M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Antona Korbu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

A. Korba, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 498 z 26. novembra 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru do 25. januára 2008.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice dňa 23. januára 2008, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

1. podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

2. rozhodnúť o tom, že Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. januára 2008, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

1. podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

2. rozhodnúť o tom, že Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporučil Národnej rady Slovenskej republiky

a) podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

b) rozhodnúť o tom, že Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením č. 233 z 29. januára 2008, v ktorej určil za spravodajcu výboru poslanca Antona Korbu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, otvorte k tejto správe rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy písomne nedostal žiadnu prihlášku od poslanca alebo poslankyne. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 491 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 491a.

Dávam teraz slovo jednému z navrhovateľov pánovi poslancovi Jánovi Chrbetovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

J. Chrbet, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene predkladateľov predložiť do druhého čítania návrh na úpravu zákona č. 507/2001 o poštových službách. Novela vychádza zo snahy zamedziť možnosti obchádzania existujúceho zákona a vytvoriť rovnaké podmienky na trhu.

Slovenská pošta má na základe univerzálnej licencie povinnosť zabezpečiť vyberanie a dodávanie poštových zásielok aspoň raz denne päťkrát do týždňa pre každého obyvateľa, a to bez ohľadu na to, kde žije. Z podstaty veci je takáto služba drahá, preto sa o ňu nezaujímajú alternatívni operátori, ktorí sa sústreďujú na najziskovejší segment trhu, to znamená transakčné zásielky, ktoré doručujú vo veľkých mestách a okolí, kde sú náklady objektívne nižšie. Vidiek je pre nich príliš nákladný. Jedinou formou financovania povinností vyplývajúcich pre Slovenskú poštu je výhrada na listy do 50 g. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poštová výhrada je doteraz jediný funkčný mechanizmus kompenzácií povinností poskytovať univerzálnu poštovú službu. Pre Slovenskú poštu ako poskytovateľa tejto služby predstavujú príjmy najpodstatnejšiu časť z celkového objemu výnosov zo všetkých zásielok spadajúcich do tejto poštovej výhrady.

Podľa návrhu tretej poštovej smernice sú členské štáty povinné najneskôr do 31. decembra 2012 uviesť do činnosti zákony a iné právne predpisy, ktoré zavádzajú úplnú liberalizáciu trhu s poštovými službami, t. j. zrušiť poštovú výhradu. V návrhu poštovej smernice sa po zrušení poštovej výhrady navrhujú alternatívne mechanizmy financovania, ktoré však v podmienkach Slovenska doteraz neboli uplatňované a ani ostatné členské štáty v Európskej únii nemajú s touto formou pozitívne skúsenosti. Navrhovaná úprava zákona je úplne v súlade s praxou zaužívanou v ostatných členských štátoch Európskej únie a zodpovedá súčasnej legislatíve európskych krajín v danej oblasti. Návrh úpravy zamedzí možnosť obchádzania súčasnej slovenskej legislatívy v oblasti upravujúcej rozsah poštovej výhrady. Touto novelou žiadame o vyhradenie samotného vyberania a samotnej distribúcie listových zásielok do 50 g. Novelou poštového zákona bude garantovaná výhrada v týchto činnostiach, ktorá slúži na financovanie univerzálnej poštovej služby. V opačnom prípade by nebolo možné univerzálnu poštovú službu vykonávať, lebo neexistuje iný zákonný spôsob jej financovania.

Chcel by som ešte podotknúť, že daný návrh bol detailne prerokovaný na vláde, kde v rámci zosúladenia s treťou poštovou smernicou vzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pán kolega Rafaj. Jedná sa však len o legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z novelizácie danej smernice.

Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ktoré som tu predniesol, by som vás chcel v mene predkladateľov požiadať o podporu daného návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov (tlač 491a), v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 689 z 11. decembra 2007 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba výbory: ústavnoprávny výbor uznesením č. 320 z 23. januára 2008 a výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 290 z 22. januára 2008.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 299 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Rafaela Rafaja, ktorý vystúpi za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Je jediný písomne prihlásený do rozpravy, po jeho vystúpení bude možnosť prípadne prihlásiť sa ústne.

Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, sme v druhom čítaní pomerne jednoduchého zákona, ktorý však rieši legislatívnu dieru, ktorej riešenie je opodstatnené aj v súvislosti s praxou na trhu, aj s novoprijatou treťou poštovou smernicou, o čom hovoril za skupinu navrhovateľov pán kolega Chrbet.

Myslím si, že tento zákon a predmet úpravy bol už dostatočne pertraktovaný v prvom čítaní a skutočne bolo povedané všetko aj vzhľadom na to, že sme v istom časovom strese, pokúsim sa naozaj minimalizovať svoje vystúpenie. Ak dovolíte, prejdem hneď k pozmeňujúcemu návrhu k predloženému návrhu zákona (tlač 491) v nasledovnom znení tak, ako ho máte rozdaný v laviciach. Chcem len podotknúť, že ide prevažne o legislatívnotechnické spresnenia, až na bod 5, ktorý je ústretovejší k prípadným nejasnostiam a bude presnejšie vymedzovať dikciu podľa oznámenia komisie. Takže ak dovolíte, prednášam svoj pozmeňujúci návrh.

1. V názve zákona sa slová "v znení zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 15/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z." nahrádzajú slovami "v znení neskorších predpisov". Ide o legislatívnotechnické spresnenie samotného názvu zákona.

2. Úvodná veta čl. I. znie: "Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení zákona č. 15/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení takto:", koniec úpravy. Ide o legislatívnotechnické spresnenie názvu zákona v texte.

3. V bode 2 sa pred slovo "sa" vkladajú slová "úvodnej vete". Opäť ide o legislatívnotechnické spresnenie.

4. Čl. I sa dopĺňa takto:

Bod 3. V § 7 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa slovo "alebo".

Bod 4. V § 7 ods. 3 písm. c) sa bodka za slovom "cudzine" nahrádza čiarkou a vkladá sa slovo "alebo".

Bod 5. V § 7 sa ods. 3 dopĺňa písm. d), ktoré znie: "d) je dodávaná formou samodoručovania a výmeny dokumentov", koniec úpravy.

Odôvodnenie: V bode 3 a 4 ide o legislatívnotechnické spresnenie v nadväznosti na doplnenie nového písmena d), ktoré objasňuje, že poštová výhrada sa nevzťahuje na samodoručovanie a výmenu dokumentov. Definícia samodoručovania je v Oznámení Komisie č. 98/C 39/02 bod 2.3 druhá veta a definícia výmeny dokumentov v bode 2.4 druhý odsek predmetného oznámenia. Návrh taktiež vychádza z úvodného ustanovenia č. 21 smernice 97/67/ES v nadväznosti na bod 2.4 druhá veta oznámenia citovanej Komisie s tým, že činnosti kombinujúce nové telekomunikačné technológie s niektorými prvkami poštových služieb nie sú považované za nové služby.

5. Upravuje sa bod 6, príloha k zákonu znie: "Príloha k zákonu číslo .../2008 Z. z." a s názvom "Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie". "Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kapitola 6/zväzok 3; Ú. v. ES L 15 z 21. 1. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kapitola 6/zväzok 4; Ú v. ES L 176 z 5. 7. 2002).

Dámy a páni, ide o legislatívnotechnickú úpravu uvádzania a citácie preberaných právnych aktov a zosúladenie so zaužívanou legislatívnotechnickou praxou.

Toto je koniec pozmeňujúceho návrhu a ja vás chcem na záver môjho vystúpenia poprosiť o korektný prístup a schválenie alebo podporu tejto novely zákona, ktorou do času trvania poštovej výhrady upravujeme a spresňujeme podmienky na trhu s poštovými službami, pričom tieto služby sú už v súčasnosti z troch štvrtín plne liberalizované a verím, že aj toto prechodné opatrenie poštovej výhrady, ktoré patrí Slovenskej pošte, pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť a pripraviť Slovenskú poštu na plnú liberalizáciu, pričom daná úprava skutočne neuberá nikomu súčasný rozsah podľa zákona daných práv či povinností, a to aj v kontexte prijatej tretej poštovej smernice, ktorá našťastie veľmi presne a pregnantne vysvetlila aj problematiku, ktorú sme tu prerokovávali ešte v prvom čítaní.

Takže ja vám ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Jozef Šimko, pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pán poslanec Jozef Šimko, nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste súčasne aj predkladateľ tohto zákona a v závere ste vyzvali teda o podporu tohto zákona. Ja len chcem pripomenúť, že tá vaša argumentácia je trošku divná. Podľa vás tým, že alternatívni doručovatelia doručujú aj zásielky do 50 gramov, oberajú Slovenskú poštu o zisk. A ako následok uvádzate, že na takúto politiku doplatia ľudia vyššími cenami za poštové služby. Tu je však potrebné povedať, že poštová výhrada je definovaná dvoma kategóriami. Jedna, o ktorej sa hovorí, je hmotnostná do 50 gramov, druhá je cenová, ktorá hovorí, že monopol Slovenskej pošty sa nevzťahuje na zásielky, ak sadzba za ich doručenie je 2,5-násobne vyššia, ako je tarifa Slovenskej pošty. Inými slovami, alternatívni doručovatelia môžu pracovať na tom istom trhu ako Slovenská pošta len za podmienky, ak si za doručovanie pýtajú viac. Zákon teda monopol zatiaľ chráni a netreba zabúdať, že cena zásielky u Slovenskej pošty, štátneho podniku, je v skutočnosti ešte vyššia, keďže je financovaná z daní práve tých občanov štátu, ktorých chcete pred vysokými cenami chrániť. Chcel by som vám teda pripomenúť, že je na Poštovom regulačnom úrade, aby sledoval porušenia a vyvodil aj samotné závery. Zdá sa mi teda, že ponúkate populizmus a ide vám skôr o výnosy pošty a o monopol v tejto oblasti. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Dubravay, nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Som rád, že predo mnou vystúpil pán Šimko a kde bolo zjavné, že vôbec nepochopil podstatu veci. Slovenská pošta ako univerzálny poskytovateľ akonáhle stratí možnosť vykonávať tie funkcie, ktoré vykonáva, že vznikne konkurencia, ktorá doteraz roznášala letáky cestou študentov, často aj detí, plní nám poštové schránky, že vlastne Slovenská pošta bude musieť vzhľadom na to, že stratí zdroj príjmov, zatvoriť niektoré malé, často na miestach odľahlých, poštové úrady, pretože náklady, ktoré sú na tieto malé a odľahlé úrady, bohužiaľ, Slovenská pošta neunesie. K tomuto smeruje celý návrh, a preto si myslím, že treba to rozobrať na drobné a z toho si vybrať základnú myšlienku a tá je udržať Slovenskú poštu v tom rozsahu a v tých možnostiach, aké dosiaľ robila, má a vykonáva. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na predrečníkov? Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ja chcem reagovať predovšetkým na pána poslanca Šimka a ubezpečiť ho naozaj, že nejde o nejaký populizmus, ale ide o spresnenie nejasností v zákone a reakciu na aplikačnú prax, čo je aj našou povinnosťou ako zákonodarcov.

Pokiaľ sa tu operuje alternatívnymi operátormi, tak treba naozaj, pokiaľ nám ide o občanov, zdôrazniť, že tieto firmy neposkytujú služby občanom, pretože nemajú odberné miesta, ale sú zväčša zameraní na veľkých zákazníkov, a teda ich primárnym klientom sú organizácie a nie súkromný občan.

A mali ste pravdu, keď hovoríte, že áno, môžu podnikať aj v tejto oblasti, ale práve z pohľadu občana je veľmi zrejmé, že zrejme si nezvolili takého operátora, ktorý listovú zásielku doručí za 25 korún, ale za, teda namiesto desiatich za 25 korún. Príkladom nám môže byť Fínsko, ktoré zaviedlo po úplnej liberalizácii poskytovať poštovú výhradu ako povinnosť, ale robí to len súčasná štátna, ak tak môžeme povedať, akciová spoločnosť fínskej pošty. Okrem toho tam alternatívni operátori majú aj súčasne povinnosť odvádzať 30 % zo svojho zisku do kompenzačného fondu, čo ich určite viac zaťažuje ako model, ktorý je v súčasnosti u nás. A pokiaľ hovoríme o Slovensku s možným zdražovaním, príklad je tu tiež zo zahraničia, je to Britská kráľovská pošta, ktorá musela zvýšiť ceny alebo kompenzácie zo štátneho rozpočtu.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rafaj bol prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne? Pán poslanec Stanislav Kahanec, ďalej Ivan Štefanec, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko zareagovať k predloženému návrhu novely zákona č. 507 o poštových službách.

Keď pozriem na úvod dôvodovej správy, hneď v úvode tá prvá veta potvrdzuje, že v podstate táto poštová výhrada predstavuje monopol. Je to vlastne aj uvádzané v odseku, kde sa cituje, že "poštová výhrada, ktorá predstavuje monopol na listy do 50 gramov, je v rámci členských štátov" a tak ďalej. Čiže potvrdzujeme to, že tá poštová výhrada je monopolom pre Slovenskú poštu.

Tu nejde o to, že nechceme pochopiť riešenie určitých problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť s nejednoznačne definovanými vecami v zákone, ale toto riešenie je skôr smerujúce k posilňovaniu monopolizácie Slovenskej pošty. Avšak je otázka, že či táto monopolizácia dovedie v budúcnosti ku konečnému riešeniu alebo či nevyrieši len problém súčasného garantovaného zabezpečenia zdrojov pre Slovenskú poštu. Je jasné aj to, že liberalizácia poštových trhov bola posunutá na neskorší termín, ako je tam tiež uvádzané. Aby bolo aj pre ľudí zrozumiteľné, o aké zásielky sa vlastne jedná, tak sú to zásielky transakčné, ale zrozumiteľnejšie sú určite termíny, že je to napríklad zasielanie bankových výpisov a výpisov účtov a podobne, účtov telekomunikačných, pardon, účtov telekomunikačných operátorov, sú to vlastne veci, ktoré bežne sú zasielané ako informácie pre jednotlivých užívateľov či už bankových služieb, alebo nejakých služieb telekomunikačných operátorov a podobne.

Ale chcem popri tom upozorniť na jednu vec. Teraz, keď schválime túto poštovú výhradu, síce Slovenská pošta získa monopol na doručovanie týchto zásielok, ale je len otázkou času, a deklarovali ste to, že chcete podporiť informatizáciu spoločnosti a že chcete, aby sa internet na Slovensku rozšíril, kedy si ľudia uvedomia, že vlastne všetky tieto zásielky sú úplne zbytočné, keď budú mať doma internetové služby a môžu si tieto výpisy, faktúry a podobne pozerať priamo na obrazovke svojich počítačov... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, na chvíľočku vás preruším. Poprosím ctené kolegyne a kolegov, keby ste sa viac upokojili, ako to teraz je cítiť tu od predsedníckeho stola zo sály, a ak si potrebujete niečo povedať, tak si to povedzte mimo sály. Ďakujem za porozumenie.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne.

Čiže k tomu, že chcete podporovať rozvoj internetu, to hádam, to hádam nebudete popierať. Je len otázkou času, kedy sa tieto služby výraznejšie rozvinú a kedy si ľudia uvedomia, že vlastne tieto výdavky za toto poštové doručovanie, či už bankových výpisov a podobne, platia úplne zbytočne a vlastne púšťajú peniaze vedľa.

Takisto sa uvádza v predkladanom návrhu, že vlastne tieto zdroje tvoria najpodstatnejšiu časť z celkového objemu všetkých zásielok spadajúcich do poštovej výhrady, teda na listy do 50 g. Čiže toto, čo som uviedol, mi len potvrdzuje, že toto opatrenie, ktoré sa teraz prijíma, má krátkodobý charakter a vyrieši len terajší príjem pošty. Ale na druhej strane, na druhej strane sa vraciame k monopolizácii postavenia a k vytváraniu iných podmienok pre alternatívnych poštových operátorov a nezabezpečujeme nejaký súťaživý priestor pre tých, ktorí chcú zabezpečovať služby.

Keď si pozrieme aj vyhlásenie riaditeľa prevádzky a člena Predstavenstva Slovenskej pošty pána Achimského, tak komentoval tieto veci s tým, že diskutovaný tento návrh poslanecký iba spresňuje nie celkom jednoznačnú definíciu. To by som povedal, že áno, že spresňuje. Ale ďalej komentoval, že sa Slovenská pošta podľa neho cíti pritom poškodená alternatívnymi poštovými prevádzkovateľmi. No a toto už mi pripomína také akože nie konzervatívne, ale veľmi staré pohľady, že keď je nejaké súťaživé prostredie a keď chcú aj iní zabezpečovať služby, tak sa ten, ktorý má monopol, cíti poškodený.

Iný pohľad zasa mal riaditeľ, generálny riaditeľ TNT Post pre strednú a východnú Európu, ktorý zasa považoval tento krok za nelegálny a v rozpore so smernicami EÚ. Možnože je tá pravda niekde uprostred, ale každopádne jednoznačne môžem povedať, že nevytvárame takouto novelou zákona, poslaneckou novelou podmienky pre alternatívne zabezpečovanie služieb vo všeobecnosti. A môžem spomenúť príklady aj zo súčasnej schôdze Národnej rady, keď sme podobne chceli umelo zasahovať do iných oblastí, či už v neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov, či keď sme chceli zasahovať napríklad do nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podobne. A ono sa to stále vracia pri ďalších novelách zákonov tak, ako sme to mali na dnešnej, na súčasnej schôdzi.

Podobne bol prípad, bol prípad takisto riešenia služieb i v inej oblasti, ktorý bol poslanecký návrh kolegyne pani poslankyne Gibalovej, kde sme zasa na rozdiel od týchto vecí nechceli podporiť úplne jasný, jasný prípad navýšenia a valorizácie prostriedkov, ktorý by bol úplne jasným a korektným krokom a pre všetky subjekty, teda nielen pre monopolné postavenie, a bol by vlastne zabezpečoval rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí sa chcú služieb zúčastniť.

To je ten rozdiel medzi našimi pohľadmi, že vy na jednej strane sa chcete pochváliť tým, aké máme dobré ekonomické výsledky, na druhej strane robíte kroky a opatrenia, ktorými podmienky pre ďalší rozvoj v podstate brzdíte. A to, že ten rozvoj dnešnej ekonomiky je na veľmi vysokej úrovni, to potvrdzujú, myslím, skoro dennodenné správy. Aj včera uvádzali tí, ktorí o tom debatovali, že vlastne dosahujeme pravdepodobne asi najvyšší stupeň rozvoja ekonomiky v našej spoločnosti.

A čím asi sa ten rozvoj, myslíte, dosiahol? Myslíte si, že sa dosiahol posilňovaním monopolizácie alebo, by som povedal, porušovaním takých korektných podmienok pre hospodársku súťaž? Asi nie. Asi sa dosiahol tým, že niekto mal odvahu prijímať aj nepopulárne kroky, ktoré sa síce krátkodobo zdali nepopulárne, ale po čase výsledok a reálna situácia na Slovensku ukázala, že i keď mnohé z nich neboli akože stopercentné, čo ja nemám problém povedať, že sa popri tom mohlo urobiť aj množstvo chýb, ale každopádne viedli k súčasnému stavu rozvoja. Lebo to hádam nechcete povedať, že tento rozvoj bol zabezpečený jeden a polročným vládnutím vašej vládnej koalície.

Takže keď zoberiem záverom k tejto problematike, uvediem ešte jeden príklad zo života ohľadom konkurenčného prostredia a týka sa v podstate zabezpečenia vykurovania domov. Tam takisto boli veľké problémy s tým, či môžu sa jednotlivé bytové domy odtrhnúť, či môžu robiť samostatné vykurovanie a podobne, a takisto tam nie sú jasne veci definované v zákone. A môžeme takisto povedať, že iba spresníme zákon. Môžeme ho spresniť. Otázka je, že kam budeme smerovať. Ja pochopím, že v niektorých veciach treba sa pozerať z komplexného hľadiska a z nadhľadu kvôli tomu, že keď zasiahneme napríklad do sústavy vykurovania, tak asi to nie je také celkom jednoduché, a vlastne tým, keď sa niekto vylúči, tak skomplikuje celkovú efektivitu pôvodného monopolného dodávateľa. Ale je to analogický príklad. A určite tí, ktorí mali odvahu k tomu, aby tieto kroky uskutočnili a aj si ich dotiahli do konca, môžu byť spokojní s tým, že majú efektívnejšie náklady na vykurovanie.

Podobne je to aj v tomto prípade pri pošte. Ak existujú noví alternatívni zabezpečovatelia služieb, každopádne vytvárajú súťaživé prostredie a dávajú šancu ľuďom, aby vzhľadom na konkurenčné a súťaživé prostredie znižovali ceny, a tým pádom vlastne ľudia v konečnom dôsledku môžu dospieť k nižším cenám. Na druhej strane si vôbec nechcem zakrývať oči pred tým, že pri podcenení určitých druhov služieb a pri deformovaní cien z minulosti, že tieto služby môžu ešte výrazne vybehnúť aj do budúcnosti, ako je úplne známe, keď si pozrieme na cenu týchto služieb v iných krajinách.

Zásadne, čo som pri tomto materiáli chcel povedať, je to, že týmto zákonom, touto novelou, poslaneckou novelou zákona len posilňujeme monopolné postavenie pošty a posilňujeme ho iba krátkodobým riešením a neriešime koncepčne tieto problémy do budúcnosti, aby sme vytvárali práve cez súťaživé prostredie lepšie podmienky na zabezpečenie kvalitných a dobrých služieb pre občanov, pre užívateľov služieb, pri, samozrejme, aj minimalizovanej cene, ktorá by mala vyplynúť z tohto súťaživého prostredia.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca - pán poslanec Chrbet a pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Chrbet, nech sa páči.

J. Chrbet, poslanec: Ďakujem za slovo. Reagoval by som na pána kolegu Kahanca. Uvedomme si jednu vec, že čo je Slovenská pošta. Je to akciová spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu, ktorá funguje ako ekonomicky samostatný a konkurencieschopný hospodársky subjekt. Uvedomme si takisto, že Slovenská pošta je viazaná zákonom, že musí doručovať poštu do všetkých miest každému človeku na Slovensku päťkrát v týždni. Prostredníctvom svojej siete, ktorá je 1 566 pôšt, z toho sa nachádza 1 333 pôšt niekde na dedinách a len 200 v mestách, má aj určité náklady. Tým pádom vlastne poštovou výhradou alebo, hovorme tomu, licenciou vykrýva prakticky zvýšené náklady, ktoré má.

Stále tu hovoríme o liberalizácii trhu. V niektorých krajinách, v okolitých krajinách Európskej únie už liberalizácia trhu prebehla. Ale tie skúsenosti s liberalizáciou nie sú dobré a štáty pristupujú na spôsob prakticky ako poskytovania licencií svojím vlastným národným poštám, pretože je to jediný spôsob. Prečo máme o niečo prichádzať, keď liberalizácia je až v roku 2013? Vezmite si, že Slovenská pošta odvádza štátu dividendy. To znamená, za štyri alebo za päť rokov o koľko príde štát alebo štátny rozpočet?

A stále tu hovoríte o alternatívnych doručovateľoch. Vezmite si, kto sú alternatívni doručovatelia, vy ste to aj spomínali, napríklad firma TNT, ktorá nezamestnáva toľko ľudí, ako zamestnáva Slovenská pošta, ktorá si berie tú čerešničku na tej torte a roznáša výpisy, bankové výpisy, pretože to sú... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, tak ako nikto nebude, ak má rozum, nosiť drevo do lesa, tak je úplne evidentné, že nijaký alternatívny poštový operátor nebude doručovať nikdy v budúcnosti vianočné alebo veľkonočné pohľadnice babenke do obce Stakčín v okrese Snina či do iných odľahlých miest. Na to, prosím vás, zabudnime. Slovenská pošta nezíska monopol, ako ste uvádzali. Status quo tu je a ja chcem povedať, že istý prirodzený monopol, ale nemám rád toto slovo, tu bude, ako som v úvode naznačil, aj po úplnej liberalizácii, pretože alternatívni operátori sa ani netaja tým, že nemajú záujem o plné prebratie a konkurencieschopnosť so Slovenskou poštou práve v oblasti univerzálnej poštovej služby. Čiže nie je tu záujem ani budovať ďalších tisíc odberných miest pre verejnosť, ani doručovať stratové zásielky do 50 g občanom.

Takže ja by som poprosil, keby sme si uvedomili tiež, že Slovenská pošta je hendikepovaná tým, že musí odvádzať okrem platenia riadnych daní aj dividendy štátu a minulý rok to bolo v sume 300 mil., pričom okolité štáty v rámci prechodu na liberalizáciu už investovali do nových technológií a Slovenská pošta navyše má ešte aj ďalšie obmedzenia prísnosti, ktoré nemusia dodržiavať iní operátori.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Rafaj, ja tiež nejako nechcem používať výrazne slovo monopol. Slovo monopol však odznelo v dôvodovej správe hneď v jej úvode a jednoznačne týmto vyjadrením dôvodová správa potvrdzovala, že Slovenská pošta má ten monopol. Podstatné je, takisto nechcem ani glorifikovať, to už zároveň odpovedám aj na pána poslanca Chrbeta, nechcem glorifikovať ani výsledky liberalizácie a už dupľom nie tých, ktorí si chcú zobrať čerešničku na torte a využiť niektoré veci pri zabezpečovaní či už služieb, alebo iných vecí.

Ale myslím si, že by sme nemali až natoľko "furt", stále smútiť, že aké hendikepy má napríklad Slovenská pošta, tak ako ste spomínali, že proste má určité hendikepy, má ďalšie obmedzenia a podobne. No OK, tak riešme tieto veci, aby sa zefektívňovali činnosti, a myslím si, že tento proces aj permanentne prebieha. Ale netrápme sa s tým, že má hendikepy. No keby sme sa nad tým trápili, tak musíme v spoločnosti tých, ktorí sú zapojení do nejakej hospodárskej súťaže, stále pozerať, no tak ale ten druhý má hendikep, tak vlastne toho prvého nejako pristrihnime alebo dajme mu monopol, keď už sme to spomínali. Čiže nie je to o tom.

Ja si myslím, že podstatné je, aby sme zabezpečovali služby, ktoré budú aj kvalitné, aj v danom čase, ako majú byť zabezpečené. A aby sme zabezpečovali služby, s ktorými budú spokojní ľudia, teda aj budú mať prijateľné ceny. V tomto smere si myslím, že keď obmedzujeme súťaživosť, tak to nie je dobrý smer.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ako posledný z prihlásených rečníkov v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, na túto tému sme mali zaujímavú debatu už v prvom čítaní a musím povedať, že sa stotožňujem s mojimi kolegami, ktorí hovorili o tom, že tento návrh je, bohužiaľ, posilnením monopolu, tak ako sa to píše v dôvodovej správe. Dôvodová správa sa netají ani tým, že sa jej jedná o výnosy Slovenskej pošty, doslova, keď citujem z dôvodovej správy, píše sa tam, že "súčasná situácia môže spôsobiť dramatický prepad vo výnosoch Slovenskej pošty".

Chceme teda riešiť výnosy štátneho monopolu, ale neriešime tu skutočný stav, skutočnú podporu konkurencie na trhu s poštovými službami a najmä záujmy občana. Mám za to, dámy a páni, že tento návrh zákona ide nielen proti európskym trendom, ale ide aj proti záujmom občanov. Bohužiaľ, nie je dobrý ani z pohľadu štátneho rozpočtu, lebo tu hrozia napr. aj prípadné žaloby tých, ktorí podnikajú na tomto trhu, a teda prípadné pokuty, ktoré zaplatia len občania tejto republiky, nie je dobrý pre podnikateľské prostredie a predovšetkým nie je dobrý ani pre ľudí.

Argumentovali tu niektorí moji predrečníci tým, že údajne pošta musí doručovať do každej obce a že má takmer ako keby v každej obci svoje prevádzky. No nie je to tak, práve aj na Slovensku existuje veľa, veľa obcí, ktoré si riešia doručovanie svojimi vlastnými silami. V prípade, že tento návrh prejde, bohužiaľ, práve takéto obce by boli postihnuté a takýmto obciam by sa práve zvýšili náklady, lebo využívajú na distribúciu svojich zásielok veľakrát pomoc svojich občanov, veľakrát sa to rieši v réžii obecných úradov.

Čo sa týka hybridnej pošty, pán poslanec Rafaj, keď sme o tom hovorili v prvom čítaní a ja som sám upozorňoval, že ak by ten návrh prešiel tak, ako bol naformulovaný, tak sama Slovenská pošta by nemohla dodržiavať tento zákon, tak tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste predložili, to síce riešite, ale práve podľa môjho názoru potvrdzujete to, čo som hovoril zo začiatku, že vlastne remonopolizujete hybridnú poštu a vytvárate stav, keď sa posilňuje len štátny monopol.

Na jednej strane teda posilňujeme pozíciu jedného hráča na trhu, berieme možnosť pre odberateľov vybrať si z toho, čo im môžu ponúkať ďalší hráči na trhu, no a v končenom dôsledku, keď sa pozrieme, ako sa ten monopol správa, tak je zaujímavý aj pohľad do Obchodného vestníka, napríklad, keď si pozriete, aké tendre vyhlasuje Slovenská pošta. Tu jej posúvame ďalšie výnosy, ale na druhej strane sú tam zadania, sú tam trebárs zaujímavé konania, nie verejnou súťažou, ale zaujímavé priame zadania, keď sa hovorí napr. o reklamných službách za 400 mil. Sk., to bolo nie až tak dávno v druhej polovici minulého roka, keď Slovenská pošta za 400 mil. Sk si priamym zadaním objednala reklamné služby. O čom budú tie reklamné služby? O tom, aby hovorili, vyberte si len nás, keď my týmto zákonom im chceme posilniť monopol v tejto Národnej rade? No to snáď nie! To je proti zdravému rozumu.

Na základe týchto argumentov, dámy a páni, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa nepokračovalo v tomto rokovaní o príslušnom návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca - pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Rafaj, nech sa páči.