P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda a pán predsedajúci, za slovo.
Interpelujem opäť neprítomného pána premiéra.
Vážený pán premiér, interpelujem vás vo veci nedodržiavania zákona ministrami vlády Slovenskej republiky. Zákon o rokovacom poriadku ukladá členom vlády zúčastňovať sa na bode interpelácie. Prakticky všetci dnes bezpochyby o 16.30 hodine, bezpochyby všetci, vrátane vás opakovane toto ustanovenie nedodržiavate. Za odpoveď vám ďakujem.
Vážený pán premiér, všetci členovia vlády Slovenskej republiky skladajú sľub, kde sľubujú dodržiavať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy. Medzi zákony patrí aj zákon o rokovacom poriadku a členovia vlády, vrátane vás ho opakovane nedodržiavajú. To nie je len pohŕdanie touto snemovňou, to je pohŕdanie naším právnym poriadkom. Najmä vy ako právnik by ste si mali uvedomiť, aké to má zničujúce dôsledky pre túto krajinu, pretože takýto príklad túto krajinu naozaj posúva tam, kde ste ju posunuli vy verbálne, keď ste hovorili o tom, že toto nie je právny štát. Pán premiér, keď si vy nedokážete vynútiť od členov svojho kabinetu dodržiavanie zákona, nemôžeme sa ani čudovať, keď niektorí občania zákony nedodržiavajú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, interpelujem pána ministra financií Jána Počiatka.
Moja otázka: Pán minister, vrátila už nezisková organizácia Privilégium neprávom pridelené dotácie? Podľa informácie 15. januára uplynul čas, dokedy táto nezisková organizácia musela tieto neprávom pridelené dotácie vrátiť. Ďakujem vám za odpoveď.
Túto otázku dávam aj pánovi premiérovi. Takže moja druhá otázka, moja druhá interpelácia smeruje k pánovi premiérovi.
Pán premiér, vrátila už nezisková organizácia Privilégium neprávom pridelené dotácie? Moju otázku premiérovi tejto vlády dávam kvôli tomu, že kvôli tejto kauze zvolal mimoriadne rokovanie vlády a mimoriadnu tlačovku, kde 6. augusta, citujem, zahlásil: "Keď niekomu vadí, že títo chudáci dostali dvojmiliónovú podporu a je to problém, tak si to zoberiem na svoje tričko."
Ďakujem vám za odpoveď.
Tretia moja interpelácia v tejto súvislosti smeruje k pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pani ministerka, vrátila už nezisková organizácia Privilégium neprávom pridelené dotácie? Svoju otázku vám dávam kvôli tomu, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny finančnou kontrolou zistilo, že tieto dotácie boli neprávom pridelené.
Ďakujem za odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Teraz má slovo pani Mária Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Pado.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Chcem ešte predložiť jednu krátku interpeláciu v nadväznosti na to, že parlament neschválil moju nespokojnosť s odpoveďou.
Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci ukončenia činnosti spoločnosti Veriteľ a v súvislosti s likvidačným zostatkom spoločnosti Veriteľ. Chcem sa vás opýtať, či boli z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. uhradené aj úroky z omeškania pre Technopol Trade vo výške 148 mil. 717 707 korún za roky 1991 až 1996, ktoré nemali byť zahrnuté do procesu oddlžovania. Vzhľadom na to, že som v pôvodnej interpelácii konkrétnu odpoveď od vás nedostala, pýtam sa teraz konkrétne.
Druhá časť tejto interpelácie je, či bol použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ aj na úhradu záväzkov voči Spoločnej zdravotnej poisťovni, nakoľko pravidlá ministerstva financií hovorili alebo hovoria o tom, že k oddlženiu malo dôjsť len u tých spoločností, kde Veriteľ, a. s. v minulosti nepoužil prostriedky na oddlženie. A preto sa vás pýtam, či finančné prostriedky vo výške cca 226 mil. korún, ktoré boli z likvidačného zostatku zaslané Spoločnej zdravotnej poisťovni po roku jún 2006, sú tie, ktoré boli použité v súlade s pravidlami ministerstva financií, prípadne koľko finančných prostriedkov získala Spoločná zdravotná poisťovňa do júna 2006 od spoločnosti Veriteľ? V prípade, že uvediete obidve čísla, v roku 2006 Spoločná zdravotná poisťovňa nemala byť oddlžená a boli porušené rozpočtové pravidlá ministerstva financií.
Očakávam konkrétnu odpoveď, pán minister, a vopred za ňu ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave v bode interpelácie vystúpi pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, mám tri interpelácie. Pôvodne som mal štyri, ale pani kolegyňa Sárközy ma predbehla v jednej, takže ďakujem veľmi pekne, budem menej rozprávať.
Chcel by som interpelovať pána predsedu vlády.
1. Pán predseda vlády, pri nočnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky na mimoriadnej schôdzi o vyslovení nedôvery predsedovi vlády som citoval z listu, kde boli informácie, ktoré naznačovali, a nakoniec vy spolu s pánom ministrom Kaliňákom, keď ste tu sedeli, ste to aj medzi sebou rozprávali, ktoré naznačovali možné porušenie zákona a klientelizmus. Pán predseda vlády, ako ste konali vy ako predseda vlády v tomto prípade, keď kvôli vymyslenému podozreniu z porušenia súkromia psa pani ministerky Tomanovej rokovala mimoriadne vláda Slovenskej republiky a uznesením vlády vyzvala alebo žiadala generálneho prokurátora, aby konal a preskúmal postup? Pán predseda vlády, čo ste urobili v tomto prípade, keď ide o porušenie zákona a klientelizmus?
2. otázka: Pán predseda vlády, minulý rok okrem iných informácií ste Slovensko informovali o bombastickej výstavbe širokorozchodnej trate do Viedne ako o veci, ktorá výrazne pomôže ekonomike Slovenskej republiky a hospodárskemu rastu. Pán predseda vlády, aká je situácia s výstavbou širokorozchodnej trate a kedy môžeme počítať s benefitmi z tejto stavby pre našu krajinu?
A posledná otázka: Pán predseda vlády, pri prerokúvaní zákona o zrušení krajských úradov som nielen ja, ale aj moji kolegovia upozorňovali na potrebu vyriešenia postavenia prednostov krajských úradov a bezpečnostných rád kraja, ktoré vychádzajú z ústavného zákona 227/2002 o riadení štátu v čase vojny a tak ďalej. Vtedy ste sa, pán predseda vlády, vyjadrili, že tento problém bude vyriešený najneskôr v júni roku 2007. Dnes máme 7. februára 2008 a problém vyriešený nie je. Prednostovia boli dávno zrušení, odídení a zrušené sú takisto aj krajské úrady. Pán predseda vlády, kedy bude vyriešená otázka bezpečnostných rád kraja, postavenia predsedu bezpečnostnej rady kraja a postavenia krajského prednostu ako predsedu bezpečnostnej rady kraja, ktorá zabezpečuje ako riadiaci orgán v regióne fungovanie pre potreby občanov pri riadení prác pri mimoriadnych situáciách v zmysle citovaného ústavného zákona?
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi s interpeláciou pán poslanec Lipšic. Má slovo.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, mám interpeláciu na ministra kultúry pána Maďariča.
Moja otázka znie, ako pán minister hodnotí stav slobody tlače v súvislosti s predloženým návrhom tlačového zákona. Dovoľte mi vyjadriť sa aj k tomuto návrhu a vôbec k problému slobody prejavu.
Už v rámci diskusií o návrhu tlačového zákona boli spomenuté také dve základné výhrady. Ja by som ich najskôr stručne uviedol a potom by som sa zaoberal slobodou tlače a slobodou prejavu všeobecne, či vieme nájsť principiálnu hranicu, ktorou ešte vieme chrániť prejav, ktorý ústava chráni, a potom povedať, kde za hranicou sa už nachádzajú iné prejavy.
Tie dva základné problémy návrhu tlačového zákona, pán minister kultúry, spočívajú v snahe obmedziť právo na slobodu prejavu. Konkrétne sa to týka ustanovenia o práve na odpoveď a ustanovenia o zákaze publikovania určitých informácií. Keďže právo na odpoveď umožňuje odpovedať aj na pravdivé skutkové tvrdenia, tak nijako nepomáha občanom, ale pomáha len dvom kategóriám, a to politikom a osobám, ktoré sú trestne stíhané pre trestné činy.
Určite sa zhodneme v tom, že trestné stíhanie kohokoľvek zasahuje do cti a dôstojnosti osoby a preto každá informácia o trestnom stíhaní, o podaní obžaloby, o priebehu hlavného pojednávania bude nasledovaná v ďalšom vydaní v periodikách novín alebo týždenníka stručnou obhajobou obžalovaného. Pričom musím povedať, že tak či tak zostáva právo na dodatočné oznámenie v návrhu zákona zachované. Čo je ale vážnejšie, v návrhu zákona rozširujete skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorým zakazujete publikovanie určitých informácií, konkrétne ide o § 6 ods. 1 zákona.
A čo je veľmi vážne, v písm. c) zahŕňate aj možné názory a informácie, ktoré by mohli podnecovať nenávisť na základe politického zmýšľania. Asi sa zhodneme v tom, že pokiaľ je sloboda prejavu najviac chránená, tak práve v oblasti politickej, politickej diskusie. Možno, pán minister, vo svojej odpovedi na moju interpeláciu budete argumentovať tým, že predsa takéto ustanovenie je aj v zákone o vysielaní a retransmisii v § 19. Musím ale povedať, že tu je rozdiel, pomerne významný, medzi médiami elektronickými a medzi médiami tlačenými. Na elektronické médiá je potrebné mať licenciu, s ktorou štát môže legitímne spájať určité povinnosti práve preto, že máme obmedzené možnosti vydávania licencií, máme obmedzené frekvencie, máme obmedzený počet televízií, obmedzený počet rádií. Tá situácia je aj ústavne diametrálne odlišná pri printových médiách. Pretože printové médiá obmedzené nie sú. Každý môže mať vlastné noviny. V tomto prípade aj vláda môže mať vlastné noviny, aj politická strana môže mať vlastné noviny, a preto možnosti obmedzenia slobody prejavu u elektronických médií sú diametrálne z povahy veci odlišné ako pri printových médiách.
Tlačené médiá v tomto zmysle sú ako internet. Technicky nie je obmedzený ich počet. A inak musím povedať, pán minister kultúry, že nijakým spôsobom v tlačovom zákone sa nedotýka tlačový zákon internetových médií. A už dnes máme aj noviny na internete. Boli tu spomínané aj v rozprave, pán minister, rôzne prípady porušenia slobody prejavu v Slovenskej republike a musím povedať, že takmer každý jeden prípad, kedy naše súdy rozhodovali napríklad o sporoch na ochranu osobnosti alebo v trestnom konaní o verbálnych deliktoch, každý jeden prípad takmer bol v Štrasburgu na Európskom súde zrušený ako rozporný s čl. 10 dohovoru.
Takže, kde by mala byť hranica medzi ústavou chráneným prejavom a nechráneným? Zhodneme sa asi v tom, že najdôležitejšou slobodou v ústavnom systéme každého štátu je sloboda prejavu. Bez slobody prejavu niet diskusie a bez diskusie niet demokracie. Bez slobody prejavu sú ohrozené všetky ostatné politické práva a slobody. (Tú som položil v úvode mojej interpelácie, pán poslanec, keď ste tu ešte neboli. Treba byť v pléne.)
Vy sa snažíte v tlačovom zákone obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že niektoré informácie sú škodlivé, sú extrémne, sú neprijateľné. Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má však vážny nedostatok. Implikuje právomoc vysloviť, kde sa pravda nachádza. Uvedený argument je navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môžu byť presvedčení v slobodnej diskusii. Kde by teda mala spočívať ústavne konformná hranica medzi prejavom, ktorý je extrémistický, aj politicky extrémistický, ktorý ale je chránený slobodou prejavu, a prejavom, ktorému ústavodarca žiadnu ochranu neposkytuje.
Rozdiel podľa mojej mienky medzi ústavou chráneným a nechráneným výrokom musí spočívať v rozdiele medzi vyslovením myšlienky a podnecovaním ku konaniu. Je zrejmé, že výroky, ktoré podnecujú k nezákonnému konaniu, ústavou chránené nie sú. Ale všetky ostatné, aj extrémne výroky, aj vulgárne, aj šokujúce chránené slobodou prejavu sú. Uznávam, že v mnohých konkrétnych prípadoch bude ťažké nájsť tenkú deliacu čiaru medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním protiprávneho konania. Ale na hrane tejto hranice by sme napriek tomu nemali rezignovať. V opačnom prípade priznáme štátu právomoc rozhodovať prostredníctvom zákonov o tom, ktoré názory sú zlé a ktoré zlé názory môže štát zakázať. To je rozhodnutie napríklad o tom, že názory, ktoré podporujú politickú znášanlivosť, sú chránené slobodou prejavu, ale názory vyjadrujúce politickú neznášanlivosť už ústavou chránené nie sú. Chcem povedať, že táto diskusia prebiehala, keď sme prijímali nové trestné kódexy a môj názor na slobodu prejavu je známy. Podľa mojej mienky by v Trestnom zákone nemali byť verbálne delikty.
Najvyšší súd v Spojených štátoch v rozhodnutí West Virginia Board of Education proti Barnette uviedol, citujem: "Zápasy o násilné zjednotenie názorov v prospech konkrétneho cieľa, ktorý bol považovaný za nevyhnutný, boli vedené mnohými dobrými, ale aj zlými mužmi. Tí, ktorí začnú s násilnou elimináciou odlišných názorov, veľmi rýchlo skončia pri eliminácii tých, ktorí tieto názory vyslovujú."
Na záver spomeniem pár príkladov. Minulý rok iránsky prezident Ahmadínedžád zorganizoval medzinárodnú konferenciu, ktorej cieľom bolo spochybnenie holokaustu, čo je u nás trestný čin. V Turecku je trestným činom vyjadrenie názoru o genocíde Arménov. Irán a Turecko vytvorili z pravdy buď trestný čin alebo maškarádu.
A potom je tu opačný postoj. Mnohé štáty, vrátane Slovenska, kriminalizujú spochybňovanie holokaustu. Vo Francúzsku bol nedávno schválený zákon, ktorý kriminalizuje spochybňovanie genocídy Arménov. Štáty, ktoré zakazujú takéto zjavné klamstvá, degradujú hodnotu pravdy rovnako ako tie, ktoré vyhlasujú lož za svoju národnú politiku. Jediná cesta, v ktorej môže pravda presvedčiť, je diskusia. Tvrdenie a protitvrdenie. To je jediná cesta, ako je možné preukázať, že extrémisti v Iráne a v Turecku sú tým, čím sú, šarlatánmi a klamármi.
Štát, ktorý protest diskusie uzavrie aj v tlačovom zákone, aj v prípade zjavných vecí, ako bol holokaust alebo arménska genocída, devalvuje hodnotu pravdy rovnako ako jeho oponenti, pretože vo svojom zápale priznáva sebe, teda politikom a štátnej moci autoritu, ktorá môže spočívať len v priestore individuálneho názoru a presvedčenia.
Samozrejme, pán minister, pravda existuje. Preto sú tí, ktorí popierajú holokaust bláznami a klamármi. Ale z rovnakého dôvodu nemôže existovať nič také ako oficiálna pravda. Pravda vynucovaná, presadzovaná a sankcionovaná mocou štátu. Pravda je nad politikou a politiku posudzuje. Preto politika nemá autoritu ju vyhlasovať. Preto oficiálna pravda je kontradikciou in adjecto. Preto váš návrh tlačového zákona, snažíte sa vyhlasovať za oficiálnu pravdu, je v slobodnej spoločnosti neprijateľný.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic bol posledný z ústne prihlásených rečníkov v rozprave v bode interpelácie poslancov.
Pýtam sa preto členov vlády, či chce niekto z nich odpovedať na prednesené interpelácie poslancov ihneď. Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Nech sa páči, máte procedurálny návrh, pán poslanec Podmanický.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dávam, pani podpredsedníčka, procedurálny návrh, aby v budúcnosti, ak dôjde opäť k takémuto zneužívaniu inštitútu interpelácie, ako to teraz predviedol pán poslanec Lipšic, ktorý z kvalifikovanej otázky, ktorou interpelácia je, urobil všeobecnú rozpravu, tak ak v budúcnosti dôjde k takýmto porušovaniam rokovacieho poriadku, chcem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby ste upozornili poslanca, ktorý takýmto spôsobom rokovací poriadok zneužije. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: To nebol procedurálny návrh. Vedenie schôdze upravuje rokovací poriadok.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 7. dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a budeme pokračovať
vládnym návrhom zákona o periodickej tlači a o agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon),
tlač 526, prerokovanie ktorého sme prerušili.
V rozprave vystúpili všetci rečníci, počkáme chvíľočku, kým zaujme miesto pre navrhovateľa pán minister Maďarič. Zároveň poprosím aj pána poslanca Podmanického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Takže, len zopakujem, keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
A chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení poslanci, rozprava o návrhu tlačového zákona mala dve odlišné podoby.
Koaliční poslanci sa snažili o vecný rozmer a venovali sa prevažne zásadám návrhu tlačového zákona a jeho mediálnemu a spoločenskému kontextu. Veľmi oceňujem najmä vystúpenia poslancov Jarjabka a Rafaja, ktorí zasadili návrh tlačového zákona do širších filozofických a historických súvislostí, tak ako sa to v prvom čítaní, ak je rozprava v prvom čítaní, azda aj očakáva.
Opozícia zvolila iný prístup. Tvárila sa, že hovorí o tlačovom zákone. Vo väčšine prípadov však politizovala. Tlačový zákon sa už pred touto schôdzou, pred touto rozpravou stal pre opozíciu nástrojom na politické zviditeľnenie, zneisťovanie, strašenie a vydieranie. Príspevky v tejto rozprave len potvrdili, do akej miery je opozícia politicky bezradná, zakomplexovaná, ako ťažko sa ešte aj po roku a pol preberá z osemročného opojenia mocou a ako veľmi túži vrátiť sa naspäť k moci za akúkoľvek cenu.
Ďakujem koaličným poslancom, že vo svojich vystúpeniach návrh zákona nielen podporili, ale v dostatočnej miere poukázali na jeho prínos, na to, že ide o právnu normu, ktorá okrem iného prinesie efektívnejší systém ochrany práv občanov v prípade, že sa v tlači zverejnia skutkové tvrdenia, ktoré sa dotknú ich cti, dôstojnosti alebo súkromia. Opoziční poslanci, česť výnimkám, nás zahrnuli množstvom falošných patetických fráz o konci demokracie na Slovensku, o návrate pred rok ´89. Ako majster prázdnych slov o hodnotách sa tu predviedol najmä predseda KDH. Neuveriteľná póza. Ak by vám záležalo, páni z KDH, na vami toľko omieľaných hodnotách, nechápem, prečo ste sa zapojili do Dzurindovho zúfalého bojkotu Lisabonskej zmluvy kvôli tlačovému zákonu. Vy odmietate Lisabonskú zmluvu kvôli tlačovému zákonu? Zostali by ste pre mňa váženými protivníkmi, ak by ste boli proti Lisabonskej zmluve kvôli vašim hodnotám, takto ste sa však pošpinili spoluprácou na tom, čo robí SDKÚ.
Viackrát tu zaznelo, že návrh tlačového zákona údajne ohrozuje demokraciu, a to až takým spôsobom, že opozícia je schopná potopiť Slovensko vo vzťahu k Európskej únii. Ak však v tejto veci malo niečo nádych nedemokracie, bola to práve ultimatívna žiadosť opozície stiahnuť tlačový zákon, nerokovať o ňom v parlamente, pretože žiadať formou vydierania, aby sa o nejakom zákone rozhodlo mimo parlamentu, to je nedemokratické. (Potlesk.) Najmä, ak sa zákon štandardne pripravoval, bol priebežne konzultovaný s vydavateľmi, novinármi, mal dlhé pripomienkové konanie a ak ani najväčší oponenti návrhu, vydavatelia, nikdy nekritizovali zákon z tej demagogickej pozície, že ohrozuje demokraciu. Naopak, vždy potvrdzovali, že sa s nimi na ministerstve kultúry seriózne a korektne rokovalo.
Zvláštne znejú slová o návrate pred rok ´89 aj v kontexte takých vyjadrení zástupcov novinárov, že ide o najlepší návrh tlačového zákona od roku 1990. Iste, v posledných týždňoch nastalo to, v úvodzovkách, demokratické a pluralitné mediálne masírovanie o hrôzach tlačového zákona. Takže sa vôbec nečudujem, že predsedníčka syndikátu novinárov zo dňa na deň korigovala svoj názor. Ešte napokon tu bolo aj viackrát zmieňované, ako sa to vraj mohlo stať, že určitú dobu nemala ten jediný, správny, čiže opozičný názor.
Veľa tu zaznelo o likvidačných sankciách návrhu zákona vyplývajúcich z § 6, ktorý, ako to tu bolo často spomínané, obmedzuje šírenie informácií, ktorými sa propaguje vojna, užívanie omamných látok, podnecuje sa rasová, etnická, náboženská nenávisť atď., a to pod sankciou do 200 tisíc korún. Paragraf takmer toho istého znenia sa nachádza aj v súčasnom zákone. Bol tam daný novelizáciou v roku 2000 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, napríklad aj hlasom pána poslanca Bárdosa, ktorý sa tu rozhorčoval, aké je škandalózne dať vláde právo udeliť médiám sankcie. V roku 2000 toto právo pán Bárdos a ďalší tu sediaci vláde udelili až do 2 miliónov korún. (Potlesk.) A za tých vyše 7 rokov som nepočul jediný protest vydavateľa alebo sťažnosť zo zahraničia, že sa nachádzame v situácii, kedy môže vláda a minister kultúry zlikvidovať tlač. Áno, správne spomenuli opoziční poslanci, že spomínaný paragraf bol doplnený o ustanovenie, že periodickou tlačou sa nesmú šíriť informácie, ktoré podnecujú nenávisť aj na základe politického zmýšľania. Samozrejme, že takéto ustanovenie nie je o obmedzení odlišného politického zmýšľania, ale o podnecovaní nenávisti na základe mnohých citlivých oblastí - pohlavia, rasy, jazyka, viery, sexuálnej orientácie alebo aj politického zmýšľania.
Domnievam sa, že opoziční poslanci, aspoň niektorí, tomu tiež takto rozumejú, hoci to nepriznajú. Inak si neviem predstaviť, ako by bolo možné, že v nimi pripravovanom návrhu a do vlády predloženého tlačového zákona z roku 2006, je presne tá istá formulácia zakazujúca šírenie informácií, ktoré podnecujú nenávisť na základe politického zmýšľania. Nevedeli ste o tom, pani poslankyňa Biró, keď ste boli štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry, ktoré tento návrh zákona do vlády predložilo? (Potlesk.)
Napokon ani vydavateľom a novinárom to nemôže prekážať, ako by inak mohli dať do štatútu tlačovej rady, nimi založeného samoregulačného orgánu, nasledujúce ustanovenie, citujem: "Novinár nesmie propagovať útočné vojny, násilie a agresivitu, politickú, občiansku, rasovú, nacionálnu, náboženskú a inú neznášanlivosť."
A ešte na záver k týmto absurdným obavám, že cez zníženú pokutu zo súčasných 2 miliónov na 200 tisíc zlikviduje vláda médiá. Vážení, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok, vrátane dokazovania na báze nezávislých odborných posudkov a riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov a, samozrejme, že aj konečné rozhodnutie ministerstva je preskúmateľné súdom.
Dovoľte mi, aby som sa zmienil aj o postoji opozície, ktorý je vyslovene namierený proti ľuďom, presnejšie proti právam verejnosti. Ide o právo na odpoveď, o ktorom sa popísalo množstvo zavádzajúcich komentárov a aj tu odzneli lži, že právo na odpoveď ohrozuje slobodu tlače, že vychádza v ústrety len subjektívnym potrebám a obmedzuje práva súkromného sektora. Na rozdiel od pána poslanca Minárika si nemyslím, že vydávanie novín je podnikanie ako každé iné, veď preto aj používa zvláštnu ochranu, a táto činnosť má mimoriadne práva ako jeden z prostriedkov slobody prejavu. No zároveň nesie so sebou aj obrovskú zodpovednosť pri napĺňaní práva na informácie a aj táto zodpovednosť musí byť garantovaná zákonom. Takou garanciou je aj právo na odpoveď, ktoré sa postupne od 90. rokov zavádza do legislatívy štátov Európskej únie a obvykle to vyvoláva odpor vydavateľov a novinárskych organizácií. Tak to bolo aj v Českej republike, keď sa schvaľoval nový tlačový zákon s právom na odpoveď, aj tam v tom čase vydávali právo na odpoveď za neprijateľné a neštandardné.
Hoci opozícia politizuje právo na odpoveď tým najhrubším spôsobom, trvám na tom, že postup, ktorým sa dáva do rovnováhy postavenie ľudí, ktorí píšu a ľudí, o ktorých sa píše, je správny. Právo na odpoveď nie je v rozpore so slobodou tlače, ale posilňuje práva a slobodu občanov, pretože nebráni ani získavať, ani poskytovať informácie a súčasne dáva každému právo byť vypočutý v záležitosti, ktorá sa ho dotýka. Aj preto európske inštitúcie rozširovanie práva na odpoveď podporujú a vydavatelia a novinári sa bránia, lebo ide čiastočne o stratu ich doterajších výlučných privilégií.
V našom návrhu zákona je predmetom práva na odpoveď len skutkové tvrdenie, čiže založené výhradne na faktoch a môžu si ho uplatniť za určitých podmienok fyzické a právnické osoby. Nie je teda pravda, že je len pre politikov, ako sa neustále zavádza a už vôbec nie pre orgány verejnej moci - pre vládu a parlament. Opoziční politici si však povedali, že návrh tlačového zákona bude pre politikov, konkrétne pre nich a použili ho ako nástroj vydierania, a to aj bežných ľudí, občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k ratifikačnému procesu Lisabonskej zmluvy. (Potlesk.) Ja som presvedčený, že občanom, ktorí sú vystavení účinkom médií, právo na odpoveď rozhodne patrí. Rovnako ako návrh zákona neupiera vydavateľom právo odmietnuť žiadosť o uverejnenie odpovede. Nie je teda pravda, že vydavateľ musí uverejniť odpoveď kedykoľvek, komukoľvek a musí v nej uverejniť čokoľvek, čo žiadateľ navrhne.
Po prvé znovu chcem zdôrazniť, a niektorí to, zdá sa, doteraz nepochopili, že návrh zákona pripúšťa odpoveď len na skutkové tvrdenia, nie na hodnotiace úsudky, ako je to vo Francúzsku, čiže nie je možné reagovať na hocijaký komentár či názor.
Po druhé, žiadateľ o uverejnenie reakcie musí preukázať jej oprávnenosť a pokiaľ na tom bude trvať, pokiaľ vydavateľ posúdi túto žiadosť ako neoprávnenú, musí sa obrátiť na súd.
To isté sa týka obsahu odpovede. Tá sa má obmedziť len na skutkové tvrdenia uvádzajúce na pravú mieru napadnuté skutkové tvrdenia a nemôže obsahovať urážky či skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom. Inštitút odpovede teda nemôže donútiť vydavateľa, aby v nej uverejnil napríklad informácie propagujúce vojnu, drogy a podobne.
A ešte o zákaze sa tu tiež často zmieňovalo, uverejniť k odpovedi ďalší súvisiaci text, ktorý by ju hodnotil. Opäť si pomôžem citátom zo štatútu tlačovej rady, inštitútu, ktorý si založili vydavatelia a syndikát novinárov, citujem: "Ak novinár uverejní nepravdivú, polopravdivú, skreslenú, špekulatívnu či neúplnú informáciu, musí veci uviesť na pravú mieru, vrátane publikovania opravy, resp. odpovede. Oprava sa má uverejniť približne v rovnakej grafickej úprave, najlepšie na rovnakom mieste ako opravovaná informácia. Odpoveď sa nemá dopĺňať replikou autora pôvodnej informácie, aby jedna strana nemala sústavný predstih."
Podľa tohto vydavatelia a novinári chápu, že šance toho, kto píše, a toho, o kom sa píše, majú byť vyrovnané. Aj to je demokracia.
Bol tu prednesený aj argument vo vzťahu k právu na odpoveď tým pánom poslancom, ktorý tu pred chvíľkou zneužil inštitút interpelácie, že 90 % sťažovateľov sú politici. To však nesvedčí o tom, že len títo ľudia majú problémy s tlačou, skôr o tom, že dnes obyčajný človek, ktorého sa dotkol obsah tlače, nemá prostriedky na advokátov, aby sa mohol voči silným, väčšinou nadnárodným vydavateľským domom dlhé roky súdne domáhať svojich práv. Pretože platné pravidlá, dnes platné, mu neumožňujú dosiahnuť efektívnu a rýchlu nápravu a práve to chce zmeniť v prospech obyčajných ľudí nový tlačový zákon, lebo politicky a ekonomicky vplyvní ľudia si svoje účty s tlačou vedia vybaviť aj dnes. Takže aj tu sa s opozíciou ocitáme na opačných stranách. Opozícia len na strane záujmu vydavateľov, koalícia aj na strane práv obyčajných ľudí.
Celkovo musím povedať, tým, že opozícia použila tlačový zákon ako zámienku na svoje politické hry a vydieranie, zoslabila aj dôveryhodnosť toho mála vecného, čo k návrhu povedala. Návrh tlačového zákona bol spolitizovaný, čo mu určite neprospieva a v tomto zmysle rozprava, ktorú som trpezlivo a pozorne počúval, vydala svedectvo o biednom stave slovenskej opozície.
Koaličným poslancom by som sa ešte raz chcel poďakovať za podporu. Návrh tlačového zákona je zásadným kvalitatívnym posunom oproti súčasnému stavu. Chcem vás uistiť, že som pozorne počúval vecné pripomienky a argumenty a myslím si, že v druhom čítaní dokážeme vyprecizovaním niektorých ustanovení tento návrh zákona ešte viac vylepšiť a spresniť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 525. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 523.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, o pol siedmej večer vám srdečne ďakujem, že ste tu zotrvali. Teším sa tomu a dúfam, že ma budete pozorne počúvať.
Predkladám novelu zákona 195 o sociálnej pomoci, ktorou chcem odstrániť legislatívnu diskrimináciu neverejných poskytovateľov, diskrimináciu zákonom, konkrétne prílohou č. 14, kde sú určené podstatne nižšie minimá na poskytnutie finančného príspevku neverejnému subjektu na prevádzkové náklady oproti skutočným nákladom, ktoré rozpočtovo vykrýva samosprávny kraj pre subjekty v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Navyše, neverejný sektor je absolútne vylúčený z financovania verejných zdrojov v oblasti pravidelných kapitálových výdavkov. Samosprávny kraj síce môže zvýšiť príspevok, ktorý je povinný poskytnúť subjektu poskytujúcemu sociálnu pomoc, musí dodržať to minimum. Ale za 4 roky existencie prílohy č. 14 sa takto nestalo ani v jednom samosprávnom kraji, ani v jednom. Aj v minulosti sa stalo, že samosprávne kraje financovali neverejné subjekty len vo výške miním. Stalo sa a stáva sa aj teraz, že samosprávne kraje nedodržujú ani zákonom určené minimá v prílohe č. 14.
Opodstatnenosť prijatia novely zákona na zosúladenie určených miním podľa zákona č. 195 v prílohe č. 14 aspoň na minimálny inflačný vývoj je jednoznačná, potrebná aspoň na minimálny inflačný vývoj. Príloha č. 14 prijatá v roku 2004 z podkladov roku 2003 neodráža štatisticky zverejnenú infláciu na Slovensku, pričom minimálne mzdy od podkladov k prijatiu prílohy č. 14 sa zvýšili postupne od 5 570 Sk v roku 2003, v roku 2007 8 100 Sk, čiže je to očividný nárast. Samozrejme, že došlo k nárastu energií.
Návrh novely zákona môže aspoň zmierniť dopady vývoja ceny práce a cien energií. Keď hovoríme o diskriminácii alebo keď ustavične a často hovoríme o diskriminácii z prílohy č. 14 vo vzťahu k neverejným poskytovateľom, treba povedať, že sú tu ďalšie a ďalšie diskriminačné prvky a sú to absencia právnej istoty pri financovaní neverejných poskytovateľov zo strany príslušného orgánu, teda VÚC, kde zákon 195 o sociálnej pomoci používa slovo "môže", ale aj "poskytne". Túto nejednoznačnosť v prospech neverejných poskytovateľov som sa pokúšala odstrániť v novele zákona 195, ktorú som už predložila, ale vďaka koaličným poslancom neúspešne, a tak sa prehlbuje a stále prehlbovala tá, až priepastná, až drastická rozdielnosť medzi zariadeniami, ktoré sú financované v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a ktoré sú neštátne, tzv. neštátne subjekty, ktoré, žiaľ, v mentalite aj všetkých poslancov, ktorí o tom rozhodujú a stále o tom počúvame, ako zariadenia naše a vaše a ich a občan náš a váš a ich a ide o to, aby sa zrovnoprávnili aj tie subjekty, ale aby sa zrovnoprávnil konečne aj občan, lebo o toho ide, ten je konečným prijímateľom služby cez tento zákon.
Pre neverejných poskytovateľov sú prakticky v zákone definované len zodpovednosti a povinnosti, práva a konzekvencie ex lege nie. Absolútne zlý a k tomu byrokratický systém každoročného uzatvárania nových zmlúv a dodatkov, stanovenie rozsahov služieb s 9-mesačným predstihom v absurdných prepočtoch na tisícinky klienta, nad rámec zákona prijaté vo VZN, v ktorom sú zadefinované tzv. normy maximálnych bežných výdavkov pre poskytovateľov, kde sa protiprávne okliešťujú výdavky neverejných poskytovateľov ešte aj takouto formou, nie dosť, že sú obmedzované minimami, to všetko sú neprijateľné, niekedy až diktáty VÚC, ktoré spôsobujú, že tieto zariadenia zanikajú.
Ja sa veľmi teším, že v každej odpovedi pani ministerky na moje otázky v hodine otázok, interpelácií aj mojich kolegýň, pani Sabolovej, aj pani Sárközy, pani ministerka vždy odpovedala, že, áno, toto je zo strany VÚC porušenie zákona. Žiaľ, ale nekonala v tom ani ona ako osoba, ani ministerstvo a odkazovala, že kto sa cíti byť diskriminovaný, môže sa obrátiť na súd. No, ale kým súd rozhodne, tak sociálna služba musí dávno predtým zaniknúť. Tak sa tento zákon stáva úplne nemotivačný pre subjekty, ktoré poskytujú službu na princípe neziskovosti. Je nespravodlivý aj pre prijímateľov služby či z hľadiska ich práv alebo povinností, lebo všetko to konečný prijímateľ, klient musí znášať.
Je tu vážny rozpor s Európskou sociálnou chartou, pretože nie sú rovnako stanovené podmienky poskytovania a financovania sociálnych služieb. Zákon, výklady a prax nezakladá dobré tendencie, motivácie občana neverejných subjektov v sociálnych službách a pre vytváranie systému osobitne nie pre zvlášť citlivé skupiny ľudí, ktorí sú starí, chorí, zomierajúci, opustení ľudia, ale začína byť vážny problém aj opustené rodiny.
Odkladanie prijatia nového zákona, podľa Plánu legislatívnych úloh vlády mal byť prerokovaný v septembri 2007 s účinnosťou od 1. 1. 2008, prerušenie prípravy nového zákona o sociálnych službách dostal a dostáva poskytovateľov sociálnych služieb do kritickej situácie. Týka sa to najmä tých, ktorí sa rozhodli posilňovať terénne a komunitné služby. Platný zákon o sociálnej pomoci neustanovuje právo občana na služby, nedefinuje jednoznačne povinnosti orgánov verejnej správy a nestimuluje poskytovateľov k rozvoju terénnych a komunitných sociálnych služieb. Týka sa to rovnako dlhodobej sociálnej starostlivosti, ako aj sociálnej intervencie v krízových životných situáciách. Prerušenie prípravy zákona odďaľuje riešenie týchto otázok na neurčito.
Preto prijatie mojej novely zákona aspoň čiastočne zmierni diskrimináciu neštátnych poskytovateľov poskytujúcich sociálnu pomoc a zastaví ich zánik. Ja verím, škoda, že tu nie je pán poslanec Madej, ktorý tvrdil, že všetko nám vo výbore prechádza, ja na základe týchto uistení verím, že táto moja novela dorazí aspoň do výboru, pretože nemôže ináč prejsť vo výbore, ak sa tam neocitne. Takže vás prosím, prosím vás o podporu tejto novely, nehľadiac na to, že ju predkladá opozičný poslanec.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila spravodajskú správu k návrhu zákona pani poslankyne Moniky Gibalovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 525.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Návrhom novely zákona o sociálnej pomoci je dosiahnuť, aby sa minimálne výšky finančných príspevkov podľa prílohy č. 14 zákona každoročne valorizovali o infláciu. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky č. 523 z 8. januára 2008 prideliť návrh zákona, ktorý je pod tlačou 525, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k tejto novele zákona.