M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Peter Dubravay, pán poslanec Marian Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Farkas, ja som skoro dostal infarkt. Vaše vyjadrenie o tom, že vy ste ekonóm, regionalista, je neuveriteľné. Ako vy môžete tu, v parlamente vypúšťať takéto hrozné, tragické myšlienky o tom. Ja som bol pôvodne presvedčený, že vám text tohto príhovoru niekto napísal. Ale vy ste sa priznali, že ste ekonóm, regionalista. To znamená, že ste vzdelaný v danej oblasti. Preboha, na južnom Slovensku, veď to je dar boží, že je tam takáto pôda, že občan, ktorý ráno vyjde z domu, zakopne a má už urodené. A vy tam chcete stavať sklady? (Reakcie z pléna.) Porovnávate znevýhodnenie oproti severným oblastiam. Veď, preboha, človek na severe sa musí desaťkrát viac narobiť ako tí, ktorí pracujú alebo hospodária na južnej pôde. Je najvyšší čas, je najvyšší čas, že pani ministerka svojím návrhom urobí koniec šafáreniu, ktoré začalo za čias Čarnogurského, bolo prerušené Mečiarovou vládou a potom pokračovalo vládou Zsolta Simona. Najvyšší čas! A potrestal by som každého, kto vôbec má záujem takto šafáriť s takou drahou bonitnou pôdou, potrestať každého! Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Marian Záhumenský. Poprosím všetkých, prepáčte, pán poslanec, ešte vám dáme čas od začiatku, všetkých poprosím, ktorí prišli už do rokovacej sály na hlasovanie, aby rešpektovali, že prebiehajú faktické poznámky na vystúpenie rečníka v rozprave, a potom sa budú môcť zúčastniť na hlasovaní.

Nech sa páči, pán poslanec.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Farkas, vo svojom vystúpení ste uviedli, že treba chrániť poľnohospodársku pôdu, hlavne najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu a na druhej strane uvádzate, ako diskriminujeme určité oblasti, hlavne tam, kde sa nachádza najkvalitnejšia pôda. Slovensko nie je územím nejako rozľahlá krajina, kde by sme si mohli dovoliť hazardovať práve s najkvalitnejšou ornou pôdou. Tento zákon nerieši ochranu poľnohospodárstva tak, ako sa mylne domnievate, ale chráni neobnoviteľný zdroj najkvalitnejšej pôdy pre nasledujúce generácie. Len 25 % z celkovej pôdy Slovenska patrí do kategórie najkvalitnejšej, najvyššej bonity. A ak to zoberieme, tak táto pôda sa nachádza v najrozvinutejších regiónoch Slovenska. Čiže tento návrh zákona práve opačne pomôže vyriešiť regionálne zaostalé regióny, kde je menej kvalitná bonitná pôda a kde sa nehrnie priemysel, kde budú zvýhodnení investori tým, že budú musieť platiť menej alebo nebudú musieť platiť za zastavané plochy v týchto regiónoch a práve to pomôže rozvoju regiónov. Takže si myslím, že tento návrh zákona je opodstatnený a hlavne slúži pre budúce generácie uchrániť to, čo najcennejšie na Slovensku máme a toho je málo.

Ak sa pozrieme na okolité krajiny, Česká republika nikdy nezrušila spoplatnenie záberu poľnohospodárskej pôdy, napriek tomu nezaostal rozvoj priemyslu, nezastal príchod investorov. Myslím si, Česká republika patrí k lídrom v rámci rozvoja priemyslu v strednej, východnej Európe. Takže si myslím, že zrušenie tohto spoplatnenia bolo nezmyselné a minimálne neprinieslo ani efekt, práve opačne, došlo k znehodnoteniu Trnavskej tabule, dochádza k znehodnoteniu najkvalitnejšej pôdy v trenčianskom regióne a podobne. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na predrečníkov vo faktických poznámkach pán Farkas. Nie? Zapnite, prosím vás, pána Farkasa. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som reagoval na slová predrečníkov. Pán Dubravay, vaše vyjadrenie bolo z 18. storočia. Nebudem komentovať vaše slová. Vy, na základe toho, čo ste povedali, žijete v inom svete. A pán Záhumenský, pán kolega poslanec vlastne potvrdil moje slová, nepriamo, takže ja si myslím, že to bolo v poriadku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pretože sa naplnila 11.00 hodina, kedy budeme hlasovať, tak po hlasovaní - budeme hlasovať o troch bodoch programu - budeme potom pokračovať vystúpením v rozprave o tomto bode, vystúpi pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Po ich vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vyhlasujem teraz 5-minútovú prestávku pred hlasovaním a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa vrátili do rokovacej sály.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miest v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze a to pokračovaním v prerušenom rokovaní o

návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Je to tlač 545. Ešte predtým, ako dám slovo spravodajkyni, o slovo požiadal pán minister spravodlivosti, pán Štefan Harabin.

Š. Harabin, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, i napriek tomu, že som včera vystúpil, požiadal som o vystúpenie ešte aj dnes vzhľadom na mimoriadnu závažnosť problematiky, ktorá sa viaže nielen k ústavnému súdnictvu, ale vôbec k celému všeobecnému súdnictvu v Slovenskej republike a vôbec sa viaže k otázke existencie právneho štátu v Slovenskej republike.

Predmetná kauza, keď ju takto nazvem, nie je iba vnútropolitickou. Táto kauza je s rozmerom minimálne v rámci Európskej únie. Európska únia nemá okrem Slovenskej republiky Ústavný súd, kde by sedel v talári daňový podvodník. Ja preto si aj v tejto spojitosti dovolím odcitovať čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách: "Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu." Tu treba dodať, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod tento článok odsek 1 vetu prvú, konkrétne spravodlivým nezávislým a nestranným súdom subsumuje aj vysoký morálny charakter sudcu, pri absencii ktorého možno pochybovať o nezávislom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní súdu. Samotný Európsky dohovor o ľudských právach v článku 21, pokiaľ ide o kritériá pre sudcu, hovorí: "Predpoklady na výkon funkcie sudcu. Sudcovia musia mať vysoký morálny charakter a musia spĺňať podmienky na výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi."

Z medzinárodnej komparácie a osobitne z významu ústavného súdnictva v Európe je zrejmé, že kandidát musí okrem odborných a vekových podmienok spĺňať aj podmienky vyžadované princípom právneho štátu. A k nim patria aj podmienky zaručujúce autoritu Ústavného súdu, vrátane morálnej bezúhonnosti kandidáta. Obsah morálnej bezúhonnosti je potom podrobne upravený v zákone č. 385/2000 Z. z. a patrí do neho aj princíp nulovej tolerancie, ktorý automaticky diskvalifikuje osobu odsúdenú za úmyselný trestný čin byť sudcom všeobecného súdu. Vzhľadom na to, že Ústavný súd, aj keď nie je inštitucionálne štvrtou súdnou inštanciou, ale preskúmava z hľadiska ústavnosti aj rozhodnutia všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu a je súčasťou súdnej moci, tak aj naň platí výkladový princíp a minori ad maius. Ak sudca všeobecného súdu musí spĺňať podmienku absolútnej bezúhonnosti z pohľadu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin bez ohľadu na to, či bol tento trestný čin zahladený, alebo nie, potom ju musí spĺňať aj sudca Ústavného súdu.

Vážené dámy a páni, všetci v tejto snemovni, ktorí sme tu, máme záujem na tom, aby justícia bola sfunkčnená, aby sme nemali súdne spory dlhšie ako päť, šesť, sedem a osem rokov, aby občania nežili v právnej neistote, aby nečakali roky na skončenie ich súdneho sporu. Všetci chceme zaviesť disciplínu do sudcovského zboru, aby sudcovia, ktorým sa nechce robiť, alebo sú lenivci, boli zo sudcovského talára vytlačení. Ako si chceme predstaviť disciplínu v sudcovskom zbore, keď na Ústavnom súde sedí človek, ktorý okradol štát na dani a v mene štátu tento človek má rozhodovať a posudzovať ostatných sudcov, aj ostatných sudcov všeobecného súdnictva? A nielen sudcov všeobecného súdnictva, ale aj prokurátorov, policajtov, aj orgány štátnej správy. Tak ako títo ľudia, ktorí reprezentujú ostatné štátne orgány, sa majú cítiť vo svojich pozíciách, keď sú preskúmavaní Ústavným súdom, kde sedí takýto človek? Toto je exces, ktorý v Európe určite nemá precedens a neviem, či vo svete má precedens. Tiež si dovolím tvrdiť, že nemá.

Z tohto pohľadu Slovenská republika, dovolím si tvrdiť, pokiaľ bude daňový podvodník v talári na Ústavnom súde, nebude môcť hovoriť o tom, že je právny štát a nikomu to nevysvetlíme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Dámy a páni, pán minister svojím vystúpením otvoril opäť rozpravu.

Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán predseda Mečiar. Pani spravodajkyňa, poprosím vás, aby ste zaujali miesto.

V. Mečiar, poslanec: Dámy a páni, vážený pán predsedajúci, včera som vysvetlil stanovisko, prečo je návrh na odvolanie alebo návrh na vyslovenie stanoviska Národnej rady k sudcovi Ústavného súdu. Zhodou okolností dnes som bol na pojednávaní trestnej veci ako svedok na súde a pozeral som na senát a videl som, že zapisovateľka s takouto kvalifikáciou by na súde robiť nemohla. Ale sudca Ústavného súdu môže? To je právna i morálna otázka pre túto Národnú radu.

Na základe rokovaní, ktoré od včerajšieho vystúpenia prebehli, pozmeňujem svoj návrh, ktorý som predložil pre Národnú radu, nasledovne.

Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že:

l. vzhľadom na právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraj Horváth nemá právny titul na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

2. u sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha sú naplnené podmienky podľa čl. 138 Ústavy Slovenskej republiky. Národná rada teda bude hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, t. j. tomto, a nie o tom prvom.

Vzhľadom na to, že návrh predkladám teraz a ústne a je nový, mali by ste ho všetci dostať aj v písomnej forme, aby sa mohla táto technická podmienka naplniť, prosím o odloženie hlasovania na 17.00 hodinu, aby ste mohli všetci so znalosťou veci a s textom pred sebou vo veci rozhodnúť. Myslím si, že je to záležitosť spoločensky dôležitého významu a jej rozhodnutie pre Národnú radu má význam. Ťažko je odvolávať sa na morálku u toho, kto morálku nemá. Apel na morálku je zbytočný. Preto som za to, aby v danej situácii bolo rozhodnutie jednoznačne konštatované tak, že môže byť podnet pre ďalšie konanie kompetentných orgánov.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, nebudem v úvode môjho vystúpenia špekulovať nad tým, z akých dôvodov a kedy bol zverejnený rozsudok u sudcu Horvátha, po akom rozhodnutí. Ale boli tu spomenuté právne predpisy, ktoré zaviedli do nášho právneho poriadku nulovú toleranciu u sudcov všeobecných súdov, u notárov, u exekútorov, u advokátov a spomínali to predstavitelia HZDS, ktorí majú veľkú starosť o nulovú toleranciu. A moja otázka znie: Ako HZDS hlasovalo v čase, keď som navrhol zavádzať nulovú toleranciu u sudcov všeobecných súdov, u notárov, u advokátov a u exekútorov? No HZDS hlasovalo vždy proti. Však? Tak je. (Hlasy, smiech a potlesk v sále.) V čom je ten nový záchvat a tá vehemencia v prospech nulovej tolerancie zrazu, keď ste ju nikdy nepodporili?

Keď sme pred pár mesiacmi hlasovali o návrhu novely zákona o Ústavnom súde, ktorého cieľom bolo, aby kandidáti museli predložiť odpis registra trestov, ako ste hlasovali? Proti. Mne sa tiež zdá. Preto sa mi zdá byť vaše súčasné vyjadrenie o nulovej tolerancii, ktorú ja podporujem pri každej právnickej profesii, za farizejské. Pretože vašimi skutkami a vaším hlasovaním ste v minulosti preukázali opak. V zásade podľa mojej mienky ide o jednu vec. Pán kolega, ja som neotvoril rozpravu, ja som bol pripravený hlasovať. Poprosím vás. Ďakujem.

Prezident sa rozhodol, že nie sú naplnené, nie je naplnený článok ústavy na odvolanie sudcu. Ak parlament prijme návrh, ktorý ste teraz predložili, jeho cieľom je, aby sa vyvolal spor medzi parlamentom a prezidentom. To znamená, aby kvalifikovaný počet 30 poslancov mohol ísť na Ústavný súd v spore o výklad ústavného zákona. Tým pádom cieľom tohto návrhu nie je prvý záchvat spravodlivosti zo strany HZDS, lebo to hlasovanie bolo vždy iné, ale vyvolanie sporu parlamentu a prezidenta. Pár poznámok.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie neboli. Boli ste posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa, ešte v rámci rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení prítomní, pán poslanec Lipšic vyjadril svoj názor. Otázku morálky Ľudová strana - HZDS u sudcov, prokurátorov, policajtov vždy podporovala a ak ste si všimli, súčasný trend, keď je vo vláde, to realizuje. Všetci, advokáti, exekútori, notári, ktorí nejednajú morálne, sú dávaní na disciplinárne konanie a sú im ukladané aj opatrenia. Čiže, pán poslanec, nejde tu o hlasovanie, ale ide tu o to, kto realizuje tieto princípy.

A pokiaľ nás obviňujete z farizejstva, ja si to od vás vyprosujem, pretože, a musím vám to povedať, vy ste za morálku, ale keď bol Trestný zákon, musela som s vami veľmi bojovať v tomto parlamente, aby ste neznížili ochranu pred pohlavným zneužitím na 14 rokov a nechali pohlavné zneužitie na 15 rokov. Toľko z mojej strany, pretože je farizejstvo niečo hlásať a inak to presadzovať do zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spravodajkyňa dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že v tomto momente, keďže nie je nový návrh rozdaný a zrejme budete si ho chcieť prečítať, dôkladne zvážiť svoj postoj, navrhujem, aby hlasovanie bolo o 17.00 hodine. Pán predsedajúci, prosím, aby ste o tomto procedurálnom návrhu dali hlasovať.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Lipšic - faktická poznámka.

D. Lipšic, poslanec: Pani kolegyňa, znovu zopakujem, mňa zaujímajú skutky. Hlasovanie 19. 9. 2003, ktoré zaviedlo nulovú toleranciu sudcov, HZDS nepodporilo. Hlasovanie o zákone o advokácii 4. 12. 2003, ktoré zaviedlo nulovú toleranciu pre advokátov, HZDS nepodporilo. Poslankyňa Tóthová Katarína - proti. Návrh zákona o organizácii Ústavného súdu pred pár mesiacmi, ktorý navrhoval, aby kandidáti museli dať odpis, HZDS - ani jeden hlas. Pani poslankyňa, k Trestnému zákonu, ktorý znížil všeobecne vekovú hranicu trestnej zodpovednosti, kedykoľvek si s vami veľmi rád sadnem a vysvetlím vám to.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie. Takže, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

V. Mečiar, poslanec: Dámy a páni, spolitizovať možno každú blbosť. Stanovisko, ktoré sme zaujímali vtedy aj ako politická strana, aj ako poslanci Národnej rady, nebolo ani nepremyslené, ani neúčelové. Nezabúdajme, že vtedy minister Lipšic zavádzal na ministerstve spravodlivosti metódy a spôsoby, ktoré boli voči súdom diskriminačné.

Keď ste taký hrdý na to, že ste na ministerstve začali zavádzať tieto veci, tak, pán minister, bývalý, prepytujem, 75 % obvinených sudcov, ktoré ste vy oznamovali verejnosti, bolo falošných, nepravdivých sudcov zbavených obvinení. Za týchto sudcov štát už zaplatil viac ako 10 miliónov korún na náhradách škody, ďalšie procesy bežia. Zoberiete na seba zodpovednosť a zaplatíte tieto peniaze? To nebolo o nulovej tolerancii, to bolo o tom, aby tieto čistky, ktoré ste zaviedli a toto šialenstvo, ktoré ste tam zaviedli, ktoré našťastie skončilo príchodom ministerky z SDKÚ, ktorá potom začala robiť právo a nezačala robiť osobnú pomstu alebo politickú pomstu voči sudcom a zbierať osobné body na tom, že urážala sudcov a znižovala hodnotu sudcovského stavu, že sa toto zastavilo. Zmyslom toho bolo nepustiť tieto kroky, ktoré ste robili a efektívne súdnictvo poškodili.

Ak dnes ide a má sa zhodnotiť, v niečom sme konfrontovaní s jedným skutkom, zákon je prípad stiahnutia sa na neobmedzený počet prípadov toho istého druhu. Dnes sme kvalifikovane posudzovali jeden, jediný skutok. Z tohto skutku sa robí politická mašinéria alebo politický prípad. O čom to je? Buď tolerujeme, že teda možno takto na Ústavnom súde byť a prijímame túto zásadu so všetkými pokriveniami právneho a politického systému, alebo nie.

Kto ako a kedy hlasoval, je vždy o veci svedomia a posúdenia veci v danom čase, v daných súvislostiach a tie súvislosti, ktoré ste robili, boli zlé. Boli reakciou na prax, ktorú ste na ministerstve zaviedli. A nič nezmeníte na faktoch, ktoré sú a dokazujú 75 % sudcov nespravodlivo obvinených ministrom spravodlivosti Lipšicom, ktorý si na základe toho robil imidžovku a pred ľuďmi sa ukazoval ako spravodlivý. V skutočnosti nebol spravodlivý, krivil systém, osudy ľudí v rozhodovaní a dôveru v justičné orgány. To je to, čo sa dnes snažíme napraviť, upevniť dôveru v justičné orgány vrátane Ústavného súdu. Nie generalizovaním obvinení. Posudzovaním skutku jedného človeka, ktorý vedome klamal a zamlčiaval pravdu, ktorý v tejto nepravde chce zostať a ktorý myslí, že má právo rozhodovať o ústave a výklade ústavy, o súlade ústavy a zákonov, o rozhodnutiach najvyšších súdnych a štátnych inštitúcií, o výkone ľudských a občianskych práv. Ak toto Národná rada ide tolerovať, prosím, rozhodne sa väčšinou, ale potom si nerobme nárok na to, že ak sa stala individuálna chyba, že tú individuálnu chybu máme politickou a morálnou silou napraviť a občanom povedať, sme za to, aby právo aj spravodlivosť patrili na každej úrovni a každom stupni rozhodovania štátu.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Kolegyňa a kolega, pán navrhovateľ vystúpil po rozprave, nie je možné reagovať faktickou poznámkou.

Chce ešte pani spravodajkyňa k rozprave? Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte navrhnúť, aby som prerušil rokovanie o tomto bode a vzhľadom na to, že nebol rozdaný návrh, ktorý odznel v rozprave, požiadal o všeobecný súhlas na presunutie na 17.00 hodinu. Ďakujem pekne. (Hlasy v pléne.) Ešte raz, zbytočná procedúra, nemáte rozdaný návrh, tak či tak odsúhlasíme, budeme znovu pokračovať v rokovaní, odsúhlasíme, nie je všeobecný súhlas. Je? Dobre, ďakujem pekne.

Takže, budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k hlasovaniu o

návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky.

Je to tlač 584. Máte ju pred sebou a o 9.00 hodine ráno sme ju prerokovali ako prvý bod. Tak, ako som upozornil už ráno, budeme postupne hlasovať. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 z časti B. Čiže je tam ešte štvrtý bod, o ktorom budeme hlasovať potom samostatne. Takže, hlasujeme teraz o bodoch 1, 2 a 3 časti B. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 bolo za, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili tieto body a zvolili sme poslancov za členov výborov Národnej rady.

Teraz budeme ešte hlasovať samostatne o bode 4 časti B.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 61 bolo za, 44 bolo proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme neschválili tento bod a nezvolili sme pána poslanca Šimka za člena výboru pre obranu a bezpečnosť.

A teraz budeme hlasovať o dvoch bodoch v časti C spoločne.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, všetci boli za.

Konštatujem, že sme schválili tieto body a Národná rada vymenovala poslancov za náhradných členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky.

A ešte budeme hlasovať o bode A.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, všetci boli za.

Ďakujem pekne.

Konštatujem, že sme schválili všetky body uznesenia a uskutočnili sme zmeny vo výboroch a stálych delegáciách.

Teraz budeme pokračovať hlasovaním o správe, o návrhu uznesenia k

správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga,

tlač 541. Pán poslanec Pelegrini bude uvádzať hlasovanie.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých nik nepodal návrh na zmenu uznesenia. Dajte preto, pán predseda, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pre zabezpečovanie budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 bolo za, 52 proti, 11 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo.

Ďakujem pekne, dámy a páni.

Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,

tlač 546. Poprosím, aby pani ministerka za navrhovavateľa a pani Magda Košútová ako spravodajkyňa zaujali svoje miesta. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Simon a pani poslankyňa Tkáčová.

Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Simonovi, ktorého tu zatiaľ nevidím, jeden procedurálny návrh od pána predsedu zahraničného výboru.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len chcel požiadať členov zahraničného výboru o 12.00 hodine, aby nezabudli tu na 149 - zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Takže teraz pán poslanec Simon, nech sa páči, máte slovo.

Zs. Simon, poslanec: Dámy a páni, vážená snemovňa, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, svojím vystúpením chcem upozorniť na viaceré nedostatky tohto zákona a vyzvať predkladateľa, aby zákon prepracoval. Pán predsedajúci, ak by som mohol... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec.

Zs. Simon, poslanec: Je tu veľký ruch.

P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegu, pána poslanca Simona. Pokiaľ máte iné povinnosti a chcete opustiť rokovaciu sálu, poprosím vás, aby ste tak urobili.

Zs. Simon, poslanec: Úvodom svojho vystúpenia mi nedá nezareagovať na predrečníkov, ktorí sa k tomuto návrhu zákona vyjadrili, hlavne vo faktickej pripomienke. Pán poslanec Dubravay, myslím si, veľmi dobre si uvedomuje, že predchádzajúca Dzurindova vláda schválila investičné stimuly pre Kysucké Nové Mesto na to, aby sa tento región rozvíjal. Asi nebude mať dnes veľký problém zahlasovať, aby práve juh Slovenska a regióny južného Slovenska sa nerozvíjali. A keď hovorí o božom dare, tak on má skutočne ten boží dar vo forme pracovných príležitostí...

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, už som vás raz požiadal o to, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegu a nerušili ho. Ďakujem.

Zs. Simon, poslanec: ... pretože v jeho regióne problém s nezamestnanosťou zďaleka nie je na úrovni Gemera.

Pán poslanec Záhumenský vo svojom vystúpení obhajoval zavedenie odvodov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pán kolega, chápem vaše záujmy, aj osobnú angažovanosť. Ako privatizér štátneho majetku máte evidentný záujem o to, aby tento proces naďalej kdesi pokračoval a máte záujem o to, aby sa región v Nových Zámkoch nerozvíjal, aby ste mali lacnú pracovnú silu, pretože rozvoj asi nebude zabezpečený.

Dovoľujem si zacitovať z dôvodovej správy: "Predložený návrh zákona sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja." Zdôrazňujem, systémového ekonomického nástroja. Vláda si predstavuje systémový ekonomický nástroj ako zdieranie vlastníkov pôdy, brzdenie rozvoja regiónov, umelú likvidáciu poľnohospodárskych podnikov a návrat do čias komunizmu.

Dovoľujem si ďalej zacitovať z dôvodovej správy: "Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvod sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly." Keď som si toto prečítal, tak som sa pousmial. Vláda si uvedomuje vôbec schvaľovací proces štátneho rozpočtu? Príjmy z odvodu nie sú príjmami štátneho rozpočtu? Nie sú súčasťou rozpočtu zákona, ktorý sa schvaľuje v Národnej rade? Vyrovnanie salda medzi príjmami a výdavkami v rozpočte kapitoly je schvaľované v zákone o štátnom rozpočte a nemá žiadny vplyv z tohto pohľadu na výber a zavádzanie odvodov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Dúfam, že vláda týmto vyjadrením nechce povedať, že zoberie od vlastníkov pôdy 750 miliónov korún ročne, ktoré následne použije na financovanie úradníkov ministerstva pôdohospodárstva.

Dovoľujem si ďalej zacitovať z dôvodovej správy: "Návrh zákona nebude mať", opakujem, "nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie." Toto tvrdenie je zavádzajúce a je dôkazom arogancie moci tejto vlády. A to z dôvodu, že akákoľvek investičná činnosť, či už ide o individuálnu bytovú výstavbu alebo vytváranie priemyselných parkov a pracovných príležitostí, bude finančne náročnejšia a bude obmedzenejšia a teda bude mať zásadný vplyv na vývoj podnikateľskej sféry a zamestnanosti v danom regióne.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa bližšie vyjadril a vysvetlil jednotlivé odôvodnenia. Zdieranie vlastníkov pôdy. Na Slovensku máme viac ako 2 milióny vlastníkov pôdy a vláda ich chce 2-krát zdaniť. Vláda chce získať časť predajnej ceny vo svoj vlastný prospech, aby mala z čoho prerozdeľovať napríklad na upratovanie kasární, samozrejme, bez výberového konania. Vlastník v zmysle zákona o dani z nehnuteľnosti je povinný každoročne, opakujem, každoročne platiť daň z poľnohospodárskej pôdy. Akonáhle z daného pozemku by sa mohol stať stavebný pozemok, hodnotnejšia vec, v tej chvíli vláda zastúpi, zakročí a chce svoj podiel.

Pani ministerka v úvode vystúpila a povedala, že pôda má hodnotu, poľnohospodárska 3, 5 až 12 korún. Samozrejme, keď má byť stavebný pozemok 300, 800 korún, v okolí Bratislavy aj viac. Ako to bude vyzerať? Po zavedení týchto poplatkov a odvodov cena, kde je dnes cena 800 korún alebo 1000, sa zníži o 500 korún, pretože toľko dostane štát, ale ten zvyšok, ten menší podiel dostane vlastník. Samozrejme, nebude to problém Bratislavy a jeho okolia, pretože tu životná úroveň dosahuje úrovne Európskej únie, aj prevyšuje priemer Európskej únie, samozrejme, tu si obyvateľstvo môže dovoliť. V regióne, kde si to nemôžu dovoliť, tam to ani nebude fungovať. A práve preto zdierame vlastníkov pôdy, nedáme im šancu, keď desaťročia nemohli si užívať svoje vlastníctvo, teraz keby mohli mať hodnotnejšie pozemky, tak ich 2-krát zdaníme. Raz daň z pôdy, raz odvod za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, aj keď sami chcú postaviť na svojom vlastnom pozemku rodinný dom.

Brzdenie rozvoja regiónov. Regióny, ktoré majú priemyselné parky, nemajú problém so zamestnanosťou, ale tie, ktoré nemajú priemyselné parky, tie budú mať naďalej problém s riešením svojej situácie. Podotýkam, zriadenie priemyselného parku je povinnosťou obce v zmysle zákona 193/2001 Z. z.. Ale predtým, ako obec zriadi priemyselný park, musí zaplatiť odvod, ešte predtým, než vôbec vláda rozhodne, či dostane prípadnú štátnu pomoc na zriadenie priemyselného parku. Zoberme si malý príklad. 50 hektárov - nie je to veľký priemyselný park. Odvod 500 korún za m², 250 miliónov korún. Z čoho to zaplatí obec? Nezaplatí. To znamená, že ani priemyselný park nebude. Tým dôjde k predraženiu zriadenia týchto priemyselných parkov, znemožneniu vytvárania pracovných príležitostí a ďalšie znevýhodnenie v rámci regiónov Slovenska a investori budú hľadať možnosti iných regiónov v Európskej únii.

Obdobne sa má postupovať v prípade rozvoja obce, keď chce obec rozvíjať svoje územie na individuálnu bytovú výstavbu alebo na ďalšiu infraštruktúru. Tento zákon to naďalej bude zabezpečovať len z hľadiska uchovania rozdielnosti jednotlivých regiónov, z hľadiska zamrazenia rozdielov, ktoré už dnes sú. Podotýkam, že aj ten zákon, ktorý platil od roku 1959, ktorý som nazval komunistickým zákonom, myslel na povinnosť obcí zriaďovať cintoríny. Ich zriadenie podľa tejto novely bude spoplatnené. Tento zákon zavádza ich spoplatnenie, čo je názorným príkladom sociálnej tváre tejto vlády. Je to komplexné riešenie? Komplexný prístup? Položme si otázku: Dokedy to bude pokračovať? Dokedy bude záujem o poľnohospodársku pôdu? Dámy a páni, dovtedy, kým ekonomická sila obyvateľstva si bude vyžadovať daný rozvoj.

V Bratislave a jej okolí už dnes vidíme, že ten rozvoj je pomalší a to z jedného, jediného dôvodu. Ceny sú vyššie, to znamená, že investori idú do iných lokalít. Keď v tých iných lokalitách im zvýšime finančnú náročnosť, nepôjdu tam. Je nepochopiteľné, prečo chce táto vláda zaostalé regióny takýmto vehementným spôsobom znevýhodňovať, vyberať odvody od vlastníkov pôdy pri raste viac ako 10 % hrubého domáceho produktu ročne. Táto ekonomika si nevyžaduje takúto osobitnú daň na vlastníkoch pôdy. Nevyžaduje si trestanie tých regiónov, ktoré majú hodnotné pozemky a majú problém so zamestnanosťou a rozvojom infraštruktúry. Pýtam sa, čo potrebujú prihraničné oblasti na Slovensku po otvorení hraníc do Schengenu? Cesty druhej a tretej triedy. Kto je ich zriaďovateľom? Vyšší územný celok alebo obec. Ich tvorba ale bude podľa tohto zákona spoplatnená pri vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Poľnohospodári, poľné cesty, ktoré nie sú spevnené, tie nebudú spoplatnené. Diaľnice a cesty prvej triedy, ktorých realizátorom je Národná diaľničná spoločnosť, nebudú pri vyňatí spoplatnené. Je to dvojaký meter Ficovej vlády?

Likvidácia poľnohospodárskych podnikov. Dámy a páni, Ficova vláda zámerne brzdí odpredaj pozemkov, odkedy nastúpila do vlády, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu pod poľnohospodárskymi stavbami a strediskami. Pričom § 29 tohto zákona, ktorý je predložený v novele, ukladá vlastníkovi usporiadať druh pozemku do 1. mája 2009. Už takmer dva roky Pozemkový fond neodpredáva poľnohospodárom pozemky pod poľnohospodárskymi strediskami. Podotýkam, tieto strediská v prevažnej miere boli vybudované v rokoch 1952 a následne na základe zákona, kde nepotrebovali žiadne stavebné povolenie, len rozhodnutie družstevníkov, kde to postavia. Dnes, to sú veľké kolosy, niekoľko desaťhektárové, nie sú vysporiadané. Kým nebude ich vlastníctvo, ani sa to vysporiadať nedá. Táto vláda im v tom brzdí. Pokiaľ tento návrh vstúpi do platnosti, termín do 1. mája 2009 sa nestihne. Pretože Pozemkový fond nepredáva a ani ešte nejaký ten mesiac predávať ani nebude. V tej chvíli poľnohospodári budú musieť zaplatiť odvod za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu za stredisko, ktoré tam stojí viac ako 50 rokov, 30 - 50 miliónov korún. To je čiastka, ktorá sa rovná likvidácii poľnohospodárskych podnikov. Preto si dovoľujem vysloviť názor, že je to vedomá likvidácia poľnohospodárskych podnikov. Vysporiadanie malých parciel, ich odpredaj a vysporiadanie pozemkov v horizonte jeden rok je nemožné. Aj tento príklad poukazuje na to, že vládna koalícia nie je schopná riešiť svoje problémy a radšej trestá občanov a vlastníkov pôdy.

Návrat do čias komunizmu. Bývalý komunistický režim nemal záujem na rozvíjaní regiónu južného Slovenska. Táto vláda navrhuje obdobné praktiky, ktoré znevýhodňujú jednoznačne región južného Slovenska. V regióne južného Slovenska, všetci vieme, že je pôda úrodnejšia a teda má vyššiu bonitu, čím podľa predkladaného návrhu nariadenia vlády vlastník pôdy zaplatí odvod vo výške 500 korún za m², čo predstavuje pri jednom hektári 5 miliónov. V Žiline, v Ružomberku, v Poprade za 1 hektár 500 tisíc. Je to reálna šanca ako znevýhodniť región južného Slovenska. Aj tento príklad poukazuje na to, že táto činnosť nie je náhodná a je cieľavedomá.

Chcem upozorniť, že aj v tomto regióne žijú obyvatelia nielen národnosti maďarskej, ale národnosti slovenskej. A prijatím takéhoto návrhu zákona sa už vytvára akási osobitná kategória, ktorá nemá nárok na rozvojové impulzy. Je to komplexné riešenie? No nie je. Preto navrhujem záverom predkladateľovi a dávam procedurálny návrh, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie tak, aby boli vytvorené možnosti na vytváranie priemyselných parkov za prijateľných podmienok. Pretože predchádzajúce riešenie, ktoré bolo prijaté za predchádzajúcej vlády, dávalo možnosť rozvoja v každom regióne.

Ďakujem pekne. (Potlesk).

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky - páni poslanci Záhumenský, Dubravay. Končím možnosť... Ešte pani poslankyňa Tóthová s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte pán poslanec Berényi.

Teraz, nech sa páči, pán poslanec Záhumenský - faktická.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Simon ma obviňuje, že som privatizér. Ak by som bol privatizér a vlastník pozemkov, tak by som mal záujem nespoplatniť záber pôdy. Ale skôr si myslím, pán Simon, že ty intenzívne nakupuješ pozemky nielen v Gemeri, ale na celom Slovensku a taktiež firmy spojené s tebou, alebo, za ktorými stojíš. A taktiež si myslím, že tvoj záujem je ochrániť reštitúcie, ktoré sa diali počas tvojho vládnutia, kde vlastne takisto firmy v pozadí reštituovali určité pozemky. Verím, že dôjde čas, keď dôjde k zverejneniu všetkých pozemkov, ktoré reštituovali blízke osoby a blízke spoločnosti, ktorým si umožnil takéto reštitúcie.

Ale máš enormný strach o likvidáciu poľnohospodárskych podnikov. Ja si myslím, že práve počas tvojej vlády došlo k významnej likvidácii poľnohospodárstva a najmä došlo k likvidácii živočíšnej výroby a tým došlo k vytvoreniu obrovského množstva šedých parkov. Na Slovensku máme množstvo fariem, ktoré sú zlikvidované, ktoré sú dnes ruinami, sú to smetiská, ktoré je možné využiť na priemyselné parky. Sú to desiatky hektárov pôdy, ktoré sú takýmto spôsobom zdevastované. Je to pôda, ktorá je zastavaná, ktorú netreba vynímať, za ktorú netreba platiť. To znamená, ty nestraš poľnohospodárov tým, že budú musieť platiť za vysporiadanie svojich pozemkov pod farmami, lebo dnes je to zastavaná plocha, za tú netreba platiť. Je pravda, že momentálne neprebieha predaj. Ale verím, že v krátkom čase sa aj ten spustí a budú sa môcť dovysporiadať.

Ale dojímavé je, že sa obávaš o južné oblasti Slovenska. Práve na južných oblastiach Slovenska došlo k najvýznamnejšej likvidácii živočíšnej výroby. Došlo k veľkým likvidáciám fariem, Gemerský región, Zemplínsky región, dnes tam takmer nie je živočíšna výroba. A tam je najviac práve občanov maďarskej národnosti. Myslíš si, že majú krátku pamäť títo občania, čo si im spôsobil? Že si spôsobil likvidáciu práve toho, čomu si mohol pomôcť v rozvoji? Ja si myslím, že to je farizejstvo.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Dubravay.

P. Dubravay, poslanec: Potvrdzujem posledné slová svojho predrečníka a vrátim sa ešte k tomu, čo bolo povedané. Bývalý minister, ale ja som mu vďačný za to, že urobil ten krok vtedy, keď som bol primátorom v Kysuckom Novom Meste a dal súhlas na vyňatie z pôdneho fondu. Len zabudol povedať, že tá pôda, na ktorú on dal súhlas, bola 8 mesiacov v roku ako močarisko a že len 4 mesiace, a to ešte musel byť dobrý rok, aby tam tá voda nebola. Čiže tam sa stavala, zrejme mal na mysli nemeckú firmu INA. Áno, máme vyriešený problém zamestnanosti vďaka tomu, že sme sa snažili. Ale nie vďaka tomu, že dal tento súhlas. Kysuce boli roky zaostalou oblasťou a, chvalabohu, tento problém je vyriešený.

Ale k myšlienke, komunistická vláda nemala záujem o spriemyselnenie juhu. No, prirodzene, ak v Alpách nemôžeme pestovať tropické rastliny, ak tam nemôžeme pestovať kukuricu, tak sa tam musia rozvíjať rekreačné služby, lyžovanie a podobne, tak rovnako na juhu, kde je kvalitná úrodná pôda, nebudeme stavať fabriky, ale budeme rozvíjať poľnohospodárske podniky. Za to som. A to, čo hovoril pán Záhumenský, áno, treba zlikvidovať staré a na tom mieste postaviť nové poľnohospodárske podniky. Veď skúste ísť autom z Bratislavy len po Trenčín alebo po Trnavu, okolo Trnavy, postavené tranzitné sklady, veď to je hrôza, na úrodnej čiernej zemi.

Ďakujem.