Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený, pán poslanec, ale ostatní traja páni poslanci, ktorí túto istú otázku položili. Železničná spoločnosť Cargo na môj podnet koncom mája 2006 definovala 20 kľúčových oblastí, na ktoré sa potrebuje zamerať pri zvyšovaní výkonnosti v najbližšom období a ktoré zahrňujú obchod, prevádzku, podporné procesy, údržbu a opravy.
V rámci optimalizácie počtu pracovísk sa analyzoval pokles výkonov v oblasti údržby a opráv, ktoré sa vykonávajú pre potreby Železničnej spoločnosti Cargo a takisto Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá vykonáva osobnú dopravu. V prípade výkonov pre ZSSK Slovensko, to znamená osobná železničná doprava, bol zaznamenaný medziročný pokles v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o 170 mil. slovenských korún a v porovnaní s rokom 2005 až o 240 mil. slovenských korún. V atrakčnom obvode Prešov prišlo k poklesu hlavne výkonov údržby a opráv pre dieslovú trakciu z dôvodov elektrifikácie a modernizácie parku Železničnej spoločnosti Slovensko a poklesu prevádzkových výkonov pre oboch dopravcov. Konkrétne bola modernizovaná a zelektrifikovaná železničná trať Prešov - Plaveč, a teda výrazne poklesla potreba vykonávať prevádzkové druhy opráv pre dieslové hnacie vozidlá, na ktoré bolo depo Prešov postavené. Táto potreba však ostala na úsek Prešov, Humenné, Bardejov, resp. na úsek Humenné, Medzilaborce a Humenné, Stakčín, preto situovanie depa do Humenného je logickejšie, je to v strede týchto úsekov, pretože Prešov bol na okraji toho severovýchodného Slovenska, pre ktoré by to depo na opravy dieslových hnacích vozidiel malo slúžiť.
Ročné náklady na prevádzkovanie areálu rušňového depa Prešov sú vo výške 42,6 mil. slovenských korún a areál Humenné 11,3 mil. slovenských korún. Po presune opravárenských činností do rušňového depa Humenné sa predpokladajú ročné náklady na jeho prevádzku o vyše 17,5 mil. slovenských korún. V prípade, že by boli zachované opravárenské činnosti v rušňovom depe Prešov, toto by si nutne vyžadovalo dodatočné investície vo výške 38 mil. korún, z čoho polovicu tvoria náklady na plynofikáciu, náklady na olejové a naftové hospodárstvo, manipulačné plochy, výmena brán atď. a náklady na znovusprevádzkovanie opravárenskej haly rušňového depa Humenné sa pohybujú vo výške 4,1 mil. slovenských korún.
Čiže, keď to len tak stručne porovnáme, ročné náklady depa Prešov sú 42 mil. slovenských korún. Tie dodatočné na modernizáciu sú 38 mil. korún, to znamená, spolu by nás stálo sprevádzkovanie na potrebnú úroveň rušňového depa Prešov 80 mil. Sk a rušňové depo v Humennom sú ročné náklady 17 mil. korún a 4 mil. sú nejaké drobné opravy, ktoré sa tam dejú, čiže to nás bude stáť 21 mil. korún. Evidentne tu teda dochádza k úspore 60 mil. Sk tým, že boli zastavené práce v rušňovom depe Prešov a, samozrejme, presunuté do rušňového depa Humenné. K tomu ešte 23. 8. 2007 sa na ministerstve dopravy uskutočnilo stretnutie zástupcov ministerstva, spoločnosti Cargo, ZSSK Slovensko osobnej a so zástupcami zamestnancov rušňového depa Prešov, na ktorom tiež bola prerokovaná daná problematika a z tohto stretnutia vyplynulo, že uzatvorenie rušňového depa Prešov sa odloží až do vykonania poslaneckého prieskumu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa aj uskutočnil 3. 10. 2007.
Ja takisto to, čo som sľúbil tomu pánovi v médiách, to je pravda, že prehodnotím tento zámer. Na mojej úrovni 15. 10. 2007 som si predvolal na rokovanie k danej veci predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo s ďalšími dvomi členmi vrcholového manažmentu z Carga a tak, ako som sľúbil, dôsledne som analyzoval a takisto prehodnotil zámer zrušenia depa v Prešove. Na záver som však skonštatoval, že postup Železničnej spoločnosti Cargo je správny. Verte mi, že ani vo sne by mi nenapadlo rušiť nejaké depo, keby tam bola práca a toto depo by nevytváralo značnú stratu. Nie je jednoduché získať prácu pre takéto úzko špecializované pracoviská, akými sú rušňové depá a v prípade neriešenia tejto situácie by som vlastne znevýhodňoval ostatných pracovníkov spoločnosti Cargo, pretože napríklad tých 61 mil., o ktorých som pred chvíľou hovoril, a súčasné úspory by museli znášať najmä v osobných nákladoch všetci ostatní pracovníci, čo by zase znížilo ich potrebné nároky.
Takisto bola predložená do výboru pre hospodársku politiku Národnej rady 31. 12. správa, informácia o tom, ako bola doriešená zamestnanosť zamestnancov terajšieho rušňového depa v Prešove a ako bolo naložené s uvoľnenými priestormi a celým strediskom rušňového depa Prešov. Taktiež v termíne do 31. 1. požiadal výbor hospodársky riaditeľa spoločnosti Cargo predložiť stratégiu rozvoja spoločnosti Cargo na obdobie minimálne päť rokov s poukázaním na možné riziká.
Z obidvoch týchto materiálov v stručnosti vytiahnem závery. Stav riešenia zamestnancov terajšieho rušňového depa v Prešove je taký, že Cargo vydalo k riešeniu rušňového depa Prešov organizačnú zmenu, ktorá je účinná od 1. 2. 2008. Z dôvodu dodržania zákonom stanovených postupov sa prvé pracovnoprávne pohovory začali uskutočňovať v polovičke decembra 2007. Táto zmena sa dotýka 120 funkčných miest, z toho 2 miesta sú vykázané ako neobsadené, to znamená, 118 funkčných miest. Z uvedeného počtu podľa súčasného stavu skončí pracovný pomer v spoločnosti Cargo 39 zamestnancov a 79 zamestnancov bude presunutých alebo sa momentálne presúva na iné pracoviská, či už na rušňové depo v Humennom alebo na iné pracoviská v okolí Košíc, kde Cargo má svoje pozície. To znamená, tých 39 pracovníkov odmietlo ponúkanú prácu, t. j., že ani jeden pracovník rušňového depa Prešov neodišiel bez toho, že by mu bola ponúknutá náhradná práca, ktorú následne odmietol. Takisto bola spracovaná stratégia Železničnej spoločnosti Cargo a táto bola predložená predsedovi výboru Národnej rady pre hospodársku politiku dňa 18. 1. 2007.
K rušňovému depu Prešov len toľko. Čiže zhodnotil som to, že dochádza k značným finančným úsporám, neboli postihnutí pracovníci tým, že by boli prepustení, boli len tak, že nereflektovali na ponúkanú prácu. Ja si myslím, že aj Cargo, hoci je 100-percentnou akciovkou štátu, sa musí riadiť efektívne a jednoducho nie je momentálne iná cesta, aby rušňové depo v Prešove vykazovalo tie straty, ktoré dosiaľ vykazovalo. V prípade, že by sme našli hocijakú inú prácu, o čo sa snažíme, aby sme naplnili hociktoré depo, lebo tých dep je ešte podstatne viac a obdobné problémy máme aj v tých iných niektorých. Takže veľmi radi budeme, aby depo fungovalo, aby si zarobilo na seba, aby tam všetci pracovníci chodili do práce pre zmysel pre prácu a nielen pre nejaké naťahovanie času.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, oceňujem, že ste naplnili svoj sľub, ktorý ste dali zástupcovi z Prešova. Na druhej strane, dovoľte mi mať trošku iný názor na niektoré zhodnotenia, o ktorých ste hovorili. Lebo, keď sa hovorí o poklese výkonov, tak pokles výkonov môže vyplynúť z viacerých dôvodov, napríklad aj z tých, že záujem Carga bol realizovať tieto opravy cez iných dodávateľov. A tieto opravy realizovali aj iní dodávatelia, teda nie rušňové depo Prešov, teda dá sa to aj umelo urobiť na základe rozhodnutí manažmentu.
Druhá vec je, prešovské depo podľa mojich informácií bolo depo s najlepšou technickou vybavenosťou a ako hovorili dokonca pracovníci, so špičkovou vybavenosťou a tie technológie nebolo také jednoduché premiestniť napríklad do rušňového depa Humenné, ktoré bolo priestormi oveľa menšie a už sporné je len to, že pred časom toto rušňové depo v Humennom bolo navrhované a zrušilo sa. Nielen navrhované, ale zrušilo sa. Potom sa opätovne znovuotvorilo, čiže aj tam je vlastne taká pochybnosť, prečo sa raz zatvára a potom znovu opäť otvára rušňové depo Humenné. Ja si myslím, že celkom logické bolo, že toto prešovské rušňové depo bolo v centre regiónu, že malo oveľa lepšie podmienky pre dochádzanie ľudí, ktorí boli skúsení a ktorí mali znalosti v tejto problematike, do práce. A keď ste spomínali, že niektorí odmietli prácu. No odmietli napríklad prácu v Humennom. Lebo dochádzať z Prešova do Humenného, to znamenalo, môžete si to napočítať podľa vlakových spojení, že by zabili dochádzkou do práce od skorého rána do úplne neskorého večera. Takže dalo by sa veľa hovoriť o týchto úsporách. Skúste zareagovať aspoň na to, čo som teraz povedal.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: V zásade k tým opravám a k tým externým opravám, ktoré boli uskutočňované, tak boli, ale ozaj len také drobné špecifikované práce, ktoré nevedelo urobiť rušňové depo Prešov. Určite to neboli také opravy, ktoré vedelo urobiť rušňové depo Prešov, to by bol absolútny nezmysel, ktorý určite manažment Carga by nepripustil. Takisto k tomu centrálnemu osadeniu depa. To je práve, čo som sa snažil povedať pred chvíľou, že tým, že sa modernizovala a elektrifikovala trať Prešov - Plaveč, tým pádom nevznikla potreba opravovať na tejto trase dieselové lokomotívy, to znamená, že ostala potreba opravovať na tejto trase dieselové lokomotívy trošku ďalej na východ, a preto sa najmä presunulo rušňové depo do Humenného, pretože teraz je rušňové depo v Humennom v centre potreby opravy dieselových lokomotív tam, kde je teraz situované.
Čo sa týka tej technológie, samozrejme, že ťažko sa technológia presúva, ale snažili sa presunúť čo najšetrnejšie a čo najväčšie množstvo tak, aby sa ozaj tam dali robiť zmysluplne tie dieselové lokomotívy. Takisto, pán poslanec, budem veľmi rád, keď máte vážny záujem o túto tému, ja veľmi rád sprostredkujem stretnutie s manažmentom a s ľuďmi, ktorí sú za to zodpovední a spokojne si to dajte predložiť, či sa realizovali také opravy, ktoré vedelo robiť rušňové depo Prešov. Garantujem vám, že nie u iných súkromných cudzích spoločností a takisto sa pozrite na tie čísla, ktoré som prezentoval. Ja to sprostredkujem, aby vám to predložili a porozprávajte sa na tú tému a nájdite riešenie. Ak nájdete rozumnejšie riešenie na to, aby sme zmysluplne rozvíjali rušňové depo Prešov a nevytvárali takú stratu, aká sa vytvárala dosiaľ, budem len rád, ak také nájdete. Ešte raz opakujem, že nebolo mojou snahou nejako umelo zrušiť alebo pripustiť zrušenie depa Prešov, len som nevedel nájsť iné východisko tak, aby to depo nevykazovalo takú stratu ako dosiaľ a aby nezaťažila tá strata ďalších 14 000 zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo. Ale ak nájdete hocijaké iné, rozumnejšie riešenie, čiže poprosím vás, vypočujte si obidve strany, nielen tú, ktorá nechce zrušiť depo, ale aj tú, ktorá hľadá efektívne riešenia. Takže, pokojne, ak máte pocit, že sa vám treba hlbšie zaoberať tou problematikou, hocikedy vybavím stretnutie s ľuďmi, ktorí prídu za vami a vysvetlia vám to hlbšie.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec László Köteles a položil ju pánovi ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: "Pán minister, aký je názor na petíciu občanov z Tokajskej oblasti?"
Neprítomného pána ministra Izáka bude zastupovať minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pán Marián Janušek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne za pozornosť, vážená pani podpredsedníčka.
Petícia občanov za využitie tokajského regiónu Slovenska výhradne na pestovanie viniča, cestovný ruch, agroturistiku a vínnu turistiku je oprávneným prostriedkom vyjadrenia názorov občanov Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 85/1990 o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky má kompetencie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2007 a zákona č. 454/2007 pri posudzovaní a rozhodovaní o rozvojových zámeroch, ktoré sa týkajú Tokajskej oblasti. Rezort bude brať do úvahy výnimočnosť tejto lokality pre pestovanie špecifických odrôd viniča a produkciu vína svetoznámej značky ako prvotného národohospodárskeho záujmu. S ohľadom na špecifikum priamo dotknutého regiónu, v ktorom sú zachované historické tradície vinohradníctva, zastávame názor, že prípadná realizácia ťažby môže mať negatívny vplyv na toto územie.
V ďalšej kompetencii ministerstva životného prostredia je starostlivosť o krajinu. Z hľadiska ochrany krajiny, čo je v prípade Tokajskej oblasti ochrana viníc ako významných krajinných prvkov, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pripravuje v novom znení zákona o ochrane prírody a krajiny ustanovenia zamerané na ochranu typov krajiny a ich charakteristického vzhľadu. Po prijatí nového zákona o ochrane prírody a krajiny bude môcť rezort účinnejšie chrániť aj významné krajinné typy a tým napomôcť k ochrane unikátnej Tokajskej oblasti a iných významných krajinných oblastí Slovenska.
V súvislosti s Tokajskou oblasťou mi dovoľte upozorniť na skutočnosť, že na území Maďarskej republiky sa na hranici Tokajskej oblasti nachádza niekoľko veľkých zdrojov znečisťovania životného prostredia. Konkrétne ide o tepelnú elektráreň Tisza a chemickú fabriku v priemyselnej zóne mesta Miškolc a pripravuje sa výstavba nového energetického zdroja v oblasti mesta Szerencs. Ministerstvo životného prostredia a vôd Maďarskej republiky vykonalo v roku 2005 proces posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a odsúhlasilo výstavbu elektrárne Szerencs. V súčasnosti prebieha cezhraničné posudzovanie navrhovanej činnosti týkajúce sa výstavby elektrárne Gönyü blízko obce Kližská Nemá, ktorú maďarská strana plánuje vybudovať len 2 000 m od štátnej hranice.
V súvislosti s výstavbou elektrárne Szerencs a elektrárne Gönyü neprotestovali žiadne slovenské mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, preto treba petíciu občanov z tejto oblasti posudzovať nielen z hľadiska možných investičných aktivít Slovenska, ale aj Maďarskej republiky.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Treba tu uznať, že v niektorých častiach som bol celkom spokojný s vašou odpoveďou. Škoda, že ste nás neupozornili napríklad na plánovanú elektráreň v Trebišove. Ale napriek tomu, že nie je prítomný pán minister životného prostredia, dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku. A teraz by som sa obrátil na vás ako na ministra regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Aký názor máte vy, čo považujete za dôležitejšie z hľadiska rozvoja Slovenska? Zachovanie jedinečného prostredia, ktoré garantuje kvalitu naozaj ojedinelého tokajského vína a pravdepodobne túto oblasť čoskoro pripíšu na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, alebo záujmy, treba dodať, dosť úzkej skupiny ľudí, teda zámery určitých ťažobných a energetických spoločností? Dodal by som, že túto otázku, resp. žiadosť podám ako interpeláciu a odporúčam, aby sme vykonali poslanecký prieskum v tejto oblasti.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ja si myslím, že ste aj odpovedali na tú vašu otázku. Ja si osobne myslím, že toto je problém, ktorý sa priamo, hovoríte o regionálnom rozvoji, ale to sa priamo nášho ministerstva netýka. Tú problematiku, tie záujmy - o tom nemám žiadne informácie, takže ja vám k tejto otázke neodpoviem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a položila ju ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej. Otázka znie: "Pani ministerka, čo podnikne ministerstvo na záchranu Tokajskej oblasti?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ochrana a rozvoj vinohradníckej oblasti Tokaja je jednou z mojich priorít. Myslím si, že neušlo pozornosti mnohým poslancom, že po nástupe do funkcie som sa stretla s pánom ministrom pôdohospodárstva Maďarskej republiky, aby som posunula rokovania o medzivládnej Dohode medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, pokiaľ ide o Tokajskú oblasť. Totiž uzavretie medzivládnej dohody a ochrana tejto oblasti z pohľadu vinohradníctva a vinárstva je jedna oblasť ochrany Tokajskej oblasti. Môžem vám dnes podať informáciu, že naše rokovania nabrali na intenzite a prvé rokovanie bolo uskutočnené minulý týždeň, ďalšie bude v Bratislave o dva týždne a verím, že po odbúraní všetkých tých negatív, ktoré doteraz fungovali medzi našimi dvomi štátmi práve v tejto oblasti, dospejeme k tomu, že na jar budeme môcť podpísať túto medzivládnu dohodu.
O čo v podstate ide v tejto medzivládnej dohode? Európska únia zaviazala Maďarsko aj Slovenskú republiku, aby sme sa vzájomne dohodli ako chrániť oblasť pred tými, ktorí by chceli zneužívať výrobu tokajského vína, pretože táto výroba bola prisúdená len Slovensku a Maďarskej republike. Expertné rokovania pri príprave tejto dohody sa zasekli na tom, že ešte bývalý pán minister pôdohospodárstva pán Simon, v zápise pre pamäť, uznal rozlohu vinohradov v Tokajskej oblasti 560 ha, totiž, že Slovensko by malo mať len túto rozlohu, hoci už v tom čase Slovensko malo registrovaných v Európskej únii 900 ha tokajských vinohradov. Maďarsko pokladalo a pokladá túto otázku za veľmi dôležitú, pretože je úplne prirodzené, že je z ich hľadiska a z ich pohľadu, z pohľadu ich záujmov dôležité, aby veľa hektárov na Slovensku nebolo.
Podarilo sa mi dohodnúť s pánom ministrom Gráfom, že túto otázku vyriešime recipročne, a to znamená, že keď my máme dať presné číslo, koľko máme vinohradov a my ich máme identifikovaných ako 900 ha, požadujem, aby aj Maďarsko špecifikovalo, koľko má hektárov. Totiž Maďarsko malo špecifikáciu vinohradov v Tokajskej oblasti riešenú len prostredníctvom honov. Dnes expertné rokovania sú tak ďaleko, že verím, že obidve strany sa dohodneme, pretože v Bruseli sme ešte v decembri podpísali vzájomnú deklaráciu, že budeme spoločne postupovať pri špecifikácii Tokajskej oblasti vo vzťahu k Európskej únii a na to, aby sme špecifikáciu spoločne mohli podať, potrebujeme mať vyjasnenú otázku rozlohy vinohradov na Slovensku a v maďarskej oblasti. To je tá oblasť vinohradníctva a vinárstva.
Ja osobne pokladám túto oblasť skutočne za klenot Slovenska a budem veľmi rada, ak týmto klenotom aj zostane. Predpokladám, pani poslankyňa, že svojou otázkou ste mierili práve aj na ťažobné spoločnosti a na aktivity, ktoré sa rozvíjajú alebo majú tendenciu sa rozvíjať v Tokajskej oblasti, hlavne pokiaľ ide o ťažbu perlitu v Malej Bare a tu je moje stanovisko úplne jasné. Myslím si, že poznáte môj postoj k ťažiarenským spoločnostiam, poznáte môj postoj k ťažbe nerastných surovín a hornín na Slovensku a ten postoj som nezmenila ani tým, že som sa stala ministerkou pôdohospodárstva. Ministerstvo vyjadrilo jasný nesúhlas s tým, aby sa v tejto oblasti ťažil perlit, pretože tá jedinečnosť Tokajskej oblasti je skutočne historickým dedičstvom Slovenskej republiky a som za to, aby týmto historickým dedičstvom zostala Tokajská oblasť aj do budúcnosti. Musím zdôrazniť aj to, že ministerstvo pôdohospodárstva je garantom kvality, pokiaľ ide o špecifikáciu tejto oblasti, aj pokiaľ ide o určenie jedinečnosti vín a vinohradov tejto oblasti. A ministerstvo pôdohospodárstva týmto garantom zostáva aj vo vzťahu k Maďarskej republike.
Ja by som však chcela vyzvať aj vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste aj vy svojím postojom jasne deklarovali, že ťažba perlitu alebo vyvíjanie akýchkoľvek aktivít v Tokajskej oblasti je neprípustné a je proti záujmom Slovenskej republiky. Myslím si, že v súčasnosti máte nato jedinečnú príležitosť. Pre Slovenskú republiku, si myslím, že bude veľkým šťastím, ak práve táto oblasť, Tokajská oblasť, bude v nasledujúcom období zaradená aj do chránenej oblasti UNESCO. Ministerstvo pôdohospodárstva vyvinie všetky možné aktivity aj vo vzťahu k ďalším rezortom, aby sme napomáhali rozvoju vinohradníctva a vinárstva a aby sme zabránili tomu, aby táto oblasť bola využitá pre záujmy tých, ktorí by chceli v tejto oblasti ťažiť akékoľvek nerasty.
Ďakujem, skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj vám, pani ministerka, som ozaj potešená, že Tokajská oblasť je vašou srdcovou záležitosťou a myslím si, že si ešte spomínate, že pri novelizácii banského zákona som predložila pozmeňováky do tohto zákona, ktoré mali odpísať zásoby perlitu v oblasti Tokaja a, žiaľ, ma koalícia nedokázala podporiť a mohli sme už to jedno riziko eliminovať. Ja ani nemám doplňujúcu otázku, skôr mám taký apel. Viete, 5. februára občania Tokajskej oblasti vypísali petíciu alebo vyhlásili petičnú akciu za záchranu Tokajskej oblasti a nejde ozaj len o ťažbu perlitu, ide o elektráreň v Trebišove, o vodnú elektráreň pri Ladmovciach a takisto o geologické práce na prieskum uránu a iných nerastov a rúd. Takže ja vás chcem poprosiť, tak ako ja sa touto formou hlásim k tejto petícii, aby ste aj vy váhou svojej osobnosti tento petičný výbor podporili.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za váš návrh. Osobne dnes, keď poznám viac do detailov aj aktivity občanov z tejto oblasti, mám za to, aby som podporila aj návrh na odpísanie ložísk, ktoré sa nachádzajú v Tokajskej oblasti a môžem vás ubezpečiť, že toto stanovisko meniť nebudem. Takže verím, že sa zhodneme v tom, že táto oblasť skutočne zostane aj v budúcnosti unikátom a klenotom východného Slovenska.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a otázku položila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Mariánovi Januškovi: "Pán minister, nevidíte konflikt záujmov, ak úrad pod vedením pána Jána Mana ml. vydá územné rozhodnutie v rozpore s územným plánom pre firmu Jána Mana staršieho?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom nariadení z 20. januára 1998, uverejnenom v Zbierke zákonov č. 64/1998 nariadila v oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva podporiť doriešenie problematiky ekologického zneškodňovania komunálnych odpadov hlavného mesta Bratislavy, ako aj Bratislavského kraja najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov. V celom rade následných krokov sa toto nariadenie premietlo aj do nadradenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku Bratislavského kraja. Z nej vzišiel návrh na umiestnenie požadovanej veľkokapacitnej skládky odpadu v lokalite mesta Pezinok. V tomto prípade išlo zároveň o sanáciu banských diel vzniknutých po ťažbe tehliarskej hliny pre miestnu tehelňu.
Prax ukázala, že celú predmetnú skládku je možné rozdeliť do dvoch vzájomne oddelených sektorov, ktoré sú však vedľa seba v tesnej blízkosti. Následne došlo počas niekoľkých rokov k využívaniu jedného z uvedených sektorov. Ten bol v nedávnej minulosti kapacitne využitý a tento sektor bol určený na uzavretie. V zmysle vyššie uvedeného malo dôjsť k otvoreniu a využívaniu druhého sektora spomínanej veľkokapacitnej skládky odpadov. V čase začatia konania o umiestnení tejto stavby bola navrhovaná stavba v súlade s platným územným plánom mesta Pezinok, ako aj s jeho všeobecne záväzným nariadením, ktoré skládku odpadov obsahovalo dokonca aj v zozname verejnoprospešných prác. Mesto však po čase svoj názor zmenilo, po čom nasledoval niekoľko rokov celý rad právnych úkonov s následnými rozhodnutiami a odvolaniami vrátane 3 protestov prokurátora a nálezu Ústavného súdu, čo dokazuje, že vzhľadom na predmetné skutočnosti ide o dlhoročný právny spor, ktorý sa nedotýka len stavebných úradov a nášho Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
V čase začiatku týchto problémov vo vašej otázke spomínaný prednosta Ján Man ml. nemohol ani zďaleka tušiť, že o niekoľko dlhých rokov bude prednostom nejakého úradu, ktorý v tom čase ani neexistoval a ktorý dnes poznáme pod názvom Krajský stavebný úrad Bratislava. Preto za súčasného stavu prednosta Krajského stavebného úradu Bratislava Ján Man ml. ako osoba oprávnená podpisovať rozhodnutia krajského stavebného úradu, bezodkladne oznámil svojmu nadriadenému orgánu, nášmu ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja skutočnosti nasvedčujúce jeho predpojatosti v konaní vo veci, ktorá sa v rámci už spomínaných právnych ťahaníc objavila v tom čase na spomínanom úrade. Ministerstvo na návrh prednostu Krajského stavebného úradu rozhodlo, že prednosta je vo veci vylúčený z prejednania a rozhodovania a zároveň rozhodnutím určilo aj ďalší postup krajského stavebného úradu v odvolacom konaní, teda, kto namiesto prednostu rozhodnutie tohto odvolacieho orgánu podpíše.
V zmysle uvedeného, ako aj v zmysle zákona ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja nemohlo prideliť vec inému orgánu, keďže o odvolaní môže rozhodnúť len miestne, vecne a funkčne príslušný správny orgán, ktorým je Krajský stavebný úrad Bratislava. Krajský stavebný úrad Bratislava ďalej v zmysle zákona preveril aj skutočnosti, či žiaden zo zamestnancov úradu okrem už vylúčeného prednostu nemá k predmetnej veci žiaden pomer, nie je účastníkom konania, svedkom, ani znalcom, nemá na vybavení veci priamy majetkový alebo iný osobný záujem a nemá pomer k účastníkom konania, ani k ich zástupcom. Na základe uvedeného, ako aj z príslušnej dokumentácie je teda, vážená pani poslankyňa Tkáčová, možné vylúčiť vami spomínaný konflikt záujmov. Navyše, predmetné územné rozhodnutie v zmysle zákona nemohol a ani nevydal prednosta Ján Man ml.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ale neodpovedali ste mi na otázku predsa len, pretože ja problém vidím v tom, že úrad vydá stavebné rozhodnutie v rozpore s územným plánom mesta, to po prvé.
Ďalej, podľa mojich informácií bolo rozhodnutie štátneho orgánu a v tomto prípade krajského stavebného úradu vyhlásené za tajné, nie je sprístupnené ani účastníkom konania, ani mestu Pezinok ako prvostupňovému stavebnému orgánu a dokonca nie je možné sa voči nemu ani odvolať. To znamená, v priebehu niekoľkých dní môže začať výstavba tejto skládky. Okrem toho majiteľom pozemku je Ján Man mladší a firma, ktorá bude stavbu prevádzkovať je Ján Man starší. Ja v tom problém vidím a vidím problém aj v tom, že náš kolega, ktorý je viceprimátorom v Pezinku a je zo strany SMER, sa odmieta k tomuto vyjadriť, hoci obidvaja títo spomínaní páni sú tiež zo strany SMER.
Druhý problém, ktorý vidím, je v umiestnení skládky, pretože Pezinok už jednu skládku má, je 300 metrov od centra mesta a vlastne celé mesto je v okruhu troch kilometrov. Táto nová skládka je v okruhu 400 metrov od centra. To znamená, že v blízkosti centra by v Pezinku mali byť dve skládky. Ale z informácií o úmrtnosti v Pezinku vyplýva, že v porovnaní s celoslovenským priemerom je tu zvýšený počet úmrtí na rakovinu a práve na tie druhy ochorení, ktoré sú charakteristické ako choroby spôsobené blízkosťou skládky.
Myslím si, že z toho ľudského pohľadu prístup orgánov, že odmietajú rokovať, odmietajú aj odvolacie konanie, nie je v súlade s dobrými mravmi. Pán minister, mne to celé zapácha a ja by som vás chcela vyzvať, aj vášho kolegu z ministerstva životného prostredia, aby ste usporiadali rokovanie aj s predstaviteľmi... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Pani poslankyňa, ja si myslím, že v tomto krátkom mojom vystúpení som odpovedal na všetko. Treba povedať jednu vec. Toto je trochu špecifický prípad. Ale všetko je v súlade so zákonom Slovenskej republiky. To je všetko, čo môžem na to povedať.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Július Brocka a otázku položil ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: "Prečo chcete zlúčiť fungujúce špičkové Detské kardiocentrum v Bratislave s kolosom detskej fakultnej nemocnice, nemyslíte, že je to krok späť a možná likvidácia odboru a starostlivosti o deti s vrodenými srdcovými chybami na Slovensku?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, zlúčenie Detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou je tohto času v analytickej fáze. Treba povedať, že pri klesajúcej pôrodnosti a následne aj poklesom výskytu detí s vrodenými srdcovými vadami sú takéto úvahy namieste. Treba zvážiť, či je atomizácia starostlivosti o deti vhodná alebo treba vytvoriť komplexné zariadenie, ktoré bude poskytovať komplexnú starostlivosť o detského pacienta od narodenia a možno aj pred narodením až do 18 rokov bez ohľadu na to, o ktorý orgánový systém ide. Práve na bratislavských Kramároch by sa na báze terajšej detskej fakultnej nemocnice mohlo takéto celoslovenské centrum dotiahnuť do úspešného konca.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Nech sa páči, pán poslanec, chcete použiť doplňujúcu otázku? Máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Pán minister, nielen zamestnanci Detského kardiocentra, ale aj rodičia detí, ktoré boli pacientmi tohto vysoko kvalifikovaného zdravotníckeho zariadenia, nesúhlasia s takýmto experimentom a s administratívnym zlúčením oboch pracovísk. Detské kardiocentrum funguje štyri roky a za tie roky sa ukázalo, že je efektívne prosperujúcim, funkčným a zabezpečuje kvalitnú, vysoko odbornú zdravotnú starostlivosť. Spojenie Detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou by viedlo opäť k starým problémom a možno tiež k odchodu kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a tým následne aj k zníženiu kvality poskytovanej starostlivosti. Pán minister, nemyslíte si, že je slabým dôvodom na zlúčenie Detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou budovanie veľkého zdravotníckeho zariadenia pre detských pacientov? Uvedomujete si, že dôsledkom takéhoto riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou môže byť skôr zánik alebo výrazné zhoršenie fungovania Detského kardiocentra a tým starostlivosti o pacientov so srdcovými chybami a na druhej strane ani nevyriešenie problémov detskej fakultnej nemocnice?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Pán poslanec, osobne si nemyslím. A tak ako som povedal, všetko to, čo sa deje okolo kardiocentra, je z môjho pohľadu v tejto chvíli úplne predčasné, pretože skutočne iba hodnotíme, čo by to mohlo priniesť, aké sú výhody takého spojenia, aké sú nevýhody a do budúcnosti, čo to môže znamenať. Okrem Detského kardiocentra a detskej fakultnej nemocnice máme záujem o vytvorenie materno-fetálneho centra a tým pádom skompletizovať skutočne starostlivosť o detského pacienta. A preto tieto úvahy sú rozbehnuté tak, ako sú rozbehnuté. Hovorím, zatiaľ je to v štádiu úvah a je predčasné.
Napriek tomu, že tieto úvahy sú... (Vystúpenie ministra prerušené podpredsedníčkou NR SR.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister, musím vás prerušiť, pretože čas vyhradený na hodinu otázok uplynul, a preto končím tento bod programu.
Zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať
písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, ktoré boli písomne podané do 31. 12. 2007.
Je to tlač 509. Chcem vás poprosiť pri vašich vystúpeniach, aby ste uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 509 nachádza.
Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, niektorí páni ministri, pán predseda, v prvom rade by som vás chcela poprosiť, aby aspoň tí ministri, ktorí neboli ospravedlnení z tejto schôdze, sa na rokovaní zúčastnili, pretože moja vec alebo moje vystúpenie sa týka nespokojnosti alebo výhrad k odpovediam pánov ministrov.
Moja výhrada alebo pripomienky sa týkajú odpovede pána ministra Valentoviča pod č. 15. A ide o moju otázku na ukončenie činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. Nebudem čítať moje otázky, ale neuspokojuje ma odpoveď, pretože ja nepotrebujem, aby mi odcitovali v polovici odpovede z mojich otázok, ale potrebovala by som poznať odpoveď, či skutočne boli uhradené z týchto prostriedkov úroky z omeškania, ktoré neboli v súlade s uznesením vlády, ktorým boli prekvalifikované prostriedky zo spoločnosti Veriteľa a boli poskytnuté ministerstvu zdravotníctva. Nebola vôbec priama odpoveď a teda, keď neodpovedá, zdá sa mi, že sa to len potvrdzuje, že boli vyplatené úroky z omeškania tak, ako sme to počuli aj v médiách na základe z kontrolnej správy, čo bolo v rozpore s uznesením.
V druhej časti som sa pýtala, či boli oddlžované Spoločná zdravotná poisťovňa, pretože mali byť oddlžené len tie, tí poskytovatelia, alebo tí, ktorí neboli doteraz oddlžovaní spoločnosťou Veriteľ, a preto sa mi zdá, že aj tu došlo k oddlženiu v rozpore s uznesením vlády, tak ako malo byť, likvidačný zostatok spoločnosti mal byť určený.
V ďalšej časti sa neodpovedalo a asi tiež došlo k tomu, že bolo porušenie uznesenia vlády, pretože som sa pýtala, ktorým subjektom boli poskytnuté prostriedky a ani na to som odpoveď nedostala. V ďalšej časti som dostala len všeobecnú odpoveď - 20 zdravotníckych zariadení. Myslím si, že názvy zdravotníckych zariadení, ktorým boli poskytnuté prostriedky, nie je utajovaná skutočnosť, ktorú by ministerstvo nemohlo uviesť, pokiaľ neposkytlo prostriedky v rozpore s uznesením vlády.
V ďalšom pán minister odpovedá veľmi jednoducho a nerozpakuje sa tvrdiť, že všetko bolo v súlade s uznesením vlády. Zdá sa mi, že minimálne tie moje výhrady, ktoré som doteraz povedala, sa nevtesnajú žiadnym spôsobom do troch odrážok, ktoré boli určené ministerstvom financií na využitie likvidačného zostatku spoločnosti. Ale zrejme asi ministerstvá, ministerskí úradníci zle čítajú tieto pravidlá alebo im nerozumejú a tak si myslím, že odpoveď je veľmi všeobecná a vôbec nerieši to, na čo som sa v mojej interpelácii pýtala a čo som namietala.
A ešte na záver. Tak ako ja, aj môj kolega Mikloš si žiadal, aby boli zverejnené výsledky finančnej kontroly. Pýtala som sa, či je možné, akým spôsobom. Odpoveď ministerstva - veľmi jednoduchá, všeobecná na základe príslušných všeobecných záväzných právnych predpisov, ale buď ich neviete pomenovať, buď nie sú alebo nešpecifikujete. Čiže vyslovujem s odpoveďou č. 15 nespokojnosť, pretože sa pán minister nevenoval otázkam, ktoré som predložila a považujem konanie vo veci likvidačného zostatku v rozpore s uznesením vlády a určite bude potrebné konať ďalej, aby sa urobila hĺbková kontrola.
Ďalšia moja výhrada je k odpovedi pána ministra Počiatka presne k tejto istej veci, kde pán minister hovorí - opäť cituje celú moju otázku, čiže využijú podstatnú časť papiera na to, že opíšu otázku -, ale opäť nehovorí o tom, len, že komplexná kontrola použitia likvidačného zostatku nebola na ministerstve zdravotníctva ministerstvom financií dosiaľ vykonaná. Pýtam sa, keď už niekoľko mesiacov je vo vzduchu takáto téma a zdá sa, že boli porušené nejaké pravidlá, prečo nebola vykonaná kontrola, komplexná kontrola a teda na základe aj podnetov poslancov, a očakávam, že pán minister túto kontrolu vykoná, minister financií.
V ďalšej časti tejto interpelácie v odpovedi hovorí opäť len to, že vymenoval podmienky ministerstva financií na použitie likvidačného zostatku. Opäť tri odrážky a nič. A očakávala by som, že odpovie aspoň na moju otázku, ktorá znela: Boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktoré súviseli s použitím likvidačného zostatku určené na oddlžovanie zdravotníckych zariadení? Za akých podmienok? Či boli dodržané opatrenia? Pán minister neodpovedá a aspoň by som očakávala, že odpovie - bude vykonaná kontrola -, keď to neviem povedať dnes.
Opäť ešte k ďalšej podotázke, kde som sa pýtala, či sa o tejto veci rokovalo vo vláde, pán minister financií odpovedá, že výsledky kontroly boli len prerokované v intenciách príslušných ustanovení zákona, že nepodlieha rokovaniu vlády. Zdá sa mi, že ak dôjde k porušeniu pravidiel na takýto likvidačný zostatok, bolo by vhodné, keby sa vláda zaoberala aj touto vecou a nielen tým, že sa snažila otočiť úplne túto tému Veriteľa len do minulého obdobia, ako keby zabudla na prostriedky, ktoré sa aj s likvidačným zostatkom použili v rozpore, podľa mňa a predpokladám, že v rozpore s týmto uznesením.
Ešte jedna odpoveď, a to je odpoveď - a teraz sa ospravedlňujem, pán predseda - prvá bola č. 17, druhá č. 16 a teraz je č. 15 pána ministra Valentoviča. A bola to otázka - už to mám také domotané trošku - na zdravotnú službu, záchrannú zdravotnú službu. A tu len krátko tiež chcem podotknúť, kedy pán minister mi odpovedá, že už mi odpovedal 14. apríla 2007 a vtedy ma interpeloval v hodine otázok o kontrole. Moja otázka bola v decembri a pokiaľ neboli ukončené veci kontroly, očakávala som, že všetky skutočnosti po 6 mesiacoch budú aj v trošku inej polohe. Mám pocit, že mi pán minister odpovedal v interpelácii ako na hodine otázok v apríli minulého roku, a preto si myslím, že závery kontroly buď neboli uskutočnené, alebo sa nechce zverejniť to, čo bolo zistené.
A preto aj s touto odpoveďou, veľmi všeobecnou a zastaralou, nie z decembra 2007, ale z apríla 2007 vyslovujem nespokojnosť a poprosím, aby sme hlasovali, že Národná rada berie na vedomie nespokojnosť s odpoveďami č. 15, 16 a 17, ktoré boli adresované poslankyni Národnej rady Márii Sabolovej a aby sme o tom hlasovali. Nejde o to, o ničom nerozhodujeme, ale berieme na vedomie a už by si táto Národná rada mohla uvedomiť, že hlasovaním, že je proti nejakému názoru, vyslovuje opäť len svoj nedemokratický postoj voči opozícii.
Ďakujem pekne.