Ôsmy deň rokovania
19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. februára 2008 o 9.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: pán poslanec Marián Haľko a pán poslanec Maroš Kondrót.
Ešte skôr ako sa budeme venovať bodu, ktorý sme prerušili včera večer, chcem vás upozorniť, že hlasovanie bude dnes o 11.00 hod. o tých bodoch, ktoré už boli prebraté. Takisto upozorňujem, že dnes budeme pokračovať poslaneckými návrhmi.
Takže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 525).
Pani poslankyňa už zaujala miesto určené pre navrhovateľa, takisto tu máme aj spravodajcu. S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie pani poslankyne Gibalovej prihlásení: pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Kahanec.
Takže pani poslankyňa Vaľová má slovo, nech sa páči, faktická poznámka.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Takže sme si to trošku včera vysvetlili aj mimo pléna, tak ja už iba k tomu toľko, že, opakujem, vláda plánuje tento zákon ako taký celý novelizovať a plánuje to v júni, pretože je to aj v pláne legislatívy vlády Slovenskej republiky. Inak k tomu iba toľko.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka. Zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale sme mali výbor zdravotnícky. Len chcem veľmi krátko zareagovať, lebo budem mať vystúpenie, na pani poslankyňu Gibalovú, aj keď ťažšie dnes ako včera, ale chcem len povedať, že čísla, ktoré prečítala, myslím, jasne nasvedčujú, ako sa znižuje príspevok pre neštátne subjekty. Napriek tomu, ako som vo faktickej poznámke predtým hovorila, že je to vždy problém všetkých vlád, všetkých županov a všetkých politických subjektov, lebo sociálna skupina nie je zaujímavá, je zaujímavá len pri voľbách. Ale hlavne chcem poukázať na to, že keď si zoberieme čísla z minulého obdobia, keď som bola v parlamente a poukazovala tiež na tieto skutočnosti, sa tie čísla prehĺbili. Je tu možno len niekde desatina, niekde 20 % z príspevkov, ktoré idú na subjekty, ktorých zriaďovateľom je VÚC. Dokonca sa tu prehlbuje ešte tá priepasť aj medzi subjektmi, ktoré zriaďujú obce, skutočne, ako keby sa táto vec stala nezaujímavou.
A preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby príloha č. 14 v zákone ostala, aby bola valorizovaná, pretože od roku 2003 sme mnohé príspevky valorizovali, ale práve pre tých, ktorí si nevedia sami pomôcť, väčšinou si nevedia tieto veci vybaviť a zariadiť, by sme mali tento príspevok pre zariadenia a pre tých, ktorí tieto služby poskytujú, aspoň minimálne upraviť o valorizáciu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som tiež chcel nadviazať na čísla, ktoré povedala pani poslankyňa Gibalová. V Prešove, spomínala, že na zariadenia, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Prešovského samosprávneho kraja, sa dáva približne 645 mil. oproti neštátnym subjektom zhruba 100 mil. Čiže je to menej ako šestina. Ale nie je podstatné, že či sa tu dáva toľko alebo toľko. Podstatné je to, že ako zabezpečujú služby tieto subjekty. A myslím, že na tom by malo stáť rozhodovanie aj VÚC, aj snaha tu v parlamente, aby sa podporovali subjekty, ktoré poskytujú kvalitnejšie služby, lepšiu pomoc sociálnu a efektívnejšie služby.
Čiže myslím si, že v podstate by sa mali zaviesť korektné a rovnaké pravidlá pre jedny aj druhé subjekty a nezavádzať, ako napríklad v prešovskej VÚC-ke, naviac normatívy iba pre subjekty neštátne, ktoré ešte ďalej okresávajú to množstvo a objem týchto prostriedkov do týchto neštátnych subjektov. Naproti tomu tie, ktoré sa dávajú v rámci kapitoly sociálnej pre subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, také pravidlá nemajú. Tam by mali byť férové pravidlá a rovnaké pravidlá pre jedny aj druhé subjekty, aby mohli súťažiť o to, či dávajú kvalitnejšie služby. A keď by sme už chceli naozaj robiť sociálnu politiku, tak by sme mohli hľadať navýšenie prostriedkov, keby aj tie VÚC-ky nemali dostatok, aj tu na úrovni Národnej rady a mohli by sme ich hľadať tým, že by sme zvýšili z toho dôvodu prostriedky pre samosprávne kraje.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Kahanec a Sabolová. Takže slovo má pán poslanec Kahanec, nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pred sebou máme návrh, ktorým sa mení zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý predkladá pani poslankyňa Gibalová. Je to veľmi stručná novela zákona, ale myslím si, že rieši sa v nej podstatná vec. Keď zoberieme situáciu na rôznych stupňoch verejnej správy či samosprávy, tak títo zamestnanci majú zabezpečenú valorizáciu svojich platov. Na druhej strane deklarovaním prosociálna vláda, prosociálna koalícia podľa môjho názoru nehľadá v dostatočnej miere prostriedky na to, aby sa valorizovali aj tieto sociálne potreby, ktoré sú predovšetkým určené pre tých najslabších a tých, ktorí vlastne ťažko si budú riešiť svoju situáciu sami.
Predkladaný návrh novely zákona o sociálnej pomoci teda chce iba to, aby sa každoročne valorizovali finančné príspevky, minimálne výšky finančných príspevkov, ktoré sú určené v prílohe č. 14 zákona o sociálnej pomoci, o infláciu. Teda myslím si, že nie je to nič také nenormálne, aby sme chceli práve tým slabším a postihnutým podporiť ich podmienky a riešiť ich sociálnu situáciu a sociálne problémy cez valorizáciu minimálnych finančných príspevkov iba o valorizáciu, nič viac. Úpravou sa teda chce zadať regulačná povinnosť štátu voči príslušným orgánom, ktorým aj napriek možnosti zo zákona upravovať finančné minimum, teda konkrétne sa jedná o kompetencie samosprávnych krajov. A samosprávne kraje tým pádom majú možnosť zvyšovať toto minimum. Ale kto by sa pri možnosti nejako akože veľmi silno púšťal do zvyšovania tohto minima, keď si nájde množstvo a nespočetný počet dôvodov na to, že má iné vážne problémy a že potrebuje riešiť iné veci a na toto sa už potom nezvýši.
Od roku 2003 sa tieto príspevky v tomto zákone neupravili, i keď došlo k podstatnému nárastu cien energií, miezd a ďalších výdavkov, ktoré súvisia s prevádzkou sociálnych služieb. Takže keď sa pozrieme na situáciu v jednotlivých VÚC-kach, myslím si, že, ako tu už bolo spomínané, nie celkom korektne sa rozlišujú, resp. ani nie rozlišujú, ale zjednocujú podmienky pre subjekty, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov a pre subjekty neštátne, teda ktoré nie sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. A tieto subjekty, jedny aj druhé, zabezpečujú tie isté služby, teda zabezpečujú sociálne služby či už terénne, alebo v dlhodobej sociálnej starostlivosti. A myslím si, že keď zabezpečujú tie isté služby, mali by mať minimálne rovnaké podmienky a už potom záleží na nich, ako sú schopní efektívne využívať prostriedky, ktoré dostávajú, a v akej kvalite budú poskytovať služby. Lebo toto si myslím, že by malo byť snahou i zákona, toto by malo byť i snahou samosprávnych krajov, aby v konečnom dôsledku tí občania, ktorí to najviac potrebujú, dostali služby kvalitné a aby tie subjekty, ktoré ich poskytujú, ich zase neposkytovali za premrštené objemy, ale pri efektívnom vynakladaní prostriedkov.
Teda mne osobne chýba, keď hovorím napríklad o Prešovskom samosprávnom kraji, nebudem hovoriť za iné kraje, lebo ich detailnú situáciu nepoznám, ale v prešovskom som poslancom, takže poznám túto situáciu a myslím si, že tieto podmienky pre jedny aj druhé subjekty, teda subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti a neštátne nie sú rovnaké a nie sú tým pádom korektné.
V Prešovskom samosprávnom kraji sa napríklad v tomto prípade zaviedli normy bežných výdavkov pre poskytovateľov neštátnych a tieto normy sa vzťahujú na rôzne typy bežných výdavkov, kde sa určujú limity, a keď sa pri tomto prehodnocovaní jednotlivé položky prehodnocujú, tak ešte mnohé, ktoré môžu byť napríklad, i keď sa celkovo neprekročí minimami stanovený zákonom príspevok, tak v jednotlivých položkách sa prekročiť môžu, a tým pádom vlastne zase prichádzajú o ďalšie prostriedky naviac. No ja to považujem za diskrimináciu týchto subjektov a za diskrimináciu predovšetkým z toho dôvodu, že nemajú rovnaké podmienky a nie sú rovnaké podmienky pre jedných aj druhých.
Keď sa tu toľkokrát vládou i touto vládnou koalíciou deklaruje, že je to sociálna vláda, že je to sociálna politika tejto vlády, tak by som očakával, že aj pri tomto zákone hľadáte cesty, ako aj týmto spôsobom valorizácie, valorizácie finančného minima podľa zákona o sociálnej pomoci by ste riešili túto sociálnu problematiku a skutočne dali najavo, že máte záujem o riešenie sociálnych problémov. Lebo ak je postoj opačný a ak sa zase vyhovárame na množstvo iných dôvodov, tak potom to pre mňa je len taká imitácia sociálnej politiky.
A nehovoril by som tu o imitácii len tak pre nič za nič, lebo doterajšie schvaľovania v tejto Národnej rade ma presviedčajú práve o tom, že tá vaša sociálna politika je skôr o imitácii. A potvrdím to ešte inými prípadmi okrem tohto zákona, kde je otázka, či sa nájde podpora, či sa nenájde ešte zatiaľ, ale každopádne tým, že sa nevalorizovali rodinné prídavky a že sa podporilo narodenie iba prvého dieťaťa, tak to bola takisto imitácia sociálnej politiky pre podporu predovšetkým mnohodetných rodín a pre podporu tých, kde sa chcú zodpovedne starať o deti a kde deti potom budú robiť aj na budúce, aj na naše dôchodky. Čiže valorizácia prídavkov nebola.
Podobne imitácia bola aj pri dôchodcoch, kde sa takisto populisticky dal vianočný príspevok. Ja nespochybňujem, že to bol prínos pre dôchodcov, ale myslím si, že prínos vo výške cca 1 500 Sk, lebo myslím, že táto čiastka sa týkala väčšiny dôchodcov, si myslím, že je oveľa menšia, ako by mohli získať pri bežnej valorizácii, ktorá sa dovtedy vykonávala a ktorá by bola podľa mňa v rozsahu okolo 500 - 600 Sk, to znamená, že minimálne nejakých 6 000 Sk ročne. A je rozdiel príspevok 1 500 Sk na Vianoce alebo pravidelný príspevok, ktorým sa získa naviac pre dôchodcu zhruba 6 000 Sk.
Takže ja pevne verím, že po týchto negatívnych skúsenostiach, ktoré sme tu mali pri niektorých presadzovaniach riešenia sociálnych problémov - podpory dôchodcov, podpory detí, že aspoň tu, kde sa jedná o podporu tých najslabších, odkázaných na pomoc, budete mať ochotu prejaviť svoju sociálnosť v podpore tohto zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca: pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Damborská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Šimko, nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som tiež chcel nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Kahanec a možno podčiarknuť práve ten návrh, ktorý upravuje podmienky, pri splnení ktorým má príslušný orgán poskytnúť subjektu poskytujúcemu sociálnu pomoc minimálny finančný príspevok, a tým aj vylúčenie nezákonného konania príslušných orgánov pri poskytovaní finančného príspevku. Návrh, si myslím, že zabezpečí väčšiu právnu ochranu a finančnú istotu subjektov v oblasti sociálnej pomoci a zabráni špekuláciám príslušných orgánov aj tej spomínanej diskriminácie neštátnych subjektov a konaniam v rozpore so zákonom.
Upravuje znenie zákona o tú valorizáciu, no a tu si myslím, že ak sa tak nestane, ten neverejný sektor bude nútený zásadne obmedzovať, ale aj plošne rušiť veľmi ťažko budovanú a veľmi potrebnú sieť sprevádzania človeka v núdzi, a to celoplošne, lebo takéto prípady sú vo všetkých samosprávnych krajoch. Nedôjde len k výraznej redukcii služieb konkrétnym ľuďom v núdzi, ale aj k zvýšeniu nezamestnanosti pracovníkov v sociálnych službách. Výrazne zúžime aj možnosť slobodného výberu občana vybrať si v pluralite poskytovania služieb, kde a ako bude prežívať svoju starobu, chorobu alebo zomieranie.
Už tu bolo spomínané, a teda vláda aj avizovala, že sa pripravuje nový zákon, no zákon akosi nie a nie prísť, tak vyzývam aj pánov poslancov a panie poslankyne z koalície, aby podporili tento zákon, kým nebude neskoro.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová - faktická poznámka.
J. Vaľová, poslankyňa: No, ja sa nebudem už vyjadrovať, čo sa týka tohto zákona, pretože som vystúpila v rozprave a mala som k tomu faktické poznámky, ale vyjadrím sa k jednej časti na pána poslanca, a to, ako veľkodušne nám teraz radia poslanci z opozície, ako my máme valorizovať vianočné príspevky. Viete, ako sa hovorí, kde nič nie je, tam ani čert neberie. Čo vy chcete valorizovať, keď vy ste tým dôchodcom za osem rokov nič nedali? A my sme im dali príspevky a vy teraz veľkodušne chcete valorizovať vianočné príspevky. No za osem rokov ste privatizovali, tak ste tým dôchodcom aspoň tie vianočné príspevky mohli dať. No vy ste im nedali nič. Ešte my sme museli nahrádzať finančné prostriedky, ktoré vy ste teda odobrali invalidom, čo sa týka zákona, ktorý dal pán Kaník o sociálnom poistení, a my sme tieto finančné prostriedky museli vrátiť na základe rozsudku Ústavného súdu.
Tak, prosím vás pekne, nerozprávajte vy nám o tom, my ani neprivatizujeme, dodržiavame Maastrichtské kritériá a dali sme vianočný príspevok. A vy ako teraz veľkodušne a múdro nám rozprávate, že ho ešte máme valorizovať. No vy ste za osem rokov neboli schopní dať nič. Tak viete, ešte raz poviem, kde nikto nič nedá, tam ani čert neberie.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Damborská.
M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vzhľadom na to, ako môj pán kolega predrečník povedal, že od roku 2004 minimálna mzda sa zvýšila štyrikrát, pričom minimálny finančný príspevok je stále rovnaký: bez navýšenia o valorizáciu a nezohľadňuje zvýšené náklady na mzdy zamestnancov.
Z toho vyplýva otázka, vážení koaliční poslanci, či máme, alebo nemáme podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej. Mám za to, že klientov odkázaných na sociálnu pomoc a službu v neštátnych zariadeniach vzhľadom na ich závažný zdravotný stav predsa nemôže zaujímať, akým spôsobom sa budú realizovať právne kroky od akého dátumu a aká politická strana ten-ktorý návrh zákona vylepšujúci ich nepriaznivú životnú situáciu v Národnej rade Slovenskej republiky predloží a bude riešiť. Nestotožňujem sa s argumentom, že samosprávne kraje nemajú finančné prostriedky na navýšenie príspevkov, pretože každý samosprávny kraj disponuje určitou finančnou rezervou.
Kladne hodnotíme nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal byť v platnosti od 1. januára 2009, ale pýtam sa, do konca roka 2008 nedáme našim starkým jesť ani piť, nebudeme kúriť, nebudeme im poskytovať osobnú hygienu, nepodáme im lieky len preto, že nemáme finančné prostriedky v takej výške, v akej si financujú samosprávne kraje vlastné zariadenia? Kým na jedného klienta v domove sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov v Nitre aj teda v iných krajoch pripadá v priemere na mesiac od 25-tisíc až do... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Začnem od konca. Pani poslankyňa Damborská, celkom dobre sme sa asi nerozumeli, lebo ja som neobhajoval, že samosprávne kraje nemajú prostriedky. Ja som hovoril, že ak by sme, a to v predchádzajúcej faktickej, ak by sme naozaj chceli a zistili, že tie samosprávne kraje nemali, mohli by sme hľadať tie prostriedky aj tu. Ale ja som hovoril o inom. Ja som hovoril o tom, že samosprávne kraje aspoň podľa skúseností v našom, delia subjekty na "naše" a "vaše". Delia subjekty na v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a subjekty neštátne. A nemajú rovnaké, to znamená korektné podmienky. O tom som hovoril.
A k pani poslankyni Vaľovej. No, kto nikto nič nedá, že kto nič nedá, ani čert neberie. Ja si myslím, že tu to pravidlo asi neplatí. Tu platí iné pravidlo, že keď sa berie inde, tak tu sa nezvýši. Lebo si myslím, že určite sú prostriedky na to a určite by sa dali nájsť zdroje na to, aby sa do sociálnej oblasti, a práve do podpory týchto subjektov, ktoré zabezpečujú služby pre sociálne odkázaných ľudí a pre tých najslabších, určite našli, ak by sme chceli. A hovoril som o dvoch možnostiach. Jedna možnosť je hľadať tieto prostriedky na úrovni samosprávnych krajov a druhá možnosť je hľadať tieto prostriedky aj tu. Ak by sme došli k tomu, ale to hovorím s podmienkou, ak by sme došli k tomu, že tam naozaj tie samosprávne kraje sú poddimenzované.
No ale samosprávne kraje, keď už sa vrátim k tomu, k pani Damborskej, že hovoria, že nemajú, tak ja hovorím, že v tomto smere môžu úzko spolupracovať s vami. Veď všetky samosprávne kraje reprezentujú župani, ktorí sú z vašej koalície. To znamená, že nemáte problém sa s nimi dohodnúť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová, ktorá je poslednou z ústne prihlásených rečníkov. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona pani poslankyne Gibalovej. Skôr ako začnem hovoriť to, čo som si pripravila do rozpravy, chcem veľmi krátko zareagovať na tie posledné faktické poznámky, pretože ich môžem až v rozprave. Myslím si, že chcem poďakovať pani poslankyni Damborskej za to, že je znalá problematiky a že aj vo svojom príspevku vyzvala koaličných poslancov, aby pochopili, že nejde tu len o subjekty, ide tu o občana, pretože zákon o sociálnej pomoci kladie dôraz na občana, nie na subjekty a na peniaze, ale na občana. Tam si myslím, že len ten, kto sa tejto problematike venoval v minulosti, nielen ten, kto dnes je možno vo výbore a hovorí, že sa jej začal venovať, myslím si, že jasne ukazuje, že rozumie celý ten vývoj starého zákona, nového zákona z roku 1998 o sociálnej pomoci, a tu si myslím, že je celkom seriózne, ak nevieme možno aj verejne povedať, že aj minulé vlády, a to je jedno, či to bola Mečiarova vláda, či to bola Dzurindova vláda, alebo teraz Ficova vláda, ako keby nepochopili, o čo v tejto oblasti sociálnej ide a v tomto zákone.
A preto, pani poslankyňa Vaľová, my vám nechceme radiť, čo máte robiť, my sme o valorizácii vianočných dôchodkov nehovorili a ani kolega o valorizácii vianočných príspevkov nehovoril. Ak ste urobili niečo naviac, vďaka Bohu, nech to slúži tým, ktorí to potrebujú, ale vy ste urobili len jednorazovú dávku. Neurobili ste systémové riešenie. A pokiaľ nie je systémové riešenie, ktoré je v zákone o sociálnej pomoci riešené, tak je to len, a teraz poviem, populistický krok, lebo my len raz dáme, lebo vtedy to je dobré, nech sú kúpia možno aj nejaké banány, pomaranče, ale ani túto dávku by sme nemali valorizovať. Ešte aj táto dávka, pani poslankyňa Vaľová, veľmi dobre viete, že rozdelila dôchodcov, pretože mnohí z nich, ktorí majú minimálne dôchodky, ale náhodou žijú dvaja v jednej domácnosti, kde tie výdavky sú väčšie, nemajú nárok na ten vianočný príspevok. A aj tam by bolo treba, aby ste si pozreli pre tento rok, či netreba urobiť novelu tohto vášho vianočného príspevku, aby aj medzi dôchodcami nebolo napätie len preto, že sused dostane 1 000 korún a ten druhý sused nedostane, lebo má o 5 korún viac. Takže myslím, že tam by bolo potrebné, a možno pre všetky sociálne dávky, aby sme urobili akúsi hranicu, kde koruna, 5 korún nemôže byť rozhodujúcich pre príspevok, ale mala by to byť akási hladina, percento navýšenia vyššej alebo nižšej sadzby.
A ešte jedna poznámka k tomu, čo tu odznelo. KDH a poslanci KDH aj v tomto volebnom období sa niekoľkokrát pokúsili otvoriť zákon o sociálnej pomoci. Dnes máme pomaličky dva roky od volieb, ale ani jedna novela, ktorá bola k tomuto zákonu otvorená a ktorá mohla riešiť komplexnejšie aj tento príspevok, neprešla do druhého čítania, presne ako povedala pani predkladateľka, že nič nemôžeme rokovať vo výboroch a baviť sa v konkrétnych veciach, pokiaľ to neposunieme do druhého čítania. Čiže vy nechcete diskutovať vecne, jednoducho vy chcete len odpáliť zákony, ktoré predloží opozícia.
A teraz sa dotknem vecne predloženého zákona. Začnem zákonom a § 86 o sociálnej pomoci, kde... Ešte možno na začiatok opäť zdôrazním, celý zákon hovorí o občanovi a o službe občanovi a on je ten, ktorý by mal mať právo si vybrať službu, mal tú službu dostať, pokiaľ sme mu zo zákona garantovali to, že na tú službu má nárok. A v § 86 jasne hovoríme, že finančný príspevok sa poskytne niekoľkokrát, či v ods. 1, ods. 2, ods. 3, nie že sa môže poskytnúť, sa poskytne subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona minimálne vo výške určenej podľa prílohy č. 14, to finančné minimum, ktoré pani poslankyňa novelizuje, a v prepočte raz to je na kilometre, raz je na občana, raz je to na hodiny, ale sa jasne hovorí, že poskytne.
Tento zákon má svoje aj nedokonalosti, lebo v mnohých paragrafoch hovorí, že môže. Kto je ten, kto bude rozhodovať o tom, kto môže a čo môže? A práve tá nejasnosť zákona vytvára priestor pre obce, vyššie územné celky používať túto možnosť ako nástroj, že si postavíme svoje priority, svoje subjekty budeme podporovať napriek tomu, ako tu zaznelo, že poskytujú niekedy aj nekvalitnejšiu službu v horších zariadeniach a s väčšími problémami. Pretože neštátny subjekt, ktorý vie, že má na to len istú čiastku, je to ako súkromná firma, keď si v nej otočím každú korunu a poskytnem službu najlepšiu, lebo viem, že ten klient ma potom môže opustiť a pôjde do iného subjektu, ale aj sa snažím, aby som si získal istú autoritu, istý vplyv a na základe toho získaval klientov a možno otočil celý ten štátny systém poskytovania dávok alebo ten, dneska vyšších územných celkov, do roviny neštátnych subjektov, ktoré by mali túto službu do budúcnosti poskytovať oveľa viac, pretože nebudú pod žiadnymi vplyvmi a rozhodovaním poslancov, ktorí sú v tých trebárs v tých VÚC-kach, alebo aj možno parlamentných, do takej miery, aby sa to stalo akýmsi politikom pre poskytovanie týchto financií.
V predchádzajúcom... Tu ešte sa možno dotknem jednej veci týkajúcej sa práve poskytovania týchto prostriedkov aj v tomto finančnom minime. Už to tu zaznelo, ale chcem len povedať, že ak si myslia predstavitelia, a teraz to je jedno, či poslanci, či tí župani vyšších územných celkov, že oni nemajú povinnosť dodržiavať zákon a dodržiavať aj túto prílohu 14, myslím si, že vážne porušujú zákon. Len chýba jednoznačne zrejme akési rozhodnutie, jednoznačné rozhodnutie súdu, prípadne možno aj Ústavného súdu, aby sme takýto precedens do budúcnosti nevyrábali, že zákon hovorí o tom, že sa má poskytnúť, lebo poskytne je jasný výraz a niekedy... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa, chvíľočku. Poprosím vás, páni poslanci a panie poslankyne, ak sa potrebujete porozprávať, mimo rokovacej sály a venujte pozornosť vystúpeniu kolegyne. Ďakujem. (Reakcia z pléna.)
M. Sabolová, poslankyňa: Tak k veci môžete diskutovať za pultom, pán kolega Jarjabek. Lebo viete, tam, keď si poviete len tak do vetra. (Reakcie z pléna.) Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) Nie, nie, oni sa k veci bavia. Ja som ho pochopila.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže ešte raz poprosím, venujte pozornosť vystúpeniu kolegyne, nech sa páči, pokračujte.
M. Sabolová, poslankyňa: Ja som ho pochopila, že on sa k veci baví.
Čiže hovorím o tom, ak by tu bolo jednoznačné rozhodnutie, že je tu povinnosť tých, ktorí túto službu majú uhrádzať, neboli by také veľké rozdiely, ako pani kolegyňa prečítala včera, a verím, že dnes tieto čísla v tejto snemovni zaznejú opäť, pretože nie je možné, aby sme takýmto spôsobom diskvalifikovali občana v jednom alebo druhom zariadení, ktoré poskytuje tie isté služby.
Chcem sa vrátiť ešte k včerajšiemu vystúpeniu našej kolegyne vo faktickej poznámke, prípadne možno bolo to aj v tom jej vystúpení, pani kolegyne Vaľovej, kedy hovorila, že o akom príspevku vy tu hovoríte? Tak príloha č. 114 jasne má názov Minimálna výška finančného príspevku poskytnutého subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa zákona alebo obci podľa § 86 ods. 2, 3 na poskytovanie sociálnych služieb a sociálneho poradenstva podľa druhu sociálnej služby. Je to príspevok, ktorý je zo zákona tento subjekt povinný. Nám sa podarilo v minulom volebnom období dostať do zákona spoločne a myslím, že koalično-opozične, v tom čase aj s poslancami či HZDS, SMER-u, to, aby mali tieto neštátne subjekty, ale všetky subjekty, ktoré sa budú uchádzať o službu, istotu, že ak sú a existujú alebo vzniknú a požiadajú o príspevok v predchádzajúcom roku, v tom nasledujúcom sa im vytvára možnosť získať tento príspevok. Možnosť získať tento príspevok. Ale u nás sa stalo, že ani táto možnosť nevzniká, ale skôr sa stáva, že subjekty boli dotlačené k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú. Prišiel koniec roka a bez akejkoľvek výzvy, bez akéhokoľvek upozornenia jednoducho vyššie územné celky neposkytli a neuzavreli zmluvy na ďalšie obdobie. Chcem sa opýtať, ako je možné v týchto subjektoch povedať občanom: "Prepáčte, zajtra, dnes sme skončili, choďte kdesi inde." My vieme veľmi dobre, ako v štátnych subjektoch alebo v tých samosprávnych subjektoch nie je dostatok miesta. Veď my máme dnes veľa občanov, ktorí tieto služby nemôžu dostať, pretože tých služieb je málo. Ale ak my zakážeme alebo uzatvoríme zmluvy na dobu určitú, vytvárame likvidačný priestor pre neštátne subjekty. A ak ani tú čiastku, ktorú majú dostať v tom období, keď fungujú, 100 % prílohy č. 14, nedostanú, nevedia ani preklenúť to obdobie, pretože sú poddimenzovaní. A toto si treba uvedomiť, prečo o tejto veci treba vážne hovoriť a nielen sa odkazovať, príde zákon, príde zákon o sociálnej pomoci nový. Mal prísť zákon o zamestnanosti nový, všetky prísľuby, ktoré pani ministerka tu dala opozičným poslancom, tam nie sú.
Čiže viete, pre nás je potom ťažko neotvoriť novelu zákona, ktorá je dnes aktuálna a ktorá by mohla platiť dovtedy, kým bude účinnosť nového zákona. A nedajboh, aby tú prílohu 14 alebo akúkoľvek prílohu budúceho zákona, ktorá stanovuje minimum pre poskytovanie, sme z ktoréhokoľvek zákona vypustili, lebo potom sa obávam, že sa tu dostanú ľudia skutočne na pokraj takej životnej, sociálnej odkázanosti.
A ešte pre pánov poslancov, ktorí možno ten zákon nečítali a nepoznajú zákon a nevedia, aké dávky pani poslankyňa svojím zákonom chce novelizovať. Dovolím si povedať v odrážkach len typy služieb, ktoré sú poskytované. Sú to: sociálne poradenstvo a sociálna prevencia, sociálnoprávna ochrana, opatrovateľská služba, ktorá sa ale, bohužiaľ, v tom minulom období a v tomto roku dostala do totálnej likvidácie na všetkých VÚC-kach bez ohľadu na to, či tá povinnosť zo zákona bola, boli zmluvy aj na dobu neurčitú v niektorých subjektoch a opatrovateľská služba bola zrušená tak, že neboli poskytnuté prostriedky. Ľudia na ulici, boli to stovky ľudí z neštátnych subjektov, ktorých museli prepustiť, pretože zdroje na opatrovateľskú službu neboli. Ďalším je to prepravná služba, považujem ju za dôležitú, ale možno nie až tak, vieme ju vyriešiť možno aj ináč. Zariadenia opatrovateľskej služby, sú to prechodné zariadenia a myslím si, že 125-tisíc na rok pre takéto zariadenie nie je nejaká veľká čiastka. Domov dôchodcov, rehabilitačné stredisko, zariadenia chráneného bývania, myslím si, že tomu by sme sa mali oveľa viac venovať, ako sa venujú príspevky v iných krajinách Európskej únie. Domov sociálnych služieb pre deti a pre dospelých, stanica opatrovateľskej služby pre deti, krízové stredisko, dom pre osamelých rodičov, zariadenia pestúnskej starostlivosti, detský domov, resocializačné stredisko a útulok.
Tu možno tak trochu na okraj a mimo chcem povedať, že najviac a najväčší príspevok z týchto príspevkov ide na služby v domovoch sociálnych služieb pre deti a detských domovov. Tu sa jasne javí, že je veľmi dôležité a potrebné, aby sme zjednodušili možnosť detí z detských domovov ísť do náhradných rodín a aby takýto vysoký príspevok alebo aspoň čiastku z tohto príspevku dostávali aj rodiny a rodičia, ktorí sa starajú o deti v náhradnej výchove alebo v pestúnskej starostlivosti alebo si ich osvoja. Aby sme vlastne nemrhali zdroje na réžiu, ktorá je potrebná v tých zariadeniach, ale aby sme dali to skôr pre tie deti na to vzdelanie.
Často sa a tu už to teraz v tom poslednom, nebojte sa, už to nebude veľmi dlhé, ale v tom poslednom vystúpení a v tej reakcii zaznelo, že či sú, alebo nie sú peniaze na vyšších územných celkoch. Mali by sme ich konzultovať so županmi. Mne sa nezdá, že by sme my poslanci Národnej rady mali konzultovať tieto zdroje so županmi. My poslanci Národnej rady by sme mali spraviť také pravidlá, ktoré by jasne zadefinovali pre tých, ktorí dostali kompetencie, aby túto službu poskytovali a zdroje poskytovali tým, ktorí to potrebujú. Už v minulosti tu bol pokus zrušiť prílohu 14, už bol pokus ako nechať to úplne na voľnosť všetkým tým, ktorí tieto zdroje poskytujú. Ja viem, to som hovorila včera, boli sme tu len možno štyria-piati poslanci, aj v minulosti župani z rôznych politických strán nepovažovali toto ako prioritu, ale myslím si, že Národná rada je tu na to, aby určila pravidlá. A ak tie pravidlá nebudú, potom vždy to bude vyzerať tak, ako dnes sa stretávame na vyšších územných celkoch, že páni župani to nechcú, poslanci sú pomerne málo informovaní a subjekty, ktoré o to žiadajú, nemajú silu presadiť vecnú tému, vecné diskusie a títo sociálne odkázaní sa nemajú už na koho obrátiť. A ak by to boli ľudia, ktorí sú v produktívnom veku, ktorí sú zrelí, myslím si, že bolo by na nás a na mnohých, ktorí v tej oblasti sa pohybujeme, aby sme ich vyzvali, aby sa bránili a žiadali, aby ich právo bolo naplnené, ale sú to ľudia, ktorí tú silu nemajú, a preto je na nás, a možno aj na politikoch, aby sme týchto ľudí, ktorí sa nevedia brániť, my istým spôsobom obhájili.
A ešte snáď o kvalite služieb. Tá kvalita služieb je porovnateľná. Všetko, čo súvisí s peniazmi, všetko, čo súvisí s prácou, je mnohokrát závislé od človeka, od ľudí. A aj kvalita služieb mnohokrát nezáleží od výšky zdrojov, ale od ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú. A toto, si myslím, že sa vôbec a vôbec neposudzuje ani na úrovni vyšších územných celkov a ani na úrovni, by som povedala, možno štátu. Neštátne subjekty, ak nebudú posudzované aj podľa kvality, aj podľa toho, čo poskytujú, či poskytujú služby, ktoré sú potrebné, nielen tie, na ktoré môžu prísť peniaze, pretože sa stáva, že máme aj neštátne subjekty alebo jednotlivcov, ktorí získavajú zdroje na možno napríklad, teraz poviem, možno na poradenstvo, ale to poradenstvo za veľa nestojí. Ale tam je ten kontrolný orgán vyšších územných celkov, ktorý by mal skontrolovať kvalitu služieb. Mám vlastnú skúsenosť z takýchto aj neštátnych poskytovateľov trebárs poradenskej služby, kde keď som videla odvolania, kde keď som videla napísané materiály pre jednotlivých občanov, musím povedať, že ja ako neprávnik a možno nie poradca v tejto oblasti som tým ľuďom to odvolanie napísala lepšie. VÚC neumožňuje výber občanovi a núti ho byť tam, kde chce ona. A keďže tento zákon hovorí o občanovi a nie o subjektoch a vyšších územných celkoch, mal by byť na prospech a v tom výbere toho občana.
Preto si myslím, páni poslanci, že bolo by dobré, keby sa nám podarilo tento návrh zákona dostať do druhého čítania. Bolo by dobré, ak by výbor pre sociálne veci, bývanie a rodinu sa tomu venoval a keby ste konečne, vážení páni poslanci, prelomili akúsi averziu v návrhy opozície, ktoré nezakladajú politikum, ale chcú, aby tí, ktorí to potrebujú, tú vec dostali. A aj táto valorizácia tak, ako je uvedená v dôvodovej správe pani poslankyne, je vec, ktorá už mala byť dávno, ktorú dáva možnosť ministerstvu upraviť opatrením a upravovať ju postupne pri navyšovaní alebo pri minimálnej výške medziročnej miery inflácie. A bolo by dobré, aby, kým nadobudne platnosť nový zákon do konca budúceho roku, sme nedostali subjekty poskytujúce tieto sociálne služby do kolien a aby mohli riadnym spôsobom prežiť.
Bola by som veľmi rada, páni poslanci, keby ste sa aj vo svojich, možno aj vyšších územných celkov, tam, kde žijete, možno trochu viac pozreli a zamerali na poskytovanie týchto služieb, nielen s tým, že sa pôjdeme pozrieť do zariadení, ale aj s tým, že istým spôsobom porovnáme čísla, ktoré pani poslankyňa, verím, že opäť prečíta a uvidíme podstatné rozdiely v zdrojoch a v percentách poskytovaných neštátnym subjektom.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej: pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Damborská, pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ešte skôr ako dám slovo prvej pani poslankyni s faktickou poznámkou, o slovo požiadal predseda Národnej rady.
Nech sa páči, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem len vzhľadom na to, že prednedávnom pani podpredsedníčka upresňovala, ako budeme dnes postupovať, dovolím si vás požiadať o súhlas s určitou korekciou. Včera, pretože došlo k nedorozumeniu, sme sa s predstaviteľmi klubov dohodli, aby sme trošku ten program posunuli ďalej, sme sa dohodli, že nebudeme dnes hlasovať. Chcem vás požiadať, aby sme dnes pokračovali v priebehu schôdze podľa schváleného programu, aj tak budeme pokračovať v utorok od 9.00 hod. v zmysle programu, pretože sme pomerne v sklze, a hlasovať budeme potom o 11.00 hod. utorok doobeda o všetkých prerokovaných bodoch programu, to znamená, aj o tých, ktoré prerokujeme dnes. Chcem vás požiadať o pochopenie vzhľadom na nedorozumenie, ku ktorému došlo odvčerajška. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Dnes do 13.00 hod.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prejdeme na faktické poznámky, slovo má pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Pani poslankyňa Sabolová, ja s vami úplne súhlasím v týchto slovách, ktoré ste povedali, že slabých a chudobných musia politici chrániť. No je to úplne ideológia, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády. Takže my sa s ňou úplne stotožňujeme a vláda sa o tieto veci bude určite snažiť.
Musím povedať, že trošku vás poopravím v tom, že kolega Kahanec spomínal valorizáciu vianočného príspevku, a opravím vás ešte aj v tom, že my sme príspevok dali dva roky za sebou a chystáme sa ho opäť poskytnúť dôchodcom. A k tomuto zákonu poviem, opäť zopakujem to, čo som povedala, že túto situáciu, samozrejme, že máme záujem riešiť, ale máme záujem ju riešiť komplexne. A ešte raz, ako som povedala, je v legislatívnom pláne vlády toto komplexne riešiť a myslím si, že toto riešenie musí pozostávať zo stretnutia a z vyjednávania, ktoré sa určite deje na ministerstve práce a sociálnych vecí, pretože, ako hovoríte, poslancom to neukladá povinnosť, aby oni rokovali, ale rokuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Rokuje s poskytovateľmi služieb, s neziskovkami a vyššími územnými celkami tak, aby bolo to vyriešené k spokojnosti všetkých a hlavne tých, ktorí poskytujú tieto sociálne služby, tých, ktorí sa starajú práve o tých, ktorí túto pomoc potrebujú.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pani poslankyňa Damborská.
M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Sabolová, ja len trošku na dokreslenie by som si dovolila povedať pár takých faktov, že kam smerujú samosprávne kraje. Dňa 22. mája 2007 agentúra SITA prevzala článok z dennej tlače pod názvom "Kraj nechce platiť súkromné zariadenia" od autora článku pána Ľudovíta Šajgala, riaditeľa služobného úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde uvádza nasledovné: "Nitriansky samosprávny kraj chce obmedziť prísun financií pre neštátne zariadenia sociálnych služieb, prípadne ho časom celkom zastaviť." Nitriansky samosprávny kraj je zriaďovateľom 29 zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú služby zhruba 2 900 klientom. Okrem nich pôsobí v regióne aj viac ako 70 občianskych a cirkevných organizácií, ktoré majú približne rovnaký počet klientov. Vlna protestov z ich radov sa zdvihla už minulý rok v auguste, kedy pri schvaľovaní rozpočtu pre ne poslanci vyčlenili 113 mil., kým zariadenia VÚC dostali, dobre počúvajte, 547 mil. korún, čo je päťkrát viac na ten istý počet klientov. No je to spravodlivé? Je to spravodlivé? A toto chceme, aby samosprávne kraje úplne neštátne zariadenia, a teda klientov v nich poslali na ulicu len preto, že ony tú sociálnu službu nevedia zabezpečiť a niekto ju zabezpečuje lacnejšie a lepšie? Ďalej pán Šajgal hovorí: "Problémom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)