P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vo svojej faktickej poznámke som vlastne chcela reagovať na to, čo už pán poslanec Záhumenský uviedol, na otázku zastavaných pozemkov a že sa to nebude ich týkať. Ja si myslím, že tu treba celý problém vidieť ako konflikt určitých spoločenských záujmov, ktorý vždy existuje a ich gradácia, čo je vyšší spoločenský záujem a podobne. Ja tu veľmi žasnem, ako ani jedno slovo nebolo o potravinách, o potravinovom zabezpečení obyvateľstva, o zvyšujúcich sa cenách potravín a ďalších otázkach. Ja som sa prihlásila do rozpravy, tieto otázky budem tlmočiť v tomto auditóriu, ale chcem povedať jedno. Že žasnem, ako jednoznačne tí, čo dosiaľ vystúpili, vidia celý problém, ako jednoznačne argumentujú a nevidia určité súvislosti.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. O tom, že obavy pána poslanca Farkasa a pána poslanca Simona sú opodstatnené, nehovoríme len my, poslanci SMK, a práveže vidíme súvislosti, to potvrdzujú aj iní renomovaní odborníci, napríklad prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ktorý povedal 1. februára v Slovenskom rozhlase, že takéto zavedenie poplatkov pochopiteľne ovplyvní podnikateľský zámer každého investora a môže mu sťažiť tú investíciu alebo v niektorých prípadoch aj rozhodnúť o tom, že tú investíciu tam neumiestni práve preto, že bude musieť zaplatiť niekoľko desaťmiliónovú sumu za vyňatie z pôdneho fondu. Podobný názor má aj ZMOS, ktorý je jednoznačne proti zavedeniu poplatkov za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy. ZMOS hovorí priamo, že ich zavedenie obmedzí hospodársky a sociálny rozvoj miest a obcí a bude mať nepriaznivý dopad na ich rozpočty.

Bolo by dobré, keby ministerstvo aj vláda tieto názory brali do úvahy a aby boli prepracovali návrh. Ale to najlepšie som nechal na záver mojej faktickej pripomienky a to práve sú slová pána Pavla Belicu, predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý hovorí v denníku Pravda 28. februára, že toto opatrenie prichádza oneskorene a môže byť bičom na kraje, kde doteraz neprišli významné investície. A pán Belica ďalej hovorí, že pri takýchto odvodoch za zábery pôdy by mali posudzovať aj kritérium nezamestnanosti a bolo by treba doplniť to do navrhovaného zákona. Zdá sa mi, že pán Belica politicky nie je ďaleko od vás, pani ministerka, takže jeho názor by bolo treba brať možno vážne, keď už naše názory neberiete až tak vážne. Takže, áno, v každom prípade treba brať do úvahy ochranu pôdy, ale nie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Simon - vaša reakcia.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, privatizácia, tabak, vaše aktivity na Gemeri, snahy o podporu takých poľnohospodárskych komodít, ktoré na Slovensku nikdy vyprodukované neboli za desiatky miliónov korún ročne zo štátneho rozpočtu, to sú skutočnosti, ktoré sa dajú dokázať a sú evidentné. Ja si myslím, že tento návrh zákona má zabezpečiť, že prenajaté pozemky, aby boli prenajaté aj do budúcna z hľadiska vás ako privatizéra a dovoľte, aby som povedal, no preto, aby sa z nich nestali stavebné pozemky, aby nevybrali a nerobili tam niečo iné. Aby sa ľudia nemohli vzmáhať, aby nemohli mať požitky z toho, že majú pôdu, možno hodnotnejšiu a štát chce dvakrát zdaniť. Raz vo forme dane z nehnuteľnosti, raz vo forme osobitnej dane v prípade stavebných pozemkov.

Pán Dubravay, áno, ja som ten krok ako minister urobil pre Kysucké Nové Mesto a neváhal som ani pri investičných stimuloch. Ale taktiež si myslím, že vďaka tomu dnes Kysucké Nové Mesto a jeho okolie nemá problém so zamestnanosťou. Prečo vy máte problém urobiť taký istý krok, aby aj v ostatných regiónoch mali minimálne takú istú šancu na rozvoj? Pretože dnes sa rozhoduje o tom, že najskôr treba zaplatiť štátu tzv. výpalné, ak sa to dá tak povedať, a až potom dostanem od štátu možno podporu na zriadenie priemyselného parku. Pretože dnes sa rozhoduje o tom. Ale dúfam, že poslanci Národnej rady pochopia, že nemôže byť dvojaký meter. Nemôže sa táto republika rozdeľovať podľa toho, kto, kde žije, alebo, kde má možnosť ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Tkáčová, ale vzhľadom na to, že je o 3 minúty 12.00 hodín, dovoľte navrhnúť prerušenie rokovania a budeme pokračovať potom v rokovaní o tomto bode programu po hodine otázok. Takže pani poslankyňa Tkáčová a potom po pani poslankyni dám možnosť sa prihlásiť ešte do rozpravy ústne. Takže, ďakujem a dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine).

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

Druhý deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

27. marca 2008 o 14.03 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať v prerušenom rokovaní programu 20. schôdze a tak, ako nám to ukladá zákon o rokovacom poriadku, vždy pravidelne vo štvrtok to bude

hodina otázok.

Poslanci položili včera do 12.00 hodiny 49 otázok na pána predseda vlády a na členov vlády 35 otázok.

Z nich overovatelia vyžrebovali poradie, ktoré budeme rešpektovať, pokiaľ tí, ktorí podali otázku, budú prítomní v rokovacej sále.

Takže najprv privítam pána premiéra a požiadam ho, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov.

Nech sa páči, pán premiér.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, ako vidím, najmä z vládnej koalície, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády, a to, buď z dôvodu ich pracovných ciest, alebo práceneschopnosti, a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.

Neprítomný na dnešnom rokovaní bude podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, zastupuje ho minister obrany pán Baška. Práceneschopný je minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia Jaroslav Izák. A mimo územia Slovenskej republiky je aj minister financií pán Počiatek, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny.

Pán predseda, toto sú mená ministrov prítomných a ospravedlnených, som pripravený odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Teraz vás poprosím, aby ste v limite, ktorý máte určený, je to 15 minút, odpovedali na otázky podľa poradia, ako boli vyžrebované.

Prvá je od pána poslanca Jána Richtera a znie: "Vážený pán predseda vlády, minulý týždeň rokovala vláda SR v Humennom. V čom vidíte prínos takýchto výjazdových rokovaní vlády SR?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Národnej rady, ako je už zvykom pre vládu Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, v okrese, kde rokovanie vlády prebieha, rokujeme vždy a zásadne o analýze sociálno-ekonomickej situácie v danom okrese alebo v daných okresoch, ako i o návrhoch na zlepšenie sociálnej a hospodárskej oblasti s tým, že návrhy sú dopredu prediskutované, pripravené a už ich iba na rokovaní vlády precizujeme. Čiže nechodíme po okresoch na výlety, ale už niekoľko týždňov predtým ako vláda zasadne, úrad vlády, príslušní ministri v spolupráci s vyšším územným celkom a orgánmi miestnej samosprávy pripravia okruh tém, ktoré sú pre daný región najpodstatnejšie a na tento okruh tém sa pripraví aj návrh konkrétnych opatrení, pokrytých uznesením vlády Slovenskej republiky. Samotné rokovanie potom za účasti predstaviteľov miestnej a regionálnej samosprávy môže byť maximálne konštruktívne.

Ak sa pozrieme na základné sociálno-ekonomické ukazovatele, ako sú miera zamestnanosti, miera nezamestnanosti, hodnota HDP na obyvateľa, úroveň miezd, vidíme, že na najvyššej regionálnej úrovni, to je to tzv. NUTS II Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko, existujú medzi týmito regiónmi veľké rozdiely. Avšak tieto rozdiely, ak porovnávame veľké územné celky, ani zďaleka nedosahujú také extrémne hodnoty, ako keď ich ideme sledovať na nižšiu hierarchickú úroveň. Napríklad na úroveň jedného z osem krajov, alebo, keď ich sledujeme na úrovni okresov. Najmä na úrovni okresov tieto rozdiely majú extrémne vysoký charakter. Preto sme sa rozhodli venovať tejto regionálnej úrovni nie z pohľadu ľudstva alebo z pohľadu konkrétneho kraja, ale vždy vláda Slovenskej republiky si vyberie konkrétny okres alebo skupinu okresov a na ňu sa absolútne sústredíme. Je to v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a je to aj v súlade s úlohu riešiť problémy rozvoja regiónov, znižovať chudobu a rozdiely medzi týmito regiónmi.

Máme vytypované regióny, o ktorých sa domnievame, že stojí za to, aby celá vláda, vrátane vládneho aparátu, videla na vlastné oči sociálno-ekonomickú situáciu a priamo na mieste hovorila s predstaviteľmi miestnej a regionálnej samosprávy, s predstaviteľmi podnikateľskej sféry, ale aj iných organizácií, pretože len takto môžeme potom reagovať na rôzne výzvy, ktoré máme často na stole pri mnohých rozhodnutiach.

Je veľmi dobré, aby ministri, členovia vlády, nerozhodovali o Slovensku len od zeleného stola v Bratislave, ale aby mali dôvod vycestovať, stretnúť sa pred zasadnutím vlády a po zasadnutí vlády s ľuďmi, ktorí spadajú do daného rezortu alebo do sféry záujmu a vytvárať si postupne obraz o celom Slovensku. Ja som presvedčený, že postupne vláda Slovenskej republiky prejde všetky vytypované regióny a bude nám to vychádzať asi tak, že priemerne každých 5, 6 týždňov navštívime jeden región Slovenskej republiky. Ak napríklad minulý týždeň sme boli na rokovaní v Humennom, tak ďalšie výjazdové rokovanie vlády Slovenskej republiky je naplánované na 30. apríla v Prievidzi. A potom máme ešte dve do odchodu, povedzme, na dovolenku, niekedy v druhej polovičke júla by sme chceli navštíviť ďalšie regióny Slovenskej republiky.

Chceme sa v týchto regiónoch zaoberať ekonomickou a sociálnou situáciou, chceme hovoriť o miere nezamestnanosti, o úbytku obyvateľov, o odchode ľudí do zahraničia za prácou, a takisto si uvedomujeme, že pokiaľ nebudú v slabo ekonomicky rozvinutých regiónoch vytvorené kvalitné pracovné miesta za pomoci rozličných investícií, ťažko sa zabezpečí rozvoj a ťažko v týchto regiónoch udržíme obyvateľstvo a najmä potrebnú kvalitu života.

Aby som bol konkrétny, vrátim sa napríklad do mesta Brezno, ktoré sme navštívili, kde zasadala vláda. Tu sme napríklad rozhodli o investíciách do úseku jednej cesty, rozhodli sme o podpore výstavby multifunkčnej športovej haly. Myslím si, že boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa priemyselného parku, pomohli sme s rekonštrukciou miestnej knižnice. Jednoducho, je to súhrn konkrétnych vecí. Nejdeme na rokovanie do regiónu s tým, že prijmeme sedem analytických alebo teoretických materiálov, ale vždy chceme, aby po nás zostalo niečo konkrétne, aby sa ľudia mali o čo oprieť.

Vláda Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, je už zvyknutá na to, že tieto výjazdové zasadnutia sú pomerne ostro sledované predovšetkým médiami. Skôr nás mrzí, čo je sledované médiami. Sledované je, koľko chodov máme na obed, v akej reštaurácii sme obedovali. Jediná správa, ktorá sa objavila z našej cesty do Humenného v jednom denníku, bolo to, že som cestoval vlakom. Neviem, ako inak som mal cestovať, keď mi skončil o pol dvanástej večer program a ráno som mal byť o ôsmej vo Vranove nad Topľou. Možno, že by privítali, keby som celú noc išiel autom. Ďalej sa sústreďujú na úplne nepodstatné informácie, ktorých cieľom je, ako keby preukázať, že vláda ide na drahý výlet, ako keby nemala čo robiť, tak si vycestuje so všetkými úradníkmi, niekde sa dobre naje, dobre si vypije a potom sa vráti naspäť do Bratislavy.

Chcem vás ubezpečiť, pretože vláda Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, že neotravujeme miestne a regionálne samosprávy a pokúšame sa všetky veci zabezpečiť si vlastnými silami. Chcem sa im všetkým poďakovať za ústretovosť, pretože bez ohľadu na to, aký je primátor alebo aký je starosta, vždy je záujem, aby vláda Slovenskej republiky vycestovala a prijímala konkrétne rozhodnutia. A garantujem vám, že všetky tieto rokovania sú riadne pripravené, majú svoj význam. Keby to tak nebolo, tak by vláda Slovenskej republiky nemala toľko pozvánok do rôznych miest a obcí, aby prišla a podobné rokovania zrealizovala.

Stručne môžem teda zhrnúť prínosy výjazdových zasadnutí takto. Vláda je tu pre ľudí, a preto musí vládnuť, čiže riadiť veci verejné nielen v rovine celoslovenského pohľadu, ale aj z pohľadu lokálnej či regionálnej úrovne. A, samozrejme, takýmto podnetom pre iný pohľad určite výjazdové zasadnutie vlády je. Zároveň takým základným bodom výjazdového rokovania sa vždy stáva tá správa, o ktorej som už niekoľkokrát hovoril, ktorá umožňuje vláde a jej jednotlivým členom prepojiť si konkrétne informácie o regióne, často výrazne odlišné od celoslovenských trendov, s preverením situácie na vlastné oči.

Viete, my zbytočne rozprávame slovenskej verejnosti, že priemerný zárobok je 20 000 korún. Stačí, keď prídeme do Humenného, Medzilaboriec alebo do okresov, ktoré sú tam a zistíme, že priemerný zárobok je 13 000 korún, a je to zárobok v danom okrese. Potom ministri a členovia vlády si môžu povedať, že pozor na tieto priemerné čísla, ktoré sa často objavujú a ktoré môžu falšovať celkový pohľad na územie Slovenskej republiky. V tomto napríklad má obrovský význam to, aby ministri chodili. Ďalej ministri na vlastné oči môžu vidieť, aké sú rozdiely. Veď si to povedzme, že sú okresy na Slovensku napríklad vo východnej časti, ktoré sú už vizuálne 10, 15 rokov za okresmi v západnej časti Slovenskej republiky. Už to vidíme na domoch, vidíme to na spôsobilosti ľudí postarať sa o údržbu, o zateplenie, pretože je tam problém nájsť si kvalitné pracovné miesto. Takmer vždy riešime problém infraštruktúry. Vieme, že rozhodnutie urýchliť výstavbu diaľnic je veľmi komplikované, ale je vítané. A ja veľmi oceňujem, že okresy, ktoré by mohli kričať, že aj oni chcú nejaké R cesty rýchlostnej komunikácie alebo diaľnice, rešpektujú, že sú dve priority, a to je priorita Bratislava na Žilinu a potom na Poprad, Prešov a Košice. A druhá priorita je prepojenie Nitry, Zvolena a Banskej Bystrice. Potom sa môžeme sústrediť na ďalšie priority, ktoré by prichádzali do úvahy.

V žiadnom prípade by som neponechával bokom možnosť vzájomnej koordinácie riadiacich prístupov miestnej regionálnej samosprávy s exekutívou, pretože mestá majú svoje plány, vyššie územné celky majú svoje plány, aj do tohto vstupujeme. A už vôbec by som nepodceňoval tzv. ľudský rozmer, ktorý prináša vycestovanie celej vlády mimo Bratislavy v podobe možnosti nesprostredkovanej výmeny názorov s občanmi rozličných miest a regiónov. Sú tam predsa aj verejné stretnutia pred vládou, po vláde. Myslím si, že to má obrovský význam, pretože počúvame od tých ľudí, čo ich najviac trápi. No, ak si myslí niekto, že občana v Medzilaborciach trápi právo na odpoveď, tak je teda na veľkom omyle, alebo že ho trápi, ja neviem, Lisabonská zmluva. Občana v Medzilaborciach trápi to, či ráno môže ísť o 6.00 hodine do roboty a či v tejto robote dostane mzdu, za ktorú dokáže normálne, dôstojne existovať. Toto je naša priorita a na toto sa sústreďujeme, aby na Slovensku postupne každý, kto chce robiť, takúto robotu mal, aby za túto robotu dostal aj primeranú mzdu, ktorá mu zabezpečí dôstojný život. Nejde nám o žiadne zázraky, lebo zázraky sa nedejú. Ale myslím si, že je našou povinnosťou vytvárať podmienky pre dôstojný život na území Slovenskej republiky. Toľko k zasadnutiu vlád.

Privítam tieto pozvania aj ďalej a opakovane ako členom parlamentu, ktorým vláda Slovenskej republiky zodpovedá, potvrdzujem, že tieto rokovania sú efektívne, nespôsobujú žiadnu záťaž a myslím si, že je to asi aj tak prvýkrát, čo vláda takto intenzívne sa venuje miestnym problémom, pretože tá predchádzajúca vláda bola trošku lenivšia.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

Pán poslanec - doplňujúcu otázku?

J. Richter, poslanec: Chcel by som sa poďakovať pánovi premiérovi za odpoveď. Plne ma uspokojila. Ale rád by som konštatoval, že pokiaľ budú jestvovať regionálne rozdiely a, bohužiaľ, objektívne ešte nejaký čas iste budú jestvovať, je plne opodstatnené každé jedno výjazdové zasadnutie vlády. Bez ohľadu na to, ako "naše objektívne médiá" o týchto akciách píšu, je v regiónoch táto akcia vítaná. Každopádne je tu vzácna zmena, keď tí predchádzajúci sa báli do týchto problémových regiónov vôbec vstúpiť. Vy tam chodíte, rokujete, prijímate isté závery, ktoré sa týkajú zlepšenia sociálno- -ekonomickej situácie regiónov. Takže sa chcem poďakovať a oceniť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Chcete ešte reagovať, pán premiér? Nie.

Takže, poprosím vás, aby ste odpovedali na druhú otázku pani poslankyne Mazúrovej, ktorá znie: "Vážený pán predseda vlády, vláda si stanovila cieľ zaviesť euro od začiatku budúceho roka. Ste presvedčený o správnosti tohto úsilia?"

R. Fico, predseda vlády SR: Moja odpoveď, pokiaľ ide o podstatu tejto otázky, za ktorú ďakujem, je veľmi jednoduchá: áno. Keby vláda Slovenskej republiky nebola presvedčená o tom, že euro má viacej výhod ako nevýhod, tak do eura nejdeme. Veď my sme prijali iné vážne rozhodnutia. Zastavili sme privatizáciu bratislavského letiska. Stiahli sme vojakov z Iraku. Keby sme verili, že euro nie je dobré pre Slovensko, no tak pokojne povieme, že euro nechceme. Ale veríme vo viac výhod ako nevýhod a je úlohou vlády sa teraz sústrediť na to, aby prípadné nevýhody a riziká spojené s eurom boli v maximálne možnej miere eliminované.

Chcel by som využiť túto príležitosť aj na niečo iné. Vláda ponúkla všetkým politickým stranám, celému spektru profesijných organizácií sociálnych partnerov dohodu, aby sme spoločne išli za týmto cieľom. Oceňujem, že sociálni partneri, to znamená, zamestnávatelia, odborári, Združenie miest a obcí Slovenska, ďalej predstavitelia vyšších územných celkov, Obchodná priemyselná komora, najnovšie hospodársky a sociálny výbor, ale dobre počúvajte, Jednota dôchodcov Slovenska prišla a dobrovoľne podpísala deklaráciu, čím sa prihlásila k tomu, že chce pomôcť, lebo aj dôchodcovia, ktorí sa môžu cítiť najohrozenejší, sa k tomuto cieľu hlásia.

Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo na Slovensku sa hrá jedna špinavá politická hra a spočíva v tomto. Keďže naša milovaná opozícia vidí, že euro s vysokou pravdepodobnosťou bude, tak hrajú na to, že keď teda už bude euro, tak nech je na Slovensku čo najhoršie a nech vláda, ktorá na Slovensku je, si to všetko zlízne. Tak teda odpovedám pánom, ktorí odmietajú podpísať deklaráciu, ktorú podpísala Jednota dôchodcov Slovenska, že tak ako sa nám podarí splniť všetky kritériá na zavedenie eura, urobíme všetko pre to, aby ľudia pociťovali euro len ako výhodu. Túto hru opozícia nikdy nemôže vyhrať.

Toto jednoducho je stratégia, do ktorej ideme. (Potlesk.) A opätovne vyzývam opozíciu, ak Jednota dôchodcov Slovenska, ktorá za iných okolností mohla stáť na čele tých proti euru, dokázala na seba prevziať záväzky a povedať áno, ideme pomáhať, ideme kontrolovať ceny, budeme vám dávať informácie - teraz si školia nejakých lektorov -, ak to urobili dôchodcovia, nerozumiem tomu, prečo opozičné strany, ktoré sa tak strašne k euru hlásili v minulosti, nie sú schopné povedať áno, ideme pomáhať aj my. Čakajú jednoducho na to, že zlyháme, pokiaľ ide o negatívne dôsledky zavedenia eura. Ale nezlyháme, pretože sme dostatočne vyrástli na takéto detinské opozičné hry, ktorých sme svedkami.

Chcem sa poďakovať aj Národnej rade Slovenskej republiky za prijatie dôležitých právnych predpisov, ktoré sa eura týkajú. Vývoj ukazovateľov je veľmi dobrý. A ak to takto pôjde ďalej, tak myslím si, že máme obrovské šance, aby na prelome mája a júna Európska komisia a Európska centrálna banka povedali, že Slovensko euro môže od januára 2009 zaviesť. A my máme potom polroka pripravovať sa na to, ako zabrániť špekulantom. Lebo ak sa niekde zvýšia ceny potravín alebo služieb, bude to len kvôli tomu, že to urobia špekulanti, proti ktorým budeme tvrdo zasahovať, vrátane trestnoprávneho postihu.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážený pán predseda vlády, ďakujem vám pekne. Váš čas 15 minút, ktorý je vyhradený na odpovede na otázky, ktoré boli vyžrebované, sa naplnil. Preto už, pani poslankyňa, nemôžeme dať možnosť ani položiť doplňujúcu otázku.

A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov.

Prvá je od pani poslankyne Anny Szögedi na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariána Januška, ktorého zastúpi pán minister životného prostredia Izák, a znie: "Vážený pán minister, ako minister regionálneho rozvoja, ako mienite podporiť rozvoj regiónov s menšími obcami, keď ste ich nepriradili k projektu "Pólom rastu"?"

Pán minister, poprosím vás, aby ste v zastúpení odpovedali.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Szögedi, koncepcia Pólov rastu je súčasťou Národného strategického referenčného rámca schváleného Európskou komisiou. Inovačné a kohézne póly rastu boli v rámci prípravy Národného strategického referenčného rámca vyšpecifikované na základe zvolených sociálno-ekonomických, urbanistických kritérií a štatistických hodnotení všetkých obcí na území celej Slovenskej republiky.

Podpora Pólov rastu podporuje nielen vyrovnávanie neželaných regionálnych rozdielov, ale prispieva aj k rozvoju a udržaniu vidieckeho priestoru. Podporou inovačných a kohéznych pólov rastu sa zabezpečuje základná a vyššia občianska vybavenosť územia plošným spôsobom, čím sa zvyšuje aj kvalita obsluhy vidieckeho priestoru. Vidiecky priestor sa tak stáva rovnocenným územím voči urbanizovaným areálom a v značnej miere bude tak prispievať aj k vyššej atraktivite samostatných urbanistických areálov. Obce, ktoré nie sú zaradené do zoznamu Pólov rastu, nemajú potenciál zabezpečovať občiansku vybavenosť pre obce v okolitom priestore. Môžu mať však potenciál pre rozvoj územia v iných oblastiach hospodárstva. Jednotlivé operačné programy z tohto dôvodu definujú spôsob uplatňovania koncepcie Pólov rastu, ktorý najväčšou mierou prispieva k rozvoju regiónov.

Vaša otázka, pani poslankyňa, je do určitej miery prekvapením, keďže tento prístup bol už súčasťou prvej verzie Národného strategického referenčného rámca, ktorú pripravilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením predchádzajúceho pána ministra, inžiniera Lászlóa Gyurovszkého.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Chcete, pani poslankyňa, využiť právo a položiť doplňujúcu otázku? Máte slovo.

A. Szögedi, poslankyňa: Áno, ďakujem za slovo. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Aj tak je faktom, že malé obce, ktorých je nie málo na Slovensku, z 2 900 je ich 1 500, ja si myslím, že to je dosť, boli prvýkrát vyradené z možnosti uchádzať sa o prostriedky z rezortu regionálneho rozvoja vtedy, keď nemohli alebo teda nemôžu žiadať ich školy na rozvoj, pretože malé obce majú malé školy. Takže, tam je nižší počet žiakov ako 200.

Ďalšia taká trauma je v prideľovaní z Kohézneho fondu. Uznávam, že za ministerstva pána Gyurovszkého sa urobili určité kroky. Ale predsa by som mala len doplňujúcu otázku. Myslím si, že vo vláde ste o tom rokovali, a to znie: Z akého dôvodu ste zmenili štruktúru a zoznam obcí v systéme Pólov rastu na úkor obcí z najchudobnejších oblastí stredného a východného Slovenska? A tým, myslím si, že ste znemožnili týmto obciam ich ďalší rozvoj. Ide tu v podstate o preradenie týchto obcí z dvojky do trojky z kohéznych na územie podporované v rámci rozvoja rastu obcí a toto sa stalo teraz.

A chcela by som teda na túto otázku odpoveď, pretože je to v rozpore s deklarovanou snahou vlády pomôcť najslabším a najchudobnejším. Skutočnosť je v podstate však iná.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Nech sa páči, pán minister, odpovedať prosím, oznámiť ukončenie odpovede.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážená pani poslankyňa, určite čo spomínate, to preradenie z dvojky do trojky, si myslím, že bolo veľmi uvážene realizované. Sám si myslím, nakoľko som s tým materiálom sčasti bol oboznámený, že nie je to na úkor skutočne sociálne slabších obcí alebo regiónov, ale práve naopak. Čiže, verím, že v tej diskusii alebo vysvetlení sa dá pokračovať. Sám si zoberiem na starosť, že vám pripravím písomný materiál, kde vám odpovieme, že to nie je tak, ako tvrdíte, že sú poškodené sociálne slabšie obce alebo regióny, ale že práve tá ich miera sociálnej postihnutosti je tam premietnutá a sú tam určite zaradené.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalším, ktorý položil otázku, je pán poslanec Gábor Gál. Je prítomný. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, prečo vláda neznižuje dlh štátu v období silného ekonomického rastu?"

V zastúpení pána ministra, tak ako to uviedol predseda vlády, odpovie pán minister Vážny. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj vážený pán poslanec Gál, ktorý túto otázku položil, existencia dlhu verejnej správy je dôsledkom dlhodobého deficitného hospodárenia verejnej správy. To znamená, sú to resty z minulosti. Jediným spôsobom, ako udržateľne znížiť úroveň dlhu, je odstrániť príčinu spôsobujúcu jeho rast a teda znižovať deficit verejnej správy smerom k vyrovnanému rozpočtu.

Schválený rozpočet verejnej správy na roky 2008 až 2010 predpokladá postupné znižovanie deficitu z úrovne 2,2 % z HDP v roku 2007 na úroveň 0,8 % HDP v roku 2010. V rámci aktuálnych príprav východísk k rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 bude ministerstvo financií presadzovať vyrovnaný rozpočet na rok 2011, čo je veľmi ambiciózny cieľ, ale pevne veríme, že je udržateľný.

Od tohto roku by sa už dlh verejnej správy nemal v korunovom, resp. v eurovom vyjadrení zvyšovať, naopak, prípadné prebytkové hospodárenie môže byť použité na rýchlejšie splatenie dlhu.

Vývoj dlhu verejnej správy je cca nasledovný. Za rok 2006 je 505,2 mld. Sk, čo predstavuje ako percento z HDP 30,4 %. V roku 2007 ako odhad je 543,8 mld. Sk, čo už evidentne vidíme, zníženie je 29,4 % z HDP. V roku 2008 ako prognóza je 598 mld. Sk, čo predstavuje taktiež zníženie na 29,2 % z HDP. V roku 2010 takisto prognóza je 657,146 mld. Sk, čo je zníženie na hodnotu 27,1 % z HDP. V roku 2011 predstavuje 660,153 mld. Sk, čo je v percentuálnom vyjadrení k HDP 25,2 %.

Pokračujúca fiškálna konsolidácia je teda spolu so zdravým ekonomickým rastom najdôležitejším faktorom znižujúcim úroveň dlhu verejnej správy vo vyjadrení ako podiel na HDP. Na základe predbežných údajov za rok 2007 dosiahol dlh verejnej správy, ako som už povedal, v percentuálnom vyjadrení 29,4 % z HDP. V porovnaní s rokom 2006, kedy výška dlhu dosiahla úroveň 30,4 % z HDP, dlh poklesol o 1 % z HDP. Podľa odhadov ministerstva financií bude dlh verejnej správy klesať aj v nasledujúcom období až na úroveň, ako som už deklaroval podľa predchádzajúcich čísel, 25,2 % z HDP v roku 2011.

To je všetko, ukončil som odpoveď na otázku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pýtam sa pána poslanca, chce položiť doplňujúcu otázku v rozsahu. Máte 2 minúty, pán poslanec, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ale ja nevyužijem túto možnosť a dávam možnosť svojim kolegom, aby ste zodpovedali ďalšie otázky z radov opozície.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán minister.

Ako ďalšiu otázku položil pán poslanec László Köteles. Položil ju už teraz ministrovi Vážnemu. Otázka znie: "Pán minister, aké sú konkrétne zámery MDPaT SR na riešenie dopravnej situácie na horskom priechode Sorožka?"

Máte slovo, pán minister, oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Köteles, riešenie dopravnej situácie na horskom priechode Soroška je súčasťou projektu rýchlostnej cesty R2. V súčasnosti sa pripravujú podklady na zabezpečenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, to znamená, proces EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. na vymedzený stavebný úsek rýchlostnej cesty, t. j. R2 Gombasek - Včeláre, ktorá rieši priechod Soroška variantne.

Po uskutočnení procesu EIA v priebehu roka 2008 bude pokračovať projektová príprava stavby. Príprava stavebného úseku bude, tak ako sme sa zaviazali, ukončená v roku 2010, to znamená, že stavebné povolenie by sme chceli mať v roku 2010 tak, aby sa mohlo po tomto roku začať s vlastnou výstavbou priechodu Soroška, resp. úseku R2 Gombasek - Včeláre. Myslím si, že je to nejakých 24 km, a to, či to bude tunel alebo či to bude to variantné riešenie, rozhodne sa vlastne v procese EIA, ktorý momentálne prebieha.

Slovenská správa ciest zrealizovala na ceste 1/50 v úseku horského priechodu Soroška v roku 2007 tieto práce. Bola to oprava krytu vozovky 1/50 Rožňava a Krásnohorské Podhradie s dĺžkou 3,16 km v hodnote 9,566 mil. Sk. Ďalej to bola vysprávka krytu vozovky na predmetnom úseku v hodnote 1,186 mil. Sk a takisto sme zabezpečili vodorovné dopravné značenie a opravu nadštandardného označenia v hodnote 785 tis. Sk.

Ďakujem, skončil som odpoveď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vážených kolegov, trošičku potrebujeme tichšie prostredie v sále, aby bolo počuť pána ministra a hlavne, aby sa mohol skoncentrovať.

Pýtam sa pána Kötelesa, či chce položiť. Takže máte slovo, pán poslanec, 2 minúty.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Tak, pán minister, mám otvorenú internetovú stránku Národnej diaľničnej spoločnosti, takže si môžem potvrdiť to, čo ste povedali. Napriek tomu, že by som konštatoval, čo konštatuje aj správa Národnej diaľničnej spoločnosti, že existujúca cesta cez horský priechod Soroška je nevyhovujúcou, jej intenzita dopravy a technický stav si vyžaduje úseky so zníženou rýchlosťou, nakoľko ide o závažnú nehodovú lokalitu. To znamená, čím skôr by sme to mali riešiť. A v mene občanov tohto regiónu by sme žiadali, aby vláda urýchlene konala vzhľadom na to, že vláda vyhlásila viackrát, že chce podporovať tzv. sociálne zanedbané regióny. Zo západu by som to bral Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Košice - okolie. Keď to premietame na mapu, jednoznačne trasa R2. Napriek tomu musím konštatovať, aj váš rezort nechce do tejto oblasti v tomto volebnom období nič investovať. A práve dnes s otázkou a žiadosťou by som sa obrátil na vás, aby bolo prehodnotené dosiaľ existujúce uznesenie, resp. perspektívy.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán minister, nech sa páči, odpovedajte. Oznámte, prosím, ukončenie.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Samozrejme, že technický stav je už na hrane únosnosti, aj priepustnosť tejto cesty, a preto boli, museli byť prijaté niektoré opatrenia najmä na úroveň bezpečnosti, čo zase znižujú priepustnosť, pretože sa musela znížiť v niektorých úsekoch aj rýchlosť. To je stav, s ktorým nie sme spokojní, preto sme aj na výjazdovom zasadnutí vlády Slovenskej republiky v Rožňave, myslím, že pred polrokom prijali nejaký taký rýchlejší plán postupu v tomto úseku Gombasek - Včeláre. Ten rýchlejší plán postupu ale reflektuje to, aké sú dnes možnosti prípravy, časové možnosti prípravy takejto cesty.

Tie časové možnosti prípravy sú také, že sme museli začať od toho stupňa, v ktorom sme našli tento úsek. To znamená, bola tam pripravená iba nejaká technická štúdia, preto sme museli urýchlene dorobiť podklady, ktoré nám umožňujú zabezpečiť stanovisko EIA. Toto stanovisko EIA vplyvov na životné prostredie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je v moci rezortu dopravy, v podstate vydáva ho ministerstvo životného prostredia a je to podľa zákona proces, ktorý trvá skoro rok a niekedy aj viac ako rok. Čiže ja tento termín neviem zrýchliť, pretože je to mimo možností nášho rezortu. Preto prebieha teraz v roku 2008 a dúfam, že prebehne do konca roku 2008 tento proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. To znamená, ak budeme mať v októbri, v novembri 2008 stanovisko EIA, vieme spustiť tie ďalšie stupne projektovej prípravy, čo znamená dokumentáciu pre územné rozhodnutie a dokumentáciu pre stavebné povolenie.

Na tomto pomerne dlhom úseku tiež trvá táto dokumentácia, vrátane vyjadrení a zabezpečení územného rozhodnutia, stavebného povolenia minimálne rok a pol až dva. Čiže toto sú reálne termíny, ktoré sú naozaj dosť napnuté, aby sme to stihli, aby sme ozaj začiatkom roku 2010 stihli zabezpečiť stavebné povolenie. Zrýchlený režim by mohol byť iba v tom prípade, že by sa aj na tento úsek vzťahoval zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý zrýchľuje aj postup prípravy, ale v zásade viete, aké ťažké sme mali rokovania. Aké ťažké bolo prijatie tohto zákona aj v Národnej rade a nechcel som si dovoliť rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné úseky. Čiže toto je taký režim, ktorý je reálny, lebo nerád by som dával nejaké nereálne termíny a, samozrejme, sú tam aj teraz už tie termíny napnuté, ale pokúsime sa ho dodržať.

Ja si uvedomujem, že je prepotrebný tento úsek Gombasek - Včeláre, ale v tých reálnych termínoch, ktoré sú dané zákonmi Slovenskej republiky, nevieme tento režim zrýchliť. Takže vyzerá to tak, že naozaj až v roku 2010 sa začnú stavebné práce na tomto úseku a mal by sa zhruba v priebehu dvoch rokov ukončiť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Štvrtou v poradí položenou, vyžrebovanou otázkou je otázka pani poslankyne Kláry Sárközy. Svoju otázku položila ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, ako sa zmenil počet registrovaných živnostníkov na Slovensku po poslednej novele Zákonníka práce?"

Pán minister, nech sa páči odpovedať. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, v prvom rade by som chcel na začiatok povedať, že ministerstvo hospodárstva nezodpovedá za registrovaný počet živnostníkov a nemá s registráciou živnostníkov nič spoločné, ale napriek tomu všetkému sa vám pokúsim odpovedať.

Z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, kde podľa týchto údajov bolo v auguste minulého roku evidovaných 370 611 živnostníkov a od účinnosti poslednej novely Zákonníka práce, t. j. od 1. 9. 2007 bol zaznamenaný nasledovný vývoj.

V septembri bol počet živnostníkov 373 077, čo je medzimesačná zmena plus 2 466 živnostníkov, čiže medzimesačný index rastu je tam 101,5 %. V októbri bol počet živnostníkov 373 854, čiže znovu je tu prírastok počtu živnostníkov o 777, index rastu 100,2. V novembri 374 413, čo je medzimesačný nárast 559, index rastu 100,1 a v decembri bol 374 382, čo je pokles o 31 živnostníkov oproti predchádzajúcemu mesiacu.

Pokiaľ si to zrátame, celkový nárast za sledované štyri mesiace bol 3 333 živnostníkov, čo je zhruba jedna tretina oproti celoročnému nárastu, lebo porovnaním medziročných nárastov roku 2007 a 2006 počet živnostníkov narástol o 10 197 živnostníkov.

Ukončil som odpoveď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pýtam sa pani poslankyne, či chce položiť... Áno, máte 2 minúty, nech sa páči, zapnite mikrofón, pani poslankyni, prosím.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja viem, že vám to nepripadá, lenže vy viete dať korektnú odpoveď. Tak ja som vám tú otázku dala kvôli tomu. Pretože boli ste svedkami pred prijatím novely Zákonníka práce zo strany pani ministerky, že mesiace traumatizovala spoločnosť tým, že okrem iného treba prijať nový Zákonník práce kvôli tomu, že treba odstrániť fenomén živnosti z donútenia. A keď sa prijal nový Zákonník práce, tak pán premiér nadšene hovoril o tom, citujem ho doslovne: "Už by sa nemalo do budúcnosti stať, že sa niektoré práce, ako je napríklad práca predavačky, budú vykonávať na základe živnostenského oprávnenia." Takže človek by čakal, že počet živností ubudne, lenže práve to, čo ste povedali, je opakom. A ja mám k dispozícii len štatistické ukazovatele, čo sa týka percentuálneho, nie taký presný, ako ste povedali vy, kde v druhom štvrťroku 2007, teda tesne pred účinnosťou zákona bol podiel registrovaných živnostníkov na celkovom počte pracujúcich približne 16 %, takým zostal aj v treťom aj vo štvrtom štvrťroku.

Podiel zamestnancov na celkovom počte pracujúcich bol v tomto období tiež stabilný, čiže 87 %. Takže jednak aj tie štatistické ukazovatele a jednako aj to, čo ste povedali, svedčia o tom, že asi tých živností z donútenia nebolo tak veľa, aby sme tým museli traumatizovať spoločnosť. Takže, keby ste sa k tomuto ešte vedeli vyjadriť. Ďakujem pekne.