D. Lipšic, poslanec: Ako povedal už pán kolega Bárdos, v návrhu sú dva problémy: právo na odpoveď a rozšírenie skutkovej podstaty, kde je možné uložiť sankciu médiám. Právo na odpoveď, ktoré umožňuje reagovať na pravdivé skutkové tvrdenia, hovoria nám poslanci koalície aj pán minister, že v tomto prípade ide o občana. Nejde o občana, ide len o občana - politika. Rovnako, ako ste si schválili zníženie súdnych poplatkov len pre politikov v konaniach na ochranu osobnosti. Prví, ktorí to využili, bol pán Paška, pán Záhumenský, čiže áno, je to pre pána občana Pašku, je to pre pána občana Záhumenského. A sú len dve kategórie občanov, ktorí to budú využívať a to politici a páchatelia zločinov. Keďže trestné stíhanie nepochybne zasahuje do cti a dôstojnosti osoby, tak každá informácia v trestnom stíhaní o podaní obžaloby, o priebehu hlavného pojednávania bude nasledovaná v každom ďalšom vydaní stručnou obhajobou obžalovaného.

Čiže robíte to pre dve kategórie občanov, najmä, samozrejme, pre politikov. Nechcem vás upodozrievať zo zlého úmyslu. Takisto pán minister tvrdí, že sa znižujú pokuty. Neviem, či to je tvrdenie nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Ony sa znižujú, ale sa výrazne rozširuje skutková podstata správneho deliktu aj o nenávisť na základe politického zmýšľania. To je veľmi nebezpečné. Samozrejme, pravda existuje, ale z rovnakého dôvodu nemôže existovať nič také ako oficiálna pravda, pravda vynucovaná, presadzovaná a sankcionovaná mocou štátu. Pravda je nad politikou a politiku posudzuje. Preto politika, ani naše zákony nemajú autoritu pravdu vyhlasovať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, blíži sa, alebo je už takmer koniec rozpravy a musím súhlasiť s kolegom Bárdosom, že podstatou odmietnutia tohto návrhu zákona je, že dáva možnosť zásahov výkonnej moci do slobody tlače prostredníctvom ministerstva kultúry. To je asi tá najpodstatnejšia vec, ktorú potvrdil vo svojom prejave aj pán poslanec Bárdos. Práve toto považujem za krok k zvyšovaniu deficitu demokracie. Naozaj, nechceme nič iné, len žiť v normálnej krajine bez náhubkov, ktoré sa nám takýmito zákonmi snažíte nasadiť. Nielen nám, ale aj občanom tejto krajiny.

A snáď ešte, aby nezanikli dve vážne témy, ktoré zjavne súvisia s touto otázkou tlačového zákona a zjavne súvisia s tým, čo sa deje v Národnej rade tento týždeň. Aby sme nezabudli na to, že Národná rada v tomto týždni prijala bezprecedentné rozhodnutie o tom, keď konštatovala uznesením porušenie zákona a dnešným rozhodnutím ústavnoprávny výbor rozhodol, že môže rozhodovať o tom, čo je morálne a čo nie, napriek tomu, že to neukladá a neumožňuje ani ústava, ani rokovací poriadok. Aby sme sa postupne nedostali tam, kam sa dostať nechceme. O tom je aj tento tlačový zákon a nemali by sme na to zabúdať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Bárdos, znovu chcem povedať, ak nejaký novinár alebo novinári o mne napíšu, že som kradol, tak musia mať na to informácie a tieto informácie, pokiaľ ja ich dám na súd, musia do šiestich mesiacov na obidvoch stupňoch spokojne obhájiť. Ak ich nebudú schopní obhájiť, znamená to, že nemajú pravdu a budú to preťahovať tým, že neprídu na súd a podobne a jednoducho už to, že to preťahujú, znamená, že nemajú pravdu. Čiže určiť, ísť smerom, samozrejme, nie je to také jednoduché v tejto chvíli, ale ísť smerom toho, že sa dá súdu presná hranica, dokedy musí rozhodnúť, to sa mi zdá byť cesta, ktorá nemôže byť politicky napadnuteľná nikým a ničím. Čiže, skúste rozmýšľať, aj keď si uvedomujem, že politicky nie je jednoduché v takejto fáze prepracovať celý zákon od gruntu, ale prosím, rozmýšľajme.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Bárdos, súhlasím s vami, keď hovoríte, že táto verzia tlačového zákona je škodlivá aj pre vládnu koalíciu. Ale ja si myslím, že aj postoj ministra kultúry k rozprave je pre Slovensko škodlivý. My už dva dni diskutujeme o tomto návrhu zákona. Ale diskusia to je dialóg, to je nielen ochota počúvať iný názor, to je aj ochota a priestor na akceptovanie iného názoru. Minister, pán minister, váš postoj k rozprave je ignorovanie dialógu, diskusie, ignorovanie opozície, ignorovanie iného názoru.

A druhá poznámka, že vy takýmto postojom k diskusii zvyšujete politické napätie. Vy dezorientujete vlastných poslancov. Oni vôbec nepostrehli, že situácia je dnes úplne iná ako v čase, keď ste predkladali tento návrh zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Hovoríte tu, páni z opozície, že súčasná predloha je neprijateľná, že je škodlivá, že pán minister viac-menej nezaujíma stanovisko. No tak, ja si myslím, že pán minister zaujal stanovisko kvôli tomu, pretože ten návrh zákona je potrebný a je potrebné ho zaviesť do zreteľa spoločnosti, aj do novinárskej praxe.

Čo sa týka vyjadrenia odborníkov, ktorí sú v tejto brandži profesionáli, tak si vám dovolím zacitovať niektoré vyjadrenie, čo sa týka pána Nemčeka alebo pani Krútkej, ktorá je predsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov. Pán Nemček, predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače potvrdil, že nemajú výhrady k právu na odpoveď, pretože to je ten paragraf, s ktorým vy máte najväčšie problémy, lebo uznávajú, že ide o demokratické právo, ktoré patrí do novinárskej praxe. Uvedomte si to, to už nie je vyjadrenie nás tu Smerákov alebo celej koalície, to je vyjadrenie predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače pána Nemčeka.

Čo sa týka vyjadrenia predsedníčky Slovenského syndikátu novinárov pani Krútkej, skonštatovala, že zdieľajú výhrady vydavateľov a z pohľadu práce na novinárov ich teší, že do zákona sa dostali ustanovenia, ktoré potrebovali, ako je ochrana zdroja informácií, či imunizácia informácií a vítajú aj to, že sa stransparentní vlastníctvo printových médií.

Vážení, uvedomte si to... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Mušková. Zapnite, prosím.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, hovoríte o tom, že toto nie je obyčajný zákon, ale tlačový zákon a že bolo treba rátať s veľkou búrkou. To je pravda. Doteraz, ak si pamätáte, je už skoro 20 rokov od revolúcie a viaceré vlády sa pokúšali predložiť návrh tlačového zákona, ale vždy sa rozbúrila spoločenská mienka a doteraz tento zákon nebol prijatý. Skutočne treba uznať pánu ministrovi, že vynaložil obrovské úsilie, aby zákon, o ktorom hovoríte, že je taký prepotrebný, bol prijatý a bol konsenzus, že teda tento zákon je dobrý. Samozrejme, teraz ste to využili ako tému, lebo sa vám to momentálne hodí. Ak niektorí páni poslanci už nevystúpili druhýkrát, ja sa im ani nečudujem, lebo táto diskusia skutočne vyzerá, že nemá momentálne zmysel, lebo to nie je o odbornej debate, ale o politickej. A nakoniec v prvom čítaní sa ani nejaké pozmeňujúce návrhy nedajú dávať, tak ja verím, že vo výboroch, kde nebudú médiá, bude tento zákon seriózne rozdebatovaný a budú tam prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tento zákon vylepšovať. A nakoniec tento zákon, verím, že aj s vašou podporou bude prijatý.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som reagovať na pána poslanca Bárdosa v tom zmysle, že apeloval, že údajne nie sme prístupní na žiadne korekcie v tomto zákone a nie sme dokonca prístupní ani rozhovorom o jednotlivých bodoch. Chcem pripomenúť, že sme v prvom čítaní a predpokladám, že v druhom čítaní v zásadných bodoch budú zmeny, ktoré budú vyhovovať všetkým zúčastneným stranám, ale takisto aj medzinárodným novinárskym organizáciám, OBSE a Rade Európy.

Takže už teraz odsudzovať tento zákon by bolo trošku predčasné, sme v prvom čítaní. Že je potreba novelizovať tento zákon, svedčí aj to, že vlastne je to starý zákon z roku 1966 a novelizovaný bol deväťkrát a dokonca po roku 1989 šesťkrát. Takže potreba vytvoriť stabilný zákon je tu naliehavá. A myslím si, že je aj všeobecný, verejný záujem, aby tento zákon bol objektívny, aby bol potrebný pre všetky zúčastnené strany. Myslím si, že jedným z hlavných motívov bolo aj to, že vymôcť satisfakciu alebo renomé súdnou cestou bolo veľmi zdĺhavé, trvalo to niekoľko rokov a po vynesení rozsudku o správnosti postupu aj politikov bolo to už neúčinné. Chcem pripomenúť, že aj samotní novinári, ale aj médiá majú záujem, aby vystupovali objektívne, pretože v súťaži súkromných a štátnych médií, myslím si, že to nie je zanedbateľná zložka. A preto aj samotní novinári privítajú, pokiaľ nebudú tlačení svojimi majiteľmi, aby zaujímali postoj, ktorý je trošku viacej mimo objektívnych informácií. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz by som mal vystúpiť ja, ale, bohužiaľ, to nejde. Takže slovo má pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Bárdos, nepáči sa mi, že hovoríš, že nechceme diskutovať a nie sme prístupní argumentáciám. No, diskutujeme, ja som sa to aj vo svojom vystúpení snažil pripomenúť, že sme ozaj v prvom čítaní. Počúvame vaše názory, počúvame opodstatnenosť, či je potreba tohto zákona. Vyhodnocujeme veci, takisto ako vy vyhodnocujete. Takže myslím si, že takéto hodnotenia z tvojej strany nie sú celkom kóšer. Ale čo sa mi nepáčilo, to je záležitosť ultimatívnych požiadaviek z tvojej strany. Slovenský syndikát novinárov musí zmeniť svoj názor. Nerozumiem tomu "musí". Však to je ich názor. Prečo by museli? Alebo pani Krútka musela zmeniť? To im ideme vnucovať? Ale musí zmeniť, no musí, prečo by musela? A vy nemôžete prijať. To znamená, to sú ultimatívne požiadavky a myslím si, že ultimatíva nedávame my. Ale dokonca teraz tvoje vystúpenie svedčí o tom, že tie ultimatíva dávate vy. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, ale ak s vaším súhlasom, aby sme zachovali kontext, tak ešte by sme mohli dokončiť faktické poznámky. Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Slovo má pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem. Tak ako tu bolo spomínané, je, ja si myslím, podľa mňa konečne dobré, že tento návrh zákona je na svete. Opozícii sa nepáči, nikto nepovedal, že tam nebudú zmeny. Ja som v celej rozprave doteraz nepočul koaličných poslancov, ani pána ministra, ani nikoho, že by nepovedal, že v rámci druhého čítania, ktoré je podstatné na to, aby tieto zmeny v uvedenom návrhu zákona boli alebo boli podané, alebo sa diskutovalo o nich, že nebudú niektoré zmeny urobené. Nikto z nich to nepovedal. Nepočul som to, takže neviem, prečo bojujete a o čo bojujete a relatívne to staviate na hranu noža. Pokiaľ je otázka, samozrejme, to aj ja možno by som povedal, či to má byť ministerstvo kultúry alebo má to byť nezávislý orgán, veď na to je ďalšia diskusia v druhom čítaní. Nič nebráni tak isto pánu predsedovi parlamentu, aby tento zákon, pokiaľ sa chceme o ňom zoširoka baviť, bol predložený všetkým výborom, ktoré uzná za vhodné, aby to druhé čítanie tam prebehlo, pozmeňováky boli, doplňováky atď., aby tá široká diskusia nastala priamo vo výboroch.

Myslím si, že búrenie sa v parlamente v prvom čítaní, neviem. Stiahnutý nebude určite, do druhého čítania postúpi a na to je tam dosť možností a času, aby sa riadne prediskutoval.

Prekážajú vám dve veci. Nesúhlasíte s právom na odpoveď a s pokutami. Ako som hovoril, právo na odpoveď podľa mňa je dôležité. Bolo zakotvené už v 19. storočí, ako tu bolo povedané, či to bol francúzsky zákon, tak isto nemecký. Takže prečo by u nás toto nemalo platiť? Pokuty, zase to je vec diskusie, či to bude ministerstvo kultúry, či to bude súd. Takže ja si myslím, druhé čítanie je na to, aby sa to zoširoka prebralo, dali sa pozmeňováky a, samozrejme, vtedy nastala aj diskusia.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som rád, že teraz na konci diskutujeme a podstatne vecnejšie. Mám tú skúsenosť, že keď už tu nie sú tí, ktorí potrebujú svetlá javiskových reflektorov, tak sa dá hovoriť aj vecne a mám pocit, že je to oveľa viac v tejto chvíli vecnejšie. A chcel by som kolegom z koalície povedať: Ja viem, že máte zlé skúsenosti a že sa mnohí z vás cítite dotknutí z toho, čo občas urobia médiá. Musím vás ubezpečiť, že mnohí z nás sme si užili viacej od tých médií a aj napriek tomu bránime to, čo pokladáme za dôležité a to je slobodu tlače. Pretože sloboda tlače v tomto smere je naozaj mimoriadne dôležitá na fungovanie demokratickej spoločnosti. To je o tom. A časom sa to raz otočí. Aj vy budete raz znova v opozícií a budete vidieť, aké je dôležité, aby bola sloboda tlače.

Aby som vám povedal ešte jednu vec, takú skôr zábavnú. Viete, to je často tým, že sa to zneužíva a zneužíva sa rovnako aj infozákon. Ako minister som musel chodiť na priestupkové konanie a pozývali ma za to, že niekto mi dal otázku, koľko je sliepok na ministerstve školstva. Aj takáto vec sa i tak zneužíva. Napriek tomu si myslím, že je dôležitý infozákon a tak isto je dôležitá sloboda tlače a o tom to je a v tom by sme mali hľadať dohodu. Nie jednostranné rozhodnutie, ale dohodu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Valocký.

J. Valocký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja ako neodborník k tomuto zákonu by som sa postavil k tomu pohľadom občana.

Pán poslanec Bárdos povedal, tento zákon škodí záujmom Slovenskej republiky. V čom? V tom, že keď o niekom niečo napíšu v novinách, ten má právo na to reagovať? To je škoda Slovenskej republiky? Dovoľte mi, aby som zacitoval z Eurodominy 6. 2. 2007: "Mikuláš Dzurinda postavil svoj politický podnik na dvoch symboloch. Porážka mečiarizmu a európska integrácia. Prvý mýtus zboril pred voľbami v roku 2006, keď bol ochotný rehabilitovať Mečiara v spoločnej koalícii, druhý praskol minulý týždeň, keď podmienil schválenie Lisabonskej zmluvy zmenami v tlačovom zákone." Ďalej dovoľte, aby som zacitoval: "Tlačový zákon nedá sa povedať, že by zásadne ohrozoval demokraciu na Slovensku, ako sa to verejnosti snaží vtlačiť Mikuláš Dzurinda. Toľko kritizované ustanovenia fungujú aj v iných európskych krajinách, i keď presnejšie definované. V navrhovanej podobe sa určite dajú zneužiť, ale nie do takej miery, aby Slovensko posunuli na demokratickú úroveň Bieloruska a opozícia sa mohla hrať, že opäť štrngá kľúčmi." To je koniec citátu. A dovolím si povedať, že to uverejnili v Eurodomine. Pani Eva Mihočková, autorka, je vedúcou redakcie portálu Euroaktív.

A ešte by som chcel povedať pánom poslancom z KDH. Samozrejme, oháňate sa pravdou, ale len vašou pravdou. A tú vašu pravdu vám už spočítali voliči niekoľkokrát vo voľbách.

Ďakujem. (Potlesk v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Som rád a ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili aspoň vo faktickej poznámke k tlačovému zákonu a využili túto možnosť reagovať na vystúpenie. Viacerí ste povedali alebo hovorili ste o tom, že šéfka Slovenského syndikátu novinárov pani Krútka, čo hovorila, či zmenila, nezmenila názor. Ja iba poviem to, čím ona začala ako prvá, že dúfa, že poslanci dobrý návrh zákona nepokazia v Národnej rade. To som nepovedal ja, to povedala pani Krútka. To znamená, že, samozrejme, my máme možnosť a podľa ústavy môžeme zmeniť, aj musíme zmeniť tento návrh zákona.

Ale čo sa týka konkrétne súčasnej podoby tlačového zákona, nieže sa treba obávať, že to niekto pokazí. Na tom sa už nedá nič pokaziť. To musíme zmeniť. To musíme zmeniť.

A čo povedal pán kolega Halecký, tak áno, máte pravdu. Žiaľ, ten zákon je taký starý, aký je a tie novelizácie, ktoré boli, boli iba čiastkového charakteru. Povedal som aj kritiku do vlastných radov, že počas tých skoro 8 rokov sme to nedokázali urobiť, čo je naša chyba. Ale, pán Halecký, som presvedčený o tom, že radšej tento starý zákon, tlačový zákon, ako ten návrh zákona, ktorý podal pán minister Maďarič do Národnej rady v roku 2008, preto, lebo ten návrh zákona môže byť, ešte raz hovorím, môže byť likvidačným návrhom zákona pre redakcie a pre vydavateľstvá a ohrozuje slobodu slova a slobodu tlače. Preto tie naše reakcie sú také, aké sú a preto tento návrh zákona nie je obyčajným návrhom zákona.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O 14.00 hodine pokračujeme hodinou otázok a následne sa vrátime k tlačovému zákonu. Áno, normálne začíname hodinou otázok a inými schválenými bodmi programu. Následne pokračujeme rokovaním o tlačovom zákone.

(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

 

 

Siedmy deň rokovania

19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. februára 2008 o 14.03 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

Keďže je štvrtok, budeme pokračovať obvyklým bodom rokovania. Tento čas je vyhradený na

hodinu otázok,

ktorú otváram. Písomne včera do 12.00 hodiny bolo položených 24 otázok od pani poslankýň a pánov poslancov na pána predsedu vlády a ďalších 70 otázok smerovalo na jednotlivých členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie.

A poprosím teraz pána predsedu vlády, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať za neprítomných členov vlády.

Pán premiér, poprosím vás.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Na dnešnej hodine otázok a na interpeláciách nebude prítomný minister obrany pán Baška, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Ďalej bude neprítomný minister financií pán Počiatek, zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek.

Prítomný nebude ani minister životného prostredia pán Izák, zastupuje ho minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek. Na hodine otázok nebude prítomný ani podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, ale jemu nie sú položené žiadne otázky.

Pán predseda, som pripravený odpovedať v 15-minútovej lehote na otázky, ktoré mi páni poslanci, pani poslankyne postavili.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán predseda vlády, prvá otázka je od pána poslanca Bačíka: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte fakt, že z II. piliera už požiadalo o výstup 4 900 ľudí?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku, pán poslanec. Vláda Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, nikdy neprejavovala a ani nebude prejavovať nadšenie nad existenciou II., tzv. kapitalizačného piliera v dôchodkovom zabezpečení. Sú to najmä riziká spojené s činnosťou súkromných dôchodkových správcovských spoločností, ktoré významne ohrozujú vklady individuálnych sporiteľov. Ďalej klamlivá reklamná kampaň, ktorá dostala tisíce ľudí do omylu, ale určite aj obrovský deficit, ktorý vzniká vo verejnoprávnej Sociálnej poisťovni odklonom verejných peňazí do súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Nedá mi, aby som nepripomenul v súvislosti so súčasným vydieraním opozície pri tlačovom zákone, že vtedajšej opozície sa nikto nepýtal, či sa nám vytvorenie II. piliera páči, alebo nepáči. Jednoducho bol zavedený bez akejkoľvek diskusie s opozíciou a vytvoril sa priestor na privatizáciu miliárd slovenských korún. Vtedy to bolo demokratické, dnes už princíp demokracie založený na výsledku volieb akosi neplatí.

Vláda Slovenskej republiky, ak hovoríme o II. pilieri, na druhej strane rešpektuje, že veľký počet ľudí podpísalo zmluvy so súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, aj keď, ako som už uviedol, často boli tieto osoby uvádzané do omylu. Ako sa napríklad môže stať, vážené dámy a páni, že do II. piliera sa napríklad prihlásila osoba, ktorá má viac ako 80 rokov? Aj takí ľudia sú v systéme a je neuveriteľné, že k takejto udalosti vôbec došlo.

Vysvetlenie je pomerne jednoduché. Zabrala reklama švajčiarskych dôchodkov, dôchodcov prechádzajúcich sa v luxusných letoviskách a užívajúcich si drahé zábavky. Na to netreba žiadne vzdelanie, aby sme mohli zodpovedne vyhlásiť, že tak nastavený II. pilier, ako je na Slovensku, neprinesie ani švajčiarske dôchodky, ani luxusné letoviská, ani drahé zábavky. Prinesie len dobré zisky dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Veď nakoniec o nič iné ani nešlo, len o získanie kontroly súkromných spoločností nad verejnými zdrojmi.

Dovoľte mi konkrétny príklad, hovoriaci za všetko. Predstavme si sporiteľa do dôchodkovej správcovskej spoločnosti s mesačným sporením, nie s príjmom, ale sporením približne 1 000 korún. Ak za 32 mesiacov sporenia poslala teda Sociálna poisťovňa za túto osobu do súkromnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti okolo 32 000 korún, dôchodková správcovská spoločnosť zhodnotila týchto 32 000 korún približne o 1 500 slovenských korún. Ale dôchodková správcovská spoločnosť si súčasne vzala poplatok vo výške 672 korún, čiže čisté zhodnotenie nie je 1 500, ale iba 850 slovenských korún.

Vážené dámy a páni, dôchodková správcovská spoločnosť v tomto prípade zinkasovala 44 % z výnosu občana, 44 %. Ak použijeme túto logiku na všetky dôchodkové správcovské spoločnosti, tak nám vychádzajú veľmi zaujímavé čísla. Príspevok sporiteľov za 32 mesiacov je dohromady okolo 51 miliárd slovenských korún. Ale súčasne na poplatkoch už 1,1 miliardy korún skončila niekde na ziskoch a účtoch dôchodkových správcovských spoločností.

Vážené dámy a páni, bez akéhokoľvek zaváhania si dovolím skonštatovať aj tu, pred Národnou radou Slovenskej republiky, že vstup do II. piliera je výhodný len pre sporiteľa, ktorý zarába minimálne 29 až 30 000 korún mesačne, ktorému sa táto mzda bude valorizovať a ktorý bude sporiť minimálne 25 až 30 rokov. Ale dodám, že ešte aj pre tohto by bolo výhodnejšie so svojimi peniazmi ísť do banky, kde viacej zarobí, ako zarobí cez dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Dám aj iný príklad. Ak si zoberieme priemerne zarábajúceho človeka, ktorý má dnes 15 000 korún, tento človek bude mať svoj plat valorizovaný a bude sporiť 44 rokov, stále bude v mínuse. Čiže, osoba s 15-tisícovou mzdou, ktorá bude pravidelne valorizovaná, ktorá sporí 44 rokov, si nenasporí plus v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a je pre neho výhodnejšie ísť cez Sociálnu poisťovňu.

Rovnako otvorene vláda Slovenskej republiky upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s tým, že dôchodkové správcovské spoločnosti s príspevkami obchodujú, aby ich zhodnotili. Len pre zaujímavosť uvediem opäť ďalší príklad, tentokrát z Francúzska. Pracovník tretej najväčšej francúzskej banky spôsobil obchodovaním na burze, teda takéto isté obchodovanie budú absolvovať aj dôchodkové správcovské spoločnosti, stratu 4,9 mld. eur. Ak to prerátame cez kurz, 4,9 mld. eur ako strata na burze predstavuje 164 mld. slovenských korún, čo je trikrát viac, ako majú všetci sporitelia uložené v dôchodkových správcovských spoločnostiach na Slovensku. Ak teda niekto tvrdí, že nie je možné spôsobiť stratu, toto je jeden konkrétny príklad, ako sa na burze dá krásne prerobiť.

Vláda Slovenskej republiky nepristúpila k zrušeniu II. piliera, ani k zníženiu príspevkov do dôchodkových správcovských spoločností, hoci o tom bola veľmi dlhá diskusia. Máme však zodpovednosť, a preto sme na šesť mesiacov, počnúc januárom tohto roku, umožnili ľuďom, aby ešte raz zvážili svoje rozhodnutie. Môžu teda do 30. júna 2008 z II. piliera vystúpiť, ale aj do neho vstúpiť. Jednoducho povedané, ľudia majú 180 dní na vážne rozhodnutie. Ak sa rozhodnú v II. pilieri zotrvať aj po 30. júni 2008, berú na seba časť rizika a zodpovednosti za možný negatívny vývoj dôchodkových správcovských spoločnostiach. Ak si všetci dobre pamätáme reklamu dôchodkových správcovských spoločností, veľkými písmenami boli dobré správy o budúcnosti a sladkom živote našich dôchodcov a tými malými, na ktoré som už aj ja potreboval lupu, sa Slovensku oznamovalo, že nikto nič negarantuje, najmä nie výnos a že prakticky nikto za nič nezodpovedá.

Vláda Slovenskej republiky v nasledujúcich asi 140 dňoch nepôjde cestou klamlivej kampane, nebudeme nikoho vyháňať z dôchodkových správcovských spoločností, nezopakujeme rôzne marketingové postupy používané pri lákaní klientov a už vôbec nebudeme ponúkať sprostredkovateľom provízie za to, že tak ako ľudí do DSS nahnali, tak teraz ich prehovoria na odchod. Vláda Slovenskej republiky chce len poskytnúť všetkým všetky potrebné informácie, čo bolo cieľom vzniku dôchodkových správcovských spoločností, to znamená, zarobiť. Komu sa oplatí v II. pilieri zostať a aké sú riziká. Toto považujeme za solídny prístup k ľuďom a takto aj budeme postupovať.

Doteraz sme toho veľa v informovaní verejnosti neurobili a aj tak už vystúpilo 5 000 ľudí. Nečakáme žiadnu pomoc a ani záujem médií šíriť informácie o skutočnej podstate sporenia v II. pilieri, pretože toto sporenie a II. pilier, ako som povedal, je jednoznačne orientovaný na dosahovanie zisku dôchodkových správcovských spoločností. Veď koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš. A vláda nemá stá milióny na masívnu reklamnú kampaň v médiách.

Ako sme si však poradili v iných prípadoch, poradíme si aj v tomto prípade.

Dovoľte mi ešte dodať, že skúsenosti z krajín, kde boli zavedené podobné dôchodkové reformy, potvrdili závery I. svetového fóra sociálneho zabezpečenia organizovaného Medzinárodnou asociáciou sociálneho zabezpečenia so sídlom v Ženeve, ktoré sa uskutočnilo v septembri minulého roku. Z 12 latinsko-amerických štátov, ktoré zaviedli tzv. čílsky model kapitalizácie, od uvedených reforiem už 7 štátov odstupuje. Je paradoxné, že predchádzajúca vládna garnitúra si osvojila a na Slovensku zaviedla model približne v období, kedy krajiny jeho pôvodu zistili, že už zlyhal. V dnešnom čase ho dôkladne reformujú prostredníctvom obnovenia verejného priebežného systému, zavádzaním pravidiel smerujúcich k väčšej efektívnosti, kontrole obidvoch systémov, aby sa znížili premrštené zisky a náklady generované finančnými inštitúciami.

Mne osobne je známy predovšetkým osud argentínskeho modelu. Poradca senátu tejto krajiny a riaditeľ Asociácie za globálny rozvoj na margo vzoru slovenskej penzijnej reformy v roku 2007 napísal v jednom článku pod názvom Súkromný kapitalizačný sektor zlyhal, s podnadpisom Ako Argentína zreformovala dôchodkovú reformu, toto, presne citujem: "Začiatkom tohto roku 2007 padlo v Argentíne historické rozhodnutie. Takmer všetky politické strany podporili zákon, ktorý znamená koniec nedobrovoľného trhu, koniec mimoriadnej výnosnosti finančných inštitúcií na úkor zarábajúcich a dôchodcov." Je možné, vážené dámy a páni, že takýto vývoj nás niekedy čaká aj na Slovensku.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Môžete, nech sa páči.

B. Bačík, poslanec: Pán predseda parlamentu, ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem mať doplňujúcu otázku na pána premiéra, práve naopak, z tohto miesta sa mu chcem veľmi pekne poďakovať za jeho odpoveď. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán premiér, druhá otázka, ktorú vyžrebovali overovatelia schôdze, je od pána poslanca Jána Kvorku: "Vážený pán premiér, viackrát ste spomínali, že história má miesto v štátnej politike. Mohli by ste byť konkrétnejší?"

R. Fico, predseda vlády: Ďakujem, pán poslanec, aj za túto otázku. Je všeobecne známy výrok, že bez poznania minulosti nemôžeme porozumieť súčasnosti. Práve preto poznanie našej minulosti, ale predovšetkým vnímanie súvislostí by malo byť v pozornosti aj štátnej politiky. Štát sa v starostlivosti o vytváranie podmienok na poznanie histórie a pretavenie do zdravého sebavedomia nesmie zbavovať. Tohto sme boli svedkami dlhé roky. Vláda, ktorej som predsedom, sa tejto zodpovednosti zbavovať nebude. Túto zodpovednosť si však v žiadnom prípade nepredstavujeme ako právo históriu vykladať len jediným možným spôsobom.

Chceme vytvárať podmienky a podporovať širokú výmenu názorov na otázku miesta histórie pri permanentnej tvorbe toho, čomu hovoríme národná identita. Hľadajme minimálnu celospoločenskú zhodu o našej podstate, o podstate štátu, ktorý nesie názov Slovenská republika. Kto sme, čo sme boli a o čo sa môžeme oprieť. Zamýšľajme sa nad tým, čo nazývame národná identita. Národná identita nie je náš vynález. Je vlastná každému štátoprávnemu celku. Národná identita podľa vlády, ktorej som predsedom, je to, čo dáva zmysel existencií toho-ktorého štátu a dáva to zmysel existencii aj Slovenskej republike.

Slovenskú republiku považujeme za štát slovenského národa a všetkých národností žijúcich na jej území, čiže za štát všetkých občanov Slovenskej republiky. Rovnováha, ktorá je zagarantovaná v ústave, je naozaj zagarantovaná perfektne. Z predchádzajúcich slov je teda zrejmé, že národnú identitu nezužujem len na slovenský národ a v žiadnom prípade ju nespájam s nacionalizmom. Je to predovšetkým uplatnenie princípu vlastenectva. Národná identita neznamená príslušnosť len a výlučne k národu, ktorý dal štátu meno, ale vedomé hlásenie sa k vlasti, k územiu, ktoré sa nazýva v našom prípade Slovenská republika.

Preto vláda na začiatku tohto roku v Martine, kde sme si pripomenuli 15 rokov existencie nášho štátu Slovenskej republiky, zdôraznila, že je jej ústavnou povinnosťou presadzovať národno-štátne záujmy Slovenska v globalizovanom svete a chrániť identitu nášho mladého štátu a posilňovať jeho konkurencieschopnosť. V tomto snažení vláda Slovenskej republiky vidí aj dlhy voči histórii, osobnostiam a udalostiam slovenskej vzdialenej či nedávnej minulosti, ako aj voči záchrane, obnove hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Myslím si, že každý európsky národ má právo pripomínať si zápas o vlastnú emancipáciu, vidieť vlastné činy v toku dejín, aby z nich čerpal poučenie aj silu do ďalších zápasov. Preto vláda Slovenskej republiky bude systematicky rozvíjať rozumný historizmus ako súčasť svojej štátnej politiky. Nič nemôže lepšie pripomenúť naše historické podlžnosti, ako je tento rok. Rok 2008 je rokom osmičkovým a tie naše v slovenskej histórii priniesli výnimočné zvraty a sú veľmi dobrým motívom na zveľadenie historického povedomia spoločnosti.

Budeme mať preto viac príležitostí sa k významným historickým udalostiam vracať. Je to napríklad meruôsmy rok spojený s takými osobnosťami ako Hurban, Hodža, Štúr, ale aj s plejádou mnohých ďalších. Je to okrúhle výročie udalosti roku 1918, zosobňované v slovenskom kontexte, najmä Štefánikom a jeho nezastupiteľné miesto v ozbrojenom i diplomatickom boji za existenciu tohto štátu a je to rok 1968, a najmä osobnosť s ním spojená, Alexander Dubček a jeho zásadný podiel pri presadzovaní sociálnych, solidárnych a demokratických hodnôt tejto spoločnosti.

To sú momenty hodné zamyslenia, prečo k nim došlo a aký mali pre nás význam z dlhodobého hľadiska. Našu minulosť nezmeníme, ale v pohľade na ňu je ešte veľa toho, o čom sme verejne povedali veľmi málo. Bez hystérie, v širšom kontexte možno nebude tak šťavnatá pre bulvár, ale pravdivejšia a inšpirujúcejšia pre budúcnosť, ktorú tvoríme. Je to úloha pre našich historikov, pedagógov, ale aj pre tých, ktorí v našej spoločnosti majú možnosť cez médiá komunikovať výsledky vedeckého poznania.

Posledné dve vety. Aj keď dnes už patríme do veľkej rodiny Európy, nezabúdajme, kde sme sa narodili. Znovu zdôrazňujem, našu minulosť nezmeníme, ale nie je dôvod zabúdať ju, či nebodaj, sa za našu minulosť hanbiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pätnásť minút vyhradených odpovediam na otázky pre vás uplynulo a budeme pokračovať otázkami, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.

Prvá je od pani poslankyne Márie Sabolovej a je na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča: "Sú v rezorte vyčlenené finančné prostriedky na kapitálové výdavky pre dovybavenie oddelenia pacientov s cystickou fibrózou?"

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani poslankyňa, v roku 2007 v rámci prioritných požiadaviek Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava pre cystickú fibrózu má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky požiadavku na nákup dvoch prístrojov v celkovej výške 3,4 mil. Sk, ktoré neboli doteraz realizované z dôvodu, že nie sú vyškolení špecialisti na realizáciu odborných vyšetrení pre detskú cystickú fibrózu. Po vyškolení špecialistov, to školenie sa má uskutočniť v priebehu tohto roka, a na základe rozhodnutia vedenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava bude nákup týchto dvoch prístrojov zaradený medzi priority. Iné požiadavky na dovybavenie oddelení pre cystickú fibrózu zo strany zdravotníckych zariadení neboli ministerstvu zdravotníctva doručené.

V januári bola zaslaná na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky žiadosť Slovenskej asociácie cystickej fibrózy Košice na zriadenie dvoch izieb so sociálnym zariadením pre deti s cystickou fibrózou v rámci Detskej fakultnej nemocnice Košice. Túto požiadavku bude nevyhnutné riešiť v nadväznosti na definovanie priorít zo strany detskej fakultnej nemocnice.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, spomínali ste vo svojej odpovedi, že peniaze sú pripravené v prípade, že budú špecialisti. Podľa mojich informácií práve v Podunajských Biskupiciach na oddelení, kde tieto deti s cystickou fibrózou alebo pacienti s cystickou fibrózou sú, je aj záujem prijať odborníka, ktorý by vlastne mohol pracovať s týmito špeciálnymi prístrojmi a robiť vyšetrenia hlavne, čo sa týka tých funkčných pľúcnych porúch pri ventiláciách, preto si myslím, že bolo by dobré, keby sa prioritne už začalo výberové konanie, aby tie prístroje boli, lebo špecialistov zoženieme skôr a vyškolíme skôr, ako prebehnú všetky výberové konania. To je moja jedna prosba a požiadavka, či je možné, aby ste začali už výberové konanie na dovybavenie, lebo tie prísľuby už boli v minulom roku, a tým pádom tie deti nemajú alebo pacienti nemajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, lebo sú prevážaní v nedobrom stave do Ružinovskej nemocnice.

Druhá moja podotázka je, v akom období vlastne by ste plánovali poskytnúť prípadne zdroje aj pre Detskú fakultnú nemocnicu v Košiciach na dovybavenie aspoň dvoch izieb pre týchto pacientov, aby tiež nemuseli z východu dochádzať do Bratislavy a aby ten kontakt s rodinou, ktorý je veľmi potrebný pri častom a často opakovaných zdravotných ťažkostiach, mohol byť. Čiže tie lehoty by ma zaujímali a hlavne bolo by dobré, pretože hovoríme už druhý alebo tretí rok aj za predchádzajúcej vlády, ale aj za vašej vlády, o tom, že by sme mohli pre oddelenie v Podunajských Biskupiciach poskytnúť lepšie a kvalitnejšie vybavenie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že nielen súčasné ministerstvo zdravotníctva, ale aj v predchádzajúcom období sa problému cystickej fibrózy venovala dostatočná pozornosť. Myslím si, že skutočne sme pripravení a pokiaľ mi pán riaditeľ fakultnej nemocnice potvrdí, že táto priorita naďalej je prioritou, myslím, že to je otázka možno pár dní, kedy potvrdí, že je to prioritou, som pripravený, samozrejme, tie finančné prísľuby uvoľniť okamžite, čo sa týka Bratislavy.

Čo sa týka Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, je pre mňa rozhodujúce oznámenie pani riaditeľky tohto zariadenia, že tú požiadavku zaradila medzi svoje priority a takisto okamžite sme pripravení to realizovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Stanislav Kahanec a položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánu Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: "Pán minister, podľa informácií z médií ste zástupcovi strojvodcov pánovi Šmigallovi sľúbili prehodnotiť zámer zrušiť rušňové depo v Prešove. Realita však je, že depo je zrušené a o prácu v ňom prišli desiatky ľudí! Myslíte si, že bolo správne zrušiť podľa mojich informácií technicky najlepšie vybavené rušňové depo, naviac výhodne situované v krajskom meste už od roku 1979?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.