M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Pani poslankyňa, ja si myslím, že novela Zákonníka práce jasne definovala inštitút živnostníka. Ja si myslím, že tak ako je tento inštitút pomenovaný, je pomenovaný veľmi dobre a veľmi vhodne a treba si uvedomiť, táto spoločnosť potrebuje živnostníkov. Táto spoločnosť si musí zakladať svoj rozvoj a hlavne otázku zamestnanosti a sebazamestnanosti predovšetkým cestou živnostníkov a musí vytvárať také podmienky, aby živnostníci čo najviac vznikali a redukovali nám sociálnu sieť, ktorá doteraz je ešte stále, myslím si, dosť naplnená.

Čiže my z pohľadu ministerstva hospodárstva vítame, pokiaľ je nárast živnostníkov na Slovensku. My na ministerstve hospodárstva sa snažíme všetky programy, ktoré idú cestou podpory podnikania, separátne oddeľovať malých, stredných podnikateľov a živnostníkov, lebo myslíme si, že to je tá cieľová skupina, ktorú musí štát podporovať, ktorej štát musí viac pomáhať ako veľkým podnikateľom. A preto aj mnohé tie opatrenia z hľadiska finančnej podpory a vidieť to napríklad aj na rozdelení finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré sú v kompetencii ministerstva hospodárstva. Tá najväčšia časť, tá najväčšia masa, ktorá by sa mala rozptýliť vo forme finančnej podpory zo strany štrukturálnych fondov, je práve na schémy de minimis, ktoré sú predovšetkým určené pre živnostníkov a malých podnikateľov.

Okrem toho sme sa snažili cez Národnú agentúru pre malé a stredné podnikanie zvýšiť tú podporu predovšetkým v oblasti dlhovej služby, kde sa snažíme, aby rizikový kapitál bol využitý predovšetkým na krytie rizikových úverov pre začínajúcich a malých podnikateľov, vrátane živnostníkov, aby vôbec táto skupina podnikateľov alebo samozamestnávateľov mala šancu si zobrať aj úver z komerčných bánk, lebo pri bežných bankových podmienkach jednoducho táto skupina nemá šancu, aby si nejaký prevádzkový alebo investičný úver zobrala. Čiže, toto je našou snahou, našou ambíciou a my sme radi, že počet živnostníkov narastá.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Veľmi pekne vám ďakujem.

Vyžrebovanú otázku č. 5 položil pán poslanec Gábor Gál. Položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: "Pán minister, motokros nepatrí do lesa, prečo polícia nezakročí voči týmto osobám?"

Tak ako bolo oznámené, v zastúpení pána ministra Kaliňáka bude odpovedať minister obrany, pán minister Baška. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, s tou odpoveďou si budete musieť vystačiť so mnou.

Dovoľte mi na začiatku uviesť niektoré právne predpisy, ktoré s riešením nastolenej problematiky, ktorú uvádzate vo vašej otázke, bezprostredne súvisia. Úlohy Policajného zboru sú vymenované v § 2 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore. V rámci plnenia týchto úloh Policajný zbor spolupôsobí i pri realizácii úloh vyplývajúcich zo zákona č. 326/2005 o lesoch. Je potrebné upozorniť najmä na jeho ustanovenia o štátnej správe lesného hospodárstva, o štátnom dozore v lesoch a o lesnej stráži.

Podľa § 56 tohto zákona štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonávajú ministerstvo pôdohospodárstva, krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad. Im patrí do pôsobnosti vykonávanie štátneho dozoru v lesoch, v rámci ktorého sú povinné zabezpečovať dozor v týchto lesoch. Na plnenie tejto úlohy zriaďujú lesnú stráž. Povinnosti a oprávnenia členov lesnej stráže sú pomerne široké. Majú napríklad právo zastaviť motorové vozidlo na lesných pozemkoch, sú oprávnení použiť donucovanie prostriedky, ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku lesného hospodárstva, nosiť zbraň a použiť ju v medziach tohto zákona. Ak nemôžu splnenie úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami, sú oprávnení požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície.

Z uvedeného vyplýva, že riešenie vami nastoleného problému patrí v prvom rade do pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Minister vnútra nemá poznatky o tom, že by polícia odmietla vyžiadanú pomoc. Orgánom štátnej správy lesného hospodárstva patrí sankcionovanie motorkárov jazdiacich po lese. Za jazdu alebo státie motorovým vozidlom mimo vyznačených ciest môžu uložiť pokutu až do výšky 5 000 korún.

Môžem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že počínanie motorkárov v lesoch nie je polícii ľahostajné. V rámci plnenia svojich úloh vykonáva na pozemných komunikáciách vedúcich na lesné pozemky, najmä však v chránených oblastiach, kde je zaznamenávaný zvýšený pohyb motocyklistov, motorových trojkoliek a motorových štvorkoliek, sporadicky osobitné kontroly vodičov týchto vozidiel.

Okrem spomínaných sporadických kontrol s cieľom prísnejšie postihovať množiace sa prípady používania motocyklov na lesných pozemkoch, v návrhu nového zákona o premávke na pozemných komunikáciách je zapracované ustanovenie, ktoré určuje povinnosť vodiča používať motorové vozidlo len na pozemných komunikáciách, okrem osobitných prípadov ustanovených týmto zákonom. Za porušenie tejto povinnosti bude vodičom ukladaná okrem pokuty aj sankcia zákazu vedenia motorových vozidiel.

Obdobne do pripravovanej novely Trestného zákona ministerstvo vnútra uplatnilo pripomienku, aby používanie takýchto vozidiel v chránenom území bolo posudzované ako trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia.

Vážený pán poslanec, problém, ktorý ste nastolili, nie je typickým problémom Policajného zboru. Je typickým problémom pre iné orgány, s ktorými Policajný zbor na ich riešení spolupracuje a bude spolupôsobiť.

Ďakujem vám pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pýtam sa, či chce pán poslanec Gábor Gál podať... Chce. Máte dve minúty, pán poslanec. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gálovi.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, ďakujem, že ste zodpovedali otázku namiesto pána ministra vnútra.

Ale predsa len takú doplňujúcu otázku. Dobre vieme, ako sú vybavení právomocami členovia lesnej stráže a hlavne, ako sú vycvičení. Oni žiadny výcvik nemajú. Nemajú možnosti, nemajú výcvik na to, aby bojovali proti motorkárom, ktorí jednak na lesných cestách veľmi ľahko uniknú kontrole lesnej stráže. Veľmi ľahko sa dostanú na pozemnú komunikáciu mimo lesa, čiže už tam lesná stráž nemá žiadne právomoci a hlavne ide o organizované skupiny, ktoré robia tieto motokrosové nájazdy v našich lesoch. Jeden alebo dvaja členovia lesnej stráže voči takýmto skupinám nevedia dostatočne zakročiť. Na toto je potrebný zákrok aj polície. Tak ja by som požiadal pána ministra, aby spravil nejaké akcie spolu s lesnou strážou aspoň sporadicky v týchto lesoch, kde sa ukazuje takýto jav.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister.

J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ako som hovoril v úvodnom slove, tak naozaj na požiadanie aj týchto lesných úradov Policajný zbor a pán minister vnútra doteraz nemali žiadne informácie, že na požiadanie nevyhovel Policajný zbor takýmto zásahom. Naozaj tá otázka, ktorá celá bola koncipovaná, skôr mieri niekde inde a nie do rezortu ministerstva vnútra. Ale ako som spomínal, Ministerstvo vnútra a Policajný zbor Slovenskej republiky budú vždy na požiadanie nápomocní túto situáciu riešiť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ukončenie? Ďakujem pekne, pán minister, ďakujem vám aj za odpoveď.

Otázku č. 6 opäť podal pán poslanec Gábor Gál a položil ju ministerke pôdohospodárstva Zdenke Kramplovej. Otázka znie: "Pani ministerka, kedy budú ukončené ROEP-y vo všetkých katastrálnych územiach?"

Pani ministerka, máte slovo. Oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi za otázku. Predpokladám, pán poslanec, že máte informáciu, že usporiadanie pozemkového vlastníctva sa rieši od roku 1993 a práve v roku 2005 sa prijalo vo vláde uznesenie, ktorým sa prijali opatrenia na zintenzívnenie usporiadania pozemkového vlastníctva a práve pri tejto príležitosti vám urobím taký krátky odpočet, v akom stave sa ROEP-y momentálne nachádzajú. Predpokladám, že to bolo cieľom vašej otázky.

To, že v správnom konaní, pokiaľ ide o usporiadanie pozemkového vlastníctva ROEP-ov, vystupujú dva orgány, a to ministerstvo pôdohospodárstva a úrad geodézie a katastra, to je tiež, myslím si, že jasné, a preto treba vedieť to, že na samom začiatku bola to kompetencia úradu geodézie a katastra s tým, že veľký počet katastrálnych území sa zdal nezvládnuteľný pre jeden úrad. Vstúpilo do toho ministerstvo pôdohospodárstva.

V súčasnosti je stav taký, že úrad geodézie spravuje 2 348 katastrálnych území, ministerstvo pôdohospodárstva 1 195. K 31. decembru 2007 bola úloha skončená zápisom registrov obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností v 1 201 katastrálnych územiach v pôsobnosti úradu geodézie a katastra a v 1 061 katastrálnych územiach v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. K tomuto termínu sú rozpracované registre v 539 katastrálnych územiach, z toho v pôsobnosti úradu geodézie 416 a u nás, v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva nám už zostáva len 123.

Ja vám dávam prísľub, že tak ako máme rozpracované veci, ktoré sa dotýkajú ministerstva pôdohospodárstva, podľa poslednej informácie by sme mali ukončiť naše pôsobenie pri realizácii ROEP-ov do konca roka 2008. Podľa uznesenia vlády, ktoré som citovala, ktoré bolo prijaté v roku 2005, celý proces by mal ukončený do roku 2010. To, že my riešime veľmi intenzívne túto otázku, vidieť aj v tom, že skutočne predstihujeme toto uznesenie a naozaj to, čo bolo pridelené, tie katastrálne územia, ktoré boli pridelené ministerstvu pôdohospodárstva, skončíme, predpokladám, o dva roky skôr. Ostatné katastrálne územia, ktoré patria do pôsobnosti úradu geodézie a katastra, sú v kompetencii úradu geodézie a katastra a verím, že finančné prostriedky, ktoré sú vynaložené a priamo určené uznesením vlády na dokončenie ROEP-ov, budú riešené tak, že ROEP-y aj v rámci úradu geodézie a katastra budú vysporiadané nielen v danom termíne, ale verím, že aj skôr.

Ďakujem, skončila som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa, pána poslanca, chce využiť... Zapnite mikrofón. Máte dve minúty, pán poslanec.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ďakujem za odpoveď, ktorá bola vyčerpávajúca. Ale predsa len mám takú otázku, či kontroluje ministerstvo kvalitu týchto registrov, lebo už aj z praxe máme poznatky, že niektoré sú spravené lepšie, niektoré horšie. Niektoré tie spoločnosti, ktoré robia tieto registre, sa postavia k tomu lajdácky a neskúmajú a nemajú príliš veľký záujem na tom, aby našli skutočných a identifikovali skutočných vlastníkov, napíšu tam jednoducho, že meno, priezvisko a spraví sa SPF. Či skúmate, aj toto je moja otázka, či skúmate aj to, akej kvality sú tieto registre, do akej miery sa podarilo týmto obnoveným registrom nájsť a identifikovať konkrétnych vlastníkov.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Pokiaľ ide o preberanie diela, to znamená, usporiadania ROEP-ov, sú zodpovední pracovníci na ministerstve pôdohospodárstva, ktorí svojím podpisom podpisujú to, že boli realizované veci tak, ako boli v zmluve o diele uložené a dohodnuté. Samozrejme, že kontrolujeme námatkovo a hlavne na základe sťažností, ktoré prídu na ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je možné realizovať následne alebo kontroly každého jedného vykonaného diela, lebo skutočne nemáme takúto kapacitu. Ak by takáto kapacita bola, bolo by to možné. Ale v súčasnosti skutočne takéto záležitosti nerobíme, lebo kompetencií vo vzťahu jednak k pozemkovým úpravám a k iným dôležitým otázkam v oblasti pôdohospodárstva, ktoré padajú na náš rezort, nie je možné, aby sme ich vedeli skontrolovať. Ale ak máte konkrétne podnety, pán poslanec, ktoré hovoria o tom, že neboli tieto práce vykonané v súlade so zmluvou, ktorá bola uzatvorená medzi ministerstvom pôdohospodárstva a príslušnou organizáciou alebo dodávateľom, poprosím vás, aby ste mi oznámili takéto údaje. Radi ich prešetríme.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Otázku č. 7 si vyžreboval pán poslanec Jaroslav Ivančo, ale sledujem, že sa nenachádza v sále. Pokiaľ sa teda nenachádza, akože sa nenachádza, stráca právo na odpoveď od pána ministra školstva.

Takže dostávame sa k vyžrebovanej otázke č. 8. Opäť ju položil pán poslanec Gábor Gál. Položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu. Teraz máme trošku problém s prítomnosťou pána ministra. Zastavte, prosím vás, čas, ak je to možné na hodine. Ďakujem pekne. Pán minister zrejme počítal, že nepríde na poradie. Ak sa dá, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj pánovi kolegovi Bárdosovi.

Otázku č. 8 položil pán poslanec Gábor Gál, položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi ministrovi Vážnemu. Otázka znie: "Vážený pán minister, aké možnosti chce vytvoriť váš rezort pre miestne samosprávy na opravu a údržbu ciest, na ktoré menšie obce nemajú dostatok vlastných zdrojov?"

Nech sa páči, pán minister, oznámte ukončenie.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Gál, podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov sa pozemné komunikácie delia podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve a správe obce.

Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Prostriedky našej kapitoly pre cestnú infraštruktúru sú určené len na financovanie údržby, opráv a výstavby ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok môžu byť určené dotácie obciam v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Samosprávy sú taktiež oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, t. j. Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Na tie sa vzťahujú operačné programy v Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013, a najmä regionálny operačný program. Niektoré obce budú môcť čerpať tiež z nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky Program pre rozvoj vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2007 až 2013.

Ďakujem, skončil som odpoveď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pýtam sa, či chce položiť... Zapnite, prosím pánovi poslancovi mikrofón.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za odpoveď, vážený pán minister. Predsa len sa chcem opýtať, lebo finančné možnosti týchto malých obcí, hlavne ide o malé obce, sú také, že nemajú vlastné zdroje na úpravu, opravu a údržbu týchto ciest a jednak nemajú zdroje ani na kofinancovanie opravy a údržby týchto ciest. Preto sa to pýtam, lebo sú v takej zlej situácii, že majú cesty alebo miestne komunikácie samé diery, na nové absolútne nemajú. Však dobre vieme, aké sú opravy a údržby drahé záležitosti. Preto, či vláda nechce nejakým vlastným programom prispieť k tomu, aby tieto cesty mohli byť opravené a udržiavané. Hovorím, že ide o to, že spolufinancovanie pri malých obciach je veľmi obtiažne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Chápem tú potrebu, ale v zásade, ako som už povedal, v prípade, že by sme to chceli riešiť z našej kapitoly, tak porušíme zákon o rozpočtových pravidlách, pretože nemáme na to oprávnenie, aby sme financovali to, čo nám nepatrí.

Na druhej strane tá potreba je tu evidentná, ale je to obdoba, ako sú samosprávne kraje. To znamená, samosprávne kraje dostali daň z motorových vozidiel do svojich rozpočtov a zároveň z tejto dane majú riešiť aj správu a údržbu ciest II. a III. triedy. Obdobný prípad je aj v obciach, ktoré zase majú len určité dane, určitú časť daní dostávajú a v rámci toho majú riešiť okrem iného aj správu a údržbu ciest IV. triedy, ktoré voláme ľudovo obecné cesty. Samozrejme, že v tých malých obciach je to problém, pretože ten daňový príjem je taký nízky, že nevedia naakumulovať tie zdroje najmä vtedy, keď tá obecná cesta je dlhšia a, samozrejme, nie je riešená systematicky na nej údržba.

Čo sa týka pohľadu vlády, my sme to neriešili. Zatiaľ ani nemám predstavu, aby sme to nejako riešili, pretože neviem si predstaviť, ide len o peniaze a v podstate v celoslovenskom rozmere by išlo určite o miliardy korún, ktoré vláda momentálne nevie nájsť. Takže to je asi odpoveď. Máme dosť starostí starať sa o to, čo nám patrí, a nie o to, čo nám nepatrí, keď to tak úprimne poviem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Koniec, pán minister?

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Áno.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem.

Deviatu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Ešte máme chvíľu času. Položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Dzurindova vláda vydala výnos o cenách, ktorý napadol generálny prokurátor na Ústavnom súde SR ako rozporný s ústavou ešte v roku 2007. Aké sú dôvody, že ministerstvo financií tento všeobecne záväzný právny predpis, rozporný s ústavou, dodnes nenahradilo?"

V mene pána ministra Počiatka opäť odpovedá pán minister Vážny. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Áno. Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa pýtajúca sa, ministerstvo financií pripravuje návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorú má podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 9. januára 2008 k návrhu koncepcie cenovej politiky predložiť na rokovanie vlády do 30. júna 2008.

Súčasťou týchto prác je analyzovanie súčasne ustanovených postupov regulácie cien a príprava nových úprav, ktoré sa premietnu do súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Výnos ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja o regulácii cien nájmu bytov bude nahradený opatrením ministerstva financií. Návrh tohto opatrenia má ministerstvo financií v súčasnosti pripravený a predloží ho do konca marca na medzirezortné pripomienkové konanie. Poznamenávam, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podania generálneho prokurátora, týkajúceho sa uvedeného výnosu ministerstva výstavby, ešte nerozhodol.

Skončil som odpoveď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pýtam sa pani poslankyne... Zapnite pani poslankyni Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Už som zapnutá. Vážený pán minister odpovedajúci za pána ministra financií, zrejme to, čo som sa pôvodne chcela opýtať, by ste zodpovedať nevedeli, ale osobne si myslím, že nahradenie vyhlášky, ktorá bola evidentne vydaná za Dzurindovej vlády nekompetentným ministerstvom, je nezávislé od prijatia novely zákona o cenách. Preto som rada, že ste povedali, že sa pripravuje, ale myslím si, že nie je rozumné nechať to až do rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré by muselo konštatovať, že je táto vyhláška v rozpore a napriek tomu zdôrazňujem, že je to vyhláška Dzurindovej vlády. Táto vláda má mať záujem na tom, aby platný právny stav bol ústavný.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Pán minister, ak, tak jednu vetu, pretože uplynula hodina otázok.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Budem stručný. Čiže odporúčate, aby obidva procesy bežali súbežne a budem to tlmočiť ministrovi financií.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem členom vlády za účasť a za odpovede na vyžrebované otázky vážených kolegov.

Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlásiť prestávku na tri minúty, ktorá je nevyhnutná na prestavenie technického zariadenia.

Budeme pokračovať v zmysle riadne schváleného programu o vládnom návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

(Prerušenie rokovania o 15.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.11 hodine.)

 

 

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, po prestávke budeme pokračovať prerušeným rokovaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

Tento návrh máte ako tlač 546. Ďakujem pani ministerke, ktorá zaujala miesto pre navrhovateľov. O to isté prosím aj pani spoločnú spravodajkyňa, pani poslankyňu Magdu Košútovú.

Poprosím všetkých, ktorí sú v sále, vrátane členov vlády, aby zachovali pokoj, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o tomto návrhu vládneho zákona. Ďakujem za porozumenie.

Poslednou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, ktorej týmto odovzdávam slovo. Po jej vystúpení a poprípade faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne.

Pani poslankyňa, nech sa páči. (Hluk v pléne.)

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ale predsa ešte chvíľočku počkám, kým sa upokojí situácia.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, aj vážení, ctení členovia vlády, chceme pokračovať v rokovaní. Poprosím vás, ak si máte niečo dôležité povedať, povedzte si to mimo rokovacej sály, aby mohla pani poslankyňa uviesť svoje vystúpenie v diskusii.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, svoje vystúpenie začnem podobne ako kolega Simon a to reakciou na kolegu poslanca Dubravaya. Pán kolega povedal, že on považuje za potrebné potrestať každého, kto šafári s dobrou pôdou. Pán kolega, mali ste na mysli pozemky pri Veľkom Slavkove alebo pri Čiernej vode? Toľko na úvod.

Prejdem teraz k návrhu zákona tak, ako bol predložený do Národnej rady. Ja tento zákon považujem za zákon z kategórie tých, ktoré sú škodlivé a spiatočnícke, dokonca si dovolím povedať, že podľa mňa je tento zákon aj zlomyseľný. Navrhované zmeny v zákone nás dostávajú tam, kde sme už raz boli, do čias, keď pre obyčajného človeka bolo takmer nemožné vyňať zo svojej poľnohospodárskej pôdy pozemok napríklad na postavenie si hospodárskych budov, pretože okrem prísneho administratívneho postupu i známostí si to vyžadovalo aj vysoké finančné náklady. Pritom žiadny poplatok negarantuje, že pôda bude chránená aj fakticky. Naopak, čím tvrdšie opatrenia, tým viac korupcie a horší výsledok. Tu musíme, dámy a páni, rozlišovať medzi ochranou výmery pôdy a medzi faktickou, skutočnou ochranou kvality pôdy, pretože nás nemôžu zaujímať len najlepšie a najbonitnejšie pôdy, nás musí zaujímať poľnohospodárska pôda ako celok.

Prioritou nového zákona o ochrane pôdy v roku 2004 bola ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a uznanie jej multifunkčného charakteru. To znamená, že nie iba pôda pre poľnohospodársku výrobu, ale aj pôda pre cestovný ruch, či s tým spojenou infraštruktúrou. Podľa nás, ako som už povedala, nie je dôležitá represia, ale prevencia, nie korupcia, ale prehľadné pravidlá. Však ako som už povedala, neraz sme sa presvedčili v praxi, čím prísnejšie postihy, tým väčšia korupcia. Spoplatnenie vyňatia pôdy považujem za postih, za postih vlastníkov pôdy, za postih obyčajných ľudí, za trestanie motivovaných a iniciatívnych. Nie, nemyslím si, že ide o ochranu pôdy, dámy a páni, ale o vytiahnutie dodatočných prostriedkov z peňaženiek. Z návrhu zákona je cítiť úmysel dodatočne zdaniť každého, kto niečo má. Hovoril o tom už aj kolega Simon. O tom, že zákon je tendenčne zameraný, svedčí nový § 27a, v ktorom sa spod spoplatnenia vyníma štát a jeho aktivity. Platiť budú len občania, nové farmy, fabriky, obce a mestá.

Pani ministerka vo svojom úvodnom slove ako hlavný argument veľmi emotívne povedala, že ona ako ministerka zabezpečí ochranu najlepšej pôdy. No, myslím si, pani ministerka, že spoplatnením sa vám to nepodarí. Nezabezpečíte to, pretože ide o fenomén modernej doby, že ľudia jednoducho chcú bývať v blízkosti miest. V Nemecku napríklad ročne je vyňatých 13 tisíc hektárov pôdy. (Hlasy v sále.) Je vyňatých 13 tisíc hektárov. (Kolegyňa, potom budete mať možnosť reagovať na moje vystúpenie. Prosím, nerušte ma.) Takže si myslím, že ľudia, ktorí v blízkosti miest budú chcieť bývať, zaplatia cenu, či už bude vrátane spoplatnenia, alebo nebude. Myslím si, že to, čo chcete, ochrániť dobrú bonitnú pôdu, by sa podarilo iba zákazom. A to je o tej reštrikcii, ako som hovorila. Prevencia je vždy lepšia.

Pozrime sa teraz na dôvodovú správu. Myslím si, že úradníci na ministerstve odviedli veľmi lajdácku robotu. Dôvodová správa vlastne nehovorí o dôvodoch, prečo je návrh zákona predložený. Vonkoncom z nej nie je zrejmé, prečo je spoplatnenie nutné, teda okrem toho, že to niektorá z vládnych strán má vo vládnom programe. Žiadna analýza dopadov toho, že odkedy sa od roku 2004 za vyňatie neplatí, koľko dobrej pôdy odišlo, žiadne alarmujúce čísla. Pritom v roku 2004 pri prerokovaní nového návrhu zákona bol stav taký, že sa vynímalo ročne v priemere asi 1 300 ha pôdy a výnos zo spoplatnenia bol okolo 600 mil. Sk. Pani ministerka v úvodnom slove uviedla, že v roku 2007 to bolo asi 2 200 ha pôdy. Čiže je to nárast o 900 ha a ja si myslím, že to nie je vďaka tomu, že sa zrušilo spoplatnenie, ale je to vďaka tomu, že došlo k vysokému ekonomickému rastu. Čiže, aj keď sme zrušili spoplatnenie, podľa mňa tie čísla ukazujú, že spoplatnenie nebolo brzdou, nebolo žiadnou zábranou, či sa pôda vynímala, tomu úmyslu stavebníkov pôdu vyňať, alebo nie, čiže žiadnou ekonomickou zábranou, ako sa hovorí.

Preto by som vás, pani ministerka, chcela požiadať, aby ste na rokovanie gestorského výboru priniesli analýzu dopadov oslobodenia od spoplatnenia a minimálne kvalifikovaný odhad príjmov zo znovuzavedenia tohto spoplatnenia a odhad dynamiky ubúdania poľnohospodárskej pôdy. Meniť zákony by sa totiž mali vtedy, keď je na to vážny dôvod. V prípade niektorých technických zmien v tomto návrhu, ktoré reagujú na aplikáciu zákona v praxi, to je v poriadku, ale v prípade spoplatnenia pádne argumenty ani dôvody na stole nie sú, a preto sa pripájam k návrhu kolegu, poslanca Simona vrátiť návrh zákona na ministerstvo na prepracovanie.

Ďalej ako argument v dôvodovej správe sa hovorí aj o sprísnení zákona. Ale zároveň, pani ministerka, zákon sa zmäkčuje, pretože sa ruší povinnosť pri dočasnom odňatí pôdy predložiť súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. A ja to považujem za poľavenie, nie za sprísnenie. Odvody za vyňatie pôdy sa podľa návrhu majú odvádzať do štátneho rozpočtu a malo by sa nimi zabezpečiť financovanie aktivít ministerstva pôdohospodárstva. Opäť sa vrátim k dôvodovej správe. Nie je tam ani slovo o tom akých aktivít. Či nedostal rezort zo všetkých takmer najviac pridané? Som veľmi nedôverčivá pri takom nulitnom vysvetlení použitia týchto, nazvime ich, poľno-daní. V dôvodovej správe sa síce spomína Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ale už sme si akosi zvykli, že keď nemáme dosť argumentov, tak vyrukujeme na poslancov s úniou a my vo výbore pre pôdohospodárstvo už s tým máme dostatok vlastných skúseností.

Ďalej vidím problém v tom, že sumy za vyňatie a spôsob platenia sa ustanovujú nariadením vlády. Túto prax sme tu už mali. Vládne nariadenie č. 152 z roku 1996 stanovovalo výšku, podmienky a spôsob platenia odvodov a každá novela nariadenia vlády riešila nový titul oslobodenia od odvodov. Áno, teraz máme oslobodenie v zákone v novom § 27a, ale zas máme aj svoje skúsenosti s tým, že vládni poslanci tu chodia s lobistickými novelami ako na bežiacom páse, naposledy je to novela stavebného zákona.

Na ilustráciu a na lepšiu zrozumiteľnosť uvediem aj dve čísla z vládneho návrhu. To prvé je pokuta, ktorá sa stanovuje za každý deň omeškania z nezaplatenej sumy odvodu a stanovuje sa na 0,5 percenta za každý začatý deň. Predstavuje to ročný úrok 182,5 %. Isteže, súhlasím s tým, že sankcia musí byť, ale za oveľa účinnejšie by bolo hroziť zrušením vydaného povolenia, resp. podmieniť ho zaplatením tejto úhrady a nie stanovovať štátom úžernícke úroky. To druhé číslo je výška odvodu, ktorý by musel zaplatiť majiteľ napríklad bonitnej poľnohospodárskej pôdy za svojou záhradou, ak by tam chcel postaviť dom pre svoje deti. Za 7-árový pozemok na vlastnom by takto zaplatil 350 tis. Sk. A toto ja považujem za nanajvýš nespravodlivé.

Na záver niekoľko otázok. Prečo sa zvyšujú podnikateľom investičné náklady, ak zámer na vyňatie pôdy musí prejsť schvaľovacím konaním, posúdením štátnym orgánom na ochranu pôdy, zároveň existuje zákonná povinnosť predložiť bilanciu z krivky humusového horizontu a návrh na jeho hospodárne využitie a zároveň orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy uloží podmienky na zabezpečenie ochrany pôdy? Teda ochrana je zabezpečená a pôda, či už s poplatkom, alebo bez z fondu odíde.

Druhá moja otázka. Pani ministerka, ako chcete podporovať agroturistiku, keď spoplatníte vyňatie pôdy na výstavbu potrebnej infraštruktúry v rámci krajiny?

A tretia moja otázka. Prečo trestáte ľudí, ktorí si na svojej pôde chcú postaviť dom alebo farmu?

Podčiarknuté a zhrnuté, tento návrh je namierený proti ľuďom. Zhorší podnikateľské prostredie a zvýši korupciu a poslanecký lobizmus. Pre tieto dôvody nepodporím návrh zákona a predpokladám, že ani moji kolegovia z poslaneckého klubu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy písomne. S faktickou poznámkou na jej vystúpenie? Predpokladám, pani poslankyňa, vy sa chcete prihlásiť do rozpravy, však? Takže s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ivan Štefanec. Končím možnosť reagovať faktickou poznámkou na predrečníka.

Nech sa páči, pán Štefanec, máte slovo. Zapnite, prosím vás, pánovi poslancovi Štefancovi mikrofón. Nech sa páči, pán kolega, môžete.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Tkáčovej, ktorá veľmi jasne pomenovala dôvody, prečo tento návrh zákona je zlý. Za posledné roky, keď boli zrušené odvody za vyňatie z pôdneho fondu, tak naša krajina zaznamenala skutočne investičný rozvoj, ktorý bol v prospech zamestnanosti, v prospech ľudí tejto krajiny. Považujem za nesprávne, aby ľudia platili za to, že si niekto postaví niečo na svojej záhrade. Na tomto príklade je krásne dokumentované, že tento návrh je nielen proti investičnému rastu, nielen proti zamestnanosti, ale je predovšetkým proti ľuďom, proti občanom tejto krajiny. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani Tkáčová chce reagovať, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem kolegovi Štefancovi, že ma doplnil, ale napriek tomu by som ešte rada chcela uviesť jeden argument, ktorý možno by mohol zaznieť. V Európskej únii zhruba jedna desatina pôdy dokáže vyprodukovať potraviny pre všetkých obyvateľov Európskej únie, a preto si myslím, že ochranu, samozrejme, pôdy áno, faktickú ochranu kvality a bonity pôdy, ale nie za cenu, že by sme obmedzovali ľudí, že by sme obmedzovali podnikateľské aktivity a aktivity miest a obcí. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam priestor všetkým, ktorí sa chcú prihlásiť k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Berényi, pán poslanec Gál, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má teraz pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení prítomní, zrejme moje vystúpenie bude v inom zornom uhle, ako tu predniesla predo mnou moja predrečníčka, ktorá konštatovala, že predložený legislatívny návrh je škodlivý, spiatočnícky a trestá iniciatívnych. Ja si toto o predloženom legislatívnom návrhu vôbec nemyslím. Totiž na tom, ako ho budeme hodnotiť, záleží, aký uhol pohľadu si vezmeme. A ten uhol pohľadu je determinovaný stupnicou spoločenských hodnôt, ktoré ten-ktorý jedinec, ten-ktorý poslanec nosí, uprednostňuje, presadzuje, obhajuje. Pre mňa je vysoko v spoločenskom hodnotení rebríčka otázka ochrany životného prostredia, ochrany bonitnej pôdy ako výrobného prostriedku a otázka zachovania určitej kvality životného prostredia a poľnohospodárskej pôdy pre budúce generácie. Pre mňa nie je prioritou vymaknúť za toto obdobie všetko, čo sa len vymaknúť dá aj za cenu devastovania a znehodnotenia tej najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy. Je to totiž kvalita, poľnohospodárska pôda je určitá hodnota. Je to hodnota, ktorú, keď zdevastujeme, je nenahraditeľná. Kvalitnú pôdu sme zdedili po našich otcoch, dedoch a nemáme podľa môjho názoru morálne právo na bonitne kvalitnej pôde stavať to, čo možno stavať inde a nemožno hľadieť na tieto otázky len zo zorného uhlu, ja neviem, jedného okresu v záujme jednej skupiny, ale treba hľadieť celospoločensky.

Ja si pamätám obdobie vlády Jána Čarnogurského, keď prišiel s teóriou, načo rozvíjame poľnohospodársku výrobu, načo skvalitňujeme náš chov dobytka, vulgárne to nazvem, lebo v tom zmysle to bolo uvedené, vykašlime sa na to, doslova bolo povedané, urobme golfové ihriská a lacné potraviny dovezieme zo zahraničia. Taká bola filozofia. Naskočili sme na ňu a dnes začíname pociťovať jej skryté zákerné nevýhody, ktoré sa ako bumerang vracajú. Ak by sme túto filozofiu presadzovali, tak by sa nám "budúce generácie poďakovali".

Totiž realita nie je taká ako lineárna predstava vtedajšej vlády Jána Čarnogurského. Obchodné reťazce dovážajú lacné potraviny a dávajú za pravdu, načo by sme si ich my dochovali, vypestovali a podobne tie potraviny, spravme golfové ihriská. Lenže na to môže naskočiť len ten, kto rozmýšľa v rozsahu krátkodobej perspektívy a nie dlhodobej. Z hľadiska dlhodobej perspektívy je neodvratná taká realita, že sa zlikviduje výroba poľnohospodárstva, že sa zlikviduje dopestúvanie plodín a ten Západ, tie iné krajiny, keď my si to zlikvidujeme, si veľmi rýchlo uvedomí, že aj keď sa ľudia neoblečú, aj keď si nevymenia autá za nový model, aj keď nevystavajú ďalšiu, ja neviem, kultúrnu inštitúciu, žiť môžu, ale nemôžu, nemôže existovať štát, nemôže existovať spoločnosť, ktorá nenakŕmi svojich obyvateľov. No a potom veľmi jednoznačne začnú dvíhať ceny potravín.

Ja sa čudujem, čo všetko tu bolo dnes povedané, keď politik s rozhľadom musí vidieť ako sa v Európskej únii začínajú zvyšovať ceny potravín, ako sa potraviny stávajú úzkym a želateľným produktom v celosvetovom meradle, ako vznikajú humánne katastrofy z nedostatku potravín. Vážení, ja neviem, vy sa pozeráte z hľadiska jedného južného okresu alebo ako chcete viesť túto spoločnosť? Veď si predsa treba uvedomiť, že náhrada energií dnes prechádza cez rôzne spracúvanie rastlín a z nich výrobu pohonných hmôt. Že plodiny vypestované na pôde začínajú nahrádzať elektrickú energiu, začínajú nahrádzať naftu, benzín a podobne, čiže dopyt po možnej pôde, na ktorej sa má vypestovať plodina, na ktorej sa má vypestovať potravina, ten dopyt rastie. Cena pôdy rastie. Dozaista ste si povšimli, že občania Holandska začínajú skupovať pôdu. Totiž je tu predpoveď futurológov, že Holandsko vzhľadom na topiace sa ľadovce prestane existovať na mape. To je zmenšená pôda. Holanďania majú dobrú poľnohospodársku výrobu, chov dobytka a podobne, ale toto v hodine H nemusí byť pravda, deň D a prestáva to byť pravda.

Teda nevidieť tieto súvislosti, nechcieť snažiť sa zabezpečiť priblíženie sa štátu k potravinovej samostatnosti, lebo tú, žiaľ, ktorú sme mali, sme stratili filozofiou Čarnogurského vlády, ktorú tu nechcem znovu opakovať, áno, tak zodpovedný štát si nemôže dovoliť nechať zabezpečenie potravín štátmi na dovoz. Taký štát skutočne je nezodpovedný. Vláda, ktorá by to robila, je nezodpovedná vláda.

A teraz poďme k vašim argumentom, zastavia sa stavby atď. Čerta starého, len sa začne rozmýšľať, že sa bude stavať na poľnohospodársky nekvalitnejšej pôde, kde budú menšie poplatky. Pretože je neuveriteľné, že mnohé... (Hlasy z pléna.) No, ale začne sa stavať na nekvalitnejšej pôde. Prečo dodnes sa stavalo, keď neboli poplatky, stavalo sa na kvalitnej pôde? Pani poslankyňa, vy sa smejete a nechápete, čo rozprávam. Ešte raz vám to poviem. Doteraz sa stavalo na poľnohospodárskej pôde bonitne kvalitnej, čo je hriech. Ak ste katolíčka, vám poviem, že je to smrteľný hriech. No, samozrejme, z hľadiska perspektívy vývoja spoločnosti len nerozumný štát stavia na bonitne kvalitnej pôde, kde môže rozvíjať poľnohospodársku výrobu. Treba stavať tam, kde sú malé poplatky, poprípade žiadne nebudú a ... (Hlasy v pléne.) Na to je aj škoda odpovedať, čo ste teraz povedali a myslím si, že ma nemáte vyrušovať. Príďte sem na miesto, ktoré je určené...