A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pado - faktická poznámka.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pani poslankyni Sabolovej za to, že vysvetlila niektorým rýchlokvaseným expertom na sociálnu oblasť, o čom vlastne tento návrh zákona je. Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Len krátko. Je mi jasné, čo sedím v tomto parlamente, pani poslankyňa Vaľová, že ste dvakrát poskytli vianočný príspevok, ale vám hovorím to, čo som povedala v príspevku, aj tam sú rozdiely medzi dôchodcami a je to jednorazová dávka. My musíme vyriešiť systém a systémovú dávku a potom to bude v poriadku. A beriem, budeme riešiť komplexne v legislatíve, len ja tu už druhý rok počúvam v mnohých sociálnych oblastiach, v zdravotníctve, v školstve, budeme riešiť systémovo a komplexne, ale zatiaľ ani systémovo, ani komplexne som minimálne v týchto troch oblastiach nevidela riešenie legislatívy touto vládou. A už sa to stáva ako keby len klišé, že však my sa tým budeme zaoberať. Pusťte to do druhého čítania, schváľme túto valorizáciu. A príde nový zákon? Premietnete všetky tieto veci do nového zákona? Aký je problém poskytnúť pol roka skôr príspevok, ktorý by mohol týmto ľuďom pomôcť? Čiže pustite veci do druhého čítania, veď vždy máte možnosť ich premietnuť do veľkého komplexného zákona, na ktorý tu čakáme, o mnohých sociálnych službách a iných zákonoch už ani nehovorím.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová bola, ako som povedala, posledná z ústne prihlásených rečníkov. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu preto za skončenú a chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko.

Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja vám veľmi pekne ďakujem za všetky príspevky, reakcie, faktické poznámky k tejto naozaj veľmi drobnej novele zákona, ale veľmi významnej. Ak by sa prijala, naozaj by poriešila aspoň časť problémov zákona, ktorý, áno, priznávam, nie je už dobrý, je najvyšší čas ho zmeniť, prijať nový zákon.

Na niektoré vaše vystúpenia, faktické poznámky, by som chcela reagovať, a teda zhrniem to v tomto mojom záverečnom vystúpení. Začnem teda od konca, od pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa dotkla 195-ky a určitých paragrafov, konkrétne § 86 v zákone č. 195, ktorý je veľmi problematický, pretože existujú rôzne výklady, ktorý hovorí o tom, že "samosprávny kraj poskytne". V inom paragrafe sa hovorí o tom, že "samosprávny kraj môže poskytnúť". Náš výklad je taký, že ak samosprávny kraj môže poskytnúť, urobí tak vtedy, ak subjekt, ktorý sa zaregistruje v roku, kedy sa prijal rozpočet v samosprávnom kraji a samosprávny kraj má finančné prostriedky v rezerve, môže poskytnúť. Ak je to subjekt, ktorý je už subjektom poskytujúcim sociálne služby dlhšie obdobie alebo roky dozadu a zmluvne sa dohodne so samosprávnym krajom každý rok na určitej výške finančného príspevku, vtedy by malo platiť poskytne. Ale sú tu rôzne výklady aj na tento § 86.

Má tento zákon aj iné nedokonalosti alebo iné rôzne výklady a skutočne je faktom, že okrem možnosti súdiť sa subjekty nemajú možnosť, ako sa brániť. Pretože dôkazom toho, čo hovorím, je aj to, že ak som sa pani ministerky pýtala a prosila som ju, aby sa pokúsila cestou ministerstva urobiť akýsi prieskum alebo dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, tak pani ministerka mi odpovedala, že nie je to možné, pretože je to originálna kompetencia VÚC. Ja rozumiem tomu, čo je originálna kompetencia, aj keď tie originálne kompetencie sú zadefinované, ako sú zadefinované, a je v tom zmätok, ale zákon o sociálnej pomoci v § 66 jasne hovorí "pôsobnosť ministerstva", ktorý okrem toho, že vypracúva koncepciu sociálnej pomoci, v bode h) hovorí "kontroluje úroveň vykonávania sociálnej prevencie, poskytovanie sociálneho poradenstva a vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany" a v bode j) "vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb", v bode l) "koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí, samosprávnych krajov a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci".

Ja si myslím, že tu je to zadefinované dosť zrozumiteľne, ale asi nie, pretože už som to viackrát spomínala, že pri rôznych výkladoch a odpovediach aj od pani ministerky mám pocit, ako keby sme boli štát v štáte, ako keby každá VÚC-ka mala svoje federatívne usporiadanie. Prosím, ak takto to vyzerá, keď sa nemôžme odvolať na platný zákon, podľa ktorého musia fungovať všetky VÚC-ky. Ony predsa majú všeobecne záväzné nariadenia, ktorými si upresňujú veci, ale nie je možné, aby všeobecne záväzné nariadenie bolo postavené nad zákon. Z toho mi naozaj potom vychádza, že niet z toho východiska, ale zaujímavé je, že zase na druhej strane, ak si čítam programové vyhlásenie vlády v časti Podpora sociálnej inklúzie, je tam veľmi pre mňa príťažlivá veta: "Zároveň bude vláda dôsledne vyžadovať dodržiavanie princípu subsidiarity a výkon kompetencií všetkých zodpovedných subjektov." Teda ak je tu rozpor medzi tým, čo mi pani ministerka tvrdí, že nemôže, ako si mám vysvetliť toto? Naozaj môže si štát vynútiť akúsi zodpovednosť neštátnych subjektov, cirkví atď., obcí či VÚC, aby to robil bez toho, aby nezasahoval do ich samosprávnej funkcie a čo vlastne a kedy urobí? Potom ako môže platiť zákon?

Súhlasím s tým, že zákon nový treba. Počúvame už dosť dlho, že sa pripravuje nový zákon, aj keď vyvoláva to vo mne isté pochybnosti, nie že sa zákon prijme, on sa iste prijme, ale vyvoláva to vo mne pochybnosti, prečo bol tak narýchlo stiahnutý už ten, ktorý bol na pripomienkovom konaní. A z toho všetkého, čo tu bolo povedané vo všetkých príspevkoch, naozaj to vyzerá tak, že potom tento zákon sa pripravuje na objednávku županov a nie pre ľudí. A toto je treba povedať a jasne pomenovať, pretože myslím si, že takto by to rozhodne nemalo byť. Že zákon treba, naozaj, opakujem, súhlasím, opäť budem citovať z vládneho programu z časti Podpora sociálnej inklúzie, kde sa hovorí, že "vláda zriadi radu vlády pre seniorov ako poradný orgán pre otázky týkajúce sa problematiky starších ľudí". Nemyslím si, že pre každú cieľovú skupinu je treba zriaďovať nejakú radu vlády. Skôr je treba naozaj systematicky, systémovo, finančne a legislatívne riešiť otázku starnutia občanov a komplexnosť služieb starým ľuďom.

Verím, že ministerstvo a všetci, ktorí budú pripravovať nový zákon o sociálnych službách, naozaj nepodľahnú týmto všelijakým loby zo strany, áno, aj županov, ale iných, ktorí majú záujem na tom, aby neverejní poskytovatelia odišli. Je to fakt a nikto mi to nevyvráti. A dúfam, že tento príklad, ktorý teraz poviem, zase nebude dôvodom na to, aby som bola označená, že útočím na nejaký samosprávny kraj, ale keď Samosprávny kraj Prešov si dokázal zabezpečiť finančnú pomoc z Európskej investičnej banky na výstavbu nového zariadenia za 160 mil. v Orkucanoch a zároveň takýmto spôsobom pomaly, ale isto likviduje ostatné fungujúce zariadenia, tak sa pýtam, akú to má logiku?

Súhlasím s tým, že táto služba je nedostatková. Konštatovala to aj pani ministerka. Čakatelia do domovov dôchodcov, do domovov sociálnych služieb niekedy čakajú niekoľko rokov. Je to potrebné, ale nevidím tu dôvod, prečo by sa mali likvidovať zariadenia fungujúce, existujúce, dobre existujúce. A tí neverejní poskytovatelia, a nikto to tu nepripomenul, majú ešte väčší dôvod, aby zostali na tom trhu, pretože sú tlačení týmito ťažkými podmienkami, si zdroje diverzifikujú. Naozaj si hľadajú a dopĺňajú zdroje a navyše sú neverejní poskytovatelia a je ich väčšina, ja neviem, nemám poznatky o tom, že koľkí sú napríklad neplatiči odvodov do sociálnych poisťovní, ale väčšina neverejných poskytovateľov sú aj napriek tejto ťažkej situácii poctiví platitelia odvodov do sociálnych poisťovní, čiže oni tie svoje mzdy naozaj stláčajú na minimum a za minimum pracujú tí zamestnanci, kdežto kliknite si na ktorúkoľvek stranu ktorejkoľvek VÚC-ky a vidíte v každom rozpočte valorizáciu miezd zamestnancov VÚC.

Ja veľmi rada pre porovnanie zopakujem ešte, že samosprávne kraje veľmi diskriminujúco pristupujú k financovaniu zariadení neštátnych a čísla vypovedia svoje. Banskobystrický kraj 795 mil., z toho iba 83 mil. pre neverejných poskytovateľov, Žilina 759 mil., 61 mil. pre neverejných, Košice 643 mil., 205 mil. pre neverejných, Prešov 645, pre neverejných 99, Nitra 737 mil., pre neverejných poskytovateľov 100 mil., Trnava 296, skoro 297 mil., pre neverejných poskytovateľov 121 mil. Tu sa zdá, že Trnava dodržuje zákon pri financovaní subjektov. Bratislava 1 100 mil., pre neverejných poskytovateľov 120 mil., Trenčín 540 mil., pre neverejných poskytovateľov 48 mil. Okrem toho zopakujem, že pre poskytovateľov, ktorí sú zriadení samosprávnymi krajmi, sa poskytuje aj finančný príspevok z kapitoly Kapitálové výdavky, kdežto pre neverejných poskytovateľov ani v jednej VÚC takýto príspevok nebol určený.

Preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberajú konkrétne touto problematikou, získali aspoň stručný prehľad, ako to vyzerá. A prosím vás, aby ste posunuli túto novelu zákona do druhého čítania, aby sa dostala do výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme mohli ďalej o nej už viac odborne diskutovať.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľke pani poslankyni Gibalovej. A teraz v záverečnom slove chce vystúpiť spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spravodajkyni vyjadriť sa k tejto novele zákona a k rozprave, ktorá tu odznela sčasti včera a dnes. Ak sa dobre pamätám, je to tretí pokus túto novelu dostať do druhého čítania a ja, počúvajúc túto rozpravu, vidím jeden posun. Neviem ešte, ako dopadne hlasovanie, ale ten posun, ktorý som tu ja zbadala, je ten, že sa o tom aspoň rozprávame a diskutujeme. Pretože doteraz všetky tieto pokusy, ktoré tu boli, prešli takým nejakým uragánovým spôsobom, že tu vystúpili asi dvaja opoziční poslanci bez faktických poznámok a novela sa dala niekde do šuplíka, aby ten poslanec, ktorý to predkladal, mohol túto novelu predložiť podľa zákona znova o pol roka.

Pani poslankyňa Gibalová predkladá túto novelu a v porovnaní s tými predchádzajúcimi dvomi novelami, ktoré tu boli, je to asi najjednoduchšia, pretože fakt tu nejde absolútne o nič iné len o valorizáciu finančných príspevkov. Takže niektoré poznámky, ktoré tu odzneli, hovoria o tom, že dotyční zrejme ani túto kratučkú novelu si neprečítali alebo nepostihli, o čom tu má byť reč.

Vyjadrím sa k rozprave, ktorá tu včera odznela. Večer sme počuli, že nemôžu koaliční poslanci hlasovať za tento zákon, pretože to nebolo predkonzultované. Otázka bola. Bolo to vôbec predkonzultované so županmi? Myslím si, že pre opozičného poslanca alebo pre poslanca, ktorý sa zaoberá sociálnou problematikou dokonca, dokonca je v sociálnom výbore, nie je dôležité, či je to predkonzultované so županmi, alebo nie. Pre poslanca, ktorý sa zaoberá sociálnou politikou a ktorý je poslancom, ktorý svoju prácu robí v sociálnom výbore, je dôležitý klient sociálneho ústavu. Zdôrazňujem to slovo klient. A, vážení poslanci, včera tu bola hŕstka, dnes je nás o niečo viac, treba sa vžiť do situácie tých klientov a treba sa vžiť do situácie, aj čo sa týka rodiny, pretože momentálne dnes nikto nevie, či zajtra nepríde nejaká rodinná tragédia a bude musieť pre niekoho využiť tieto služby. Podčiarknem ešte raz, bude musieť, pretože myslím si, že pre každého je dôležité, aby ten, kto je teraz v ústave, mohol byť doma a mohol byť ošetrený doma, ale niekedy môže prísť taká tragédia, že sa to nedá. Takže to je moja prvá poznámka.

A pri tejto poznámke si nemôžem odpustiť ani tú moju druhú poznámku. Zaujímavé je, že pred voľbami poniektorí poslanci radi navštevujú tieto sociálne zariadenia a pýtajú hlasy od voličov. Vtedy určite prisľúbia aj to, že keď sa dostanem do parlamentu, tak túto situáciu v čo najbližšej dobe sa pokúsim riešiť. My sa to pokúsime riešiť tretíkrát, zatiaľ sa to nedarilo.

Pani poslankyňa aj včera, aj dnes, za to jej ďakujem, prečítala aj to, jednotlivé vyššie územné celky koľko peňazí dostávajú a koľko peňazí z toho dávajú pre neštátne subjekty, čo je nie správny názov, pretože tie subjekty teraz už sú všetky neštátne, pretože patria buď pod VÚC, teda väčšinou patria pod VÚC, a vystihla tu jeden jediný pozitívny príklad a s týmto príkladom sme sa stretli už aj v médiách, je to Trnava. Ja sa pri tomto trošičku zastavím a zastavím sa preto, že som rada, že Trnava plní svoju povinnosť, a pretože som v minulom volebnom období bola poslankyňou VÚC v Trnave, tak pevne verím, že som kúštičkom k tomu aj ja prispela, pretože tá situácia na začiatku v Trnave bola podobná ako v ostatných vyšších územných celkoch. Bolo treba presvedčiť jednak zamestnancov úradu, čo bolo asi ľahšie, pretože oni sa s touto problematikou zaoberajú a dovolím si tvrdiť, že zamestnanci sociálneho odboru v Trnave sa tomu venujú celou dušou a celým srdcom. Ťažšie bolo presvedčiť poslancov vyšších územných celkov, ktorí robili buď v zdravotnom alebo v sociálnom výbore. To len na margo chcem doplniť, že vtedy sme tam boli dve poslankyne a ostatní boli poslanci. Pretože treba povedať, že poslancov táto problematika až tak moc nezaujíma, pretože to často podhodnocujú. Dalo to sakramentsky veľa práce, aby som to alebo potom som si už našla svojich kolegov, ktorí sa ku mne pridali, z týždňa na týždeň začala zdôrazňovať, že to nie sú naše a vaše, ale sú to naše. Pretože myslím si, že problém v tejto problematike je tam, že treba zmeniť myslenie ľudí. A keď sa toto podarí, tak potom sa podarí prijať aj dobrý zákon, prijať a po prvé pripraviť, pretože aj to je problém.

Pán poslanec Kahanec včera povedal, že je to len imitácia sociálnej pomoci zo strany vlády. Musím s ním súhlasiť, pretože iné sú reči a iné sú skutky. A odzneli tu aj také veci, ktoré s týmto zákonom až tak moc nesúvisia, ale pretože tu odzneli, tak musím na to reagovať. Zase nám je vytýkané, čo sme robili my a prečo sme to neriešili. Pokúsili sme sa to riešiť, napríklad tabuľka č. 14 sa do tohto zákona dostala práve naším pričinením. Veľmi ťažko sa to robilo, veľmi ťažko sa to dostalo do tohto zákona, pokúšali sme sa o to dvakrát. Prvýkrát sa to po voľbách hneď zmenilo, našťastie sa to podalo aj druhýkrát. No ale, vážení, tak takmer dva roky ste už pri moci, tak niečo by bolo treba asi aj robiť. Čo všetko sme spravili my, to akože dnešná koalícia a my sme nič nerobili. Tak potom asi by nebol taký hospodársky rast, ako je teraz. Ale treba podotknúť, a myslím si, že to musím podčiarknuť aj tu, pretože na toto sa zabúda, valorizáciu dôchodkov do zákona sme dali pri veľkej novele. Takže nie je pravda, čo hovorí aj pani ministerka, že sme valorizovali dôchodky. Nie, treba si prezrieť zákon a tam to nájdete a uvidíte.

Pani poslankyňa Damborská vystúpila vo svojej faktickej poznámke a dala si otázku: "Toto chceme?" Ja sa jej pýtam: "Toto chceme?" A ja som vás pozorne počúvala aj v televíznej debate s pánom županom Belicom, kde pán župan Belica, najvyšší predstaviteľ Nitrianskeho kraja, povedal: "Áno, ja vedome porušujem zákon." Pán župan Belica, myslím si, že je županom za koalíciu, on si toto priznal. A preto apelujem na vás, pani poslankyňa Damborská, pretože my sme sa o tejto problematike bavili aj síce okrajove, pretože tam tá problematika bola nadnesená trošičku inak, aj na výbore pre sociálne veci a bývanie, kde ste vy povedali, že áno, budem sa snažiť, aby som presvedčila aj svojich koaličných kolegov, aby za tento zákon hlasovali. Vy ste sa v podobnom duchu vyjadrovali aj viackrát, ale potom prišlo k hlasovaniu a ten výsledok bol trošičku iný. Ja by som k tomu nejako tak povedala, že zišla sa koaličná rada a povedala, môžete alebo nemôžete, ale treba povedať, že väčšinou sa povedalo, že nemôžete hlasovať.

A ja sa teraz musím vrátiť k utorku tohto týždňa, keď sme preberali vládnu novelu zákona o službách v zamestnanosti. Vtedy vo svojom záverečnom slove som povedala, že mohla by som tuto povedať, že poslanci Strany maďarskej koalície alebo opoziční poslanci sa budú snažiť vylepšiť tento zákon, ale to nepoviem, pretože s tým nemám dobré skúsenosti. A povedala som, že na výbore pre sociálne veci a bývanie nebol prijatý ani jeden pozmeňujúci návrh zo strany opozičných poslancov. Zo strany najmladšieho kolegu som tu bola obvinená ako klamárka. Verejný činiteľ a poslanec musí strpieť všetko v tomto parlamente a kto ide na túto politickú dráhu, tak si je toho vedomý. Ale myslím si, že aj ten najmladší poslanec sa veľa učí od pána premiéra alebo od tých starších a on je šikovný, je na škodu veci. (Potlesk.)

Každý máme k dispozícii internet (reakcia z pléna) a ten internet, poviem aj to meno, a ten internet, ale tak on vie, o koho ide, áno, volá sa pán poslanec Madej, on zrejme za chvíľočku sem príde, máme všetci k dispozícii internet a ten internet je zákerný, pomôže, ale je aj zradca. Ja som si dala tú námahu a tú námahu si môže dať každý poslanec alebo môže na to využiť služby svojho asistenta, aby som si vytiahla všetky hlasovania v sociálnom výbore v tomto volebnom období. Jeden jedinýkrát sa stalo, že pri prerokovaní Zákonníka práce boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Radičovej. Ten prvý pozmeňujúci návrh vypracovala v spolupráci s Úniou materských centier, oni sa na tom rokovaní výboru aj zúčastnili. A ten druhý pozmeňujúci návrh vypracovala za pomoci opozičných poslancov, pretože sme tam boli prítomní všetci opoziční poslanci pri stretnutí aj s Úniou materských centier, aj s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím.

Keď bolo rokovanie sociálneho výboru, tak boli prijaté tieto dva pozmeňujúce návrhy, pretože chýbala jedna poslankyňa, ktorá bola na zahraničnej služobnej ceste, a hlasoval za tieto pozmeňujúce návrhy pán predseda výboru Halecký, ktorému sme sa za to poďakovali, a nielen vtedy, ale aj potom. Nuž ale potom prišlo rokovanie gestorského výboru, zasadala medzitým koaličná rada, kde dostali poslanci usmernenie, už do spoločnej správy sa tieto dva prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v sociálnom výbore, nedostali. Mám k dispozícii spoločnú správu, mám k dispozícii obidva pozmeňujúce návrhy, môžem to vám dať každému, ale spravte si aj vy tú námahu, nájdite si to na internete.

Takže ja nič iné tu nechcem a, božechráň, aby som tu ja niekoho vyzvala, aby sa mi tu ospravedlňoval, ja neznesiem zo strany nikoho, ani zo strany mojich kolegov z klubu, a oni to vedia, je tu náš predseda klubu, aby ma niekto nazýval klamárom. Takže toto som potrebovala za potrebné povedať. (Potlesk.)

Ešte sa vrátim, pretože tu odzneli v súvislosti s týmto zákonom aj také veci, ktoré sem nepatria. Myslím teraz na vianočné dôchodky a na valorizáciu. Pri tých vianočných dôchodkoch, pretože tu bolo povedané, že však my sme tie vianočné dôchodky dali, všetci poslanci opozície, takmer všetci, ja neviem presne, ale tak náš klub hlasoval za tieto vianočné dôchodky, pani poslankyňa Sabolová tu už povedala, že ten zákon je nastavený nie najšťastnejšie, by som mohla povedať, že zle, pretože fakt sa tam jedná o to, či má niekto o 5 korún vyšší dôchodok, alebo nie, dostane alebo nedostane. To je jedna vec.

Ale druhá vec, čo je pre mňa oveľa ťažšie pochopiteľné, je to, že tento vianočný príspevok nedostávajú siroty, vdovy a vdovci a podľa dôvodovej správy preto, citujem, "lebo neparticipovali na systéme". Takže tu je tá imitácia sociálnej pomoci a solidarita, o čom tu hovorí pán poslanec Kahanec.

A v súvislosti s týmto si dovolím ešte dve vety. Včera na hodine otázok pán premiér tu začal šíriť poplašnú správu, dovolím si to tvrdiť, pretože otázka bola, čo s druhým pilierom, presne si na tú otázku nepamätám. Pretože ja som pánovi ministrovi financií dala túto istú otázku, no moja otázka znela, či pán minister si myslí, že pre jeden milión sporiteľov je druhý dôchodkový pilier nevýhodný, ako si to myslí rezortná pani ministerka. A pretože moja otázka už bola nasledujúca, takže mi tam chýbala minútka, aby som sa dostala na rad, vypýtala som si tú otázku. Odcitujem z tejto odpovede dve vety. Je to citácia, teda túto odpoveď pripravilo ministerstvo financií: "Hneď na úvod chcem poznamenať, že neexistuje jednoduchá univerzálna odpoveď. Bol by som veľmi odvážny, keby som tvrdil, že pre určitú skupinu sporiteľov definovanú len vekom alebo príjmom sa určite neoplatí, alebo naopak, určite oplatí sporiť si v kapitalizačnom pilieri. Výška budúcich dôchodkov závisí od mnohých ďalších faktorov. A keďže nikto z nás nemá krištáľovú guľu, nemôže ani poznať jednoznačnú správnu odpoveď." No ja si myslím, že náš pán premiér na Vianoce od odborníčky tú krištáľovú guľu dostal.

Takže na záver dovoľte sa poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, ktorí podporili tento návrh zákona. Ja ako spravodajkyňa poviem potom, keď dôjde k hlasovaniu v utorok, aby poslanci posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. A pevne verím, že už nebudem musieť vyberať takéto hlasovania a pripoja sa k tomuto aj koaliční poslanci.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpenie, pravda, aj keď nebolo posledné k tomuto návrhu zákona, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A tak ako ste sa dozvedeli z úst pána predsedu Národnej rady, hlasovať aj o tomto bode budeme v utorok o 11. hodine.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 534. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 532.

Teraz dávam slovo poslankyni pani Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám krátku novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorej účelom je reagovať na problém, ktorý sa vyskytuje v praxi v územnom konaní pri vydávaní územných rozhodnutí.

Týmto poslaneckým návrhom spolu s kolegom pánom poslancom Kovačócym navrhujeme zmenu a doplnenie ustanovení stavebného zákona upravujúce vydanie územného rozhodnutia, ktorého podkladom v územných konaniach sú územné plány obcí a zón, resp. spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 tohto zákona a ostatné existujúce podklady podľa § 7 tohto zákona. A v tej súvislosti taktiež navrhujeme doplnenie prechodných ustanovení tohto zákona. Uvedená potreba zmeny a doplnenie týchto ustanovení stavebného zákona vyplynula z aplikačnej praxe, pričom táto novela odstráni nejednoznačnosť doteraz platných ustanovení stavebného zákona.

Aktuálne znenie § 37 ods. 1 stavebného zákona totiž nerieši práve otázku, ktoré podklady sú pre vydanie územného rozhodnutia určujúce, čo v praxi znamená veľakrát nejednoznačnosť výkladu a aplikácie uvedeného ustanovenia stavebného zákona.

Predkladanú novelu stavebného zákona si taktiež vyžiadala prax v uplatňovaní dotknutých ustanovení stavebného zákona, nakoľko sa vyskytlo nespočetné množstvo prípadov, kedy navrhovateľ žiadosti o územné rozhodnutie v niektorých prípadoch podaných aj pred 1. novembrom 2005 mal záujem umiestniť stavbu na pozemku, ktorý bol v čase podania žiadosti územným plánom určeným na navrhované funkčné využitie, avšak v priebehu územného konania došlo k zmene územného plánu, prípadne schváleniu nového územného plánu, ktorý toto funkčné využitie zmenil.

Nejednoznačnosť § 37 ods. 1 stavebného zákona spôsobuje v aplikačnej praxi, ako som už povedala, množstvo problémov spojených s otázkou, či pri územných rozhodnutiach sú podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí. Opakujem, podklady platné v čase vydania rozhodnutia alebo v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia.

Túto otázku teda táto moja novela stavebného zákona komplexne rieši. Územné konanie je obzvlášť právne zložité a tieto konania trvajú v niektorých prípadoch do právoplatnosti rozhodnutia viac ako šesť mesiacov, prípadne aj niekoľko rokov, pričom zmenou územného plánu v priebehu konania je navrhovateľovi znemožnené získať územné rozhodnutie napriek tomu, že tento si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a predložil všetky potrebné doklady v zmysle zákona na územné konanie. Vo väčšine týchto prípadov ide aj o prieťahy spojené s byrokraciou územného konania. Prieťahmi v konaní a následnou zmenou územného plánu vzniká navrhovateľovi škoda, ktorú si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatní proti štátu na súde, pričom v súčasnej dobe takýchto žalôb, resp. predžalobných výziev je množstvo. Je veľký predpoklad, že v týchto žalobách budú navrhovatelia úspešní, čo bude mať veľký dosah na financie v štátnom rozpočte.

Navrhovaná novela stavebného zákona teda reaguje aj na tieto situácie a zamedzí množstvu zrejme úspešných žalôb, ktoré budú mať dopad na štátny rozpočet.

Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť a predpokladám, že podporíte túto novelu.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Spravodajcom určeným gestorským výborom pre hospodársku politiku k tomuto návrhu zákona je pán poslanec György Juhász. Poprosím vás, pán poslanec, o úvodné slovo spravodajcu, nech sa páči.

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 291 z 22. januára 2008 určil mňa za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 534). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedené návrhy obsahujú jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Pôvodný návrh neobsahoval vyjadrenie navrhovateľa k predpokladaným finančným dôsledkom a rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 31. januára 2008 uvádza, že novela zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 532 z 11. januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná, ale skôr ako jej dám slovo, vidím, že procedurálny návrh má pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, dovoľujem si vám predložiť jednu prosbu v mene pána poslanca Minárika, ktorý musel z vážnych dôvodov odísť, on jediný je navrhovateľom k tlači 537, ktorá o chvíľu príde na rad tejto schôdze, prosil by som vás, keby ste mohli prerokovanie tohto zákona odložiť na utorok na 14.00 hodinu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za procedurálny návrh. Informoval ma o tom aj pri odchode pán poslanec Minárik a beriem na vedomie túto žiadosť s tým, že v súlade s § 24 ods. 4 bude tento bod prerokovaný v utorok o 14.00 hodine. Nech sa páči.

Poprosím teraz pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, ktorá je písomne prihlásená do rozpravy, nech prednesie svoj príspevok. Nech sa páči. Po jej vystúpení a po prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona ústne.

Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, neplánovala som vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože stavebné konanie ako také nepatrí do okruhu otázok, ktorým sa zvyknem pravidelne v parlamente venovať, ale dnes ráno o pol deviatej sme mali mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a jednoducho to, čo som sa tam dozvedela, tie informácie ma podnietili k tomu, aby som nemlčala, aby som sa s vami o ne podelila.

Možno ste už zachytili problém nazývaný "skládka v Pezinku", o tom bolo mimoriadne rokovanie na výbore a predstavitelia samosprávy, primátor mesta aj zástupcovia petičného výboru nám prišli predostrieť existujúce problémy. Možno si poviete, že to nesúvisí so stavebným zákonom, ale o chvíľku uvidíte, že to veľmi úzko súvisí. Dovoľte mi preto, aby som stručne načrtla, v čom ten problém tkvie, v čom väzí.

Má to tri také roviny:

Tá prvá rovina je samosprávna. Proti skládke je 81 % občanov, nepripúšťa ju ani územný plán mesta Pezinok a okrem toho v meste už jedna skládka existuje. Táto existujúca pezinská skládka je len 300 m od centra, od okraja centrálnej mestskej zóny, a nová navrhovaná 400 m od centra. Čiže Pezinčania, 23-tisíc občanov, by mali dve skládky v blízkosti centra mesta. Pritom vieme, že plyny, ktoré sa tvoria na skládkach, sú podľa výskumov dôvodom pre vznik chorôb spôsobených blízkosťou skládky a je to napríklad aj rakovina krčku maternice, ktorej rok Národná rada vyhlásila a ktorý zaštíťuje predseda parlamentu pán Paška.

Tá druhá rovina, čiže to je to riziko zdravotné, hlavne pre ktorý to občania nechcú. Tá druhá rovina je skutkový stav, teda existujúce rozhodnutia štátnych orgánov. Je tu rozhodnutie krajského stavebného úradu v rozpore s územným plánom mesta a ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré je tajné, odvolanie voči nemu nemá odkladný účinok. To znamená, po nadobudnutí právoplatnosti 12. februára sa skládka bez všetkého môže začať stavať.

Tá politická rovina, to je tá vec, ktorej sa musíme tiež venovať, a to je konflikt záujmov. Prednosta krajského stavebného úradu zohráva v tomto prípade dvojakú úlohu. Jednak ako štátny úradník, predseda úradu, ktorý vydáva rozhodnutia, je zároveň majiteľom pozemku 130-tisíc metrov štvorcových, na ktorých skládka má stáť, a je zároveň synom otca, ktorý je majiteľom firmy, ktorá túto skládku stavať bude. Iba úplne náhodou sú obidvaja členmi SMER-u.

Čo sme sa ale dnes dozvedeli na... (Reakcie z pléna.) Keď to nie je pravda, ospravedlňujem sa, takéto informácie mám, ale že viceprimátor mesta je členom SMER-u, to hádam pravda bude, lebo je náš kolega v poslaneckých laviciach.

Čiže vrátim sa k tomu rokovaniu na výbore. Dozvedeli sme sa dve závažné skutočnosti. Tá prvá závažná skutočnosť je, že majiteľ pozemku, aby vylúčil všetkých účastníkov konania, rozdelil svoj pozemok tak, predstavte si pozemok, vyčlenil okraj, čiže stal sa sám svojím susedom a vylúčil z konania všetkých vrátane predstaviteľov mesta. Druhá závažná skutočnosť je tá, a tá je pre mňa kľúčová, pre ktorú som sa rozhodla vystúpiť, že Pezinok má druhý územný plán, ktorý vydal v roku 2002, a ten pôvodný predpokladal v Novej jame, kde toto smetisko má stáť, aj že tam skládka bude. A nový územný plán z roku 2002 toto miesto už ako skládku nepredpokladá.

V tomto kontexte táto novela, ktorá zvýhodňuje navrhovateľa, je pre mňa maximálne podozrivá, pretože do popredia kladie záujem subjektu, podnikateľského subjektu voči záujmu verejnému. Potvrdzuje to celé konanie v prípade Pezinku. Navrhovateľ Ekologická stavba požiadal o vydanie územného rozhodnutia na skládku v lokalite Nová jama. Mesto Pezinok ako prvostupňový orgán, samozrejme, vydalo zamietavé územné rozhodnutie, nakoľko územný plán nepredpokladá skládku v tomto mieste. Navrhovateľ sa teda odvolal na Krajský stavebný úrad v Bratislave. Už na základe spomínanej operácie s pozemkom Krajský stavebný úrad najskôr vylúčil aktivistov a mesto Pezinok ako účastníkov konania, teda všetkých, ktorí by územné rozhodnutie mohli potenciálne napadnúť na súde, kde by sa dožadovali svojich práv. Následne vydal povoľujúce územné rozhodnutie, ktoré odmietal na základe žiadosti o informáciu poskytnúť a v integrovanom povolení bolo vyhlásené za obchodné tajomstvo. Takže dodnes ani mestu Pezinok a ani občanom ako účastníkom integrovaného povoľovania nebolo toto rozhodnutie sprístupnené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vydanie povoľujúceho územného rozhodnutia na umiestnenie skládky odpadov v lokalite Novej jamy je v hrubom rozpore s územným plánom mesta Pezinok a najmä s VZN, ktorým sa časť územného plánu, rozhodujúcim o zákaze skládky, vyhlásila za záväzné.

No a teraz prejdem opäť k tomu politickému, uvedené povoľujúce územné konanie vydal krajský stavebný úrad pod vydaním Jána Mana mladšieho. V zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 sú členmi orgánov navrhovatelia skládky, spoločnosť Ekologická skládka, a. s., otec prednostu, teda Ing. Ján Man starší, predseda predstavenstva a obe jeho sestry ako členky Dozornej rady. Členom Dozornej rady do apríla 2007 bol dokonca aj prednosta krajského úradu, čo je v rozpore... (Ruch v sále.) Nevyrušujte ma, prosím. Čo je v rozpore s § 59 zákona o štátnej službe. Zároveň prednosta, ako som už povedala, je vlastníkom 130-tisíc metrov pozemku pod skládkou.

Dňa 22. januára 2008 Inšpektorát životného prostredia vydal integrované povolenie, čím úplne ignoroval všeobecne záväzné nariadenie mesta Pezinok a jeho územný plán. Inšpektorát však zároveň vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým umožnil navrhovateľovi hneď stavať, to znamená hneď po nadobudnutí právoplatnosti, keďže toto odvolacie konanie nemá odkladný účinok. Nemá odkladný účinok, to znamená, či sa odvoláte na druhý stupeň a či bude preskúmavané toto rozhodnutie, nemá to vplyv na to, že 12. februára môžu skládku v Pezinku začať stavať. Opäť záujem súkromnej firmy verzus 81 % občanov Pezinku.

Takže celý tento postup je predmetom poslaneckého prieskumu, ktorý sme si dnes schválili jednomyseľne vo výbore. Dohodli sme sa, že preveríme ukončené a platné rozhodnutia na všetkých stupňoch. A práve preto, že už dnes platný, existujúci stavebný zákon je takto obchádzaný, nemáme dôveru, že poslanecká novela tohto zákona, ktorá neprešla pripomienkovým konaním, nemohli sa k nej vyjadriť ani odborná, ani laická verejnosť, my v takýto návrh zákona dôveru nemáme. Proste ho nepodporíme, lebo ide o číry lobizmus.

A aby som nehovorila iba v politickej rovine, uvediem aj dôvody, prečo tento zákon nie je dobré podporiť.

Ten prvý dôvod - byrokracia. Myslím si, že byrokracia pri územnom konaní nie je byrokraciou, je nevyhnutnosťou, pretože celý proces slúži posúdeniu vhodnosti lokalizácie stavby a každý investor jednoducho s lehotami musí rátať. Aj štát, ale ten namiesto toho znásilňuje vlastníkov nehnuteľností.

Po druhé. Ak nie sú jasné zastavovacie podmienky, nie že nemohol, musí počítať s tým, že môže prísť k zamietnutiu. Ušlý zisk, zodpovednosť za škodu, zodpovednosť štátu, no to sú hotové nezmysly, je to precedens, pretože pri každej zmene, ja neviem, daňového zákona by mohli namietať podnikatelia ušlý zisk alebo, ja neviem, nejakú škodu, vznik škody. Každý musí rátať s tým, že svoj pozemok síce môže využívať na to, na čo chce v súlade so svojimi predstavami, ale zároveň v súlade s územným plánom.

Preto, vážené dámy a páni, nepodporím tento poslanecký návrh zákona a navrhujem procedurálny postup, podľa § 73 ods. 3 písm. b) ďalej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil pán poslanec Ján Čech, pani poslankyňa Magda Košútová, pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Ján Slabý, ďalej pán poslanec Pavol Frešo a pán poslanec Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

A slovo dávam pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, nech sa páči.