J. Čech, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tkáčová, je mi veľmi ľúto, že bez mihnutia oka zavádzate a klamlivo jednostranne informujete poslanecké snemovňu o tom, ako prebieha táto vymyslená kauza. Prečo neinformujete o tom, že dnes sme si vypočuli stanovisko len jednej strany? Prečo nepoviete, že v utorok máme zavolaných na vyjadrenie zodpovedných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú v tomto konaní? A prečo nepoviete o tom, že aj ministri nám budú dávať informáciu o tom, ako uvedenú kauzu prešetrili? Potom, keď tieto správy budeme mať a budeme počuť aj druhú stranu, tak môžeme nejako objektívne informovať o tom, čo sa v tejto veci udialo.

Na margo tých vyjadrení okolo územného plánu, tie veci, ktoré ste hovorili, sú absolútne nepravdivé, územný plán, ktorí tvrdili aj dnes na vystúpení vo výbore, ktorý bol schválený v roku 2002, to boli zmeny, je neplatný, nevyjadrovali sa k týmto zmenám zásadne dotknuté organizácie. Prečo nepoviete o tom, že tu ide o likvidáciu banského diela? To je hlavný dôvod, prečo tento krajský úrad a následne Inšpekcia životného prostredia postupovali tak, ako postupovali. Nechajme, počkajme do utorka, uvidíme, ako sa nám vyjadria, a potom tu vystúpte pred poslaneckú snemovňu a informujte o tom, ako to v skutočnosti bolo.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tkáčová, chcem sa vás opýtať, prečo opätovne svoj uhol pohľadu prezentujete ako pravdivé informovanie o tom, čo sa na klube stalo. Veď to nie je tak! (Reakcie z pléna.) Na výbore, nie na klube. Veď to nie je tak! A znova a znova sa stretávame s tým, že to, čo vymyslíte, ako to vy vidíte, to je jediné to správe a to je jediná správna informácia o tom, ako prebieha zasadnutie výboru v Národnej rade. Dovolíte si tvrdiť, že niekto je alebo nie je členom SMER-u, bez toho, aby ste si to overili. Mali ste sa ma opýtať alebo ste sa mali opýtať pána kolegu Čecha, ten by vám povedal, či menovaní páni sú alebo sú členmi strany SMER. Ale vy bez mihnutia oka nemáte problém len preto, aby poškodili meno strany, povedať to, čo ste povedali. A chcem vám povedať jednu vec, keď by ste vedeli alebo poznali stavebný zákon, tak ako sa pasujete, tak vôbec nie je problém ani protizákonné, aby sa niekto v stavebnom konaní stal sám sebe susedom. Takých prípadov je počas uplynulých rokov ix a bolo to úplne v rámci zákona a všetko bolo v medziach tak, ako má byť. A vy si teraz dovolíte tvrdiť, že keď niekto je v stavebnom konaní sám sebe susedom, tak je to protizákonné. Prosím vás pekne, aspoň nezavádzajte túto snemovňu!

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Chcem zareagovať na vystúpenie pani poslankyne. Myslím si, že na jednom konkrétnom prípade popísala situáciu a možnosť, ako môže byť aplikovaný zákon, ak sa šije na mieru nejakých skutočností. Ona nikoho neoznačila, že porušil zákon, môže mať svoj názor, môže mať svoje informácie, ak sa nepotvrdia, je to vec komunikácie. Myslím si, že v parlamente má právo každý svoje pochybnosti predniesť.

V dôvodovej správe navrhovatelia hovoria, že ide o zmenu, že potreba zmeny a doplnenia týchto ustanovení vyplynula z aplikačnej praxe, čiže je úplne zjavné, že na základe tiež nejakých informácií predkladajú túto novelu zákona pani poslankyňa a pán poslanec, a obávam sa, že je veľmi nebezpečná, pokiaľ neprejde pripomienkovým konaním ako riadny zákon, ktorý je aj v legislatívnom pláne, mal by byť novelizovaný a malo by to prejsť ako veľká novela zákona. A je pre mňa veľmi nebezpečné účelovo bez systému upravovať zákon. Áno, sú tieto prípady, riešia sa problematicky, ale aj ak chcú vyjsť žiadateľovi alebo tomu, kto by mohol byť postihnutý zmenou územného plánu, ako v ústrety, obávam sa, že je to účelová novela. A určite aspoň časť informácií, ak nie všetky, moje predrečníčky alebo pani poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, zakladajú predpoklad tejto obavy, ktorú som teraz vyslovila.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený predseda výboru pán Ján Slabý. Nech sa páči.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Pani poslankyňa, tak sa mi videlo, ako keby sme boli na rôznych výboroch. Mrzí ma, že problémy občanov, ktoré sme sa snažili, myslím, všetci spoločne promptne riešiť a vecne, nepamätám si, že by tam padali nejaké politické témy, že by sa tam preberali. Vy využívate na nejaké politické harašenie, nuž ale na toto máte právo určite. Len jedna vec ešte sa mi akosi nevidí, že neviem o tom, že by ste sa niekedy uchádzali alebo že by ste boli určená alebo zvolená za hovorkyňu výboru. Takže potom, prosím vás, nehovorte, čo sa udialo na výbore, lebo síce to tiež môžete, ale je to skutočne len váš pohľad.

Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Frešo. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na to, čo hovorila kolegyňa predrečníka pani poslankyňa Tkáčová. Tento zákon, a dúfam, že sa na tom zhodneme aj s koalíciou, zrovna v pezinskom prípade naozaj do toho by zasiahol, pokiaľ by bol platný, tak by výrazne tam zmenil pomery, nakoľko tento prípad presne je postavený, alebo resp. spĺňa dikciu tejto navrhovanej úpravy v tom zmysle, že zvýhodňuje navrhovateľa oproti súčasnému stavu. A v rámci tejto faktickej poznámky by som sa teda aj chcel opýtať predkladateľky, či s týmto so mnou súhlasí a či naozaj tento môj právny názor je správny. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou k vystúpeniu pani poslankyne Tkáčovej je pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Myslím si, že to je taký typický príklad pri predkladaní poslaneckých návrhov. Len pred chvíľou bol predkladaný iný zákon, pri ktorom sa odvolávalo, že keď je pripravovaný celkový zákon, celková novela, tak prečo sa predkladá nejaká malá novela. No tu je ten istý prípad! Predkladá sa malá novela a v príprave je stavebný zákon. Tak prečo? Prečo, ak nemá byť tento zákon účelovým riešením nejakého problému? Ja si myslím, že keď je v súčasnej dobe v príprave veľká novela stavebného zákona, by bolo úplne logické, že problémy z aplikačnej praxe sa premietnu do veľkej novely a nebudú sa riešiť narýchlo nejakou poslaneckou malou novelou zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na vystúpenie predrečníkov chce pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj všetkým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

Pán poslanec Čech, každému, koho som urazila, sa týmto verejne ospravedlňujem, hoci som si nie vedomá, že by som niekoho urazila. Ale chcem povedať, že som veľmi jasne vo svojom vystúpení povedala o ďalšom priebehu poslaneckého prieskumu. Vy ste ma nepočúvali, spozorneli ste, len keď som povedala slovo SMER. A neplatnosť či platnosť územného rozhodnutia alebo územného plánu si dohodnite vy v meste, ja sa k tomuto vyjadrovať nebudem. Dôležité je, že v centre mesta majú byť dve skládky odpadu a jednoducho občania tieto dve skládky bordelu v meste nechcú.

Pani poslankyňa Košútová, môj uhol pohľadu je moje právo, tak ako je váš uhol pohľadu vaše právo. Nikdy som netvrdila, že to, čo hovorím, je absolútna pravda, lebo slovo absolútny nie je v mojom slovníku, je to v slovníku vášho predsedu. Áno, zákon neporušil tým, že upravil pozemok, ale konal účelovo tak, aby vylúčil všetkých účastníkov konania, a ja to vnímam ako špekuláciu. A koniec koncov som si nedovolila konštatovať porušenie zákona tak, ako ste to vy urobili v uznesení o privatizácii SPP. Ja som len konštatovala, že vydanie povoľujúceho územného rozhodnutia bolo v hrubom rozpore s územným plánom mesta. Bodka.

A, pán Slabý, nezatvárajte mi ústa, prosím vás, ani vy nie ste hovorcom výboru a mám právo povedať, ako vnímam to, čo sa na výbore deje.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani Tkáčová bola jedinou prihlásenou do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto z poslancom alebo z paní poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Pavol Frešo. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu ústne.

A slovo dávam pani poslankyni Lucii Žitňanskej. Nech sa páči, pani kolegyňa, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa krátko vyjadriť k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, a možno predtým ešte pár poznámok k predchádzajúcej diskusii a k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Tkáčová, pretože to súvisí s prejednávanou témou.

Naozaj len veľmi stručne. Tá kauza okolo skládky odpadov v Pezinku je hodná pozornosti, je vhodná pozornosti pre konflikt záujmov, ktorý tam je prítomný, je hodná pozornosti pre neštandardné správanie sa štátnych orgánov, a síce nesprístupnenie rozhodnutia, ako aj nepriznania odkladného účinku odvolania proti rozhodnutiu inšpekcie s odôvodnením, ktoré preferuje súkromný záujem pred verejným záujmom. A preto som rada, že sa výbor touto témou bude zaoberať, pretože myslím, že tieto okolností sú hodné poslaneckého prieskumu. O to viac, že je tu zároveň zjavný konflikt pohľadu verejnosti a štátnych orgánov, ale účasť, názory verejnosti asi nie sú rozhodujúce pre koalíciu, ktorá schvaľuje zákony, ktoré obmedzujú účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch.

Ale poďme k meritu prejednávaného návrhu zákona a chcem tu dve poznámky a veľmi vecne, pretože ja chápem problém, ktorý sa snažíte, pani poslankyňa, vo svojom návrhu riešiť, je to problém, ktorý spočíva v tom, keď sa v priebehu stavebného konania iniciovaného na základe určitého územného plánu zmení územný plán. Ja rozumiem. Proste niekto začal konanie, investoval peniaze do územnoplánovacích podkladov atď., medzičasom sa zmení územný plán. Iste je tu prítomný tento súkromný individuálny záujem človeka, občana podnikateľa, ktorý na základe určitého východiskového stavu začal stavebné konanie. Na druhej strane je tu ale, samozrejme, záujem obce, je tu záujem verejnosti, ktorá mnohokrát po dlhých konaniach sa dopracovala k novému územnému plánu, ktorý zohľadňuje nové požiadavky na rozvoj obce alebo mesta.

Keby sme prijali tento návrh zákona, ktorý individuálnym investorom umožňuje si vybrať, ktorý územný plán je v ich prípade výhodnejší, tak svojím spôsobom roztrháme ten nový územný plán. A ja som si vedomá, že tu sú dva záujmy, medzi ktorými treba nájsť nejaký balans, nejakú rovnováhu. Priznám sa ale, že asi by sme mali stáť na báze záujmu verejného aj v záujme toho, ako chceme, aby v budúcnosti obce alebo mestá vyzerali aj vzhľadom na to, že, samozrejme, títo všetci dotknutí účastníci sú aj účastníkmi alebo môžu byť aj účastníkmi konaní o nový územný plán.

Myslím si, že je to vážny problém, myslím si, že je pripravený návrh nového stavebného zákona, myslím si, že je to tak vážny problém, ktorý nemožno riešiť rýchlo, mal by sa riešiť v súvislosti s novým stavebným zákonom. Riešenia sú možné a rôzne. Dá sa uvažovať aj o určitých mechanizmoch odškodnenia naozaj dobromyseľných stavebníkov, ktorí začali konania atď. I keď to je vždycky veľmi citlivá otázka, lebo novým územným plánom môžu byť rôzni obyvatelia dotknutí, aj tí, ktorí nezačali stavebné konanie. Dotknutí sú aj tí, ktorí mali povedzme pozemky v tichej lokalite a naraz sa určia na zastavanie a ich pozemok sa povedzme znehodnotí a nikto nauvažuje nad tým, že by týchto občanov odškodnil. Ale tým poukazujem na to, že tí, ktorí potenciálne by tu mohli byť odškodňovaní, tých je viac. Čiže keď začneme hovoriť o odškodňovaní, tak si treba dobre rozmyslieť, koho by bolo treba odškodniť.

Ale v každom prípade myslím si, že je to vážna otázka, je to otázka presadzovania verejného záujmu a aj názoru verejnosti, ako má vyzerať ich obec alebo mesto v budúcnosti. Je to otázka toho, aby mnohokrát ťažko schválené územné plány po mnohých rokoch sa nestali zdrapom papiera, a preto obdobne ako pani poslankyňa Tkáčová navrhujem, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona aj vzhľadom na to, že je pripravený nový stavebný zákon, ktorý by mal tieto otázky riešiť komplexne. A táto novela, ktorá vzbudzuje aj taký pocit, že by mohla byť účelová, nie je podľa mojej mienky momentálne namieste. Navrhujem teda riešiť aj tieto otázky v rámci nového stavebného zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa neprihlásil nikto.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Stanislav Kahanec. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Máme pred sebou opäť veľmi krátku, ale predovšetkým poslaneckú novelu, poslaneckú novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda krátku novelu stavebného zákona. Keď si pozrieme do dôvodovej správy a nepozerali by sme na ďalšie súvislosti, tak by sme mohli povedať, že táto novela je predkladaná s najlepším úmyslom v presvedčení nepoškodiť tých, ktorí vstúpili do územného konania, a potom došlo buď k zmene územného plánu, alebo došlo k novému územnému plánu. Na druhej strane však už máme dosť skúseností s poslaneckými novelami. Doterajšie poslanecké návrhy skôr preukazovali to, že sa jednalo o účelové novely, i keď, samozrejme, boli aj prípady, že schvaľovanie zákonov tlačil čas najmä v súvislosti s transpozíciou smerníc Európskej únie, či vtedy, keď nám hrozili nejaké sankcie od neplnenia termínov. To myslím si, že boli pochopiteľné veci, ale dá sa povedať, že malo to robiť ministerstvo, mali to robiť rezorty, tie nestíhali a vzhľadom na to, aby sa skrátil čas, tak sa predkladali poslaneckými novelami.

V malom množstve by sa to dalo aj chápať. Pri tejto novele, si myslím, sa však toto pochopenie už nedá urobiť, lebo pred nami je schvaľovanie stavebného zákona, schvaľovanie stavebného zákona ako veľkej novely. Prebehlo pripomienkové konanie, teraz neviem momentálne presne, v akom je štádiu príprava zákona, ale každopádne je tento zákon pripravovaný na to, aby ho schválila vláda a následne parlament.

O účelovom predložení tejto poslaneckej novely ma presviedča aj vystúpenie pri prechádzajúcom zákone pani poslankyne Vaľovej, k novele zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorú predkladala pani poslankyňa Gibalová. Vtedy hovorila, že je lepšie riešiť problém komplexne pri celkovej novele zákona a neriešiť len nejakú čiastkovú novelu. Pritom sa jednalo o dlhodobo neriešený problém valorizácie v zmysle zohľadnenia vývoja inflácie. Pri tomto zákone sa odvoláme na problémy v aplikačnej praxi a myslím si, že tých problémov v aplikačnej praxi pri stavebnom zákone bolo omnoho viac a že by bolo úplne logické, ak by sme tieto problémy riešili pri veľkej novele a komplexne ich zapracovali do novely, do celkovej novely stavebného zákona.

Chcem sa preto spýtať predkladateľov, že prečo ten zhon. Prečo chceme schvaľovať túto krátku novelu, keď je v príprave veľká novela stavebného zákona? Ktoré konkrétne problémy aplikačnej praxe sú také urgentné, že musíme prijímať túto poslaneckú novelu tesne pred schválením stavebného zákona? No jeden problém tu bol spomínaný. Bol spomínaný aj v dnešnom SME, problém skládky v Pezinku. Kolegyňa poslankyňa uvádzala určite údaje okolo problému tejto skládky a myslím si, že najvážnejšie problémy, ktoré tam boli spomínané, bolo to, že bola výhrada občanov voči realizácii tejto skládky, čo si myslím, že je ich legitímne právo, keď sa majú rozhodovať, lebo rozhodujú sa v samospráve a rozhodujú sa cez svojich legitímne zvolených poslancov o tom, aký územný plán schvália. Takisto tam spomínala problematické rozhodnutia štátnych orgánov. Ja teraz nechcem stavať sa do pozície sudcu, či boli urobené dobré alebo nedobré, každopádne informácie, ktoré boli uvedené aj v denníku SME, minimálne vyvolávajú pochybnosti, ako sa tento proces kauzy skládky v Pezinku vyvíja. Spomínala tam aj, že sú do toho zainteresovaní aj priamo predstavitelia SMER-u. No ak to nie je pravda, myslím, že je tu priestor, aby sa tieto veci vyvrátili. Údaje boli uvedené aj v dnešnom denníku SME, ak to nie je pravda, myslím, že každý tu môže zareagovať, aj tí, ktorí sú poslancami za SMER a majú priame väzby na mesto Pezinok.

To, že sa zvolal mimoriadny výbor pre životné prostredie a že tam vznikla požiadavka preveriť postup úradov, vykonať poslanecký prieskum na inšpektoráte aj na stavebnom úrade, je, myslím, tiež úplne legitímna požiadavka. Poslaneckých prieskumov sa absolvovalo ix a myslím si, že je to úplne legitímny nástroj zistiť a preveriť problém na mieste a potom zaujať k tomu stanovisko. Čiže ja to vôbec neprejudikujem, či je uzavretý problém tak alebo onak, každopádne, ak by tam nebol problém, tak sa to neotvorí na mimoriadnom stretnutí výboru pre životné prostredie a určite by sa to neotvorilo ani na stránkach denníka. To, že je tam problém, mi skôr potvrdzuje predložená novela. Lebo prečo je v takom krátkom čase pred schvaľovaním stavebného zákona predložená? Prečo sa táto novela predkladá, keď bežné problémy aplikačnej praxe môžme úplne normálnym spôsobom a štandardným spôsobom pri schvaľovaní celkovej novely stavebného zákona vyriešiť?

No a to, že to nie je celkom s kostolným poriadkom, má presviedčajú aj niektoré výroky, ktoré tu padli, že napríklad nie je protizákonné, ak sa niekto sám sebe stane susedom. To nikto z nás nespochybňuje, že sa niekto sám sebe môže stať susedom. Ale každopádne to vyvolá minimálne, minimálne, hovorím, pochybnosti o tom, že prečo je to urobené. Či je to špekulácia a či je to záujem vylúčiť účastníkov konania, aby nemohli namietať k procesu územného konania.

Takže myslím si, že tým, že ste zareagovali, len ste potvrdili, vážení kolegovia z koalície, že ten problém je konkrétny a že táto poslanecká novela je predložená účelovo pre riešenie konkrétneho problému. Preto si dovolím rovnako vysloviť na záver návrh nepokračovať v danej poslaneckej novele zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa nehlási na vystúpenie, ba hlási pani poslankyňa Magda Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Košútová, poslankyňa: Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, ja som povedala, že nie je problém, ani v minulom období nebol problém, že sa v stavebnom konaní stane niekto sám sebe susedom. Ale to neznamená predsa, že sú tam nejaké špekulačné dôvody a všetky zákony, ktoré my teraz predkladáme ako poslanecké, sú za účelom nejakej špekulácie alebo obídenia neviem čoho. Už, viete, musím povedať, že ma to dosť začína tu iritovať, ten a priori štýl, ktorý sa tu voči nám prezentuje od našich kolegov z opozície. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec bude reagovať, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím, že svojím vystúpením som nemal záujem iritovať, ale keď sa niečo otvára ako kauza aj v novinách a keď tu priamo na tejto schôdzi zaznejú od vás, vážená koalícia, takéto slová, že to nie je protizákonné a podobne, veď ja by som tento problém, že sám sebe susedom, ani nevytiahol. Ale sami ste mi nahrali na smeč. Sami ste to povedali a pre mňa je len úplne logické, že keď sa takéto vzťahy vytvárajú, že sa obchádza niečo. Lebo bežne síce môže sa stať, že niekto je sám sebe susedom, ale skôr je to účelové obídenie účastníka konania.

Takže to, že vás to irituje, to do určitej miery chápem a chápem, že vás iritujú veci, o ktorých tu diskutujeme. Ale my sme tu na to, aby sme poukazovali na problémy, ktoré sú, a aby sme poukazovali aj na to, keď niektoré novely zákona sa predkladajú účelovo. A táto novela je podľa mňa jednoznačne účelovo predložená. Nech sa k tomu vyjadria predkladatelia, z akého dôvodu je takýto zhon pri predkladaní novely, keď je pred nami schvaľovanie stavebného zákona ako celku? Prečo to tak urýchľujeme, tieto určité body, cez túto novelu? Skúste mi to vysvetliť.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil do rozpravy a ako posledný vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, myslím posledný k tomuto návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi krátko vystúpiť k predkladanej novele stavebného zákona. To, čo navrhujú navrhovatelia v tejto predkladanej novele, možno naozaj vychádza z aplikačnej praxe, možno niektorí navrhovatelia majú problém, že pri zmene územných plánov, pri vytvorení nových územných plánov došlo k tomu, že ich investičné zámery... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, páni poslanci, poslankyne, prebieha rozprava k tomuto návrhu zákona. Nie je nás tu tak veľa, tí, ktorí chcete diskutovať o niečom inom, poprosím, využite priestory mimo rokovacej sály. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Čiže možno ich investičné zámery tým boli narušené. Tu treba povedať, že hlavne by sa táto predkladaná novela týkala tých, ktorí majú veľké investičné zámery, nakoľko tie konania, prirodzene, trvajú ďaleko-ďaleko dlhšie. Čiže jedná sa o záujmy veľkých investorov. V prvom rade treba povedať, že pri tomto sa dostávame do konfliktu medzi tým, že niekto má nejaké súkromné vlastníctvo, na ktorom má nejaké plány, a dostáva sa do konfliktu niečo, čo je verejným záujmom a čo je vôľa občanov, nakoľko územný plán je schvaľovaný zástupcami občanov a títo občania, alebo respektíve títo zástupcovia vedia, koho zastupujú, a vedia, čo je pre občanov, ktorí ich zvolili, dobré. Inými slovami, aj v tejto krátkej novele sa rieši istý konflikt medzi verejným záujmom a súkromným záujmom.

To, čo si myslím, že je málo zohľadnené vo filozofii hoci tejto krátkej novely, je práve ten verejný záujem. Tu je jednoznačne posunuté ťažisko v prospech navrhovateľa, teda nejakého súkromného investora a dokonca ten si má právo vybrať, čo je pre neho výhodnejšie. Ja nepochybujem, že toto tí, ktorí idú stavať veľké celky, veľkí developeri ocenia takýto návrh zákona zo strany SMER-u, ale mal by tu byť zohľadnený aj istý verejný záujem a malo by tu byť hlavne zohľadnené to, že mnohé územné plány boli tvorené dlhé roky a dlhé roky sa občania od svojich zástupcov dožadovali, aby bola regulovaná výstavba napríklad v ich okolí. A teraz, keď sa toho vlastne dožiadali a zákon im to umožnil a už tieto územné plány sú v platnosti, tak my ideme znova túto vôľu občanovi istým spôsobom oslabiť. Očakával by som väčšiu vyváženosť, vyváženosť tohto návrhu, väčšiu vyváženosť v tom zmysle, poviem, nadškrtnem iba takú ideu, že keď existujú takéto sporné prípady, tak by tam mala byť väčšia možnosť angažovania sa volených zástupcov ľudí a občanov, nemalo by to byť automaticky vždy v prospech veľkoinvestora, resp. navrhovateľa.

Čo sa týka, ja si uvedomujem, že ten problém je zložitý, preto si myslím, že vyžaduje aj komplexné riešenie a jeho súčasťou by malo byť isté pripomienkové konanie štandardné, ktoré by sa docielilo, pokiaľ by tento návrh predkladala samotná vláda. Inými slovami, pokiaľ by tento návrh prešiel cez vládu, cez príslušné ministerstvo, cez príslušné inštitúcie, bol by pripomienkovaný občanmi, tak beriem, že by sme dosiahli ďaleko vyváženejší stav, ako je v tomto návrhu, ktorý je podľa mňa jednoznačne v prospech veľkoinvestorov a v prospech navrhovateľov.

Z tohto dôvodu by som tiež chcel podporiť návrh, aby bol zákon vlastne vrátený a počkali sme si na vládny návrh, a my nemáme problém s tým, že budeme hľadať istú rovnováhu medzi súkromným záujmom a verejným záujmom, ale máme problém s tým, pokiaľ sa tu objaví krátky návrh, ktorý jednoznačne posúva veci v prospech súkromného záujmu oproti verejnému záujmu a vlastne nemá, nie je zasadený do žiadneho širšieho kontextu.

Tá moja žiadosť aj voči navrhovateľom je, zvážte, či nie je dobré stiahnuť tento návrh, obrátiť sa, keďže ste vládna strana, na vládu, aby príslušné ministerstvo urobilo novelu. Počul som, že veľká novela je vlastne už v istom konaní a tam uplatniť tieto svoje vízie a dať tak šancu tomu, aby sa našla rovnováha medzi verejným záujmom a súkromným záujmom tak, aby sme mali všetci v tejto snemovni pocit pri hlasovaní, že rozhodujeme o niečom, čo je spravodlivé, za čo sa môžme zasadiť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, vy ste boli posledný, ktorý bol ústne prihlásený do rozpravy, takže pokiaľ sa nikto nehlási s faktickou, áno, hlási sa pán poslanec Kahanec. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že pán poslanec Frešo vo svojom príspevku veľmi dobre poukázal v závere na to, že pre spravodlivé rozhodnutie medzi verejným a súkromným záujmom by sme mali mať riadne pripravený materiál. A že ak by tieto zmeny, ktoré sú navrhované, prešli riadnym pripomienkovacím procesom, medzirezortným pripomienkovaním a podobne, takže by boli pripravené určite ďaleko solídnejšie a s komplexnejšími pohľadmi ako cez takto narýchlo predkladaný poslanecký návrh. A myslím si, že to by bolo aj solídne z hľadiska korektného rozhodovania v rámci novely stavebného zákona.

Minimálne ma tu trošku nepresviedčajú o korektnosti také zvláštne postoje, že keď sa jedná o vyvlastňovanie pri cestách, pri diaľniciach a podobne, tam hovoríme, že tých pár ľudí, ktorí prídu do konfliktu a ktorí prídu o svoje pozemky, no tak tí musia ustúpiť verejnému záujmu. Čiže tých pár ľudí necháme na vedľajšej koľaji, i keď hovoríme o primeranej náhrade. Na druhej strane tu zase tých niekoľko sto alebo tisíc ľudí z verejného záujmu v danom meste takisto ignorujeme a uprednostňujeme vlastne zase len pár ľudí, ktorí majú na tom dajme tomu záujem z titulu vlastníckych vzťahov k daným pozemkom alebo z rôznych iných príčin ich záujmu. Takže skúsme byť v tomto smere aj v rámci koaličných pohľadov korektní a spravodliví pri rozhodovaní.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán Frešo s reakciou na faktickú poznámku.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kahanec presne pochopil, o čo mi v tomto prípade išlo. Ja skutočne tento návrh zákona vnímam ako jednoznačne v prospech tých najväčších investorov. Ja nespochybňujem, že je dôležité, aby v našej krajine bolo podporované súkromné vlastníctvo, aby boli v nej podporované investície, ale na druhej strane nemali by sme nebrať ohľad na občanov, nebrať ohľad na ich záujem a ten záujem nie je prejavený nejako verbálne, že v novinách alebo proste na základe nejakých osobných rozhovorov je prejavený priamo volenými zástupcami. Z toho dôvodu by som bol veľmi-veľmi obozretný a krajne opatrný, pokiaľ by som mal súhlasiť s návrhom, ktorý jednoznačne posúva túto rovnováhu hoci aj v prospech súkromného vlastníctva. A preto by som naozaj ešte raz rád apeloval na predkladateľov, uprednostníme radšej tú dlhšiu cestu, kde sa bude tá rovnováha hľadať zložitejším spôsobom, ale dôjdeme k niečomu, čo budeme považovať aspoň v širšom konsenze za spravodlivé nielen čisto v prospech veľkopodnikateľov, veľkostavebníkov. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zrejme chce zaujať stanovisko navrhovateľka, má slovo.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela poďakovať kolegom z opozície, ktorí reagovali na túto moju krátku novelu, ale hlavne by som kolegyni Žitňanskej, ktorá pomenovala a pripustila, že sú problémy v územnom konaní, a práve preto som prišla aj s kolegom do tejto snemovne, aby sa riešil tento problém.

Odmietam akékoľvek spájanie, čo povedal pán kolega Frešo, že za každým zákonom by malo byť niečo účelové, ja si, a že je zrejmé, chráni sa záujem a veľkých investorov. Táto novela zákona chráni záujem aj občana ako takého, ktorý je investorom. Ja len poviem možno jeden malý príklad a, samozrejme, pri rešpektovaní územných plánov miest a obcí, ale vy ste stavebník, ste investor, požiadate o predbežnú územnoplánovaciu informáciu mesta, či na tom a tom pozemku je možné postaviť takú a takú stavbu alebo či je to v súlade s územným plánom. Dostanete vyjadrenie, že je to v súlade s územným plánom, predbežná plánovacia informácia. Ako stavebník začnete konať a ste stále v súlade s územným plánom, podáte si žiadosť o územné konanie, o územné rozhodnutie, stále ste v súlade s územným plánom mesta a obce. Keďže územné konanie je zdĺhavé, kým príde k rozhodnutiu, dostanete rozhodnutie, že vaša stavba nie je v súlade s územným plánom. A toto práve chcem ja v tejto novele riešiť.

Ja verím, že tento zákon dostaneme do druhého čítania a budeme o tom diskutovať. A, samozrejme, aj v predchádzajúcom volebnom období, kolegovia, prichádzali poslanecké návrhy zákonov napriek tomu, že sme prijali potom ďalšie zákony, ktoré upravovali možno ďalší problém, ktorý súvisel s tým poslaneckým návrhom, z dielne ministerstva. Takže odmietam akékoľvek účelové spojenie tohto zákona.

Nepáči sa mi, skutočne musím povedať, vystúpenie pani Tkáčovej. Každý si môžeme povedať v snemovni čokoľvek, ale aby pani Tkáčová z tohto miesta v rozprave v podstate interpelovala prednostu krajského úradu, ako je to veľmi účelové. Dostali ste vy pohľad, dostali médiá pohľad iba z jednej strany, z opozície, to, čo sa dialo na pôdohospodárskom výbore a nikto nespochybnil tu absolútne inštitút poslaneckého prieskumu. Ale treba si vypočuť aj druhú stranu, ja si myslím, že ten poslanecký prieskum bude a vypočuje všetky strany. A, samozrejme, si treba pozrieť aj na stranu, ja nemám veľa informácií o tej kauze, ktorú vyvolali médiá, ktorá je v Pezinku, ale treba si možno pozrieť, aj kto je na strane aktivistov a na koho sú prepojení tí aktivisti. Takže treba potom pozerať na túto stranu vôbec aj týchto káuz globálne.

Ja myslím si, že tie dôvody sú dostatočné aj v tom návrhu zákona, a verím napriek tomu, že viem o tom, že prichádza do snemovne aj nový návrh stavebného zákona, že tento môj návrh zákona podporíte.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne navrhovateľke za záverečné stanovisko. Pýtam sa spravodajcu. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

Teraz pristúpime k prvému čítaní o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh máme pod tlačou 535 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č 533. Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujala stanovisko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde.

Užívanie drog sa stalo jedným z vážnych celospoločenských problémov. Napriek všetkým dosiaľ prijatým a realizovaným opatreniam neustále narastá počet osôb, ktorých priemerný vek sa znižuje, ktoré experimentujú s drogami, zneužívajú ich alebo sú od nich závislé. Drogy poškodzujú zdravie a kvalitu života nielen ich užívateľov, ale aj najbližších. Riziká sú v zmenách základných životných hodnôt, oslabovanie vôle, narušenie medziľudských vzťahov a v postupnom rozkladaní rodín. V dôsledku negatívnych zdravotných, sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dosahov, ktoré s užívaním drog súvisia, je ohrozovanie zdravia a vývoj spoločnosti, verejné zdravie, všeobecný poriadok a bezpečnosť.

Dostupnosť drog. Najponúkanejšie drogy na Slovensku sú marihuana, hašiš, ponuka ostatných je výrazne nižšia. Medzi prostredie, v ktorých sa možno dostať k nelegálnym drogám, patria diskotéky, koncerty, hudobné a tanečné podujatia, pohostinstvá a bary, ale aj internáty a rekreačné prázdninové rezorty. Podľa prieskumu ÚIPŠ (Ústav informácií a prognóz školstva) z roku 2005 nelegálne drogy sú približne blízke respondentom vo veku od 15 do 26 rokov, najčastejšie si ich zaobstarávajú od priateľov alebo spolužiakov. Až 42,5 % mladých vypovedalo, že si drogu kúpili alebo ju dostali zadarmo. Drogu si dokonca dopestuje 6,4 opýtaných a 4,85 % respondentov ju mení za iné veci. Stúpa počet respondentov, ktorí majú skúsenosti s nelegálnymi drogami.

Nepriaznivý vývoj s užívaním drog sa prejavuje najmä u mladšej generácie. Kým v roku 1994 priznalo kontakt s drogou len 8 % respondentov, v roku 2004 to už bolo 35 % detí vo veku od 15 do 17 rokov. Hranice veku prvého kontaktu s drogou sa pritom neustále znižuje. Najviac sa fajčí marihuana, hašiš a prejavuje sa tu aj vysoká závislosť na alkohole či prchavých látkach.

Najviac užívateľov drog registrujeme v Bratislavskom kraji, no veľmi vzostupnú tendenciu vykazuje aj Nitriansky kraj. Na ťažké drogy, ako je heroín alebo iné opiáty, sa vlani liečilo 902 ľudí. V roku 2004 zahynulo na Slovensku po primárnych i sekundárnych následkoch užívania drog 78 ľudí. Z pohľadu európskych štatistík dosahuje Slovensko na počet obyvateľa najnižšie ukazovatele závislosti na drogách. Aj keď počet drogovo závislých osôb na Slovensku sa v rokoch 2004 až 2006 stabilizoval približne na rovnakej úrovni, Generálny sekretariát výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog to pripisuje aj vyššej aktivite v preventívnej práci, na ktorú hlavne štát v rámci Národného programu boja proti drogám ročne vynakladá takmer 50 mil. korún. Približne za tieto peniaze sa dá realizovať 365 projektov, ktoré boli v minulom roku úspešne realizované a rozdeľované Protidrogovým fondom.

V minulom roku, ako som spomínala, tieto projekty boli veľmi úspešne realizované a prispeli aj práve k takejto stabilizácii. Aby Protidrogový fond mohol plniť program a ciele, ktoré vyplývajú z jeho nasledovných priorít, ktoré sú schválené na rok 2008, a to poviem aspoň niektoré:

prvá oblasť je realizácia programov, podpora odborne garantovaných programov prevencie drogových závislostí zameraných na dlhodobú systematickú prácu s deťmi, mládežou a rodinou vrátane programov podpory zdravého životného štýlu,

b) podpora odborne garantovaných programov liečby a resocializácie drogovo závislých osôb, programov krízovej intervencie HM reduction a Streetworku realizovanými akreditovanými subjektmi,

c) podpora výskumu monitorovania postoja detí, mládeže a verejnosti k užívaniu drog a iných návykových látok vrátane analýz a vyhodnotenia dopadu programov na cieľové skupiny na jednotlivé typy závislosti,

d) podpora odborne garantovaného vzdelávania a výcvik osôb zabezpečujúcich špecifickú prevenciu drogových závislostí, liečbu a resocializáciu drogovo závislých s cieľom zvýšenia kvalifikácie a odbornosti účastníkov,

e) podpora realizácie úloh Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom a Národného plánu na kontrolu tabaku vrátane odborne garantovaných programov terénnych skupín a rodinných terapií a činnosti AT klubov.

Je nutné návrh zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, zmeniť, a to nasledovne: Doplniť o odbornú terminológiu v bode 1, v bode 3 zohľadniť členov Rady aj zástupcov VÚC, v bode 4 povoliť zastupovanie ministrov na zasadaní Rady aj štátnymi tajomníkmi v celom rozsahu ich práv a povinností. Keďže fond by mal hľadať aj iné zdroje financovania ako len príspevok od štátu, v bode 6 Protidrogový fond sa bude uchádzať o finančné granty a dotácie z prostriedkov Európskych spoločenstiev. A v čl. II sa bude uchádzať o 2 % z daní občanov, ktorým táto problematika nie je ľahostajná.

Prelistovaním si výročných správ Protidrogového fondu už z rokov 2001 - 2006 sa môžeme permanentne dozvedieť, že v každom roku boli prekračované finančné prostriedky na správu fondu v zmysle § 7 ods. 2 zákona a vždy tieto výdavky presiahli 3 %. Už v roku 2001 správa fondu uložila vzhľadom na očakávané náklady správy fondu, v roku 2002 na web, aby mohli zaradiť aj webovú stránku Protidrogového fondu, vykonávania auditu hospodárenia fondu nové náklady na prevádzku, údržbu motorového vozidla fondu vrátane poistného a pokračujúci inflačný vývoj, konštatovala, že nie je možné tieto 3 % dodržať v rozpočte.

Citujem z ďalšej výročnej správy za rok 2002: "Nakoľko ani v roku 2002 nebola realizovaná novela zákona o Protidrogovom fonde, bolo nutné prijať zase celý rad opatrení v činnosti správy fondu, ktoré bez zohľadnenia inflačných ukazovateľov, zvýšenia cien tovarov a služieb umožnili zase nedodržať 3 % financovania správy fondu." V roku 2003 bolo uznesenie Rady Protidrogového fondu zo dňa 30. marca 2003 v písmene d) bod 5 spracovať návrh novely pre Národnú radu Slovenskej republiky č. 381 o Protidrogovom fonde, kde bol podpísaný vtedajší predseda Rady Protidrogového fondu Pál Csáky. To sa neuskutočnilo v roku 2003 a neuskutočnilo sa to ani do roku 2007. Preto opäť výročná správa konštatovala, že novela opäť nebola realizovaná.

Takéto permanentné prekračovanie zákona v § 7 ods. 2 bolo v každom roku. Toto je veľmi jasná argumentácia a odôvodnenie potreby novelizácie tohto zákona, na ktorom by sa mala zhodnúť ako koalícia, tak opozícia, pretože verím, že je v záujme nás všetkých potlačiť tento celospoločenský fenomén a prispieť k prevencii užívania drog a omamných látok. Vážení kolegovia, kolegyne, prosím o podporu pri schvaľovaní tohto zákona.

Ďakujem.