P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť k písomným odpovediam do rozpravy ústne. Nie.

Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďalším bodom sú

interpelácie poslancov,

ktorý otváram. Chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať interpeláciu aj písomne.

Do tohto bodu sa písomne prihlásilo 15 pani poslankýň a pánov poslancov. Sú to páni poslanci: Andruskó, Tkáčová, Tóthová, Gibalová, Sabolová, Szögedi, pán poslanec Minárik, Fronc, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Mikloš, Štefanec, Fedor, Jarjabek a Novotný. Ospravedlňujem sa, je ich 14, lebo jeden pán poslanec sa vyškrtol.

Takže ako prvý má slovo pán poslanec Andruskó.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, prvá interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, vo veci zmeny systému maturitných skúšok sa na vás obraciam nasledovnými otázkami:

1. Na základe akej odbornej analýzy bol pripravený návrh na vašom ministerstve o zmene systému maturitných skúšok, konkrétne o zrušení ich rôznych úrovní?

2. V akej forme bola realizovaná odborná diskusia s predstaviteľmi pedagogickej obce a zrušenie rôznych úrovní maturitných skúšok?

3. Aký bol názor pedagogickej obce v rámci odbornej diskusie na váš návrh?

4. Aký je postoj Štátneho pedagogického ústavu k vášmu návrhu?

Druhá interpelácia je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, vo veci zmien v systéme zdravotnej starostlivosti sa na vás obraciam s nasledovnými otázkami:

1. Prečo bolo potrebné zaviesť pri návšteve odborného lekára povinné odporúčanie od obvodného lekára?

2. Prečo si myslíte, že zbytočná strata času na strane pacientov, ako aj navýšenie byrokratických povinností lekárov je v súlade s požiadavkami spoločnosti o modernizácii a zjednodušení systému zdravotnej starostlivosti?

Posledná, čiže tretia interpelácia je adresovaná ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, váš rezort pripravuje návrh novely zákona o občianskych združeniach, ktorý bude obsahovať prísnejšie kritériá fungovania týchto organizácií. Nakoľko konkrétne prvky sú zamerané jednoznačne proti týmto organizáciám, obraciam sa na vás s nasledovnými otázkami:

1. Koľko neziskových organizácií v roku 2007 zneužilo súčasnú legislatívu preukázateľným spôsobom?

2. Aká škoda pre rozpočet Slovenskej republiky v roku 2007 je spôsobená neziskovými organizáciami zneužívajúcimi súčasnú legislatívu?

3. Považujete neziskové organizácie, civilnú sféru, tretí sektor za nebezpečnejšie prvky pre našu spoločnosť ako napríklad prvky organizovaného zločinu?

4. Plánujete v blízkej budúcnosti pripraviť prísnejšiu legislatívu aj pre podporu boja proti organizovanému zločinu alebo napríklad proti násiliu v domácnosti?

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalšia je písomne prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni ministri, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa s interpeláciou na ministerku pôdohospodárstva pani Zdenku Kramplovú v nasledovnom znení.

Vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vás opýtala, kto a prečo vydal príkaz na delimitáciu Slánskych lesov z Lesného závodu v Košiciach pod správu Lesného závodu v Sobranciach. Keďže z takto formulovanej jednovetovej otázky nie je celkom jasné, prečo sa zaujímam o prevod pár tisíc hektárov z jedného závodu do druhého, dovoľte mi, aby som vám tieto súvislosti troška podrobnejšie objasnila.

Najprv uvediem, zacitujem správu z košického denníka Korzár z 24. júla 2007: "Na banskobystrické pracovisko Špeciálneho súdu sa dostala obžaloba v kauze Slánske lesy. Obžaloba bola na Špeciálny súd podaná 19. októbra, uviedla hovorkyňa Katarína Kudjaková. V kauze sú traja obvinení. Podnikateľ Milan I., notár Ferdinand O. a zamestnanec katastra Pavol P. Stíhaní sú na slobode za trestný čin podvodu, trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, ktoré mali spáchať ako členovia organizovanej skupiny. Podľa obžaloby spoločným konaním jeden z nich neoprávnene získal nehnuteľnosti s výmerou viac ako 6 200 ha lesa v celkovej hodnote vyše 1,2 mld. korún. Prípad sa mal začať v roku 1998, keď mal podnikateľ získať v prospech svojej obchodnej spoločnosti vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorým sú lesy a iné pozemky. Malo sa tak stať na základe notárskych osvedčení obsahujúcich nepravdivé skutočnosti o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Vyšetrovací spis má 37 zväzkov, čo je asi 6 700 strán a 19 príloh, uviedla hovorkyňa. Spis bol Špeciálnemu súdu odstúpený z Krajského súdu v Košiciach, ktorý vyslovil uznesením svoju nepríslušnosť konať v tejto trestnej veci. Prokurátor navrhuje v prípade vypočuť vyše 65 svedkov." Toľko článok.

Podstatou celého podvodu by malo byť to, že vyššie uvedený Milan I. tvrdil, že jeho manželka je vnučka nemanželskej dcéry grófa Károlyho. Táto nemanželská dcéra vraj bola ešte počas matkinho tehotenstva obdarovaná grófom 8 000 ha lesa, o čom sa dozvedela vlastne až v roku 1998. Vybavila si promptne napriek vysokému veku reštitúciu a pár dní pred smrťou majetok previedla na manžela svojej vnučky. Úlohu zohral aj notár, Milanov kamarát, Ferdinand O., ktorý overil darovaciu zmluvu, ktorá sa stratila, ale údajne starý gróf o nej na smrteľnej posteli rozprával. To potvrdil pred notárom vnuk László Károly, ktorý ale bol presvedčený, že osvedčuje venovanie malej nehnuteľnosti. Pred vyšetrovateľom o tom vypovedal a bol značne rozhorčený, pretože bol Milanom I. zavedený, podvedený a oklamaný.

Na podvod poukazujú aj ďalšie skutočnosti ako napríklad to, že Károlyovcom patril zrejme iba zlomok reštituovaných pozemkov, zvyšok patril Forgáčovcom, aj za tie, ktoré vlastnili, si uplatnili v minulosti náhradu, za všetky, teda aj za tie, ktoré údajne mali byť venované nemanželskej dcére. Do podvodu je podľa všetkého namočený aj pracovník Správy katastra v Trebišove. Napriek tomu, že prokurátorka podala žalobu na súd už v roku 2004, dodnes sa nič neudialo. Súdy si pohadzujú prípad ako horúci zemiak. Pán Milan I. sa správa ako majiteľ Slánskych lesov a za neho ho považujú aj štátne inštitúcie ako napríklad Krajský úrad životného prostredia. Ľudia z Košického závodu vedia veľa. Dosť sa o tom boja hovoriť. Advokátku zastupujúcu štát v spore už párkrát plánovali odvolať. No, a zrazu sú Slánske lesy, ktoré sú predmetom dlhotrvajúceho a nedoriešeného sporu, zrazu sú Slánske lesy delimitované spod správy závodu v Košiciach pod správu závodu v Sobranciach.

Existujú na to nejaké dôvody, napríklad ekonomické? Dráha pre zvoz dreva sa predĺžila z 8 na 18 km, pre správu až na 70 km. Takže ekonomické dôvody nie sú, ani nemôžu byť. Čo potom?

Vo vzduchu visia aj informácie, že za kauzou sú aj politici. Mám veľké obavy, že táto delimitácia je prvým krokom k dokonaniu podvodu, hoci podozrenia neboli ešte súdmi dokázané alebo vyvrátené. Ide pritom o majetok v hodnote 2,3 mld. korún o kvalitné bukové lesy, z ktorých ročný výnos je okolo 30 mil. korún. Nezanedbateľné sú aj lukratívne poľovné revíry. Do hry vložili hráči už príliš veľa peňazí a nechcú o ne prísť. Preto mi, pani ministerka, na záver dovoľte ešte jednu otázku. Môžete garantovať, že sa štát nevzdá bezmocne tohto majetku?

Ďakujem za zodpovedanie mojich otázok.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, moja interpelácia bude smerovať na ministra financií pána Jána Počiatka a rovnaké znenie interpelácie aj na pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Mariána Januška.

Vážený pán minister Počiatek, vo výzve vyhlásenej 21. 1. 2008 ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre Regionálny operačný program bol okruh oprávnených žiadateľov o nenávratný finančný príspevok zúžený o súkromné školy, vrátane cirkevných. Chcem vám pripomenúť, že na ministerstve financií boli v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov vládou schválené dva základné dokumenty, ktoré okrem iného definujú spôsoby financovania z Európskeho sociálneho fondu a z Fondu regionálneho rozvoja pre rôzne typy organizácií. Ide o dokumenty Systém finančného riadenia na programové obdobie 2007 až 2013, kde je na strane 24 text: "Systém predfinancovania sú oprávnení využiť prijímatelia zo sektora verejnej správy okrem štátnych rozpočtových organizácií a prijímatelia súkromné základné a stredné školy, vrátane cirkevných pre projekty financované z Fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu."

Druhým dokumentom je Stratégia financovania na roky 2007 až 2013, kde v kapitole 322 sú definované špecifické pravidlá stratégie financovania. Podľa informácií Agentúry na podporu regionálneho rozvoja dôvodom zúženia oprávnených žiadateľov vo výzve je stanovisko ministerstva financií, podľa ktorého súkromné školy ako-také, vrátane cirkevných neboli v rámci vyhlásenej výzvy zaradené medzi oprávnených žiadateľov o nenávratnú finančnú pomoc, lebo by mali spadať pod tzv. schému štátnej pomoci, prostredníctvom ktorej sa štandardne podporujú podnikateľské subjekty.

Vážený pán minister, v prípade, že žiadateľom finančných prostriedkov v rámci prioritnej osi 1.1 infraštruktúra vzdelávania bude tento program schválený v súlade s pripravovanou schémou štátnej pomoci, bude zachovaný systém financovania, to znamená, systém predfinancovania v súlade so schválenými dokumentmi? Vznikla totiž oprávnená obava, domnienka, že vami schválené dokumenty meníte, pretože ste prišli na to, že ani vám asi nevyhovujú. Zrazu sa menia pravidlá hry počas hry. Veľmi dobre viete, že na základe prvotnej informácie o oprávnenosti čerpania finančných prostriedkov v zmysle schválených dokumentov mnohí budúci žiadatelia urobili prípravy za niekoľko stotisíc korún, vrátane prípravy projektovej dokumentácie až po stavebné povolenia. Ak by cirkevné školy mali čerpať finančné prostriedky v rámci schémy štátnej pomoci, dostávajú sa do pozície znevýhodnených subjektov s nejasným financovaním s podstatne zmenenými podmienkami spolufinancovania.

Preto prosím, pán minister, dajte mi jednoznačnú odpoveď aj na ďalšie moje otázky.

Bude dodržaný spôsob financovania pre žiadateľov - súkromné školy, vrátane cirkevných podľa schválených dokumentov? Bude výška kofinancovania vo výške 5 % zachovaná?

Ak urobíte zmeny podmienok pre cirkevné a súkromné školy, do akého termínu bude vypracovaná schéma štátnej pomoci? Kedy, prosím konkrétny termín, zadefinujete jasné a transparentné pravidlá pre všetkých oprávnených žiadateľov o nenávratnú finančnú pomoc?

Harmonogram plánovaných výziev je síce zverejnený na internete, ale bez definovania oprávnených žiadateľov. Opätovne teda hrozí riziko, že oprávnení žiadatelia, ktorí sú definovaní v programovom manuáli pre jednotlivé prioritné osi, investujú do prípravy projektov nemalé finančné prostriedky. Následne však v rozpore so schválenými dokumentmi môžu byť, ako sa to stalo teraz, z výzvy vylúčení.

Rovnakú interpeláciu posielam aj pánu ministrovi Januškovi s tým, že mám ešte doplňujúcu otázku.

Pán minister Janušek, vo zverejnenom programovom manuáli pre prioritnú os infraštruktúra vzdelávania v kapitole 3114 oprávnení prijímatelia čl. 2 subjekty súkromného sektora ods. b) týka sa oprávnenosti žiadateľov cirkevných škôl predkladať žiadosti, je citácia: "Cirkvi a náboženské spoločnosti registrované podľa zákona 308 o slobode viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov ako zriaďovatelia špeciálnych škôl v zmysle zákona 29 o sústave základných, stredných škôl v znení neskorších predpisov a tak ďalej." Text vymedzuje prijímateľov, tých oprávnených žiadateľov zriaďovateľov cirkevných škôl o nenávratnú finančnú pomoc, ktorí sú zriaďovatelia špeciálnych cirkevných škôl a takých má cirkev na Slovensku iba deväť. Máme tomu rozumieť tak, že pod tlakom pripomienkového konania zo strany Ekumenickej rady cirkví ste cirkevné školy zaradili do výzvy, ale ste sa rýchlo prebrali z veľkej horlivosti byť ústretový voči cirkviam a našli ste spôsob, ako sa z toho elegantne vyzuť?

Ďakujem vám za vaše odpovede.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ďalšia v rozprave písomne prihlásená je pani poslankyňa Sabolová. Minister je tu, aj pani ministerka, videl som ju, aj pána ministra spravodlivosti.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja ich vidím na chodbách, ako vedia diskutovať.

Vážený pán predseda, bolo by ale dobré a myslím si, že to treba stále pripomínať, že v zmysle rokovacieho poriadku je povinnosť členov vlády zúčastniť sa minimálne na týchto troch bodoch, a to je hodina otázok, odpovede na interpelácie a interpelácie. Čiže, vidím, že len pani ministerka, ktorá je bývalá poslankyňa a ktorá sa tu snažila s nami skutočne sedieť, si svoju povinnosť plní.

Moja prvá interpelácia je na pána ministra Valentoviča, aj moje ďalšie niektoré sú na neho. Ale táto je možno tak trochu netypická, ale o to viac potrebná, aby sa vyjasnila.

Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci pochovávania potratených, ale aj mŕtvo narodených detí, ktoré upravuje zákon 470/2005 Z. z. z 23. septembra 2005, ktorý umožňuje pochovávať potratené dieťa v akomkoľvek štádiu vnútromaternicového vývoja. Stretla som sa s informáciou, že v praxi nie je možné tento zákon dodržiavať vzhľadom na to, že k zákonu neboli vydané potrebné vykonávacie predpisy a že je problém s vystavením úmrtného listu, bez ktorého nie je možné nikoho pochovať, alebo iného dokladu k pochovaniu ostatkov a taktiež nie je určené, v akých obaloch by sa mali mŕtve plody pochovávať a kto ich bude prevážať.

Žiadam vás, pán minister, o poskytnutie stanoviska ministerstva zdravotníctva k horeuvedeným nejasnostiam, ako aj vyjadrenia, či sú potrebné vykonávacie predpisy k spomínanému zákonu § 4 ods. 2 týkajúce sa pochovávania potratených detí v akomkoľvek štádiu vnútromaternicového vývoja.

Moja ďalšia interpelácia je na pána podpredsedu Čaploviča. Vážený pán podpredseda, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. Ako príklad chcem uviesť, že konkrétne v okrese Sabinov, ktorý v rokoch 2005 a 2007 realizoval Fond sociálneho rozvoja z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa počas tohto obdobia do programu zapojilo 176 obcí a práci s rómskou komunitou sa venovalo viac ako 600 sociálnych pracovníkov.

V ďalšom období mal byť program financovaný z európskych fondov, ale v roku 2007 nedošlo ešte k podpísaniu Národného referenčného rámca pre oblasť sociálnej inklúzie, a tak sa zdá, že na pokračovanie programu financie nebudú.

Preto sa chcem opýtať, pán podpredseda, či v súčasnosti je už jasné toto financovanie pre oblasť sociálnej inklúzie, nakoľko jedným z riešení bolo prefinancovanie šiestich mesiacov roku 2008 zo štátneho rozpočtu. K navýšeniu finančných prostriedkov vo výške cca 60 mil. korún v štátnom rozpočte, zdá sa, nedošlo, a tak pokračovanie programu je alebo môže byť vážne ohrozené. Je teda možné, že o prácu príde 600 komunitných sociálnych pracovníkov, ako aj 17 koordinátorov v rámci celého Slovenska, možno aj viac. Môže sa zdať, že to nie je najvážnejší problém. Oveľa vážnejší je fakt, že sa preruší program, ktorý ako jeden z mála prinášal reálne výsledky v práci s rómskou komunitou v jej domácom prostredí. Každé prerušenie začatej práce bude krokom späť a prispeje k zhoršeniu situácie už i tak problémovej skupiny obyvateľov.

Vláda len na vzdelávanie pracovníkov v týchto rokoch 2005 a 2007 vynaložila prostriedky vo výške cca 20 mil. korún a teraz hrozí, že pri prerušení programu na akékoľvek obdobie, pokiaľ vláda získa prostriedky z Európskej únie, vyškolení ľudia odídu, resp. musia odísť, nájdu si iné zamestnanie, situácia v komunitách sa zhorší a v júli 2008 budeme začínať v rovnakej a možno ešte horšej pozícii ako v roku 2005. Mám informácie, že v súčasnosti od januára 2008 boli zrušené pracoviská krajských koordinátorov a celá koordinácia sa presunula do Bratislavy. Chcem vás, pán podpredseda, požiadať o písomnú informáciu, aké budú ďalšie kroky vlády v tejto oblasti. Zároveň vás žiadam o vysvetlenie, prečo došlo k zrušeniu pracovísk krajských koordinátorov a ako chcete reálne a dennodenne pracovať v regiónoch s touto komunitou na kilometre vzdialenou od Bratislavy.

A ďalšia moja interpelácia je opäť na pána ministra Valentoviča. Pán minister zdravotníctva, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci radikálnych postupov Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri uzatváraní zmlúv s niektorými poskytovateľmi ústavnej starostlivosti, ale aj ambulantnej starostlivosti, ktorí nie sú zaradení do minimálnej siete. Všeobecná zdravotná poisťovňa pristúpila k neuzatvoreniu zmlúv bez predchádzajúcej výzvy a prechodného obdobia pre optimalizáciu ich služieb. Považujete tento postup ako stopercentný akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne za správny?

Takýmto radikálnym postupom bez upozornenia poskytovateľov ústavnej starostlivosti dochádza najviac k poškodzovaniu neštátnych poskytovateľov, ktorých ste ani jedného nezaradili do minimálnej siete. Myslíte si, že postačujú pre kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť len nemocnice, teda ústavné zariadenia z minimálnej siete? Z uvedeného postupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyvstali aj ďalšie nepredvídané a neplánované problémy, ktoré sa dotýkajú zdravotníckych pracovníkov nezazmluvnených zariadení. Jedným z nich je aj zdravotnícke zariadenie v Poprade Kvetnici, kde budú prepustení zdravotnícki pracovníci, ktorým ste dali verejný prísľub, že budú zamestnaní v okolitých zariadeniach Poprad, Kežmarok a Vyšné Hágy. Ako chcete uskutočniť svoje prísľuby, že žiadny pracovník nezostane bez práce?

Ďalšia moja interpelácia, opäť na ministra zdravotníctva, je vo veci prerozdeľovania kapitálových výdavkov pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú zaradené do minimálnej siete podľa nariadenia vlády. Plánujete im poskytnúť z rezortu kapitálové výdavky? Ak áno, ktorým nemocniciam, na aké výdavky a v akej výške? Sú už známe požiadavky z jednotlivých nemocníc zaradených do minimálnej siete? Aké priority plánujete na prerozdeľovanie finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva? A akým spôsobom prebehne výberové konanie, resp. kto bude posudzovať tieto požiadavky?

A ešte jedna moja interpelácia na pána ministra zdravotníctva je vo veci skvalitnenia poskytovania zdravotníckych služieb aj v oblasti dopravnej zdravotnej služby.

Po novelizácii zdravotníckych zákonov sa pre poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby už nevyžaduje viazaná živnosť pre dopravcu, čím sa aj zmäkčili podmienky na výkon pracovníkov pre túto službu. V mnohých prípadoch sa o túto službu uchádzali živnostníci, kde pracoval nekvalifikovaný personál a v mnohom sa z nej v ostatnom období stali len obyčajní dopravcovia, pre vás pojem, možno niekedy taxíky. Nemyslíte si, pán minister, že by bolo správne do zákonov opäť zaviesť potrebu viazanej živnosti, ktorá by vyžadovala aj kvalifikačné predpoklady pre zdravotníckeho pracovníka dopravnej služby, ktorý by pacienta nielen dopravil, ale bude mu vedieť poskytnúť aj prípadnú pomoc?

Očakávam, že po preverení skutočností v danej službe príde rezort aj s touto úpravou v zákone.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Dámy a páni, na zozname na displeji ako ďalšia je napísaná alebo uvedená pani poslankyňa Szögedi, ale ja mám písomne prihlásenú aj pani poslankyňu Tóthovú, ktorú technici neuviedli.

Takže, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo. Aj som pani poslankyňu uviedol, keď som čítal zoznam. Ospravedlňujem sa. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, zároveň ďakujem, že ste napravili chybu, ktorá sa stala. Vážená pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, prvá moja interpelácia by sa týkala pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina a týka sa práce justičnej pokladne pri Krajskom súde v Bratislave.

Jej postup podľa informácií, ktoré mám od občanov, je podľa môjho názoru veľmi zaujímavý, pretože ide o vymáhanie trov súdneho konania. V uvedenej interpelácii bližšie vysvetľujem pánu ministrovi, že išlo o súdny poplatok, ktorý bol v prvom inštančnom rozhodnutí, v druhom inštančnom boli všetky trovy navzájom zrušené a uznesením vyššieho súdneho úradníka bolo rozhodnuté zaplatiť súdny poplatok podľa môjho názoru ako právnika bez právneho titulu. Čo je však ešte zaujímavejšie, proti rozhodnutiu súdneho úradníka v zmysle § 374 ods. 3 OSP sa možno odvolať a v prípade, ak je podané odvolanie, uznesenie sa zo zákona zrušuje. Čiže toto odvolanie nemá devolutívny účinok, čo je obyčajne v platnom práve, ale má kasačný účinok. Je to veľmi zaujímavé, ale je to v zákone, konkrétne v OSP takto uvedené. A teraz nastáva problém. Toto zrušené uznesenie, ktoré, keď je zrušené, neexistuje a vo veci má rozhodnúť sudca, justičná pokladňa pri Krajskom súde Bratislava zasiela jednotlivým orgánom, aby do depozitu dali z príjmov alebo z úspor občanov príslušnú sumu, ktorú podľa rozhodnutia, na základe rozhodnutia súdu, podľa mňa na základe mne bezprávne, justičná pokladňa vyžaduje.

Otázka odôvodnenosti alebo neodôvodnenosti priznania nie je môj najväčší problém, ktorý interpelujem. Najväčší problém je, ako môže justičná pokladňa, teda pracovisko s právnikmi zasielať zrušené uznesenie a žiadať, aby z neho boli právne dôsledky.

Vážený pán minister, toto vám dávam v rámci interpelácie na vedomie, aby ste boli taký láskavý a pozreli sa na túto prax justičnej pokladne pri Krajskom súde Bratislava.

Druhá interpelácia je zameraná na pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka. Je to interpelácia, ktorá sa týka podľa môjho názoru zdravia obyvateľov Bratislavy. Z areálu bratislavskej spoločnosti Gumon Slovakia, nachádzajúcej sa v obytnej zóne Bratislavy, pravdepodobne už niekoľko rokov, ale v poslednom období určite, uniká karcinogénny formaldehyd, ktorý podľa platnej vyhlášky, teda množstvo úniku prevyšuje povolenú normu karcinogénov až 200-násobne. Obvodný úrad životného prostredia pri kontrole zistil, že nadmerný únik tejto látky spôsobuje zlé tesnenie na prívode do spaľovacieho zariadenia.

Táto karcinogénna látka, formaldehyd bola Svetovou organizáciou výskumu rakoviny pred dvomi rokmi už definovaná ako dokázaný karcinogén, ale náš zákon, náš právny poriadok ho zaraďuje medzi všeobecné chemické látky, medzi organické plyny a pary, teda do skupiny, kde podľa zistenia Svetovej organizácie by už nemal dávno patriť. Problematikou prekvalifikovania formaldehydu ako karcinogénnej látky sa bude na návrh našej europoslankyne Ireny Belohorskej zaoberať aj Európska komisia pre verejné zdravie pri Európskom parlamente.

Samozrejme, pre náš vnútroštátny rámec, vážený pán minister, dávam vám dve otázky.

Kedy budú prehodnotené výrobné podmienky spoločnosti Gumon Slovakia?

A po druhé pripraví ministerstvo životného prostredia zákon, v ktorom by sa formaldehyd zaradil do kategórie karcinogénnych látok, kam nesporne patrí?

Za odpoveď vopred ďakujem.

Ďalšia interpelácia je na pána ministra financií Jána Počiatka.

Vážený pán minister, otázka deregulácie nájomného v reštituovaných domoch je už dlhodobý problém, ktorý, žiaľ, nám zanechala predchádzajúca vláda. Zákonom sa do 31. 12. 2008 odložila deregulácia nájomného s tým, že budú urobené opatrenia, aby trhové nájomné nebolo pre časť nájomníkov bytov v reštituovaných domoch sociálnou katastrofou. Súčasne s predloženou reguláciou nájomného sa konštatovalo, že obmedzenie vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, ak má byť obmedzenie súladné s ústavou, aby bola naplnená aj ústavná podmienka primeranej náhrady.

Preto, vážený pán minister, moja otázka na vás znie: Kedy ministerstvo financií pripraví nový výnos, ktorý by nahradil výnos ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22. 12. 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien bytov a táto vyhláška nadobudne účinnosť?

Posledná otázka sa týka, je to interpelácia na ministra spravodlivosti Harabina, ide o nasledujúci problém. Niektorí občania sa obrátili na mňa s otázkou, či je súladný so zákonom postup, kedy majitelia bytov v reštituovaných domoch dávajú prepísať vlastníctvo tohto reštituovaného domu na vlastníctvo jednotlivých bytov, teda vlastníctvo z domu na vlastníctvo bytov a na základe tejto skutočnosti zastávajú stanovisko, že na nich neplatí už regulované nájomné v zmysle vyhlášky, ktorú som v rámci predchádzajúcej interpelácie uviedla.

Vážený pán minister, moja otázka znie: Je takýto postup vlastníka v súlade s politikou vlády v otázke regulovaného nájomného v reštituovaných domoch?

Všetkým pánom ministrom vopred ďakujem za odpovede. Vám ďakujem za pozornosť, kolegovia.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Takže teraz budeme pokračovať v poradí tak, ako je uvedené na displeji. Pani poslankyňa Szögedi, nech sa páči, máte slovo.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, ctená snemovňa, obraciam sa s interpeláciou na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho v nasledujúcom znení.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci zmeny všetkých rýchlikových vlakových spojení podľa nového grafikonu vlakovej dopravy na trase z Bratislavy do Košíc cez Zvolen na zrýchlené vlakové spojenia. V súčasnosti sú to zrýchlené vlaky s cestovnou dobou takmer zhodnou s cestovnou dobou rýchlikov, so zastávkami takmer tými istými ako v predchádzajúcom období u rýchlikov. Rozdiel je len v tom, že zrýchlené vlaky nemajú priradené vozne prvej triedy a tým, ale nielen tým, je kultúra cestovania na južnej trase na veľmi nízkej úrovni.

Vzhľadom na to, že bývam v Tornali vzdialenej 370 km od Bratislavy, využívam na cestovanie na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky prostriedky hromadnej osobnej dopravy, a to predovšetkým vlakové spojenia. Sledujem stav železničných vozňov, ako aj frekvenciu cestujúcich a hlavne z tohto dôvodu, že sa s problémom na mňa už viackrát obrátili občania a vyjadrili svoju nespokojnosť so zrušením rýchlikov, a teda vyradením vozňov prvej triedy, ako aj nespokojnosť so stavom osobných vozňov druhej triedy. Nesúhlasím so zistením, že frekvencia cestujúcich na uvedenej trase v prvej triede je taká nízka, že ste museli pristúpiť k vyradeniu vozňov prvej triedy. Nie je frekvencia väčšia ani do Banskej Bystrice, ba naopak, pričom na tejto trase ste vozeň prvej triedy ponechali. Neobstojí ani tvrdenie, že v zrýchlených vlakových spojeniach sú zaraďované modernizované vozne, ktoré by nahradili vozne prvej triedy.

Z uvedeného dôvodu si dovoľujem interpelovať a pýtam sa, aké konkrétne opatrenia chce prijať váš rezort, aby sa zmenila kultúra cestovania a bola spokojná cestujúca verejnosť aj na južnej trase z Bratislavy do Košíc.

Ďakujem za odpoveď.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik. Ešte raz poprosím všetkých, aby v písomnej podobe, buď mne, alebo niekomu z organizačného odovzdali svoju interpeláciu.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

V prvom rade sa chcem poďakovať pani ministerke Kramplovej za to, že tu vôbec môžeme fungovať. Ak je to preto, že mazáci rozhodli, že ona ako nováčik tu musí sedieť, tak to nie je veľmi dobré. Ak tu sedí preto, že jej to prikazuje zákon, tak je to normálne. A ak tu sedí preto, že si ctí parlament, tak jej to pridáva na cti. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Je neviem, čo platí, ale povedal som všetko, čo môže platiť. Keď tu nebol premiér pri jeho odvolávaní, pán predseda, nevedeli ste ho sem dostať, lebo mu to nič neprikazovalo. Keď tu nie je dnes, už to nie je čistá neslušnosť, pretože ja ho idem interpelovať, ale je to porušenie zákona, pretože on v tejto republike, v Bratislave je, ale vzhľadom na to, že už skončila jeho pätnásťminútovka, necíti potrebu sa zdržiavať v tejto sále. Pred chvíľou tu bol ešte pán Maďarič, aj za tú chvíľu mu ďakujem, škoda že tu nie je teraz, pretože napriek tomu, že interpelujem pána predsedu vlády, týka sa to aj jeho. Takže k mojej interpelácii.

Vážený pán predseda vlády, ktorý tu nie je, dovoľte mi, aby som vás interpeloval vo veci odchodu vašich ministrov z vlády. Moja otázka sa týka pravidiel, ktoré chcete uplatňovať, resp. vašich osobných vnútorných limitov, kto ešte môže a kto už nemôže byť členom vašej vlády. Osobitne ma to zaujíma v otázke posudzovania činnosti ministrov v oblasti verejného obstarávania, ktoré ste urobili, resp. neurobili, ma viedli k nasledovným otázkam. Prečo musí odísť z vašej vlády minister pri tendroch? Je to počet nezvládnutých tendrov, ich výška celkovo, alebo jednotlivo, percento predraženia, prípadne dosiahnutie úrovne "nehorázna drzosť" alebo len intenzita mediálneho tlaku? Ostatný minister, ktorý musel opustiť váš kabinet, pán Kašický, bez pochýb spĺňal všetky podmienky na okamžitý odchod. Touto interpeláciou sa ho vôbec nechcem zastávať. Keby aj existoval taký dôvod, nie je ho potrebné uvádzať, keďže jeho odchod nebol až taký úplný. Bezprostredne po odchode dostal inú lukratívnu ponuku na štátnu funkciu. Aspoň sa to medializovalo a nikto to nedementoval.

Treba však konštatovať, že nešlo o odchod úplne spravodlivý, najmä, ak má platiť zásada rovnakého metra pre všetkých ministrov. Príkladom je zotrvanie ministra kultúry Marka Maďariča vo funkcii. Minister kultúry rovnako ako minister obrany, ako ste sa vyjadrili v prípade Kašického, nesie objektívnu politickú zodpovednosť za svoj rezort, a to je v kauzách Reduty a Štátnej opery v Banskej Bystrici.

Ako som uviedol vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu na konci minulého roka, obstarávateľ - ministerstvo kultúry deklarovalo v týchto prípadoch pred súťažou ceny 550 a 237 mil. Sk. Spolu teda obstarávateľ deklaroval očakávanú cenu vo výške 787 mil. Sk, to uvádzam hornú hranicu deklarovanej sumy. Ministerstvo kultúry v zastúpení pani Hildy Gajdošovej však vybralo v obidvoch prípadoch ponuky vyššie presahujúce pôvodne deklarovaný zámer, pričom uchádzač s cenou blížiacou sa deklarovanej sume bol zo súťaže vylúčený s odôvodnením, že ponúka neobvykle nízku cenu. V prípade Štátnej opery išlo o sumu 387,3 mil. Sk a v prípade Reduty o sumu 840 mil. Sk. Spolu tak došlo k predraženiu o 418 mil. Sk, čo tvorí viac ako 50 % pôvodne stanovenej sumy.

Vážený pán predseda vlády, svojho času ste sa pohoršovali bez konkrétnych dôkazov, ako je neprípustné, aby boli štátne zákazky predražované o 20 % sumy. Uviedol som príklad, v ktorom ide o 50 % sumy. A vaša reakcia? Vaša reakcia nie je žiadna. Pritom bližšie informácie o súťažiach som už v tejto snemovni prezentoval vo vystúpení k štátnemu rozpočtu. Sú dostupné na ministerstve kultúry a dnes už aj na Úrade pre verejné obstarávanie.

Chcem sa spýtať, prečo bol bývalý minister Kašický odvolaný a minister Maďarič nie. Zaujíma ma to o to viac, že exminister obrany na rozdiel od pána Maďariča konal, konal pomerne promptne, tendre zastavil, vyvodil personálne dôsledky. Minister kultúry, naopak, vo veci absolútne nekonal. Pani Gajdošová je stále jeho podriadenou. Koná ďalej a stále v rovnakom duchu, aj keď Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že nepostupovala správne minimálne dnes už v jednom prípade, možno i v oboch. Každý súdny pozorovateľ musí dospieť k jedinému možnému záveru. Na tieto dva prípady bol uplatnený dvojitý meter, iný pre ministra Kašického a iný pre ministra Maďariča.

Vážený pán predseda vlády, bol by som rád, keby ste boli taký láskavý a objasnili slovenskému parlamentu a verejnosti váš postup. Zdá sa mi totiž - a odchod ministra Jureňu a zotrvanie ministra Kaliňáka môže byť ďalším príkladom -, že hranica odchodu a zotrvania ministrov vo vašej vláde je až zázračne spojená s tým, kto je a kto nie je podpredsedom vašej postkomunistickej - pardon, vzhľadom na to, že pre mňa je postkomunistický a fašistický skoro rovný a nemám milión -, tak poviem vašej strany Smer, teda strany, v ktorej ste vy predsedom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s interpeláciou pán poslanec Fronc. Martin, máš slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda.

Interpelujem ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Mariana Januška a interpelujem ho vo veci poskytovania finančných prostriedkov z eurofondov na rekonštrukciu škôl. Podľa informácií z médií a z otvorených zdrojov sa výzva na projekty v rámci rekonštrukcie škôl na vašom ministerstve, pán minister, uskutočnila netransparentne.

Ako som priamo počul zástupcov obcí, mali možnosť niekoľko minút sa dostať do zoznamu tých, ktorí sa uchádzajú o projekt, ktorí podávajú projekty na rekonštrukciu škôl. A pritom treba povedať, že obce musia vynaložiť nemalé prostriedky, pretože musia mnoho vecí pripraviť, celú projektovú dokumentáciu, musia mať dokonca aj stavebné povolenie na rozdiel napríklad v Čechách, kde sa takéto veci nežiadajú, a jednoducho nemajú šancu dostať sa do zoznamu. A preto žiadam pána ministra, aby nás informoval, ako chce urobiť nápravu tohto netransparentného a, dovolím si povedať, škandalózneho postupu, čo sa týka rekonštrukcie škôl a prideľovania prostriedkov v rámci eurofondov.

A po druhé žiadam pána ministra, aby zverejnil všetky obce, ktorých projekty boli v rámci uskutočnenia tejto niekoľkominútovej výzvy prijaté jeho ministerstvom. To je prvá interpelácia.

Nechystal som sa ďalej interpelovať. Ale znova som si otvoril webovú stránku vlády a na základe toho interpelujem pána podpredsedu vlády Čaploviča. Už niekoľkokrát som tu snemovňu upozornil, že pán podpredseda vlády Čaplovič je podpredsedom vlády pre vedomostnú ekonomiku a že dokonca takýto podpredseda vlády bol zriadený vašou vládou. A ak si pozriete webovú stránku pána podpredsedu vlády, tak v oblasti jeho pôsobnosti vedomostná ekonomika, si prečítate, stránka sa pripravuje. Takže, interpelujem pána podpredsedu vlády Čaploviča, kedy sa verejnosť dozvie, čo chce a čo bude robiť počas svojho funkčného obdobia ako podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave s interpeláciou pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Januška a dotknem sa svojou interpeláciou otázky, ktorá dnes už padla na hodine otázok. A je to otázka v poslednom období medializovanej skládky odpadov v Pezinku. A keďže sa domnievam, že nie všetky otázky, ktoré v tejto súvislosti sú zaujímavé na zodpovedanie, boli v tej otázke zodpovedané, tak dávam túto interpeláciu.

Podľa medializovaných informácií územný plán mesta Pezinok, ako aj všeobecne záväzné nariadenie tohto mesta nepovoľuje na území mesta využitie pozemkov na novú skládku odpadu. Vypočuli sme si v tejto súvislosti na hodine otázok reakciu pána ministra. Napriek tomu ani pán minister nerozporoval, že platný územný plán mesta Pezinok, platný v čase rozhodovania, nepovoľuje na území mesta využitie pozemkov na novú skládku odpadu. Napriek tomu Krajský stavebný úrad v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým umiestnenie skládky povolil. Podľa ďalších medializovaných informácií územné rozhodnutie, ktoré bolo vydané krajským stavebným úradom, nie je prístupné nielen pre verejnosť, ale dokonca aj pre mesto Pezinok, kde má skládka stáť a to s odôvodnením, že predstavuje alebo obsahuje obchodné tajomstvo, čo sa mi zdá vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy za absurdné. Vzhľadom na hmotnoprávne aj procesné dôsledky spájajúce sa s rozhodnutím o umiestnení stavby to znamená porušenie práv účastníkov konania. Keďže Pezinčania nepoznajú rozhodnutie o umiestnení skládky, nemajú možnosť a nemohli sa k nemu ani vyjadriť.

Posledným termínom na uplatnenie pripomienok účastníkov konania o povolení novej skládky, to znamená, v nadväzujúcom konaní bolo ústne pojednávanie. Toto ústne pojednávanie bolo zvolané na koniec roka, konkrétne na 31. decembra 2007 v Bratislave, čo určite nie je protizákonné, ale určite nie zvyčajné. A pokiaľ existuje vôľa komunikovať s obyvateľmi, ktorých sa rozhodnutie týka, tak potom to asi nie je najvhodnejší termín. Aj napriek pripomienkam, ktoré na tomto ústnom konaní boli uplatnené zo strany účastníkov konania, v januári 2008 inšpekcia životného prostredia svojím rozhodnutím zavŕšila proces a povolila výstavbu novej skládky s tým, že inšpekcia životného prostredia rozhodla, že odvolanie proti povoleniu stavby skládky nemá odkladný účinok, čo v týchto konaniach nie je úplne typické, ale, samozrejme, samo osebe nie je protizákonné, pretože zákon takúto možnosť pripúšťa.

Zaujímavé je v tejto súvislosti ale odôvodnenie tohto rozhodnutia, teda odôvodnenie toho, prečo odvolanie nemá odkladný účinok. A týmto odôvodnením je, že investor nadobudol odplatne pozemky pre stavbu skládky, dal vypracovať súvisiace projektové dokumentácie, investoval do inžinierskej činnosti a právneho zastupovania, na čo všetko si obstaral prostriedky z externých zdrojov, ktoré je povinný vrátiť svojim veriteľom. To je odôvodnenie rozhodnutia, prečo odvolanie nemá odkladný účinok v takej závažnej otázke, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov daného územia. A podľa mojej mienky súkromný záujem investora tu bol uprednostnený pred záujmom verejným. Je to typický príklad, myslím, táto kauza, ako štátna správa nerešpektuje právne predpisy, ale hlavne nerešpektuje práva účastníkov verejnosti na rozhodovaní.

Preto argumentujúc aj programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa píše, citujem: V časti 2.5 Starostlivosť o životné prostredie: "Len spoločné partnerské úsilie štátnych orgánov, samosprávy, podnikateľských subjektov, vedeckej obce a mimovládnych organizácií vynaložené na skvalitnenie životného prostredia môže byť garantom ochrany zdravia a života, ako aj zachovanie podmienok pre ďalší hospodársky rast a sociálny rozvoj spoločnosti. Okrem regulatívnej funkcie štátnej environmentálnej politiky uplatňovanej v záujme preventívnej ochrany prírodných, kultúrnych a environmentálnych hodnôt vláda výrazne posilní aj podpornú funkciu v prospech kvality prostredia obcí a rozvoja environmentálne vhodných a bezpečných podnikateľských zámerov." To som citovala z programového vyhlásenia vlády.

A v tejto súvislosti sa pýtam, pán minister, aké opatrenia ste prijali v rámci svojej pôsobnosti na naplnenie tohto záväzku Slovenskej republiky počas svojho pôsobenia a či považujete postup inšpekcie životného prostredia vo vyššie popísanom prípade so zákonmi a v súlade s týmito postulátmi programového vyhlásenia. Túto otázku kladiem aj v súvislosti s tým, že v rámci rokovaní Národnej rady boli v poslednom čase schválené viaceré novely zákonov, ktoré obmedzujú účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v rozpore s ústavou, medzinárodnými zmluvami a európskym právom a tým sa zväčšuje priestor pre netransparentné rozhodovanie.

Ďakujem pekne.