P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky - pán poslanec Štefanec, Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech a páči, pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Mikuš veľmi jasne vysvetlil situáciu práve v nákladnej doprave v strednej Európe a myslím si, že z jeho vystúpenia bol zreteľný fakt, že odmietnutie privatizácie bolo, bohužiaľ, viac ideologické než ekonomické rozhodnutie. Aj súčasný stav situácie pri Cargu je taký, že jednoducho sa ukazuje, že vláda nevie čo ďalej. Tá situácia je analogická pri letisku, kedy sa odmietlo 20 mld. z privatizácie plus aj na investovanie. A je jasné, že Cargo preto, aby sa rozvíjalo, potrebuje ďalšie investície. Potrebuje predovšetkým investície do prekládkových staníc. Je zrejmé, že bez strategického partnera to nepôjde. Takže zo všetkých hľadísk, keď sa na to pozrieme, vidíme jasné dôkazy, že odmietnutie privatizácie nebolo dobrým riešením a pre budúcnosť Carga ako štátneho podniku, ktorý nemá príjmy zo štátneho rozpočtu, je teda klasickou podnikateľskou organizáciou, pre budúcnosť je vstup strategického investora nevyhnutný. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Kolega Mikuš sa spýtal, kto toto všetko zaplatí. No, kto toto, povedzme, hlúpe ideologické rozhodnutie o zastavení privatizácie zaplatí, ak sa pozrieme do správy, tak Cargo dnes platí Železniciam Slovenskej republiky, štátnym Železniciam Slovenskej republiky 50 % z nákladov. Ak to Cargo pôjde do útlmu, ak to Cargo začne stagnovať, no ono stagnuje preto, lebo pri takomto raste ekonomiky, aký je na Slovensku, ak nerastú státisíce ton prepravy, tak Cargo stagnuje a v budúcnosti pôjde do útlmu, tak o to viac peňazí bude musieť platiť štát do Železníc Slovenskej republiky na bezpečnosť a infraštruktúru koľají, lebo tie sú štátne. No a čím viac peňazí bude štát dávať do Železníc Slovenskej republiky z daní, tak tým menej peňazí pôjde do zdravotníctva, do školstva a do sociálnej sféry. Jednoducho dnes si to možno ešte ten štát môže dovoliť pri tomto raste, na ktorý ste nabehli a ktorý ste zdedili. Lenže ten rast nie je perpetuum mobile a pre ten rast treba niečo robiť. A práve to je to, a znovu to opakujem, čo mne chýba v tejto správe, o čom tá správa mala byť a o čom bolo naformulované to uznesenie, a to je, čo s budúcim Cargom, aby sa z neho nestala len regionálna železničná doprava v rámci hraníc Slovenskej republiky. Ako sa chce Cargo zaradiť na liberalizované európske koľajnice, toto v tej správe vôbec nie je.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikuš - reakcia.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Pán kolega Štefanec hovoril alebo reagoval na chybu, že sa Cargo neprivatizovalo. No, pán kolega, my sme vlastne neprivatizáciou Carga prerobili dvakrát. Prvýkrát, keď sme mohli firmu predať, získať peniaze a v štátnom rozpočte ich použiť na iné účely. A druhýkrát, keď tu zostane firma, ktorá bude ekonomicky slabá, dokonca možno s podporou štátu a nebude prispievať svojimi ziskami do štátneho rozpočtu a svojimi odvodmi do Sociálnej poisťovne. A dnes Cargo zamestnáva vyše 10 000 ľudí a o osudoch týchto ľudí dnes vláda nechce rozhodovať alebo nerozhoduje, ale s ich budúcnosťou hazarduje. Ale, bohužiaľ, na Slovensku hlavne dnes nečinnosť alebo "ničnerobenie" sa netrestá alebo neberie na zodpovednosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči?

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne, ale nedá mi nereagovať na túto diskusiu a rozpravu, ktorá tu odznela. Pokúsim sa v poradí, v akom jednotliví diskutujúci vystupovali.

Najskôr pán poslanec Janiš. Ja nenamietam vôbec na zníženie ceny za dopravnú cestu, čo tu zaznelo. Ale poukazoval som a to je aj mojím cieľom, aby sa znížila cena dopravnej cesty, ale poukazoval som najmä na to, že zníženie ceny za dopravnú cestu sa neprejavilo v kúpnej cene. To znamená, nový kupujúci zaplatí v priebehu budúceho roka a ďalších rokov o 1 miliardu menej za cenu za dopravnú cestu. To znamená, že tá jeho investícia bude oveľa bonitnejšia a návratnejšia, pretože štát mu vytvoril tým výmerom Úradu pre reguláciu železničnej dopravy takýto priestor a neprejavilo sa to správne v jeho kúpnej cene. Takže ja som namietal len to. Nie fakt, že sa znižuje cena za dopravnú cestu, ako si tu poukázal. Čo urobíme ďalej, tomu sa budem venovať o chvíľočku.

Chcem len reagovať aj na tú zodpovednosť, čo tu odznelo viackrát, že vláda nechce prevziať zodpovednosť za viac ako desaťtisíc zamestnancov a takéto ďalšie tézy. Na to chcem reagovať len toľko, že súčasne tých cca 11 000 zamestnancov Carga má aj s odbormi, aj so zamestnancami súčasné Cargo sociálny zmier. Je tam zadefinovaný 6-percentný medziročný rast miezd a mzda je tak isto stabilizovaná. Je cca o nejakých 20 % vyššia ako priemerná mzda v Slovenskej republike. Čiže pracovať v Cargu sa stále oplatí a necítim, že by 11 000 zamestnancov malo nejaké obavy o svoju budúcnosť. Samozrejme, musíme ozdravovať aj v tejto oblasti Cargo, ale primeranou mierou. Snažíme sa to riešiť tak, aby to zamestnancov nebolelo a to sme tak isto vyriešili aj pri tom depe v Prešove a presune depa z Prešova do Humenného, kde každému jednému zamestnancovi bola ponúknutá náhradná práca a v podstate všetci títo zamestnanci na túto prácu reagovali. A myslím si, že nejakých 20 zamestnancov nereflektovalo a rozišli sa dohodou. Takže takto budeme postupovať aj ďalej.

Priznávam, že v Cargu je mierna prezamestnanosť a snažíme sa ju vyriešiť citlivo a sociálne spravodlivo. Čiže, naopak, nejaký katastrofický scenár o zamestnanosti a prepúšťaní neprijímam. Ten katastrofický scenár by bol v prípade, že by došlo k privatizácii. Pretože mal som možnosť sa dostať aj k finančným modelom budúcich investorov a teda budúcich kupujúcich, ktorí predpokladali po uplynutí dvoch rokov, lebo v tej privatizačnej zmluve sa zaviazali, že dva roky nebudú robiť drastické prepúšťanie, ale v tom finančnom modeli po uplynutí dvoch rokov v strednodobom pláne bolo jednoznačne definované, že musí dôjsť k prepusteniu 3 - 4 tisíc zamestnancov. Tak bol finančný model namodelovaný po uplynutí dvoch rokov a údržba opravy okamžite, to znamená, tie depá, o ktorých sme sa tu bavili, okamžite vytvoriť samostatnú dcéru, ktorá bola pripravená pre určitého podnikateľa, ktorého tu nechcem teraz menovať.

Panika vo vláde tu zaznelo a že máme scenáre iba predať za nižšiu cenu, vtierať sa Čechom alebo živoriť. Toto sú také tézy, ktoré tak isto veľmi nechcem rozvíjať. Predať za nižšiu cenu nechceme, vtierať sa Čechom, takisto o tom tu žiadna reč ani nie je, je to taký istý partner ako my a ja potom o chvíľočku spomeniem aj to, ako budeme postupovať, ak tak budeme postupovať. Fakt je ten, že presne neviem, čo medializovala česká strana, čo tu zaznelo, ale vidím jednoznačne nejaké nepochopenie pojmov alebo, ako nadviažem na pána poslanca Mikuša, že bitka sa začala a podmienky iných musíme plniť. Ja o ničom takomto neviem. Fakt je ten, že k privatizácii Carga nedôjde. Fakt je ten, že nemusíme plniť podmienky iných. Ja o takomto nič neviem. A fakt je ten, že buď sa bude Cargo vyvíjať samostatne ako 100-percentná akciovka štátu alebo zhodnotí výhodnosť spojenia sa so strategickým partnerom, ale nie za tej podmienky, že po fúzii, po uskutočnení tej fúzie dôjde k predaju. O takom som ja nikdy s českým ministrom nediskutoval a ani takáto možnosť tu nebola nastolená.

Chcel by som len zdôrazniť to, že stále spájate vytvorenie spoločného podniku s privatizáciou. Je potrebné filozoficky si pozrieť zákon 92/1991 Zb. o privatizácii a je potrebné si vysvetliť a ozrejmiť, čo je privatizácia. Privatizácia je predaj majetku zjednodušene alebo predaj akcií. Spoločný podnik a paralela z vytvorenia spoločného podniku s privatizáciou je absolútny nezmysel, pretože tam nedochádza ani k predaju majetku, ani k predaju akcií. Takže rád by som, aby sme si vyčistili tieto pojmy a neoperovali takto neprofesionálne s pojmami, ktoré sa tu predkladajú.

Zaznel tu ešte párkrát širokorozchod. So širokorozchodom a s budovaním širokorozchodnej železničnej trate v podstate Cargo nemá nič. Cargo by s ním malo potom, keby bol ten širokorozchod vybudovaný. To je určitý zámer, no je behom na veľmi dlhé trate možno 10, možno 12 rokov. Fakt je ten, že komunikujeme aj s Ruskou federáciou ohľadne možností vytvorenia a vybudovania širokorozchodnej železnice. Fakt je ten, že boli by sme sami proti sebe, keby sme vybudovali širokorozchodnú dráhu a vlastne by sme znížili objemy na našej súčasnej dráhe normálneho rozchodu. Čiže určite takouto cestou nepôjdeme. Je vízia naozaj tých 10 - 12 rokov, v tom horizonte 10 - 12 rokov bude aj naša železnica normálneho rozchodu takisto kapacitne podstatne viac využitá a práve pre tie chýbajúce kapacity by bolo vhodné zo súčasného stupňa pohľadu budovať aj širokorozchodnú železnicu. Samozrejme, my tam definujeme aj spôsob financovania, čo stále zostáva zatiaľ neznámou. Zatiaľ sa robia len feasibility studies, ako by to vedelo vlastne fungovať, koľko tovarov by sa dalo presunúť na ten širokorozchod, ktorý by bol dovedený do Bratislavy a následne do Viedne.

Zmyslom tohto širokorozchodu je zabezpečiť financovanie z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Slovenská republika nemá na to, aby vedela z vlastných zdrojov alebo zo zdrojov, ktoré si požičia, postaviť širokorozchod. To znamená, že jednoznačne viem dnes konštatovať, že cca 70 - 80 mld. slovenských korún na vybudovanie širokorozchodu zo štátneho rozpočtu alebo s garanciou štátu je nezmysel, preto treba hľadať iné zdroje. Tie iné zdroje sú nejaký nový pohľad, ktorý sa snažíme zaviesť do Európskeho spoločenstva do budovaní takýchto spojení s inými, tretími krajinami mimo Európskej únie. Čiže tam by sa dal nájsť určitý zdroj a určitý zdroj by vedel byť aj poskytnutý zo strany Ruskej federácie. Takže toto sú zatiaľ také základné vízie, čo sa týka širokorozchodu. Určite nechceme, aby širokorozchod ovplyvnil prekladisko Čierna nad Tisou, to znamená, sypké materiály. Ale zmyslom širokorozchodu v tom časovom horizonte 10 - 12 rokov by bolo riešiť kontajnerovú dopravu, to znamená, toky kontajnerov z Ázie do Európy, ktoré po vodnej doprave, námornej vodnej doprave z časového hľadiska aj z cenového hľadiska vychádzajú v budúcnosti nevýhodnejšie ako preprava po Transsibírskej magistrále a tým širokorozchodom a dostaním kontajnerov do nových terminálov, ktoré by mohli vzniknúť v Bratislave a vo Viedni, by sa tento problém vyriešil.

Už len to ekologické hľadisko, že by sme zobrali výkony Čiernej nad Tisou, je nezmysel, pretože neviem si predstaviť, že by sypké materiály, ktoré z ekologického hľadiska sú určitým problémom, situovala vo svojej blízkosti Viedeň a takisto ani Bratislava. Čiže sypké materiály ostávajú v Čiernej nad Tisou. A Čiernu nad Tisou ideme modernizovať tak, aby vedela modernejšie a výkonnejšie zabezpečovať prekládku týchto tovarov. Samozrejme, širokorozchod má ešte jednu podmienku a to je definícia ruskej strany ohľadne ceny za dopravnú cestu. Čiže takisto, ak tam nebude jednoznačná definícia, koľko bude stáť v najbližších 25 - 30 rokoch cena dopravnej cesty, samozrejme, s nejakým inflačným koeficientom, tak vtedy sa dá, a bude to záväzne ruskou stranou zadefinované, na takomto zámere budovať. Ale opakujem, zatiaľ pracujú expertné skupiny a rokujeme, posúvame tento materiál ďalej a uvidíme. Netreba robiť teraz žiadnu paniku. Myslím si, že sa rozhodneme správne a správne pre Slovensko a správne aj pre Čiernu nad Tisou, prekladisko v Čiernej nad Tisou. Takže k širokorozchodu asi toľko.

O prepúšťaní som povedal, aký scenár s prepúšťaním by nastal po privatizácií, aké finančné modely vlastne mali investori pripravené. Niekedy si myslím, že tým nezmyslom neverí ani sám poslanec Janiš. Tá téza, že žijeme len z nagazdovaného a plné sýpky ideme teraz rozdávať. Musím sa nad tým pousmiať a tiež to nejdem veľmi komentovať. Ja to o chvíľu budem prezentovať, ako žije Cargo z nagazdovaného.

Musím sa dotknúť ešte toho, čo tu odznelo, že správa nemá, resp. neobsahuje riešenie o budúcom vývoji a vyzerá to tak, že názor Carga, že to, čo tu bolo predložené, je názor Carga a nie vlády alebo rezortu. K tomu chcem povedať len toľko, že je to v bode 3 správy. Ten bod 3 správy jednoznačne hovorí o postupe vlády Slovenskej republiky v budúcnosti Carga a sú tam naznačené tie okruhy a tá metodika, ktorú náš rezort definoval Cargu. A chcem zdôrazniť to, že to nemá ani logiku. Rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, resp. ja neriadim Cargo. Cargo riadi jeho manažment, ktorý je za to zaplatený a ja schvaľujem a definujem zásady dopravnej politiky, ja schvaľujem a definujem ich podnikateľský plán. Ale ten konkrétny výkon nerobím. Ale nie je problém, aby sa hociktorý poslanec, ja mu viem sprostredkovať stretnutie, s manažmentom Carga stretol a prešiel si s nimi ročný krátkodobý a takisto päťročný strednodobý plán budúceho rozvoja Carga. A jednoducho mám za to a opakujem ešte raz, že nemá to logiku a mám za to, že sme nemali dávať plán Carga, hospodársky plán Carga do tejto správy. Pretože tá správa je z úrovne vlády Slovenskej republiky a v tejto správe a v tom postupe budúceho rozvoja Carga sú definované všetky témy, ktoré, samozrejme, sú potom rozvedené v podnikateľskom pláne Carga, či už v jednoročnom alebo v päťročnom.

Z hľadiska aktivít, ktoré sú, ak tu taká požiadavka zaznela, tak viem zopár čísel z hospodárskych výsledkov a z hospodárskeho plánu, podnikateľského plánu Carga definovať aj teraz, ktoré som nechcel dávať do tej správy, pretože, opakujem, to bol pohľad vlády Slovenskej republiky a vláda má definovať len niektoré základné tézy, a nie definovať konkrétny podnikateľský plán s jeho všetkými náležitosťami.

Ale keď je tu taká požiadavka, tak zacitujem. Od roku 2005, kedy vzniklo Cargo, dosiahlo Cargo stratu 974 miliónov v roku 2005. V roku 2006 to boli skoro 2 miliardy. Predbežné výsledky za rok 2007, ktoré budú zverejnené v máji, sú cca -550 miliónov a plán na rok 2008 je +47 miliónov. Toto svedčí aj o stabilizácii Carga, ako som už viackrát povedal a chcem zdôrazniť to, že v rokoch 2006, 2007 aj 2008 pri porovnateľnom objeme prepravovaného tovaru sú tie výsledky evidentné, že stabilizujeme Cargo a že rok 2008 bude mierne plusový. Pritom som už viackrát zdôraznil, že sme sa museli vysporiadať s tými restami, ktoré v Cargu boli, pretože naozaj Cargo bolo pripravené na privatizáciu. Nič sa v ňom neinvestovalo a boli tam pomerne veľké účtovné zmätky, ktoré sme museli zaúčtovať, ako som už povedal, tie súdne spory. Povedal som tie ekologické záťaže, ktoré sme museli riešiť a tie ostatné ďalšie náležitosti, s ktorými sme sa tiež museli vysporiadať a nedalo sa to urobiť v roku 2005, ale museli sme to riešiť v roku 2006 a 2007. Samozrejme, tieto výsledky Carga sú tiež pri porovnateľnom poplatku za železničnú dopravnú cestu, to znamená, tá stabilizácia v tých číslach hovorí jednoznačne.

Takisto strednodobý plán Carga je na rok 2009 zisk 165 miliónov, na rok 2010 zisk 235 miliónov, na rok 2011 zisk cca 350 miliónov slovenských korún a 2012 čistý zisk 266 miliónov korún. Tieto čísla sú z reálnych faktov, z reálneho podnikateľského plánu. Neklameme sami seba a snažíme sa tie čísla zadefinovať tak, aby sme ich vedeli aj naplniť.

To, čo som povedal, tak isto tie tézy - môžem ich stručne rozviesť - čo sú v správe o budúcom vývoji Carga a postupe. Takže tie tézy sú jednoznačné. Cargo nevymyslí momentálne nič iné a nebude vyrábať, ja neviem, ponožky, ale bude sa zaoberať len tými výkonmi, ktoré robí doteraz. A na to potrebuje robiť tie úkony, ktoré sa pokúsim teraz zadefinovať a ktoré sú naznačené aj v správe v bode 3. To znamená, Cargo bude modernizovať vozne, Cargo bude modernizovať hnacie dopravné vozidlá, to znamená, lokomotívy. Cargo bude riešiť prečerpávaciu a prekládkovú techniku na východe v Čiernej nad Tisou, bude riešiť informatiku a energetiku tak, aby došlo k tým úsporám, ktoré sme deklarovali. Môžem pozitívne zdôrazniť to, že investície s rokom 2005 a 2006 do Carga sú cca dvojnásobné v roku 2007. To znamená, blížia sa k 2 miliardám ročne oproti cca 1 miliardy v rokoch 2005 a 2006. To znamená, že tá aktivita do investícií a do modernizácie vozového parku a tých iných komodít, o ktorých som hovoril, je výrazne vyššia.

Chcem zdôrazniť, že tieto investície sú takého charakteru, že sa neprehlbuje zadlženosť spoločnosti a tvorí sa zisk v roku 2008 plus odpisy. A chcem zdôrazniť aj to, že ak stačí bankám takýto podnikateľský plán, ktoré hlboko prekopali tento podnikateľský plán a našli v ňom reálnosť, tak si myslím, že takýto podnikateľský plán by mal stačiť aj poslancom opozície. A myslím si, že vízia Carga do budúcnosti je tu definovaná pomerne jednoznačne.

Chcem zdôrazniť to, že Cargo sa bude snažiť vo výkonovej časti dosiahnuť porovnateľné výkony, čo sa mu aj darí. Udržať si trhovú pozíciu, čo sa mu aj darí, a ideme aj progresívne v prepravách automotív, to znamená automobilov, kde sú pomerne významné zmluvy uzatvorené o prepravách s novými výrobcami automobilov na Slovensku. A takisto ideme výrazne do kombinovanej dopravy a stabilizujeme prepravu hromadných substrátov, čo je takisto významným prvkom budúceho hospodárenia Carga.

Čo sa týka roku 2007, v roku 2007 spoločnosť dosiahla hospodársky výsledok stratu cca 550 miliónov slovenských korún, pričom musela zaúčtovať tie opravné položky, ktoré som spomínal a rezervy súvisiace s minulými obdobiami, ktoré sa týkajú najmä nevyužívaného majetku, nepotrebných zásob, súdnych sporov vo výške 400 miliónov slovenských korún. A pričom prevádzkový výsledok Carga bol zisk 200 miliónov, za rok 2007 bol zisk 200 miliónov slovenských korún. Zdôrazňujem, že od vzniku Carga, to znamená, od roku 2005 je prvýkrát, čo sa nám podarilo získať kladný, zabezpečiť kladný prevádzkový hospodársky výsledok, ktorý uvidíte v máji v tej definitívnej účtovnej závierke, že bude cca 200 miliónov korún, čo hovorí o bonite tejto spoločnosti a o jej pozitívnom rozvoji do budúcnosti.

Samozrejme, Cargo ešte muselo zápasiť v roku 2007 aj s kurzovými rozdielmi, ktoré pomerne významne ovplyvnili hospodárenie spoločnosti, kde kurzové rozdiely za rok 2005 a 2006 spôsobili určité zníženie výkonov o 194 miliónov v roku 2005, o 200 miliónov v roku 2006 a až o 750 miliónov, pretože koruna silnela, v roku 2007 a s týmto tiež sa muselo Cargo vysporiadať a to tiež malo určitý dopad na hospodárenie spoločnosti.

Takže toľko, môžem tu ešte dlhšie rozvíjať budúcnosť Carga a podnikateľský plán, ale zdôrazňujem, že je to podľa môjho názoru diskusia priamo pánov poslancov, ktorí o to majú záujem, s manažmentom spoločnosti. A nebolo naším cieľom definovať podnikateľský zámer a podnikateľský plán do tejto správy. Ale naznačili sme tézy, čo je aj úlohou vlády a úlohou rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorým smerom sa budeme uberať.

Cargo dobieha posledný vlak, tu zaznelo. Ja o takom neviem. Myslím si, že to tak nie je. Tieto prezentované aktivity a čísla myslím si, že hovoria o tom, že Cargo nedobieha posledný vlak. Ten vývoj, samozrejme, hľadáme scenáre a stále nevylučujem fúziu alebo nevylučujem vytvorenie strategického podniku, či už s Čechmi sú tu určité ponuky a niektoré kontakty aj s inými dopravnými spoločnosťami. Ale tak ako je v správe definované, Cargo vie hospodáriť aj samo. Ak Cargo a rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií z tých analýz zistí, že je výhodnejšie a lepšie vytvoriť strategický podnik, tak pristúpime k vytvoreniu strategického podniku. A zdôrazňujem, že si treba pozrieť zákon o privatizácii, čo je privatizácia a rozdiel medzi privatizáciou a vytvorením strategického podniku.

Čo sa týka výšky ceny v privatizácii, zase to tu zaznelo, ako sme okradli štát, keď sme zastavili privatizáciu. Ja som sa to včera snažil nejako deklarovať. Tiež si myslím, že takisto aj poslanci SDKÚ sú zástancami trhovej ekonomiky. A keď ten trh nám generoval cenu, ten trh nám jednoznačne generoval cenu maďarského Carga a včera som tu robil tú porovnávaciu metódu, na ktorú viem aj zabezpečiť nejaký audit, aby bola ozaj verifikovaná, ale zjednodušene, ako som ju ja prezentoval, je podľa môjho názoru správna. To znamená, keď hodnotíme čisté obchodné imanie, t. j. majetok spoločnosti mínus všetky záväzky, čo je ten základný parameter pri stanovení predajnej ceny podniku, tak rakúsky investor zaplatil za 4,3 mld. čistého obchodného imania v korunách 13,4 mld., zatiaľ čo Slovensku mal zaplatiť za 13,8 mld. čistého obchodného imania 12,6 mld. slovenských korún. Čiže, ten trh nám generoval to, že skutočná cena slovenského Carga, ak veríme trhu, ja si myslím, že by sme mu mali veriť, je podstatne vyššia.

Ja si dovolím tvrdiť, že skutočná hodnota Carga v tom čase bola 25 až 27 mld. slovenských korún, a po odpočítaní tých záväzkov, ktoré predstavovali cca tých 5 mld. slovenských korún, by mal ponúknuť podľa správnosti a podľa tej definície trhu, o ktorej som povedal a v porovnaní s kúpou za maďarské Cargo by mala byť tá cena generovaná niekde vo výške okolo 20 mld. slovenských korún, alebo, resp. niečo vyše tejto ceny, a nie 12,6 mld. A opakujem, tých 12,6 mld. bolo ešte znížené o ukazovatele, ktoré boli vyhradené v privatizačnej zmluve a dostali by sme sa na 9,4 mld. namodelovaním tejto situácie. Takže k tej cene asi toľko. A zdôrazňujem, že sme neokradli štát o túto cenu, ale naopak, bol by to ozaj predaj Carga za veľmi nízku cenu a veľmi vyhovujúci každému investorovi, ktorý bol v tomto tendri zúčastnený.

Čo k tomu ešte, k tej diskusii? Ja si myslím, kolega mi tu už hovorí, že stačilo, tak, prepáčte, že som vás zdržal. Chcem len zdôrazniť to, že nemám obavu o budúci vývoj Carga, nemám obavu o zamestnanosť v Cargu. Ako som povedal, určité ozdravné procesy musíme riešiť, ale nebudú to žiadne drastické kroky. A v priebehu roku 2008 sa musíme rozhodnúť, či Cargo bude pôsobiť na slovenskom, ale aj stredoeurópskom dopravnom trhu samo alebo či sa zlúči s niektorým strategickým partnerom. Ale zdôrazňujem, že určite cieľom zlúčenia nebude následný predaj a privatizácia, pretože to by bol krok proti nám samým.

Takže, nemám obavy o budúcnosť Carga a pevne verím, že ho budeme rozvíjať v takom duchu, v akom ho rozvíjame. A myslím si, že Cargo sme v súčasnosti zastabilizovali a najbližšie dva, tri roky vie pôsobiť na dopravnom trhu samo. Ale ak sa ukáže, ešte raz hovorím, výhodnejšia fúzia, budeme hľadať aj tento spôsob budúceho rozvoja Carga.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za záverečné slovo pánu ministrovi.

Pán spravodajca, chcete využiť možnosť záverečného slova? Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ja len veľmi krátko, ak dovolíte. So záujmom som si vypočul vystúpenia všetkých troch kolegov. Samozrejme, sčasti sa týkali tej správy a sčasti mali, samozrejme, nejaké to politické posolstvo a boli vyjadrené názory na stranu SMER a jej politiku. No mne, vážení kolegovia z SDKÚ, niektoré tie prejavy sa zdali ako taký povzdych, taká veľká škoda, že sme tie kšefty s letiskom a s Cargom nemohli dotiahnuť do konca.

Ale z tej správy som si zobral pre seba jednu vec a tou by sme sa mali seriózne do budúcna zaoberať. Myslím si, že je to v záujme aj koalície, aj opozície, nebudem sa už bližšie dotýkať tej správy. Tú, myslím si, pán minister vyhodnotil vcelku komplexne. Ale ide o ten poplatok za dopravnú cestu. Pán kolega Janiš hovoril, že je nevyhnutné, aby sa zvyšoval počet prepraveného tovaru po našich koľajniciach, a to nemusí byť len Cargo, ale teda aj alternatívni operátori, pretože to sú tržby Železníc Slovenskej republiky. Na tomto grafe je ilustrovaná výška poplatku za použitie dopravnej cesty na jeden kilometer v rámci krajín Európskej únie, kde naozaj to dokazuje, že máme jeden z najvyšších poplatkov. A také dva malé príklady mám, že a teraz nehovorím o Cargu, ale o tej dopravnej ceste a čo s ňou bude, pretože ak nám po nej nebude nik jazdiť, tak štát bude musieť doplácať tak či onak viac.

Ak by sa napríklad rozhodol prepravca využiť železničnú dopravu z Gdaňska do Koperu a môže si vybrať, či pôjde cez Čechy alebo pôjde cez Slovensko, tak prerobí 1 400 eur vtedy, ak využije železničnú dopravnú cestu na Slovensku pri jednej doprave. To je sever - juh. Ak pôjde z Ostravy do Kyjeva, ak pôjde cez Poľsko alebo pôjde cez Slovensko, a potom bude pokračovať na Ukrajinu, ak si vyberie Slovensko prerobí na jednej preprave 1 600 eur na každom jednom vlaku. To znamená, z tohto vyplýva bez ohľadu na to, či hovoríme o Cargu, či nie, pokiaľ sa nezníži poplatok za dopravnú cestu na Slovensku, budú nás iné tranzitné spoločnosti obchádzať. To, samozrejme, bude ale zvyšovať nároky na štátny rozpočet a s tým sa bude musieť štát vysporiadať, či teda bude ochotný doplácať na železničnú infraštruktúru viac, ako to robí doteraz.

Na druhej strane ale zníženie poplatku za dopravné cesty by malo veľmi pozitívny vplyv aj na prepravcu Cargo, ktorý pri dnešnej výške v roku 2006 zaplatil približne 5,5 miliardy korún za použitie dopravnej cesty, znamenalo by zvýšenie jeho ziskovosti, pretože tak ako bolo plánované v privatizačnej zmluve zníženie poplatkov za dopravnú cestu o 1 miliardu, automaticky by malo znamenať potom pre prepravcu Cargo zníženie jeho nákladov o 1 miliardu. A teda poťažne prípadné zvýšenie jeho zisku a zároveň možnosť zníženia cien Carga, ktoré ponúka prepravcom a tým zvýšenie jeho konkurencieschopnosti vo vzťahu k cestnej doprave, pretože momentálne tá železničná doprava v určitých segmentoch je stále príliš drahá oproti cestnej. A nemyslím, že to do budúcna zabezpečí zavedenie elektronického mýta, že by až tak výrazne znevýhodnilo tú cestnú pred železničnou. Čiže, myslím si, že by sme sa mali zaoberať v najbližšom období naozaj znížením poplatku za dopravnú cestu, aby sme tak umožnili prilákať na naše železničné trate aj tranzitujúcich prepravcov, ktorí zatiaľ ekonomicky to majú výhodnejšie, keď nás budú obchádzať, a tým by sme vytvorili aj lepšie ekonomické prostredie pre fungovanie nášho slovenského dopravcu.

Takže ja len toľko. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: To bolo vystúpenie spravodajcu ako vystúpenie na záver diskusie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať v súlade s dohodnutým programom budeme aj o tomto bode o 11.00 hodine.

A teraz podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 546, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 557.

Skôr ako dám slovo pani ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pani Zdenke Kramplovej, aby vládny návrh zákona uviedla, poprosím všetkých ctených poslancov a poslankyne, ak si chcú niečo povedať, čo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, nech si to povedia mimo rokovacej sály už aspoň z úcty k pani ministerke. Ďakujem za porozumenie.

Pani ministerka, nech sa páči.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila novelu 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona 245/2003.

Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členské štáty Európskej únie vykonávali k tomu národnú a aj medzinárodne relevantnú politiku. Myslím si, že táto veta, ktorú som momentálne odcitovala, je veta, ktorá hovorí o tom, že ochrana pôdy musí mať takú úroveň, aby sme pôdu zanechali v dobrom stave a v dostatočnej rozlohe aj pre budúce generácie.

Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva. V súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja si ľudstvo uvedomuje nutnosť ochrany pôdy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Koncepcia trvaloudržateľnosti pri využívaní a ochrane pôdy musí byť v súlade so záujmom o nekonfliktnú budúcnosť a s právom súčasného človeka na bezpečnú výživu a všetky ostatné prínosy zo starostlivosti o pôdu a z využívania pôdy.

Právna ochrana poľnohospodárskych pôd zameraná na ochranu výmery a ochranu kvalitatívnych vlastností pôd na území Slovenska bola ustanovená už od roku 1959. V roku 2001 vláda Slovenskej republiky v prospech pôd Slovenska uznesením č. 1141 schválila ako dlhodobý cieľ zásady štátnej pôdnej politiky, v rámci ktorých deklaruje právnu ochranu pôdy ako zložky životného prostredia, ktorá si zasluhuje rovnocennú pozornosť ako voda a vzduch.

Deklaruje ochranu poľnohospodárskej pôdy ako všeobecný občiansky záujem. Význam právnej ochrany poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republiky je preložený a podložený relatívne nízkou výmerou a priemernou kvalitou, ale aj tým, že jej produkčné funkcie nemajú na Slovensku inú alternatívu. Na základe doterajších poznatkov možno konštatovať, že na Slovensku máme 21,8 % vysoko produkčných pôd, 54,7 % stredne produkčných pôd a 23,5 % málo produkčných pôd.

Je preto potrebné dať do pozornosti, že v právnych predpisoch na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy došlo za posledných šesť a sedem rokov k zásadným zmenám. Na základe programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády v roku 2002 boli zrušené odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske využitie. Prax však ukázala, že táto zmena v právnom predpise nebola v prospech najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

Len pre vašu informáciu za minulý rok bolo zastavaných 2 200 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 550 ha najprodukčnejšej poľnohospodárskej pôdy, to znamená, pôdy v prvom až štvrtom bonitnom stupni. Nebývalý rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou nastal v prípadoch, ak išlo o poľnohospodársku pôdu, najmä, ktorá bola schválená územnou plánovanou dokumentáciou na výstavbu. Z našich praktických poznatkov vyplýva, že cena poľnohospodárskej pôdy určená na poľnohospodársku prvovýrobu sa pohybuje v cenovej relácii 3, 5 až 12 korún za štvorcový meter, kým priemerná cena poľnohospodárskej pôdy určenej schválenou územno-plánovacou dokumentáciou na výstavbu sa pohybuje od 300 do 800 korún za meter štvorcový. Vyššie ceny nie sú výnimkou, najmä v okolí Bratislavy, Trnavy a už to pociťuje aj Trenčín. Pričom z predaja poľnohospodárskej pôdy určenej územným plánom na výstavbu profitujú predovšetkým obchodníci s pôdou.

V roku 2006 a 2007 sme zaevidovali viac ako desaťnásobný nárok na záber poľnohospodárskej pôdy, hlavne v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Žiaľ, ide o tie najbonitnejšie pôdy. Kým od roku 1970 do roku 1990 bol priemerný úbytok pôdy pre stavebné a iné, nepoľnohospodárske účely približne 1 000 ha ročne, čo predstavovalo 3 ha denne, dnes sa hýbeme na 6 ha denne. Chcem sa spýtať, dokedy pri takomto právnom stave.

Na základe týchto uvedených skutočností s cieľom zabrániť úbytku najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd, rozhodujúcich pre slovenské poľnohospodárstvo, ministerstvo poľnohospodárstva vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa v súčasnosti platný zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Predloženým návrhom novely sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

Zavedením inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd sa zabezpečí najmä ochrana pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a rovnako sa zabezpečí ochrana výmery najúrodnejších poľnohospodárskych pôd so zreteľom na skutočnosť, že úrodnosť pôdy je fenomenálny jav viazaný na konkrétne pôdne stanovište, druh pozemku a typ pôdy. Rovnako sa zabezpečí usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia vlastných finančných nákladov orientovali do priestoru mimo územia najkvalitnejších a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôd, to znamená, najmä mimo priestoru a mimo obvodu Bratislavy a Trnavského kraja, a to na pôdy menej kvalitné, s nižším odvodom, resp. na pôdy, za ktoré sa vôbec nenavrhuje žiaden odvod a tiež vo vlastnom ekonomickom záujme by mohli obmedziť plošné nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy pre stavebné účely.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám tento návrh a verím, že bude posúdený a po schválení predložený v druhom čítaní, aby bolo možné tento zákon uplatniť v praxi, najmä z pohľadu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Viem, že diskusia určite bude zaujímavá hlavne pri druhom čítaní. Som pripravená aj na argumenty z praxe, aj na argumenty, ktoré sa dotýkajú rozvoja miest a obcí, ale na druhej strane je mojou zodpovednosťou a povinnosťou ako ministerky poľnohospodárstva chrániť najúrodnejšie a najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za úvodné slovo a žiadam ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

Gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody určil ako spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Magdu Košútovú. Pani poslankyňa, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 243 z 12. marca 2008 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej 20. schôdze.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená nie je. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. februára 2008 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Takisto vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecký klub SMK pán poslanec Iván Farkas a ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

Ako prvý písomne prihlásený vystúpi v rozprave za poslanecký klub SMK pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči, pán poslanec. Pani Tóthová - procedurálny? (Hlasy z pléna.)

I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vládou predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, má veľmi vážny dopad na rozvoj regiónov všeobecne, ale najmä na rozvoj zaostalých regiónov na obce a mestá, v katastri ktorých je orná pôda vysokej bonity. Preto dovoľte, aby som sa v mene poslaneckého SMK - MKP vyjadril k tomuto návrhu novelizácie zákona práve z tohto aspektu.

Je pravda, že vo všeobecnosti treba chrániť poľnohospodársky pôdny fond, treba zabezpečiť povinnosti súvisiace so základnou starostlivosťou o poľnohospodársku pôdu a je potrebné ponechať rurálny a agrárny ráz vidieckeho regiónu. Predloženým návrhom zákona sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné, nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

Zákonnou kompetenciou a úlohou ministerstva pôdohospodárstva nie je len ochraňovať záujem poľnohospodárov, ale zároveň starať sa o vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj vidieka. Veď práve preto má ministerstvo pôdohospodárstva gesciu nad fondom Európskej únie Program rozvoja vidieka na obdobie 2007 - 2013. Aby úlohy a kompetencie ministerstva pôdohospodárstva boli splnené vyvážene, musia byť brané do úvahy záujmy poľnohospodárov, ale súčasne aj záujmy regiónov, miest a obcí ohľadom ich krátkodobého a dlhodobého rozvoja. Práve tento návrh zákona, o ktorom rokujeme, zásadným spôsobom narúša doterajšiu vyváženosť, čo sa týka dvoch významných úloh a kompetencií ministerstva pôdohospodárstva. Dokonca tvrdím, že tento návrh má tvrdý politický podtón, je diskriminačný voči mikroregiónom, mestám, obciam v najmenej rozvinutých regiónoch Slovenska. Je diskriminačný voči obciam, ktoré majú vo svojom katastri ornú pôdu najvyššej bonity. Tieto obce ležia v južnej, strednej a východnej časti Slovenska. Tento návrh veľmi výrazným spôsobom zvýhodňuje podhorské obce, ktoré ležia v strednej a severnej časti Slovenska, orná pôda v ich katastri je totiž menej bonitná.

Do roku 2004 toto opatrenie, ktoré sa týmto návrhom zavádza, odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy, všeobecne znevýhodňovalo investorov, predražilo vysporiadanie parciel, znevýhodňovalo mestá a obce. Komparatívne ale zvýhodňovalo mestá, obce, v katastri ktorých je menej bonitná orná pôda na úkor miest a obcí s ornou pôdou vysokej bonity. Pričom do roku 2002 bola výška odvodov 0 až 100 Sk za m², teda 0 až 1 mil. Sk na hektár, týmto návrhom, o ktorom práve rokujeme, sa zavádzajú rádovo vyššie sadzby. Odborníci, investori tvrdia, že investičný boom, vďaka ktorému sa naštartoval prudký hospodársky rast na Slovensku, vďaka ktorému sa vytvárajú desaťtisíce pracovných miest, sa rozbehol vďaka hlbokým štrukturálnym reformám, ale najmä skutočnosti, že v predchádzajúcom volebnom období vláda zrušila odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy na návrh vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, ministra SMK - MKP.

Prudký hospodársky rast, ktorý sa datuje od roku 2005, mal z pohľadu štátneho rozpočtu rádovo oveľa vyšší efekt ako predpokladaná výška výnosu z odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa plánuje vo výške 750 mil. Sk ročne. Veď vďaka domácim a zahraničným investorom vznikajú nové fabriky, rozhýbal sa teda stavebný priemysel. Po prudkom náraste výkonov v stavebníctve sa vytvárali nové pracovné miesta v nových fabrikách. Rýchlym tempom sa znížila miera nezamestnanosti, ušetrili sme teda miliardy na príspevkoch v nezamestnanosti a v sociálnych dávkach. Nové priemyselné celky za svojich zamestnancov platia ročne miliardy do štátneho rozpočtu a fondov poisťovní. Musím teda skutočne úprimne zapochybovať s tvrdením predkladateľa, ktoré uviedol v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie v odhade dopadov na verejné financie, citujem: "Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie, návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je cca 750 mil. Sk." Je to veľmi ploché, deformované videnie dôsledkov tejto novely, lebo príjmy z titulu odvodov síce budú, ale na druhej strane sa utlmia nové investície tvorby nových pracovných miest.

V navrhovanej novelizácii sa navrhli ešte tvrdšie sadzby odvodov vo výške 0 až 500 Sk na m², teda vo výške 0 až 5 mil. Sk na 1 ha, pričom pre podtatranské obce bude platiť sadzba blížiaca sa k 0, pre obce na Podunajskej nížine, na Ponitrí, na Pohroní, na Poiplí, v Novohrade na Gemeri na Východoslovenskej nížine bude platiť sadzba blížiaca sa k 5 mil. Sk na 1 ha. No nie je to diskriminácia? Pod pláštikom ochrany pôdneho fondu sa zavedú umelé kritériá do súboja regiónov o investorov, ktorých rozdelia na základe pochybných pravidiel. Pritom veľmi dobre viete, že tento návrh škodí všeobecne, poškodzuje väčšinu regiónov, je nevýhodný pre naprostú väčšinu regiónov Slovenska, lebo v každom regióne budú musieť investori, obce, mestá, podnikatelia zaplatiť za novo definované odvody. Ide len o to, že v niektorých regiónoch bude potrebné zaplatiť menej, približne ako trhová cena ornej pôdy, v iných regiónoch oveľa viac, desiatky násobkov trhovej ceny ornej pôdy. A v tom je tento návrh diskriminačný.

V niektorých oblastiach južného a východného Slovenska dôjde k absurdnému stavu, keď vysoko bonitná pôda bude mať trhovú hodnotu 30 tis. Sk na ha a na odvodoch bude musieť vlastník zaplatiť 4,5 mil. Sk, teda stopäťdesiat násobok. Pritom je zavádzajúce, ak niekto tvrdí, že ide len o priemyselné parky, logistické centrá a ide len o developerov. Nie, vážení, ide o miestne a regionálne samosprávy, lebo pripravované opatrenie sa ich bytostne týka. Nie všetky obce a mestá majú dokončené územné plány rozvoja, niektoré ich aktualizujú. Väčšina obcí a miest vo svojich rozvojových plánoch ráta s pozemkami v extraviláne, resp. intraviláne, ktoré majú charakter ornej pôdy, trvalého trávneho porastu, lúky alebo záhrady. Sú teda obsahom pôdneho fondu. Navrhnuté opatrenie zavedenie odvodov v miliónových čiastkach na ha, môže spôsobiť pre väčšinu z nich škrt cez ich plány. Nebudú mať prostriedky na zaplatenie odvodov, keď budú chcieť stavať obytné zóny, otvoriť novú ulicu pre stavbu rodinných domov, postaviť nový kultúrny dom, nový dom sociálnej starostlivosti alebo administratívnu budovu.

Najvážnejším dôsledkom bude ale priškrtenie investícií v oblasti priemyslu, vedy a výskumu. Oslabí sa ochota domácich a zahraničných investorov investovať práve na Slovensku a vytvárať tým nové pracovné miesta v nových fabrikách, ale aj vo vedecko-technických parkoch. Azda sociálnodemokratická vláda, ktorá seba charakterizuje ako sociálne orientovanú vládu, citlivú na sociálnu spravodlivosť, sa uspokojila s mierou nezamestnanosti na úrovni 8 % a v niektorých zaostalých regiónoch východného a južného Slovenska na úrovni 15 až 25 % ? Pričom si neuvedomuje, že tento návrh zákona postihne práve občanov, obce a mestá na východnom a južnom Slovensku, teda v najzaostalejších regiónoch Slovenska.

Máme podozrenie, že tento návrh zákona reaguje na isté tendencie, ktoré sa ukazujú v oblasti rozvoja zaostalých regiónov. Investori totiž v poslednom období objavili regióny južnej časti stredného a východného Slovenska. Etablujú sa priemyselné investície v košickom regióne, Novohrade, na Gemeri a v iných regiónoch, pretože objavili komparatívne výhody týchto regiónov. Tieto obce a mestá ležia na nížinách, je tam nečlenitý terén, teda výhodný z hľadiska logistiky, vyššia miera nezamestnanosti, teda disponibilná kvalifikovaná pracovná sila. Vieme tiež, že agentúra SARIO eviduje dnes viac ako 150 konkrétnych záujemcov, potencionálnych investorov. Azda sa niekomu tento súčasný trend nepáči? Niekto ten trend mieni zmeniť z teritoriálneho pohľadu a nasmerovať investorov do iných regiónov? Niekomu sa nepáči, že v posledných mesiacoch sa vytvárali pracovné miesta konečne už aj v najzaostalejších regiónoch Slovenska, začali sa teda riešiť sociálne problémy občanov žijúcich v týchto chudobných regiónoch?

Ako perličku zacitujem z dôvodovej správy tohto návrhu: "Odhad dopadov na zamestnanosť. Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest. Vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie." Navrhovateľ to asi nemyslí vážne. Dôkazom toho je iná časť dôvodovej správy, z čoho sa zdá, že predsa len môže mať tento návrh tvrdý dopad na hospodárstvo. "Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh zákona môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery."

Nie som odborníkom v oblasti pôdohospodárstva, ale ako ekonóm, regionalista sa pýtam: Ak má typická obec vo svojom katastri asi 2 000 ha ornej pôdy, je takým kardinálnym problémom, ak sa na ploche 10 alebo 20 ha uskutočnia rozvojové aktivity, či už stavba priemyselného parku alebo zriadenie obytnej zóny? Alebo inak z pohľadu zamestnanosti. Pôdohospodárstvo zamestnáva 0,2 pracovníka na ploche 1 ha, priemysel zamestnáva na ploche 1 ha 200 až 1 000 pracovníkov, na ploche 1 ha môže bývať 300 až 2 000 ľudí podľa charakteru obydlia.

Myslím si, že tento návrh zákona je nešťastný. Neberie do úvahy hospodárske záujmy Slovenska, je diskriminačný a má tvrdý politický podtón. Práve preto, pani spravodajkyňa, na základe uvedeného mám procedurálny návrh. V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)