M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Mikloš, s interpeláciou sa pripraví pán poslanec Ivan Štefanec.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najskôr odcitoval § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády." Nevidím ani jedného, takže počkám, kým budú prítomní členovia vlády.
M. Číž, podpredseda NR SR: Zdá sa, že máte pravdu, pán poslanec Mikloš. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Zároveň poprosím príslušných pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby pánov ministrov, ktorí sú prítomní na rokovaní, ich našli a vyzvali, aby sa dostavili do sály, aby sa zúčastnili na bode programu interpelácie.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, nepodarilo sa nám zabezpečiť prítomnosť ministrov. Takže, ak mi dovolíte, do 17.00 hodiny by som vyhlásil prestávku do hlasovania. Dobre? (Potlesk.)
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je 17.04 hodín. Vzhľadom na to, že sme si minulý týždeň odsúhlasili preloženie hlasovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, na dnes na 17.00 hodinu., budeme ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch, hlasovať o tomto návrhu.
Chcem sa aj v mene vlády ešte ospravedlniť za to, že sme museli prerušiť na chvíľočku vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť členov vlády a pána premiéra bod interpelácie, v ktorom budeme pokračovať po ukončení hlasovania.
Takže pristúpime teraz k samotnému hlasovaniu. Ale ešte predtým, dámy a páni, tak ako sme si to už vyskúšali, dovoľte, aby som zistil, aká je naša uznášaniaschopnosť. Takže vás poprosím, dúfam, že máte všetci pripravené hlasovacie zariadenie, poprosím vás o prezentáciu pred hlasovaním.
(Prezentácia). Je prítomných 80 poslancov.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že v sále nie je dostatočný počet poslancov, ktorý je nevyhnutný na vyslovenie súhlasu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a zákona o rokovacom poriadku a aj vzhľadom na to, že koalícia sa po tretíkrát márne pokúsila o vyslovenie tohto súhlasu, ako je vám všeobecne známe aj zo včerajšieho stretnutia, jej naozaj záleží, aby sme neohrozili integračný a ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy v Európskej únii, dovoľte mi, aby som využil svoju právomoc a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa spýtal, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovanie o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy preložili alebo odložili na neurčito. (Súhlasné hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím teraz všetkých konštruktívnych členov opozície, ak majú záujem vyjadriť svoj postoj k prerokovaným bodom programu, aby zaujali svoje miesta. (Potlesk.)
Poprosím teraz pani poslankyňu Ľubicu Roškovú, aby ako určená spravodajkyňa uvádzala hlasovanie v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do druhého čítania. (Hluk v sále.) Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj, aby sme sa počuli, o čom hlasujeme.
(Hlasovanie). 125 prítomných, 79 za, 19 proti, 27 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom a určení lehôt na prerokovanie.
(Hlasovanie). 144 prítomných, 110 za, 2 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz pán poslanec Pavol Prokopovič uvedie hlasovanie v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 518.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil žiadny poslanec, teda nebola daná ani žiadna iniciatíva, žiadny návrh. Teda tak, ako som avizoval pred otvorením rozpravy, dávam návrh, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku sa rozhodla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie). 146 prítomných, 84 za, 2 proti, 60 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.
P. Prokopovič, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať ďalej o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej navrhujem, aby sa hlasovalo a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20 marca 2008.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 145 prítomných, 122 za, 1 proti, 22 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie. Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Budeme teraz v prvom čítaní hlasovať tak, ako bude uvádzať pán poslanec Tibor Cabaj, predseda navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
(Ruch v pléne.) Je to tlač 531. Ešte, pán spravodajca, kým uvediete hlasovanie, dámy a páni, znovu vás chcem poprosiť, aby sme venovali pozornosť tomu, o čom hlasujeme.
Nech sa páči, pán spravodajca.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.
(Hlasovanie). 145 prítomných, 82 bolo za, 3 boli proti, 60 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
Ešte jedno hlasovanie.
T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím prideľujeme tento vládny návrh zákona na prerokovanie výborom a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby sme týmto hlasovaním rozhodli, že gestorským výborom bude výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň, že výbory prerokujú tento návrh do 19. marca a gestorský do 20. marca tohto roku.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 119 bolo za, 1 bol proti, 26 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie aj v gestorskom výbore.
Ako posledné bude hlasovanie o
písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov,
je to tlač 509. Najskôr však budeme hlasovať, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani poslankyne Márie Sabolovej, že písomné odpovede členov vlády na jej interpelácie č. 15, 16 a 17 považuje za neuspokojivé. Takže, hlasujeme teraz o vyjadrení pani poslankyne.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 64 za, 57 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Túto pripomienku Národná rada nezobrala na vedomie.
A budeme teraz hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 31. 12. 2007. Budeme hlasovať.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 80 za, 29 proti, 33 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie a zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov podané do 31. 12. 2007.
Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom bode programu 19. schôdze, ktorým sú
interpelácie poslancov.
Ešte stále máme písomne prihlásených piatich poslancov. Potom vám dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Takže poprosím vás, ako ďalší je do tohto bodu písomne prihlásený pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi začať svoju interpeláciu odcitovaním § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorého prvá veta znie: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády." Keďže chcem, pán predseda, interpelovať pána predsedu vlády, tak by som rád vedel dôvod jeho neprítomnosti.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Ešte sa pokúsim trošku urobiť, teda požiadať vážených kolegov o poriadok v sále, nedarí sa nám vytvoriť korektné prostredie. Pán kolega Mikloš, dovoľte, aby som vás požiadal, prosím, rešpektujte vaše oprávnenie ako poslanca. Máte slovo, akonáhle sa poslanci usadia, poprosím, aby ste predniesli svoju interpeláciu. Pokiaľ z rôznych dôvodov...
I. Mikloš, poslanec: Vážený pán podpredseda, ešte predtým, ako prejdem k svojej interpelácii, dovoľte mi uviesť nasledovné. Začal som vystupovať so svojou interpeláciou zhruba o 16.30 hodine, kedy v sále nebol prítomný ani jeden člen vlády. Znovu vám odcitujem, znovu vám odcitujem § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady...
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, ja nemám rád, bohužiaľ, nech sa páči, využite iné oprávnenia poslanca, je bod interpelácie...
I. Mikloš, poslanec: Pán podpredseda, ja hovorím v rámci bodu interpelácie a vy nebudete určovať obsah mojej interpelácie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prečítajte si, prosím, aj poriadok, aká je povinnosť poslanca pri vystupovaní v interpeláciách. Nájdete to v tom rokovacom poriadku.
I. Mikloš, poslanec: Prvá veta ods. 7 rokovacieho poriadku hovorí: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády." Konštatujem, že v čase, keď som bol riadne prihlásený do interpelácií a začal hovoriť, nebol prítomný žiaden člen vlády, čo svedčí o pohŕdaní vlády parlamentom, čo svedčí o tom a je to len ďalší z dôkazov, že vláda nepovažuje parlament ani za hodný toho, aby si plnila svoje zákonom dané povinnosti. (Potlesk.)
Pán podpredseda parlamentu, upozorňujem vás, aj všetkých ostatných predstaviteľov vládnej koalície, že ste vo vláde vyše roka a pol a váš predseda vlády tak pohŕda parlamentom, že sa nezúčastnil ani na jednej interpelácii doteraz, ani na jednej interpelácii. Prišiel na hodinu otázok, pätnásť minút nás tu školil odpoveďami na otázky vyžrebované z vašich vlastných radov, potom prišiel na hlasovanie o Lisabonskej zmluve a zase ušiel. Je to nie prvý prípad a príklad nielen pohŕdania parlamentom, ale aj zbabelosti a slabošstva, podobne ako predseda vlády prejavil ignoranciu, pohŕdanie parlamentom, slabošstvo a zbabelosť počas noci, kedy sme rokovali o vyslovení nedôvery jeho osobe.
A teraz mi dovoľte, aby som prešiel k samotnému zneniu mojej interpelácie. Chcem interpelovať predsedu vlády, a to bol dôvod, prečo som sa dožadoval jeho prítomnosti a prečo som s odvolaním na ods. 7 § 130, ktorý jasne hovorí, že je povinnosťou členov vlády, aby boli prítomní na rokovaní o interpeláciách, legitímne som sa pýtal, aký je dôvod neprítomnosti predsedu vlády. Ale myslím si, že aj žiadna odpoveď je odpoveď, a pretože som odpoveď nedostal, vyvodzujem z toho, že dôvodom je ignorovanie parlamentu, pohŕdanie parlamentom a dôvodom je aj slabošstvo a zbabelosť.
Idem hovoriť a interpelovať pána predsedu vlády vo veci správy o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Správa, ktorú vláda predložila a parlament o nej dlho rokoval, je príkladom právneho a ekonomického paškvilu. Je dokumentom, ktorého jediným účelom je zahmlievať, zahmlievať neschopnosť vlády a korupčnosť vlády. Aj na základe faktov, argumentov, čísel, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení 30. januára tohto roka, na základe týchto faktov a argumentov sa predsedu vlády pýtam nasledujúce otázky:
1. Pán predseda vlády, ako je možné, že vami, docentom a doktorom práv vedená vláda schválila Správu o priebehu privatizácie SPP, a. s., ktorá je v navrhovaných bodoch uznesenia B, a, b, c protiústavná tým, že nerešpektuje čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. nerešpektuje deľbu moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu a prisvojuje si kompetencie, ktoré sú vo výlučnej pôsobnosti nezávislej súdnej moci, ako to dokazuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 16 z roku 1995?
2. otázka na predsedu vlády znie nasledovne: Pán predseda vlády, ako je možné, že vami, docentom a doktorom práv vedená vláda v návrhu uznesenia Správy o priebehu privatizácie SPP schválila bod B, b, v ktorom sa konštatuje porušenie § 59a Obchodného zákonníka pri privatizácii SPP, keď tento paragraf sa privatizácie vôbec netýka?
Otázka č. 3 na predsedu vlády je nasledovná: Ako je možné, že vami, docentom a doktorom práv vedená vláda v návrhu uznesenia Správy o priebehu privatizácie SPP schválila bod B, c, ktorý konštatuje porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, opierajúc sa o skorší dátum podpisu návrhu mandátnej zmluvy zo strany poradcu oproti termínu vyhodnotenia ponúk, pričom takýto postup je práve zákonom č. 263/1999 Z. z., konkrétne § 33 vyžadovaný?
4. otázka na predsedu vlády: Ako je možné, že vami, pán predseda, vedená vláda v návrhu uznesenia Správy o priebehu privatizácie SPP v bode B, d schválila konštatovanie vzniku finančnej straty vo výške 7 mld. 373 mil. 970 tis. Sk, kým Národnou radou schválené uznesenie o tom istom bode konštatuje finančnú stratu vo výške 236 mil. eur, čo je 10 mld. 499 mil. 640 tis. Sk?
6. otázka v rámci interpelácie na predsedu vlády znie: Ako je možné, že vami vedená vláda v návrhu uznesenia k Správe o priebehu privatizácie v bodoch B, e, f, g konštatuje nesprávne uplatnenie nákladov a odmien, nesprávne vyplatenie nákladov a odmien privatizačnému poradcovi v súhrnnej výške 649 mil. 752 tis. 264 Sk, pričom samotná správa priznáva, že výška nákladov aj odmeny poradcovi bola verifikovaná dvoma externými právnickými kanceláriami, ktoré potvrdili oprávnenosť a správnosť spôsobu výpočtu odmeny aj nákladov poradcovi?
7. otázka: Ak vláda trvá na svojich záveroch ohľadom škody konštatovanej v návrhu uznesenia B, e, f, g, potom sa pýtam, či ste vy, pán predseda vlády, alebo vami poverený člen vlády uskutočnili potrebné právne kroky na vymáhanie vyššie uvedených škôd voči spomínaným externým právnym kanceláriám?
8. otázka v rámci interpelácie predsedu vlády znie: Vo väzbe na návrh uznesenia B, d Správy o priebehu privatizácie SPP sa vás pýtam, pán predseda vlády, a vyzývam vás, aby ste uviedli aspoň jeden príklad privatizácie veľkého energetického, prípadne iného podniku v strednej a východnej Európe, kde sa cena hadgovala, čiže kurzovo poisťovala?
9. Pýtam sa vás, pán predseda vlády, akým spôsobom ste kurzovo poistili, teda zahadgovali naše pohľadávky voči Európskej únii, ktoré počas doterajšieho vášho vládnutia z dôvodu posilnenia koruny voči euru klesli v korunovom vyjadrení o 50 mld. Sk?
10. otázka v rámci interpelácie predsedu vlády znie: Vašou vládou, pán predseda vlády, schválená Správa o priebehu privatizácie považuje sumu celkovej odmeny a uhradenia nákladov privatizačnému poradcovi vo výške 1,168 % kúpnej ceny za neadekvátne vysokú. Pri predaji lukratívnych pozemkov v centre Bratislavy zo strany Bratislavskej teplárenskej, a. s. ovládanej nominantmi vašej strany Smer, zinkasoval poradca 2 % kúpnej ceny plus desaťročný kontrakt na poradenstvo kupujúcemu, spoločnosti Penta. Pán predseda vlády, ako hodnotíte túto výšku odmeny poradcovi?
11. otázka v rámci interpelácie predsedovi vlády znie: Vašou vládou schválená a aj vami osobne, opakujete to, čo schválila aj vaša vláda, že kúpna cena bola nízka a že kupujúci vedel, že je v súťaži sám, ako vysvetlíte, pán predseda vlády, skutočnosť, že konečná kúpna cena vo výške 2,7 mld. USD bola o 615 mil. USD vyššia ako predbežná, pričom kupujúci vedeli, že minimálna cena, za ktorú sa bude transakcia uskutočňovať, bola práve predbežná ponuka vo výške 2 mld. 85 mil. USD? Ak 130 mld. Sk za 49 % akcií SPP považujete za nízku cenu, za akú cenu potom považujete 150 mld. Sk za 97 % akcií českej obdoby Slovenského plynárenského priemyslu, Transgasu?
12. otázka v rámci interpelácie predsedu vlády znie: Pán predseda vlády, ak hodnotíte privatizáciu 49 % akcií SPP ako krádež storočia a ekonomickú vlastizradu, ako by ste nazvali privatizáciu 97 % akcií Transgasu zo strany českej sociálno-demokratickej vlády, pri ktorej dosiahli nižšiu cenu, predali všetko a v korunovom vyjadrení stratili za šesť mesiacov od výberu kupujúceho do zaplatenia ceny 8 mld. českých korún, čiže 11 mld. českých korún z dôvodu posilnenia českej koruny?
13. otázka predsedovi vlády v rámci interpelácie znie: Pán predseda vlády, prečo podľa vás sa česká privatizácia Transgasu nestala predmetom politického zápasu tak, ako to predvádzate vy na Slovensku?
14. otázka predsedovi vlády znie: Ako vysvetlíte, pán predseda vlády, že kým vy a vaša vláda vo svojej Správe o priebehu privatizácie SPP tvrdíte, že cena za akcie SPP bola nízka, organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ktorej sme členmi, vo svojej správe o slovenskej ekonomike na strane 124 tvrdí, citujem: "Vysoká cena získaná za predaj podniku približne 13 % HDP z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2002"?
15. otázka: Ak bola predajná cena nízka, ako vysvetlíte, pán predseda vlády, že Gazprom si neuplatnil predkupné právo a za tú istú cenu, za akú sme my predali akcie, neodkúpil od Gaz de France a Ruhrgasu tretinu akcií?
16. otázka: Pán predseda vlády, ako vysvetlíte, že kým vaša vláda v Správe o priebehu privatizácie SPP tvrdí, že privatizácia SPP bola pre podnik a Slovensko nevýhodná a vy ju dokonca označujete za krádež storočia a ekonomickú vlastizradu, už citovaná správa OECD o privatizácii SPP tvrdí nasledovné, citujem: "V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy: po prvé predaj poskytol príjmy urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh; po druhé predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické; po tretie zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti; po štvrté predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu"?
Čím a ako vysvetľujete, pán predseda vlády, tento zásadný rozpor medzi hodnotením privatizácie SPP a jej prospechu pre podnik aj pre Slovensko z vašej strany a zo strany OECD, rešpektovanej medzinárodnej inštitúcie, ktorej sme členom?
A posledná 17 otázka, pán predseda vlády, znie: Opakovane ste sa vyjadrili napríklad dňa 29. 11., že trestné stíhanie vo veci privatizácie SPP bolo zastavené len preto, že z Trestného zákona bol vyňatý § 273 - porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Chcem pripomenúť, že toto hlasovanie sa uskutočnilo 8. februára 2005, keď ste vy, pán predseda vlády, boli poslancom Národnej rady, boli ste prítomný na tomto rokovaní a hlasovali ste. Preto sa vás pýtam: Ako ste hlasovali vy a ako hlasovali ostatní poslanci strany Smer, keď sa hlasovalo o vyňatí tohto ustanovenia § 273 o porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku z Trestného zákona?
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Len, bohužiaľ, musím skonštatovať, že ste úmyselne porušili rokovací poriadok tým, že ste bod interpelácie, svoje vystúpenie zneužili na politické vyhlásenie. Preto mi dovoľte, aby som vás podľa § 32 ods. 2 vyzval, aby ste dodržiavali poriadok v rokovacej sále. Ďakujem pekne.
Teraz vystúpi v rozprave s interpeláciou poslanec Ivan Štefanec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Martin Fedor.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na pána Ľubomíra Vážneho, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Moja interpelácia sa týka problémov a diskriminácie slovenských prepravcov a exportérov na hraničnom priechode na Ukrajinu. Hlavnými problémami sú nízka priepustnosť pohraničného prechodového uzla Čierna nad Tisou - Čop, hoci kapacita priechodu je značná. Posielajú sa iba štyri páry ucelených vlakov denne, ďalej zastaraný vozňový park ukrajinských železníc, čím vzniká chronický nedostatok širokorozchodných vozňov a v neposlednom rade tarifná politika ukrajinskej, ruskej železnice je diskriminujúca pre našich prepravcov, keď požaduje až 65-percentnú prirážku vo veľkokapacitných článkových vozňoch. Tento stav brzdí rozvoj vzájomných obchodných vzťahov a hlavne znižuje konkurencieschopnosť našich exportérov.
Vážený pán minister, situácia je v bode, keď bez aktívneho zásahu slovenskej vlády riešenie nahromadených problémov nie je reálne. Nechať priechodnosť tohto toku tovaru smerom na východ len tak, napospas ukrajinským a slovenským železniciam, je podľa mňa nezodpovedné. Preto sa vás chcem spýtať, aké kroky plánujete, aby ste pomohli slovenským exportérom a prepravcom presadiť sa na východných trhoch.
Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec... pán poslanec Jarjabek sa vzdal práva vystúpiť v bode interpelácie, takže ako posledný vystúpi pán Viliam Novotný, pardon. Pán Fedor, máte slovo.
M. Fedor, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
Moja interpelácia bude smerovať na dvoch pánov ministrov, na pána ministra hospodárstva a na pána ministra obrany.
Pán minister hospodárstva nám takmer týždeň v parlamente predvádzal, ako funguje a čomu sa venuje súčasná vláda. Namiesto pohľadu do budúcnosti sa zahľadeli do minulosti. Vláda vyhlásila mnohé pekné priority, aj tie však nedodržiava. Má problém dokonca s plnením vlastných uznesení vlády.
Moje otázky sa budú týkať jednej takejto tzv. priority. Vláda vo svojom uznesení č. 383 z 25. apríla 2007 k Návrhu stratégie využitia obnoviteľných zdrojov energie uložila ministrovi hospodárstva, citujem: "Pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a na ďalšie roky riešiť prioritne zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach vo výške 100 miliónov korún." Koniec citátu.
Vláda mala teda podporovať nákup solárnych systémov a kotlov na biomasu vo výške 100 miliónov korún ročne. Dotácie mali byť určené pre fyzické osoby. Pre občanov, ktorí chcú znížiť vlastné výdavky na energie a možno chcú aj prispieť k zlepšeniu životného prostredia. Je to iste pohnútka, ktorú by mal štát motivovať najmä preto, že dopady takéhoto konania občanov majú pozitívny vplyv aj na energetickú bezpečnosť štátu, aj na životné prostredie. Využívanie obnoviteľných zdrojov výrazne prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a škodlivín. Dokonca podľa samotného ministerstva hospodárstva dotácia má pokryť približne náklady na DPH a bude preto voči štátnemu rozpočtu finančne neutrálna.
Nič z týchto pekných zámerov sa však nenaplnilo. Ministerstvo hospodárstva žiadnych 100 miliónov korún na podporu využívania obnoviteľných zdrojov nevyčlenilo. Napriek tomu, že sa vláda opakovane, a musím povedať, že správne hlási k podpore využívania obnoviteľných zdrojov, Slováci až pätinu svojich výdavkov dávajú na energie. Slovenská ekonomika je piata najnáročnejšia na spotrebu energií v Európe.
Rozpočtovo nenáročná podpora využívania obnoviteľných zdrojov pomôže nielen občanom, ale i štátu. Samozrejme, ani oveľa vyšší podiel obnoviteľných zdrojov nedokáže radikálne znížiť spotrebu ropy, dokáže však spomaliť nárast jej spotreby v ďalších rokoch. Využívanie solárnych panelov vedie k šetreniu výdavkov občanov.
Na druhej strane prvotná investícia do nákupu týchto zariadení je značne vysoká. Takže takýto nákup si môžu dovoliť len občania z vyšších príjmových skupín. Tým, že rezort hospodárstva nevyčlenil vyššie spomínané prostriedky, značne znižuje dostupnosť využívania tohto zdroja energie na Slovensku. To, že sa neplní uznesenie vlády, je už len skutočnosť dokresľujúca nasadenie vlády pri plnení vlastných priorít. Navyše, Slovensko bude pomaly jedinou krajinou EÚ, kde domácnosti nemôžu využívať žiaden investičný stimul pri znižovaní svojej energetickej závislosti od elektrárenských a plynárenských monopolov vyšším využitím biomasy a najmä slnečnej energie.
V tejto súvislosti mi dovoľte položiť pánovi ministrovi hospodárstva nasledovné otázky:
1. Aké projekty uprednostnilo v roku 2008 ministerstvo hospodárstva na úkor, a opäť citujem "jednej zo základných priorít energetickej politiky", koniec citácie, t. j. zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach?
2. otázka: Prečo rezort hospodárstva nevyčlenil na zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach 100 miliónov korún tak, ako ho to zaväzuje uznesenie vlády?
3. otázka: Ministerstvo hospodárstva sa bude vraj usilovať o rozpočtové opatrenia, ak sa budú priaznivo vyvíjať príjmy štátneho rozpočtu. Kedy, pán minister, očakávate lepšie ekonomické výsledky v situácii, keď slovenské hospodárstvo aj napriek pôsobeniu vlády dosahuje rekordné prírastky hrubého domáceho produktu? Čakáme na dvojmiestne čísla rastu HDP na Slovensku?
4. otázka: Aké kroky a kedy chcete uskutočniť, aby bolo umožnené občanom Slovenska uchádzať sa o podporu projektov znižovania energetickej náročnosti z obnoviteľných zdrojov? Lepším využívaním obnoviteľných zdrojov a najmä slnečnej energie by občania postupne mohli ušetriť vlastné výdavky na energie. Napomôžu taktiež znižovať energetickú náročnosť a prispejú k znižovaniu záťaže na životné prostredie vôkol nás. V konečnom dôsledku tak prispejú aj k energetickej bezpečnosti Slovenska.
Vopred ďakujem za odpoveď.
Ďalšia interpelácia na nového pána ministra obrany. Jeho predchodca vydal príkaz, ktorý zakazoval jeho podriadeným na ministerstve pýtať sa na prítomnosť ministra v úrade. Jeho hovorca toto rozhodnutie obhajoval odvolaním sa na záujem zaistiť bezpečnosť ministra. Preto sa pýtam nového ministra, kedy zruší takýto absurdný stav. Rovnako sa obáva o svoju bezpečnosť na najlepšie stráženom ministerstve na Slovensku? Alebo tiež má iné, v úvodzovkách, prísne tajné dôvody, ktoré ho vedú k tomu, aby sa zatajoval pred svojimi podriadenými?
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ako posledný prihlásený do bodu interpelácie vystúpi teraz pán poslanec Viliam Novotný.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za slovo.
Interpelujem ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na rok 2008. Chcem na úvod povedať, že od posledných dní uplynulého roka, keď prvé návrhy zmlúv od Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, som veľmi pozorne sledoval vývoj okolo návrhov zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Chcem podčiarknuť, že rešpektujem vyjednávací proces a právo zdravotnej poisťovne navrhnúť zmluvu a právo poskytovateľa rokovať o jej obsahu. V SDKÚ - DS sme trpezlivo čakali, kedy sa k celej problematike vyjadríme tak, aby sme nespolitizovali celý proces, nezhoršili vyhliadky poskytovateľov na lepšie zmluvy a hlavne nedali zámienku vláde, aby zo všetkého obvinila opozíciu. Keď sa zdalo, že sa dosiahol aký-taký kompromis a malé nemocnice to možno s ťažkosťami, ale prežijú, rozhodli sme sa 23. januára 2008 prostredníctvom tlačovej konferencie informovať verejnosť s naším stanoviskom k celej veci.
Na decembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa schválil štátny rozpočet a predstavitelia vlády - ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií - nás presviedčali o tom, že v rozpočte pre zdravotníctvo v roku 2008 sa zdroje zvýšili najviac od vzniku samostatného štátu. A naozaj, na prvý pohľad boli čísla optimistické. Disponibilné zdroje v zdravotníctve vzrástli o 15,7 %, disponibilné zdroje zdravotných poisťovní vzrástli z 83,4 mld. na 96,2 mld. Sk, teda o 12,8 mld. Sk. No neprešiel ani mesiac a rozčarovanie bolo na svete.
Dnes už vieme, že Nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti schválené 24. októbra 2007 vládou Slovenskej republiky, ktoré vláda po celoročnej peripetii s 5 správami o pripravovanej reštrukturalizácii zdravotníctva nakoniec schválila, bolo síce na prvý pohľad nepodstatnou, ale ukazuje sa, že veľmi dôležitou predohrou. Pripomínam, že SDKÚ - DS od úplného začiatku kritizovala celý mechanizmus prípravy reštrukturalizácie siete zdravotníckych zariadení, aj nakoniec schválené nariadenie vlády. Vymenovať totiž 34 štátnych zdravotníckych zariadení ako verejnú minimálnu sieť, nezodpovedá ani z hľadiska kvality, dostupnosti, či kapacity požiadavkám na minimálnu sieť. Posúďte sami. Bratislavský kraj 8 nemocníc, Trenčiansky kraj 1 nemocnica. A potom prišli návrhy zmlúv od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V Zdravotníckych novinách 3. januára ešte generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne tvrdil, že pri rokovaniach so stavovskými organizáciami, asociáciami a poskytovateľmi, citujem: "Rozhodujúce bolo vzhľadom na potreby poistencov zvýšenie cien pre nemocnice o 13 %, lebo náš poistný kmeň vyžaduje podstatne viac zdrojov investovať do lôžkových zariadení." V článku tvrdil, že do lôžkových zariadení pôjde o 1,5 mld. Sk viac ako minulý rok. Len pripomínam, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať v tomto roku asi o 7 mld. Sk viac ako v minulom. Generálny riaditeľ priznal, že prioritou budú fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach, Martine a Banskej Bystrici. Ale že aj v ostatných nemocniciach sa môžu tešiť na zvýšenie cien do 10 %.
Aká je však realita? Je taká, že skoro celé zvýšenie zdrojov do nemocníc zhltnú štátne nemocnice. Podľa informácií z médií a mojich zistení Fakultná nemocnica Bratislava dostala zvýšenie cien až o 40 % a čiastočne zvýšenie limitov. Fakultná nemocnica Košice a Martin zvýšenie cien až o 30 % a čiastočne zvýšenie limitov. Rooseveltova fakultná nemocnica Banská Bystrica zvýšenie cien medzi 20 - 30 % a čiastočne zvýšenie limitov. Ostatné fakultné nemocnice asi 10-percentný nárast cien chirurgických odborov a 7-percentný nárast celkových objemov.
A ako to bolo s neštátnymi nemocnicami? Koncom decembra 2007 a začiatkom januára 2008 dostali návrhy zmlúv o 20, 30 a niekedy až o 50 % nižšími objemami so znížením limitov a v mnohých prípadoch aj cien. Šiestim nemocniciam Všeobecná zdravotná poisťovňa nenavrhla zmluvy. Následne 58 nemocníc združených v Asociácii nemocníc Slovenska nepodpísalo zmluvy a žiadali 10-percentné navýšenie objemov, ktoré im bolo sľúbené. Nakoniec Všeobecná zdravotná poisťovňa ustúpila a ponúkla asi 30 členom Asociácie nemocníc Slovenska, väčšinou bývalým dvojkovým nemocniciam, dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, zmluvy podobné ostatným fakultným nemocniciam, teda zvýšenie objemu asi o 7 %. Všeobecná zdravotná poisťovňa následne oznámila, že chce do marca pripraviť svoj zoznam nemocníc, s ktorými uzavrie zmluvu. V SME 19. januára 2008 generálny riaditeľ Kováčik povedal: "Do konca marca povieme, ktoré nemocnice budú v pevnej sieti Všeobecnej zdravotnej poisťovne."
Pán minister, na základe vyššie uvedeného vás žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky:
1. Ste zástupcom štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Rokovalo a súhlasilo Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti so stratégiou uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na rok 2008?
2. Ktoré kritériá posudzuje Všeobecná zdravotná poisťovňa pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi lôžkovej zdravotnej starostlivosti a aká je váha jednotlivých kritérií pri rozhodnutí o zazmluvnení, resp. nezazmluvnení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti?
Môže Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejniť tieto kritériá aj algoritmus ich posudzovania, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vedeli pripraviť na splnenie podmienok?
Pán minister, považujete za správne, ak v posledné decembrové dni minulého roka dostali niektorí poskytovatelia zmluvy o 20 %, niekedy aj o 50 % nižšie bez toho, aby boli vopred upozornení na zmenu stratégie Všeobecnej zdravotnej poisťovne?
Pán minister, myslíte si, že sa zdravotnícke zariadenie dokáže vysporiadať s viac ako 20-percentným poklesom objemu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priebehu niekoľkých týždňov?
Pán minister, pripravuje ministerstvo zdravotníctva novelu nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti týkajúcu sa siete špecializovaných ambulancií?
Pán minister, pýtam sa vás ako zástupcu štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., podľa akých kritérií pripravuje Všeobecná zdravotná poisťovňa svoj návrh pevnej siete? Kedy budú tieto kritériá zverejnené?
A na záver, pán minister, pripravuje ministerstvo zdravotníctva pevnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo počká na vytvorenie pevnej siete zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne?
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do bodu interpelácie prihlásili písomne.
Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Páni poslanci Minárik, Sákrözy, Sabolová, Pado, Lipšic. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo odovzdávam pánovi Pavlovi Minárikovi.