L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave bol prednesený procedurálny návrh. Pán poslanec Rafaj navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby bol návrh vrátený na dopracovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať najprv o tomto návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz uveďte, o čom hlasujeme. Hlasujeme o procedurálnom...

L. Žitňanská, poslankyňa: ... návrhu pána poslanca Rafaja podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrh pána poslanca Rafaja.

(Hlasovanie.) 125 prítomných, 73 za, 14 proti, 32 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Rafaja vrátiť návrh zákona predkladateľom na dopracovanie.

Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme odsúhlasili procedurálny návrh, ktorý vrátil navrhovateľom na dopracovanie predchádzajúci návrh novely ústavy, a vzhľadom na to, že nasledujúce hlasovanie malo byť o novele zákona o poslancoch, ktorá priamo súvisí so zmenami a znením zmien v ústave ohľadne imunity, dovoľte, aby som ako predkladateľ stiahol tento návrh, pretože neprešiel návrh na novelu ústavy.

V druhom čítaní budeme teraz hlasovať o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 485. (Hlasy z pléna.)

Procedurálny návrh, pán poslanec, máte? (Odpoveď z pléna.) Nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, len pre čistotu rokovania o tomto návrhu zákona. Nechcem byť deštruktívny, ale chcem byť pozitívne naladený, opozične konštruktívny. Totiž pán poslanec Kovarčík vystúpil v rozprave k prerokovávanému návrhu zákona. A neskôr po jeho vystúpení sme dostali do lavíc rozdané pozmeňujúce návrhy. Chcem, pán predseda, upozorniť na to, že nemôžete dať hlasovať o predložených pozmeňujúcich návrhoch preto, lebo v rozprave neboli tieto pozmeňujúce návrhy podané. Tu mám stenografický záznam z vystúpenia pána poslanca Kovarčíka. Vôbec vo svojom vystúpení nenavrhol pozmeňujúce návrhy.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, ja oceňujem vašu starostlivosť o čistotu, ale na to je v zmysle zákona určený spravodajca, ktorý bude uvádzať hlasovanie a bude informovať o tom, o čom môžeme hlasovať a o čom nemôžeme hlasovať. Samozrejme, musí v zmysle rokovacieho poriadku vždy uviesť, o čom ideme hlasovať, a aj uviesť návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Takže, pán spravodajca, poprosím vás o to, samozrejme, pokiaľ, pán predseda Hrušovský, zistím, že naozaj máte pravdu, ale nechajme spravodajcu, dobre, aby v zmysle rokovacieho poriadku uviedol, o čom budeme hlasovať, a aby aj prečítal, o čom budeme hlasovať. Takže teraz ešte poprosím vás, páni poslanci, opäť sme niekde, veď ešte... (Hlasy z pléna.)

No dobre, nech sa páči, pán poslanec Kahanec. Sme v hlasovaní.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, ja len som chcel k predchádzajúcemu hlasovaniu uviesť, hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som nehlasoval, chcel som hlasovať za alternatívu zdržiavam sa. To hovorím pre úplnosť. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Ďakujem.

Pani poslankyňa Sabolová, hlasujeme. (Hlasy z pléna.) Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Prihlásili sme sa s procedurálnymi návrhmi. Chcem v mene troch klubov, KDH, SDKÚ a SMK, požiadať o krátke grémium, aby sme si vyjasnili túto situáciu.

A chcem ešte pripomenúť, pán predseda, že boli podané tri procedurálne návrhy počas rozpravy, kedy nebolo dosť poslancov v sále, povedali ste, že budeme o nich hlasovať. Čiže pred hlasovaním by sme mali rozhodnúť, či pôjde...

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, skúste nechať spravodajcu uviesť hlasovanie a neprejudikujte veci, vy už dopredu viete, o čom sa bude a nebude hlasovať.

M. Sabolová, poslankyňa: Ale ja chcem upozorniť len na to, aby sme sa dohodli.

P. Paška, predseda NR SR: Zvolávam poslanecké grémium.

(Prerušenie rokovania o 17.12 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 17.20 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 19. schôdze.

Vzhľadom na to, že sa zišlo poslanecké grémium, dovoľte mi, aby som vás informoval hlavne o námietkach k procedúre aj z pohľadu naozaj uchovania čistoty aj preto, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Tá pripomienka, ktorú predložil pán poslanec Hrušovský, bola správna. Pán poslanec Kovarčík naozaj v rozprave neuviedol text, uviedol len dôvodovú správu. Budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli na grémiu.

Takisto chcem len na pripomienku pani predsedníčky klubu KDH pani poslankyne Sabolovej reagovať, že o tých procedurálnych návrhoch s výnimkou návrhu pána poslanca Vestenického by som, samozrejme, bol dal hlasovať. Hovorím teraz o tých návrhoch, ktoré vzišli v rozprave.

Takže teraz požiadam o slovo pána podpredsedu, keďže ma on požiadal, aby mohol otvoriť rozpravu, a požiadal o slovo. Máte slovo, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Ja v súvislosti s tým, aby vlastne presne odzneli texty toho, s čím sa vlastne aj navrhovateľ stotožňuje, poprosím o otvorenie rozpravy, pán predseda. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť.

Ešte kým uzatvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, chcem informovať, že, samozrejme, vzhľadom na lehoty nebudeme už hlasovať a budeme hlasovať o tomto návrhu zákona až zajtra. Takže vzhľadom na to, že sme hlasovali predtým o prerokovaných bodoch programu, teraz bude prebiehať znovu otvorená rozprava. Po nej budeme pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu na odsúhlasenie skráteného legislatívneho konania a potom ďalej v zmysle schváleného programu.

Takže končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Kovarčík, Lipšic a pani poslankyňa Žitňanská.

Poprosím spravodajcu aj navrhovateľa, aby zaujali miesta.

Máte slovo, pán poslanec.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, k tlači 485.

Po prvé. V názve zákona sa pripájajú slová "a mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov".

Po druhé. V čl. I bode 49 § 109 ods. 4 písm. c) sa vypúšťajú slová "a peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 2".

Po tretie. V čl. I sa za bod 51 vkladá nový bod 52, ktorý znie: "V § 141a ods. 3 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c)." Ďalšie body sa následne prečíslujú.

Po štvrté. V čl. I za doterajší bod 54 sa vkladá nový bod 55, ktorý znie: "Za § 287c sa vkladá § 287d, ktorý znie:

"Odsek 1: Pod pojmom "príslušník Policajného zboru" v § 43 ods. 5 písm. d), § 75 ods. 3, § 84 ods. 2 a 3, § 85 ods. 4, § 87 ods. 2, § 88a, § 89 ods. 3, § 90 ods. 3, § 91 ods. 2, § 93a, § 97, § 98 ods. 2, § 99a, § 102a ods. 2, § 103 ods. 2, § 104 ods. 2 a 4, § 105 ods. 2, § 109 ods. 2 až 4, § 109 ods. 9, § 130 ods. 2, § 196 ods. 1, § 268 ods. 3 a § 287c sa od 1. marca 2009 rozumie aj príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Národného bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník Železničnej polície.

Odsek 2: Príloha č. 1a sa od 1. marca 2009 vzťahuje aj na príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície.

Odsek 3: Na príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície sa od 1. marca 2009 nevzťahuje § 84 ods. 1, § 85 ods. 3, § 87 ods. 1, § 88, § 91 ods. 1 a 3, § 93, § 98 ods. 1 a 4, § 99, § 100, § 101, § 102, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 268 ods. 2 a príloha č. 1."." Ďalšie body sa následne prečíslujú.

Po piate. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z. a zákona č. 643/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 12 ods. 1 písmeno b) znie: "b) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby". 2. Za § 567 sa vkladá § 567a, ktorý vrátane nadpisu znie: "Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2008. Konanie vo veciach osôb uvedených v doterajšom § 12 ods. 1 písm. b), v ktorých bola do 29. februára 2008 podaná obžaloba, dokončí súd s pôsobnosťou podľa doterajších predpisov."."

Odôvodnenie k tomu návrhu už čítať nebudem, pretože to som vám už uviedol. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kovarčíka majú pán poslanec Vestenický, pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Pán poslanec, pán kolega Kovarčík, bol by som očakával jeden záver v tvojom vystúpení, kde by si navrhol, že skupinu tvojich piatich návrhov rozdeľuješ na dve skupiny, o ktorých odporúčaš hlasovať osobitne. Prvá skupina, to sú body 1 a 5. Druhá skupina, to sú body 2, 3 a 4. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela oceniť pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka, v ktorom sa navrhuje, aby sa nový systém odmeňovania vzťahoval aj na ostatné zložky patriace do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z., to znamená, aby sa vzťahoval aj na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnú políciu, SIS-ku, tak ako sú tu uvedené, pretože aj na ústavnoprávnom výbore, keď sme prerokovali tento návrh zákona, bola zo strany aj týchto iných zložiek a zo strany odborových funkcionárov týchto zložiek vznesená táto požiadavka. Samozrejme, uvedomujeme si to, že nie je možné, aby už išlo to odmeňovanie od 1. marca, tak ako to bude u príslušníkov Policajného zboru, pretože je potrebné, aby sa tie finančné prostriedky vyčlenili v rozpočte. Takže skutočne myslím si, že je to reakcia aj na požiadavky ostatných príslušníkov. A tým sa zrovnoprávni odmeňovanie. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Kovarčík, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie.

Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Žitňanská.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k tomuto podanému pozmeňujúcemu návrhu, zároveň v rozprave navrhnúť, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1 a 5 pozmeňujúceho návrhu a potom osobitne o bodoch 2, 3 a 4, s ktorými súhlasím. Ja som už v prvom čítaní upozorňoval na to, že pokiaľ sa nezdvihnú platové náležitosti minimálne aspoň s nejakým odstupom aj ozbrojeným zborom iným, vytvorí v nich kolapsový stav.

Body 1 a 5 s návrhom tohto zákona nijako nesúvisia. Koniec koncov otvára sa úplne iný zákon, otvára sa kódex, Trestný poriadok. Otvára sa vo veľmi citlivej veci, ktorá sa týka pôsobnosti vojenskej justície, ktorá bola v novom Trestnom poriadku zadefinovaná tak, že sa týka nielen vojakov v činnej službe, ale aj príslušníkov ozbrojených zborov vrátane zboru Policajného. Tento návrh smeruje k tomu, aby sa síce týkal aj ozbrojených zborov, ale to len príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby. Ja som presvedčený, že na Slovensku máme dve alternatívy. Prvá alternatíva je, že vojenské súdy budú existovať s existujúcou jurisdikciou alebo vojenské súdy nebudú. Po zrušení základnej vojenskej služby máme na Slovensku možno 20 000 vojakov v činnej službe. To naozaj je vojsko na úrovni jednej divízie. Na tento účel vojenskú justíciu nepotrebujeme. A preto považujem tento návrh za prvý krok k zrušeniu vojenskej justície. Len to treba povedať. A podľa mojej mienky treba férovo aj s tým prísť, aby s tým prišla vláda a takýto návrh predložila, aby sa k nemu mohli vyjadriť možno aj tí, ktorých sa návrh týka, teda vojenskí sudcovia a vojenskí prokurátori. Považujem za prejav hlbokej neúcty k vojenským sudcom a k vojenským prokurátorom neumožniť im ani sa vyjadriť, ani diskutovať o návrhu, ktorý je teraz predložený, napriek tomu, že desiatky rokov mnohí spravodlivo vykonávali svoje postavenie a svoje funkcie vo vojenskej justícii.

Dovoľte mi vyjadriť sa k samotnému dôvodu, pre ktorý bol Policajný zbor začlenený pod vojenskú jurisdikciu. Ten dôvod je pomerne prostý. Policajti z titulu výkonu svojej práce prichádzajú do pravidelného kontaktu s miestnymi prokurátormi a miestnymi sudcami, a preto miestne väzby medzi policajtmi a predstaviteľmi miestnej justície evidentne existujú. Dnes máme na Slovensku 54 okresných súdov a 54 okresných prokuratúr. Sú len tri vojenské súdy, aj vojenské prokuratúry. To znamená, miestne väzby, ktoré tu existujú, sú oslabené. Ak si pozrieme nápady, tak zistíme, že na civilných súdoch sú obžaloby na policajtov ešte z roku 2002. Z roku 2004 je ich 25 na civilných súdoch. Civilné súdy, žiaľ, o trestných veciach policajtov nekonajú bez prieťahov, pričom vojenské súdy vybavujúce agendu príslušníkov Policajného zboru od 1. 1. 2006 konajú bez prieťahov. Poviem konkrétny príklad. Možno si spomínate, pred niekoľkými rokmi bol prípad útoku na jednu rómsku rodinu. Myslím, že to bolo niekde v Žiline, kde medzi páchateľmi bol aj jeden v tom čase vojak v činnej službe. Tým pádom jeho vec bola v jurisdikcii vojenskej justície. A bol odsúdený oveľa skôr, rádovo oveľa skôr ako ostatní spolupáchatelia, ktorí spadali pod jurisdikciu civilnú. Pán minister nás presviedča, pretože je pod tlakom policajných odborov, že takéto riešenie nie je nikde v Európe, je v rozpore neviem s čím všetkým, ale faktom je, že nie je v rozpore. A pretože je sekundárne, či nejaký Policajný zbor plniaci čisto policajné funkcie funguje pod rezortom obrany alebo rezortom vnútra, podstatné je, aké funkcie plní. A faktom je, že aj karabinieri v Taliansku, aj gendarmerie vo Francúzsku plnia čisto policajné funkcie, či v služobnom pomere v čase mieru a v Európe, zaplať pánboh, máme mier, pán minister, 60 rokov. A preto dôležité je naozaj postavenie funkčné, nie formálne. Koniec koncov ak by sme porušovali napr. Európsky dohovor o ľudských právach, tak by odsúdenie policajta vojenským súdom skončilo na štrasburskom súde. Zatiaľ k tomu neprišlo. A neviem o tom, že by štrasburský súd mal problém s vojenskými súdmi, s výnimkou súdov, ktoré konajú podľa osobitných procesných pravidiel, ako to bolo v Turecku. Ale naše vojenské súdy konajú podľa platného Trestného poriadku, platného Trestného zákona, platného pre všeobecné súdy a pre ostatné prokuratúry.

Neviem, pán minister, či sa vám zdá v poslednej dobe, že je disciplína v Policajnom zbore dobrá. Neviem, či ju treba uvoľňovať. A moja otázka znie: Kto sa bojí vojenskej justície? Boja sa jej možno policajti, ktorým utiekol recidivista z toalety, ktorému hrozí doživotný trest? Kto sa bojí vojenskej justície? Ja som presvedčený, že absolútna väčšina poctivých policajtov sa jej nebojí. A to, že vy ste pod tlakom, a neviete mu odolať, policajných odborov, musíte riešiť sám.

Keď sme rokovali o novom Trestnom poriadku, boli rokovania aj o vojenskej justícii a jurisdikcii aj s odborníkmi z iných krajín aj z Bruselu a argumentovali sme. A nakoniec nikto nevzniesol žiadnu formálnu námietku ani k návrhu, ani k jeho schválenému zneniu a Trestný poriadok je účinný dva roky. Čiže nie je tam žiaden problém okrem naozaj tlaku policajných odborov a možno tých niekoľkých nepoctivých policajtov, ktorí sa vojenskej justície boja. Ale fajn, máte väčšinu, beriem to, len príďte s vládnym návrhom. Koniec koncov Trestný poriadok je podľa mojej mienky otvorený, neviem, kedy bude na parlamentnej schôdzi, ale dúfam, že sa tak stane v krátkom čase. Navrhnite to. Navrhnite to do pripomienkového konania, nech sa vyjadria aj inštitúcie, ktoré tomu rozumejú lepšie ako možno my všetci ostatní, aj vojenská justícia, aj všeobecná justícia. Ale považujem naozaj za nedôstojné, keď nedáme možnosť sa vyjadriť, nemusíme s nimi súhlasiť, vyjadriť sa tým, ktorých sa to najviac týka. A to sú vojenskí sudcovia a to sú vojenskí prokurátori. O nič viac ako o takú elementárnu slušnosť nežiadam, a preto by som považoval za neslušné schváliť body 1 a 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kovarčíka. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pán poslanec Kovarčík, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán kolega Lipšic, považujem za neslušné a hrubé zasahovanie do mojich práv poslanca, keď predkladám pozmeňujúci návrh, aby ste vy diktovali mne, akým spôsobom dám hlasovať a akým spôsobom by sa malo hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, a že ho chcete rozdeľovať. Ja s tým zásadne nesúhlasím a budem žiadať, aby sa hlasovalo jedným hlasovaním o celom mojom pozmeňujúcom návrhu. Po prvé.

A po druhé. Prosím vás, prečo robíte z toho vojenského súdu strašiaka? Veď ten vojenský súd pracuje v zmysle jurisdikcie takej istej ako civilný súd. To je jedna vec a druhá vec je, my už dneska máme profesionálnu armádu, ktorá sa môže podriaďovať v týchto prípadoch civilným súdom, a vôbec nie je opodstatnené, aby nejakých 20 sudcov vojenského súdu malo mať svoj vlastný vojenský súd.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som v nadväznosti na pána poslanca Lipšica naozaj rád počul normálne argumenty na to, prečo s týmto návrhom pán minister súhlasíte a prečo chcete, aby to bolo vyňaté spod právomoci vojenských súdov a vojenskej prokuratúry.

Hovorili ste o Európskej únii. Ja si myslím, že Európsku úniu môžeme spomínať v tom, žeby sme tu išli hlasovať o niečom, čo tu ani neodznelo. To už bude potom, čo prijmeme Lisabonskú zmluvu. Ale zatiaľ nebola prijatá.

A mňa by zaujímalo normálne, podľa zdravého rozumu, čo vedie k tomu po tom vystúpení pána poslanca Lipšica, že to takýmto spôsobom chceme odtiaľ vyňať. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Ja oceňujem, že pán poslanec Lipšic ocenil, že v Európe je mier. Ale ešte keď bude pár takých Lipšicov, dlho to nevydrží.

Pokiaľ ide o predmet diskusie, hovoríme o tom, že sa nemajú rušiť vojenské súdy. Veď to nikto nenavrhol. A to nikto nepovedal. Takže o čom je tá rozprava vlastne?

Ďalej. Keď vychádzame z miestnych väzieb, že na istom teritóriu pôsobia policajti, prokurátori a sudcovia, to je u všetkých zložiek rovnaké, v tomto parlamente je nás 150, všetci sedíme v jednej miestnosti, znamená to, že mienite prestúpiť do inej strany preto? Mienite zaprieť svoju profesionálnu česť, stranícku príslušnosť? To isté je u policajtov a u sudcov. Čo to miešate dohromady? To nemá žiaden účinok.

A po tretie, keď sa pýtate na príčinu, prečo sa toto robí a prečo to je. Nie je to samoúčelné. Predsa roky zaznieva celou Európou a po roku 1989 obzvlášť, že sa má pristúpiť aj k zcivilneniu armádnych zložiek, a nie k militarizácii polície. Polícia je zložka bezpečnostná, nie zložka vojenská. Medzi nimi platí prísne rozdelenie. A práve zcivilňovanie armády predpokladá aj zcivilňovanie viacerých procesov, a nie podriaďovanie polície zložkám vojenským, ale normálnym štátnym zložkám, ktorými sú aj súdy a prokuratúry. Takže preto budeme bez výhrad podporovať návrh pána poslanca Kovarčíka a budeme sa starať o to, aby sa civilný charakter armády na Slovensku posilňoval a aby ho pod všelijakými pseudozámienkami neprekrúcali iní ľudia na falošný obraz.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic bude reagovať na faktické poznámky.

D. Lipšic, poslanec: Najskôr, pán poslanec Mečiar, tam, k tým stranám v parlamente, mi ušla logická niť, prepáčte, to som proste, samozrejme, nepochopil, aká je súvislosť so stranami v parlamente a vojenskou justíciou, ale ja si to ešte raz skúsim vypočuť v stenozázname.

K pánovi poslancovi Kovarčíkovi. Pán poslanec, § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku umožňuje každému poslancovi navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu mohlo hlasovať oddelene. To nie je obmedzené na dôvodovú správu. A ja som v rozprave (Hlas z pléna.), áno, v rozprave navrhol, treba to vedieť prečítať... (Reakcia z pléna.) Nie, na návrh poslanca. Rovnako nemusí súhlasiť, tuná to nie je napísané, možnože vy to máte dopísané svojím písmom, pán poslanec. Ale v takom znení, ktoré je vytlačené Národnou radou, to znie: "Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene." No takže preto môj návrh v rozprave platí a žiadam, aby sa hlasovalo oddelene o bodoch 1 a 5 a o zvyšných bodoch tiež. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručná.

Chcem povedať pre poriadok a pre záznam moje stanovisko aj stanovisko nášho klubu. Myslím si, že Trestný poriadok ako kódex by sa nemal meniť v druhom čítaní ako čl. II novelou prednesenou tu v pléne. Myslím si, že to o kvalite legislatívy nesvedčí. Myslím si, že zásadné systémové zmeny do organizácie a pôsobnosti justície by sa v rámci druhého čítania novelami prednesenými v pléne robiť nemali. Myslím, si, že takéto zásahy by sa nemali robiť navyše novelami "prilepenými" k návrhu zákona, s ktorým nejako nesúvisia, pretože to o kvalite legislatívy nesvedčí.

Myslím si a táto debata ukazuje, že tu je o čom debatovať a je to legitímna debata, ale myslím si, že by sme ju mali viesť v rámci riadneho legislatívneho procesu o novele Trestného poriadku.

Myslím si, že pán poslanec Kovarčík predkladá túto novelu už druhýkrát. Medzičasom už tu mohla byť predložená riadne aj pánom poslancom Kovarčíkom, nehovoriac o tom, že pokiaľ vláda má záujem sa touto otázkou zaoberať, už mohla túto novelu predložiť.

Preto ani ja, ani náš klub nemôže podporiť takúto zmenu Trestného poriadku. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej majú pán poslanec Palko, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej chcem upriamiť pozornosť parlamentu na to, že jediný argument, ktorý zaznel v prospech návrhu pána Kovarčíka, je ten, čo uviedol pán minister Kaliňák, a síce, že chce to od nás Európska únia. Tak toto by som chcel poopraviť. Európska únia to od nás, samozrejme, nechce, ani nič takého sformulovať nemôže, toto chcú iba európske policajné odbory, čo je pre slovenský parlament naozaj dosť nezáväzný názor. A musím povedať, že to automatické plnenie legislatívnych návrhov orgánov EÚ, orgánov EÚ, slovenským parlamentom, už to je dosť smutná záležitosť. Ale aby parlament plnil takto požiadavky európskych odborov policajných, tak to už je skutočný úpadok. Ja už mám pocit, že nabudúce aj nejaký vrátnik v budove Európskej komisie sformuluje nejaké legislatívne požiadavky, pán poslanec Kovarčík to navrhne a pán Mečiar s pánom ministrom Kaliňákom to podporia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som chcel doplniť pani poslankyňu Žitňanskú v tom, čo nepovedala, že ten mier v Európe je naozaj 60 rokov, ale dvakrát bol vážne ohrozený. Prvýkrát to bolo, keď v Nemecku chceli spáchať atentát na predsedu vlády Vladimíra Mečiara, to bol vtedy veľký zmätok v Európe, a druhýkrát to bolo, keď Vladimír Palko chcel zabiť podľa samotných výrokov pána Vladimíra Mečiara. Tak nie pán Lipšic, ale, myslím, tieto udalosti vážne vtedy otriasali aj mierom v Európe.

V. Palko, poslanec: To som bol ja, a nie Lipšic.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Nehľadám rozum tam, kde nie je. (Potlesk.)

Pokiaľ ide o pani kolegyňu, tak si dovolím upozorniť iba na jeden detail, ktorý je mimoriadne významný. Celá myšlienka vojenských súdov vychádzala ešte z predstáv Varšavskej zmluvy, že línia frontu bude na Šumave a na území Českej republiky, na Slovensku sa bude formovať tylo. A formovali sa všetky útvary od leteckých cez ostatné, zásobovacie, opravárenské vrátane súdnych, ktoré mali plniť doplnkovú a tylovú funkciu. Ak táto funkcia Varšavskej zmluvy zanikla, roky diskutujeme o postavení vojenského súdnictva a roky diskutujeme o scivilňovaní armády a roky diskutujeme o tom, či tie odborné zložky, ktoré podliehajú všeobecnému zákonodarstvu, majú byť vyňaté zo všeobecného a podriadené vojenskému. To je celý problém, ktorý Slovensko má politicky tak ako ostatné štáty. Tým aj v mnohých štátoch sú ministri obrany ženy, aby už preukázali ten prechod na civilný charakter ešte viacej, vedú generálne štáby, a nie súdy a tieto inštitúcie mnohí už ani nepoznajú. Ja nechcem dneska hovoriť o existencii a neexistencii súdnictva, to nie je problém, ale chcem povedať, to, čo malo byť tylovou službou pre armádu, nie je totožnou službou pre políciu.

Pokiaľ ide o znevažovanie odborov polície a európskych policajných odborov. Nuž ja som s nimi starosti nemal. Preto sa nedivím, že ten, čo s nimi starosti mal, ich považuje za svojich nepriateľov naďalej. Ja ich považujem za demokratickú súčasť každého rozhodovania.

Hlasovať za návrh nebudem, pretože sú za to odbory, ale pretože to je v súlade s mojím svedomím.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať? Nie.

Pani poslankyňa Žitňanská bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem preto rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, niekoľko poznámok.

Predovšetkým si musíme uvedomiť, prečo v roku 2006 išli policajné zložky a ostatné ozbrojené zložky pod vojenské súdy. Bolo to preto, že sa pán minister vtedajší Lipšic rozhodol, že chce zachovať vojenské súdy. Bezpochyby to bol parlamentný návrh v druhom čítaní, že. Čiže, aby som bol úplne presný, poviem, aby ste v tom čase zachránili vojenské súdy, rozhodli ste sa všetky ozbrojené zložky dať pod vojenské súdy. Žiadny druhý dôvod neexistoval. Čiže to bolo účelové, to bola účelová zmena, ktorá bola zmenená od revolúcie, keď vlastne, keď mali prejsť civilné ozbrojené zbory pod civilnú kontrolu a pod civilné súdy, tak ste sa rozhodli týmto spôsobom zobrať si za rukojemníkov 21 000 policajtov, aby ste vyhoveli naozaj menšinovému záujmu niekoľkých sudcov.

Keď ste taký spravodlivý, pán poslanec, a robíte nám prednášky o tom, prečo sa na to neopýtame vojenských sudcov, tak sa vás pýtam, kedy ste sa vy pýtali tých sudcov, keď ste rušili okresné súdy, kedy sa tu s nimi diskutovalo o rušení okresných súdov v jednotlivých okresoch. Teraz sme ich zaviedli naspäť, aby opäť bola efektívna súdna moc v týchto regiónoch. To znamená, môžete nám kázať vtedy vodu, ak ju aj pijete naozaj, čo sa však nedeje. Faktom však zostáva, že je to neštandardné, je to neštandardné v európskom merítku. A mne je jedno, či mi navrhne toto vrátnik z Európskej únie. Ak to bude dobrý návrh, ja ho prijmem, lebo ja ľudí na rozdiel od niektorých iných počúvam.

Čo je podstatné. Nikto z vás tu nebol, keď sa tento zákon prerokúval v rámci rozpravy. Prišli ste až po samotnom vystúpení pána poslanca Kovarčíka. Nikto tu v tom čase nebol, aby ste mohli reagovať. Ja to hovorím len na okraj, to je poznámka, na to nemusíte reagovať.

Keď sa vám tak veľmi páči, pán poslanec, že vojenské súdy konajú rýchlo, lebo majú málo agendy, tak sa pýtam, prečo sa škrabeme takto. Tak urobme málo agendy pre všetky súdy, pre všetkých sudcov. Zvýšme počet sudcov. Prečo ste to za 8 rokov neurobili? Veď to je jednoduchý liek. Vždy ste boli proti zvýšeniu počtu sudcov. Stačilo sa poškrabať tak a mali by sme to vybavené a dneska by ten problém nebol možno.

Rád by som ešte poslednú poznámku uviedol. Keď hovoríte, že karabinieri, žandarmérie, resp. gendarmerie, guardia civil a všetky ostatné vojenské zložky, ktoré robia policajnú činnosť, sú pod vojenskými súdmi, tak povedzte, prečo v tom istom štáte tak dôsledne rozlišujú, že civilná polícia, ktorá patrí ministerstvu vnútra v týchto štátoch, je pod civilnými súdmi. Nuž je to preto, že je to civilný ozbrojený zbor, pretože v rámci civilných právomocí, ktoré má, nemá byť pod vojenskou jurisdikciou. Mohol by som vám vymenovať mnoho prípadov, keď sa bavíte o symboloch, o veciach, ktoré sú štandardom Európskej únie a ktoré fungujú nielen preto, či my sme viazaní Úniou a či sme dostatočne suverénni alebo nie sme suverénni, či nám niečo napíše Európska únia, ale preto, že sa to patrí. V tomto prípade sa vám nehodí argument, že sa to patrí, že je to slušné a že je normálne, aby civilná zložka nebola pod vojenskými súdmi. To naozaj neznamená, že vojenské súdy zaniknú. Ale ja odmietam, aby proste bolo 21 400 policajtov rukojemníkov len preto, aby sme dali dostatok práce vojenskému súdu. To je naozaj umelé a z môjho pohľadu neproduktívne.

A keď chcete tak pretrhnúť miestne väzby, v poriadku, môžete po schválení tohto zákona v trestnom kódexe alebo v nejakom inom zákone, ktorý súvisí s policajtmi, nemusí to byť práve trestný kódex, ja som ten návrh iný nemal, predniesol ho pán poslanec Kovarčík aj ja s ním súhlasím, dať návrh na zmenu a vylúčiť miestnu príslušnosť policajta v mieste jeho bydliska a v mieste jeho práce. Prečo to mám ja robiť, keď vy to chcete navrhovať? Nemáte s tým problém. To znamená, z môjho pohľadu ja s týmto návrhom súhlasím, aj preto, že rád by som bol, aby bolo v Policajnom zbore normálne prostredie, nie preto, že by sa niekto bál. Okrem toho zatiaľ ešte neviem, aký trestný čin spáchali tí dvaja, ktorým utiekol Červenka, nepamätám si presne, aký trestný čin spáchali, ale zatiaľ ešte o ňom neviem, možno sa to skoro dozviem. Ale v každom prípade by som rád povedal, že môžem tu odcitovať úteky, ktoré boli za posledných 6 rokov. A nebolo ich málo. A bolo poväčšine a často boli niektoré aj zo záchodov, často boli niektoré z policajných staníc. Ale to je vec, ktorá sa stáva pri počte zákrokov, ktoré robí polícia, ktorá je štandardom a je v mizivom promile. Prečo vám to vtedy nevadilo a dnes vám to vadí? Nuž je to preto, že objektivita vám trochu v tomto prípade chýba.

Vážené dámy a páni, na záver chcem povedať, že oceňujem prístup všetkých poslancov tejto snemovne, ktorí chcú podporiť tie zmeny, ktoré sa navrhli v samotnom zákone, ako aj v návrhu pána poslanca Kovarčíka, u ktorého hlavnou časťou nebola otázka jurisdikcie vojenských súdov, ale hlavnou časťou bolo, aby sme pre všetky ozbrojené zbory popri Policajnom zbore umožnili im prejsť na novú motivačnú štruktúru odmenového systému, aby sme im zabezpečili lepšie podmienky na ich prácu. A možno aj po tomto zákone omnoho prísnejšie môžeme vyžadovať aj ich disciplínu, aj ich prácu v prospech občanov. A myslím si, že by sa to malo odzrkadliť aj na ich výsledkoch.

Chcem vám všetkým pekne poďakovať za podporu tohto zákona, pretože všetci to potrebujeme, aby sme aj bezpečnejšie chodili domov.

A aj touto cestou sa chcem poďakovať za prácu všetkým zodpovedným a slušným policajtom, ktorých prácu si bezpochyby vážime, a občas v tejto snemovni možno si spomenieme aj na dobré skutky, nielen na tie problémové. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Budeme pokračovať v rozprave, v rámci ktorej dokončí svoje prerušené vystúpenie pán podpredseda Národnej rady Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dokončiť len krátke uvedenie do toho, o čom som rozprával doteraz. Predovšetkým sa v tejto časti svojho vystúpenie snažím dokumentovať argumenty, ktoré hovoria o tom, že vláda rýchlo, neodborne, bez dostatočného posúdenia porušuje vžité a všeobecne uplatňované kritériá pri postupe takýchto návrhov zákonov. V tejto súvislosti aj pani kolegyňa Žitňanská mi bude rozumieť. Budem hovoriť o dôveryhodnosti takýchto tvrdení, keď pripomeniem, akým spôsobom sa vlastne pripravovala celá dôchodková reforma, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do ekonomického, ale aj sociálneho života krajiny a zásadným spôsobom vytvorila vcelku veľmi ťažko zvratné momenty. A podľa mnohých názorov spoločnosti dneska jednoznačne väčšinových sa ukazuje, že tento postup bol nezodpovedný a pre mnohých, ak dovolíte, poviem trošku silnejšie slovo, aj zločinný.

Chcem teda pripomenúť, vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2003 posunula ten návrh do parlamentu necelých 24 hodín po schválení vo vláde tohto komplexného návrhu zákona č. 461/2003 Z. z. Celý návrh sa pripravoval 5 mesiacov. Každý, kto pozná základné dejiny krajín a zásadných vstupov do reforiem v krajinách, vie, aby niečo po polroku, keď sa začalo diskutovať o veci, kde sú tak zásadné veci ako pomery odvádzaných peňazí a podobné, bolo tak korpulentné. A história dneska už preukazuje, aké boli názory vlády. A v konečnom dôsledku teda hlboko nevyčistené a v konečnom dôsledku nezodpovedné konanie sa v tom období odohrávalo vo vzťahu k tak závažným veciam, ktoré majú často životný záujem pre viacerých obyvateľov našej krajiny. V danom prípade porovnania a kontexty s jedným návrhom, kde chceme občanom, možno vašim voličom, možno našim voličom alebo občanom, ktorí to konkrétne potrebujú, vytvoriť komfort, uľahčiť možnosť korektne sa rozhodnúť a korektne niesť zodpovednosť za to, pre aký spôsob konania sa rozhodnú, páni kolegovia, to, myslím, vás by malo len ctiť a nepoškodzovať na takomto akte.

Chcem tiež pripomenúť, že tento dôchodkový systém vo svojej dnešnej podobe existuje už od roku 2004, resp. od roku 2005, keď sa teda súčasťou povinného systému stal aj prvok kapitalizácie. Chcem, vážené kolegyne, pripomenúť, že zostáva jeho súčasťou aj naďalej viacero tzv. bielych miest, otázok, na ktoré dnes ešte stále nie sú presné a hlavne uspokojujúce odpovede. Do veľkej miery možno túto situáciu pripísať spôsobu a okolnostiam, za akých práve bola dôchodková reforma uskutočnená. Viete veľmi dobre, že tých päť mesiacov, počas ktorých sa pripravovala táto reforma, nemá obdobu v okolitých krajinách a výrazne sa to podpísalo na charaktere tejto reformy.

Chcem tiež spomenúť napr. skutočnosť, aké dôchodky možno očakávať z kapitalizačného piliera. Doterajšia pozornosť odborníkov v oblasti dôchodkových systémov sa takmer výlučne sústreďovala len na jednu časť životného cyklu sporiteľa, ktorý časť svojich povinných odvodov akumuluje a zhodnocuje vo svojom osobnom dôchodkovom účte. S veľkou precíznosťou sú aj dosiaľ skúmané očakávané výnosy v dôchodkových fondoch, analyzované možné prekážky, efektívne alokácie majetku do rôznych tried, aktív a podobne. Ale minimálna pozornosť je doposiaľ venovaná skúmaniu ďalšej fázy životného cyklu sporiteľa, povinnému transferu nasporeného kapitálu z dôchodkových účtov do životnej poisťovne a hlavne na nákup anuity. Vzhľadom na neexistenciu trhu s anuitami na Slovensku a v želanej rozvinutej forme, bohužiaľ, ani v ostatných krajinách strednej a východnej Európy je dnes len veľmi problematické odhadovať úroveň anuít, ktoré budú dostupné na trhu v horizonte najbližších desať, pätnásť rokov. A toto je len jedno z tzv. bielych miest dôchodkovej reformy na Slovensku. Je to jeden z veľkých otáznikov, na ktorý nebola bývalá vláda schopná poskytnúť relevantnú odpoveď, a jeden z dôvodov, prečo tento vážny problém spomíname v súvislosti s možnosťou vystúpenia z kapitalizačného piliera.

Henry Ford svojho času vyhlásil, že "keby ľudia rozumeli bankovému a menovému systému, do zajtra by vypukla revolúcia". Zavedenie kapitalizačného systému svojho času sprevádzala taká dezinformačná kampaň, že dnes len málokto rozumie tomu na Slovensku z našich občanov, čo a ako sa deje s ich úsporami na dôchodok. Nastal čas, vážené dámy a páni, aby sme s plnou vážnosťou začali hovoriť aj o všetkých rizikách. Súčasné dianie, treba tiež pripomenúť, na svetových finančných trhoch len podčiarkuje neistotu, s ktorou musia ľudia spoliehajúci sa na zhodnocovanie svojich úspor počítať. Kríza, ktorá mala na svojom začiatku podobu lokálnej hypotekárnej krízy v USA, prerastá do rozmerov, vážené kolegyne, kolegovia, ktoré sme si ešte nedávno nedokázali ani predstaviť. A netýka sa to len bánk a netýka sa to len Ameriky. Predstavme si, že na túto krízu doplatí aj najväčšia životná poisťovňa na svete. Vykáže enormnú stratu voči chybe, ktorú si spôsobila sama chybným oceňovaním derivátov. Reč je o finančných nástrojoch, ktoré jeden z najlepších investorov všetkých čias a podľa časopisu Forbes druhý najbohatší muž sveta Warren Buffett výstižne označil ako finančné zbrane hromadného ničenia, ohlásená strata natoľko vystraší investorov, že v priebehu jedného dňa pošlú cenu jej akcií nadol takmer o 12 %. Niekomu z vás by mohol pripadať tento scenár ako desivý alebo zámerné strašenie. Tak na záver poviem jednu takú drobnú informáciu. Ak by ste včera o tomto čase vlastnili akcie najväčšej životnej poisťovne sveta, hodnota vašej investície by v tejto chvíli bola nižšia o 11,72 %. Presne toto sa dneska v noci na trhu, o ktorom sme doteraz toľko tu rozprávali, stalo. Ďakujem za pozornosť.