je.

Znovu sme sa dozvedeli o histórii 1822, Les enfants de la patrie, a podobne, len tá komunistická éra a ten sedemdesiaty štvrtý rok, keď nebolo implementované právo na opravu, ani na odpoveď, ani na žiadnu v komunistickom systéme, to bolo trošku tak hanblivo prejdené. Ale prosím.

No pán Senko povedal dôležité veci. Po prvé nás upozornil, že v tom zákone je dôležité len právo na odpoveď. Nič viac. Ničomu inému sa totiž v zákone nevenoval. A preto ja sa vo svojom vystúpení budem venovať hlavne tomu, prečo máme aj právo na opravu, ktorú sme vždy mali, teda od roku 1989, a prečo máme aj právo na odpoveď, čo je veľmi nezvyklé v európskych podmienkach. Ale to budem vysvetľovať.

Ale pán Senko povedal dôležitú vec, veď my tu diskutujeme. Chcela by som vás upozorniť, pán poslanec, že nediskutujeme. Vy hovoríte, my hovoríme. Ale ten, kto tento zákon predkladá, pán minister nediskutuje. Pán minister to nerobí ako pán minister hospodárstva, že diskutoval s nami a... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani Ágnes Biró. Nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega Senko, ak ste pozorne počúvali vystúpenia opozičných poslancov, bolo zjavné to, že máme výhrady voči nejasným pravidlám v jednotlivých paragrafoch a nejasne definovaným kľúčovým pojmom v tomto návrhu zákona.

Najviac kritiky odznelo a najväčšie problémy máme s § 6, ktorý je priam nebezpečný, pretože odlišnosť politického zmýšľania bude podľa tohto zákona dôvodom k sankciám. A budú sa trestať politické názory, to znamená, že vo veľkej miere ovplyvní vzťah politikov a novinárov. Ja budem veľmi zvedavá, ktorý novinár postaví zrkadlo pred politika, keď bude vedieť, že bude môcť podľa tohto paragrafu byť potrestaný. A potom to právo na odpoveď, čo najviac skloňujeme. Ja si myslím, že nám, ktorí si prečítali aj starý, vlastne súčasne platný tlačový zákon a návrh zákona, je jasné, že toto právo nie je novinkou, že tento inštitút je aj z našej strany prijímaný a uznávaný a nachádza sa aj v súčasne platnom zákone. Ale s čím máme problém, je to, že otvára sa priestor pre politické komentáre, čo je v tých krajinách, ktoré spomínal aj pán minister, neprípustné.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Mám len krátku poznámku k tomu, čo povedal pán Senko. Či sú súkromné, či verejnoprávne médiá, v jednom aj druhom prípade musí byť zaručená etika a objektivita. Je neakceptovateľné, aby majiteľ súkromných médií si počínal v rozpore s pravdou, etikou. Keď si zoberiete taliansku mediálnu scénu alebo francúzsku, alebo nemeckú, tam máte verejnoprávne média, máte súkromné médiá, ale v žiadnom prípade žiadny majiteľ súkromných médií si nedovolí povedať, som súkromné médium, to znamená, vysielam si to, čo chcem. Jednoducho, je alfa, omega. Aj v tomto zákone je potrebné určiť, že musí byť stanovené právo na to, aby divák, čitateľ, poslucháč bol objektívne a mravne informovaný. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán Daniel Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, ja sa vám chcem poďakovať, že ste nám oznámili verejne motív predloženia takéhoto tlačového zákona a tým je, že tlač píše dobre o opozičných poslancoch a píše to, čo ste povedali, že píše, ale nie celkom detailne, ste to potom nedokončili, o vládnych poslancoch. Čiže, vy ste nám vlastne povedali, že motív je vlastne ten, že sa vám nepáči, čo noviny píšu o vás. To je podľa mojej mienky zlý motív na predloženie tlačového zákona.

A druhá poznámka. Hovorili ste o probléme bulvarizácie, bulváru, čítali ste tu vyjadrenia pani predsedníčky Syndikátu novinárov. Ale ktorý politik na Slovensku povedal, že najobjektívnejšie médium je jeden bulvárny denník? Bol to politik opozície alebo vrcholný predstaviteľ vašej strany?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Len v krátkosti k pani Krútkej. Aj keď ju osobne nepoznám, ale pravdepodobne jej došlo, že ak sa zákon nebude uplatňovať v dobrej viere, teda bona fide, tak sa môže stať riadnym kladivom na médiá, preto zmenila svoj názor. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči, teraz pán poslanec Pavol Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Trošku sa budem opakovať po Danielovi Lipšicovi. Pán kolega, dramaticky ste nám oznámili: "Slovenské médiá sa bulvarizujú. To nehovorím ja, to povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov pani Krútka", a potom ste to s hrôzou ešte zopakovali. Slovenské médiá sa bulvarizujú. A potom ste hovorili niečo o tom, že predložená novela a právo na odpoveď by mali tomuto stavať hrádzu. No, mali ste povedať, chvalabohu, lebo ináč budete mať naozaj problém. Váš premiér, váš predseda hovoril o tom, že najdôveryhodnejší na Slovensku je bulvár.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Senka, pretože ja si myslím, že sa snažil vo svojom vystúpení poukázať na veci, ktoré sa bezprostredne dotýkajú prerokúvaného bodu zákona a nie z pozície opozičných partnerov. To bolo vždy pochopené tak, ako sa to on snažil vysvetliť. A myslím si, že kultivovane, aj odborne hovoril na túto tému. A zazneli tu aj také kadejaké uštipačné poznámky zase na poznámku pána premiéra, na poznámku komunistickej éry a tak ďalej. Viete, zamyslite sa nad sebou, v akej dobe ste žili, v čom ste sa vyučili a čo ste vtedy užívali do svojho osobného prospechu, a potom by ste si mali aj vo svojich vystúpeniach brať z toho príklad a tak aj vystupovať. To je po prvé.

Po druhé protesty voči paragrafom 6 a 8 z vašej strany sú také, že jednoznačne sa snažíte len obhajovať to, čo bude s novinármi. Ja sa pýtam: Čo bude s normálnymi ľuďmi? S ľuďmi, kvôli ktorým je tento zákon potrebný. Kvôli ktorým sa tento zákon dnes prerokoval v tejto sále a bude potrebný, aby bol aj prijatý, pretože ozaj sa tam dostávajú ľudia do takej pozície, že nemajú v mnohých prípadoch, ak sa im stane, že z pozície novinárov sa ľudia určitým spôsobom dostanú do pozície, z ktorej sa nemôžu potom ani dostať a voľajakým spôsobom očistiť a povedať, na ktorej strane je pravda. Čiže, ja súhlasím s tým, čo pán poslanec Senko hovoril a myslím si, že na tento návrh novely je aj... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Senko, spomínali ste z histórie, ako sa vlastne vyvíjal inštitút práva na odpoveď. No právo na odpoveď je O. K., ale je potrebné, aby to bola pravdivá odpoveď a to potrebuje aj dnešná spoločnosť - pravdivú odpoveď. A v zákone túto garanciu dnešným ľuďom a dnešnej spoločnosti nedávate.

Tak isto ste spomínali problém, že neexistuje pluralita, že sú jednostranné informácie, že sa reprezentujú iné hodnoty, než ktoré vníma väčšia časť verejnosti, čiže sa iný názor neberie vôbec vážne. No to sú asi problémy a, povedal by som to tak ostrejšie, komplexy súčasnej vládnej koalície. Lebo myslím si, že taká demokracia, taký priestor, aký je v dnešnej tlači, tak tu už dávno nebol. Alebo sa chceme vrátiť do čias socializmu, kde sme mali inú pluralitu? Tam bola "dovolená" pluralita. Ale iba taká, ktorá bola "dovolená", médiá, ktoré boli "dovolené" a dokonca aj s predpísaným obsahom. Mali sme dokonca aj pluralitu strán pri voľbách, ale tiež iba "povolených" strán. Tak k tomu by som sa ja teda nechcel vrátiť v našej spoločnosti, keď sme sa posunuli niekde inde. A možno je to aj o tom, že pri dnešnom trende, ktorý nahadzujete vo vládnutí, že chcete rozširovať stále vplyv štátu a jeho inštitúcií do všetkých oblastí života, tak úplne oprávnene očakávame riziko, že teraz sa snažíte rozšíriť svoj monopol aj na tlačové či printové médiá. A chcete mať tento rozhodujúci vplyv aj v mediálnej oblasti. Toto je hlavná obava pri presadzovaní vášho zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pánovi poslancovi Senkovi, že veľmi prehľadne vysvetlil a myslím, že aj rozptýlil obavy ohľadne nového tlačového zákona a súčasne aj vysvetlil tým, ktorí síce uši majú na počúvanie, ale nepočúvajú, aj základné štandardy o tom, kto je primárnym nositeľom práva na informácie a že prvý inštitút práva na odpoveď bol zakotvený vo Francúzsku už v roku 1821. Medzinárodne v Rade Európy bol zakotvený v roku 1974, opätovne potvrdený v Deklarácii 16 z roku 2004. A súčasne oceňujem kritický pohľad na negatívne javy v žurnalistike, ktoré zasahujú do práv iných osôb a že opäť legitímne apeloval na dodržiavanie etických princípov žurnalistiky s tým, že pokiaľ tu niekto má problém s výrokmi premiéra, len by som pripomenul na vaše hlbšie znalosti z tejto problematiky, že prvý medzinárodný a vôbec na svete kódex etiky žurnalistiky zaviedol majiteľ bulvárneho amerického The Sun už v roku 1833. Takže tá bulvárnosť priniesla svetu, vtedy nazývaná v Amerike žltá žurnalistika, aj to, čo dnes všetci oceňujeme a po čom voláme a to je vlastne etický kódex žurnalistiky.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej ako posledný s faktickou poznámkou na predrečníka vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, napriek vašim posledným dvom vetám, celé vaše vystúpenie bolo o absolútnej obhajobe, a nielen vystúpenie, ale aj mediálne argumenty k absolútnej obhajobe návrhu zákona nepripúšťajúce iné, čo i len čiastočné zmeny v návrhu zákona. Myslím, že nebyť kriku opozície od samého začiatku, tak na podobných názoroch by trvala koalícia dodnes a valcovala by dodnes. Podobné boli aj názory a prvé reakcie ministra kultúry ako navrhovateľa na reakcie opozície, že je to vynikajúci zákon podobný v krajinách Európskej únie, ako aj reakcie na list predstaviteľa OBSN Miklósa Harastiho, v ktorom tento charakterizoval návrh zákona, citujem: "Poznáme takéto zákony, ale v krajinách na východ do Bratislavy." Reakcia pána ministra bola: "Predstaviteľ OBSN a ani nemyslím si, že nejaký vrcholný, napísal list ministrovi zahraničných vecí." Včera pán predseda vlády pripustil, že vládna koalícia urobí zmeny v tlačovom zákone tak, aby vyhovela pripomienkam predstaviteľov OBSE a dnes začínajú rozhovory s predstaviteľmi aj Miklósom Harastim. Chcem len veriť, že k takýmto zmenám dôjde, aby sme prijali dobrý tlačový zákon.

Čiže, vážený pán kolega, nechcem aby ste šli proti svojmu predsedovi, pretože takéto reakcie sú podobné, takéto nekompromisné reakcie alebo kultúra týchto reakcií je podobná aj kultúre návrhu tlačového zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Senko, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem, ďakujem. Pán poslanec Mikuš, ubezpečujem ťa, že v žiadnom prípade nepôjdem proti svojmu predsedovi. Tak ako zrejme ani ty nepôjdeš proti svojmu predsedovi. Takže ja to beriem. Reprezentuješ iný názor spoločnosti, ja reprezentujem iný názor spoločnosti. Je to demokratické. Ja ti tvoj názor neberiem, neber mi ho ani ty.

Áno, pani poslankyňa Vášáryová. Venoval som sa vo svojom vystúpení právu na odpoveď, pretože tento inštitút zavádzame a zaviedli ho aj iné členské štáty Európskej únie. Takže som sa snažil aspoň nejakým takým prehľadným spôsobom objasniť odkedy, ako a prečo sa zavádzal a prečo by sme ho mohli aj my zaviesť. Ale stále diskutujeme.

No, pani poslankyňa Biró, politické vystúpenie s pohľadom na § 6 a sankciami, ktoré tu majú byť. Tento inštitút bol zavedený do slovenského práva v roku 2000. Áno, áno, áno a dokonca, dokonca, dokonca potom sankciami, ktoré hovoríte, vo výške 2 milióny korún. A teraz dokonca v tomto zákone sa táto výška 2 milióny korún znižuje na výšku 200 tisíc korún. To politické zmýšľanie si treba dať do súvislosti s celkovým znením § 6 a zistíte, že vôbec to tak nie je, ako to reprezentujete pred verejnosťou vy. Ale nakoniec o tom sa dá diskutovať a netreba hovoriť. No a čo sa týka o bulvarizácie médií... (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Senko bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže do rozpravy ústne sa hlásia nasledovní poslanci: pán poslanec Martin Fronc, Jana Vaľová, Daniel Lipšic, József Berényi, Martin Kuruc, Magdaléna Vášáryová, Ján Pataky, Lea Grečková, Ján Senko, Katarína Tóthová. Poprosím ďalej, Ján Kvorka, Rafael Rafaj, Alexander Slafkovský, Emil Vestenický, Gyula Bárdos. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Bárdos.

Poprosím potom technikov, keby dali sem k stolu prepis prihlásených. A slovo dávam teraz pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne ako prvý.

Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa svoje vystúpenie viesť v trochu inom duchu, ako tu doteraz išlo a určite to nebude prejav, ktorý bude mať nejaké naj, nebude najdlhší, ako bol kolegov Senkov alebo podobne. Mám také tri rozšírené poznámky.

Prvá poznámka je vôbec k celkovej filozofii zákonov, ako ich predkladáte a tohto zákona tiež. Chcete riešiť pochybenie a neraz aj vážne pochybenia tlače a médií. Ale tá cesta, ktorú navrhujete, vedie cez obmedzovanie, sťažovanie práce, prípadne sankcionovanie a trestanie. A ja si myslím, že to nie je dobrá filozofia. Filozofia by mala byť taká, aby v životnom záujme toho, kto tie médiá má, bolo, aby fungoval poriadne.

A uvediem príklady, ako sa to dá dosiahnuť, aby som to trošku ilustroval. V 2006 skonštatovala nezávislá inštitúcia, že jeden z rezortov, v ktorom najviac poklesla korupcia, bol rezort školstva. A nedosiahlo sa to trestami a sankciami, ale zmenou modelu financovania. Pri prijímaní na školu totiž bolo v záujme školy, keďže žiak nosil peniaze, aby ho prijala a nebolo v záujme odmietať a mať z toho nejaký zisk, korupčný zisk, trebárs, niektorých ľudí.

Druhý príklad. Pred mnohými rokmi v Belgicku bol som v hoteli a bol som prekvapený, ako sa ten hotelier chystal, že tam príde každoročná kontrola overiť, či má oprávnenie mať tri hviezdičky, či má strieborné príbory, ľanové obrusy a podobne. Tú kontrolu robila inštitúcia, ktorú by som nazval ako komoru hotelierov a bolo v ich záujme naozaj pravdivo overiť, či to tak je, pretože keby nemal tie strieborné príbory a podobne, tak má výhodu oproti tým istým hotelierom. Čiže, nie štát je ten najlepší kontrolór, ale treba nájsť pravidlo, aby to bolo naozaj v záujme danej inštitúcie.

Dnes v záujme médií je často, samozrejme, zverejniť niečo, čo je pikantné a čo ľudí vlastne získa, aby tie noviny kupovali. Čiže, to je prvá pripomienka vôbec k filozofii.

Druhá pripomienka, ako... (Potlesk.) Ďakujem, pán Jarjabek, ďakujem. Ja viem, že ste najlepší predstaviteľ hereckej skupiny, takže akosi vám chýbalo javisko, nech sa páči. Ale poďme ďalej, poďme ďalej.

Áno, často je tu tlač a médiá ako siedma veľmoc, ako naozaj výrazne ovplyvňuje život a pán Jarjabek, vy, ja, pán Mečiar a ako spomínala pani kolegyňa Damborská, sme sa stretli s tým minimálne, že sme mali pocit a možno aj reálne to bolo, že médiá nás poškodili. A tak sa zdá, že sme na jednej lodi. No ja si myslím, že nie sme na jednej lodi. Nie sme na jednej lodi. Pretože, ako k riešeniu chceme pristúpiť? Vy chcete obmedzením médií a aby o tom obmedzení rozhodoval vlastne nejaký ministerský úradník, nie nezávislý orgán. My chceme, aby o tom rozhodol nezávislý orgán, súd. A ja som tak aj postupoval. Ja som nedal napriek mnohým osobným dotknutiam žalobu na médiá, dal som žalobu za poškodenia mena ministerstva, ale terajší pán minister takúto žalobu stiahol. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne nemá pán poslanec, ktorý týmto spôsobom ide pán poslanec. Poprosím vás, keby ste si posadali do poslaneckých lavíc. Poprosím, aby aj prestali diskusie v rámci sály, aby sme vytvorili pánovi Froncovi korektnejšie prostredie na jeho vystúpenie. Poslanecký klub KDH považuje za dôležité, treba to rešpektovať, má pravdu.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Čiže spôsob riešenia je prostredníctvom nezávislých súdov. A tu často zaznievali, a ja si myslím, že oprávnené pripomienky, že súdy fungujú na dlhú dobu, že to trvá roky, 3 až 5 rokov a podobne, no ale riešiť tento problém nie je cestou tak, že to posunieme kdesi inde. Treba potom riešiť problém fungovania súdov, aby boli operatívne, aby o takýchto veciach dokázali rýchlejšie rozhodovať. To je druhá pripomienka.

A moja tretia pripomienka je k tomu, čo sa tu v podstate vznáša, povedal by som, v atmosfére tejto slávnej snemovne, a to je to, že opozícia podmienila hlasovanie o vážnej zmluve, ja pripúšťam, lisabonskej zmluve, veľmi vážnej zmluve s tým, aby sme sa dohodli aspoň na tom minime spoločne, aký má byť tlačový zákon.

Kolegovia, aby došlo k takejto dohode, je na vás z vládnej koalície. Vy držíte dnes kormidlo lode, ktorá sa nazýva Slovensko a rozhodujete, kam sa pohne. A preto jednoducho je nie pravdivé a nie je v poriadku, ak hovoríte a hádžete zodpovednosť na opozíciu. To je ako keby kormidelník lode nadával veslárom, ktorým smerom sa tá loď pohybuje. No tak o tom rozhoduje ten, kto drží kormidlo, a preto takýto postup, takéto vaše tvrdenia sú nepravdivé, trápne a nesmierne falošné. Ak chcete rozhodovať, máte, uznávame, 85 hlasov, ako to tu často hovoríte. Vyhrali ste voľby, ste vo vládnej koalícii, ale rozhodovať znamená aj zodpovednosť. A zodpovednosť na riešení problémov je na vás. Čiže, o tom, som presvedčený, že sa musíte pokúsiť vy dohodnúť. A zo strany opozície je vôľa. Z našej strany nedošlo k podmieneniu dohody osobnými politickými záujmami. Nebolo to o tom, že chceme, ja neviem, výhradu vo svedomí alebo chce SMK riešiť problémy, ktoré tam majú s menšinovým školstvom a podobne. Bolo to o dosiahnutí dohody, ktorá v konečnom dôsledku, myslím si, je v spoločnom záujme opozície, koalície, ale aj ľudí, aby boli zákony a špeciálne tlačový zákon taký, že dá priestor na slobodu vyjadrovania novinárom, médiám a súčasne, áno, bude aj podstatne slušnejší a jednoducho bude sa rešpektovať etika.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Froncovi.

Pán Rehák je sále, procedurálny návrh? Alebo? Procedurálny návrh. Slovo má pán poslanec Rehák, zapnite mu, prosím, mikrofón, jedna minúta.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som len chcel oznámiť pánom poslancom z výboru pre hospodársku politiku, že budeme mať zasadnutie výboru dnes o 12.00 hodine v miestnosti 183. Ďakujem, to je všetko.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za toto oznámenie.

Pokračujeme v rozprave. Teraz by mala vystúpiť pani poslankyňa Vaľová, ale nie je v sále, stráca poradie. Takže ďalší prihlásený je pán poslanec Lipšic, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec József Berényi v sále je, takže pán poslanec máte slovo, pripraví sa pán poslanec Martin Kuruc.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, môj príhovor má takmer výlučne politický charakter, nakoľko s odbornými argumentmi už vystúpili predtým moji opoziční kolegovia.

Pravdepodobne najväčším ponaučením zo sporu o návrh tlačového zákona je to, že vládnutie má svoje limity. To, že súčasná koalícia má pohodlnú väčšinu v parlamente a veľkú popularitu u voličov Slovenskej republiky, ešte neznamená, že si môže dovoliť hocičo. Občianske organizácie a medzinárodné inštitúcie nemôže obísť ani jedna demokraticky zvolená európska vláda, vrátane našej slovenskej.

Nestalo sa to po prvýkrát, že vládna koalícia, resp. patričný minister narazil na odpor občianskeho združenia alebo medzinárodnej organizácie s určitým návrhom zákona. Boli sme svedkami toho, že minister financií zmobilizoval mimovládny sektor hneď na začiatku volebného obdobia s návrhom na zmenu daňovej asignácie pre mimovládne organizácie. Podobne aj minister vnútra narazil na odpor občianskej spoločnosti s novelou zákona o spolkoch, ktorú označovali mimovládne organizácie za likvidačnú. Ministerstvo vnútra predtým pripravilo novelu zákona o matrikách, pri ktorej protestovali miestne samosprávy jednotlivo, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bolo takisto kritizované ohľadom návrhu zmeniť súčasný systém stavebných úradov, odborná verejnosť protestovala aj pri tejto iniciatíve.

Návrh prerokúvaného tlačového zákona taktiež vyvolal opodstatnené protesty domácich a medzinárodných inštitúcií. Ale v prípade 2-percentnej daňovej asignácie aj vďaka koaličnému HZDS musel minister financií cúvnuť. V prípade návrhov zákonov o spolkoch, o matrikách o stavebných úradoch dotyční ministri pochopili, že sa neoplatí vzdorovať proti vôli dotknutých a radšej múdro a včas ustúpili.

Na rozdiel od všetkých ostatných spomenutých ministerských návrhov a napriek jasným signálom, že tento návrh je kontroverzný, v tomto prípade minister kultúry pán Maďarič nemienil ustúpiť z pozície sily a chcel pretlačiť svoju predstavu. Pán minister, ešte ste pred niekoľkými dňami vo svojich verejných vystúpeniach vehementne presadzovali správnosť svojho návrhu. Avšak vďaka koordinovanému postupu opozície, náhodne vzniknutej šance okolo schválenia Lisabonskej zmluvy a výstražným pripomienkam medzinárodných organizácií návrh tlačového zákona bude mať veľmi pravdepodobne predsa len iný charakter než ten, ktorý bol predkladaný ministrom kultúry. Už ani z toho dôvodu mi nie je celkom jasné, prečo aj včera, aj dnes poslanci vládnej koalície tak poctivo obhajujú tento návrh, nakoľko dnes už v tejto verzii de facto nežije.

Ďalej vďaka tejto téme slovenská politika vyvolala doteraz najväčšiu medzinárodnú pozornosť, odhliadnuc od samotného vzniku ľavicovo-národniarskej koalície Smeru s SNS. Otázka preto je na mieste, pán minister, či sa oplatilo tvrdohlavo tlačiť vašu predstavu a predložiť tento návrh. Musím s ľútosťou konštatovať, že vaša prílišná sebaistota a sebadôvera vás po druhýkrát priviedla do ťažkej situácie. Po prvýkrát sa to stalo po vašom nešťastnom vyhlásení ohľadom dobrovoľného odchodu Maďarov z povojnového Československa. Vtedy ste čiastočne upravili svoj výrok, ale teraz ste všetkých poslancov a parlamentné strany vaším návrhom zaviedli do nesmierne ťažkej situácie, možno do najťažšej od volieb v r. 2006.

Dnes už vieme, že zo súčasnej parlamentnej patovej situácie nie je možné dostať sa bez toho, aby nebola spôsobená ujma či už nášmu európanstvu, či demokratickej hodnotovej orientácii, alebo parlamentným straníckym vzťahom vo všeobecnosti. Za vzniknutú situáciu, opakujem, pán minister, ste z môjho pohľadu zodpovedný najmä vy, nakoľko ste nepochopili situáciu tak, ako pochopili predtým pán minister Počiatek, Kaliňák či Janušek. Preto, pán minister, napriek rešpektovaniu vašej doterajšej práce, vrátane vašich aktivít ohľadom záchrany Rádia Patria, to, čo ste spôsobili týmto návrhom, je v dlhodobom časovom horizonte stratou a škodou porovnateľnou s tou, akú sme určili dotyčnému ministrovi počas pozemkovej aféry alebo pri nadhodnotenom tendri za upratovanie.

Veľkým ponaučením z tohto návrhu zákona by malo byť pochopenie potreby dialógu, aspoň minimálna empatia, pochopenie toho druhého a zváženie všetkých možných následkov svojich politických krokov je nevyhnutnou potrebou vládnutia, aj keď disponujem 40-percentnou podporou a 100-percentnou sebaistotou.

V tomto momente nemám pochybnosti o tom, že tento návrh bude upravený. Kedy a ako, už je len otázkou zodpovednosti vládnej koalície. Dúfam ale, že konzekvencie z tejto kauzy budú dobrým vodidlom pre vládnu koalíciu, čo sa týka ostatných politík pripravovaných zákonných zmien vrátane novely Infozákona, ale aj postavenia národnostných menšín na Slovensku, najmä v oblasti školstva.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Martin Kuruc. (Hlasy z pléna.) Áno? Takže, pán poslanec, s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, v prvom rade stále neviem, o akých paragrafových zneniach hovoríte, lebo my obhajujeme filozofiu tohto zákona. O paragrafových zneniach sa budeme baviť v druhom čítaní. Po tom, čo ste povedali o ministrovi kultúry vo vzťahu k vám, považujem to od vás za jednu zákernú nepravdu. Ešte raz opakujem, zákernú nepravdu preto, lebo v prípade národnostného vysielania napríklad Slovenského rozhlasu sa minister kultúry postavil za vás tak, ako žiadny minister koalície. Buďte taký láskavý a trošku rozmýšľajte nad tým, čo rozprávate. Alebo máte krátku pamäť? Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za faktickú. Poprosím pána spravodajcu, naozaj nie je prípustné v zmysle rokovacieho poriadku používať telefóny v rokovacej sále. Poprosím, pán spravodajca, napriek dôležitosti pravdepodobne. Ďakujem.

Chce zaujať stanovisko? Pravdepodobne áno. Hoci s procedurálnym, ale má to byť odpoveď na faktickú. Pán poslanec Berényi má slovo.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne. Pravdepodobne, pán poslanec Jarjabek, ste ma nesledovali pozorne. Ešte raz citujem, čo som povedal. Napriek rešpektovaniu vašej doterajšej práce, vrátane vašich aktivít ohľadom záchrany Rádia Patria, takže de facto som sa poďakoval pánovi ministrovi za to, čo urobil a následne na to som kritizoval za to, že predložil tento návrh. Povedal som následne na to. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Kuruc, ale je tu v sále? Nie je v sále. Stráca poradie. Ďalšia je pani poslankyňa Vášáryová. Stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Pataky. Stráca poradie, nie je v sále. Pani poslankyňa Grečková Lea nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Senko nie je v sále. Stráca poradie. Pani profesorka Tóthová nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Ján Kvorka nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Rafaj nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Slafkovský nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Vestenický nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Gyula Bárdos tiež už nie je v sále. Stráca poradie. Pani poslankyňa Vaľová v sále prítomná je. Máte záujem vystúpiť? Vzdávate sa možnosti vystúpenia. Ďakujem. Pán poslanec Lipšic nie je v sále, keďže druhýkrát, tak stráca poradie definitívne. Pán poslanec Kuruc nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pani poslankyňa Vášáryová nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Pataky nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pani poslankyňa Grečková nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Ján Senko nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pani poslankyňa Tóthová nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Kvorka nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Rafaj nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Slafkovský nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Vestenický nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Gyula Bárdos v sále je a pokiaľ má záujem vystúpiť, má slovo. (Potlesk).

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, chápem poslancov, ktorí nechceli vystúpiť teraz, lebo je tu veľmi málo poslancov a hlavne chýbajú poslanci vládnej koalície. Vládnej koalícii hlavne chýbajú. Veď 85 poslancov je z vládnej koalície a 65 z opozície. A vidíte, že je tu viac opozičných poslancov, oveľa viac ako koaličných poslancov.

Samozrejme, každý, veď aj opoziční, aj koaliční taktizujú a chceli vystúpiť vtedy, keď je tu viac poslancov a keď tu budete vy. Lebo jednoducho mali by sme rokovať s vami, aby sme vás presvedčili, že táto verzia nie je možná, aby sa prijala, lebo škodí záujmom Slovenskej republiky. Táto verzia nerobí problémy iba na Slovensku, ale robí problém aj na medzinárodnom poli. Veď každý vie, okrem tých, ktorí tvrdo presadzujú to, že je to absolútne v poriadku a nič sa s tým nemusí robiť, a tí, ktorí vystúpili z vládnej koalície, nič iné nerobili, len hovorili o tom, aký je to vynikajúci návrh a ešte sa poďakovali pánovi ministrovi, že takúto prácu urobil na ministerstve.

Ja som sa vyjadril a šiel som aj do minulosti, aj som kritizoval tú koalíciu, kde sme boli aj my, že, žiaľ, nevedeli sme sa dohodnúť a to isté povedal aj František Mikloško, že snaha bola, boli rôzne skupiny, rôzne tímy, ktoré chceli pripraviť tento návrh, ale jednoducho sme nemali toľko poslancov, aby sme to vedeli takto presadiť. A tie problémy, ktoré boli, zapríčinili to, že minulá vláda, žiaľ, nevedela prijať tlačový zákon.

Nikto, ani z opozičných poslancov, ktorí vystúpili, nespochybnili to, že treba na Slovensku prijať nový tlačový zákon. Ale ani jeden z opozičných poslancov nezabudol na to, aby povedal, že nie taký, aký je teraz podaný. Súčasná predloha je neprijateľná. Preto som napríklad aj ja, keď som vystupoval v mene poslaneckého klubu Maďarskej koalície, Magyar koalíció pártja, som povedal, že minimálne treba urobiť zmeny v § 6, § 8, § 7, § 12 , jednoducho, taká textácia nie je možná. Nie je to prípustné. A keď pán Senko, preto som sa prihlásil druhýkrát do rozpravy, lebo nezvyknem dvakrát sa prihlásiť. Keď niečo chcem, tak to poviem vtedy, keď sa prihlásim písomne. Ale pán kolega poslanec Senko, môj kolega z výboru pre kultúru a médiá, ktorý tu je v sále, len nesedí na svojom mieste, dvakrát povedal, že tá pasáž, o ktorej sme tu viackrát hovorili, bola prijatá v novele v roku 2000.

Pán kolega, z tohto miesta musím povedať, že nezavádzajte. Tá pasáž nie je dobrá. Máte pravdu a možno, že tí, ktorí sme za to zahlasovali, a tí, ktorí prijali ten zákon, urobili chybu. A my si to priznávame. Ale formulácia, ktorá je tam teraz, že politické zmýšľanie môže byť dôvodom na to, aby sa dostala pokuta a o tej pokute bude rozhodovať ministerstvo kultúry, úradník na ministerstve kultúry, to znamená, exekutíva bude rozhodovať o tom, či áno, alebo nie.

Kde sú súdy? Veď kde je ten návrh, ktorý tu absentuje a o ktorom hovoril pán František Mikloško včera, že keď to chceme riešiť, trvá to veľmi dlho a myslím, že to chceme riešiť všetci - aj opoziční, aj koaliční. Takže v tom nemôže byť problém medzi nami. Tak treba dať taký návrh. Ale, žiaľ, takýto návrh tam absentuje, aby sme prinútili súdnictvo, aby konalo rýchlejšie, ale nie takto cez tlačový zákon a nie tak, že namiesto súdov my povieme a vyzveme predstaviteľov ministerstva a dokonca zákonom im dávame možnosť, aby oni rozhodovali.

Veď čo to je? Jednoducho, to je neprijateľné. A toto necítite, že jednoducho to absolútne nie je v poriadku? A keď toto kritizujeme, to znamená, že bolo by najlepšie tento návrh vrátiť na prepracovanie a do Národnej rady dať taký návrh, takú predlohu, ktorá už nebude mať takéto obrovské chyby. Aj potom je možná korekcia v Národnej rade, ale nie takého závažného charakteru.

Veď nie je možné, že nikto nevidí alebo nechce vidieť, alebo nepočuje to, čo hovoria experti. Hovorím ešte raz. Nie predstavitelia opozície, nie tí, ktorí môžu byť politicky zainteresovaní v tomto procese, ale expert OBSE, experti EÚ, medzinárodnej novinárskej obce, veď aj u nás, na Slovensku, chvalabohu, aj u nás sa niektorí zobudili a pani Krútka so svojím syndikátom musí zmeniť svoje stanovisko. Minimálne musí korigovať svoje stanovisko. Lebo je to jednoducho to, čo robí syndikát u nás na Slovensku, že má úplne iný názor na to, na čo majú medzinárodní experti úplne iný názor, tak ja nehovorím, ale jednoducho treba sa nad tým zamýšľať. (Hlasy z pléna.) Nehovorím, že niekto má pravdu, ale to som nehovoril. Pán kolega, pán spravodajca, vy sa môžete prihlásiť, samozrejme, ja vás nebudem poučovať, lebo myslím si, že máme korektné vzťahy. Môžete sa prihlásiť hocikedy ako spravodajca, môžete povedať svoj názor, môžete aj faktickou poznámkou reagovať na moje vystúpenie, ale bol by som veľmi rád, keby ste nerušili to, čo som chcel povedať. (Potlesk).

A čo sa týka tlačového zákona, tak ja som očakával, že aspoň niektorý predstaviteľ vládnej koalície sa sem postaví a povie, áno, urobíme zmeny v tom texte. Veď čoho sa bojíte? Veď vy ste povedali, pán kolega Senko, že nepôjdete proti premiérovi. Váš premiér povedal, že jednoducho treba urobiť tie zmeny a on povedal, že garantuje tieto zmeny. To znamená, že to, čo robí opozícia, má výsledok, má výsledok a Slovensko bude mať normálny tlačový zákon. Dúfam, že bude mať normálny tlačový zákon. Ale museli sme pristúpiť k tomu, čo sme urobili a čo robíme, lebo ináč s nami nikto nerokuje. A preto aj novinári, aj celá spoločnosť chápe, čo robí opozícia a v žiadnom prípade, ešte raz, v žiadnom prípade to nie je vydieranie. V žiadnom prípade nie je ohrozená Lisabonská zmluva.

Celá opozícia, pardon, dve strany opozície povedali a tretia strana povedala svoj názor, ale SMK, teraz budem hovoriť za môj poslanecký klub, za náš poslanecký klub, samozrejme, že podporuje Lisabonskú zmluvu a budeme za ňu hlasovať. To znamená, že to nie je ohrozené a, samozrejme, aj dúfam, že aj tlačový zákon bude taký, ktorý bude akceptovaný aj expertmi OBSE a medzinárodnej novinárskej obce. Ešte raz hovorím, my sme sa jasne vyjadrili, že my potrebujeme taký zákon na Slovensku, ktorý bude zmenený a v tých intenciách, o ktorých hovorili viacerí predstavitelia, nie iba OBSE, ale aj ďalších inštitúcií, ktorých som citoval vtedy, keď som vystupoval v mene poslaneckého klubu.

Takže som očakával, ale márne som očakával to, že niekto sa postaví sem a povie, áno, páni kolegovia, my trváme na tom, aj to by som pochopil, že nebudete hlasovať za môj návrh, aby sa to dalo na prepracovanie, ale vy ste mohli povedať aspoň to, že, áno, pošleme to do druhého čítania, ale v druhom čítaní urobíme tieto korekcie. Prečo? Je to problém povedať, pán kolega? (Hlasy v sále.) Dobre, ale viete, že to nie je obyčajný zákon. Viete, že o obyčajnom zákone sa nebude toľko hovoriť a nebudú toľkí prihlásení a obyčajný návrh zákona neurobí taký problém nie iba na Slovensku, ale aj na medzinárodnom poli. Viete veľmi dobre, že tie problémy tu sú. To jednoducho nikto nemôže hovoriť, že tu nie sú problémy. Sú problémy. A dokonca pán minister Maďarič bude musieť, samozrejme, cúvnuť. A vláda bude musieť cúvnuť, lebo takýto návrh nemôže byť prijatý v roku 2008 na Slovensku. A som o tom presvedčený, že nakoniec aj poslanci vládnej koalície svojimi hlasmi tu, v Národnej rade sa pričinia o to, že Slovensko bude mať normálny tlačový zákon, a nie taký, ktorý predložil pán minister Maďarič.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami: poslanci Lipšic, Miššík, Mikloško, Brocka, Kvorka, Halušková, Halecký, Číž, ak sa to dá posunúť, Senko, Ďuračka, Fronc, Valocký. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Lipšic. Zapnite, prosím, mikrofón.