M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Radičová, z vášho vystúpenia ma zaujala iba jediná vec, na ktorú sa chcem spýtať. Okrem iného ste spomenuli, že z dlhodobého hľadiska je pre určitú vekovú skupinu sporiteľov druhý pilier výhodnejší. Ja by som sa rád spýtal, čo myslíte z dlhodobého hľadiska, pretože už raz sme tu mali Miklošovu fenomenálnu makroekonomiku tiež z dlhodobého hľadiska. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím trošku krotiť emócie. Ďakujem pekne. Teraz s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Petrák, ďakujem za reakciu. Chcem zopakovať a potvrdiť, vždy sa vyjadrujem úplne rovnako o rizikách a výhodách, resp. nevýhodách z hľadiska účasti v druhom pilieri. To po prvé.

Po druhé, rozlišujem medzi mladšou generáciou a strednou generáciou vždy. Opakujem, že platí, že sa nedá vzťahovať výhodnosť, resp. nevýhodnosť len k výške príjmu. Na tom trvám. Opakujem tiež, že platia dva predpoklady, dva, ktoré som spomenula, a to je rast miezd naozaj veľmi dynamický a zároveň zvýšenie miery solidarity, pokiaľ pre nízkopríjmových má byť priebežný systém výhodnejší. On totiž už od roku, a to zároveň odpovedám na vášho kolegu, 2014 prestáva byť solidárny, preto hovorím predpoklad o zvýšení miery solidarity. Tam žiaden rozdiel v dôchodku pre nízkopríjmových či z prvého, či z dvojpilierového nebude. A nikdy som nesľubovala finančný zázrak. Vždy opakujem, že výhodnosť, výhodnosť je práve v kombinácii toho, čoho nám dosť dokáže kumulovať pracovný trh, teda rast miezd, a kapitálový trh, teda výnosy. Preto máme kombináciu priebežného a sporivého. A toto opakujem ako výhodnosť participácie.

A čo sa týka anuity, to je na dlhšiu diskusiu, ale opakujem, že každý si nasporí a každému bude vyplatená. Aj na také dlhé obdobie, o ktorom, pani poslankyňa, hovoríte, pretože zákon upravuje dve možné situácie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave, pardon, ešte požiadal o krátke vystúpenie spravodajca, pán poslanec Madej má slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, rád by som sa len vyjadril z legislatívnej stránky k predloženému pozmeňujúcemu návrhu a z hľadiska rokovacieho poriadku. Neviem, či to bolo povedané v rozprave, ale myslím, že nie, pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV spoločnej správy, ak by bol schválený zo spoločnej správy, nebudeme môcť dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej, pretože sa týka toho istého ustanovenia toho istého návrhu, iba ak by parlament na námietku pani poslankyne odhlasoval. Ale upozorňujem, že sú v priamom rozpore. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Teraz v rozprave nikto na vás nereaguje, ďakujem. V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Halecký, predseda výboru pre sociálne veci a bývanie, a pripraví sa pani poslankyňa Nachtmannová.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dôchodková reforma je téma, ktorá zrejme bude dominantná nielen v nasledujúcich rokoch, ale aj nielen v terajšom období, ale aj v nasledujúcich rokoch, pretože skutočne je to záležitosť, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov, či už pre súčasnosť, alebo pre budúcnosť, a dotýka sa toho najpodstatnejšieho, aká bude kvalita života týchto ľudí na dôchodku. Preto je oprávnené, že sa tomu venuje pozornosť aj v médiách, aj v parlamente, a nevidím, nepokladám za žiadnu chybu, pokiaľ sú aj plánované zdôvodnené niektoré korekcie, ktoré nastanú v dôchodkovej reforme. Viem, že systém, ktorý je právne stabilný, ktorý sa v základných princípoch nemení, je trvalejší a je dokonca aj žiaduci. Ale chcem podotknúť, že dôchodková reforma, ktorá sa vytvorila v predchádzajúcom období, má niektoré rozpory, ktoré myslím si, že nemuseli byť tak nastavené, ako sú nastavené, a reakcie terajšieho parlamentu, ale aj terajšej vlády vyplývajú aj z toho dôvodu.

Pre mňa trošku signifikantný fakt, že dôchodková reforma v trojpilierovom alebo dvojpilierovom variante, ako je u nás, sa dosť ťažko ujíma vo vyspelých západoeurópskych krajinách, skôr sa udomácňuje v stredoeurópskych krajinách, východoeurópskych a latinskoamerických. Takže dá sa povedať, že tam, kde určuje politiku v iných oblastiach Svetová banka, OBSE, Európska únia, nejako je to téma, na ktorú sa čaká, a zrejme sú niektoré otázniky, ktoré je dosť ťažké zodpovedať.

Myslím, že mali by sme zdôrazniť, že skutočne ten systém je trojpilierový, to znamená, že mimo prvého piliera, teda piliera garantovaného Sociálnou poisťovňou, alebo môžeme ho nazvať štátnou poisťovňou, a popri tom druhom pilieri kapitalizačnom, ktoré reprezentujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, existuje ešte aj doplnkové dôchodkové poistenie, kde môže každý solventný alebo správne uvažujúci človek si zaistiť životné potreby k dôchodku aj touto cestou. A predpokladám, že v nasledujúcich desaťročiach aj tento pilier, tretí pilier bude narastať a bude dokonca prevažovať.

Tieto prvé dva piliere, ktoré sú garantované, či už v jednom, alebo druhom, musíme povedať, štátom, pretože aj tí, čo sú v druhom pilieri, polovicu ich dôchodku garantuje štát, takže je kvôli tomu, aby sme mohli tú základnú ideu dôchodkovej reformy, aby sme preniesli zodpovednosť za svoju starobu na jednotlivca, aby sa nemusel starať o jednotlivca štát a hlavne za tej situácie, kde klesá počet aktívne pracujúcich ľudí, zamestnancov a bude narastať počet dôchodcov vo vyššom veku a tento vek bude ešte sa v budúcich desaťročiach predlžovať, myslím si, že je správne vzhľadom na systém, ktorý sme nastúpili po roku 1989, aby táto téza sa naplnila v praxi.

Z tohto vychádzajúc, verím, že nechápe sa tak, že terajšia vláda má za cieľ deštruovať druhý systém alebo ho potlačiť, alebo dokonca, ako sa niekedy hovorí, zlikvidovať. Práveže nie a myslím si, že je cieľom tejto vlády aj tohto koaličného zoskupenia, aby tento systém stabilizovala v tomto volebnom období, aby sa vytvorili vzťahy medzi prvým, medzi druhým pilierom vyvážené, či aj finančné, ekonomické, ale dá sa povedať, že aj čo sa týka distribúcie poistencov alebo sporiteľov, lebo aj pri tejto otázke, myslím si, že došlo k určitej deformácii. V kapitalizačnom pilieri je viacej poistencov, ako sa očakávalo, alebo dokonca ako bol aj plán predchádzajúcej exekutívy a parlamentu, a to do určitej miery možno chápať, že terajšia vládna zostava sa snaží trošku upraviť hlavne v skupine tých sporiteľov, ktorí tam podľa týchto úvah sú umiestnení nevýhodne.

Okrajovo sa dotknem ešte aj pomeru odvodového 9 : 9 percentám, Ľudová strana naďalej ešte si myslí, že tento pomer bol stanovený príliš odvážne v prospech kapitalizačného piliera, aj keď nehovorím, že trváme bezodkladne na jeho zmene, ale minimálne uvažovať o tom a žiadať si určité vysvetlenia budeme.

Uvediem len túto skutočnosť, že v ostatných krajinách, včítane Českej republiky, kde zavádzajú sociálnu reformu v tomto období, uvažujú o percente odvodov do prvého a druhého piliera v inom pomere, ako by mohli mať skúsenosti zo Slovenska, a minister sociálnych vecí pán Nečas hovorí, že to percento možnože nebude ani 6 %, uvažuje o 4, prípadne o 3 %. To všetko nasvedčuje tomu, že ich... (Reakcia z pléna.) Áno, a dobu sporenia ešte dlhšiu, ako je tých 15 rokov. Je to pritom pravicový politik a uvažuje systémom, ktorý je dosť podobný a analogický našim úvahám. Chcem len uviesť, že absolútna pravda v týchto záveroch neexistuje, pretože absolútna pravda sa ukáže o tých 40 rokov, kedy budeme môcť porovnať efektívnosť jedného systému a druhého.

Z mojej praxe z periférie chcem podotknúť ešte jednu vec, ktorú si neuvedomujú občania sporitelia a poistenci, že tí, čo sporia v druhom pilieri, vlastne dostanú len polovicu, 50 % dôchodku z druhého piliera. Mnohí si myslia, že dostanú dôchodok zo Sociálnej poisťovne a plus k tomu ešte aj dôchodok z druhého piliera v rovnakej výške a ešte dôchodok takého rázu, že bude možná dediteľnosť v tomto dôchodku. Tu by sme mali dať správnu informáciu našim obyvateľom, aby mali skutočne reálny pohľad na to sporenie a na to poistenie a aby sa aj vedeli správne rozhodnúť. Takže aj napriek tomu, aby som sa vrátil ešte jednou vetou k odvodovým percentám na dôchodkové zabezpečenie, myslím si, že ten pomer, ako som hovoril, Ľudová strana zvažuje ešte, tak ako to bolo aj pred časom, a sú naše úvahy, aby sme na túto tému s koaličnými, ale aj opozičnými odborníkmi debatovali, či skutočne ten pomer je správne nastavený. Pretože nestabilitu celého systému zapríčiňuje ten fakt, že skoro štvrtina financií z prvého piliera vlastne sa presúva do druhého piliera, je to ročne okolo 25 mld., a je to deficit, ktorý je dosť ťažko vykryť výberom poistného. A aby sme zvolili tú stratégiu, že budeme tam presúvať financie z hospodárskeho rastu a v takom veľkom rozsahu, myslím si, že by nám chýbali v niektorých rezortoch a hlavne v strategických zámeroch, ktoré máme pri výstavbe diaľnic a pri výstavbe niektorých takých, by som povedal, finančne náročnejších ekonomických projektov. Tento deficit vieme, že v roku 2009 bude ešte náročnejší, pretože financie zo Slovenského plynárenského priemyslu budú spotrebované tak, že tá náročnosť je väčšia. Náš variant, aby sme ten pomer znížili na 6 : 12 percentám s postupným rastom a návratom k pomeru 9 : 9 percentám alebo hyperkompenzačne, aby sme prešli do 9,5 %, minimálne v rovine úvahy alebo aj pokusu o realizáciu aj v tomto nasledujúcom polroku zostane.

Chcem sa ešte zastaviť pri tej otázke, ktorá je najviac diskutovaná a na ktorú jednoznačnú odpoveď žiadna ani politická garnitúra, ale ani ekonomicko-sociálna, snáď možno povedať, zostáva, nevie jednoznačne dať. Je tu informovanosť trošku, by som povedal, príliš bipolárna, pretože jedna strana tvrdí, že je nevýhodné byť v druhom pilieri k počtu obyvateľov a sporiteľov, ktorý je príliš vysoký, a zase opačne druhá zostava tvrdí, že je to jedno, či sme v prvom či druhom pilieri a ten dôchodok bude rovnaký a porovnateľný.

Aby som povedal svoj názor alebo názor, ktorý je diskutovaný v kruhoch Ľudovej strany, by som povedal, ako stredová strana sme niekde v strede, čiže nezaujímame stanovisko ani z jednej, ani z druhej strany, že je to nevýhodné, alebo že je to skoro, približne rovnaké. Nazdávame sa formulovať túto otázku v tom smere, že čo môžeme iste povedať a jednoznačne je to to, že skutočne tí, čo majú menej ako 15 rokov do svojho legálneho dátumu odchodu do dôchodku, sú v tomto pilieri nevýhodne. Avšak je tam skupina ľudí, ktorá môže byť ešte aj napriek tomu, je tam výnimka, že môžu to postavenie aj napriek tým menej ako 15 rokom mať, by som povedal, výhodné, a to sú hlavne tí, ktorí sú rozhodnutí a majú už teraz zvážené, že budú pracovať dlhšie ako 62 rokov. A vieme, že 62 rokov bude veľmi ťažké udržať ešte v tomto volebnom období, aj keď vláda sa zaviazala, že ten vek odchodu do dôchodku sa nebude predlžovať na 65 rokov, ale myslím si, že tlak Svetovej banky, OBSE a európskych inštitúcií pri unifikácii aj sociálnej reformy v ostatných krajinách bude dosť tvrdý a systematický.

Takže aby som sa k tomu vrátil a dokončil. Sú podnikatelia, sú rôzni profesionáli vo vedúcich funkciách, ktorí skutočne sú odhodlaní pracovať do 65-70, možno 75 rokov, takže týmto jasne, že sa to vyplatí byť, aj keď majú menšiu dobu sporenia ako 15 rokov. Toto aby sme zamlčovali, myslím si, že by to nebolo korektné a správne.

Zase nemožno vylúčiť, že v druhom pilieri budú ľudia, ktorí majú menej ako 15 rokov a im vlastne ani nejde o vlastný dôchodok, bude im postačovať z toho prvého piliera, ale chcú tieto nasporené peniaze venovať svojim deťom, vnukom a tak ďalej, a to z toho dôvodu, že asi ich zabezpečenie cez iné rodinné a osobné zdroje možno má iný charakter. Ale principiálne možno povedať pre širokú skupinu sporiteľov, že skutočne ten vek je jednoznačný aspoň z môjho pohľadu, je jasné, že musia sporiť viacej ako 15 rokov.

Čo sa týka najviac diskutovanej otázky, výšky príjmu a dôchodku v prvom alebo druhom pilieri. Formulovať odpoveď takto, že sporiť tým, čo majú nižší príjem, v druhom pilieri nemá význam a sa neoplatí, asi nie je správne a nie je možné. Aj keď mám aj ja ten názor, že tí, čo majú nižší príjem, tí, čo majú nižšie kvalifikačné predpoklady, tí, ktorí majú nestabilné zamestnanie, v druhom pilieri budú mať nižší dôchodok, ako by boli v pilieri prvom.

Formulovať takisto aj odpoveď, že niekto si nenašetrí v druhom pilieri, tiež nie je správne, pretože každý, kto tam sporí, si nasporí. Otázka je, aká výška dôchodku by bola. Pokiaľ by sme chceli túto otázku sformulovať trošku užšie, že pri porovnateľných príjmoch, porovnateľnom vzdelaní a pri porovnateľnej dĺžke sporenia predsa len musíme priznať, že v druhom pilieri by nám vychádzal ten dôchodok zhruba o tých 10 až 20 % vyšší za tých porovnateľných podmienok a to je vlastne aj cieľom toho, aby sme tých ľudí získavali do druhého piliera a aby sme im ukazovali perspektívu, že musia sa o svoj dôchodok a svoj život v séniu postarať sami.

Chcem však povedať tu rozhodujúci argument, že čo bude podmieňovať ten fenomén vyššieho príjmu. Bude rozhodujúce to, aká bude výnosnosť v jednotlivých fondoch v dôchodcovských správcovských spoločnostiach a druhá, na druhom poli, percento rastu dôchodkov v prvom pilieri, ktorý dokáže zabezpečiť štát. Teraz tá hladina je nastavená, dá sa povedať, v prospech tých, čo sú v prvom pilieri. Rast dôchodkov zhruba vychádza okolo 6 až 7 % a výnosnosť v dôchodcovských správcovských spoločnostiach sa pohybuje momentálne okolo 2-3 %, v niektorých fondoch, hlavne v tých konzervatívnejších, je dokonca ešte nižšia. Avšak ekonomický rast, výška DPH v krajine v priebehu 5, 10 a hlavne 20, 30 rokov bude úplne rozdielna, takže tam sa dá očakávať, že aj nárast dôchodkov v prvom pilieri, čiže dôchodkov, ktoré garantuje štát, bude nižší, bude klesať a nárast dôchodkov, pokiaľ by bol rast v spoločnosti v ekonomike vyšší, mierne by mohol narastať. Avšak vieme, že aj vo vyspelých krajinách DPH sa nepohybuje nikde tak, ako u nás okolo 10 %, 8 %, ale je to okolo tých 2-3 % a v niektorých ešte možno vyspelejších a bohatších krajinách bude kolísať okolo 1-2 %.

Takže zodpovedať na túto otázku skutočne by mali dať ekonómovia, financi, odborníci z výskumných ústavov, ktorých myslím si, že aj na Slovensku máme dosť, aby sa k tomu mohli vyjadrovať a mohli vyjadriť, aj keď viem, že jednoznačne sa to nedá.

Pokiaľ by som sa predsa len zastavil pri čísle, ktoré tuná koluje, túto tézu, že dve tretiny sporiteľov sú nevýhodne umiestnené v druhom pilieri, podľa mojich skúseností, výpočtov a konzultácií by som to nemohol tvrdiť. Avšak aj tú tézu, že či je sporiteľ poistenec v prvom alebo druhom pilieri, jeho stratégia dôchodková a výška dôchodku bude rovnaká, porovnateľná, tiež nie. Podľa mojich odhadov je to zhruba okolo tretiny sporiteľov v druhom pilieri, pre ktorých sporenie bude menej výhodné, ako keby zostali v prvom pilieri. Takže to číslo vychádza skôr tak na tých 30 % a nie tých 60 alebo 75 %.

Zastavili sme sa pri otázke možno aj výberu životnej anuity. Tu dal by som aspoň do úvahy, že nemuseli by to byť súkromné finančné inštitúcie, ktoré by túto anuitu zabezpečovali, ale môžeme uvažovať aj o tomto fenoméne, aby sme pouvažovali, či by to nemohla skutočne byť aj Sociálna poisťovňa, ktorá by predsa len si aj z dlhodobého hľadiska udržala svoju finančnú valibilitu na príslušnej úrovni. Aj keď sme si vedomí, že za 40 rokov v podstate Sociálna poisťovňa by mala zaniknúť a mali by si ľudia sporiť systémom kapitalizačným, tým, ktorý sa zavádza teraz.

Aj keď je tu otázka, ako sa bude vyvíjať ekonomika v nasledujúcom období, predsa len by som povedal, že mali by sme uvažovať o druhom fenoméne a to je to, či Sociálna poisťovňa v dlhodobom meradle by nemala zaisťovať nejaký dôchodok "štátny", ktorý by zaisťoval životné minimum. Čiže to, čo by aj tie skupiny obyvateľstva, tí sporitelia, ktorí sa veľmi nestarajú nielen o svoj dôchodok, ale ani o svoje pracovné zaradenie, o svoju existenciu, by nemali na tejto úrovni životného minima predsa len v tom prvom pilieri ten dôchodok zaistený. Sú to úvahy, nehovorím, že sú to úvahy, ktoré by sme mali realizovať v najbližšom polroku, ale musíme uvažovať trošku v širšom komplexe.

Čo sa týka toho prestupu toľko diskutovaného a kvôli čomu je aj táto novelizácia toho sociálneho zákona, nechcem to zoširoka komentovať ani sa vyjadrovať, skôr to sformulujem tak, že rešpektujem rozhodnutie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, rešpektujem rozhodnutie vlády Slovenskej republiky. Ja osobne, pokiaľ by som mal to nejako formulovať, by to bola iná formulácia a iný postup.

Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda, dovoľte mi nesúhlasiť so všetkým, čo ste povedali, a hlavne s tou pasážou, keď ste povedali, že táto vláda nikdy nechce robiť vážne zmeny v druhom dôchodkovom pilieri. Na ilustráciu chcem len citovať zo zákona č. 123, teda zo zákona, novely zákona o sociálnom poistení, a to § 123f. Je to paragraf, ktorý dalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do tohto zákona. Išlo to s podpisom pani ministerky na medzirezortné pripomienkové konanie. "Pri výstupe z druhého piliera dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 5 pracovných dní odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne vyplatiť sporiteľovi, ktorému zanikla zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa na osobný účet." Samozrejme, na Úrade vlády to dali do poriadku. Ja som toto včera citovala, pani ministerka ma nazvala klamárkou.

A ešte citujem to, čo povedal aj doslovný citát, sami hovorili tí sporitelia, že si sporia na vlastných účtoch a sú to ich vlastné peniaze. Veď zákon č. 43 hovorí o tom, že sú to vlastne peniaze tých ľudí. Pani ministerka, keď som klamala, tak ja som citovala ten zákon, ktorý ste vy podpísali. Takže by som bola rada, je to tu, ten zákon, ja vám to môžem dať, je to na internete ešte aj teraz. Môžete kývať hlavou, ale ja pred vás vystupujem už len s dokumentmi. A druhá vec, to bolo to isté, čo som povedala o pánovi riaditeľovi Bernátkovi. Citujem z jeho životopisu: "Od polovice roku 2001 do roku 2003 bol riaditeľom koordinačnej jednotky projektu Svetovej banky." Tak buď si stojíte za tým, čo dávate na papier a čo podpisujete, § 123f, alebo potom neviem, kto z nás klame.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Halecký chce zareagovať na faktickú poznámku.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda parlamentu, za slovo. Chcel by som na pani poslankyňu Sárközy iba stručne reagovať, že o tom, že táto vláda nemá záujem destabilizovať alebo deštruovať tento systém, na tom trvám, pretože žiadna vláda nemôže mať záujem deštruovať dôchodkový systém, lebo je vždycky vizitkou vlády, ako formuje dôchodkový systém. A myslím, že tie opatrenia, ktoré sa pripravujú a ktoré sa realizujú, sú dostatočne zdôvodnené a majú aj svoju racionalitu. (Reakcie z pléna.)

K tomu, čo ste hovorili o tom prestupe a o tých ďalších otázkach okolo toho, myslím, že som sformuloval dosť jasne v poslednej vete. Viacej by som nechcel rozvíjať, lebo by som to ešte skomplikoval, takže dám to na takú jednoduchú odpoveď.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz ako posledná ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Nachtmannová, má slovo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vo vystúpeniach viacerých opozičných poslancov včera, spomeniem napríklad pani poslankyňu Sabolovú, k prerokovaniu predmetného zákona v prvom čítaní zaznelo, že občania mali dostatok informácií pri vstupe do súkromných správcovských spoločností. Bolo to skutočne tak? Dostali sporitelia ozaj kompletné informácie v rámci druhého piliera? Podľa môjho názoru nie. Veľa ľudí nemalo a stále nemá na základe týchto informácií reálnu predstavu o odhade svojich budúcich dôchodkov. Pri hľadaní odpovede na otázku, kde získajú viac, z priebežného piliera alebo z kapitalizačného, nemali občania dostatok informácií, čo malo byť nevyhnutným predpokladom ich správneho životného rozhodnutia.

Z čoho vlastne vychádzali občania pri rozhodovaní o vstupe do DSS. Vychádzali z informácie o sporení na súkromných účtoch a kapitalizácii úspor. Vychádzali z reklamy, ktorá bola založená na neudržateľnosti priebežného piliera z dôvodu demografickej krivky Slovenskej republiky a Európskej únie. Vychádzali z výpočtov dôchodcovských správcovských spoločností o predpokladoch zhodnotenia úspor na kapitalizačných účtoch. Najväčším lákadlom však bola možnosť dedenia, pričom tu treba spomenúť, že táto informácia bola pre občanov neúplná a bola zavádzajúca. Zamlčiaval sa fakt, že v deň, keď sporiteľ dosiahne dôchodkový vek a podpíše zmluvu s dôchodcovskou správcovskou spoločnosťou o stanovení renty a zomrie, jeho renta sa stáva majetkom súkromnej správcovskej spoločnosti a nie je predmetom dedenia. Teda aby dedil, musí zomrieť v správnom čase.

Čo sa ešte ľudia vstupujúci do druhého piliera od správcovských spoločností nedozvedeli? Nedozvedeli sa žiadne pragmatické informácie týkajúce sa výpočtov budúcich dôchodkov. Virtuálne kalkulačky správcov sú založené na nominálnych výnosoch a nezohľadňujú budúcu infláciu. Budúca inflácia pritom priamo súvisí s reálnou hodnotou budúcich dôchodkov v rámci druhého piliera dôchodcovského sporenia. V Rakúsku za posledných štyridsať rokov vzrástli ceny o 321 %, včera to spomínala pani kolegyňa Košútová, len už nestihla dokončiť. V rámci eurozóny je pre mnohé krajiny veľmi náročné neprekročiť hranicu stanovenú v rámci maastrichtských kritérií. Ako príklad možno uviesť skutočnosť, že pri priemerne trojpercentnej inflácii sa budúca hodnota napríklad 50-tisíc eur za 25 rokov scvrkne na súčasných 23 880. To znamená, že dnes si za tých 23 880 kúpime toľko ako o 25 rokov za 50-tisíc eur.

Správcovia DSS zneužívajú lacný trik týkajúci sa výpočtu nominálneho a nie reálneho zhodnotenia. Z pohľadu svetovej globalizácie je pritom už dnes zrejmé, že inflácia bude problémom číslo jeden aj v samotnej Európskej únii. Vysoké ceny ropy a potravín sa totiž čoraz viac podieľajú na raste životných nákladov. Inflácia je síce v Európskej únii zatiaľ na prijateľnej úrovni, málokto sa však pozerá na spotrebný kôš dôchodcov, ktorý je iný ako kôš, na základe ktorého je všeobecne inflácia počítaná.

Pre kompletnosť informácií v modeloch súkromného sporenia na dôchodok mi nedá nespomenúť vyjadrenia prof. Cockshotta z Univerzity Glasgow. Tento citát sa mi zdá veľmi výstižný. Citujem: "Ten, kto tridsať rokov šetrí na dôchodok, si síce môže myslieť, že odkladá spotrebu, nebol by však rád, keby na staré kolená jedol tridsať rokov starý chlieb." (Potlesk.) "V praxi totiž neexistuje žiaden tovar, ktorého spotreba by sa dala odložiť. Sporiteľ namiesto toho obdrží legálny titul, ktorým umožní vznášať nárok na časť budúceho produktu spoločnosti. Dôchodcov v skutočnosti neživia ich úspory, ale práca mladších členov spoločnosti. Materiálnou záťažou plynúcou zo starnutia obyvateľstva sa nedá vyhnúť mechanizmom životných poistiek ani plne financovaných penzijných fondov." Koniec citátu.

Argumenty týkajúce sa toho, že na budúcich dôchodcov nebude mať kto robiť, sú hlavným dôvodom rozhodovania pre druhý pilier. Málokto sa však už zamýšľa nad tým, že jediné, čo je isté v rámci druhého piliera, sú poplatky správcovských spoločností. Tu treba spomenúť, že tieto poplatky sú rátané kumulatívne. Nízke poplatky, ktoré teraz vidia sporitelia na svojich účtoch a ktoré ich zatiaľ neznepokojujú, začnú sporiteľov znepokojovať s plynúcou dobou sporenia a s kumulovaním nasporených prostriedkov. Nemajme preto ilúzie o tom, aký veľký dôchodok dostaneme od súkromných spoločností. Výsledky v oblasti zhodnotenia úspor súkromnými spoločnosťami z krajín, ktorý tento model zaviedli už pred nami, nie sú najlepšie. Mnohí sporitelia na súkromných účtoch by totiž boli radi, keby správcovia peňazí odložených na ich budúce dôchodky dosiahli po odpočítaní inflácie aspoň nulové výnosy. Po odpočte bežnej inflácie im často zostáva reálne menej, ako tam vložili. Vyplácané životné renty na rozdiel od štátom vyplácaných dôchodkov sa pravdepodobne valorizovať nebudú. Ich stanovenie bude predmetom dohody, ponuka verzus dopyt, medzi dôchodcom a súkromnou správcovskou spoločnosťou. Nikto z nás nevie odhadnúť, koľko o pätnásť, dvadsať či tridsať rokov bude stáť kúrenie, elektrina, služby a iné náklady na chod domácnosti a nevyhnutné životné potreby budúcich dôchodcov.

Inflácia na Slovensku dosiahla sa posledné obdobie 3,8 %. Reálne sa tak vlastne znehodnotili aj úspory v bankách, pretože úroky boli nižšie ako inflácia. Šetriť na dôchodok na účtoch formou životných poistiek a prostredníctvom správcov je vždy behom na dlhé trate, na ktorých je ozaj veľa prekážok. Nájsť dôvody, prečo predpokladané výnosy najmä u akciových fondov nie sú vôbec také, ako ukazovali virtuálne kalkulačky správcov, je pre finančné spoločnosti pomerne jednoduché. Občania však potrebujú vedieť celú pravdu a nie iba reklamné slogany pre dôchodky namodelované na virtuálnych kalkulačkách na internete. Second life dôchodok by totiž žiadny dôchodca určite nechcel, pretože bude žiť a svoje náklady hradiť v reálnom čase a v reálnom svete.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslankyňa Sabolová, Tkáčová, Fronc, Sárközy, Gibalová, Kahanec, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Veľmi pekne ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, konečne ste to "rozfofrovali", nie je tu pani poslankyňa Vaľová, alebo už aj došla, tak si myslím, že preberáte jej štafetu. Chcem vám ale povedať hneď k vášmu začiatku vystúpenia, nemasírujte tu občanov s vaším videním, terajším videním tejto celej politiky dôchodkových správcovských spoločností a druhého piliera. Vaši poslanci, vy možno nie, ale vaši poslanci tu sedeli v parlamente, vedeli, aký zákon išiel, vtedy ste mali tých občanov upozorňovať, keď sa vám zdalo, že niečo nie je v poriadku, a nie hovoriť, že my sme ich neupozorňovali. Kde je váš podiel viny? Vtedy ste mlčali ako voš v chrasti. Nikto nič nehovoril? Alebo ako to bolo?

Čiže neplačte teraz, máte dva roky za sebou vlády, skoro dva roky za sebou vlády, ak sa vám nepáči jednoznačne to, čo tu bolo prijaté a na čom vy dva roky žijete, z ekonomiky, ktorá tu bola postavená, tak zrušte celý systém, veď vám nikto nebráni, máte moc v rukách, máte percentá, ale neplačte, nekritizujte, keď nerobíte to, čo by ste mali urobiť. Len viete, len viete stále poučovať a občanom hovoriť, ako vám veľmi na nich záleží, ale keď príde reálna ponuka pre občana, za všetko hlasujete proti, aj vy, pani poslankyňa, aj celá vládna koalícia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, vyzývate nás aj vás, aby občania poznali celú pravdu. No tak si povedzme celú pravdu aj o prvom pilieri, nielen o druhom pilieri. A ja sa vás opýtam dve veci. Povedzte mi, keď dnes zomrie človek poistený iba v prvom pilieri pred dosiahnutím dôchodkového veku alebo krátko po jeho dosiahnutí, kde a komu zostanú všetky peniaze, ktoré do systému odviedol? Prvá otázka. A moja druhá otázka. Stále strašíte tým, čo bude o pätnásť, o dvadsať rokov. Môžete vy dnes zaistiť a zagarantovať, že o dvadsať rokov bude prvý pilier schopný vyplácať aspoň takú výšku náhrady mzdy, ako je to dnes?

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja nie som poslankyňa, ja som poslanec. To len na margo vášho oslovenia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, dúfam, že som to nepovedal. Veľmi ma to mrzí, ak, odpustite mi.

M. Fronc, poslanec: Dobre, len som to opravil, však nič sa nedeje. Pani kolegyňa, vy ste vyčítali správcovským spoločnostiam, že neuviedli, aká bude inflácia ich úspor. No ja si myslím, že by bolo dobré, keby to uviedli, s tým s vami súhlasím, len ja sa vás chcem opýtať, predpokladám, že vy viete, aká bude inflácia. Aj ja by som rád vedel, aká bude inflácia v roku 2015, takže bolo by dobré, keby ste nás o tom informovali. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som sa spýtala pána predsedu výboru Haleckého, či ešte aj po tomto si myslí, že nebude táto vláda robiť vážne vstupy do druhého dôchodkového piliera. Ale dovoľte mi citovať guvernéra Národnej banky pána Šramka, podľa mňa je to dôveryhodná osoba, pretože tu pred chvíľou boli citácie. Na otázky, či sú nejakým spôsobom ohrozené vklady v druhom dôchodkovom pilieri povedal: "Nijakým spôsobom nie sú ohrozené. Riziká, ktoré sú v systéme, sú bežné, ktoré sú v každom inom systéme. Žiaden iný systém, ani prvý pilier", zdôrazňujem, "ani prvý pilier, ani iné druhy alebo spôsoby dôchodkových úspor nie sú na tom stopercentne nikdy isté, ale v každom prípade tento systém má asi najväčšiu možnú bezpečnosť, akú dávame. Ak by dôchodcovská správcovská spoločnosť skrachovala, ako vy tu strašíte, tak celý poistný fond alebo úspory sporiteľov prejdú do inej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti alebo sa budú riešiť iným spôsobom. V každom prípade systém je vytvorený bezpečne, je pod viacnásobnou kontrolou. To znamená, že okrem toho, že je vnútorná kontrola, ktorú robia v spoločnosti, sú tam audítori, sú tam depozitné banky, ktoré majú takisto povinnosť kontrolovať. A je tam centrálna banka."

Takže podľa mňa guvernér Národnej banky je dôveryhodnou osobou, pretože keď niekto bude spochybňovať aj jeho osobu, tak potom bude spochybňovať celú menovú politiku Slovenskej republiky. Tak bola by som rada, keby ste to zobrali do súvisu a snáď by ste sa k tomu aj mohli vyjadriť. Ale už sa veľmi ponáhľate, lebo prichádza päť hodín, a asi nestihnete hlasovanie a nedajbože 28. alebo 29. pán prezident nemôže podpísať tento zákon.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím o kľud v sále, prosím, a zároveň aj slovo odovzdávam pani poslankyni Gibalovej, poslankyni Gibalovej, pardon.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Nachtmannová, neustále hovoríte o valorizácii na základe inflácie, ale pred troma dňami ste tomu nerozumeli alebo ste nechceli rozumieť. Dokonca som dnes bola obvinená na hodine otázok pani ministerkou, že sa neustále navážam na ministerstvo, ja verím, že to bola len momentálna indispozícia pani ministerky, pretože môj prístup je viac ako korektný. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Nachtmannová, na jednej strane chcete korektné informácie pre občana, aby mal ich z jednej aj z druhej strany, na druhej strane váš príspevok obsahuje iba ohrozenie občana, čo všetko mu hrozí. Ja som už včera spomínal vyjadrenia guvernéra Národnej banky Slovenska, dnes ich tu citovala kolegyňa. Teda keď guvernér Národnej banky nepovažuje tieto dôchodcovské správcovské spoločnosti za spoločnosti, ktoré by mali hneď na druhý deň krachnúť, a že nemajú tam stanovené jasné a dobré pravidlá, tak prečo vy máte tú odvahu a nazvete ich rovno tými, čo zneužívajú mnohé veci? Veď reklamné činnosti robí kdejaká banka a kdejaké iné inštitúcie, ktoré si takto získavajú klientov.

Ja vôbec nechcem dávať tieto spoločnosti do polohy, že zabezpečia stopercentné garancie. Totiž tie stopercentné garancie nezabezpečí v živote nič. Ani v prvom pilieri, ani vy takisto nemôžete odhadnúť, ako ste sami spomínali, či o pätnásť, dvadsať rokov zabezpečí niečo prvý pilier, a nemôžete garantovať ani to, aké budú výnosy. A problém je, že chcete dať občanom celú pravdu, ale dávate im zo svojho pohľadu deformovanú a s demagógiou o tom, aké sú tieto správcovské spoločnosti zlé, a dávate to nielen vy tu v Národnej rade, ale dávate to na najvyšších úrovniach vlády a premiéra Slovenskej republiky, čo si myslím, že nie je korektné.

M. Číž, podpredseda NR SR: So stanoviskom na faktické poznámky pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Sabolová, štafetu nikoho nepreberám, to po prvé. Po druhé nemlčala som ako voš pod chrastou, to si skutočne od vás vyprosím, ja som svojím vystúpením iba chcela povedať to "b". Celú dobu sa z našej strany väčšinou hovorilo iba to "a". Nechceme nič rušiť, takéto niečo sme nikdy nepovedali, iba chceme upozorniť ľudí na možné nebezpečenstvá, hovoriť o tom, o čom sa celú dobu mlčalo, o čom ľudia vôbec informovaní neboli.

Vidím, že moje vystúpenie vyvolalo veľký záujem, ja si myslím, že som to postavila všetko na faktických údajoch, ekonomických parametroch, citovala som anglického autora, takže skutočne mojím vystúpením som chcela iba k tomu "a" dodať aj to "b".

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci, ktorí boli riadne prihlásení do rozpravy. Uzatváram teda rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky, či chce zaujať stanovisko? (Ruch v sále.) Vzdáva sa pani ministerka. Chce vystúpiť spravodajca? Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pred hlasovaním vyhlasujem trojminútovú prestávku.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 19. schôdze.

Pán poslanec Rydlo, nech sa páči, procedurálny návrh?

J. Rydlo, poslanec: Pán predseda, chcem iba využiť túto chvíľu na to, aby som vyjadril potešenie nad tým, že strana SMER - sociálna demokracia ako ostatné slovenské politické strany zastúpené v tomto parlamente sú konečne plnoprávnymi členmi euroatlantických štruktúr. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) Budeme teraz... Pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS prosím, aby sme preložili hlasovanie o tlači 487 o výkone väzby a tlači 488 o výkone odňatia trestu slobody na zajtra.

P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Reakcie pléna.) Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 115 prítomných, 74 za, 39 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili a budeme hlasovať o týchto dvoch bodoch programu, tlač 487 a tlač 488, pri najbližšom hlasovaní.

Teraz poprosím pán poslanca Glendu, aby v druhom čítaní uvádzal hlasovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 483).

T. Glenda, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci: poslanec Glenda, Štefanec, Kahanec a Lebocký. Z nich poslanec Glenda, Štefanec a Lebocký podali tri pozmeňujúce návrhy. Pri mojom pozmeňujúcom návrhu som požiadal o vyňatie bodu 33 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, lebo bod 6 môjho pozmeňujúceho návrhu koliduje s bodom 33 spoločnej správy. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 32, 34, 35, 36 a 37 spoločne s odporúčaním schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 99 za, 29 sa zdržalo.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

T. Glenda, poslanec: Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode 33 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, ale tento bod však koliduje s bodom 6 môjho pozmeňujúceho návrhu. Prosím, hlasujme.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 6 zo spoločnej správy.

T. Glenda, poslanec: O bode 33.

P. Paška, predseda NR SR: Pardon.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 38 za, 64 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento bod sme neschválili.