M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, poprosím, vás, keby ste reagovali... Prepáčte, pani poslankyňa. Keby ste reagovali v súlade s rokovacím poriadkom cez rečníčku a potom cez faktickú poznámku. Ďakujem za porozumenie.

K. Tóthová, poslankyňa: Presne to som vám chcela teraz povedať. Ďakujem, pán predsedajúci, pretože podľa rokovacieho poriadku má možnosť vyjadriť svoj názor.

Takže konečne niektoré záchvaty výstavby na bonitnej pôde už musíme začať rozumne hodnotiť, pretože vystavia sa podnik, dajú sa príspevky zo štátneho rozpočtu na vytvorenie pracovných miest. A kto nastupuje na pracovné miesta? Pracovníci z Ukrajiny, pracovníci z iných štátov, dokonca boli dovezené pracovníčky aj z Kuby. Tak potom dávam otázku, či je rozumné, aby štát prispieval na také stavby, likvidoval kvalitnú poľnohospodársku pôdu a vytváral pracovné miesta len pre pracovníkov zo zahraničia a neriešil napríklad využívanie vodných zdrojov, ktoré máme, rozvojom kúpeľníctva a podobne. Takže tu je komplex otázok.

Vystúpenie by som chcela zavŕšiť tým, že ja som si vypočula dobre aj predchádzajúce stanoviská a pokiaľ bolo niečo rozumné, hodnotím, že bolo povedané. Napríklad moja predrečníčka uviedla, že súhlas na vyňatie pôdy by sa nemal, teda zaplatenie poplatku by sa nemalo riešiť zvyšovaním úrokovej sadzby. Ale mohlo by sa riešiť tak, že vôbec o vyňatí možno začať rokovať, ak sa preukáže, že sa zaplatil poplatok. To je nerozumné, lebo zaplatí až ten, kto už má súhlas, kto má konečné rozhodnutie, ale napríklad kto zloží príslušnú finančnú čiastku do depozitu. Áno. Takto by to napríklad mohlo byť riešené, lebo pokiaľ začne konanie, nikto nezaplatí, keď nevie, aký je výsledok konania. Toto sú najprogresívnejšie systémy riešenia. Napríklad aj v životnom prostredí sa nedávajú už v poslednom období sankcie za vypúšťanie odpadovej vody, ale v rámci stavebného konania podmienkou projektu je, že vypúšťajúca voda musí mať výtok pred odberom vody. Čiže on pokiaľ by vypúšťal nekvalitnú vodu, ohrozí vlastnú premávku, vlastný výrobný proces.

Takže, počúvala som podrobne, pozorne aj predchádzajúce stanoviská. Pokiaľ je niečo naznačené, myslím si, že je možné uvažovať, treba uvažovať, ale zákon, predložený vládny návrh v komplexe je rozumný, chráni vyšší spoločenský záujem a chráni taký spoločenský záujem, ktorý je z hľadiska daného vývoja a hlavne z budúceho vývoja našej spoločnosti a podmienok existencie spoločnosti na zemi progresívny a ja ho veľmi rada pri hlasovaní podporím.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslankyne Tóthovej sa prihlásili: pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pán poslanec Gábor Gál, pán poslanec Ivan Štefanec a pán poslanec Zsolt Simon. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenia rečníka v rozprave.

Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, chcem sa vám poďakovať, že aspoň v niečom sa zhodneme a myslím si, že techniku samotného zloženia zálohy do depozitu alebo podmienenia platnosti uhradením poplatku, to si vieme dohodnúť s pani ministerkou a s úradníkmi na gestorskom výbore.

Ale rada by som zareagovala na niektoré vaše ďalšie poznámky. Myslím si, že nakoľko účinný bude tento zákon, to si budeme môcť z každého uhla pohľadu vyhodnotiť o niekoľko rokov, keď si spravíme analýzu, ako zafungoval. A preto som aj pani ministerku požiadala, aby na výbor predložila analýzu, ako fungoval ten zákon, ktorý chceme dnes meniť, a to je zákon z roku 2004. Ja nespochybňujem potrebu ochrany pôdy. Keď to niekto takto pochopil, tak to pochopil zle. Pretože som v roku 2004 hlasovala za zákon o ochrane pôdy a to o ochrane faktickej. Ja len spochybňujem nástroj, ktorý navrhujete, lebo som presvedčená, že spoplatnením nezastavíme žiadne vynímanie bonitnej či nebonitnej pôdy.

A ešte k tým lacným potravinám. Myslím si, že predstava o lacných slovenských potravinách sa, pani poslankyňa, zrútila. Napriek rastúcim dotáciám do pôdohospodárstva rastú ceny potravín, pretože či sa nám to páči, alebo nie, sú naviazané globálne na svetové ceny potravín. Je dokázané, že dotácie zvyšujú ceny potravín v priemere o 20 %. A na rozdiel od vás si myslím, že z toho globálneho pohľadu je potrebné zrušiť dotácie, zrušiť clá, ochranárske opatrenia a otvoriť potravinám hranice, pretože parafrázujúc osvieteného filozofa z 18. storočia tvrdím, nechajme svetom cestovať tovary, nie armády.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gábor Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vy si vážne myslíte, že stavby sa zámerne stavali na najbonitnejšej pôde? Však určite nie. Stavby sa stavali tam, kde bolo reálne, že ich môžu postaviť. Vedeli zakúpiť pozemok v takej výmere, v akej potrebovali a bola k tomu dostatočná infraštruktúra a voľné pracovné sily. Však postavenie stavby na bonitnej pôde spôsobilo aj podľa dnešného právneho poriadku dosť veľa problémov pre tých stavebníkov, lebo museli veľa vecí na úradoch vybavovať, odstrániť ornú zeminu, atď., atď. Čiže aj to bol pre nich aj za dnešného stavu problém. A ešte jedna vec. Neviem, koľko bol pán Čarnogurský na čele vlády, ale šťastie asi pre vás, že bol, lebo všetko môžete naňho zvaliť, za všetko môže pán Čarnogurský. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, váš príspevok určite obsahoval mnohé nekonvenčné myšlienky, ktoré ma zaujali, najmä tie, ktoré sa týkali obchodných reťazcov a dovozu lacných potravín. Zaujalo ma najmä to, ako z negatívneho hľadiska hodnotíte takú filozofiu. Ja mám určite opačný názor. Tie potraviny určite nebudú lacné, keď budete presadzovať také zákony ako napríklad na tejto schôdzi. A myslím tým zdražovací zákon, ktorý zakazuje obchodným reťazcom zľavy. Týmto spôsobom ozaj nebudeme mať lacné potraviny. Budú ešte drahšie, ako ich máme teraz a začali dražieť, bohužiaľ, za vašej vlády. O čom ale je podstata tohto zákona? Tá nie je o obchodných reťazcoch, ani o potravinách a myslím si, že nie je ani o ochrane pôdy. Podstata tohto zákona je predovšetkým o pokutovaní tých, ktorí chcú rozvoj a ktorí chcú zveľaďovať svoje okolie. Preto som presvedčený, že návrh tohto zákona je proti rozvoju a najmä proti ľuďom. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou prihláseným na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej je pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči, pán kolega.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, snáď nemyslíte vážne, že 5-miliónová Slovenská republika v rámci 500-miliónovej Európskej únie v oblasti produkcie potravín dokáže zmeniť svet. Asi to nie je pravda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som zacitoval z platného zákona č. 220/2004 § 17 ods. 1: "Na nepoľnohospodárske účely možno požiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy § 23, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy sú: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Krajský pozemkový úrad, Obvodný pozemkový úrad." To znamená, bez akýchkoľvek odvodov táto vláda, keď využije všetky kompetencie, ktoré sú v súčasne platnej právnej legislatíve, ochranu poľnohospodárskych pozemkov dokáže zvládnuť aj bez odvodov. Tieto odvody slúžia na znevýhodnenie niektorých regiónov. Odporúčam, aby ste si prešli ten zákon, ktorý máme dnes v laviciach a jeho novelu a jeho názov - Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Sú tam mechanizmy na ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani Tóthová bude reagovať na predrečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali, pretože najhoršia situácia je, keď vystúpite a nikoho to ani nezaujíma, ani nemajú na vás reakciu. To znamená, že nič také ste nepovedali, čím by sa vytvorila diskusia, pretože len diskusia posúva veci dopredu. Opakujem, je to zorný uhol pohľadu. Ja netvrdím, pán Zsolt Simon povedal, že dnes sa nerozhoduje, ale aj žiadosti, ktoré prídu a tlaky môžu byť smerované, najmä návrhy, už dopredu na menej bonitnú poľnohospodársku pôdu. To znamená, že toto sa môže stať nepriamym regulátorom. Je totiž veľmi závažné, keď v roku 2007 na Slovensku bolo vyňatých 2 200 ha poľnohospodárskej pôdy a v Nemecku, ktoré je podstatne väčšie, len 13 000 ha poľnohospodárskej pôdy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto vám nič nehovorí? Že tu určitý nepomer, že určite aj v Nemecku, ktoré, a hlavne v tej východnej časti je určitý boom, prichádzajú určití podnikatelia a tak ďalej, a tak ďalej, a že to vynímanie je oveľa prísnejšie regulované vrátane určitých poplatkov. Takže trošku berme veci komplexnejšie a viďme veci aj z iných zorných uhlov ako z vašich, len podnikateľských.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec József Berényi.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že pri prerokovaní tohto návrhu zákona som stratil trošku politickú orientáciu. Ešte výstižnejšie by som mohol povedať, že som stratil smer, nakoľko dva roky po nástupe tejto vlády sme počuli o tom, že základnými piliermi, politickými piliermi tejto vlády je politika zamestnanosti a tvorby pracovných príležitostí. A teraz my, opozícia, najmä Strana maďarskej koalície argumentujeme s tým, že zamestnanosť je veľmi dôležitá vec v južných okresoch, v krízových okresoch a ako keby o tom vládna koalícia nechcela počuť z princípu ochrany pôdy.

A práve najväčším negatívom tohto návrhu je, že zabraňuje zdravej diverzifikácii hospodárskeho života na tých územiach Slovenska, kde je najhodnotnejšia poľnohospodárska pôda a to je práve na južnom Slovensku. A predkladateľ, ani pani poslankyňa Tóthová sa pred chvíľočkou netajila, že pod zámienkou ochrany pôdy je návrh namierený akosi odradiť investorov z regiónov južného Slovenska. Tak som to pochopil. Nakoľko investori budú ťažšie získavať pôdu pre svoje investície na južnom Slovensku, tak tým pádom vláda necháva riešenie zamestnanosti na južnom Slovensku na pleciach poľnohospodárov. Avšak už dnes vieme, že podľa Štatistického úradu v roku 2007 bol práve v poľnohospodárstve zaznamenávaný najväčší pokles zamestnanosti v porovnaní s ostatnými odvetviami. V roku 2007 pracovalo v poľnohospodárstve o 2 000 ľudí menej ako v roku 2006 a tento trend je dlhodobý.

Dnes už neplatí to, čím argumentujete aj dnes. Možno to platilo pred 30 rokmi, že poľnohospodárstvo a potravinový priemysel vie samostatne zabezpečiť ekonomický rozvoj južného Slovenska. Vládna koalícia teda podľa môjho názoru teraz porušuje svoje sľuby a programové vyhlásenie vlády ohľadom tvorby pracovných príležitostí a najmä, čo sa týka južných okresov. A vôbec som trošku prekvapený, ako mohli za tento návrh hlasovať minister hospodárstva a minister výstavby a regionálneho rozvoja.

A z toho dôvodu žiadam vás, poslankyne, poslanci, prítomní aj neprítomní, aby ste podporili návrh pána Farkasa o ukončení rokovania o tomto návrhu, resp. pána Simona, aby bol návrh stiahnutý a prepracovaný.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sú prihlásené dve panie poslankyne - pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem len reagovať na tú časť, kde ma spomenul pán poslanec a chcem ho ubezpečiť, že to, čo si on vydedukoval z môjho vystúpenia, nielenže som nepovedala, ani som si to nemyslela. Konečne sú tesnozáznamy z vystúpení. Pokiaľ by neveril tejto mojej pripomienke, že namietam, že také niečo som nepovedala, je to možné prečítať si v písomnom zázname z môjho vystúpenia. Pokiaľ by mi neveril, skutočne ho prosím, aby si prečítal záznam. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len kolegovi chcela odporučiť, aby požiadal pani ministerku, aby vystúpila v diskusii v rámci rozpravy, aby sme potom na ňu mohli reagovať a prosím o to aj kolegov, ktorí ešte budú vystupovať v rozprave. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nechcete reagovať na faktické? Nie.

Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Gábor Gál. Ja evidujem, keď sa pani ministerka bude chcieť prihlásiť do rozpravy, určite bude mať prednostne priestor. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, hneď na úvod chcem povedať, že žijem v regióne, kde je asi najbonitnejšia pôda, v okrese Galanta. V okrese, kde donedávna nezamestnanosť zďaleka presahovala 20 %. Okres vďaka dobrej infraštruktúre, skladbe obyvateľstva, odbornosti týchto pracovných síl, blízkosti štátnych hraníc bol ako stvorený pre investorov. Blízko bola železnica, blízko bola vodná cesta aj diaľnica. Ale nejako sa tí investori nehrnú. Fabriky sa zrušili, nezamestnanosť vzrástla. Práve poplatky za vyňatie boli toho príčinou, prečo sa v našom okrese neusadili investori. Až zrušením tohto poplatku sa otvoril priestor pre investorov, aby mohli kúpiť pozemky, ktoré už aj tak boli dosť drahé a vytvorili tu pracovné miesta a tým oživili celý región.

Pán poslanec Farkas už uviedol finančné rozmery týchto investícií. Ja o nich nebudem kvôli tomu rozprávať.

Pani ministerka, vy ste si vo vašom prejave dali nejakú takú rečnícku otázku, že dokedy sa bude zaberať tá najúrodnejšia pôda. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dovtedy, kým sa nedostane do rovnováhy ponuka a dopyt, čiže tento inštitút aj vašej strane dosť blízky.

Vrátim sa opäť k okresu Galanta, aby som vysvetlil, prečo som povedal, že ponuka a dopyt vyrieši, dokedy sa bude zaberať pôda. V našom okrese sa postavilo niekoľko fabrík, skladov, logistických centier. Ale pôdy je ešte stále dosť. No, už sa ďalej nestavia. Trh práce, presnejšie voľné pracovné sily sú práve tou brzdou, nakoľko potom už niet koho zamestnať. A to hýbe celým investičným procesom, že tí investori idú ďalej. Ale tento návrh poškodí aj nášmu regiónu ešte stále, lebo ľudia majú zamestnanie, ich kúpyschopnosť sa zlepšila, majú peniaze, ale bytová situácia ako všade na Slovensku je veľmi zlá. Už by si vedeli vyriešiť svoju bytovú situáciu aj bez pomoci štátu, povedzme, individuálnou výstavbou. No na to už nebudú mať, aby si zaobstarali pozemok po tejto novele, lebo nebudú môcť zaplatiť 500 korún za m² za vyňatie a plus ešte postaviť nejaký ten domček. Ľudia budú mať prácu, budú mať svoje zdroje, ale nebudú mať kde bývať, lebo mestá a obce sú už teraz dosť zastavané, bolo by to treba územnými plánmi, ako majú aj mestá v pláne, že rozšíria svoj intravilán, ale tam je orná pôda.

Kým v nejakom regióne nebude dostatočná infraštruktúra, dostatok pracovných miest, dostatok bytov a hlavne bude veľa nezamestnaných, našou prvoradou úlohou nie je chrániť pôdu, ale chrániť ľudí. Pôda automaticky, bohužiaľ, musím podotknúť, nedá ľuďom živobytie ako kedysi. V tomto sa pán Dubravay mýli. Farmárstvo, poľnohospodárska činnosť je rentabilná, ak sa obhospodaruje viac ako 500 alebo 1 000 hektárov. A v tom je veľký omyl zase pána poslanca Dubravaya, že každý, kto má nejaký meter štvorcový, zakopne do toho a už má chlieb v ústach. To, bohužiaľ, pravda nie je. Je minimum ľudí, ktorých pôda uživí a ktorí majú toľko hektárov, aby si vlastnou poľnohospodárskou činnosťou to svoje živobytie zabezpečili. Zámerne hovorím o našich občanoch, lebo si myslím, že občanmi Slovenskej republiky sú aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, ktorí žijú prevažne v južných oblastiach, kde je tá pôda, bohužiaľ, po tejto novele najbonitnejšia, lebo tam už žiadna investícia po tomto nepríde. Nehovorím o Galante, ale hovorím o Gemeri, hovorím o východnom Slovensku.

Nechce sa mi veriť, že v 21. storočí môže dôjsť k takejto diskriminácii, lebo v týchto regiónoch sa zastaví čas. Argument, že sa má chrániť pôda, je prislabý. Ako som už hovoril, orná pôda sa nebude zaberať donekonečna. Len dovtedy, kým sa trh nenaplní a to bude aj na škodu poľnohospodárom, lebo tým pádom, keď sa nejaký región rozvíja, je tam zamestnanosť, narastá kúpna sila obyvateľstva, aj oni majú lepšie možnosti na odbyt svojich produktov. Bohužiaľ, rozvoj investícií v šedej zóne, ako už to bolo naznačené, neviem, ktorým pánom poslancom, nie je možný. Všetko, keď tu niečo povieme, tak dajme na pravú mieru. Áno, bolo by dobré v tých šedých zónach, v tých spustnutých farmách postaviť nejakú halu, nejaký výrobný podnik, ale to nie je možné a to dosť dobre viete, lebo tieto sú postavené bez toho, aby bolo vysporiadané vlastníctvo týmto pozemkom, na ktorých tieto budovy stoja alebo stáli. Ich vlastníci sú buď neznámi, a keď sú známi, tak nejavia záujem o svoje vlastníctvo, nie sú prejednané dedičstvá, lebo na jedného dediča pripadá primalý dedičský podiel. Čiže, nie je možné vysporiadať a nájsť konkrétneho vlastníka, ktorý by dal súhlas k výstavbe, alebo, ktorý by odpredal, povedzme, nejaký hektár, dva pod týmito objektmi. Jediná možnosť je v tomto prípade aj pre poľnohospodára, keď chce postaviť nejaký nový sklad, nejakú sýpku, nejakú novú maštaľ, ísť na zelenú lúku. Bohužiaľ, postaviť na cudzom pozemku nie je možné, ani kadibúdku.

Zatiaľ som hovoril len vo verejnoprospešnom alebo spoločenských dimenziách, ale rozmeňme to na drobné, na toho jednoduchého občana. Má peniaze, chce si niečo postaviť na svojom vlastníctve. Orná pôda je jeho vlastníctvo. Ústava nám vymedzuje, čo môže byť v súkromnom vlastníctve a čo môže byť vo vlastníctve len štátu. Orná pôda môže byť aj v súkromnom vlastníctve. Čiže, tento súkromný vlastník si zaumieni, že chcem si postaviť nejakú budovu, garáž, dom, altánok na svojom pozemku, ktorý je klasifikovaný ako orná pôda nad 1 000 m². Áno, je to tam. Tak ako presne pán poslanec Simon poznamenal, štát si od neho vypýta výpalné, dodanenie ako vlastníka obmedzuje vo využití svojho majetku. Ale sme povedali, a ešte raz musím zdôrazniť, aj dnešný právny poriadok chráni ornú pôdu. Nie je možné len tak ísť na nejaký pozemok a začať tam stavať. Sú prísne pravidlá. Dobre, sprísnime ich ešte, ale nerobme z juhu Slovenska stratenú zem, lebo neviem si predstaviť, kto dá teraz za m² o 500 korún viac. To je obrovská suma na jeden hektár.

A kým už pán poslanec Farkas povedal, koľko ľudí uživí poľnohospodárstvo, ani nie jeden hektár, ani nie jedného. Jeden hektár v priemyselnom parku uživí viac, možno aj 100, 200 možno aj 1 000 ľudí. Nerobme z poľnohospodárstva všeliek. Poľnohospodárstvo každého človeka na južnom Slovensku neuživí. To nie je pravda. Tam potrebujeme tiež priemysel, tiež služby. A bez toho, aby sa nemohlo tam stavať, sa to nevyrieši.

Ja dúfam, že pochopíte naše argumenty a zmeníte svoj zámer, pani ministerka.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gála nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi taktiež, aby som skôr ako pristúpim k svojmu vystúpeniu, zareagoval na niektoré podnety alebo postrehy, ktoré vzišli z rozpravy, kde sa vlastne návrh zákona stavia do pozície proti ľuďom, proti poľnohospodárom, dokonca tu počúvame slová o výpalníctve. Ja musím povedať, že veľmi dobre rozumiem nervozite pána Simona ako veľkovlastníka pozemkov a jeho firiem, ktoré vlastní ako veľkovlastník týchto pozemkov, ktoré nadobudol nie dedičským konaním, ale kúpou, reštitúciami možno a podobným spôsobom. A samozrejmá vec, že aj ďalším veľkovlastníkom pozemkov, ktorí za minulé obdobie nadobudli veľké rozlohy pozemkov a ktorí majú záujem speňažiť pri predaji developerom, pri predaji investorom. A samozrejmá vec, že im vôbec nezáleží na tom, čo necháme budúcim generáciám, či tu zostane nejaká kvalitná pôda a či tu zostane pôda na kultúrny život aj na južnom Slovensku.

Počúvam tu o umelej likvidácii poľnohospodárstva, hlavne na južnom Slovensku. Dokonca som zaregistroval od pána Farkasa, že sa do toho vnáša určitý národnostný podtón, že to je zámer práve znevýhodniť juh Slovenska, Žitný ostrov, kde je väčšina pôdy pod závlahou, kde sa investovali nemalé prostriedky za mnoho desiatok rokov, aby tá pôda skutočne využila svoj potenciál a slúžila na ten účel, na ktorý má, lebo má najvyššiu bonitu.

Ja sa chcem ale spýtať najmä pánov z SMK. Osem rokov ste boli vo vláde, z toho štyri roky ste ovládali rezort pôdohospodárstva, južné Slovensko je ako mekka poľnohospodárstva na Slovensku, povedzme, v porovnaní s americkou Iowou je takým srdcom poľnohospodárstva, čo ste urobili pre týchto farmárov, čo ste urobili pre vašich voličov? Myslíte si, že majú krátku pamäť? Práve za vašej vlády došlo k významnej deštrukcii poľnohospodárstva, došlo k významnej deštrukcii živočíšnej výroby. Toto územie tým, že je najprodukčnejšie, malo najvyššie koncentrácie zvierat, kde došlo k absolútnej likvidácii stavov zvierat, došlo vašou politikou a so stimulmi, ktoré ste nerealizovali do poľnohospodárstva a najmä do živočíšnej výroby, došlo k zníženiu schopnosti konkurovať producentom, okolitým producentom okolitých krajín a došlo aj k deštrukcii a úbytku zamestnancov. Áno, dotklo sa to južného územia. Najviac južného územia a poľnohospodári na južnom území si to veľmi dobre pamätajú, za koho vlády došlo k takejto významnej deštrukcii. Pán Simon, za vašej vlády. Za vášho pôsobenia v rezorte pôdohospodárstva ako ministra, ktorý ste bezohľadne, myslím si, že aj preto, že ste mu nerozumeli, ale bezohľadne ste zavádzali opatrenia, ktoré boli namierené práve proti poľnohospodárom.

Povedali ste, že vláda zoberie od vlastníkov 750 miliónov. Myslím si, že toto je tá vaša najväčšia obava ako najväčších vlastníkov alebo veľkých vlastníkov pozemkov, že máte strach, že za záber najkvalitnejšej pôdy sa znížia vaše výnosy z predaja developerom. Nejde o bežných občanov. Bežní občania, ktorí dedia svoje pozemky a nadobúdajú ich prirodzeným spôsobom, nemajú desiatky, ani stovky, ani tisícky hektárov tak ako niektorí vlastníci, ktorí nadobudli tieto pozemky za posledných pár rokov. Čiže, to je asi hlavný dôvod tej obavy, že bude treba čosi odviesť alebo tým svojím spôsobom, keď sa znevýhodní záber najkvalitnejšej pôdy. Nie je ani záujem, tak ako to povedala pani poslankyňa Tkáčová, zamedzenie záberu poľnohospodárskej pôdy. Nie je to záujem. Ale je záujmom, aby sa znížil záber najkvalitnejšej pôdy, aby sa trošku obmedzil tento záber na najnevyhnutnejšie prípady, aby investori, ktorí vstupujú na Slovensko, hľadali aj iné alternatívy. A tie iné alternatívy ich prinútia hľadať len vtedy, ak budú určitým spôsobom finančne znevýhodnení.

Samozrejmá vec, že najlepšie sa investuje na Trnavskej tabuli. Rovina, netreba žiadne stavby odstraňovať, odhrnieme kúsok ornice a postavíme tam priemyselné parky alebo tam postavíme logistické centrá a podobne. Pochopiteľne, že tá koncentrácia sa potom najviac sústredila v Bratislavskom kraji, v Trnavskom kraji, kde došlo k najväčšiemu rozvoju investícií. Ale pozrime sa, ako to vyzerá, povedzme, na Gemeri, kde je pôda v podstate chudobnejšia, ale lacnejšia. A myslím si, že práve cieľom aj tejto novely zákona je usmerniť investorov aj do menej rozvinutých regiónov Slovenska, aby nedošlo len k rozvoju Bratislavského a Trnavského kraja, ale aby došlo k rozvoju aj iných regiónov, hlavne odľahlých regiónov, odkiaľ sú nútení ľudia vysťahúvať sa za prácou práve do Bratislavy a jej okolia.

Bolo tu aj strašenie poľnohospodárov, že prijatím novely tohto zákona dôjde k spoplatneniu pri vysporiadaní poľnohospodárskych dvorov. Tieto dvory v drvivej väčšine sú postavené na zastavanej ploche. Je pravda, že nie sú vysporiadané vlastnícky, ale to je iná otázka. To nie je otázka spoplatnenia záberu, ale je to otázka vysporiadania, aby sa zosúladilo vlastníctvo stavby s pôdou. A myslím si, že k tomu časom príde. Samozrejme, že to nie je možné urobiť v krátkom čase. Aj Slovenský pozemkový fond má vo svojom programe prednostne vysporadúvať a zosúlaďovať vlastnícke vzťahy s farmami, s tými, ktorí vlastnia nadstavbu, aby mohli vlastniť aj pozemky a že štát aj predáva tieto pozemky týmto vlastníkom prednostne.

Samozrejme, padla tu aj otázka zdaňovania poľnohospodárskej pôdy, že to je vlastne dvojitá daň. Ja ako poľnohospodár som tu párkrát už vystúpil, že nesúhlasím s tým, že zdaňujeme poľnohospodárske pozemky. Slovenská republika je ako jediná v rámci Európskej únie, ktorá zdaňuje poľnohospodárske pozemky. Ak si dobre pamätám, tak práve vo vašom vyhlásení vlády bolo v programe, že zrušíte daň z poľnohospodárskych pozemkov. Miesto toho, aby ste ju zrušili, ste ju v rámci fiškálnej decentralizácie previedli do príjmov obcí a miest. Samozrejmá vec, sťažila sa možnosť aj pre štát túto daň zrušiť a, povedzme, vykompenzovať ju aj nejakým iným mechanizmom, či už, povedzme, výmenou dane za zrušenie červenej nafty, povedzme zvýhodnenej, čo, myslím si, že poľnohospodári by asi privítali, lebo prevedením dane na obce a mestá v príjmoch obcí a miest sa stala konkurenčná nerovnováha. Spôsobili ste to, že rôzni poľnohospodári v rovnakej bonite pôdy, ktorí hospodária vo vedľajších katastroch, platia desiatky percent viac dane z poľnohospodárskej pôdy, lebo obec, zastupiteľstvo od nich pýta viacej ako od iných. A tým pádom ste narušili konkurenčné prostredie na Slovensku. To vás netrápi ako liberálov, že vlastne miesto toho, aby ste vytvárali rovnovážne postavenie všetkých, aby ste im zaistili ich rovnaký prístup k šanci konkurovať alebo byť úspešní, ste vytvorili nerovnovážne postavenie tým, že niektoré obce zdaňujú svoje pozemky viacej ako iné obce.

Pán poslanec Farkas hovoril o nízkom efekte z výnosu za záber pôdy. Cieľom nie je získať tých 750 mil., ktoré sú vygenerované, ktoré by sa asi mohli získať za spoplatnenie záberu, má slúžiť ako určitá penalizácia, ako určitá sankcia, ako určité znevýhodnenie záberu najkvalitnejšej pôdy. Je predsa snaha vlády posunúť investorov do iných lokalít, kde sa buď za záber pôdy nespoplatňuje vôbec, to tie najnižšej, najhoršej kvality alebo sa platí podstatne, podstatne nižšia suma. Toto je cieľom toho. Samozrejmá vec, že nehovorím o tom, že aj tie peniaze, ktoré sa vyberú, tak veľká časť z nich pôjde naspäť do rekultivácie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré vlastne zvýšia svoju prirodzenú úrodnosť, či už vápnením, hĺbkovým kyprením a podobne, ktoré sú finančne veľmi náročné.

Bolo tu veľmi veľa povedané, že sa znevýhodňujú občania, aby si postavili rodinný domček na svojom pozemku alebo vo svojej záhrade. Ja by som bol rád, keby ste nestrašili občanov, aby ste im povedali pravdu. V zákone je jasne povedané, do 1 000 m² sa nespoplatňuje nič. Pýtam sa, koľko občanov si postaví svoj rodinný domček alebo chatku alebo nejakú pergolu na ploche väčšej, ako je 1 000 m² ? Možno pán Hideghéty si postaví svoju haciendu na väčšej ploche, ale bežný občan stavia na podstatne, podstatne nižšej výmere, ako je 1 000 m², na podstatne nižšej výmere. To znamená, že jemu nehrozí to, že bude musieť platiť za záber poľnohospodárskej pôdy a spokojne si bude môcť postaviť na svojom pozemku svoj domček alebo normálny rodinný dom. Ale myslím si, že zastavať 1 000 m², to už je slušná hacienda, a to má asi len 1 % občanov Slovenska, ktorí nejakým spôsobom boli úspešnejší ako tá väčšina, drvivá väčšina občanov.

Netýka sa tej problematiky, ale, pani poslankyňa Tkáčová, povedali ste, že treba zrušiť dotácie. Krátku, iba veľmi krátku reakciu. Ja s vami plne súhlasím. Dokonca si myslím, že nehovorím len za seba, ale za väčšinu poľnohospodárov a ak nie za všetkých, že ja budem rád, ak v Európskej únii sa zrušia dotácie. Budem rád, ak sa to udeje celosvetovo. To znamená, aj v Spojených štátoch amerických a všade, ale je model ako to urobiť aj v rámci únie. Ja som spokojne za to, aby sme v rozsahu piatich rokov, každý rok znižovali dotáciu o 20 % a zároveň zaviedli colné opatrenia voči tým krajinám, ktoré dotácie neznižujú. Ja som za. Prvý sa hlásim k tomu, že som okamžite budem za to lobovať, aby sme zrušili dotácie v horizonte piatich rokov a zaviedli ochranu európskych farmárov voči tým krajinám, ktoré dotácie zrušiť nechcú. Spojené štáty americké a mnohé iné krajiny, povedzme si, aj východ, pozrieme sa na Rusko, na Ukrajinu, kde sa veľmi veľa peňazí dáva práve do štátneho rozpočtu poľnohospodárstva. Ale povedať to len plošne, že zrušme dotácie na Slovensku, však o čo ide? Myslím si, že buď to je účelné zahmlievanie alebo účelová snaha zlikvidovať poľnohospodárstvo práve na Slovensku. Inak to nemôžem vnímať a každý a myslím si, že aj vy veľmi dobre rozumiete tomu, že na jednotnom trhu, kde niektoré krajiny alebo všetky krajiny poberajú dotácie, ak slovenskí farmári nedostanú to, čo okolité krajiny, tak sú znevýhodnení a musia zákonite zaniknúť. Nehovorím už o tom, že dostávajú aj tak podstatne menej.

Pán poslanec Gál, krátka, posledná reakcia na vás. Zrušenie poplatku prilákalo investorov, ja s tým vôbec nesúhlasím. Vôbec nesúhlasím s tým, že práve zrušenie poplatkov za záber pôdy prilákalo investorov, lebo ak by to bolo tak, tak potom by neboli žiadni investori v Českej republike, v Maďarsku, ktorí nikdy nezrušili ochranu svojej pôdy, väčšina krajín, ak myslím, že všetky krajiny, neviem, či niektorá krajina je v Európskej únii taká, ktorá nechráni svoje najkvalitnejšie pozemky. Ak chodia investori a investujú a rozvíja sa krajina, rozvíjajú sa regióny a majú spoplatnený záber poľnohospodárskych pozemkov, tak tvrdenie, že v rozvoji došlo práve k zrušeniu poplatkov, je nepravdivé a myslím si, že práve tento krok spôsobil to, že došlo k nasmerovaniu investorov na najkvalitnejšie pozemky, na roviny, kde je dobrá infraštruktúra, kde je vybudovaná diaľničná sieť, kde je dostatok pracovných príležitostí okolo Bratislavy, Trnavy, povedzme, Nitry, Žiliny atď.

Ale záujem, a táto vláda deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, je, aby sa vyrovnávali regionálne rozdiely. A práve aj toto je nástroj na to, aby sme trošku prinútili investorov ísť do regiónov, ktoré sú menej rozvinuté, kde je väčšinou aj podstatne lacnejšia pôda. A už nehovorím o tom, že ako poľnohospodárovi je mi ľúto, keď sa pozerám na rozkradnuté, opustené farmy živočíšnej výroby, opustené dvory, kde sú stovky, až tisíce hektárov, keď to spočítame, opustených pozemkov ležiacich blízko intravilánov aj v južných regiónoch a kde je možné ich premeniť na priemyselné zóny, na logistické centrá. Pochopiteľne, že sú zvýšené náklady na likvidáciu starých budov, na likvidáciu týchto dvorov, na odpratanie toho všetkého bordelu, smetiska a čo tam všetko je, ako len odhrnúť určitú časť ornice a postaviť na ornej pôde vedľa tohto šedého parku, vedľa tejto opustenej fabriky, opustenej farmy. Takže myslím si, že aj toto je cesta k tomu, ako prinútiť investorov rozmýšľať, či nie je výhodnejšie využiť tú šedú zónu, ktorá je možno vedľa toho, kde chcem stavať a je to v tom istom regióne, povedzme, aj na juhu Slovenska.

Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členské štáty Európskej únie vykonávali k tomu národnú a aj medzinárodne relevantnú politiku. Poľnohospodárska pôda a lesné pozemky sú hlavnou zložkou životného prostredia a sú prírodným zdrojom národného bohatstva krajiny. Pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj, je to útvar, ktorý vzniká bezprostredne na územnom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfov materských hornín. Jej ochrana je preto nevyhnutná. Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva. Takú bezbrehú liberalizáciu neochrany pôdy, ako je na Slovensku, nenájdeme asi v žiadnej krajine.

Význam predkladanej novely zákona 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy spočíva v zabránení úbytku najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd rozhodujúcich pre slovenské poľnohospodárstvo a zabezpečiť zachovanie najkvalitnejších pôd pre budúce generácie. V súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja si ľudstvo uvedomuje nutnosť ochrany pôdy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Koncepcia trvalej udržateľnosti pri využívaní a ochrane pôdy musí byť v súlade so záujmom o nekonfliktnú budúcnosť s právom súčasného človeka na bezpečnú výživu a všetky ostatné prínosy so starostlivosťou o pôdu a z využívania pôdy.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa pôda Slovenskej republiky stala súčasťou zdrojov pôdy Európskeho spoločenstva, a tým aj súčasťou ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu celej Európskej únie s požiadavkou na vyspelý a fungujúci systém jej ochrany a správneho využívania. Dňa 29. 9. 2006 predložila Európska komisia na ďalší legislatívny proces Rade Európy a Európskemu parlamentu tematickú Stratégiu na ochranu pôdy a v rámci nej aj návrh na Rámcovú smernicu o ochrane pôdy v Európskej únii. Začína sa postupne napĺňať snaha o doplnenie základných environmentálnych smerníc Európskej únie aj o smernicu na ochranu pôdy. Táto doteraz existujúca medzera v právnom prostredí Európskej únie sa pociťuje ako jedna z príčin vcelku nepriaznivého stavu v oblasti pôdneho krytu Európskej únie. Ohrozenie pôdy je enormné. V závislosti od územia sa v rokoch 1990 - 2000 zabralo v Európskej únii na nepoľnohospodárske využitie 0,3 až 10 % pôdy, v priemere je to 2,8 % z výmery európskych pôd. Slovenská republika zaberá denne 5 až 6 hektárov. Ak pôjdem do minulosti, považujem za významné, že právna ochrana poľnohospodárskych pôd zameraná na ochranu výmery a ochranu kvalitatívnych vlastností pôd na území Slovenska bola ustanovená už v roku 1959.

Súčasná kvalita pôd Slovenska využívaných v poľnohospodárstve je výsledkom ich prirodzených a antropicky získaných vlastností. Vysoko produkčné pôdy prestavujú 21,8 %. Vysoko produkčné pôdy predstavujú len 21,8 %. Stredne produkčné pôdy 54,7 % a málo produkčné pôdy 23,5 %. V právnych predpisoch na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy došlo v ostatných 6 a 7 rokoch k zásadnej zmene. Na podklade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v roku 2002 boli zrušené odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske využitie. Prax ukázala, že táto zmena nebola v prospech ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

Zrušenie ekonomického nástroja ochrany pôdy a ustanovenie deklaratórnej ochrany pôdy upriamilo záujem najmä zahraničných investorov na lokality mimoriadne kvalitných poľnohospodárskych pôd vo voľnej poľnohospodárskej krajine, napríklad na Trnavskej tabuli. Nebývalý rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou nastal v prípadoch, ak išlo o poľnohospodársku pôdu, ktorá bola schválená územnoplánovacou dokumentáciou na výstavbu. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva rezortu pôdohospodárstva na roky 2007 - 2008 rozpracovanie a plnenie úlohy zameranej na prehodnotenie a sprísnenie podmienok za záber poľnohospodárskej pôdy. Ročné úbytky predstavujú v priemere 1 500 až 2 200 hektárov. Z hľadiska účelu použitia poľnohospodárskej pôdy najvyšší záber predstavuje priemysel, priemyselné parky, logistické centrá, ale tiež dopravné stavby a ťažobné priestory a bytová výstavba, viažuca sa na možnosť zamestnanosti.

Z hľadiska jednotlivých krajov najvyššie zábery pôd boli zaznamenané práve v Trnavskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji. V roku 2006 a 2007 bol zaevidovaný viac ako 10-násobný nárast nárokov na záber poľnohospodárskej pôdy v Bratislavskom kraji. Podobná situácia je v Trnavskom kraji. Požiadavky na zábery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd a najlepšie na ideálnej rovine v ostatných krajoch nie sú výnimkou. Príklad je Žilina. Z celkovej výmery poľnohospodárskych pôd Slovenska, kde je 2 mil. 430 tis. hektárov, len 25 % výmery zaraďujeme medzi najkvalitnejšie a najproduktívnejšie pôdy. Pokračovanie úbytku týchto mimoriadne kvalitných poľnohospodárskych pôd bude mať negatívny dopad pre budúce generácie s nezvratnými dôsledkami.

Cieľom predloženej novely je zabrániť úbytku najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd, rozhodujúcich pre slovenské poľnohospodárstvo. Sprísňujú sa podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné, nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zavedením odvodov za odňatie najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd sa zabezpečí ochrana pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a zložky prírodného prostredia. Ochrana výmery najúrodnejších poľnohospodárskych pôd so zreteľom na skutočnosť, že úrodnosť pôdy je fenomenálny jav viazaný na konkrétne pôdne stanovište, druh pozemku, typ pôdy, kde prebiehajú v konkrétnych prírodných podmienkach jedinečné prírodné procesy nenahraditeľné v iných prírodných podmienkach na iných prírodných stanovištiach.

Usmernenia a určitý spôsob - donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia vlastných finančných nákladov orientovali do priestoru mimo územia najkvalitnejších a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôd mimo Bratislavského a Trnavského kraja, a to na pôdy menej kvalitné, s nižším odvodom, resp. bez odvodu a tiež, aby vo vlastnom ekonomickom záujme obmedzovali plošné nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely. Predloženým návrhom novely zákona o ochrane pôdy sa upravujú aj ďalšie veci, týkajúce sa vykonateľnosti ustanovení zákona a zjednodušenie postupu orgánov štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Odvody budú znamenať obmedzenie pre developerov industriálnych a logistických areálov, ktorí menia na zastavené plochy zelené polia. Je na škodu, ak sa nevyužívajú existujúce priemyselné parky v mestách, ktorých je už dostatok a takisto je možnosť rozvíjať viac šedé zóny, o ktorých som hovoril. Je tu veľmi veľa aj priemyselných podnikov, ktoré skrachovali. Existuje ideálna príležitosť na využitie priestorov po zatvorených podnikoch, resp. podnikoch, ktoré boli postavené pre poľnohospodárske využitie.

Navrhovaný zákon zvýši tlak na investorov zvažovať lokalitu svojich aktivít a orientovať svoje investície do menej rozvinutých regiónov, a tým vlastne by malo dôjsť aj k znižovaniu regionálnych rozdielov.

Ďakujem pekne za pozornosť.