M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Palka sa prihlásil pán poslanec Pavol Goga. Končím možnosť prihlásiť sa s reakciou vo faktickej poznámke na predrečníka a slovo má pán poslanec Goga. Nech sa páči.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja budem trošku ironický vo svojej faktickej poznámke. Spomínali ste nášho národného hrdinu Jánošíka. Možno by bolo zaujímavé pozrieť sa do učebných osnov, kde sa naši žiaci učia o Jánošíkovi, o hrdinovi. Majú tam piesne, básne, spieva sa v nich v ľudových školách, na školách a čudujme sa, že ešte nevyhodili túto postavu z učebných osnov počas vašej vlády. Chudáci štúrovci nevedeli, o kom píšu. Deti sa učia o zlodejovi. Je mi z toho trošku ľúto. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Skúste sa prihlásiť ak áno, lebo potom sa to ťažko technikom zapína. Dajte slovo, prosím vás, pánu poslancovi Palkovi.

V. Palko, poslanec: Ďakujem. Myslím, že niektorým ľuďom niektoré veci treba povedať dvakrát aj viackrát a je to úplne v poriadku. K Ďurkovi som sa prihlásil aj ja, je náš, aj jeho verná Anička. Je to úplne v poriadku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika. Vznikla ako jeden z úplne mladých štátov v Európe, ako jeden z úplne nových štátov. Aj dnes, keď vznikli ďalšie malé štáty v bývalej Juhoslávii, môžeme povedať, že Slovenská republika je jeden z najmladších štátov, aké vôbec tuná vznikli. No a samozrejme, že od prvej chvíle, od prvého momentu treba tejto republike dať nielen hranice vonkajšie, ale treba jej dať nejakú vnútornú tvár a vnútornú dušu. Treba postaviť nejaké základné piliere, od ktorých sa bude v budúcnosti táto republika odvíjať. Pretože platí presne to Masarykovské, že republika alebo štát sa odvíja od tých ideí, na ktorých vzniká.

Prvého januára 1993 a potom, čo nasledovalo ďalej, Slovenská republika vnútorne a duchovne nebola založená šťastne. Ak hovorím, že nebola založená šťastne, tak podám na to len dva dôkazy. Prvý je práve tento zákon o pamätných dňoch a štátnych sviatkoch, kde pamätné dni, a to znamená, že už vtedy koncept slovenských dejín bol postavený tak, že čo nebolo rýdzo slovenské, to do našich dejín nepatrí. Tak sme sa dostali do situácie, ktorú teraz nie historici, nie politológovia, nie intelektuáli, ale politici musia nejakým spôsobom riešiť, pretože ho aj najlepšie cítia, najviac sa s ním stýkajú vo svojej politickej praxi a živote. To znamená, že už tento prvý krok bol, by som povedal, frustrujúci, čo ukázali najbližšie roky, bol plný komplexov, čo takisto ukázali najbližšie roky, komplexov, ktoré prechádzali do agresivity.

Druhá vec, pre ktorý Slovenská republika 1. januára 1993 vnútorne, duchovne nebola založená správne, nielenže chcela postaviť slovenské dejiny na Slovákov, ale ešte aj týchto Slovákov vo chvíli jej vzniku rozdelila na dobrých a zlých. Čiže od prvej chvíle to bol negativistický, frustrujúci, ukomplexovaný postoj voči všetkému, čo nie je slovenské a ešte aj Slováci voči Slovákom a takto teraz sme sa pustili do budovania tejto krajiny.

Prichádza druhý pokus. Ten druhý pokus je úplne logický. Prešlo pätnásť rokov a my pätnásť rokov cítime, že nevieme zaplniť proste túto vnútornú tvár a nevieme naplniť nejako túto vnútornú dušu Slovenskej republiky niečím, čo by prinášalo pokoj, čo by neprinášalo komplexy, čo by neprinášalo frustrácie. Nielen to, že pätnásť rokov, ktoré ubehli, cítime toto vákuum, ale pribúdajúca globalizácia, najmä ekonomická, ktorá z nás robí proste jeden priestor, kde už ťažko nájsť nejaké slovenské oporné body. A potom európska integrácia, kde padajú hranice a kde ak nezostane nejakým spôsobom vnútorný náboj tej krajiny a silný náboj najmä duchovný a vzdelanostný, tak hrozí, že sa rozleje, rozpije ako na nejakom pijavom papieri.

A prichádza druhý pokus, ktorý sa opiera o symboly, ako je Svätopluk, a symboly, ako je Jánošík. O Jánošíkovi sa tu hovorilo veľa, preto nechcem už o ňom hovoriť. Môže on patriť k našim dejinám ako folklór, spontánne prijímaný aj ako najväčší symbol. Prosím, takéto veci patria, by som povedal, každej krajine. Ale myšlienka postaviť akoby základný symbol Svätopluka, táto myšlienka sa mi znovu nepozdáva. Obávam sa, že jej motívom je len to, aby sme mali o sto rokov skôr kráľa ako Maďari alebo ako svätý Štefan, ktorého si Maďari teda prisvojili. Znovu je to niečo preto, aby sme vyriešili svoj vnútorný komplex, aby sme vyriešili svoju frustráciu. Len, samozrejme, môžeme postaviť celé naše bytie na Svätoplukovi, môžeme mu tu postaviť sochu, ale vzápätí sa o tridsať, sto rokov dostaneme znovu do vákua a znovu po Svätoplukovi tu nastane tisíc rokov proste prázdno. Znovu ten postoj vybudovať niečo negativisticky, budovať niečo s komplexmi jednoducho naráža na obrovské problémy a má krátke nohy.

Celkom iný koncept predstavil vo svojom príhovore pri desiatom výročí vzniku Slovenskej republiky vtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský na slávnostnom stretnutí, ktorý prenášala Slovenská televízia, kde sa pokúsil prvýkrát uchopiť slovenské dejiny v celistvosti. Práve preto, že to prenášala Slovenská televízia, ten prejav bol nielen záležitosťou 150 poslancov a hostí, ale bol záležitosťou aj ľudí, ktorí ho pozerali, a tá odozva bola naozaj vtedy veľká. Tá odozva bola spontánna z celej krajiny, kde sa hovorilo o tom, že áno, toto je niečo to, čoho by sme sa mali uchopiť a cesta, ktorou by sme mali ísť. Bohužiaľ, po tomto prejave celá táto myšlienka znovu upadla do akéhosi zabudnutia a spánku, ako to už na Slovensku býva.

Dámy a páni, ak odmietneme tieto celistvé dejiny, tak pokiaľ ide len o materiálnu kultúru, tak odmietnime všetky veci, ktoré neboli na Slovensku slovenské. Tak musíme odmietnuť všetky hrady, všetky zámky, všetky kaštiele, musíme odmietnuť všetky mestá ako Levoča, Kremnica a podobne, a teda pri všetkej úcte zostanú nám len drevenice. Drevenice sú krásna vec, dneska idú veľmi na predaj, pretože je to niečo neuveriteľne zaujímavé, ale ak odmietneme všetko neslovenské, zostanú nám v rukách drevenice. To si treba povedať.

Ale opačne. Všimnime si architektúru Nemcov, ktorí prišli cez kolonizáciu a ktorí zostali či už na Slovensku, alebo teda sliezski Nemci v Poľsku, alebo sudetskí Nemci v Čechách. Všimnime si architektúru, povedzme, Karlových Varov a vôbec celého pohraničia sudetských Nemcov. Predsa to je úplne osobitná architektúra, ktorá nemá nič spoločné s architektúrou Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Bavorska alebo iných častí. To je kultúra, ktorá prináša nemecký prínos, ale v prostredí, v ktorom vyrastala. Kultúra nemecká, počeštená v prostredí českom. Všimnime si architektúru Levoče, Kremnice a ďalších starých nemeckých miest. Tu Nitrianske Pravno, keď ideme cez Prievidzu a podobne. Je to úplne iná architektúra, a ako som už povedal, ako architektúry iných nemecky hovoriacich oblastí. Pretože tá kultúra vznikala tu, v tomto prostredí, v konfrontácii so slovenským duchom, slovenským milieu a z toho dôvodu je to úplne osobitné, je to akási syntéza toho, čo tu prišlo ako podnet zvonku, a toho, čo tu bolo vlastné a čo tu zostalo, a to je slovenské prostredie. Teda, ak sa my tohto všetkého chceme vzdať, tak potom zostaneme trošku, povedal by som, menej oblečení.

Dámy a páni, donekonečna môžeme diskutovať, či tento zákon je úplný, či tam nemal byť iný pamätný deň, či tam nemalo byť toto a toto, prečo tam je toto, ale to je vec, ktorá je vec naozaj názoru. Táto diskusia a tento zákon má v prvom rade naozaj zaplniť to tisícročné vákuum, ak má zároveň otvoriť vôbec polemiku, otvoriť vôbec vnímanie spoločnosti týmto smerom. Je zaujímavý znovu problém, čo tam vlastne robí, čo nám tam robia problémy. Prosím SMK, aby bolo ticho, lebo teraz idem hovoriť o svätom Štefanovi. (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím všetkých poslancov, keby, ak si treba niečo povedať vážne, nech to urobia mimo rokovacej sály, pretože sa prerokováva konkrétny návrh zákona. Ďakujem za porozumenie a toleranciu.

F. Mikloško, poslanec: Štyri mená vystupujú v tomto návrhu novely zákona o pamätných dňoch. Tak samozrejme, že voči Chatamovi Soferovi sa nikto neodváži nič povedať, aspoň navonok, lebo je to Žid a mohol by byť obvinený z antisemitizmu. Čiže to je každý opatrný. Voči Matejovi Belovi takisto sa neodváži nikto nič povedať, pretože je to evanjelik, mnohí z nás sú tu evanjelici. Nie je hodno to takto štiepiť, lebo presne tie konfesionálne záležitosti na Slovensku majú svoju silu. Alebo či Maďar, spokojne (smiech). Udrieť si dnes do Maďara je úplne v poriadku. Čiže svätý Štefan nám vadí, lebo udrieť si do Maďara nie je dneska až taký spoločenský problém.

Dámy a páni, ale keby nebolo svätého Štefana, nie je Slovákov. Veď tu bola Veľká Morava a tým, že vzniklo uhorské kráľovstvo, tak tým Slováci v kontraste voči neslovanskému národu, akým boli Maďari, našli svoju identitu. Veď takýto istý prípad boli Slovinci oproti Bavorom. A niečo iné sa stalo s Moravanmi, ktorí boli s nami v jednom priestore, ktorí sú nám mentálne blízki a aj ktorí by boli v konfrontácii už nie voči neslovanskému národu, ktorí boli v konfrontácii voči Čechom. A aj keď zostali iní, ale asimilovali. Veď nebyť svätého Štefana, dneska nemôže existovať Slovenská národná strana. Nemôže. (Potlesk.)

Dámy a páni, Vladimír Mináč, zvečnený komuidológ slovenského národa, ktorý hlásal: "Sme národ bez panovníkov, sme národ bez veľkých dejín." Vladimír Mináč nemal panovníkov. Ja mám panovníkov, Svätopluka a ďalších moravských panovníkov, mám svätého Štefana a ďalších panovníkov. Mám Máriu Teréziu, ktorá v tomto prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Vladimír Mináč nemal panovníkov, lebo jeho životný a duchovný obzor bol veľmi úzky, a preto bol stále agresívny vo svojich výpadoch voči iným. Ja nie som agresívny, pretože nemám komplexy. Moji panovníci sú tu. Boli sme len národ práce, to znamená, stavali sme Budapešť a podobné mestá, nemali sme nikdy navyše.

Pavol Minárik tu dáva návrh zákona o pamätných dňoch, keď ukazujeme, že sme mali najstaršiu Banskú akadémiu na svete. Mohli by sme rovnako hovoriť o najstaršej Ekonomickej vysokej škole v Senci, ale je tu spomienka na Academiu Istropolitanu, na Trnavskú univerzitu, na Prešovské kolégium a tak ďalej a tak ďalej.

Dámy a páni, koncepcia dejín, ktorú vytvárajú nacionalisti, koncepcia dejín, ktorú vytvárajú komunisti, ako je Mináč, koncepcia dejín, ktorú vytvárajú frustrovaní a ukomplexovaní ľudia, je slepá ulička, nikam nevedie. Koncepcia dejín, ktorú navrhuje KDH, je tá cesta, ktorou by sa dnes Slovensko malo uberať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Jozef Rydlo.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

J. Rydlo, poslanec: Ctený pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, slávna snemovňa, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považujem za zbytočný, pretože si myslím, že pre Národnú radu Slovenskej republiky sú dôležitejšie iné záležitosti než pamätné dni. Načo nám je ich toľko, keď si neuctievame primerane ani tie, čo máme - je to akiste aj preto, že ich zoznam je subjektívny a nevyvážený.

Očakával som, že predkladateľ svoj návrh prekonzultuje naprieč politickým spektrom tohto zákonodarného zboru a predloží zmysluplnú novelizáciu pätnásť rokov starého zákona, pričom sa vecne zamyslí nad tým, ako po pätnástich rokoch existencie obnoveného slovenského štátu zásadne natrvalo upraviť komplexnú a dôležitú problematiku, akou je v mladom štáte starého národa normatívna úprava dní pracovného pokoja, štátnych sviatkov a pamätných dní.

Predkladaný návrh však nie je ničím inším iba zbytočnou a ako takou neúnosnou kozmetickou úpravou.

Je chvályhodné, že navrhovateľ chce preklenúť takmer tisícročnú "historickú medzeru" od veľkomoravského 9. storočia po meruôsme roky storočia devätnásteho. Každý vzdelanejší Slovák vie, že Štefan I. bol rozumný a ozaj kresťanský panovník s veľkým porozumením pre zvyklosti a jazyky národov svojho kráľovstva. V knihe mravných poučení určených pre svojho syna pripomína: Unius linguae, uniusque moris regnum imbecile et fragile est, čo je Kráľovstvo jednej reči a jedných mravov je neschopné a krehké. Z našich národných dejín však, žiaľ, vieme, že z Uhorska sa stal žalár národov a žalárnikom sa v ňom stal jeden národ, národ nagyságosúrov, ktorí sa dodnes nevedia vyrovnať so svojou minulosťou.

Aj Mária Terézia bola veľká a najmä plodná panovníčka, čo však vedela o Slovákoch?

Niet pochybností o dôležitosti pietistu Mateja Bela-Funtika z Očovej, veď už za jeho života ho súčasníci nazývali polyhistor consumatissimus et celeberrimus a neváhali mu udeliť symbolický titul, keď ho volali magnum decus Hungariae a katolícky pápež Klement XII. jeho, protestanta, poctil za jeho bádateľstvo zlatou medailou.

A Chatam Sofer je nepochybne veľkou figúrou židovského národa, ktorá je výrečným svedkom toho, že Slovensko bolo krajinou tolerancie a solidárnosti a Slováci národom, ktorý rád poskytol svoje prístrešie, pohostinstvo a pomoc každému, kto bol v núdzi a pred hrozbami sveta hľadal prístav, kde ukotviť.

Štyri vysoké školy - Academia Istropolitana v Bratislave, Alma mater Tyrnaviensis v Trnave, Collegium statuum evangelicorum superioris Hungariae v Prešove či Banská akadémia v Banskej Štiavnici nadväzujúca na školu Samuela Mikovíniho, prvá vysoká škola technického zamerania na svete - sú míľnikmi v dejinách školstva na Slovensku, z ktorých povesti a najmä kvality by si malo brať príklady i dnes tých 34 (slovom tridsaťštyri) slovenských univerzít a vysokých škôl.

Návrh však míňa svoj cieľ, nemá žiadneho ducha, ani štátneho, ani národného. Predkladateľ nám vo svojom návrhu odporúča "multikultúrnu zlátaninu", ktorá nemá ani hlavu, ani pätu a je viac tragikou smiešneho než serióznym návrhom. Hľadiac do zoznamu pamätných dní, človek má dojem, že Slováci nežijú v suverénnom národnom štáte lež v akejsi podivnej rezervácii, ktorej obyvatelia nevedia, kde je sever - niet v nej nijakej politickej individuality, politickej tradície a niet nijakej štátnej myšlienky. Ani Pribina, ani Svätopluk, ani Nitrianske biskupstvo, ani Privilegium pro Slavis, ani Matúš Čák, ani Adam František Kollár, ani Anton Bernolák, ani Slovenské učené tovarišstvo, ani Ján Hollý, ani uzákonenie slovenčiny, ani Žiadosti národa slovenského, ani vznik najstaršej politickej strany Slovákov Slovenskej národnej strany, ani Spolok sv. Vojtecha, ani Tranoscius, ani Slovenská liga v Amerike, ani Clevelandská či Pittsburská dohoda, ani otec národa Andrej Hlinka. O 20. storočí radšej pomlčím, pretože sa obávam verbálnych i fyzických represálií, lebo pre niektoré titulované "papierové hlavy" dejiny štátu a práva na území Slovenska, dejiny politickej individuality Slovákov sa začínajú len v poslednom desaťročí 20. storočia.

Myslel som, že vzhľadom na politicko-stranícku príslušnosť predkladateľa návrh sa bude seriózne zaoberať aj niekoľkými inými aspektmi slávenia sviatkov, predovšetkým tým, aby sa nedeľa opäť stala nedeľou, kresťanským sviatkom rodiny, rodinnej pohody, keď sa deti môžu tešiť zo svojich rodičov a rodičia zo svojich detí, ktoré cez týždeň prakticky ani nevidia, lebo jedných ženie boj o chlieb každodenný, druhých honba za mamonou. Áno, ochrana rodiny, národa a štátu je aj tretí príkaz Desatora: "Spomni si, aby si deň sviatočný svätil a ctil." Ako si nedeľu či sviatok môže "svätiť a ctiť" predavačka či pokladníčka, matka rodiny pracujúca za biednu mzdu v supermarkete otvorenom 24 hodín, či otec zamestnaný vo firme "od nevidíš do nevidíš", ktorá nepozná "ani piatka, ani sviatka". Prečo nemôžu byť novodobé "chrámy obchodu" v nedeľu a vo sviatok zo zákona zatvorené, ako je to v iných, tzv. civilizovanejších krajinách nielen Európskej únie. Nedeľu a sviatok dôsledne svätí nielen laické Francúzsko, ale aj kedysi katolícke Taliansko, aj nábožensky i politicky neutrálne Švajčiarsko či konfesionálne rozdelené Nemecko.

Viem si živo predstaviť nielen to, ako by sa k povinnosti pracovať v nedeľu a vo sviatok postavili francúzski, talianski, švajčiarski či nemeckí odborári, ale aj to, aká by bola pragmatická reakcia predstaviteľov zamestnávateľov, ktorí si veľmi dobre vedia zorganizovať prácu i pracovné prostredie tak, aby nepoškodili ani národné hospodárstvo, ani seba, ani zamestnancov.

Slávna snemovňa, Slovenská republika má toľko štátnych sviatkov, štátom uznaných cirkevných sviatkov, rôznych polosviatkov, pamätných dní, že sa z nás každý seriózny štát i iné národy iba smejú.

V roku 2008 je 5 (slovom päť) štátnych sviatkov - 1. január: Deň vzniku Slovenskej republika, 5. júl: Sviatok svätých Cyrila a Metóda, 29. august: Výročie SNP, 1. september: Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november: Deň boja za slobodu a demokraciu.

K tomu treba pridať 10 (slovom desať) dní pracovného pokoja, z ktorých 2 dni sú laické sviatky (1. máj: Sviatok práce, 8. máj: Deň víťazstva nad fašizmom) a 8 (slovom osem) dní sú dni cirkevných sviatkov (Traja Králi, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Sedembolestná Panna Mária, Sviatok všetkých svätých, Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný, teda Božie narodenie, Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana.

Skrátka spolu je to 15 dní, ktoré národné hospodárstvo stoja obrovské miliardy.

Máme 16 pamätných dní, ktoré sú dňami pracovnými, pričom niektoré mesiace nemajú ani jeden tzv. pamätný deň a mesiac, kde máme až 6 takýchto pamätných dní.

Ak sú moje informácie presné, tak štátne sviatky v zahraničí sú omnoho menej početnejšie ako na Slovensku, napríklad Francúzsko má tri, Taliansko dva a Švajčiarsko len jeden. Slovensko je jednou z krajín s najvyšším počtom štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v celej Európskej únii, čo určite stojí za zamyslenie. Porovnanie s našimi susedmi: v roku 2008 odpracujeme o 6 dní menej ako Poliaci, o 5 dní ako Maďari a o 3 dni menej ako Česi a Rakúšania.

Na Slovensku sa už viackrát objavila diskusia o tom, či nemáme na Slovensku priveľa štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní. Aj keď si každý z nás rád hovie doma, netreba zabúdať, že tieto pracovné výpadky majú významný dopad na ekonomiku nášho štátu, pretože znamenajú menej odpracovaných hodín. Štátne sviatky na ekonomiku vplyv majú dokonca vtedy, ak pripadnú na víkendový deň. Priamo negatívne ovplyvňujú množstvo vyprodukovaných tovarov a služieb, majú teda vplyv na tvorbu bohatstva v krajine a na konkurencieschopnosť Slovenska na svetových trhoch. "Výpadok" ekonomiky sa nedá presne kvantifikovať. Dajú sa však urobiť veľmi hrubé odhady, napríklad za minulej vlády ministerstvo financií odhadlo výpadok na jeden deň štátneho sviatku v roku 2003 na 3,3 až 4,8 mld. korún.

Ak chceme doháňať staré členské krajiny Európskej únie v produkcii bohatstva a zvyšovaní životnej úrovne, cesta určite nevedie cez ekonomickú pasivitu. Tá je sprevádzaná okrem absencie produkcie hodnôt aj tým, že súkromný podnikateľský sektor, ktorý produkuje drvivú väčšinu bohatstva na Slovensku, musí počas ekonomickej pasivity vo svojich podnikoch vyplácať zamestnancom riadnu mzdu.

Kto menej pracuje, menej vyprodukuje, a teda má nižšie mzdy. Je ilúziou myslieť si, že mzdu, čo počas sviatkov od zamestnávateľa dostávame, nám vypláca z jeho vlastných zdrojov. Nie je to tak podobne ako v prípade dovolenky. Zamestnávatelia počas celého roku vyplácajú zamestnancom nižšiu mzdu, ako by im vyplácali nebyť zákonných nárokov na dovolenku a štátne sviatky. Počas sviatkov a dovolenky im vyplácajú "doplatok" k tejto mzde, odmeny tak dohromady tvoria celkové mzdové náklady na zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ ochotný zaplatiť za vykonanú prácu zamestnancovi počas celého roka.

Ak chceme, aby Slovensko bohatlo rýchlejšie a jeho obyvatelia mali vyššie mzdy a dôchodky, nášmu štátu by osožila radikálna redukcia počtu štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní.

Z toho, čo som povedal, vyplýva, že návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov neodporúčam do druhého čítania - navrhujem však, aby sa na pôde tohto parlamentu naprieč politickým spektrom vytvorila komisia, ktorá pripraví novelizáciu zákona č. 241/1993 Z. z., alebo celkom nový zákon, ktorý občanom pripomenie, že pre jednotlivca, pre rodinu, pre národ i pre štát je dôležitejšie "byť" než "mať".

Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rydla sa prihlásili pán František Mikloško, Pavol Minárik, Vladimír Palko, Rudolf Bauer, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave a slovo má pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Rydlo, vzhľadom na to, že vaše vystúpenie sa mi vôbec nepáčilo, tak vám to hneď poviem v duchu vášho odkazu. Samozrejme, že viete geniálne kritizovať to, čo je tu podané, no, len otázka znie, prečo ste vy neprišli dávno s niečím iným a lepším. Proste spíte, tak ako spí celá Slovenská národná strana, a keď niekto iný príde, tak potom už nadávate a kritizujete.

Pán poslanec, ste poslanec vládnej koalície. Prečo ste niečo neurobili na svätenie nedele? To odporúčate nám opozičným poslancom? Veď vy ste vo vláde.

Pán poslanec, hovoríte, že máme strašne veľa štátnych sviatkov. No veď, povedzte nahlas, ktoré treba vyhodiť. Povedzte nahlas, že treba vyhodiť 1. máj, alebo Sedembolestnú. Veď povedzte. Hovoriť všeobecne, že treba vyhodiť, lebo máme veľa štátnych sviatkov, tak to vie každý. A znovu opakujem. Vy ste poslanec vládnej koalície. Čo tu robíte? My sme z opozície, my môžeme nanajvýš silou argumentov preraziť.

Ale to podstatné, čo vám chcem povedať, vy ste znovu vôbec nič nepochopili z tohto zákona. Vy znovu navrhujete, o ktoré by to bolo treba doplniť, a znovu je to len tá koncepcia rýdzej slovenskosti. A znovu tam budete mať "fugu", ktorá bude trvať tisíc rokov. Sem-tam nejaké tie uznanie práv Slovákov v Žiline. Ale práve zmyslom tohto všetkého je uchopiť úplne ináč slovenské dejiny, nie tak, že len čo tam bolo rýdzo slovenské.

Pán poslanec, študujte ďalej, máte veľký talent, ale máte tam ešte veľké medzery. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vaše rozjímanie o zatváraní obchodných reťazcov cez sviatky a o národohospodárskych škodách, dni pracovného voľna bolo úplne mimo kontextu. Tento návrh aj z tohto dôvodu hovorí len o rozšírení pamätných dní, kde takýto dopad, samozrejme, nie je. Môj návrh je podľa vás zbytočný, nemá logiku, je zabíjaním času tejto snemovne.

Pán poslanec, mohli ste to byť vy a máte na to všetky predpoklady vzdelanostné, asi iné nie, a tie máte väčšie ako ja, aby ste s tým niečo urobili. A bolo by to aj priechodnejšie. Vy ste poslanec vládnej koalície, ktorá má 85 a prevalcuje všetko. Čo ste spravili? No, spravili ste nič. Nič ste nespravili. Len kritizujete. Vy nemáte koncepciu. Vy viete len torpédovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán navrhovateľ? Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec Rydlo, vašu elégiu, váš žalospev nad ťažkým osudom Slovákov radím hneď za plačom Matky Slávy nad synmi Svätoplukovými. Trošku mi to pripomína nezabudnuteľného Jana Wericha, kráľa z rozprávky Byl jednou jeden král, ako nariekal ťažko: nikto mně nemá rád, nikto mne nepomůže, nikto mne nevyhoví. Tak takto vy vidíte tisíc rokov dejín Slovákov a ja sa aj nečudujem, že vidím takú zakomplexovanosť v radoch poslancov Slovenskej národnej strany. Pretože veriť, že tisíc rokov sme len trpeli a na iné sme sa nezmohli, tak to je veriť v istú nemohúcnosť a neschopnosť. To je viera v tom, že Slováci sú nejaké ťuťkovia alebo také niečo. Tak toto je vaša viera. To nie je moja viera, vážený pán poslanec.

To ako vy vidíte naozaj tých tisíc rokov dejín, to je normálny, to je dôkaz, priam dôkaz existencie kozmických čiernych dier. To, keď som povedal, že podľa vás tie tisícročné dejiny, ten spis, že je hrubý ako žiletka, tak som to preháňal, pretože to sú nejaké nanometre alebo také čosi.

Ja by som vám rád pripomenul, prosím vás, nebyť toho, že poslanci za KDH predložili zákon o zásluhách Andreja Hlinku a využili to, že storočie Černovej bola jediná možnosť, aby tento zákon bol prijatý, nebyť toho, tak Slovenskej národnej strane by to ani nenapadlo. V tej deň, keď sme to zverejnili, že podávame zákon, tak sa narýchlo zmobilizovali SNS-áci a niečo spísali. Niečo spísali. Nebyť nás, tak a boli to nezmysly, ktoré sa potom museli vyhadzovať. Nebyť nás, tak by nebolo vôbec nič. Musím povedať, že z vašej neschopnosti je mi úplne zle.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Rydlo, mne sa páčilo, ako ste hovorili o nedeli. Len myslím si, že nie na správnom mieste. Už povedali moji kolegovia, že ste vo vládnej koalícii, tak prečo to, čo ste hovorili, prečo nedáte do legislatívnej podoby, neprídete s tým, s novelou príslušných zákonov, nie je to o tomto zákone, je to o Zákonníku práce a súvisiacich zákonov. Príďte, určite budete mať v KDH podporu, pretože tiež súhlasíme s tým, aby nedeľa bola viacej chránená.

Ostatné veci sa mi nepáčili, a to bola asi tá zlátanina, nie ten návrh, ktorý, myslím, že ste neporozumeli, že pán poslanec Minárik nechcel riešiť aj štátne sviatky, aj proste ďalšie veci, len navrhuje doplniť pamätné dni.

Zaujalo ma, ako ste hovorili, že je to nepravidelné. Tak bolo by komické, keby sme chceli pamätné dni riešiť podľa toho, že v každom mesiaci aspoň tri alebo štyri, proste, aby to bolo pravidelne rozdelené, že každý týždeň jeden (smiech). To neviem, či by ste našli takúto konštrukciu dejín, aby to takto pravidelne bolo rozdelené.

To, že vyšlo niekoľko sviatkov na október a na niektorý nevyšlo, no, tak proste také sú tie dejiny a naozaj, že je to, samozrejme, vecou dohody a pohľadu, ktoré tam majú byť a ktoré nie.

To, čo je nové a myslím, že podnetné pre Slovenskú národnú stranu tiež a pre vládnu koalíciu je, že tu je vlastne iný pohľad, iná koncepcia dejín, slovenských dejín vyjadrená aj pomocou takýchto symbolov, ako sú pamätné dni a ktorá rieši tú tisícročnú medzeru alebo "fugu", ktorá v týchto pamätných... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Rydlo, prekvapili ste ma. Prekvapili ste ma veľmi svojím vystúpením vzhľadom na to, aké boli vaše doterajšie vystúpenia či doterajšie postoje. Keď by sme všetko zakladali iba na tom, že dôležitejšie sú iné veci, potom by sme ani nevyhlasovali Rok Jozefa Miloslava Hurbana v Národnej rade. Mohli ste takisto zareagovať aj vtedy.

Takisto, keď zoberieme, že na jednej strane chcete chrániť nedeľu, na druhej strane glorifikujete ekonomiku, že bude to mať významný dopad na ekonomiku štátu, tvorbu bohatstva v krajine, konkurencieschopnosť. No, ekonomika je síce potrebná, aby sa rozvíjala, ale ekonomika ešte nie je všetko. A myslím si, že oveľa viac poškodzujeme našu ekonomiku výrokmi našich čelných predstaviteľov, teda čelných predstaviteľov vašej koalície alebo kauzami vládnej koalície. Oveľa viac poškodzujeme ekonomiku i konkurencieschopnosť a poškodzujeme ju predovšetkým vtedy, keď deformujeme riadne ekonomické pravidlá.

Z toho všetkého mi vychádza jedna vec. Dnes asi máte zlý deň, lebo ste teraz prejavili úplne rozpoltený postoj. Na jednej strane chránime nedeľu, na druhej strane vás tlačí ekonomika iba do rozvoja štátu a tvorby bohatstva v krajine. Skúste sa nad tým zamyslieť, pán poslanec, či sa netreba vrátiť k vašim starým postojom, ktorými ste hájili aj návrat do histórie, aj kresťanské korene u nás a podobne. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na predrečníkov vo faktických poznámkach teraz vystúpi pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Budem len veľmi stručný. Predovšetkým sa chcem poďakovať za poznámky, ktoré boli k tomu, čo som povedal.

Po prvé. Nie som natoľko hlúpy, aby som rozprával, že na Slovensku boli tisícročné maďarské poroby a čo ja viem. Veľmi dobre viem, že o porobe alebo o maďarizácii možno začať hovoriť až prvými školskými zákonmi. Veľmi dobre viem, že Slovensko je krajina, kde sa stretávajú jazyky, kde sa stretávajú náboženstvá, kde sa stretá krása a kde sa končí gotika v Košiciach a tak ďalej a tak ďalej.

Ale mne ide o jednu zásadnú vec, prosím vás. Nestačí tuná dať štyri osobnosti alebo štyri vysoké školy, tuná si treba sadnúť, slušne sa porozprávať. Máte pravdu, že som mohol využiť svoju iniciatívu ako poslanec a podať nejaký takýto návrh. Máte pravdu, keď hovoríte, že môžem podať návrh, pokiaľ ide o slávenie nedele. Nebojte sa, aj to príde.

Ale chcem povedať jedno. Prosím vás, ak ide o štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni, tuná musí byť, ako hovoril pán poslanec Jarjabek, určitý konsenzus a tento konsenzus sa nevytvorí tým, že každý si predloží svojich. Ja si cením Mateja Bela. Viem veľmi dobre, kto to bol Chatam Sofer a tak ďalej. Ale tuná musí byť jednoducho konsenzus v zásadných otázkach. A preto som, opakujem, za to, aby vznikla komisia, ktorá takýto zákon pripraví. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Rafael Rafaj. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, opäť sme dôkazom toho, že možno dobrý úmysel skryto aj navonok rozdelí Slovákov. Bohužiaľ, je to tak a som sklamaný najmä z reakcií, keď možno kolegovia z KDH rýchlejšie rozprávajú, ako rozmýšľajú a potrebujú na vlastné zviditeľnenie urážať poslancov zo SNS.

Štátne sviatky, pamätné dni sú pre pamäť spoločnosti, pamäť národa určite veľmi významné. Ale povedzme si pravdu. Nahradí nám kvantita kvalitu? Nemáme naozaj problém s kvalitou? Koľkí z vás vedia vymenovať sviatky? Koľkí z vás a z nás sa zúčastňujú týchto sviatkov? Ako to bolo za minulej vlády? Koľko sviatkov či pamätných dní bolo spomenutých, bolo slávených za účasti vládnych činiteľov? Spochybňuje sa tu Jurko Jánošík. A vy ste oňho ani nezavadili, kým ho nespomenul premiér Fico. Toto sú smutné veci. Pán kolega, nevykrikujte na mňa. (Hlasy v sále.)

Takže bolo tu už povedané, že je to istá nejednoznačnosť v skladbe doplnenia pamätných dní. Na margo toho, či máme identitu, či si potrebujeme vypĺňať nejaké "fugy" vám prečítam kratučký rozhovor, veľmi významný na pochopenie Gustáva Valacha. Je ešte z roku 1974, keď prišiel za ním istý nemecký historik a slavista profesor Schultz a pýtal sa ho, či dobre poznáme našu históriu. Opýtal sa tiež, kde berieme povedomie, že Slováci neprestajne existujeme v strednej Európe. A Gustáv Valach, ktorý bol, mimochodom, aktívny po roku 1990 v Slovenskej národnej strane, povedal, že to bolo v osobe Metodovej. A potom sa opýtal, prečo boli uhorskí králi korunovaní v Bratislave? A už sa dostávame trošku tou logickou slučkou k tomu kontroverznému svätému Štefanovi taktiež. No a odpoveď bola zdedená z českej či z uhorskej historiografie. Lebo to vraj bol dôsledok úteku pred Turkami. No a nemecký profesor sa ho opýtal, či vie, čo je to apoštolská postupnosť. A či vieme, kde boli korunovaní francúzski a nemeckí králi. No, nebolo to ani v Berlíne, ani v Bonne, samozrejme. Ani v Paríži, že? Bolo to v Remeši a v Aachene. A prečo asi? No, lebo prvý arcipastier prišiel do Francúzska alebo do dnešného Francúzska práve do Remeša. A v Nemecku do Aachenu. Tak už chápeme, prečo boli korunovaní uhorskí králi síce až po roku 1530, pokiaľ sa nemýlim, v Bratislave? Práve preto. Lebo sem prišiel prvý miestny arcipastier na toto územie. Práve pre toto. A, samozrejme, že to vyústilo do toho, že tí, ktorí organizovali tieto korunovácie, dobre vedeli o tejto postupnosti a tradícii a že keď raz budeme mať vlastný štát, profesor Schultz mu odpovedal, že určite sa dostaneme k dokumentom a faksimile všetkých týchto významných dokumentov pre slovenskú históriu a slovenskú štátnosť.

Samozrejme, aj v mene SMK ďakujem poslancom za KDH, že takto pripravili darček Arpádovi, dnes má meniny, pravda? Ale poďme teraz vážne k veci.

Svätý Štefan alebo Vajka, či Vojka. Viaže sa k 15. augustu a tento deň sa zasa viaže na čerstvú kontroverziu v tom, ako prezident Maďarskej republiky pravidelne chodí oslavovať tento sviatok na Slovensko, ale akosi ako súkromná osoba a tento sviatok je preto alebo deň pre slovenský národ, alebo republiku kontroverzným nielen čo sa týka osobnosti, ale aj toho štýlu, ktorý tu je.

A pokiaľ si pamätám, tak pri návrhu o zásluhách o Andrejovi Hlinkovi tu bolo množstvo argumentácie, že osobnosti by nemali byť kontroverzné, respektíve mali by sme udržať isté minimum kontroverznosti. Chcem povedať, že žiadna tisícročná "fuga" tu neexistuje, pretože tu bol kontinuálny vývoj a predovšetkým kreovanie cyrilo-metodskej tradície.

Pokiaľ ale hovoríme o istých dátumoch, mohli by sme sa napríklad zhodnúť na úplnej novinke štvrtom júni, keď bola prijatá Trianonská zmluva a keď sa tento dátum viaže na prvé medzinárodné potvrdenie slovensko-maďarskej hranice.

Pokiaľ sa tu uvažuje o istej komparácii, lebo vidím tam tú katolícko-evanjelickú dvojkoľajnosť, čo je v strednej Európe úplne prirodzené, máme predsa 31. október Deň reformácie, ale pokiaľ by sme chceli zdôrazniť istú inštitucionálnosť, tak potom mi vychádza uznesenie Žilinskej synody z 30. marca 1610, páni. To je tá "fuga" podľa vás, keď evanjelici na Slovensku dostali zrovnoprávnenie a vytvorili si vlastnú cirkevnú organizáciu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Pokiaľ KDH chýba podstatný zreteľ na kresťanské a národné, nuž prečo sme zabudli na Canthus catholici, piesne slovenské z roku 1655. Nejde len o prvý katolícky spevník, ktorý vyzdvihuje slávnu minulosť Slovákov a tak ďalej, ale podstatné je, že je najstaršou zmienkou o veľkomoravskom období (nevyrušujte, lebo budete naďalej hlúpi, kolegovia), období slovenskej literatúry a dokladom o dávnom používaní slovenčiny pri bohoslužbách v slovenských kostoloch na Slovensku.

Môžeme hovoriť o nadstavbových levočských požiadavkách slovenských mešťanov, ktoré dokazujú dôraznejšie dovolávanie sa občianskych aj náboženských práv obyvateľov kráľovských miest Slovákov.

Pokiaľ má niekto problém s "fugou", tak si myslím, že je podstatné a mohli by sme ísť ešte pred Veľkú Moravu a spomenúť si napríklad na Sama a na jeho kráľovstvo z roku 623. Čiže naše dejiny sa nezačínajú Cyrilom a Metodom. Dvadsiaty február 860.

Listina kráľa Ľudovíta Nemca, ktorou schvaľuje donáciu majetkov kniežaťa Pribinu pri Blatnohrade. Presný dátum 20. február 860. Pribina, legálny vlastník majetkov dokonca pri Blatnohrade. Žiadny komplex nemusíme mať. Máme to potvrdené.

Ďalej 14. február 869. Schválenie staroslovienčiny pri bohoslužbách pápežom Hadriánom II., čo je svetový počin slovenčina, štvrtý liturgický jazyk civilizovaného sveta. Žiadny komplex tu nemusíme mať.

Môžeme si spomenúť na jún 880 a zriadenie Nitrianskeho arcibiskupstva pápežom Jánom VIII. Bula industrie tue. Pravda. A môžeme pokračovať v tej "fuge", ak dovolíte, vyplním a skúste pozorne počúvať.

Rok 1075. Zakladacia listina Benediktínskeho kláštora v Hronskom svätom Beňadiku, najstaršia zachovalá, po latinsky písaná pamiatka na Slovensku Nitriansky evanjeliár práve pochádza z tohto kláštora.

Ďalej môžeme hovoriť o Rozsudkovej listine kráľa Kolomana, o právach Zoborského benediktínskeho kláštora. Rok 1111, a to sa viaže aj na meno najstaršieho známeho učiteľa na Slovensku Viliama Gramatika.

Môžeme hovoriť o potvrdení práv majetkov Benediktínskeho konventu v Bzoviku, takzvaný pôvodný benediktínsky konvent. Listina obsahuje množstvo slovenských osobných mien a miestnych názvov v slovenčine, prípadne so slovenským pôvodom z roku 1135. Pokiaľ by mal niekto pochybnosť, že Slováci tu neexistovali.

Pätnásty júl 1251 sa viaže na založenie Premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom. A tento kláštor mal nezastupiteľné miesto v duchovnom a kultúrnom živote celého severozápadného Slovenska, odkiaľ čerpajú ešte iné archívy doma aj v zahraničí.

Pokiaľ mal niekto problém s Privilegiom pro Slavis zo 7. mája 1381, je mi to ľúto, ale naozaj Žilinská kniha je jedným z najvýznamnejších slovenských artefaktov, pretože nedošlo len k prvému potvrdeniu výsad slovenských mešťanov. Čiže k vystúpeniu autochtónnych obyvateľov tohto územia a tohto mesta, ale je dôkazom aj spolupatričnosti občianskej aj národnej, ale podstatné je, že 22. januára 1451 máme v Žilinskej knihe najstarší po slovensky napísaný zápis. Po slovensky zdôrazňujem. Čiže nie po Bernolákovi, ale ešte v Žilinskej knihe z roku 1451, čo potvrdzuje slovakizáciu vrchných vrstiev spoločnosti. Takže neboli sme nijakí bačovia, ani tkáči, ako tu zaznelo od kolegov z KDH. Naši mešťanostovia sa dožadovali slovenčiny.

Ďalej. Spišské kázňové modlitby ste vynechali, páni. Najstaršie písomne zachovalé slovenské jazykové pamiatky 1479 až 1480.

Nuž, prečo nevyzdvihnúť to, čo som hovoril na začiatku, určenie Bratislavy za hlavné mesto Uhorska 19. september 1536 Uhorským snemom. Veď to bol úžasný počin. Zrovnoprávnenie Slovákov a Nemcov v slovenských mestách zo 6. decembra 1608. Určite si pamiatku zaslúži aj apológia Jána Baltazára Magina ako prvá národná obrana Slovákov. Môžeme si spomenúť na deň jeho narodenia 6. január 1728. Alebo Fándlyho požiadavku zavedenia slovenčiny do nižších škôl a lektora na vyššie školy 1793.

No a takto by sme mohli, samozrejme, pokračovať ďalej a vypĺňať "fugy" podľa mňa, ktoré dokazujú, že Slováci sú si vedomí aj sa dožadovali svojich autochtónnych práv obyvateľstva na tomto území, že sme vyspelý národ, ktorý je hrdý. Možno až príliš skromný, pretože stále ešte platí, pokiaľ sa nepochválime my, tak cudzí nás nepochvália. A nemusíme mať teda nijaký komplex pre prihlasovanie sa alebo nejakú privatizáciu uhorských dejín, pretože je to naopak našťastie. Tak ako po páde Rímskej ríše, ktorú rozvrátili Barbari. Barbari prevzali od Rimanov vtedajšej špice civilizovaného sveta organizačnú správu a tak ďalej a tak ďalej. Ale, prirodzene, Rímska ríša ako taká, aj toto územie išlo do úpadku na isté pomerne dlhé obdobie.

No a to isté sa stalo aj s Veľkou Moravou. Prišelci prevzali štátnu správu, organizáciu. Prevzali množstvo slov, ktoré nepoznali, pretože boli nomádskeho pôvodu oblok, oblak. Na jurte nemáte predsa oblok. Čiže nemusíme mať komplexy. Ani Slovenská národná strana nemá nijaké komplexy.

Sme, ja viem, ťažko sa vám to, kolegovia, počúva. Vy ste takí úžasní kresťanskí, že neustále skáčete do reči druhým a my sme tak úžasne zakomplexovaní, že ticho vás tu počúvame. To je naozaj úžasné a pýtam sa, či to nie je tým, že naozaj ste len nejaké satanove deti.

No a aby ste sa teda nanovo reformovali a dali naozaj nejaký zmysel aj tomu kresťanskému, ktoré, bohužiaľ, ja vo vašej činnosti zatiaľ nevidím a je mi to ľúto a naozaj vám prajeme, nech presadzujete tento ideál, dám vám do pozornosti 12. september 1683, čo by mohol byť deň záchrany kresťanskej civilizácie v strednej Európe, porážka tureckých vojsk.

Dámy a páni, vzhľadom na to, čo už povedali aj predrečníci, nenavrhujem to ako procedurálny návrh. Dávam to len ako časť svojho vystúpenia. Myslím, že by bolo korektnejšie a vhodnejšie, keby navrhovatelia sami stiahli tento návrh a pokúsili sme sa všetci o akýsi spoločný konsenzus možno cez nejakú komisiu, kde by boli účastní predstavitelia všetkých klubov, aby sme naozaj vygenerovali istý zmysluplný hodnotový dátumovník, povedzme, aj proporcionálne rozložený podľa rôznych hodnôt a orientácií, a aby sme podali, povedzme, takýto spoločný návrh, pretože budem to hovoriť verejne, aby ste potom zas nedeklarovali, že SNS prišlo až po KDH, hoci to bolo aj v histórii naopak.

Máme, samozrejme, rozpracovanú aj my takúto novelu, ale nedovolili by sme si s tým prísť samostatne. Minimálne by sme to konzultovali s našimi kolegami vo vládnej koalícii. A, samozrejme, potom by sme sa snažili získať aj istú podporu u vás a neísť takto systémom pritlačíme vás k múru. Čiže toto je taká moja ústretová ponuka na to, aby sme sa ako Slováci opäť nemuseli v tejto sále a možno aj navonok rozdeľovať a jatriť vášne a aby sme hľadali istú konsenzuálnu zmysluplnosť aj v takej dôležitej a citlivej oblasti našej identity, ako sú pamätné dni. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)